Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. november 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/11/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715215934
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Ďurian

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6715215934.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana

Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v spore žalobcu B.
N., nar. XX.XX.XXXX, bytom vo O., Q. č. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Jánom Repášom, advokátom so
sídlom vo Zvolene, Trhová č. 4, proti žalovanému Mesto Zvolen, IČO: 00320439, so sídlom vo Zvolene,
Námestie slobody č. 22, o zaplatenie 5,53562 € denne od 01.08.2015 do právoplatnosti rozsudku z titulu
vydania plnenia z bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Zvolen č.k. 6C/410/2015-365 zo dňa 28.09.2020, ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu

8.896,- € (prvý výrok) a v závislom výroku o trovách konania (tretí výrok)p o t v r d z u j e.

Odvolanie žalovaného proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej
časti (druhý výrok) o d m i e t a.

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania štátu (štvrtý výrok) z r u š u j e a v
tomto rozsahu vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového

poriadku; ďalej len „C.s.p.“).

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
8.896,- € do 7 dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok), v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol
(druhý výrok), žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 72 %, ktoré je
žalovaný povinný zaplatiť v lehote 7 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o výške náhrady (tretí výrok) a
žalovanému uložil povinnosť „zaplatiť na účet Okresného súdu Zvolen titulom štátom preddavkovaných

trov sumu vo výške, ktorá bude špecifikovaná v písomnom vyhotovení rozhodnutia, a to do 7 dní odo
dňa právoplatnosti uznesenia o výške trov“ (štvrtý výrok).

1.2 Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným
dokazovaním, podľa ktorého žalobca je výlučným vlastníkom v celosti pozemku parc. č. Q. XXXX (trvalý
trávny porast) o veľkosti XXXX m2, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX vedenom pre k.ú. O.; žalobca
nadobudol pozemok darovacou zmluvou, na základe ktorej bol vklad vlastníckeho práva do katastra

nehnuteľností povolený dňa 26.07.2013; žalovaný je vlastníkom stavby (reštaurácia a potraviny) súp. č.
XXXX postavenej na pozemku parc. č. Q. XXXX zapísanej na LV č. X pre k.ú. O.; stavba žalovaného
zaberá pozemok žalobcu v rozsahu XXX m2; žalovaný stavbu prenajíma tretím stranám za účelom
podnikania; znalec S.. J. Z. znaleckým posudkom č. XX/XXXX zo dňa 08.08.2019 v znení dodatku č. 1zo dňa 15.12.2019 a dodatku č. 2 zo dňa 15.05.2020 stanovil sumu nájmu za užívanie časti pozemku
žalobcu parc. č. Q. XXXX (XXX m2) zo strany žalovaného na 1.750,- € ročne.

1.3 Podľa právneho posúdenia veci zo strany súdu prvej inštancie je žaloba žalobcu v prevažnom
rozsahu dôvodná; súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovanému nevzniklo k pozemku žalobcu
právo zodpovedajúce vecnému bremenu podľa zákona č. 66/2009 Z. z.; žalovaný užíva časť pozemku
žalobcu parc. č. Q. XXXX o výmere XXX m2 bez právneho dôvodu, preto mu vznikla povinnosť vydať
žalobcovi bezdôvodné obohatenie zaužívanie jeho pozemku bez právneho dôvodu v sume 8.896,- €;

súd prvej inštancie vyčíslil bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobcu tak, že „pokiaľ ide o
výšku určeného bezdôvodného obohatenia, súd vychádzal z dátumu, odkedy požadoval žalobca vydať
bezdôvodné obohatenie, týmto bol 01.08.2015 do 31.08.2020; súd vo veci rozhodoval dňa 28.09.2020,
kedy žalovaný mal stále ešte pár dní na to, aby žalobcovi vydal bezdôvodné obohatenie za mesiac
september 2020; súd vychádzal z výšky ročného nájmu za sporné pozemky v dotknutých výmerách z
doplnenia č. 2 k znaleckému posudku č. XX/XXXX znalca S.. J. Z., kde tento určil ročnú výšku nájmu v

sume 1.750,- €; za obdobie od 01.08.2015 do 31.12.2015 potom bezdôvodné obohatenie predstavovalo
sumu 729,- €, bezdôvodné obohatenie za obdobie rokov 2016, 2017, 2018 a 2019 predstavovala
na každý rok sumu 1.750,- € a bezdôvodné obohatenie za obdobie od 01.01.2020 do 31.08.2020
predstavovalo sumu 1.167,- €; celkovo potom výška bezdôvodného obohatenia za rozhodné obdobie
predstavovala sumu 8.896,- €; podľa právneho názoru a uplatneného nároku žalobcu, tento požadoval

vychádzať z výšky ročného nájmu 2.020,- €, kedy v roku 2015 podľa žalobcu vzniklo žalovanému
obohatenie v sume 842,- €, za obdobie rokov 2016, 2017, 2018, 2019 v sume 2.020,- € v každom roku a
v roku 2020 za obdobie od 01.01.2020 do 31.08.2020 v sume 1.347,- €; úhrnom teda žalobca požadoval
zaviazať žalovaného k povinnosti vydania bezdôvodného obohatenia v sume 10.269,- €“; k sporu strán
ohľadne povyšujúcich faktorov zohľadnených znalcom súd prvej inštancie uviedol, že „znalec správne,

legitímne a spravodlivo použil koeficient povyšujúceho faktoru v hodnote 1,60, kde zohľadnil stagnujúcu,
t.j. žalovaným dlhodobo neupravujúcu výšku nájmu v obdobiach, na ktoré znalec poukázal a to aj
napriek tomu, že ceny nehnuteľností, vo všeobecnosti „stúpali smerom nahor“; pokiaľ znalec S.. P. použil
povyšujúci faktor vo výške 2,50, tento nebol stanovený v objektívnej výške, pretože pozemok nemožno
charakterizovať ako pozemok nachádzajúci sa v lukratívnej časti mesta O., pretože je zastavaný a iný

účel využitia, aký v súčasnosti má, nebude v blízkej budúcnosti ani možný; súd nepovažoval lokalitu,
kde sú pozemky situované za turisticky nadpriemerne zaujímavú; v tejto časti sa nenachádza žiadna
atrakcia, ktorá by bola „magnetom“ turistov; tak jeden znalec, ako aj druhý znalec, situovali sporové
pozemkydozónytakobytnej,akoajobchodnej;stoutozonácioupracovaliprivypracovávaníznaleckých
posudkov obaja znalci“; na základe uvedeného súd prvej inštancie žalobe žalobcu v prevažnej časti

vyhovel a žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.

1.4 Súd prvej inštancie ťažiskovo rozhodol s poukazom na ustanovenia § 123, § 451 ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka; o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 C.s.p. a po zohľadnení
úspechu žalobcu v spore (86 %) a úspechu žalovaného v spore (14 %) priznal pomerne úspešnejšiemu

žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 72 %; súd prvej inštancie súčasne
rozhodol aj o trovách konania štátu, pričom svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že „zároveň rozhodol o
povinnosti žalovaného, v spore neúspešného, zaplatiť na účet Okresného súdu Zvolen titulom štátom
preddavkovaných trov sumu vo výške, ktorá bude špecifikovaná v osobitnom rozhodnutí a to v lehote
do 7 dní odo dňa jeho právoplatnosti“.

2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods.
2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.).

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný včas odvolanie zo dňa 11.11.2020 (č.l. 379-382

spisu); rozsudok súdu prvej inštancie výslovne napadol v celom rozsahu; vyjadril názor, že konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/
C.s.p.), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
(§ 365 ods. 1 písm. e/ C.s.p.), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.); v odvolaní v prvom rade argumentoval, že
„súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom S.. J. Z., ktorý v znaleckom posudku č. XX/XXXX
v záveroch stanovil výšku nájmu za pozemok F. parc. č. XXXX na ročnú výšku nájmu 1.220,- € (po
zaokrúhlení); neskôr doplnkom č. 1 zo dňa 15.12.2019 k predmetnému znaleckému posudku stanovilvýšku ročného nájmu v dotknutom pozemku na sumu 1.750,- €; ako z uvedeného vyplýva, znalec navýšil
nazákladepodnetužalobcuhodnotupozemkuo43%;mámezato,žehodnotapozemkubolastanovená
neobjektívne, v rozpore s platnými právnymi predpismi, nezohľadňujúc daný skutkový stav; podľa § 191

Civilného sporového poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo; vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje
inak; z tohoto dôvodu máme za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam; žalovaný nesúhlasil s dodatkom k znaleckému posudku, išlo o

zohľadnenie námietky právneho zástupcu žalobcu, s čím bol navýšený koeficient redukujúcich faktorov z
0,70 na 1,0; nesúhlasil predovšetkým s argumentáciou znalca, že v zmysle vyhlášky MS SR č. 254/2010
Z. z. ktorou sa mení vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2010 Z. z. o stanovení všeobecnej
hodnoty majetku v znení neskorších predpisov sa pri stanovení všeobecnej hodnoty pozemku na účely
vyporiadania vlastníckych práv k pozemku medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku pri hodnotení
redukujúcich faktorov neprihliada na záťaže spôsobené vlastníkom stavby, avšak v danom prípade

MestoO.(žalovaný)akovlastníkstavbypredmetnúzáťažnespôsobilo,pretožepredmetnúnehnuteľnosť
získalo zákonným prevodom z vlastníctva štátu; podľa prílohy č. 3 k dotknutej vyhláške uplatnenie
hodnoty koeficientu funkčného využitia sa posudzuje podľa územnoplánovacej dokumentácie platnej k
rozhodnému dátumu; vzhľadom k tomu, že pri vypracovaní znaleckého posudku a jeho doplnenia č. 1
menovaným znalcom neboli dodržané zákonné podmienky v zmysle prílohy č. 3 k vyhláške Ministerstva

spravodlivosti SR č. 492/2004 Z. z. žiadal žalovaný o vypracovanie kontrolného znaleckého posudku
iným znalcom; s poukazom na uvedené súd opätovne vyzval znalca na vypracovanie ďalšieho doplnku
k pôvodnému znaleckému posudku s tým, aby sa vysporiadal jednak s otázkami uvádzanými právnym
zástupcom žalobcu J.. J. I., ako aj splnomocneným zástupcom žalovaného; súd sa podľa nášho názoru
nevysporiadal s návrhom žalovaného na doplnenie dokazovania a ani žiadnym spôsobom neodôvodnil,

prečo nevykonal dôkaz navrhnutý žalovaným; k základným právam účastníka konania obsiahnutým v
práve na spravodlivý proces patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie
založené (...), pričom nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď
a rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť
analyzovaný s ohľadom na okolností každého prípadu, ak však súd v odôvodnení nereaguje na zásadnú

(relevantnú) námietku súvisiacu s predmetom súdnej ochrany prednesenú žalobcom, je potrebné tento
nedostatok považovať za prejav arbitrárnosti (svojvoľnosti); s poukazom na uvedené považujeme
rozsudok súdu za arbitrárny“; ďalej argumentoval, že „v rozsudku sa ďalej uvádza, že znalec pri určovaní
všeobecnej hodnoty pozemku uviedol povyšujúci faktor 1,6, tento vyplýval z toho, že jednotkové ceny
stavebných pozemkov pre Mesto O., ale aj pre iné lokality boli vyhláškou určené ešte v roku 2004 a za

predmetné dlhé obdobie od roku 2004 do roku 2019 ceny stavebných pozemkov išli rapídne smerom
hore a preto premietol tento nárast cien za obdobie rokov 2004 - 2019 práve do jednotkovej ceny
pozemku, ktorej hodnotu navýšil koeficientom 1,6 majúc za to, že tento koeficient vyjadruje nárast cien
stavebných pozemkov za rozhodné obdobie; súd však na základe takto vypracovaného posudku priznal
žalobcovi náhradu za bezdôvodné obohatenie za roky 2016 až 2018 nielen za rok 2019“; nakoniec

poukázal na skutočnosť, že „keďže na prvom výroku rozsudku sú závislé aj ostatné výroky rozsudku,
s poukazom na vyššie uvedené navrhuje preskúmať aj tieto“; na základe uvedeného navrhol, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že „zaviaže žalovaného zaplatiť výšku náhrady za
bezdôvodné obohatenie na základe nového znaleckého posudku alebo v zmysle znaleckého posudku
S.. J. Z. č. XX/XXXX v pôvodnom znení bez jeho následných doplnkov“ alebo, aby rozsudok súdu prvej

inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2.2 Žalobca vo vyjadrení zo dňa 14.12.2020 (č.l. 392-393 spisu) prostredníctvom svojho právneho
zástupcu k odvolaniu žalovaného uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za správny a odvolanie
žalovaného za účelové; vyjadril názor, že súd prvej inštancie preskúmal všetky dôkazy a objektívnym

spôsobom stanovil výšku bezdôvodného obohatenia žalovaného, ku ktorému nepochybne došlo;
poukázal na skutočnosť, že žalovaný mal možnosť na pojednávaní vzniesť námietky proti znaleckému
posudku a položiť otázky znalcovi, čo však neurobil, pričom žalovaný len opätovne poukázal na zákon
č. 66/2009 Z. z.; na základe uvedeného navrhol „odmietnutie odvolania“ proti napadnutého rozsudku
súdu prvej inštancie.

2.3 Vyjadrenie žalobcu doručil súd prvej inštancie žalovanému dňa 13.01.2021 (č.l. 394 spisu).

3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.).3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri
rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax
(§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.).

4.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez

potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa
§ 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej
inštancie vo výroku o vyhovení žalobe žalobcu (prvý výrok) podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne
správny potvrdil.

4.2 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

4.3 Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

4.4.1 Odvolanie žalobcu proti výroku napadnutého rozsudku o vyhovení žalobe (prvý výrok) nie je
dôvodné.

4.4.2 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje
so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie vo vzťahu k vyhoveniu žalobe žalobcu (prvý
výrok), v tomto smere si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle
§ 387 ods. 2 C.s.p. na tieto v plnom rozsahu poukazuje; na zdôraznenie správnosti napadnutého

rozsudku a reagujúc na odvolacie dôvody odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie na základe
vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie
právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil; z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom
a dôvodmi odvolania viazaný (§ 379 C.s.p.; § 380 C.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal len
námietkami uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal

vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§
380 ods. 2 C.s.p.).

4.4.3Odvolacísúdsapopreskúmanívecistotožnilsozáveromsúduprvejinštancie,ževprejednávanom
spore boli splnené zákonné podmienky na uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu

8.896,- € z titulu bezdôvodného obohatenia; z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynul
záver, že žalovaný bez právneho dôvodu užíva časť pozemku žalobcu parc. č. Q. XXXX v k.ú. O. o
výmere XXX m2, na ktorom je umiestnená stavba žalovaného súp. č. XXXX; nakoľko predmetná stavba
žalovaného slúži na podnikateľské účely (reštaurácia a potraviny), nevzniklo v prospech žalovaného
vo vzťahu k pozemku žalobcu ani vecné bremeno podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 66/2009 Z. z.

(§ 1 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z. z.), pretože v zmysle § 1 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z. z. nie je
podstatné, či stavbu na cudzom pozemku využíva na podnikanie samotný vlastník stavby alebo tretia
osoba a rozhodujúci je len faktický stav, že stavba slúži na podnikateľské účely, čo v prejednávanom
spore bolo splnené; aplikácia zákona č. 66/2009 Z. z. je preto v prejednávanom spore vylúčená, právo
zodpovedajúce vecnému bremenu k pozemku žalobcu v prospech žalovaného podľa § 4 ods. 1 a 2

zákona č. 66/2009 Z. z. nevzniklo; pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného produkovanú v konaní po
zrušení predchádzajúceho rozsudku súdu prvej inštancie, v rámci ktorej žalovaný spochybnil uvedený
záver odvolacieho súdu v podstate tvrdením, že na predmet podnikania v podobe prenájmu stavby
na podnikanie tretím subjektom by nezískal živnostenské oprávnenie, v tomto smere odvolací súd pre
úplnosť (§ 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.) udáva, že podnikanie (§ 2 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka)

je širší pojem ako živnostenské podnikanie podľa zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
v znení neskorších predpisov (každá živnosť je podnikaním, ale nie každé podnikanie predstavuje
živnosť), preto samotná skutočnosť, že na prenájom stavby súp. č. XXXX by žalovaný nezískal
živnostenské oprávnenie nevylučuje záver, že prenájom uvedenej stavby tretím osobám za účelompodnikania predstavuje podnikanie žalovaného (§ 261 ods. 2 a 3 písm. b/ Obchodného zákonníka);
pokiaľ ide o samotnú odvolaciu argumentáciu žalovaného odvolací súd nad rozsah odôvodnenia
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 C.s.p.) udáva (§ 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.),

že žalovaný primárne spochybnil závery ustanoveného znalca ohľadne stanovenia výšky ročného nájmu
v sume 1.750,- € za užívanie spornej časti pozemku žalobcu žalovaným; žalovaný v tomto smere v
podstate argumentoval, že znalec pri hodnotení redukujúcich faktorov v rámci stanovenia všeobecnej
hodnoty pozemku nesprávne neprihliadol na zaťaženie sporného pozemku spôsobené stavbou, pretože
„žalovaný ako vlastník stavby predmetnú záťaž nespôsobil, nakoľko predmetnú nehnuteľnosť (stavbu)

získal zákonným prevodom z vlastníctva štátu“; v tomto smere odvolací súd udáva, že podľa prílohy č.
3 bod E.3.1.1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení
všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov (ďalej aj „vyhláška MS SR č. 492/2004 Z.
z.“), pri stanovení všeobecnej hodnoty pozemku na účely vyporiadania vlastníckych práv k pozemku
medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku sa pri hodnotení redukujúcich faktorov neprihliada na
záťaže spôsobené vlastníkom stavby (napríklad stavba na cudzom pozemku a pod.); z uvedeného je

podľa názoru odvolacieho súdu zrejmé, že prípadné „zavinenie“ na zaťažení posudzovaného pozemku
nemá vplyv na prípadné zohľadnenie redukujúcich faktorov a súčasne predmetný postup neprichádza
do úvahy v prejednávanom spore, pretože predmetom konania nebolo vyporiadanie vlastníckych práv k
pozemku medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku; naopak podľa odvolacieho súdu prihliadnutie
na zaťaženie pozemku žalobcu stavbou žalovaného by bolo voči žalobcovi nespravodlivé, pretože tento

nemôže v dôsledku existencie stavby žalovaného realizovať úžitkovú hodnotu pozemku, preto táto
skutočnosť nemôže pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia žalovaného vyznieť v neprospech
žalobcu; postup znalca a súdu prvej inštancie bol preto v tomto smere podľa odvolacieho súdu správny
a táto odvolacia námietka žalovaného nebola dôvodná; žalovaný ďalej v odvolaní namietal, že znalec
pri stanovení všeobecnej hodnoty pozemku nesprávne zohľadnil koeficient funkčného využitia; v tomto

smere odvolací súd udáva, že podľa prílohy č. 3 bod E.3.1.1 vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z.,
„uplatnenie hodnoty koeficientu funkčného využitia územia sa posudzuje podľa územnoplánovacej
dokumentácie platnej k rozhodnému dátumu; hodnota koeficientu v jednotlivých intervaloch sa určuje
v nadväznosti na atraktivitu posudzovanej lokality a zastavovacie podmienky“; v znaleckom posudku
č. 34/2019 v znení jeho doplnkov znalec zohľadnil koeficient funkčného využitia územia s hodnotou

1,50 nakoľko územie vyhodnotil ako zmiešané územie s prevahou občianskej vybavenosti (obchodná
poloha a byty); podľa prílohy č. 3 bod E.3.1.1 vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. možno koeficient
funkčného využitia územia pri stanovení hodnoty pozemku metódou polohovej diferenciácie v prípade
zmiešaného územia s prevahou občianskej vybavenosti (obchodná poloha a byty) zohľadniť v intervale
od 1,20 do 1,50; z uvedeného je zrejmé, že znalec pri zohľadnení tohto koeficientu neprekročil

prípustný interval; súčasne žalovaný v podanom odvolaní neuviedol žiadnu konkrétnu argumentáciu,
ktorá by spochybňovala zaradenie sporného pozemku do kategórie zmiešaného územia s prevahou
občianskej vybavenosti podľa územnoplánovacej dokumentácie platnej k rozhodnému dátumu (t.j. k
posudzovanému obdobiu), keď v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a ani v odvolacom konaní
žiadnu relevantnú územnoplánovaciu dokumentáciu nepredložil; z popisu posudzovaného pozemku

žalobcu a jeho polohy v rámci mesta v samotnom znaleckom posudku tiež nevyplýva zjavný logický
rozpor vo vzťahu k zaradeniu pozemku na účely zohľadnenia koeficientu funkčného využitia územia;
postup znalca a súdu prvej inštancie bol preto v aj tomto smere podľa odvolacieho súdu správny a
ani táto odvolacia námietka žalovaného nebola dôvodná; z uvedeného dôvodu nemôže byť dôvodná
ani odvolacia námietka žalovaného ohľadne nevykonania navrhnutých dôkazov zo strany súdu prvej

inštancie (návrh na nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania), pretože predložený znalecký
posudok nevykazuje znaky logických rozporov a protirečení, znalec dostatočne ozrejmil svoje úvahy
pri stanovení výšky nájomného za užívanie sporného pozemku žalobcu a vyjadril sa k vzneseným
námietkam; odvolací súd preto v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že užívaním
sporného pozemku žalobcu bez právneho dôvodu sa žalovaný na úkor žalobcu v žalovanom období

bezdôvodneobohatil(§451ods.2Občianskehozákonníka)apretovzniklažalovanémupovinnosťvydať
žalobcovi bezdôvodné obohatenie (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ktoré súd prvej inštancie
aj správne vyčíslil na podklade podaného znaleckého posudku v znení dodatkov k nemu; súd prvej
inštancieprirozhodovanísprávnezohľadnilajskutočnosť,žeuplatnenýnároknavydaniebezdôvodného
obohatenia nepredstavuje opakujúce sa dávky (§ 217 ods. 2 C.s.p.), preto ho možno priznať len ku

dňu vyhlásenia rozsudku (v podrobnostiach bod 7.3 odôvodnenia uznesenia č.k. 17Co/182/2017-119
zo dňa 28.03.2018); nakoniec pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní uviedol, že znalec povyšujúci faktor
vo výške 1,60 pre rok 2019 vo vzťahu k cene pozemku uplatnil z dôvodu nárastu cien za obdobie od
2004 do 2019 a následne „súd na základe takto vypracovaného znaleckého posudku priznal žalobcovináhradu za bezdôvodné obohatenie za roky 2016 až 2018 nielen za rok 2019“ v tomto smere ide o
skutkové tvrdenie, ktoré podľa obsahu spisu žalovaný nevzniesol v konaní pred súdom prvej inštancie a
prvý krát ho uplatnil až v podanom odvolaní; ide pritom o skutkové tvrdenie, na preukázanie pravdivosti

ktorého (t.j. že výška bezdôvodného obohatenia žalovaného sa v priebehu žalovaného obdobia menila)
by bolo nevyhnutné vykonať ďalšie dokazovanie; predmetné skutkové tvrdenie však žalovaný neuplatnil
včas (§ 153 ods. 1 C.s.p.; § 154 C.s.p.), preto ide o tzv. novotu v odvolacom konaní, na uplatnenie ktorej
však neboli podľa odvolacieho súdu splnené zákonné podmienky (§ 366 C.s.p.); podľa § 366 C.s.p.,
prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak (a) sa týkajú procesných podmienok,
(b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, (c) má byť nimi preukázané, že
v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo (d) ich
odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie; z uvedeného vyplýva,
že možnosť uplatnenia prostriedkov procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej
inštancie, je obmedzená, pretože odvolacia argumentácia založená na nových skutkových tvrdeniach

je prípustná len v prípade splnenia zákonom stanovených podmienok; prostriedky procesnej obrany
v podobe nových skutkových tvrdení (§ 149 C.s.p.) tak mohol žalovaný v odvolacom konaní prvýkrát
uplatniť len za splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 366 písm. a) až d) C.s.p.; žalovaný v
podanom odvolaní ani netvrdil, že by sa nové skutkové tvrdenia mali týkať procesných podmienok (§
366 písm. a/ C.s.p.), resp. vylúčenia zákonného sudcu súdu prvej inštancie (§ 366 písm. b/ C.s.p.), tieto

nevyplývajú ani z obsahu spisu, preto na týchto dôvodoch nemožno založiť ich prípustnosť; žalovaný v
podanom odvolaní tiež ani len netvrdí, že by predmetné nové skutkové tvrdenia nemohol bez svojej viny
uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 písm. d/ C.s.p.), preto ani na tomto dôvode nemožno
založiť ich prípustnosť; nakoniec žalovaný v podanom odvolaní síce vychádza z názoru, že predmetnými
novými skutkovými tvrdeniami poukazuje na vadu konania pred súdom prvej inštancie, týmto skutkovým

tvrdením však nemá (nemôže) byť preukázané, že v konaní došlo k vade, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 366 písm. c/ C.s.p.), pretože uvedený dôvod prípustnosti sa týka
prostriedku procesnej obrany v podobe návrhu na vykonanie dôkazov podľa § 149 C.s.p. (arg. „má byť
nimi preukázané“) nakoľko samotným skutkovým tvrdením nemožno preukazovať tvrdenú skutočnosť;
z uvedeného dôvodu odvolací súd nemohol na nové skutkové tvrdenie žalovaného pri rozhodovaní o

podanom odvolaní prihliadať a podrobiť ho odvolaciemu prieskumu; na základe uvedeného odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o vyhovení žalobe žalobcu (prvý výrok) ako
vecne správny potvrdil.

4.4.4 Podľa § 386 písm. b) C.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou

osobou. Žalovaný podal odvolanie výslovne aj proti výroku napadnutého rozsudku o zamietnutí žaloby
žalobcu v prevyšujúcej časti (druhý výrok). Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného proti
výroku napadnutého rozsudku o zamietnutí žaloby žalobcu v prevyšujúcej časti (druhý výrok) je potrebné
odmietnuť ako podané neoprávnenou osobou. Odmietnutie odvolania vyjadruje procesnú situáciu, v
ktorej sa odvolací súd vôbec nezaoberá obsahom napadnutého rozhodnutia, pretože zistí niektorý z

dôvodov, ktorý viedol k nemeritórnemu (procesnému) rozhodnutiu; k odmietnutiu odvolania dochádza
v prípade oneskorene podaného odvolania, odvolania podaného neoprávnenou osobou, ak odvolanie
voči rozhodnutiu nie je prípustné alebo ak odvolanie nemá stanovené náležitosti a pre jeho vady
nemožno v odvolacom konaní pokračovať. V odvolacom konaní sa uplatňuje dispozičná zásada, ktorá
znamená, že odvolacie konanie môže byť začaté len na návrh; podanie odvolania je procesným úkonom

účastníka konania (strany). Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktorý možno účinne podať
po splnení zákonom určených podmienok. V prípade riadnych opravných prostriedkov právna teória
rozlišuje (1) objektívne podmienky prípustnosti a (2) subjektívne podmienky prípustnosti, ktoré dávajú
odpovede na otázky, čo môže byť predmetnom opravného prostriedku a kto má oprávnenie opravný
prostriedok podať; (1) objektívnou (zákonnou) podmienkou prípustnosti odvolania v civilnom sporovom

konaní je existencia rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré ešte nenadobudlo právoplatnosť, pokiaľ
to zákon nevylučuje; (2) subjektívna podmienka prípustnosti odvolania v civilnom sporovom konaní
sa spája s pojmom účastníctva v spore; opravný prostriedok je prejavom nespokojnosti s obsahom
rozhodnutia toho, kto je stranou sporu (účastníkom konania), t.j. napadnuté rozhodnutie sa ho týka;
príčina nespokojnosti musí smerovať proti výroku rozhodnutia, ktorý musí znieť v neprospech toho, kto

opravný prostriedok podáva; z uvedeného vyplýva, že odvolanie môže podať strana sporu (účastník
konania), v neprospech ktorého napadnuté rozhodnutie vyznelo, t.j. kto bol v konaní neúspešný tým,
že súd jeho návrhu nevyhovel; subjektívna stránka prípustnosti odvolania sa teda viaže na osobu
konkrétneho dovolateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva odvolanie, t.j. či je u neho danýdôvod, ktorý ho oprávňuje podať odvolanie; pri skúmaní subjektívnej stránky prípustnosti odvolania treba
vziať na zreteľ, či odvolateľ bol negatívne dotknutý napadnutým rozhodnutím (R 50/1999); subjektívnym
predpokladom na podanie odvolania je teda skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie

vyznelo v neprospech odvolateľa; neprospech sa spravidla prejavuje v neúspechu vo veci samej alebo
v rozhodnutí procesnej povahy, ktoré znamená pre odvolateľa ujmu; rozhodujúcim je pritom výrok
rozhodnutia súdu, pretože existenciu prípadnej ujmy je možné posudzovať len z procesného hľadiska;
pri tomto posudzovaní tiež nemožno brať do úvahy subjektívne presvedčenie strany sporu (účastníka
konania), ale len objektívnu skutočnosť, že rozhodnutím súdu mu bola spôsobená určitá, aj nie príliš

významná ujma, ktorú je možné odstrániť zrušením alebo zmenou napadnutého rozhodnutia; v odvolaní
pretomôžeuplatňovaťlentakéokolnosti,ktorésatýkajújehoprávnejsféryaktorésmerujúkodstráneniu
ujmy spôsobenej v jeho právach. Z uvedeného je zrejmé, že z hľadiska výroku a odôvodnenia
napadnutého rozsudku o zamietnutí žaloby žalobcu v prevyšujúcej časti (druhý výrok) absentuje na
strane žalovaného subjektívna podmienka prípustnosti odvolania, pretože napadnutým rozsudkom súdu
prvej inštancie nebolo týmto výrokom žiadnym spôsobom zasiahnuté do procesného postavenia alebo

pomerov žalovaného; napadnutým výrokom rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby žalobcu
v prevyšujúcej časti (druhý výrok) nebola žalovanému spôsobená žiadna ujma; absencia subjektívnej
prípustnosti odvolania žalovaného v tomto rozsahu vyplýva aj zo skutočnosti, že odvolanie žalovaného
obsahovo vôbec nereaguje na výrok a odôvodnenie napadnutého rozsudku o zamietnutí žaloby žalobcu
v prevyšujúcej časti (druhý výrok); na základe uvedeného odvolací súd odvolanie žalovaného proti

tomuto výroku napadnutého rozsudku podľa § 386 písm. b) C.s.p. odmietol ako podané neoprávnenou
osobou bez jeho vecného posúdenia.

5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení
rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s

§ 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.).

5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie
nevysporiadal.

6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení
s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.).

6.1 Žalovaný podané odvolanie ťažiskovo odôvodnil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p.), súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/ C.s.p.), súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods.
1 písm. f/ C.s.p.) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365
ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Skutkové zistenia súdu prvej inštancie z vykonaných dôkazov ako aj právne

posúdenie veci vo vzťahu k vyhoveniu žalobe žalobcu v časti o zaplatenie sumy 8.896,- € sú však podľa
odvolacieho súdu správne a obsahom uplatnených odvolacích dôvodov sa ich podľa odvolacieho súdu
žalovanému nepodarilo spochybniť (body 4.4.2 a 4.4.3 odôvodnenia); odvolací súd nezistil ani porušenie
právažalovanéhonaspravodlivýprocesvdôsledkutvrdenejnepreskúmateľnostinapadnutéhorozsudku
a nenariadením kontrolného znaleckého dokazovania (bod 4.4.3 odôvodnenia); odvolací súd nezistil ani

žiadnu vadu konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

7.Nazákladeuvedenéhoodvolacísúdnapadnutérozhodnutiesúduprvejinštancievovýrokuovyhovení
žalobe žalobcu (prvý výrok) ako vecne správne potvrdil. Súd prvej inštancie síce bez osobitného
odôvodnenia určil dlhšiu ako zákonnú lehotu na plnenie prisúdenej sumy (§ 232 ods. 3 C.s.p.), žalovaný

však v podanom odvolaní túto skutočnosť nenapadol.

8.1 Odvolací súd na základe podaného odvolania a súčasne ako závislý výrok (§ 379 písm. a/ C.s.p.)
preskúmal aj výrok napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania (tretí výrok), pričom
dospel k záveru o jeho vecnej správnosti a preto ho tiež ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 a 2

C.s.p.); súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 2 C.s.p. správne podľa pomeru úspechu strán v spore
priznal nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie pomerne úspešnejšiemu žalobcovi
v rozsahu 72 % (samotný výpočet pomeru úspechu a neúspechu strán v spore nebol predmetom
odvolacieho prieskumu, pretože ho žalovaný v podanom odvolaní osobitne nespochybnil); súd prvejinštancie správne výrok o trovách konania pred súdom prvej inštancie formuloval do povinnosti ich
náhrady (porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/222/2016
zo dňa 23.03.2017, sp. zn. 6Cdo/57/2017 zo dňa 30.05.2017, sp. zn. 6Cdo/196/2016 zo dňa 22.06.2017

a sp. zn. 7Cdo/123/2016 zo dňa 04.04.2017). O samotnej výške náhrady trov konania žalobcu pred
súdom prvej inštancie rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). Súd prvej inštancie
síce bez osobitného odôvodnenia určil dlhšiu ako zákonnú lehotu na plnenie náhrady trov konania
pred súdom prvej inštancie (§ 232 ods. 3 C.s.p.), žalovaný však v podanom odvolaní túto skutočnosť

nenapadol.

8.2 Odvolací súd na základe podaného odvolania a súčasne ako závislý výrok (§ 379 písm. a/ C.s.p.)
preskúmal aj výrok napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania štátu (štvrtý výrok),
pričom dospel k záveru o nevyhnutnosti jeho zrušenia (§ 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p.); rozhodovanie
o trovách konania štátu je prípustné aj za účinnosti Civilného sporového poriadku (R 75/2018); v

napadnutom rozsudku súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť „zaplatiť na účet Okresného
súdu Zvolen titulom štátom preddavkovaných trov sumu vo výške, ktorá bude špecifikovaná v písomnom
vyhotovení rozhodnutia a to do 7 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o výške trov“; písomné
vyhotovenie rozhodnutia pritom predstavuje už napadnutý rozsudok (č.l. 365-374 spisu) a žiadne ďalšie
„písomné vyhotovenie rozhodnutia“ nebude nasledovať; výrok napadnutého rozsudku o trovách konania

štátu je preto v tejto podobe nevykonateľný a porušuje právo žalovaného na spravodlivý proces, pretože
sa z neho žalovaný nedozvedel presnú povinnosť, ktorá mu bola uložená; preto odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania štátu (štvrtý výrok) podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p.
zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. v tomto rozsahu vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie; v ďalšom konaní (§ 391 ods. 3 C.s.p.) súd prvej inštancie uznesením (§ 234 ods.

1 C.s.p.) rozhodne najskôr o nároku štátu na náhradu trov konania a následne po jeho právoplatnosti
osobitným uznesením o ich výške (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)

až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 C.s.p. (§ 425 C.s.p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 C.s.p. (t.j. ktorému súdu je

určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže súčasne so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 C.s.p. a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.