Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. október 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/37/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716203295
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5716203295.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej

a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobkýň: 1/
MUDr. S. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., ul. P. I. č. XXX/XX, 2/ MUDr. J. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom
I. - U., ul. B. č. XXXXX/X, 3/ PharmDr. V. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. č. XXX, všetci zastúpení
splnomocneným zástupcom Mgr. Branislavom Bellanom, advokátom so sídlom I. ul. N. č. XX, proti
žalovaným: 1/ Lievre s. r. o. v likvidácii, so sídlom Bratislava, ul. Sedmokrásková č. 6, IČO: 47 166 096
(právny predchodca CK Hechter Slovakia, spol. s r. o., so sídlom Nitra, ul. Štefániková č. 43, IČO: 34 109
722), 2/ DERTOUR Slovakia s.r.o., so sídlom Bratislava, ul. Panská č. 6, IČO: 36 835 951, zastúpený

splnomocneným zástupcom InLaw, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Bratislava - Ružinov, ul.
Záhradnícka č. 36, IČO: 36 716 979 a 3/ DER Touristik Deutschland GmbH, so sídlom Humboldstrasse
140-144, DE-51149, Köln, Nemecká spolková republika, zastúpený splnomocneným zástupcom InLaw,
s.r.o., so sídlom Bratislava - Ružinov, ul. Záhradnícka č. 36, IČO: 36 716 979, o zaplatenie sumy
1.480,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k.
7C/99/2016-579 zo dňa 09. októbra 2019 v spojení s opravným uznesením č.k. 7C/99/2016-611 zo dňa
13. januára 2020, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením vo výrokoch I. a IV. p o t v r d z u j e .

Vo výrokoch II., III., V. a VI. zostáva rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením n
e d o t k n u t ý .

Žalobkyne 1/ - 3/ m a j ú voči žalovanému 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin rozsudkom č. k. 7C/99/2016-579 zo dňa 09.10.2019 v spojení s opravným

uznesením č. k. 7C/99/2016-611 zo dňa 13.01.2020 rozhodol, že žalovaný 2/ je povinný zaplatiť
žalobkyniam 1/ až 3/ sumu 1.480,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
1.480,- eur od 13.05.2016 do zaplatenia, a to každej zo žalobkýň rovnakým dielom, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Vo zvyšku žalobu voči žalovanému 2/ zamietol (výrok II.). Žalobu
voči žalovanému 1/ a voči žalovanému 3/ zamietol v celom rozsahu (výrok III.). Zároveň rozhodol, že
žalobkyne 1/ až 3/ majú právo na náhradu trov konania voči žalovanému 2/ v celom rozsahu. O výške
náhrady trov konania bude súd rozhodovať samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo

veci samej (výrok IV.). Žalovanému 1/ náhradu trov konania nepriznal (výrok V.). Žalovanému 3/ náhradu
trov konania nepriznal (výrok VI.).
Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou doručenou súdu dňa 24.03.2016 sa žalobkyne 1/ až 3/ domáhali
voči žalovanému 1/ a žalovanému 2/ zaplatenia sumy 1.480,- eur s príslušenstvom. Žalobkyne mali zato, že cestovná kancelária ako obstarávateľ zájazdu si nesplnila voči nim ako objednávateľkám zmluvný
záväzok zo zmluvy o obstaraní zájazdu predmetom ktorej bolo obstarať zájazd pre 3 osoby v termíne
od 18.11.2015 do 01.12.2015 v hoteli Viva Wydham Dominicus Palace (Dominikánska republika) spolu

so stravou, leteckým transferom a ostatným príslušenstvom (ďalej len „služby zájazdu“). Konkrétne
si nesplnila riadne povinnosť a síce obstarať ubytovanie pre 3 osoby v zmysle ustanovenia zmluvy
objednané služby (časť - počet osôb), nakoľko po príchode do hotela bolo žalobkyniam oznámené, že
nielen, že im pridelená izba nie je podľa zmluvného dojednania trojlôžková, ale daný hotel trojlôžkovými
izbami ani nedisponuje. Na základe čoho bola objednávateľkám pridelená len dvojlôžková izba. Po

požiadaní delegáta cestovnej kancelárie v mieste pobytu na zabezpečenie požadovaných služieb
vyplývajúcich zo zmluvy žalobkyniam bolo ponúknuté ubytovanie v hoteli, cena ktorého predstavovala
ďalšie navýšenie ceny zájazdu o doplatok vo výške 1.050,- eur, s čím tieto nesúhlasili. Žalobkyne
zostali ubytované na pôvodne pridelenej izbe, ktorá okrem iného disponovala iba vecami potrebnými
pre 2 ubytované osoby (2 uteráky, 2 poháre, 2 vankúše, 2 plachty). Po návrate zo zájazdu si tieto
uplatnili právo na odstránenie chybne poskytnutej služby cestovnej kancelárie listom - reklamácia

zájazdu, refundácia finančných prostriedkov zo dňa 03.12.2015, ktorý cestovná kancelária prevzala
dňa 05.12.2015. Žalovaní 1/ a 2/ namietali svoju pasívnu vecnú legitimáciu. Žalovaný 1/ uviedol, že zo
zmluvy o obstaraní zájazdu zo dňa 18.08.2015 je zrejmé, že organizátorom zájazdu bola spoločnosť
DERTOURGmbH&Co.KG.Onvuvedenomprávnomvzťahuvystupovallenakoautorizovanýpredajca,
t.j. sprostredkovateľ (ktorý služby objednal v zmysle pokynov objednávateľov) a preto za plnenie zo

zmluvy o zájazde nezodpovedá. Žalovaný 2/ uviedol, že žalovaný 1/ predal zájazd žalobkyniam ako
sprostredkovateľ rakúskej cestovnej kancelárie REWE Austria GmbH, kde REWE Touristik je jediným
vlastníkom značky ITS BILLA REISEN, pod ktorou predáva produkty cestovného ruchu, ktoré si kúpili
žalobkyne vo forme zájazdu. Okrem toho uviedol, že na zmluve je uvedený ako organizátor spoločnosť
DERTOUR GmbH & Co. KG v jeho zastúpení čo bolo spôsobené použitím nesprávneho zmluvného

formulára zo strany žalovaného 1/. Správne mala byť ako organizátor zájazdu uvedená spoločnosť
REWE Touristik. Tiež mu nebolo zrejmé akým spôsobom žalobkyne vyčíslili sumu, ktorej zaplatenia sa
domáhali a zároveň z čoho táto pozostáva, či z nároku na náhradu škody, zľavy z ceny a pod. V ďalšom
žalovaný 2/ uviedol, že obdržal od zamestnankyne žalovaného 1/ požiadavku na rezerváciu zájazdu -
pre tri osoby do Dominikánskej republiky do hotela Viva Wyndham Dominicus Palace a zo špecifikácie

uvedených v požiadavke na rezerváciu vyplynulo, že rezervácia v hoteli mala spočívať v jednej izbe
1+1 s výhľadom na more. On možnosť ubytovania v jednej izbe s troma samostatnými posteľami
žalovanému 1/ ani žalobkyniam nikdy nedeklaroval a táto možnosť nevyplývala ani s textu katalógu
ITS BILLA REISEN na strane 18, v ktorom sa nachádza popis vybavenia ubytovania a stravovania v
hoteli. Prostredníctvom mailu zo dňa 18.08.2015 on potvrdil žalovanému 1/ rezerváciu zájazdu (vrátane

ubytovania v dvojlôžkovej izbe v hoteli), ktorú potvrdil REWE Touristik pod č. A610002. Keďže v čase
rezervácie zájazdu nebol k dispozícii katalóg ITS BILLA REISEN v tlačenej forme tak on prostredníctvom
emailu zo dňa 18.08.2015 poslal zamestnankyni žalovaného 1/ link na predmetný katalóg v elektronickej
forme a zároveň jej v ňom uviedol kód ubytovania pre uzatvorenie zmluvy - DMZA. V zmluve
zamestnankyňa žalovaného 1/ chybne uviedla kód BZMA. Ďalej žalovaný 2/ uviedol, že žalobkyne pri

podpise zmluvy od žalovaného 1/ obdržali okrem všeobecných podmienok aj dôležité upozornenie pred
nástupom na cestu, určenú klientom REWE Touristik a pred odletom na zájazd im boli doručené aj
cestovné doklady (voucher), vystavené zo strany REWE Touristik pod značkou ITS BILLA REISEN, v
ktorých boli uvedené údaje o zájazde. Tiež uviedol, že dňa 07.12.2016 obdržal prostredníctvom pošty od
žalovaného 1/ reklamáciu žalobkýň zo dňa 03.12.2015, v ktorej sa tieto sťažovali na služby poskytnuté

počas zájazdu a nárokovali si refundáciu finančných prostriedkov. On následne reklamáciu preložil do
nemeckého jazyka a dňa 11.12.2015 postúpil prostredníctvom emailu na vyriešenie na reklamačné
oddelenie REWE Touristik - ITS BILLA REISEN. REWE Touristik sa k reklamácii vyjadril listom zo dňa
11.12.2015, v ktorom uviedol, že nemôže uznať nárok na náhradu, keďže jeho miestne zastúpenie
potvrdilo, že žalobkyne dostali objednaný typ izby. On predmetné vyjadrenie REWE Touristik poslal

emailom žalovanému 1/ dňa 05.01.2016 a poštou dňa 11.01.2016. Na uvedené žalobkyne reagovali
odvolaním voči vyjadreniu REWE Touristik pod hlavičkou ITS BILLA REISEN vo veci reklamácie.
Žalobkyne vo vyjadrení doručenom súdu dňa 03.08.2016 uviedli, že pri objednávaní zájazdu ako
spotrebiteľky osobne kontaktovali žalovaného 1/ za účelom zakúpenia si zájazdu. Jedinou podmienkou z
ichstranybolo,abymalikdispozíciitrojlôžkovúizbu,resp.každázožalobkýňsamostatnélôžko.Cenuza

zájazd v sume 4.400,- eur uhradili žalovanému 1/. Z predloženej zmluvy a pokynov cestovnej kancelárie
nebolo zrejmé, že oni uzatvárajú zmluvu o zájazde s iným subjektom. Zmluva o zájazde bola uzatvorená
so žalovaným 1/, ktorý zmluvu riadne podpísal, opečiatkoval, čo na základe uvedeného ich viedlo k
domnienke, že zmluva bola uzatvorená so žalovaným 1/. Podaním doručeným súdu dňa 03.08.2016žalobkyne rozšírili žalobný návrh o žalovaného 3/. O uvedenom návrhu súd rozhodol uznesením č. k.
7C/99/2016-53 zo dňa 30.01.2017 keď pripustil, aby do konania na strane žalovaných pristúpil žalovaný
3/. Uznesením č. k. 7C/99/2016-1089 súd rozhodol, že pokračuje s právnym nástupcom žalovaného 1/

- Lievre s. r. o. so sídlom Bratislava, ul. Sedmokrásková č. 6, IČO: 47 166 096.
Pri rozhodnutí súd vychádzal z ust. § 1, § 2 ods. 1 písm. a/, b/, c/, § 3 ods. 1, 2 písm. d/, § 5, § 6 zák.
č. 281/2001 Z. z. o zájazdoch, podmienkach podnikania a cestovných kancelárií a cestovných agentúr
a o zmene a doplnení Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov účinného v čase uzavretia
zmluvy o obstaraní zájazdu (ďalej len „zákona o zájazdoch“), § 741, § 741b ods. 1, 2, 3 zák. č. 40/1964

Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občianskeho zákonníka“).
Prvou otázkou, ktorú prioritne riešil bola otázka pasívnej legitimácie žalovaných 1/ až 3/ v tomto konaní.
Po vykonanom dokazovaní považoval za potrebné konštatovať, že žalovaný 1/ cestovnú zmluvu (teda
zmluvu o obstaraní zájazdu) sprostredkoval, a to v mene a na účet zastúpeného, žalovaného 2/ a aj so
žalobkyňami uzatvoril zmluvu dňa 18.08.2015. Skutočnosť, že žalovaný 1/ vystupoval ako autorizovaný
predajca a zastupoval žalovaného 2/ bola preukázaná aj zmluvou o spolupráci pri predaji uzavretou

medzi žalovaným 2/ a žalovaným 1/ ako partnerom. Z tejto zmluvy vyplývalo, že sa žalovaný 2/
zaviazal, že sprostredkuje a zabezpečí žalovanému 1/ na základe jeho objednávok podľa dohodnutého
pracovného postupu produkty a služby, teda zájazdy za účelom ich ďalšieho predaja tretím osobám.
V zmluve o spolupráci pri predaji bolo dohodnuté, že žalovaný 1/ bol povinný uhradiť nákupnú cenu
produktovaslužiebnabankovýúčetžalovaného2/.Ďalejbolpovinnýpostúpiťžalovanému2/reklamácie

prijaté od klientov, ktoré sa týkajú zakúpených produktov a služieb. Súd právne uzatvoril, že žalovaný
1/ vystupoval v pozícií sprostredkovateľa zájazdu, teda autorizovaného predajcu, ktorý zastupoval
žalovaného 2/ na základe zmluvy o predaji produktov a obstarávateľom zájazdu bol žalovaný 2/ ako
cestovná kancelária so sídlom na Slovensku. Z listín, vrátane zmluvy o marketingových a predajných
službách, ktoré boli doložené stranami sporu, jednoznačne nevyplynulo, že by obstarávateľom zájazdu

bol žalovaný 3/, prípadne ďalšia spoločnosť REWE Touristik Austria, tak ako to tvrdil žalovaný 2/.
K tomuto záveru dospel aj napriek tomu, že v samotnej zmluve o obstaraní zájazdu bol uvedený
ako organizátor zájazdu žalovaný 3/ v zastúpení žalovaným 2/. Podľa súdu obstarávateľom v danom
prípade bola slovenská cestovná kancelária DERTOUR SLOVAKIA s.r.o. - žalovaný 2/. Čo sa týka
tých podmienok, ktoré mali prevziať žalobkyne ako objednávateľky spolu s predmetnou zmluvou, tieto

podmienky sa týkajú produktov spoločnosti ITS BILLA REISEN a v danom konaní pre súd neboli
relevantné, nakoľko išlo o zájazd spoločnosti DERTOUR. Súčasťou tejto zmluvy o obstaraní zájazdu
mali byť všeobecné zmluvné podmienky účasti na zájazdoch DERTOUR. Tieto však neboli jej súčasťou,
čo bolo preukázané aj výpoveďou žalovaného 2/, ktorý potvrdil, že ich autorizovaný predajca, teda
žalovaný 1/ nesprávne použil zmluvu o obstaraní zájazdu s tým, že mal použiť inú zmluvu o obstaraní

zájazdu. Uvedené však nemohlo byť na škodu žalobkýň ako objednávateliek predmetného zájazdu.
Za potrebné súd považoval uviesť, že v rámci uzatvorenia predmetnej zmluvy o obstaraní zájazdu
sa vyskytli viaceré nezrovnalosti, či už s vyplnením samotnej zmluvy o obstaraní zájazdu, ďalej s
prevzatím všeobecných zmluvných podmienok. Žalovaný 2/ vystupoval ako obstarávateľ zájazdu na
Slovensku, uvedené bolo preukázané aj samotnými reklamáciami žalobkýň, ktoré boli vždy žalovaným

1/ adresované následne žalovanému 2/. V zmysle zákona o zájazdoch, ktorý bol platný a účinný v čase
uzatvárania predmetnej zmluvy o obstaraní zájazdu žalovaný 2/ jednoznačne spĺňal definíciu cestovnej
kancelárie ako podnikateľa, ktorý na základe živnostenského oprávnenia organizuje, ponúka a predáva
zájazdy a uzatvára zmluvu o obstaraní zájazdu. V danom prípade o obstaraní zájazdu bola uzatvorená
zmluva v mene žalovaného 2/, pre ktorého žalovaný 1/ predmetný zájazd sprostredkoval a teda žalovaný

2/ zodpovedal za plnenie zmluvy o zájazde v zmysle § 3 ods. 2 písm. d/ zákona o zájazdoch. Z tohto
dôvodu súd právne uzatvoril, že nedostatok pasívnej legitimácie je na strane žalovaného 1/ a 3/, a preto
žalobu voči nim zamietol.
Následne súd citoval ust. § 741i ods. 1, 2, 3, § 512 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 2 písm. c/, § 7
ods. 1, 4, § 8 ods. 4, 3 a § 10a ods. 1 písm. f/ zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene

zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákona o ochrane spotrebiteľa“) účinného v čase uzavretia zmluvy. V ďalšom sa zaoberal otázkou,
či poskytnuté služby žalovaným 2/ pre žalobkyne boli v rozpore so zmluvou, a teda, či išlo o vadné
poskytnutie služby, za ktoré zodpovedá žalovaný 2/. Bolo preukázané, že žalobkyne ako objednávateľky
reklamovali izbu, ktorá im bola poskytnutá, nakoľko mali za to, že si objednali pre tri osoby izbu s

troma posteľami. Bolo im poskytnuté náhradné riešenie, čo bolo preukázané výpoveďou žalobkýň, a
to ubytovanie v inom hoteli, ale s doplatkom ceny zájazdu. Takáto ponuka nápravy nebola z ich strany
akceptovaná. Trvali na tom, že si objednali pobyt pre tri osoby s troma plnohodnotnými posteľami. Bolo
preukázané, že predmetný hotel disponoval ubytovaním len v 2-lôžkových izbách s dvoma queen sizeposteľami, ktoré podľa tvrdenia žalovaného 2/ mali byť určené na prenocovanie dvoch až štyroch osôb,
z toho max. troch dospelých. Zároveň bolo preukázané, že v čase rezervácie zájazdu nebol k dispozícií
katalóg ITS BILLA REISEN v tlačenej forme, to znamená, že žalobkyne boli len ústne oboznámené

žalovaným1/opopisepredmetnéhohotela,vktorommalibyťubytovanévrámciobstaraniazájazdu.Súd
sanestotožnilstvrdenímžalovaného2/,žemožnosťubytovaniastromasamostatnýmiposteľaminebola
uvedená v objednávke, potvrdení rezervácie a katalógu. Žalovaný 2/ vo vyjadrení (č.l. 38 -39 spisu )
potvrdil, že nebol k dispozícií katalóg pri objednaní predmetného zájazdu zo strany objednávateliek.
Takže tieto skutočnosti im nemohli byť známe z katalógu. Čo sa týka objednania zájazdu z uzavretej

zmluvy o obstaraní zájazdu jednoznačne vyplývalo, že malo ísť o izbu pre tri osoby, počet osôb tri.
Uvedené vyplynulo aj z výpovede žalobkýň, ktoré tvrdili, že žalovaný 1/ ako sprostredkovateľ zájazdu
im deklaroval tri samostatné postele. To, že predmetná izba nespĺňala tieto požiadavky, že tam boli
iba dve postele, ktoré nebolo možné spojiť a nebolo možné, aby sa na nich vyspali tri dospelé osoby,
preukazovala aj fotografia z izby, ktorú do konania doložili žalobkyne. Žalovaný 2/ nepredložil súdu
žiadnu e-mailovú komunikáciu preukazujúcu, že komunikoval so žalovaným 1/ o tom, že nie je možné

poskytnúť žalobkyniam ako objednávateľkám zájazdu tri samostatné postele. Tieto skutočnosti žalovaný
2/ v konaní nepreukázal. V konaní bolo preukázané, že pri uzatvorení zmluvy žalovaný 1/, žalovaný
2/ postupovali taktiež v rozpore so zákonom o ochrane spotrebiteľa, nakoľko opomenuli informovať
žalobkyne ako spotrebiteľky a poskytnúť im podstatnú informáciu týkajúcu sa počtu lôžok na izbe,
ktorú ako spotrebiteľky potrebovali, aby urobili rozhodnutie o tom, že si predmetný zájazd zakúpia. V

samotnej zmluve je nejasné a nezrozumiteľné označenie kódu služieb, z ktorých nie je vôbec zrejmé,
aké služby sú predmetom uzatvorenej zmluvy o zájazde. Súd tak konštatoval, že poskytnuté služby
boli v rozpore s uzavretou zmluvou o obstaraní zájazdu a žalobkyne si riadne uplatnili právo na zľavu
z ceny zájazdu, nakoľko služby boli poskytnuté vadne, a to vo výške jednej tretiny zaplatenej ceny
zájazdu. Malzato,ževslovenskejsúdnejpraxisúdyčastovychádzajúzrozloženiazájazdunajednotlivé

služby a zľavu priznajú len v rámci komponentov balíka služieb, ktoré boli vadne poskytnuté. On v
danom prípade s takýmto postupom nesúhlasil, pretože bolo potrebné vychádzať z účelu zákonnej
úpravy, ktorým je zodpovednosť za riadne komplexné poskytnutie služieb. Ak je ubytovanie absolútne
nevhodné a cestovnou kanceláriou nie je zabezpečené vhodné náhradné ubytovanie skutočnosť, že
letecká alebo iná doprava boli poskytnuté bezvadne, nemení nič na skutočnosti, že pre objednávateľa sa

znehodnocuje celý zájazd. Podľa súdu nebol dôvod, aby znášali náklady dopravy, ak doprava v dôsledku
vadného ubytovania nesplnila účel. Z tohto dôvodu mal za to, že tú zľavu, ktorú si uplatnili žalobkyne v
tomto konaní pozostávajúcu z jednej tretiny zaplatenej ceny, teda de facto z časti ceny za jednu osobu,
bol dôvodný a adekvátny, nakoľko tá dovolenka bola znehodnotená vo vzťahu k jednej osobe tohto
zájazdu v celom rozsahu. Mal tak za to, že nárok žalobkýň voči žalovanému 2/ z titulu uzavretej zmluvy

o obstaraní zájazdu bol dôvodný a vo výroku zaviazal žalovaného 2/ povinnosťou zaplatiť žalobkyniam
sumu 1.480,- eur a v súlade s ust. § 512 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každej rovnakým dielom.
Žalobkyne si v žalobe uplatnili aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05 % zo sumy
1.480,- eur od 02.12.2015 do zaplatenia. Nakoľko žalobkyne nezdôvodnili, prečo žiadajú úrok od
02.12.2015, súd im priznal úrok z omeškania od 13.05.2016, t.j. odo dňa nasledujúceho po doručení

žaloby žalovanému 2/, a to vo výške 5 % v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení
s ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Vo zvyšku žalobu v tejto časti zamietol.
O náhrade trov konania rozhodoval podľa § 255 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku, ďalej len „C. s. p.“. Keďže žalobkyne boli úspešné vo vzťahu k žalovanému 2/ v pomernej
časti a neúspešné v minimálnej časti, čo sa týka priznaného úroku z omeškania, priznal žalobkyniam

právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % vo vzťahu k žalovanému 2/. Pri rozhodovaní o trovách
konania žalovaného 1/ a žalovaného 3/ postupoval podľa § 257 C. s. p., podľa ktorého výnimočne
súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Tieto podľa súdu v
danomprípadenepochybneexistovali predovšetkýmsohľadomnapovahuaokolnostisporu.Považoval
za potrebné uviesť, že žalobkyne v tomto konaní vystupujú ako spotrebiteľky. Dostali sa do omylu v

súvislosti s tým, kto bol vlastne obstarávateľom predmetného zájazdu a voči komu si majú uplatňovať
reklamáciu v súvislosti s predmetným zájazdom, nakoľko na zmluve o obstaraní zájazdu boli uvedené
tri subjekty a nebolo teda zrejmé pre nich, kto je obstarávateľom zájazdu. Aj pre súd bolo pri právnom
posudzovaní tohto predmetu sporu veľmi zložité posúdiť, kto je obstarávateľom zájazdu s tým, že si
musel vyžiadať viaceré listiny, aby mohol vôbec zistiť, kto bol obstarávateľom predmetného zájazdu.

Vzhľadom na uvedené a aj z dôvodu právnej istoty zažalovali žalobkyne všetky tri subjekty uvedené
na zmluve o obstaraní zájazdu. Bolo by podľa súdu nespravodlivé, keby priznal trovy žalovanému 1/
a žalovanému 3/, ktorí sa podieľali na týchto nejasnostiach a nezrozumiteľnostiach práve v súvislosti s
uzavretím zmluvy o obstaraní zájazdu. Zároveň žalobkyne ako spotrebiteľky v tomto konaní vystupovaliako nepochybne slabšia strana oproti žalovaným 1/ a 3/, kde ide o cestovné kancelárie, to znamená
právnické osoby vykonávajúce podnikateľskú činnosť. Z toho dôvodu rozhodol o trovách konania vo
vzťahu k žalovaným 1/ a 3/ podľa § 257 C. s. p. a náhradu trov konania im nepriznal.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalovaný 2/ prostredníctvom splnomocneného
zástupcu, a to do výrokov I. a IV. a navrhol rozsudok okresného súdu v uvedených výrokoch zrušiť a
vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň vec nesprávne právne posúdil.

Žalovaný 2/ mal v prvom rade za to, že z ustanovení zmluvy o spolupráci uzatvorenej dňa 01.01.2013
medzi ním a žalovaným 1/ (čl. I. bod 1.1, bod 1.2) ako aj z ďalších ustanovení, ktoré obsahuje zmluva
o spolupráci žiadnym spôsobom nevyplýva, že on sa zaväzuje, že bude v postavení obstarávateľa
(organizátora) produktov cestovného ruchu (zájazdy) tieto poskytovať tretím osobám - klientom ako
kombináciu služieb, t.j. zájazd. Zo zmluvy o spolupráci práveže vyplýva, že on primárne sprostredkuje
a zabezpečí žalovanému 1/ produkty cestovného ruchu (zájazdy) a s nimi spojené služby z ponuky

DERTOUR, Meierś Weltreisen, ADAC Reisen, Jahn Reisen a ITS BILLA ako organizátorov zájazdov,
pričom žalovaný 1/ mal predaj uvedených produktov cestovného ruchu (zájazdy) predávať tretím
osobám, klientom v mene a na účet uvedených spoločností DERTOUR, Meierś Weltreisen, ADAC
Reisen, Jahn Reisen a ITS BILLA. Podľa žalovaného 2/ zo zmluvy o marketingových a predajných
službách uzatvorenej dňa 10.09.2007 medzi ním a žalovaným 3/ (bod 1. a bod 2.) vyplýva, že žalovaný

3/ je usporiadateľ a sprostredkovateľ cestovných služieb, ktorý svoje produkty predáva aj na Slovensku.
Nesúhlasil s právnym záverom súdu prvej inštancie, že pasívnu vecnú legitimáciu preukazuje samotná
skutočnosť, že on má ako jediný predmet podnikania zapísaný v obchodnom aj živnostenskom registri
„prevádzkovanie cestovnej kancelárie“ sama o sebe ešte nespôsobuje skutočnosť, že bol organizátorom
zájazdu, ktorý si zakúpili žalobkyne 1/ - 3/. V nadväznosti na ust. § 3 ods. 2 písm. d/ zákona

o zájazdoch, ktoré ďalej vymedzuje činnosti, ktoré je cestovná kancelária v rámci živnostenského
oprávnenia oprávnená vykonávať, a to sprostredkúvať predaj zájazdov pre inú cestovnú kanceláriu a
skutkové zistenia súdu prvej inštancie uviedol, že podľa zmluvy o marketingových a predajných službách
je na základe oprávnenia udeleného žalovaným 3/ v bode 2 predmetnej zmluvy oprávnený uzatvárať
podagentúrne zmluvy s vybranými cestovnými kanceláriami na Slovensku. On takúto zmluvu uzatvoril

so žalovaným 1/ v podobe zmluvy o spolupráci, z ktorej jednoznačne vyplýva, že žalovaný 1/ predáva
produkty a služby, na základe ktorej sa žalovaný 1/ podľa čl. III. bod 3.1 zaviazal propagovať a predávať
produkty a služby z ponuky DERTOUR, Meierś Weltreisen, ADAC Reisen, Jahn Reisen a ITS BILLA
v mene a na účet uvedených spoločností podľa čl. I. bod 1.2 Zmluvy o spolupráci v mene a na účet
žalovaného 3/, pričom voči klientom za splnenie poskytnutia zájazdu zodpovedá žalovaný 3/ a nie on.

Samotná skutočnosť, že žalovaný 1/ podľa zmluvy o spolupráci sa zaviazal uhrádzať nákupnú cenu
produktov a služieb na jeho bankový účet, prípadne postúpiť mu reklamácie prijaté od klientov, ktoré sa
týkajúzakúpenýchproduktovaslužiebpodľazmluvyospolupráciopätovnesamoosebenezakladájemu
postavenie obstarávateľa (organizátora) zájazdu. Poukázal na jeho výpoveď na súdnom pojednávaní
dňa08.09.2018keďuviedol,žezfinančnýchprostriedkovzazájazd(nákupnácena)uhradenýchklientmi

zostáva žalovanému 1/ len jeho provízia stanovená podľa zmluvy o spolupráci. Rozdiel finančných
prostriedkov následne ide k nemu, žalovanému 2/, ktorý ich následne posúva do Nemecka alebo
Rakúska, materským firmám, teda aj žalovanému 3/ ako obstarávateľovi (organizátorovi) zájazdu. Z
finančných prostriedkov za zájazd zaplatených klientom má on nárok len na odmenu dohodnutú v bode
3 zmluvy o marketingových a predajných službách. Ak by mal mať žalovaný 3/ (správne žalovaný

2/ - poznámka odvolacieho súdu) postavenie obstarávateľa (organizátora) zájazdu tak potom by si
okrem nároku na odmenu podľa zmluvy o obstaraní zájazdu ponechával aj zvyšnú časť finančných
prostriedkov (nákupnú cenu) za zájazd a neposielal ju žalovanému 3/, resp. iným obstarávateľom
(organizátorom) zájazdu. V súvislosti so zmluvou o marketingových a predajných službách žalovaný
3/ uvádza, že v bode 14. predmetnej zmluvy si žalovaný 3/ a žalovaný 2/ v zmysle čl. 3 ods. 1

Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, otvorený na podpis v Ríme 19. júna 1980, ktorý
bol platný a záväzný v čase jej uzatvorenia zvolili, že zmluva o marketingových a predajných službách
podlieha nemeckému právu. Vzhľadom na túto skutočnosť mal žalovaný 2/ za to, že súd prvej inštancie
mal právne vzťahy, práva a povinnosti a ďalšie skutočnosti vyplývajúce zo zmluvy o marketingových
a predajných službách posudzovať či vykladať v zmysle príslušných právnych predpisov Nemeckej

spolkovej republiky (nemeckého práva, ktoré bolo žalovaným 3/ a žalovaným 2/ platne zvolené ako
rozhodné právo), a to aj vo vzťahu k uzatvoreniu zmluvy o spolupráci a ďalším skutočnostiam, ktoré
vyplynuli v rámci predmetného súdneho konania. Súd prvej inštancie napriek uvedenej skutočnosti
počas celého konania ani v samotnom rozsudku tak neurobil a v bode 19. odôvodnenia rozsudkusa zmohol iba na strohý právny záver (že „z listín vrátane zmluvy o marketingových a predajných
službách, ktoré boli doložené stranami sporu, jednoznačne nevyplynulo, že by obstarávateľom zájazdu
bol žalovaný 3/, prípadne ďalšia spoločnosť REWE Touristik Austria tak ako to tvrdil žalovaný 2/, súd

dospel k tomuto záveru aj napriek tomu, že v samotnej zmluve o obstaraní zájazdu bol uvedený
ako organizátor zájazdu žalovaný 3/ v zast. žalovaným 2/) a to napriek tomu, že skutkové okolnosti
vyplývajúcezozmluvyoobstaranízájazdu,zmluvyospolupráciazmluvyomarketingovýchapredajných
službách vyššie uvedené tvrdenia súdu prvej inštancie vyvracajú. Žalovaný 2/ mal tak za to, že súd prvej
inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keďže on nie je

vecne pasívne legitimovaný vzhľadom na skutočnosť, že nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti
(záväzku), a to z dôvodu, že on zmluvu o obstaraní zájazdu nikdy neuzatvoril, ani nebol oprávnený ju
uzatvoriť ako obstarávateľ (organizátor zájazdu), čo preukazujú skutočnosti vyplývajúce zo zmluvy o
obstaraní zájazdu, zmluvy o spolupráci a zmluvy o marketingových a predajných službách a následne
tieto skutkové zistenia nesprávne právne posúdil, keď na ne aplikované príslušné ustanovenia zákona
o zájazdoch a Občianskeho zákonníka nesprávne interpretoval.

Čo sa týka posúdenia, či išlo o vadne poskytnuté služby žalovaný 2/ poukázal na svoje písomné a ústne
vyjadrenia v rámci súdneho konania, v ktorý uviedol, že obdržal od zamestnankyne žalovaného 1/ dňa
17.08.2015 požiadavku na rezervácie zájazdu pre tri osoby do Dominikánskej republiky v označenom
hoteli.Zošpecifikácií uvedenýchvpožiadavkenarezerváciuvyplývalo,žerezerváciaubytovaniavhoteli
malaspočívaťvjednejizbe1/2+1svýhľadomnamore.Nazákladepredmetnejpožiadavkynarezerváciu

zájazdu prezistil v rezervačnom systéme, či je možné rezervovať zájazd v zmysle informácie uvedenej
žalovaným 1/. Pred samotnou požiadavkou na rezerváciu zájazdu sa zamestnankyňa žalovaného 1/
telefonicky informovala u neho prednostne o možnostiach ubytovania v hoteli v troch samostatných
izbách.Onvtejtosúvislostioznámilžalovanému1/možnosťubytovaniavhotelivdvojlôžkovejizbealebo
kombináciu dvojlôžkovej izby a single izby s jednou posteľou. Možnosť ubytovania v jednej izbe s troma

samostatnými posteľami žalovanému 1/ a ani žalobkyniam nikdy nedeklaroval. Keďže v čase rezervácie
zájazdu síce nemal k dispozícií katalóg ITS BILLA REISEN v tlačenej forme tak on prostredníctvom
e-mailu zo dňa 18.08.2015 poslal zamestnankyni žalovaného 1/ link na katalóg ITS BILLA REISEN
v elektronickej forme a zároveň jej v ňom uviedol kód ubytovania pre potreby uzatvorenia zmluvy o
obstaraní zájazdu. V uvedenom katalógu v rámci predmetného popisu hotela boli uvedené aj príslušné

kódy jednotlivých typov ubytovania, pričom ubytovanie, ktoré bolo poskytnuté žalobkyniam má kód
DZM, t.j. dvojlôžková izba s výhľadom na more. V nadväznosti na požiadavku rezerváciu zájazdu pre
žalobkyne on dňa 18.08.2015 potvrdil ubytovanie v hoteli v dvojlôžkovej izbe s výhľadom na more
pod kódom DMZA, pričom veľké písmeno A znamená interný doplnok, že sa jedná o ubytovanie s
all inclusive službami v rámci daného hotela. V zmluve o obstaraní zájazdu príslušná zamestnankyňa

žalovaného1/chybneuviedlapriuvedeníkóduslužbypreubytovanieBZMAnamiestosprávnehoDZMA.
Ďalej žalovaný 2/ poukázal na to, že žalobkyniam pred odletom boli doručené aj cestovné doklady
(Voucher), v ktorých boli uvedené údaje o zájazde t.j. hotel, typ ubytovania - DZM t.j. dvojlôžková izba
s výhľadom na more, celkový počet nocí zájazdu, stavovanie vo forme - all inclusive ako aj miesto,
termín a čas odletu a návratu zo zájazdu. Žalovaný 2/ v súvislosti s tvrdením súdu prvej inštancie

uviedol, že so žalovaným 1/ neexistuje žiadna e-mailová komunikácia preukazujúca komunikáciu o
tom, že nie je možné poskytnúť žalobkyniam ako objednávateľkám zájazdu na tri samostatné postele,
a to z dôvodu, že žalovaný 1/ požiadavku na tri samostatné postele nikdy nevzniesol, či už mailom
alebo telefonicky a on o takejto požiadavke žalobkýň v čase rezervácie nemal akúkoľvek vedomosť.
Ďalej mal za to, že žalobkyne uzatvorili zmluvu o obstaraní zájazdu so žalovaným 3/ slobodne a bez

nátlaku. Ak mali tieto pochybnosť o tom, že zo zmluvy o obstaraní zájazdu im nie je zrejmý presný typ
ubytovania (typ izby s tromi samostatnými posteľami) v hoteli, ktorý si podľa ich tvrdenia objednali, tak
mali túto požiadavku vzniesť ešte pred samotným uzatvorením zmluvy o obstaraní zájazdu. Tiež bol
medzi uzatvorením zmluvy o obstaraní zájazdu a začatím zájazdu časový odstup 3 mesiace a počas
tohto obdobia žalobkyne disponovali zmluvou o obstaraní zájazdu, pričom počas uvedeného obdobia

mali možnosť stále vzniesť prípadné otázky k označenému typu ubytovania v hoteli, ale napriek tejto
možnosti tak neurobili. Podľa žalovaného 2/ vzhľadom na skutočnosť, že nie je nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti (záväzku) zo zmluvy o obstaraní zájazdu, tak nemôže niesť ani právnu zodpovednosť v
zmysle § 741i ods. 1 Občianskeho zákonníka za vadné poskytnutie služby ubytovania počas zájazdu,
tak ako to tvrdia žalobkyne a mal mať za preukázané súd prvej inštancie. Žalovaný 2/ mal vzhľadom

na uvedené skutočnosti za to, že žalobkyniam bola poskytnutá služba - typ ubytovania v hoteli, ktorý si
objednali a svojimi podpismi potvrdili v zmluve o obstaraní zájazdu uzatvorenej so žalovaným 3/ a preto
posúdenie tejto otázky súdom považoval po právnej stránke z jeho strany za nesprávne.Ďalej žalovaný 2/ uviedol, že žalobkyne ešte pred podaním samotnej žaloby podali v zmysle zákona
o ochrane spotrebiteľa v nadväznosti na vybavenie nimi uplatnenej reklamácie ohľadne vadne
poskytnutej služby ubytovania počas zájazdu podnet na príslušný orgán dozoru podľa zákona o ochrane

spotrebiteľa, a to na príslušnú Slovenskú obchodnú inšpekciu za účelom vykonania kontroly vo veci
dodržania zákona o ochrane spotrebiteľa a zákona o zájazdoch. Tento orgán vykonal aj kontroly u
žalovaného 1/ a u neho dňa 08.11.2016. Žalovaný 1/ doložil súdu prvej inštancie v súdnom konaní v
rámci svojho vyjadrenia zo dňa 17.05.2016 kópiu inšpekčného záznamu zo dňa 24.03.2016. Slovenská
obchodná inšpekcia na základe vykonaných kontrol dosiaľ nezačala v súvislosti s uzatvorením zmluvy

o obstaraní zájazdu a poskytnutými službami v rámci zájazdu príslušné správne konanie o uložení
pokuty z dôvodu porušenia akejkoľvek povinnosti z ich strany podľa zákona o ochrane spotrebiteľa.
Na základe toho mal za to, že súd nesprávne právne posúdil konanie žalovaného 1/ a jeho vo veci
uzatvorenia zmluvy o obstaraní zájazdu a následného poskytnutia služieb v rámci zájazdu ako použitie
nekalejobchodnejpraktiky,resp.klamlivejobchodnejpraktikyvovzťahukžalobkyniamkeďžeSlovenská
obchodná inšpekcia nepovažovala ich konanie za také, ktorými by porušili akékoľvek povinnosti

vyplývajúce im zo zákona o ochrane spotrebiteľa.
Napokon žalovaný 2/ v odvolaní v súvislosti s nárokom žalobkýň na zaplatenie sumy 1480,- eur
predstavujúcej tretinu celkovej ceny zájazdu (4.440,- eur), ktorú podľa zmluvy o obstaraní zájazdu
zaplatili namietal, že súd pri priznaní výšky zľavy uplatnenej žalobkyňami mal vychádzať zo sumy
ubytovania v hoteli vo výške 2.010,- eur, ktorú on preukázal potvrdením zo dňa 09.07.2019 od

spoločnosti REWE Austria Touristik GmbH. Uvedený postup je aj stanovený podľa § 741k Občianskeho
zákonníka ako to potvrdil aj Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 4Cdo 468/2014 z 26.08.2015. Súd sa
tak odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít ale aj ostatných súdov v rámci
Slovenskej republiky.
Žalovaný 2/ tiež poukázal na to, že ak mali žalobkyne pocit, že im bola vadne poskytnutá služba

ubytovania v rámci zájazdu, v dôsledku čoho sa im znehodnotil celý zájazd, tak si mali uplatniť nárok na
náhradu za nemajetkovú ujmu (strata radosti z dovolenky).
Na záver mal za to, že v rozsudok v bode 26. odôvodnenia je možné považovať za arbitrárny, keďže
jeho odôvodnenie je nedostatočné, založené na ľubovôli súdu prvej inštancie, pretože sa neopiera o
príslušné právne predpisy, v zmysle ktorých bol súd prvej inštancie povinný konať a rozhodovať.

3. Žalobkyne 1/ - 3/ sa k odvolaniu žalovaného 2/ písomne nevyjadrili.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 C. s. p.)
oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C. s. p.),

proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 C. s. p.),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C. s. p.) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/, h/ C. s. p.) preskúmal napadnuté
rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380, § 379 C. s. p.), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 a contrario C. s. p.) a rozsudok okresného súdu v spojení

s opravným uznesením v napadnutej časti, a to vo výrokoch I. a IV. ako vecne správny potvrdil (§ 387
ods. 1 C. s. p.) z nasledovných dôvodov:

5. Okresný súd napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením rozhodol, že žalovaný 2/ je
povinný zaplatiť žalobkyniam 1/ až 3/ sumu 1.480,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne

zo sumy 1.480,- eur od 13.05.2016 do zaplatenia, a to každej zo žalobkýň rovnakým dielom, do troch
dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu voči žalovanému 2/ zamietol. Žalobu voči žalovanému
1/ a voči žalovanému 3/ zamietol v celom rozsahu.

6. Rozsudok okresného súdu napadol odvolaním žalovaný 2/. Ohľadom výroku, ktorým bola žaloba voči

žalovaným 1/ a 3/ zamietnutá v celom rozsahu nebol rozsudok okresného súdu napadnutý odvolaním. V
tejto časti preto rozsudok okresného súdu nadobudol právoplatnosť. Nakoľko odvolací súd je rozsahom
a dôvodmi odvolania viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C. s. p.), zaoberal sa pri posudzovaní veci
iba podstatnými námietkami uvedenými v odvolaní žalovaného 2/ a procesným postupom súdu prvej
inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či nedošlo k vadám, ktoré sa

týkajú procesných podmienok (§ 161 C. s. p.).

7. Žalovaný 2/ v odvolaní v prvom rade namietal, že nie je vecne pasívne legitimovaný, vzhľadom na
skutočnosť, že on nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku) a to z dôvodu, že zmluvu oobstaraní zájazdu nikdy neuzatvoril ani nebol oprávnený ju uzatvoriť ako obstarávateľ (organizátor)
zájazdu, čo preukazujú skutočnosti vyplývajúce zo zmluvy o obstaraní zájazdu, zmluvy o spolupráci
a zmluvy o marketingových a predajných službách. Okresný súd podľa neho tieto skutkové zistenia

nesprávne právne posúdil, keď na ne aplikované príslušné ustanovenia zákona o zájazdoch a
Občianskeho zákonníka nesprávne interpretoval.

8. Otázka pasívnej vecnej legitimácie žalovaných 1/ - 3/ v tomto konaní bola tiež prvou otázkou,
ktorú prioritne súd riešil. Právne ju uzatvoril tak, že žalovaný 1/ vystupoval v pozícii sprostredkovateľa

zájazdu, teda autorizovaného predajcu, ktorý zastupoval žalovaného 2/ na základe zmluvy o predaji
produktov a obstarávateľom zájazdu bol žalovaný 2/ ako cestovná kancelária so sídlom na Slovensku.
Z listín, vrátane zmluvy o marketingových a predajných službách, ktoré boli doložené stranami sporu,
jednoznačne nevyplynulo, že by obstarávateľom zájazdu bol žalovaný 3/, prípadne ďalšia spoločnosť
REWE Touristik Austria, tak ako to tvrdil žalovaný 2/. Súd dospel k tomuto záveru aj napriek tomu, že
v samotnej zmluve o obstaraní zájazdu bol uvedený ako organizátor zájazdu žalovaný 3/ v zastúpení

žalovaným 2/.

9. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu)
alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého
súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy, aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo

sporových strán nenamieta (porovnaj rozsudok NS SR z 29.06.2010 sp. zn. 2 Cdo 205/2009). Pod
vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v sporovom konaní rozumie
oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má tá sporová
strana, ktorej svedčí stav z hmotného práva, teda ktorá je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná
legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná

legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje (porovnaj uznesenie ÚS SR z 22.11.2011 č.k. III. ÚS
517/2011-9).

10. Pre zodpovedanie právnej otázky, či žalovaný 2/ je pasívne legitimovaný k zaplateniu zľavy z ceny
zájazdu bolo rozhodujúce zistenie, s kým žalobkyne 1/ - 3/ uzavreli zmluvu o obstaraní zájazdu.

11. Zmluva o obstaraní zájazdu musí predovšetkým obsahovať označenie zmluvných strán, ktorými
sú obstarávateľ (cestovná kancelária) a objednávateľ. Obstarávateľom (cestovnou kanceláriou) je
podnikateľ v zmysle § 2 ods. 2 písm. b/ Obchodného zákonníka, ktorým môže byť fyzická a právnická
osoba, ktorá túto činnosť vykonáva na základe živnostenského oprávnenia (zák. č. 455/1991 Zb.),

organizuje,ponúkaapredávazájazdyauzatvárazmluvuoobstaranízájazdupodľa§741aObčianskeho
zákonníka. Ďalšie činnosti cestovnej kancelárie v rámci živnostenského oprávnenia spočívajúce v
organizovaní, ponúkaní, predávaní a sprostredkúvaní služieb sú vymedzené v § 3 ods. 2 zák. č.
281/2001 Z. z. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 281/2001 Z. z. cestovná kancelária v rámci živnostenského
oprávnenia podľa odseku 1/ ďalej a/ organizuje kombinácie služieb, ponúka a predáva ich inej cestovnej

kancelárii na účel jej ďalšieho podnikania, b/ ponúka a predáva na základe individuálnej objednávky
jednotlivé služby alebo ich kombinácie, c/ sprostredkúva predaj jednotlivých služieb pre inú cestovnú
kanceláriu, cestovnú agentúru alebo iné právnické osoby a fyzické osoby (dopravcov, prevádzkovateľov
ubytovacích zariadení, usporiadateľov kultúrnych, športových a iných spoločenských podujatí), d/
sprostredkúva predaj zájazdov pre inú cestovnú kanceláriu; zmluva o zájazde sa v týchto prípadoch

musí uzatvoriť v mene cestovnej kancelárie, pre ktorú sa zájazd sprostredkúva, a táto zodpovedá za
plnenie zmluvy o zájazde, e/ predáva veci súvisiace s cestovným ruchom, najmä vstupenky, mapy, plány,
prospekty, cestovné poriadky, vytlačených sprievodcov a spomienkové predmety, f/ organizuje, ponúka
a predáva jednotlivé služby alebo ich kombinácie, ktoré sa neposkytujú dlhšie ako 24 hodín a nezhŕňajú
ubytovanie cez noc, g/ poskytuje činnosť sprievodcu v cestovnom ruchu.

12. Z obsahu spisu okresného súdu vyplýva, že v zmluve o obstaraní zájazdu uzatvorenej v zmysle zák.
č 281/2001 Z. z. z 18.08.2015 je označená ako objednávateľka - žalobkyňa 2/ a ako spolucestujúce
- žalobkyne 3/ a 1/, organizátor zájazdu: DERTOUR GmbH & Co. KG, Emil-von-Behring - Stasse
6, DE-60424, Frankfurt am Main, v zastúpení: žalovaný 2/ a zastúpenie autorizovaným predajcom -

žalovaný 1/. Zmluva bola uzatvorená u žalovaného 1/. Podľa zmluvy objednávateľ týmto potvrdzuje, že
mu bol odovzdaný katalóg alebo dodatočná písomná ponuka zájazdov a služieb s uvedením hlavných
charakteristických znakov ubytovania, stravovania, dopravy a ďalších služieb. Objednávateľ potvrdzuje,
že prevzal „všeobecné zmluvné podmienky účasti na zájazdoch DERTOUR“ - sú prílohou k tejto zmluve,súhlasí s nimi a v plnom rozsahu prijíma, a to v zastúpení všetkých vyššie uvedených osôb, ktoré
ho k ich prihláseniu a účasti splnomocnili. Objednávateľ zároveň potvrdzuje, že prevzal všeobecné
podmienky poistenia zájazdu pre prípad úpadku CK, bol s nimi oboznámený a súhlasí s nimi, a to i v

mene vyššie uvedených osôb, ktoré ho k ich prihláseniu a účasti splnomocnili. Prílohou zmluvy mali
byť „Všeobecné zmluvné podmienky účasti na zájazdoch DERTOUR“. K zmluve však boli pripojené
zmluvné podmienky spoločnosti značky ITS BILLA REISEN, značka, REWE Austria Touristik GmbH, IZ
NO-Sud, Strasse 3, Objekt 16, A-2355 Wr. Neudorf, Poštová adresa: Zieglergasse 6, A-1070 Wien (č.l.
10 spisu). Dôvodom bolo, že podľa žalovaného 2/ žalovaný 1/ omylom použil tlačivo zmluvy, v ktorej

je označená spoločnosť DERTOUR so sídlom vo Frankurt am Main (Nemecká spolková republika). Zo
spisutiežvyplýva,žemedzižalovaným2/ažalovaným1/bolauzatvorenázmluvaospoluprácipripredaji
v zmysle § 269 ods. 2 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka zo dňa 01.01.2013. Z tejto vyplýva,
že sa žalovaný 2/ zaväzuje, že sprostredkuje a zabezpečí žalovanému 1/ na základe jeho objednávok
podľa dohodnutého pracovného postupu produkty a služby (zájazdy) za účelom ich ďalšieho predaja
tretím osobám pričom zabezpečí poskytnutie produktov spoločnosti DERTOUR, Meierś Weltreisen,

ADAC Reisen, Jahn Reisen a ITS BILLA podľa objednávky žalovaného 1/ tretím osobám („klientom“)
za podmienok dohodnutých v zmluve. Žalovaný 1/ sa zaväzuje, že zaplatí za poskytnuté produkty a
služby žalovanému 2/ dohodnutú odplatu. V liste ITS BILLA REISEN REWE Austra Touristik GmbH z
20.08.2015 (č.l. 382 spisu) adresovaného žalovanému 2/ a označeného ako „Faktúra a potvrdenie“ sa
uvádza: „tešíme sa, že ste pre Vášho klienta objednali zájazd u ITS BILLA REISEN“ a v ďalšom sú

údaje o účastníkoch zájazdu, ktorými sú žalobkyne 1/ - 3/, letoch, hotelovom pobyte a teda týkajúce
sa zájazdu podľa zmluvy z 18.08.2015. Na reklamácie žalobkýň 1/ - 3/ odpovedala spoločnosť REWE
Austria Touristik GmbH (č.l. 8 spisu) prostredníctvom žalovaného 2/, ktoré mu boli postúpené žalovaným
1/.

13. Vychádzajúc z uvedeného zmluvnými stranami sú na jednej strane obstarávateľ - cestovná
kancelária a na druhej strane - objednávateľ. Žalovaný 1/, v čase uzatvorenia zmluvy bol cestovnou
kanceláriou a uzatvoril zmluvu o obstaraní zájazdu so žalobkyňami 1/ - 3/ ako objednávateľkami v
mene žalovaného 2/ - cestovnej kancelárie a to na základe zmluvy o spolupráci pri predaji zo dňa
01.01.2013. Žalovaný 2/ bol tak zmluvným partnerom žalobkýň 1/ - 3/ ako objednávateliek. Žalovaný

2/ využil žalovaného 1/, aby ako predajca jeho menom a na jeho účet sprostredkoval uzavretie
zmluvy (§ 3 ods. 2 písm. d/ zák. č. 281/200l Z. z. a § 32 Občianskeho zákonníka). Nepreukázal,
že by konal za žalovaného 3/ ako organizátora zájazdu. Pokiaľ predložil zmluvu o marketingových a
predajných službách z 10.09.2007, tak sa táto týkala spoločnosti DERTOUR GmbH & Co. KG, Emil-
von-Behrning Streasse 6, D-60424 Frankfurt am Main (Nemecká spolková republika). Obsah ostatných

listín (zmluvné podmienky, faktúra a potvrdenie, odpovede na reklamácie) však nasvedčuje tomu, že
zájazd bol organizovaný spoločnosťou REWE Austria Touristik GmbH (Rakúska republika). Vzťah medzi
žalovaným 2/ a touto spoločnosťou - REWE Austria Touristik však žalovaný 2/ nepreukázal. Podľa §
32 Občianskeho zákonníka ak z právneho úkonu nevyplýva, že niekto koná za niekoho iného, platí,
že koná vo vlastnom mene. Z uvedeného vyplýva, že ak zmluvný zástupca nepreukáže, že koná za

zastúpeného, tzn. ak sa nepreukáže generálnym plnomocenstvom platí nevyvratiteľná domnienka, že
koná sám za seba, vo vlastnom mene a je z toho konania zaviazaný. Podľa odvolacieho súdu preto aj
s ohľadom na uvedené existuje zodpovednostný vzťah medzi objednávateľkami - žalobkyňami 1/ - 3/
a žalovaným 2/, ktorý nepreukázal, že nekonal vo svojom mene. Námietku žalovaného 2/ v odvolaní
ohľadom pasívnej vecnej legitimácie nepovažoval preto za dôvodnú.

14. V ďalšej časti odvolania žalovaný 2/ namietal posúdenie uplatňovaných poskytnutých služieb
týkajúcich sa zájazdu a to ohľadom ubytovania žalobkýň 1/ - 3/ (podľa nich namiesto izby s troma
samostatnými posteľami pre 3 osoby išlo o izbu s dvoma posteľami pre osoby), ktoré bolo okresným
súdom vyhodnotené ako vadné.

15. Porušenie povinností cestovnej kancelárie môže spočívať v neplnení alebo vo vadnom plnení služieb
cestovného ruchu, ktoré tvoria zájazd napr. vo vzťahu k ubytovaniu nedostatky môžu spočívať v zmene,
v horšej kvalite alebo kategórii ubytovania.

16. Aj podľa odvolacieho súdu boli nesporne porušené povinnosti zo strany žalovaného 2/ spočívajúce
vo vadnom plnení služby vo vzťahu k ubytovaniu žalobkýň 1/ - 3/ keď im nebol poskytnutý potrebný počet
lôžok. Žalovaný 2/ sa v konaní pred okresným súdom ako i v odvolaní odvolával len na jeho oznámenie
žalovanému 1/ o možnosti ubytovania v hoteli v dvojlôžkovej izbe alebo kombináciou dvojlôžkovej izbya single izby s jednou posteľou. Žiadnu formu komunikácie so žalovaným 1/ v konaní pred okresným
súdom však nepreukázal. Napokon ani mail ohľadom zaslanie linku katalógu v elektronickej podobe,
keďže bolo nesporné, že v tlačenej podobe ho nemal k dispozícii. Na svoje tvrdenia nenavrhol vykonanie

dôkazov. Na poukazovanie, že žalobkyniam 1/ - 3/ pred odletom na zájazd boli doručené aj cestovné
doklady (Voucher), v ktorých boli uvedené údaje o zájazde, odvolací súd neprihliadol. Za rozhodujúce
považoval údaje uvedené v zmluve o obstaraní zájazdu a z tejto vyplýva, že malo ísť o izbu pre 3 osoby.
Ani kódy ubytovania označené v zmluve nevysvetľovali, že malo ísť o ním tvrdenú dvojlôžkovú izbu.
Tiež aj skutočnosti tvrdené žalobkyňami 1/ - 3/ v tom, že v izbe boli 2 uteráky, 2 poháre, 2 vankúše, 2

plachty nenasvedčovali tomu, že by bola izba s dvoma posteľami pripravená pre ubytovanie troch osôb.
Napokon to, že predmetná izba nespĺňala požiadavky, že tam boli iba dve postele, ktoré nebolo možné
spojiť a nebolo možné, aby sa na nich vyspali tri dospelé osoby, preukazovala podľa okresného súdu aj
fotografia z izby, ktorú do konania doložili žalobkyne 1/ - 3/.

17. Žalovaný 2/ v odvolaní tiež namietal postup súdu pri priznaní výšky zľavy uplatnenej žalobkyňami

1/ - 3/, ktorým sa podľa neho odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít ako
aj ostatných súdov v rámci SR.

18. Právne dôsledky zodpovednosti obstarávateľa v dôsledku porušenia záväzkov vyplývajúcich z
uzavretej zmluvy upravujú predovšetkým ustanovenia § 741k Občianskeho zákonníka. Nakoľko však

právna úprava v tomto ustanovení nie je komplexná, okrem bezodkladného odstránenia chybného
poskytovania služby (§ 741k ods. 1 Občianskeho zákonníka), v prípade neodstránenia porušovania
povinnosti prichádza do úvahy aplikácia ustanovení umožňujúcich zľavu z ceny. Zľava z ceny zájazdu je
v zásade rozdiel medzi cenou zájazdu poskytnutého bez vád a s vadami. Táto zľava musí byť primeraná.
Výška zľavy z ceny zájazdu závisí vždy od toho, aký bol rozdiel medzi dohovoreným plnením alebo

plnením uvedeným v katalógu a skutočne poskytnutým plnením cestovnej kancelárie.

19. Keďže v danej veci boli povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o zájazde porušené lebo žalobkyniam 1/
- 3/ boli služby poskytnuté vadne, mali tieto právo na primeranú zľavu. S postupom okresného súdu,
ktorý nevychádzal z rozloženia zájazdu na jednotlivé služby a zľavu nepriznal len v rámci komponentov

balíka služieb, ktoré boli vadne poskytnuté, sa odvolací súd stotožnil. V tomto smere totiž súhlasí aj
s vyjadrením žalobkýň 1/ - 3/ v konaní pred okresným súdom, že nemali odkiaľ zistiť, ani v rámci
zakúpených služieb mať vedomosť koľko stála letenka (č.l. 545 p.v.) a potom teda aj ubytovanie.
Uvedené údaje ani zo zmluvy o obstaraní zájazdu nevyplývali. S rozsahom poskytnutej zľavy tiež
odvolací súd súhlasí. V tejto súvislosti dodáva, že na určenie výšky zľavy neposkytuje zákon žiadne

usmernenie a judikatúra k tejto problematiky prakticky v SR nejestvuje. Možno však vychádzať z
konštantnej judikatúry v iných členských štátoch, ako sú napr. Rakúsko a Nemecko, v ktorých platí
prakticky rovnaká úprava cestovnej zmluvy ako v SR. Existujú všeobecne uznávané tabuľky, napr. tzv.
frankfurtská tabuľka k zníženiu ceny zájazdu, ktorá je rozhodnutím nemeckého súdu, ktorý vyčísľuje
percentuálnu hodnotu jednotlivých položiek zájazdu v prípade nedodržania sľubovaných podmienok zo

strany organizátorov zájazdov. Má však skôr informačnú povahu a pre slovenské súdy nie je v žiadnej
časti záväzná. Napriek tomu je podľa odvolacieho súdu poskytnutá zľava primeraná, nie je premrštená
a vystihuje podstatnú vadu spočívajúcu v ubytovaní ohľadom zníženia počtu lôžok na izbe.

20. K odvolávaniu sa žalovaného 2/ na vykonanie kontroly u žalovaného 1/ a u neho dňa 08.11.2016,

treba uviesť, že súdu bol predložený len inšpekčný záznam Slovenskej obchodnej inšpekcie zo dňa
24.03.2016 (č.l. 20 spisu). Tento sa však týkal len posudzovania konania žalovaného 1/. Záznam z
kontroly zo dňa 08.11.2016 u žalovaného 2/ nebol ním súdu predložený.

21.Podľaodvolaciehosúdutakžalovaný2/vodvolaníneuviedolanepreukázalžiadneskutočnosti,ktoré

by boli relevantným dôvodom a mohli mať vplyv na výsledok rozhodnutia. Z týchto dôvodov rozsudok
okresného súdu v spojení s opravným uznesením vo výrokoch I. a IV. ako vecne správny potvrdil, a to
vrátane výroku o trovách konania, založeného na zásade úspechu žalobkýň 1/ - 3/ v spore (§ 255 ods.
1 v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p.), ktorý nebol osobitne napadnutý odvolaním. Vo výrokoch II., III., V. a
VI. zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý nakoľko nebol napadnutý odvolaním.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262
ods. 1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania boli žalobkyne 1/ - 3/, a to
v celom rozsahu, a preto im súd priznal voči neúspešnému žalovanému 2/ nárok na náhradu trovodvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1 a 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).