Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. november 2021

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/157/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115224250
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1115224250.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr.
Zuzany Kučerovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobkyne: O.. C. G.T., E.. X. X. XXXX,
I. Š. Č.. XX, I., proti žalovanému: U.. A. D., E.. XX. XX. XXXX, I. O. Č.. XX, I., zast. advokátom JUDr.
Igorom Kovačikom, Panenská č. 7, Bratislava, o zaplatenie 866,42 eur s prísl., na odvolanie žalobkyne
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 18. septembra 2018 č. k.. 8C/195/2015-94, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.
Žalovanému sa proti žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.
O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala proti
žalovanému náhrady škody vo výške 866,42 eur s prísl. titulom náhrady škody a žalovanému priznal
nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že kúpnou zmluvou zo dňa 14. 9. 2007 uzavretou
medzi predávajúcou O.. J. O. a kupujúcim - žalovaným U.. A. D. žalovaný nadobudol do výlučného
vlastníctva garáž na ul. Z. K. K. I. S.. Č.. XXXXXX, postavenú na parc. č. XXXX/XX vo výmere 19
m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria. Vklad vlastníckeho práva k predmetnej garáži bol
povolený dňa 26. 9. 2007 pod č. V - 27739/2007 ( P. Č.. XXXX ). Na listoch vlastníctva v čase pred
uzavretím spomenutej kúpnej zmluvy neboli uvedení iní vlastníci ako predávajúca a teda zo žiadnych
dôkazov predložených žalobkyňou podľa súdu prvej inštancie nevyplynulo, že by žalobkyňa bola v čase
uzatvorenia kúpnej zmluvy podielovou spoluvlastníčkou predmetnej garáže. Vzhľadom na to vychádzal z
toho, že žalovaný sa stal výlučným vlastníkom garáže dobromyseľne a legitímne ju užíval, konal v súlade
so zákonom, s dobrými mravmi a s vynaložením všetkej potrebnej pozornosti a starostlivosti, keďže
pred uzavretím kúpnej zmluvy zisťoval na katastri nehnuteľností, kto je jej vlastníkom. Dňa 17. 12. 2007
neznáma osoba násilne vnikla do predmetnej garáže a na garáži bol osadený nový zámok. Žalovaný
túto skutočnosť považoval za vlámanie jemu vtedy neznámou osobou, zabezpečil preto bezodkladné
otvorenie nového zámku odborným spôsobom. Žalovaný sa na polícii najneskôr dňa 1. 4. 2008 dozvedel,
že k vniknutiu do garáže a výmene zámku došlo na pokyn žalobkyne, ktorá v uvedenom čase mala za to,
že je podielovou spoluvlastníčkou garáže a preto sa chcela do nej dostať a užívať ju. Na základe tohto
vniknutia do garáže, si žalobkyňa nárokovala náhradu škody voči žalovanému tvrdiac, že vylomením
bezpečnostného kovania a zámky jej vznikla škoda vo výške 129,45 eur za kovanie, dve nové vložky
každá po 89,52 eur, spolu vo výške 308,49 eur. Tejto sumy sa však žalobkyňa v konaní nedomáhala.
Súd prvej inštancie ďalej zistil, že Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 26. 3. 2013 č. k. 19C 130/2009

v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 6Co 679/2013 - 301, právoplatným dňa 17. 10.
2014 určil, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou predmetnej v podiele 4/6, O.. J. O. je podielovou
spoluvlastníčkou v podiele 1/6 a Tamara Valková je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1/6. Žalovaný
výsledok citovaného sporu akceptoval, prestal garáž užívať. Dňa 10. 12. 2014 zaplatil žalobkyni sumu
1.254,68 eur, ktorá predstavovala náhradu za užívanie pozemku pod garážou za obdobie od začiatku
roku 2008 až do konca roku 2014. Žalovaný následne dňa 5. 1. 2015 garáž s kľúčmi od garáže odovzdal
žalobkyni. Žalovaný sa s predávajúcou O.. J. O. dňa 27. 10. 2015 písomne dohodli, že predávajúca
mu vráti kúpnu cenu za garáž. Žalovaný tvrdil, že garáž v čase jej odovzdania žalobkyni bola v stave
plne zodpovedajúcom bežnému opotrebeniu, plne funkčná, bez poškodenia, keďže sa o ňu celý čas
riadne staral. Naopak, žalobkyňa uvádzala, že garáž jej bola žalovaným odovzdaná v dezolátnom stave
a garážová brána bola úplne zničená, preto ju musela vymeniť za novú, ktorá ju stála 750,12 eur, čo
preukazovala faktúrou znejúcou na uvedenú sumu. Ďalej žalobkyňa tvrdila, že v súvislosti s výmenou
zámku jej vznikla škoda vo výške 116,30 eur. Žalovaná suma tak predstavuje 866,42 eur ( 750,12 +
116,30 = 866,42 eur).

3. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Súd prvej
inštancie zaujal stanovisko, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že v čase
odovzdania garáže žalovaným žalobkyni bola garáž skutočne v dezolátnom stave, že bola garážová
brána v tak technicky nefunkčnom stave, že ju bolo potrebné celú vymeniť, a že nestačila jej
bežná oprava alebo iba jej natretie. Skonštatoval, že nepovažoval za dostatočné preukázanie týchto
skutočností fotografiami z vnútra garáže a garážovej brány, pretože týmito fotografiami nie je ani
možné preukázať technickú (nie vizuálnu, estetickú ) nefunkčnosť garážovej brány a potreba jej výmeny
za úplne novú. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania tiež ustálil, že žalovaný
nemal a ani nemohol mať čo i len teoretickú vedomosť o tom, že medzi žalobkyňou a jej dcérami
existovali nejaké majetkové nezhody a rozpory, keďže takáto skutočnosť nebola uvedená na liste
vlastníctva ( napr. existencia súdneho sporu zapísaná v informatívnej alebo dokonca obmedzujúcej
poznámke na príslušnom liste vlastníctva ). Žalovaný garáž užíval riadnym a štandardným spôsobom, v
dôsledku užívania garáže nedošlo k jej poškodeniu nad rámec bežného opotrebovania a teda žalovaný
neporušil tzv. prevenčnú povinnosť v zmysle § 415 Obč. zák. Žalobkyňa teda podľa súdu prvej inštancie
nepreukázala splnenie prvého predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle v § 420 ods. 1 Obč.
zák., t. j. existenciu protiprávneho úkonu žalovaného, ktorý by bol v rozpore s ustanovením § 415 Obč.
zák. Preto sa súd prvej inštancie nezaoberal ďalšími zákonnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za
škodu ( vznik majetkovej škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody ). Pokiaľ
ide o námietku premlčania, ktorú žalovaný uplatnil na pojednávaní dňa 8. 6. 2017, súd prvej inštancie
dospel k záveru, že žalobkyňa sa dozvedela o škode dňa 5. 1. 2015 po prevzatí garáže, a žalobu teda
podala včas - pred uplynutím premlčacej doby v zmysle § 106 ods. 1 Obč. zák.

4. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a
úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

5. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil tak, že žalobe vyhovie. V odvolaní v celom rozsahu zotrvala na skutkovej argumentácii
uvádzanej v žalobe ako aj v jej vyjadreniach prednesených v konaní pred súdom prvej inštancie. Podľa
žalobkyne súd prvej inštancie porušil jej právo na spravodlivý súdny proces. Namietla, že odôvodnenie
rozsudku súdu prvej inštancie je nepresvedčivé, obsahuje viaceré nepravdivé konštatovania a ničím
nepreukázané domnienky a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Ďalej poukázala na to, že žalovaný
nebol dobromyseľný, keďže po kúpe garáže v septembri 2007 jej potvrdil, že priebežne sledoval práce
na rekonštrukcii garáže a po ich dokončení do nej vošiel. Žalovaný až na základe jej výzvy jej garáž
odovzdal dňa 5. 1. 2015 v dezolátnom stave. K tvrdeniu žalovaného, že po celú dobu užívania od roku
2007 do 5. 1. 2015 uhrádzal obvyklé náklady súvisiace s údržbou garáže a tieto si voči nej neuplatňoval,
žalobkyňa uviedla, že tieto náklady jej nikdy nezdokladoval a neurobil tak ani v konaní pred súdom.
Ďalej spochybnila aj tvrdenie žalovaného, že jej žalovaný nad rámec svojich povinností zaplatil sumu
1.254,68 eur. Táto suma podľa žalobkyne zodpovedala sume, ktorú žalobkyňa zaplatila ako nájomné
obci za užívanie pozemku pod garážou v čase, keď ju užíval žalovaný. Rovnako podľa žalobkyne,
žalovaný nepreukázal tvrdenie, že jej odovzdal garáž vo funkčnom stave bez poškodenia. Namietla
aj odôvodnenie napadnutého rozsudku v bode 6., v ktorom súd prvej inštancie ustálil, že žiadnym
spôsobom nepreukázala, že v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy bola podielovou spoluvlastníčkou
garáže. Podľa žalobkyne mal žalovaný vedomosť minimálne od roku 2008 o skutočnosti, že garáž

nenadobudol od skutočného vlastníka, rovnako bol tiež účastníkom súdneho sporu týkajúceho sa
určenia vlastníckeho práva k predmetnej garáži. Nestotožnila sa ani so záverom súdu prvej inštancie,
že v konaní nepreukázala to, že žalovaný sa dostal ku garáži nezákonným spôsobom vzhľadom na
to, že nezákonnosť nadobudnutia predmetnej garáže bola preukázaná rozsudkom OS Bratislava I č. k.
19C 130/2009 z 26. 3. 2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 6Co 679/2013 -
301, právoplatným dňa 17. 10. 2014. Je podľa žalobkyne nesprávny záver súdu prvej inštancie, že v
konaní neuniesla dôkazné bremeno ohľadom preukázania skutočnosti, že garáž bola v čase odovzdania
žalovaným v dezolátnom stave. Konštatovanie súdu prvej inštancie, že žalovaný užíval garáž riadnym a
štandardným spôsobom podľa žalobkyne nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Žalobkyňa namietla
aj záver prvoinštančného súdu ohľadom nepreukázania predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu
podľa § 420 ods. 1 Obč. zák. Mala za to, že žalovaný konal v rozpore s § 415 Obč. zák.

6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne primárne namietol, že žalovaná podala odvolanie
oneskorene. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

7. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 379, § 380 C.s.p. ), preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné.

8. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal posúdením včasnosti podania odvolania. Z obsahu spisu
vyplýva že napadnutý rozsudok bol žalobkyni doručený dňa 29. 11. 2018 ( viď č. l. 155 ). 15 - dňová
lehota na podanie odvolania žalobkyni začala plynúť dňa 30. 11. 2018 a uplynula dňom 14. 12. 2018,
ktorý pripadol na piatok. Žalobkyňa podala odvolanie osobne na súde prvej inštancie dňa 12. 12. 2018,
teda podala ho včas- pred uplynutím odvolacej lehoty.

9. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu, na jeho základe zistil správne
skutkový stav veci a vec po právnej stránke správne právne posúdil. Súd prvej inštancie napadnutý
rozsudok riadne odôvodnil a odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého
rozsudku ( § 387 ods. 2 C.s.p. ).

10. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a tiež v súvislosti s odvolacou argumentáciou
žalobkyne odvolací súd uvádza, že akékoľvek úvahy žalobkyne ohľadom nedobromyseľnosti
žalovaného sú v prejednávanej veci právne bezvýznamné. Predmetom sporu totiž nie je žiadny taký
nárok, ktorý by vyžadoval skúmanie dobromyseľnosti žalovaného pri nadobudnutí predmetnej garáže.
Predmetom sporu je náhrada škody, takže súd prvej inštancie postupoval správne, keď zisťoval, či
existujú zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu ( protiprávny úkon, vznik škody, zavinenie,
príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody ). Podľa názoru odvolacieho súdu súd
prvej inštancie správne ustálil, že v konaní žalobkyňa nepreukázala žiadnym relevantným dôkazom,
že by žalovaný uskutočnil protiprávny úkon, resp. že by porušil nejakú zmluvnú či inú záväzkovú
povinnosť v čase, keď predmetnú garáž užíval. Žalobkyňa v konaní nepreukázala, že v čase, keď jej
žalovaný garáž odovzdal, bola garážová brána technicky v nefunkčnom stave z dôvodu nesprávneho
užívania žalovaným a že práve preto ju bolo potrebné vymeniť. Za hodnoverné dôkazy nemožno
považovať predložené fotografie žalobkyňou, pretože nepreukazujú skutočnosť, že brána bola skutočne
nefunkčná. Keďže teda v konaní nebolo preukázané, že by škodu žalovaný spôsobil svojím protiprávnym
konaním, nebol splnený jeden zo zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu a žalobe
preto nebolo možné vyhovieť. Odvolací súd dodáva, že hlavný podiel na vzniku problémov súvisiacich
s predmetnou garážou nesie dcéra žalobkyne O.. J. O., ktorá predmetnú garáž v celosti predala
žalovanému, hoci nebola jej výlučnou vlastníčkou. Neobstojí ani odvolacia námietka žalobkyne, že
súd prvej inštancie napadnutý rozsudok nedostatočne odôvodnil. Odvolací súd je toho názoru, že
odôvodnenie napadnutého rozsudku je v súlade s kritériami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 C.s.p.
11. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a preto ho
odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s
§ 396 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p).

13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 11. 7. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.