Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. máj 2009

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 11Cb/340/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5107218369
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2009:5107218369.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiline, v konaní pred samosudcom JUDr. Róbertom Bebčákom, v právnej veci

navrhovateľa: F. C. - C., Z. XXXX, XXX XX Č., P.: XX XXX XXX, zastúpený advokátom JUDr. Miroslav
Stopka, Potočná 2835/1 A, Čadca, proti odporcovi: HUPRO, spol. s r.o., Štrková 971/10E, 010 01
Žilina, IČO: 00 603 546, zastúpený advokátom Mgr. Róbert Kučera, Veľká Okružná 39, 010 01 Žilina, o
zaplatenie 19.908,38 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy konania vo

výške 3.330,08 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným dňa 14. 06. 2007 žiadal navrhovateľ zaviazať odporcu na zaplatenie sumy 599.760,-
Sk s prísl. Návrh odôvodnil tým, že po vzájomnej dohode vyhotovil pre odporcu betónovú podlahu o
výmere 1 800 m2 na zákazke v Poľskej republike. Zákazku fakturoval v dohodnutej cene 280,- Sk bez
DPH za m2 faktúrou v celkovej sume 599.760,- Sk. Odporca faktúru navrhovateľovi vrátil s tým, že ju
nepovažuje za splatnú, nakoľko nebol vyzvaný k prevzatiu diela. Listom zo dňa 07. 03. 2007 vyzýval
navrhovateľ odporcu na prevzatie diela v termíne do 15. 03. 2007, lenže odporca sa k prevzatiu diela
nedostavil. Navrhovateľ mu opätovne zaslal originál faktúry. Odporca faktúru neuhradil. Keďže odporca

sa nedostavil na prevzatie diela, faktúra sa stala splatnou dňa 16. 03. 2007.

Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému odporca podal odpor. Tu uviedol, že popiera, že by
medzi ním a navrhovateľom niekedy došlo k dohode o cene za zhotovenie diela. Podľa obchodného
zákonníka sa účastníci musia dohodnúť o cene, alebo o spôsobe jej určenia. Podmienkou je výslovný
prejav vôle účastníkov, nie však jeho opomenutie. Čo sa týka odovzdávania diela, odporca listom
zo dňa 18. 12. 2006 vyzýval navrhovateľa, aby upresnil termín odovzdania diela. Toto sa malo

uskutočniť za prítomnosti obidvoch zmluvných strán, spolu s vykonanou obhliadkou diela, ktoré malo byť
skontrolované a protokolárne zaznamenané. Mala byť zaznamenaná hrúbka betónovej vrstvy, rovinnosť
podľa noriem, celistvosť a vzhľad, styk dvoch dilatačných celkov a iné. Podkladom pre vystavenie
faktúry mal byť odovzdávací protokol. Na túto výzvu navrhovateľ reagoval listom zo dňa 07. 03. 2007,
v ktorom žiadal termín preberania zaslať 3-4 dni dopredu. Zároveň navrhol termín prebratia diela 14.
- 15. 03. 2007, konkrétny dátum však neurčil. Navrhovateľ tak ponechal termín preberacieho konania
na zváženie odporcu. Neobstojí preto tvrdenie navrhovateľa, že sa odporca napriek výzve k prevzatiu

diela nedostavil. Záväzný termín zo strany navrhovateľa určený nebol. Odporca pri objednávke, ako aj v
liste zo dňa 18.12.2006, žiadal protokolárne spísanie rozhodujúcich skutočností ohľadom dohodnutých
parametrov diela. Do dnešného dňa žiadny protokol o preukázaní požadovaných vlastností nebol
odporcovi doručený. Odporca dielo nepovažuje za dokončené a nevzniká mu povinnosť zaplatiť cenudiela. Podľa obchodného zákonníka odporca ako objednávateľ nie je povinný prevziať dielo s vadami.
O tom, že odporca vady reklamoval, svedčí list navrhovateľa zo dňa 07. 03. 2007. Na základe týchto
skutočností tak odporcovi nemohla vzniknúť povinnosť zaplatiť cenu diela.

Na pojednávaní vykonal súd dokazovanie vypočutím účastníkov a ich právnych zástupcov, vypočutím
svedkov, oboznámením návrhu, faktúry, korešpondencie účastníkov a ďalších listinných dôkazov a zistil
nasledovné.

Faktúrouč.XX/XXfakturovalnavrhovateľodporcovisumu599760,-Skzazhotoveniebetónovejpodlahy
na zákazke v Poľskej republike o výmere 1 800 m2 v dohodnutej cene 280,- Sk za m2 .

Listom zo dňa 18. 12. 2006 odporca navrhovateľovi faktúru vrátil s tým, že nebol vyzvaný na prevzatie
diela. K odovzdaniu diela nedošlo, a preto odporca nepovažuje pohľadávku za splatnú. Zároveň žiadal
navrhovateľa o upresnenie termínu odovzdania diela, počas ktorého bude vykonaná obhliadka diela

a budú skontrolované a protokolárne zaznamenané parametre diela, a to hrúbka betónovej vrstvy,
rovinnosť, celistvosť a vzhľad a tiež styk dvoch dilatačných celkov.

Listom zo dňa 07. 03. 2007 navrhovateľ vyzýval odporcu na prevzatie diela s tým, že termín preberania
žiada poslať 3-4 dni dopredu, zároveň navrhoval termín 14. - 15. 03. 2007. V liste uvádza, že neverí,

že sú na diele 4-centimetrové nerovnosti, že sa betón olupuje. Jediný problém je pracovná špára medzi
betonážami, ktorá sa vždy vyspravuje v rámci záruky.

Z navrhovateľom predložených faktúr súd zistil cenu diela za jeden m2 zhotovenia betónovej podlahy,
ktorú navrhovateľ fakturoval svojim odberateľom v rozsahu 255 až 380,- Sk za m2 .

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní trval na návrhu. Cena diela bola medzi účastníkmi
dohodnutá ústne. Pri predchádzajúcich zákazkách bola cena stanovená na 250,- Sk za m2 . Miesto,
kde sa vykonávalo dielo, je vzdialené 600 km k Poľskej republike. Preto bola dohodnutá cena 280,- Sk
za m2 bez DPH. V tejto cene sú premietnuté zvýšené náklady na dopravu a ďalšie náklady súvisiace

so zhotovením diela. Čo sa týka námietky ohľadom neprevzatia diela, navrhovateľ na prevzatie vyzval
listom, v ktorom určil termín do 15. 03. 2007. Odporca na túto výzvu nereagoval. Poľský investor
však vstúpil do úžitku diela a na predmete diela prevádzkuje výrobné haly. Navrhovateľovi tak vznikol
nárok na plnenie ceny diela. Čo sa týka námietky ohľadom odovzdania diela preukázaním a vykonaním
skúšok, takáto dohoda nebola nikdy uzavretá. Okrem toho navrhovateľ nebol zodpovedný za dodávku

betónovej zmesi. Túto zabezpečoval sám investor. Námietka odporcu ohľadom vád diela je neurčitá a
chýba akákoľvek špecifikácia vád. Odporca okrem iného mal vyzvať navrhovateľa na odstránenie vád
a umožniť mu, aby nastúpil na odstránenie týchto vád. Navrhovateľ dielo vykonal v súlade so zmluvou
riadne a včas a vznikol mu nárok na zaplatenie jeho ceny. Dôkazné návrhy odporcu na obhliadku
diela, prípadne znalecké dokazovanie nie je možné realizovať, nakoľko podlaha sa už 2 roky užíva

na priemyselnú výrobu. Odporca začal vady diela uplatňovať až v čase, kedy sa navrhovateľ domáhal
zaplatenia ceny. Okrem toho odporca vady nepreukázal a neuplatnil zákonným spôsobom nároky z vád.

Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že pôvodne realizoval niekoľko zákaziek pre p. E.. Keďže
navrhovateľ realizuje aj opravu starých, poškodených podláh, nebol by problém v prípade uplatnenej

reklamácie odstrániť prípadné vady. Predchádzajúce zákazky pre p. E. sa fakturovali za 255,- Sk za m2.
Keďže so zákazkou v Poľsku boli spojené zvýšené náklady, bola dohodnutá cena 280,- Sk za m2. Práce
vPoľskuboliriadnedokončené,avšakodporcasavyhýbalplateniuaodkazovalnapoľskýchpartnerov.S
týmito však navrhovateľ nebol v žiadnom vzťahu. Keďže telefonické kontakty k ničomu neviedli, začal vo
vzťahu k odporcovi písomnú komunikáciu a vyzýval na prevzatie diela. Ak by odporca uplatnil akúkoľvek

reklamáciu, táto by bola riešená. Stavba bola realizovaná v dvoch etapách, v rozsahu po 900 m2. Po
realizácii prvých 900 m2 sa odporca vôbec o priebeh prác nezaujímal. Z poľskej strany bola značná
kontrola vykonávaných prác. Treba poukázať na to, že dodávaný betón bol v katastrofálnej kvalite. Po
prvej etape bol poľský investor spokojný a oslovil navrhovateľa aj na realizáciu druhej etapy. Čo sa týka
nerovností, treba poukázať na to, že betón sa hladil strojovo. Pri takomto spôsobe hladenia nemohli

vzniknúť také veľké nerovnosti. Okrem toho sa po dokončení podláh na týchto robili značné stavebné
úpravy, napr. sa búrali už predtým urobené výmurovky. Na odovzdanie a prevzatie diela odporcu vyzýval
viackrát telefonicky. Čo sa týka dohody o cene, určite sa s konateľom odporcu bavili o tom, že zákazka
je v Poľsku, a preto treba cenu navýšiť. Nevie však presne, či sa vtedy bavili o nejakej konkrétnejsume vo výške 280,- Sk. Podľa názoru navrhovateľa, navýšenie ceny o 25,- Sk za m2 bolo primerané
vzhľadom na zvýšené náklady. Keďže sa zákazka robila na dvakrát, mali dvojnásobné náklady spojené
s vycestovaním do Poľska.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní potvrdil, že navrhovateľ pre spoločnosť K. Z. realizoval práce
za cenu 255,- Sk za m2. Pri zákazke, ktorá mala byť realizovaná v Poľsku sa tiež dojednávala cena v
tejto výške, keďže sa jednalo o plochu približne dvojnásobnú v porovnaní so zákazkami v Ž.. Náklady
spojené s touto prácou na jeden m2 boli určite nižšie ako v Ž., a preto bola dojednaná rovnaká cena.

Keďže dohoda bola uzavretá ústne, ústnym spôsobom boli reklamované aj vady. O tom, že navrhovateľ
mal vedomosť o vadách, svedčí jeho list zo dňa 07.03.2007. Čo sa týka investora, poľským investorom
bola spoločnosť, ktorá následne odmietla odporcovi uhradiť práce na betonáži a s touto spoločnosťou
vedie odporca v Poľskej republike súdny spor. Odporca preukázal, že riadne reklamoval vady diela,
pričom navrhovateľ sám uviedol dôvod, pre ktorý vady mohli vzniknúť, a to dodávku betónu zo strany
investora. Tieto skutočnosti však odporcovi nikdy neoznámil. Dielo do dnešného dňa nebolo prevzaté.

Nebol podpísaný protokol a neboli vykonané dohodnuté skúšky kvality. Preto odporca žiada návrh
zamietnuť.
Konateľ odporcu, Z. E., na pojednávaní uviedol, že s navrhovateľom mali vzťahy už pred touto zákazkou.
Keďže s navrhovateľom mali dobré skúsenosti, ponúkli mu väčšiu zákazku v Poľskej republike. Zákazku
s navrhovateľom dohadoval osobne, pričom o cene sa nebavili a nebola uzavretá nijaká dohoda o cene.

Predtým sa zákazky realizovali v cene 255,- Sk za m2, pričom predpokladal, že aj v tomto prípade bude
cenarovnaká,keďžesajednalooďalekoväčšiuzákazku.Prácesarealizovalivdvochetapáchvauguste
a septembri 2006. Dohoda bola taká, že sa mala odovzdať práv etapa a následne mali riešiť druhú etapu.
Problémy mali byť riešené telefonicky. Betón bol zabezpečený od poľského investora. Navrhovateľ
odporcu nevyzval na prevzatie prvej etapy a následne si druhú etapu dohodol s poľským investorom,

pričom odporcu úplne obišiel. Čo sa týka vád, boli zistené vady týkajúce sa odlupovania betónu a lokálne
nerovnosti, ktoré predstavujú až 2 cm. Okrem toho rozdiel medzi prvou a druhou časťou sú približne
4 cm. Faktúru odporca odmietol zaplatiť. Keďže nedošlo k odovzdaniu diela a dielo vykazovalo vady,
tieto voči navrhovateľovi reklamovali, o čom svedčí jeho list. Ak vznikli nejaké problémy s nekvalitným
betónom, mal navrhovateľ tieto problémy riešiť s odporcom potom, ako ukončil prvú etapu. Žiadnu

takúto skutočnosť však odporcovi neoznámil a sám začal realizovať práce na druhej etape. Preberacie
konanie medzi odporcom a investorom pre problémy s betonážou nebolo dokončené. Poľský investor
mal urobenú podrobnú fotodokumentáciu a nerovnosti meral laserovým meračom. Pri týchto meraniach
boli zistené plochy, ktoré sa odlupovali, ktoré aj osobne videl. Bolo zistené, že rozdiel medzi plochou
v prvej a druhej etape predstavuje 4 cm. Tieto otázky sú aj predmetom sporu, ktorý prebieha medzi

odporcom a investorom. Nevedel sa vyjadriť ku skutočnosti, či sa betónová plocha a hala v súčasnej
dobe využíva na priemyselnú výrobu. Účastníci boli dohodnutí, že akékoľvek problémy sa mali riešiť
telefonicky. Keďže medzi prvou a druhou etapou bol časový priestor 10 dní, mohol navrhovateľ oznámiť,
že sú tam nejaké problémy, príp. mohol tieto skutočnosti zapísať aj do stavebného denníka. Čo sa týka
tvrdenia navrhovateľa, že podlaha bola predčasne zaťažená, navrhovateľ odporcovi tieto skutočnosti

neoznámil, nezapísal ich do stavebného denníka a o problémoch sa tak odporca nedozvedel. Tieto
tvrdené skutočnosti však nemohli mať vplyv na minimálne 90 % vád, nemohli mať vplyv na rovinatosť,
dilatačné špáry, ani na rozdiely vo výške podláh.

Konateľ odporcu P.. C. A. bol prítomný pri kontrole vykonaných prác v Poľsku. Spolu s investorom chodili

po zhotovenej ploche a vodováhou merali jednotlivé nerovnosti. Okrem toho kladivkom poklepkávali
po podlahe a zistili, že podlaha sa takmer na všetkých miestach odlupovala a to predovšetkým na
miestach, kde boli vyrezané dilatačné špáry. Pri dverách boli zistené nerovnosti až do výšky 4 cm. S.
C. tieto skutočnosti oznámili, pričom on reagoval s tým, že neverí, že by tam boli také vady. Faktúru
navrhovateľovi vrátili s tým, že ju nie sú ochotní zaplatiť. Nie je teda ani v účtovníctve a nebola z nej ani

odpočítaná DPH voči štátu. Od augusta alebo septembra 2006 v hale nebol a nevie, či sa hala využíva,
ani v akom je stave. Ak by investor chcel halu užívať, musel by tam dať novú betónovú dosku, nakoľko
tá pôvodná sa nedala zaplátať, ani opraviť. Reakcia poľského investora na zhotovené dielo bola taká,
že odmietol zaplatiť za vykonané práce a uplatnil si nárok na náhradu škody. Čo sa týka skutočnosti, že
po prvej etape neboli zistené vady, je možné, že to investor riešil až v rámci odovzdávania diela, kedy

si na to zavolal odborných poradcov. Navrhovateľ faktúru vystavil až niekoľko mesiacov po dokončení
diela a výzvu na preberacie konanie zaslal až 3 mesiace potom, ako mu odporca faktúru vrátil.Svedok S. C., syn navrhovateľa uviedol, že sa zúčastňoval realizácie prác v Poľskej republike. Pri týchto
prácach bol problém s dodávkami betónu, ktoré často meškali a potom prišli napr. tri domiešavače naraz.
Užpočasvykonávaniaprácrealizovalikontrolupoľskímajstri.Všetkynormytýkajúcesaprácdodržiavali.

Už na druhý deň po tom, ako išli robiť dilatačné špáry, sa po betóne pohybovali pracovníci investora a
mali na ploche postavené lešenie. Aj tým mohli vzniknúť na diele vady.

Podľa § 536 ods. 1 obchodného zákonníka zmluvou o diela sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo
a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Podľa ods. 3 cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia,
ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

Podľa§554ods.1zhotoviteľsplnísvojupovinnosťvykonaťdielojehoriadnymukončenímaodovzdaním
predmetu diela objednávateľovi.

Predmetom návrhu podaného navrhovateľom je žalobná žiadosť na zaplatenie ceny diela. Ako prvou
sa súd v konaní zaoberal otázkou, či medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o dielo v zmysle
obchodného zákonníka. Podľa citovaného zákonného ustanovenia, podstatnými časťami zmluvy je
dohoda zmluvných strán o predmete zmluvy a dohoda o cene diela. Cena v zmluve buď musí byť priamo
určená alebo musí byť určený spôsob jej určenia. Obchodný zákonník umožňuje, aby zmluva o dielo

bola uzatvorená aj bez dohody o cene. V takomto prípade však účastníci zmluvného vzťahu musia
výslovne prejaviť vôľu uzavrieť zmluvu bez určenia ceny. V prípade, ak medzi účastníkmi nedôjde k
dohode o cene diela, resp. k dohode, že zmluva o dielo bude uzatvorená bez určenia ceny, zmluva o
dielo podľa obchodného zákonníka nie je uzavretá. Súd sa potom predovšetkým zaoberal otázkou, či
medzi účastníkmi bola dosiahnutá dohoda o všetkých podstatných náležitostiach zmluvy, a či teda medzi

účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvy o dielo.

Z vykonaných dôkazov je zrejmé, že medzi účastníkmi bola uzavretá dohoda o predmete diela. Týmto
predmetom bola realizácia 1.800 m2 betónovej podlahy. Táto sa mala realizovať na stavbe odporcu
v Poľskej republike, a to v dvoch etapách po 900 m2. Podľa dohody účastníkov mal navrhovateľ

zabezpečiť položenie tejto betónovej podlahy s tým, že dodávku betónu zabezpečoval poľský investor.
Podľa názoru súdu tak medzi účastníkmi dostatočne určitým spôsobom bol dohodnutý predmet záväzku
navrhovateľa ako dodávateľa, teda predmet zmluvy o dielo. Rovnaké konštatovanie však nie je možné
prijať vo vzťahu k cene diela. Navrhovateľ v návrhu na začatie konania tvrdí, že medzi účastníkmi bola
dohoda o cene vo výške 280,- Sk bez DPH za m2. Existencia takejto dohody však z vykonaných dôkazov

nevyplýva. Z vyjadrení navrhovateľa a konateľa odporcu p. E., je zrejmé, že tieto dve osoby pri osobnom
rokovaní dohadovali otázky týkajúce sa realizácie diela. Na tomto osobnom stretnutí bol dohodnutý
rozsah diela a podmienky jeho vykonávania s tým, že v prípade akýchkoľvek problémov sa tieto mali
medzi účastníkmi riešiť telefonicky. Žiaden z účastníkov z tohto stretnutia však výslovne nepotvrdil, že
by medzi nimi došlo k uzavretiu dohody o cene diela. Konateľ odporcu, p. E., uviedol, že vzhľadom

na predchádzajúce zákazky, ktoré pre nich navrhovateľ realizoval, predpokladal, že aj v tomto prípade
bude rovnaká cena diela 255,- Sk za m2. Výslovne uviedol, že pri osobnom rokovaní sa o cene diela
ani nebavili. Existenciu dohody o cene diela vo výške 280,- Sk nepotvrdil ani samotný navrhovateľ, ktorý
na otázku sudcu uviedol, že sa s p. E. bavil o tom, že cenu treba navýšiť, keďže je zákazka v Poľsku.
Nevedel však potvrdiť, či sa vtedy bavili o nejakej konkrétnej sume 280,- Sk za m2. Uviedol len, že podľa

jehonázorujenavýšeniecenyo25,-Skzam2primeranézvýšenýmnákladom.Súdjetohonázoru,žepri
posudzovaníotázky,čimedziúčastníkmipriústnomrokovanídošloalebonedošlokdohodeocenediela,
je potrebné vychádzať predovšetkým z vyjadrení osôb, ktoré boli pri tomto osobnom rokovaní prítomné.
Preto súd uprednostnil vyjadrenie konateľa odporcu, p. E. a vyjadrenie navrhovateľa pred vyjadrením
právneho zástupcu odporcu, ktorý na pojednávaní uviedol, že cena mala byť dojednaná vo výške 255,-

Sk za m2. Na základe týchto vyjadrení účastníkov tak súd konštatuje, že pri osobnom rokovaní konateľa
odporcu a navrhovateľa nedošlo medzi účastníkmi k uzavretiu dohody o cene diela. Bez takejto dohody,
resp. bez akejkoľvek dohody o spôsobe určenia ceny diela, by medzi účastníkmi mohla vzniknúť zmluva
o diele len ak by účastníci zmluvy prejavili vôľu uzavrieť zmluvu o dielo bez určenia ceny. Takýto záver
však z vykonaných dôkazov nevyplýva. Žiaden z účastníkov v konaní nepreukázal, a ani netvrdil, že by

chcel uzavrieť zmluvu o dielo bez dohody o cene diela.

Nazákladeuvedenéhotaksúdkonštatuje,žemedzinavrhovateľomaodporcomnebolauzavretázmluva
o dielo v zmysle obchodného zákonníka, keďže účastníci síce dohodli predmet diela, nedohodli všakjeho cenu, nedohodli spôsob jej určenia a ani neprejavili vôľu uzavrieť zmluvu o dielo bez určenia ceny.
Ak teda navrhovateľ v tomto konaní požaduje od odporcu zaplatenie ceny diela, ktorá podľa jeho názoru
mala byť stanovená vo výške 280,- Sk za m2 betónovej podlahy, tak už na základe týchto záverov možno

konštatovať, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.

Súd sa v konaní zaoberal aj ďalšími medzi účastníkmi spornými okolnosťami. Treba poukázať na
skutočnosť, že navrhovateľ v konaní nepreukázal ani skutočný rozsah vykonaných prác a ich kvalitu.
Navrhovateľ súdu nenavrhol a ani nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by tieto skutočnosti preukazoval.

V konaní tak bolo zistené, že navrhovateľ realizoval 1.800 m2 betónovej podlahy. Nebolo však
jednoznačným spôsobom preukázané, či táto podlaha bola realizovaná v súlade s technickými normami
a v požadovanej kvalite. Medzi účastníkmi nebol podpísaný odovzdávací a preberací protokol a v
konaní nebolo preukázané ani to, že by odporca vstúpil do užívania vykonaných prác. Z vyjadrení
konateľov odporcu je zrejmé, že nemajú vedomosť o tom, že by sa dielo užívalo a poukázali na to, že
vzhľadom na vady by pre užívanie bolo potrebné zrejme realizovať novú betónovú podlahu. Nemožno

tak konštatovať ani to, že by odporca začal užívať práce realizované navrhovateľom. Ak by teda v
konaní aj bola preukázaná dohoda o cene diela, návrh navrhovateľa by bol nedôvodný z toho dôvodu,
že navrhovateľ nepreukázal riadne vykonanie diela. Navrhovateľ ako zhotoviteľ by v prípade platne
uzatvorenejzmluvyodielomuselsvojzáväzoksplniťriadneavčas.Zvykonanýchdôkazovvšakvyplýva,
že dielo realizované navrhovateľom malo vady, ktoré sú nezlučiteľné s riadnym vykonaním diela. Ak

práce realizované navrhovateľom mali vady, odporca nebol povinný toto dielo prevziať a navrhovateľovi
nevzniklo právo požadovať zaplatenie ceny. Dôkazné bremeno týkajúce sa preukázania vykonania diela
riadne a včas pritom nesie navrhovateľ. Navrhovateľ je tak povinný súdu predložiť alebo navrhnúť
vykonanie takých dôkazov, ktoré toto jeho tvrdenie potvrdia. Žiadne takéto dôkazy však zo strany
navrhovateľa prezentované neboli. Z vykonaných dôkazov nemožno konštatovať, že by navrhovateľ v

prípade, ak by bola zmluva uzatvorená platne, riadne splnil svoju povinnosť podľa zmluvy a ponúkol
odporcovi práce vykonané v štandardnej kvalite, umožňujúcej obvyklé užívanie realizovaných prác. V
konaní tak nebolo preukázané, že by navrhovateľ splnil svoju povinnosť vykonať dielo. Bez splnenia
tejto povinnosti nemohla odporcovi vzniknúť povinnosť dielo prevziať. Navrhovateľovi tak ani nemohlo
vzniknúť právo požadovať od odporcu zaplatenie ceny.

Na základe týchto záverov možno konštatovať, že aj v prípade, ak by v konaní bola preukázaná dohoda
o cene diela, návrh navrhovateľa by nebol dôvodný, pretože navrhovateľ nepreukázal riadne vykonanie
predmetu diela a teda nárok na cenu diela by mu ani v takomto prípade nevznikol.
Vzhľadom na nepreukázaný rozsah a kvalitu vykonaných prác nie je možné v tomto prípade

navrhovateľovi priznať ani nárok na prípadné bezdôvodné obohatenie, ktoré odporcovi mohlo vzniknúť v
dôsledku plnenia realizovaného navrhovateľom. V tejto súvislosti však treba poukázať aj na skutočnosť,
že predmetom návrhu podaného navrhovateľom, je nárok na zaplatenie ceny diela a nie nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia. Z tvrdení v návrhu na začatie konania je predmet konania
vymedzený ako nárok na zaplatenie dohodnutej ceny diela. Preto ohľadom prípadného rozsahu a výšky

bezdôvodného obohatenia ani v konaní neboli žiadne dôkazy vykonávané.

V súvislosti s názorom súdu, že medzi účastníkmi nebola uzatvorená riadna zmluva o dielo, treba
poukázať tiež na ďalšie okolnosti. Odporca skutočnosť, že medzi ním a navrhovateľom nebola
uzatvorená zmluva o dielo, namietal už pri prvom úkone vo veci, a to v odpore proti platobnému rozkazu.

Navrhovateľ tak mal dostatočný časový priestor, aby na túto obranu odporcu reagoval a mohol prípadne
návrh zmeniť. Nemožno teda rozhodnutie súdu, ktorý konštatuje neexistenciu zmluvy z dôvodu absencie
dohody o cene, považovať za rozhodnutie, ktoré by bolo pre navrhovateľa prekvapivé.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní žiadal vykonať dôkaz ohliadkou na mieste samom, príp.

nariadením znaleckého dokazovania za účelom preukázania kvality vykonaných prác. Ako už bolo
uvedené vyššie, súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi nebola uzatvorená riadna zmluva o dielo
v zmysle obchodného zákonníka. Okrem toho pri posudzovaní tohto dôkazného návrhu súd zohľadnil
skutočnosť, že od realizácie prác navrhovateľom uplynulo už viac ako 2,5 roka. Účastníkom nebol
známy rozsah a spôsob užívania vykonaných prác po ich dokončení navrhovateľom a teda ani aktuálny

stav betónovej podlahy. Vzhľadom na odstup času by tak podľa názoru súdu nebolo možné posúdiť
kvalitu prác vykonaných navrhovateľom v čase ich dokončenia v mesiaci september 2006. Okrem toho,
vzhľadom na prezentovaný právny záver súdu by takýto dôkaz vzhľadom na neexistenciu zmluvy o dielo
bol v konaní nadbytočný. Preto tento dôkazný návrh súd zamietol.Na základe týchto skutočností tak súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu
nedôvodný. Navrhovateľ nepreukázal, že by medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu riadnej zmluvy o dielo

v zmysle obchodného zákonníka, nepreukázal rozsah a kvalitu ním vykonaných prác a teda nepreukázal
dôvodnosť svojho návrhu, ktorým žiada zaplatenie ceny diela. Preto súd návrh navrhovateľa v celom
rozsahu zamietol.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a súd priznal úspešnému odporcovi právo

na ich náhradu. Tieto trovy predstavujú zaplatený súdny poplatok vo výške 35.984,- Sk (1.194,50 Eur)
a trovy právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia boli priznané za 5 úkonov právnej pomoci
(príprava, prevzatie, podanie odporcu, 3x účasť na pojednávaní) v sume 5x 353,54 Eur + 19 % DPH
+ 2x 5,91 Eur, 1x 6,31 Eur a 2x 6,95 Eur režijný paušál, spolu 2.135,58 Eur. Celkovo tak súd uložil
navrhovateľovi povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 3.330,08 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.