Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. september 2020

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 19C/186/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111229881
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Kuzmová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2020:4111229881.35

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Luciou Kuzmovou v spore žalobkyne: Lucia K., nar. X.X.XXXX, bytom

K. XXX/XX, XXX XX E. E., právne zastúpená B.. W. C., advokátkou, T.: XX XXX XXX, so sídlom Q. C.
XX, XXX XX M., proti žalovanému: O. K., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX Vráble, právne
zastúpený Mgr. Petron Miklóssym, advokátom, IČO: 42 125 308, so sídlom Hlavná 1221, 952 16 Vráble,
o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného patria nasledovné:

AKTÍVA:

A Nehnuteľné veci:

1. Byt č. 5 v okrese Nitra, v obci Vráble, v katastrálnom území Vráble, zapísaný v LV č. XXXX
vedenom Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor, nachádzajúci sa na 4. p. v bytovom dome
súp. č. 1001, o. č. 4, postavenom na parcele č. 1575/39 v podiele 1/1, vrátane podielu priestoru
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckeho podielu k

pozemku parcele č. 1575/39 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 328 m2 v podiele 64/951 v
hodnote....................................................................................................neurčuje sa
2. Pozemok nachádzajúci sa v okrese Nitra, v obci Vráble, v katastrálnom území Vráble,
zapísaný v LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor, a to parcela
registra „C“, parc. č. 1653/21 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 19m2 v podiele 1/1 v
hodnote.........................................................570 eur

B Hnuteľné veci:

3. Motorové vozidlo AUDI A4 TDI AVANT, rok výroby 1998, VIN: H Ev. č. G. v hodnote.............................
2 500 eur
4. Pekáreň na chlieb v hodnote.............................................................................40 eur
5. Knižnica v hodnote.......................................................................................... 20 eur
6. Príborník v hodnote...........................................................................................30 eur
7. Nočné stolíky 2 ks v hodnote...........................................................................25 eur

Spolu v hodnote.................................................................................................3 185 eur

II. Súd vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného tak, že:

1. Žalovanému prikazuje do výlučného vlastníctva nehnuteľné veci uvedené pod položkou 1, 2 AKTÍV a
hnuteľné veci označené pod položkou 3, 4, 5, 6, 7 AKTÍV v celkovej hodnote 3 185 eur.2. Žalovaný je povinný vyplatiť žalobkyni titulom finančného vyporiadania sumu 372,32 eur, a to do 3
dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

IV. Trovy konania štátu znáša štát.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 7.10.2011 domáhala vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov (ďalej aj ako BSM), ktoré zaniklo na základe rozsudku Okresného súdu Nitra

č. k. 9C/281/2010-53, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 8.4.2011.

2. V žalobe uviedla, že so žalovaným uzavrela manželstvo dňa 22.7.2006 a toto bolo rozvedené
rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 9C/281/2010-53, právoplatným dňa 8.4.2011. Počas manželstva
nadobudli so žalovaným: 1/ byt č. 5 na 4. poschodí vo vchode č. 4 v bytovom dome s. č. XXXX vo

Vrábľoch, zapísanom v LV č. XXXX, okres Nitra: obec: Vráble, k. ú. Vráble vo všeobecnej hodnote 37 000
eur, 2/ garáž postavenú na parcele č. 1653/2 o výmere 19 m2, zapísanú v LV č. XXXX, okres Nitra: obec:
Vráble, k. ú. Vráble vo všeobecnej hodnote 5 000 eur, 3/ motorové vozidlo AUDI A6, rok výroby 2 000,
nadobúdacia cena 5000 eur, 4/ vstavanú skriňu, rok nadobudnutia 2007 v nadobúdacej cene 433 eur, 5/
pekáreň na chlieb, rok nadobudnutia 2007 v nadobúdacej cene 100 eur, 6/ knižnicu, rok nadobudnutia

2007 v nadobúdacej cene 57 eur, 7/ príborník, rok nadobudnutia 2008 v nadobúdacej cene 60 eur a
8/ nočné stolíky 2 ks, rok nadobudnutia 2007 v nadobúdacej cene 50 eur. Žalobkyňa so žalovaným
nežije v spoločnej domácnosti, pričom všetok spoločne nadobudnutý majetok užíva žalovaný. Žalobkyňa
navrhovala, aby súd jednotlivé veci (pod č. 1-8 žaloby) prikázal do výlučného vlastníctva žalovanému a
žalovaného zaviazal vyplatiť žalobkyni vyrovnací podiel vo výške 22 500 eur.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 22.2.2012 s navrhovaným spôsobom vyporiadania BSM
nesúhlasil, poukázal na skutočnosť, že byt č. 5 nadobudol ešte pred uzavretím manželstva, súčasťou
BSM nie je garáž, pretože ju nevlastnia. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že počas manželstva
sa obaja manželia zaviazali splácať úver vo VÚB banke v hodnote 3 319,39 eur mesačnými splátkami

vo výške 72,02 eur, pričom žalobkyňa na úhradu úveru neprispieva nijakou sumou. V ďalšom vyjadrení
k žalobe zo dňa19.6.2012 žalovaný súhlasil s určením všeobecnej hodnoty bytu sumou 37 000 eur,
poukázal na skutočnosť, že nehnuteľnosti neužíva a pritom je nútený sám platiť nájomné, pretože
žalobkyňa mu na úradu nájomného neprispieva. Žalovaný nesúhlasí s ohodnotením garáže v sume
uvádzanej žalobkyňou, táto má hodnotu 2 000 eur, ďalej nesúhlasí so zahrnutím vecí pod položkami č.

3, 6, 7, 8 do masy BSM. Podľa žalovaného patrí do BSM motorové vozidlo AUDI A4 rok výroby 1998
zakúpené ako používané v roku 2008, ktorého súčasná zostatková hodnota je 2 500 eur, vstavaná skriňa
v zostatkovej hodnote 200 eur a pekáreň na chlieb v zostatkovej hodnote 50 eur. Zostatok spoločného
úveru ku dňu zániku manželstva predstavoval 2 386,01 eur a tento spláca výlučne žalovanými v
mesačných splátkach 72,01 eur.

4. Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní uviedla, že masu BSM tvoria nehnuteľnosti, a to
trojizbový byt, garáž a pozemok pod garážou. Ďalej hnuteľné veci, a to motorové vozidla značky Audi A4,
pekáreň na chlieb, knižnica, príborník a dva kusy nočných stolíkov. Žalobkyňa je od roku 2011 vylúčená
z užívania vecí, ktoré patria do BSM. V súčasnosti má zabezpečené bývanie v Turčianskych Tepliciach,

preto navrhuje, aby nehnuteľné veci a hnuteľné veci boli prikázané do výlučného vlastníctva žalovaného
a aby mu bola uložená povinnosť vyplatiť žalobkyni jej podiel. Čo sa týka výšky výplaty, túto žalobkyňa
ponecháva na rozhodnutí súdu. Žalobkyňa vyjadrila svoj právny názor, že hodnotu veci je potrebné
určovať ku dňu vyporiadania BSM, nie ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode. Čo sa týka pôžičiek,
ktorých existenciu preukazoval žalovaný, tieto žalobkyňa neuznáva. Podľa jej presvedčenia nepatria

do BSM z dôvodu, že do záväzkových vzťahov vstúpil výlučne žalovaný a bez jej vedomia a súhlasu,
pričom finančné prostriedky, ktoré z týchto právnych úkonov získal, použil pre svoju potrebu. Žalobkyňa
rozporuje tiež požiadavku žalovaného, aby mu zaplatila náklady spojené s užívaním nehnuteľností v
období po okamihu právoplatnosti rozsudku o rozvode, vyjadruje svoje presvedčenie, že v rámci BSM
sa vyporiadavajú len veci a pohľadávky, ktoré vznikli za trvania manželstva. Žalobkyňa si uplatnila nárok

na náhradu trov konania.5. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní argumentoval, že do masy BSM je potrebné zahrnúť
byt a pozemok pod garážou, garáž do BSM nepatrí. Poukázal na skutočnosť, že výlučným členom

bytového družstva sa ešte pred uzavretím manželstva stal žalovaný, ktorý na nadobudnutie členských
práv a povinností k bytu použil výlučne svoje finančné prostriedky. Ak aj žalobkyňa namieta, že na
nadobudnutiečlenskýchprávapovinnostíkpredmetnémubytupreduzavretímmanželstvamalaprispieť
aj ona, je to tvrdenie, ktoré nebolo v konaní preukázané a zároveň je to tvrdenie, ktoré je irelevantné,
pretožetakútoprípadnúinvestíciupreduzavretímmanželstvaniejesúdoprávnenýriešiťvrámcikonania

o vyporiadanie BSM. Ak výlučným členom bytového družstva bol len jeden z manželov, je potrebné
byt prikázať do výlučného vlastníctva len tomuto manželovi, v tomto prípade žalovanému, pričom
na vzájomné vyrovnanie nemôže byť žalovaný zaviazaný nahrádzať žalobkyni finančné prostriedky.
Vysporiadanie bytu navrhuje realizovať prikázaním bytu do výlučného vlastníctva žalovaného bez
finančného vyrovnania so žalobkyňou. Pozemok pod garážou ako aj všetky hnuteľné veci navrhuje
prikázať do výlučného vlastníctva žalovaného, pričom pri vzájomnom finančnom vysporiadaní navrhuje,

aby súd vychádzal zo súm, na ktorých sa účastníci v priebehu konania dohodli a v prípade pozemku z
hodnoty, ktorá bola určená znaleckým posudkom. Do masy BSM patria aj pasíva, a to suma uhradená
žalovanýmporozvodemanželstvanasplatenieúveruvovzťahukVÚBasuma,ktorúžalovanýuhradilpo
rozvode manželstva do 31.12.2018 na nákladoch spojených s vlastníctvom bytu. Tvrdenia žalobkyne, že
bola vylúčená z užívania bytu, resp. že jej bolo bránené v užívaní tohto bytu považuje za účelové, ktoré

neboli žiadnym spôsobom preukázané. Žalobkyňa sa z tohto bytu sama odsťahovala, nikdy neprejavila
záujem sa do tohto bytu vrátiť a bývať v ňom a veci, ktoré v tomto byte mala si mohla a aj prišla zobrať.
Právny zástupca žalovaného navrhoval, aby súd žalobkyňu zaviazal zaplatiť žalovanému sumu 3 768,12
eur. Žiadal tiež, aby súd žalovanému priznal aj náhradu trov konania v celom rozsahu.

6. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že so žalovaným sa poznajú od roku 2005, manželstvo uzatvorili
v roku 2006. V čase, keď sa spoznali, žalovaný býval u svojich rodičov. Byt kúpil ešte pred uzatvorením
manželstva, resp. členské práva k nemu za viac ako 500 000 Sk, pričom ona mu prispela sumou 112
000 Sk, čo vie preukázať výpisom zo Slovenskej sporiteľne. Byt kúpili do osobného vlastníctva už za
trvania manželstva, nepamätá si, za akú sumu, bolo to za spoločné finančné prostriedky. Za trvania

manželstva kúpili aj garáž asi za 100 000 Sk, bola to stará garáž. Garáž kupovali od mesta Vráble, garáž
určite nestaval otec žalovaného. Rodičia žalovaného im peniaze na garáž nepožičali vo výške1 660 eur
tak ako to tvrdí žalovaný. Garáž, ako aj auto si kúpili z úspor nadobudnutých za trvania manželstva,
ktoré mali doma. Auto je v užívaní žalovaného, môže mať zostatkovú hodnotu 2 700 eur, kúpené bolo
ako staršie, pekáreň má zostatkovú hodnotu asi 50 eur, knižnica má zostatkovú hodnotu asi 20 eur,

príborník má zostatkovú hodnotu asi 30 eur a nočné stolíky majú zostatkovú hodnotu asi 25 eur. O úvere,
ktorý spomínal žalovaný sa prvýkrát dozvedela až z jeho vyjadrenia v tomto konaní. V období, kedy si
ho mal žalovaný zobrať, žiadny prílev peňazí do spoločnej domácnosti nepocítila. Nemala ani kartu od
účtu, o úvere nevedela, ani sa nerozprávali o tom, že by si mal žalovaný úver brať. Bývalí svokrovci sú
dôchodcovia, jediné čo od nich dostali, boli peniaze na postele. Okrem toho, že žalovaný bol zamestnaný

a prispieval do rozpočtu, navyše dokázal zarobiť peniaze so psami, ktoré cvičil. Žalovaný prispieval
do rozpočtu nepravidelne rôznymi sumami. Od ich zoznámenia, až do rozvodu žalovaný pracoval v
Atómovej elektrárni Mochovce ako vrátnik, mával aj nočné služby, zarábal okolo 18 000 Sk mesačne,
okrem toho zarábal výcvikom psov, pričom u rodičov mal 4 voliéry pre 4 psov a jedného psa mávali aj
doma. Za výcvik psov bral od podnikateľov 5 000 Sk až 7 000 Sk, pričom výcvik trval podľa dohody

a potreby. Rovnako mávali doma psa v prípade, keď jeho majitelia išli na dovolenku, oni ho strážili a
počas stráženia ho žalovaný cvičil, pričom majitelia im zaplatili za stráženie, výcvik aj krmivo. Žalovaný
mal v šanóne vždy nejaké peniaze, ktoré nemíňal na domácnosť, ale na psy o ktoré sa staral, kupoval
rôzne vodítka, žrádlo a do rodinného rozpočtu neprispel. Stalo sa im, že mali nedoplatok 10 000 Sk a
vtedy telefonovala svojmu otcovi, aby im požičal peniaze. Nevedela o žiadnych pôžičkách od rodičov

žalovaného, nemali finančné prostriedky, aby si mohli zrekonštruovať byt. Prioritou pre žalovaného bola
kúpa auta. Myslí si, že na auto peniaze našetrené mali, inak by ho neboli kúpili. Keď sa išla kupovať
garáž, žalovaný jej to len oznámil, kasu držal on, ona bola na rodičovskej dovolenke, nezaujímala sa,
či peniaze na garáž našetrené mali. Žalobkyňa ďalej uviedla, že byt opustila, pretože žalovaný sa začal
správať voči nej násilnícky, bola nútená odísť. Našla si prácu v Turčianskych Tepliciach, chodila sa

zaúčať do Tesca v ako vedúca smeny, spravila si školenie, vybavila škôlku v Tepliciach pre ich dcéru,
ktorú potom zobrala k sebe. Žalovaný asi v lete 2011 vymenil na byte zámky a zamedzil jej do bytu
vstúpiť a zobrať si akékoľvek veci. Od opustenia bytu sa do bytu dostala len jedenkrát, a to vďaka tomu,
že žalovanému bolo súdom uložené, aby jej byt sprístupnil. Za asistencie polície jej žalovaný byt otvoril,z neho len jednu miestnosť, kde mala veci nahádzané v jednom koši. Všetky ostatné miestnosti okrem
tejto boli zamknuté a nedostala sa ani do kuchyne, pretože žalovaný sa postavil do chodby a nevedela
prejsť. Nevie posúdiť, či v byte niekto bol, respektíve či v ňom býval. Tiež nevie uviesť, či niekto obýva

byt v súčasnosti.

7. Žalovaný Peter K. na pojednávaní uviedol, že býva u rodičov, nie v predmetom byte. Nepamätá
si, že by mu žalobkyňa prispela sumou 100 000 Sk pri kúpe členských práv. Všetky osobné veci si
žalobkyňa z bytu odniesla. Čo sa týka garáže, táto nebola zlegalizovaná, samotnú garáž si zlegalizoval

otec, pretože mu na kúpu garáže požičal sumu 1 660 eur, vyplnil nejaké tlačivo, že bol pri stavbe
tejto garáže a zlegalizoval ju na neho. Pri kúpe auta mu rodičia požičali 100 000 Sk, bolo to v auguste
2008, aj preto si zobral úver v decembri 2008, aby im mohol požičanú sumu vrátiť. Žalobkyňa o úvere
vedela, čo sa týka príborníka a ostatných hnuteľných vecí, o tieto nemá záujem, na zostatkovej hodnote
sa vedia dohodnúť. Keď byt odkupovali do osobného vlastníctva, bolo to za trvania manželstva, bolo
to 18.10.2006. Odkupovali ho za 2 428 Sk, čo bola hodnota pozemku. Podiel na byte a spoločných

častiach už mal hodnotu 0 Sk. Peniaze, ktoré použili na odkúpenie bytu do osobného vlastníctva, boli
ich spoločné. V roku 2010 kúpili pozemok od mesta Vráble, pričom na tomto pozemku bola postavená
garáž, ale v kúpnej zmluve nefigurovala, pretože nemala pridelené súpisné číslo. Aby bolo možné garáž
zlegalizovať pre potreby katastrálneho úradu, otec vyplnil tlačivo, kde sa označil za staviteľa a následne
bolo garáži pridelené súpisné číslo a otec bol zapísaný ako jej vlastník, pretože mu dlhovali peniaze. On

pracoval v Mochovciach až do mája 2012 ako vrátnik. Priemerne zarábal okolo 13 000 Sk v čistom. Nie
je pravdou, že by mal na výcvik štyroch psov, voliéry má len dve. Psov mával dvoch až troch do roka na
výcvik, pričom na jednom psovi mohol zarobiť asi 1 000 Sk, bol to jeho koníček. Už si presne nepamätá,
na čo úver použil, buď na kúpu auta alebo vrátil peniaze rodičom. Garáž kúpil za otcove peniaze, pričom
sa jednalo o prefabrikát. Prefabrikát nadobudli v roku 2009, pozemok pod garážou v roku 2010, súpisné

čísloboloprefabrikátupridelenévroku2012,pričomonpotrebovalvrátiťotcovipeniaze,ktorémupožičal
na kúpu garáže a je s ním dohodnutý, že keď mu peniaze vráti, garáž na neho prepíše. Garáž bola
kúpená za otcove peniaze, preto si ju dal otec napísať na seba. Poberá plný invalidný dôchodok vo výške
460 eur mesačne, okrem toho pracuje v inžinierskych stavbách ako kontrola objektu, pričom jeho práca
spočíva v tom, že večer chodí skontrolovať objekt, nakŕmi psa a dostáva za to 30 eur mesačne. Býva s

rodičmi, ktorým prispieva mesačne sumou 200 eur. Okrem toho platí výživné vo výške 90 eur. Žalobkyňa
počas manželstva nerobila. Dieťa dávali do jasieľ od jedného roka, platili sa súkromné jasle a žalobkyňa
si hľadala prácu. Za celé obdobie si ju nedokázala nájsť. Pôžička zo dňa 1.8.2008 od otca vo výške
100 000 Sk bola poskytnutá buď na kúpu auta alebo garáže a prečo do zmluvy o pôžičke neuviedol
žalobkyňu, nevie uviesť. Žalobkyňa o tejto pôžičke vedela. Keď mu bol poskytnutý úver 100 000 Sk,

časť peňazí vrátil na splatenie tejto pôžičky, toto zdokladovať nevie, pokiaľ by takýto doklad mal, bol by
ho predložil. Na garáž si požičal od otca na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 10.1.2009, nenapadlo ho
dať túto pôžičku podpísať aj žalobkyni. Nepamätá si, že by si žalobkyňa požičala od svojho otca nejaké
peniaze, ak si požičala mala by to zdokladovať. Nevie, prečo by jeho rodičia mali pred žalobkyňou
spomínať, že si od nich nejaké peniaze požičal. Počas manželstva žalobkyňa nepracovala, za jasle pre

dieťa platili nemalé peniaze, bez peňazí sa žiť nedalo, preto bol nútený si požičať. V zmysle týchto dvoch
zmlúv o pôžičke, mu rodičia poskytli pôžičky do ruky. Otcovi z pôžičky 1660 eur nevrátil nič, preto sa
garáž previedla na otca. Žalobkyňa zo spoločnej domácnosti odišla v máji - júni 2010, nestarala sa o
ich dieťa, neprispievala ani finančne. Napriek uvedenému byt každý víkend byt navštevovala a mala k
nemu prístup. V tom roku vo februári mu zavolal pán C. a povedal mu, že spáva so žalobkyňou. Keď sa

toto žalovaný dozvedel, v byte spať nechcel, spával u rodičov a nie je pravdou, že sa k žalobkyni správal
násilnícky. Počas manželstva pracoval v troch zamestnaniach. Ich dcéra chodila od jedného roka do
jasieľ, aby žalobkyňa mala možnosť nájsť si prácu. Robil všetko preto, aby manželstvo zachránil. Keď
žalobkyňa odišla zo spoločnej domácnosti, naďalej do bytu chodievala vyprať si veci. Žalobkyňa mala do
bytu prístup po celý čas. Nie je pravdou, že na byte vymenil zámky. Veľakrát sa stalo, že do bytu prišla

žalobkyňa aj s pánom Kružlicom zobrať nejaké veci, odniesla si práčku, žehličku, mikrovlnku, svoje a
Natálkine osobné veci. Po pojednávaní dňa 22.9.2010, kedy im sudkyňa uložila, aby sa dohodli a aby
žalobkyni byt sprístupnil, sa zišli v byte a keď už boli v byte, žalobkyňa zavolala políciu. V súčasnosti
byt užíva vnučka susedy Katarína V.. Byt užíva od marca 2019, platí nájomné. Platby prebiehajú tak, že
žalovaný z účtu zaplatí nájomné a ona mu dá peniaze. Elektrinu a plyn platia tak, že buď mu peniaze

dajú alebo elektrinu a plyn zaplatia priamo oni. Byt kúpil ešte pred manželstvom sám a za svoje peniaze,
členom bytového družstva bol len on, žalobkyňa členkou bytového družstva nikdy nebola. Vzniklo jej len
právo nájmu, ktoré jej po rozvode zaniklo, keď opustila byt a prehlásila si trvalý pobyt do Turčianskych
Teplíc. Tieto skutočnosti sú uvedené aj v zmluve o prevode bytu zo dňa 18.10.2006, že len člen bytovéhodružstva môže byt nadobudnúť do vlastníctva. Kataster v tomto prípade pochybil a žalobkyňu zle ako
vlastníčku bytu zapísal.

8. Svedok M. Y., otec žalobkyne na pojednávaní uviedol, že majetkové pomery účastníkov konania boli
dobré, mali zánovné Q. a asi rok pred rozvodom kúpili garáž. Kým žalobkyňa neotehotnela, pracovala,
potom bola na materskej dovolenke. Žalovaný pracoval v energetických závodoch v Tlmačoch, popri tom
aj podnikal. Podnikal v chovaní psov a strážení objektov týmito psami. V byte mali 3 izby, spálňu a dve
boli zariadené ako obývacie izby, pričom v jednej z týchto obývačiek mali knihovňu, bola drevotriesková,

bol to sektorový nábytok, teda nebola to súčasť zostavy. Žalobkyni sporili peniaze formou stavebného
sporenia, mohla tam mať sumu do 100 000 Sk, nikdy nemíňala na zbytočnosti, predpokladá, že ich
minula do domácnosti. Myslí si, že auto kupovali za spoločné, nasporené finančné prostriedky a aj
peniaze na garáž zrejme mali nasporené. Predpokladá, že účastníci hospodárili spoločne, keď mali
problémapotrebovalipožičaťžalobkyňamuzatelefonovala.Naposledyimpožičalasirokpredrozvodom
sumu 10 000 Sk, pretože mali nejaké nedoplatky na byte, resp. on im tieto peniaze dával bez toho, aby

očakával, že mu ich vrátia. Žalobkyňa mu nikdy nespomínala, že im požičali peniaze rodičia žalovaného.
Spoločná domácnosť strán nikdy nefungovala v štýle usporiadanej rodiny. Žalovaný bol väčšinou v
robote alebo mal svoje aktivity súvisiace s chovom psov. Doma býval len občas, o domácnosť a dieťa
sa v prevažnej miere starala žalobkyňa. Žalovaný choval psov vo voliérach v záhrade svojich rodičov
a staral sa o psov aj v rôznych objektoch. V byte bol začiatkom roku 2009 a potom počas rozvodového

konania aj za asistencie polície, žalovaný pustil žalobkyňu v byte len na chodbu a do kuchyne, kde mala
porozhadzované svoje veci. Vnučka chodila do jasieľ, ale chodila tam asi len na 2 hodiny denne, aby
si zvykla na deti. Žalobkyňa opustila spoločnú domácnosť zo žalovaným, keď mala Natálka 3 roky, a
prišla bývať k nim do Turčianskych Teplíc, prišla vlakom alebo autobusom. Nepriniesla si takmer žiadne
osobné veci, čo si pamätá preto, že manželka jej poskytla svoje veci, mala len jednu malú tašku. Nemá

vedomosť o tom, či žalobkyňa navštevovala byt vo Vrábľoch. Žalovaného žiadala, aby jej umožnil dostať
sa k osobným veciam, čo jej on umožniť nechcel a povedal jej, že sa má k nemu vrátiť. So žalobkyňou išli
do Vrábeľ spolu, byt odomknúť nevedeli, pretože bol zamknutý, išli na políciu, kde sa spísala zápisnica a
zaasistenciepolícieprišlikbytu.Exmanželjudobytunevpustil,lenjejpodalpárvecí.Žalobkyňaodneho
žiadala práčku, ktorú ona do spoločnej domácnosti doniesla. Práčku si vtedy odniesli, bola veľmi ťažká a

museli ju niesť po schodoch. Okrem neho a žalobkyne tu nikto iný nebol, čo si pamätá, pretože tú ťažkú
práčku po schodoch niesli sami, teda on a žalobkyňa, nepomohli im ani policajti a ani žalovaný. Nebol
tu prítomný ani pán C.. Práčku naložili do auta. Mal malé auto typu Favorit, a keď tam dali práčku, veľa
miesta v aute už nezostalo. Žalobkyňa je zodpovedná matka, vyhlasuje, že tak zodpovednú matku ako
je žalobkyňa ešte nestretol. Pred vstupom do manželstva mala našetrené finančné prostriedky. Sporiť

jej začali on a manželka, keďže žalobkyňa bola ich jediné zdravé dieťa. Žalobkyni odkladali peniaze
formou sporenia na vkladnú knižku, ktorú jej dali po dovŕšení plnoletosti. Žalobkyňa si ďalej šetrila sama.
V júli 2005 im povedala, že so žalovaným chcú kúpiť byt a požiadala ho, aby s ňou išiel do banky vybrať
peniaze. Boli spolu v Slovenskej sporiteľni, kde žalobkyňa peniaze vybrala a dala ich žalovanému, čo sa
odohralo v aute. Bolo to asi cez 100 000 Sk cca do 120 000 Sk. Byt, ktorý kúpili, bol veľmi zanedbaný,

kupovali ho od sociálne slabších majiteľov, v dezolátnom stave bola kuchyňa, záchod, ktorý bol tak
zanesený od vodného kameňa, že neodtekal. Pomohol im s prerábkou. V byte zrekonštruovali podlahy,
vybrúsili a nalakovali parkety, vymaľovali. On osobne nakúpil aj nejaký materiál, lak, farby, z požičovne
doniesol brúsku. V súčasnosti žalobkyňa prístup k bytu nemá, tento jej bol žalovaným odopretý, odkedy
si bola žiadať o osobné veci. Myslí si, že žalobkyňa by ani sama od seba nechcela do bytu vstupovať,

pretože ju exmanžel znásilňoval a robil jej tak zle, že to už nevedela vydržať.

9. Svedok Viliam K., otec žalovaného na pojednávaní uviedol, že sa o účastníkov konania a ich
majetkové pomery nezaujímal, akurát po pôrode žalobkyni nosil obedy. Skôr navštevovali oni ich.
Naposledybolunichoslavovaťnarodeninyvnučkyvroku,kedyžalobkyňaopustilaspoločnúdomácnosť.

Žalovaný pracoval, žalobkyňa bola na materskej dovolenke. Zrejme mali toľko, aby vyžili. Žalovaný
ho požiadal o požičanie 100 000 Sk na kúpu auta. On naposledy pracoval v roku 1991, potom bol
nezamestnaný, poberal opatrovateľský príspevok na jeho otca do roku 1996, potom bol evidovaný na
úrade práce, zarábal si na verejnoprospešných prácach, mesačne asi 1 600 Sk a od roku 2004 je na
dôchodku, má príjem 317 eur. Peniaze, ktoré žalovanému požičal vo výške 100 000 Sk, mali uložené

doma. Vracal im ich postupne, kasu mala na starosti manželka. Vrátil im ich asi v roku 2008 a keď im
peniaze vrátil, požičali mu 1 600 eur na garáž, ktorá bola na sídlisku Kaška. Kúpil ju žalovaný, pôvodne
súpisné číslo nemala, teraz ho už má, napísaná je na neho, lebo žalovaný nemal peniaze, ktoré by
mu vrátil. Koľko garáž stála, nevie uviesť. Tieto garáže neboli vysporiadané, bolo treba uviesť majiteľagaráže. Za koľko ju kúpili, nevie uviesť, podľa neho žalobkyňa nemala peniaze na kúpu garáže. V garáži
bola drevená skriňa, ktorú používali ako vešiak, zrejme mala dvere, mal tam uložené auto, čo ešte, nevie
uviesť. Keď žalobkyňa dala dieťa na pol dňa do jaslí, mysleli si, že sa zamestná, ale sa nezamestnala.

Jeho otec zomrel v roku 1996, po ňom dedil on sám, pretože nemal súrodencov. Otec poberal dôchodok,
ktorý im odovzdával, lebo sa o neho s manželkou starali, v akej výške dôchodok poberal, nevie uviesť.
Manželka zdedila tiež po svojom otcovi peniaze, koľko, nevie uviesť. Finančné prostriedky 100 000 Sk,
ktoré požičali žalovanému pochádzali z dedenia a úspor. V Tesle robil ako údržbár, kým ho v roku 1991
neprepustili. Od roku 1991 - 1996 poberal opatrovateľský príspevok na otca, sem - tam si privyrobil

chovom zajacov, niekedy ich za rok choval asi 70, mesačne predal 4 - 5 zajacov, jeden stál 50 Sk. Na
úrade práce bol evidovaný od roku 1996, podporu v nezamestnanosti poberal určitú dobu, potom chodil
na verejno-prospešné práce. V roku 2004 mu vypočítali dôchodok cca málo cez 300 eur.

10. Svedkyňa Z. K., matka žalovaného na pojednávaní uviedla, že žalovaný si kúpil byt, jednu izbu v ňom
si aj zariadil. Keď sa zobrali, žalobkyňa si priniesla jednu skriňu a práčku. Koľko stál byt, nevie uviesť,

žalovaný mal svoje peniaze, bol už dospelý, nevie o tom, že by nejakou sumou na kúpu bytu prispela
aj žalobkyňa. Peniaze im asi nechýbali, lebo dcéru dali do jasieľ na pol dňa, za čo platili pomerne veľkú
sumu. Potrebovali si požičať na auto 100 000 Sk. Oni peniaze mali, lebo ju po otcovi vyplatil brat sumou
100 000 Sk z rodičovského domu, jej manžel zdedil po svojom otcovi tiež určitú sumu peňazí, koľko to
bolo, nevie uviesť. O svokra sa pred smrťou starali, mal dôchodok okolo 3 500 Sk, tento dôchodok im

dával. Svokor zomrel 27.1.1996 a všetko po ňom zdedil manžel. Suma, ktorú zdedil, bola prejednávaná
v dedičskom konaní, dedil len sám. Dohromady mali z úspor a z dedičstva asi 105 000 Sk, takže keď
ich žalovaný požiadal o pôžičku na auto, túto sumu mu dali. Žalovaný im vracal peniaze postupne, na
papierik si písali, koľko im syn peňazí vracal. Nevie presne rok, v ktorom im peniaze vrátil, možno to bol
rok 2006. Kým robila, zarábala 5 500 Sk. Na dôchodku je už 10 rokov od roku 2003. Manžel nepracuje

od roku 1991, mali ale dosť peňazí na vyžitie, aj na ušetrenie. Potom si chcel syn znovu požičať na kúpu
garáže, akú sumu, si nepamätá. Doklady o vrátení pôvodnej sumy 100 000 Sk, už nemá odložené, na
garáž mu požičali, peniaze im už ale nevracal, asi nemal peniaze, aby im mohol vracať a keďže majú
ešte ďalšie dve deti, dohodli sa, že žalovaný napíše garáž na manžela, aby mali záruku, že o peniaze
neprídu. Ona bola v garáži raz, bola tam nejaká skriňa, alebo regál, či to malo poličky si nepamätá.

Najskôr robila v Tesle, potom ako školníčka v materskej škôlke, a nakoniec ako práčka v práčovni od
roku 1990 do roku 2003. Tam dosahovala zárobok asi 5 500 Sk. Aký dôchodok jej vyrátali v roku 2003
nevie uviesť, ale teraz poberá 320 eur. Po narodení vnučky sa o ňu starali obaja, žalobkyňa aj žalovaný.
Keď potrebovali ísť do divadla, vnučku postrážila ona. Keď chceli ísť na diskotéku, odmietala im pomôcť.
Vnučku dali do jaslí na pol dňa. Mladých veľmi nenavštevovali, oni ich navštevovali sporadicky. Ona sa

do nich nestarala, ale so žalobkyňou mala dobrý vzťah. Či žalobkyňa vedela o pôžičke na auto a na
garáž, nevie uviesť. Kedy im požičiavali na auto a v akých splátkach im to žalovaný vracal si nepamätá,
ani aká bola výška splátok. Prečo dali garáž napísať len na manžela, keď peniaze, ktoré synovi požičali
boli aj jej, k tomuto sa nevie vyjadriť, toto im nenapadlo. Peniaze na auto im syn vracal rok, kedy ich
vrátil, nevie uviesť. Ona iný príjem okrem dôchodku nemá, mesačné náklady na bývanie majú 105 eur

na plyn a elektrinu, okrem toho platia daň, vodu a smetné raz ročne.

11. Svedok Ján E., brat matky žalovaného na pojednávaní uviedol, že v rámci dedičských konaní po
rodičoch zdedil rodičovský dom a aj iné nehnuteľnosti a mal povinnosť vyplatiť svojich troch súrodencov.
Súrodencom vyplatil každému po 100 000 Sk. Túto sumu im vyplácal na splátky, v ktorom to bolo období

nevie uviesť. Takto vyplatil aj matku žalovaného. Tieto splátky im vždy dával všetkým trom naraz. Mal
od toho aj doklady. Súrodencom peniaze vyplácal v hotovosti, pracoval a keď sa mu podarilo našetriť
dostatočné množstvo peňazí, tak súrodencov vyplácal. Peniaze nemal uložené v banke, ale doma.

12. Svedok T.. O.. B. E. na pojednávaní uviedol, že si v roku 2004 kúpil motorku, ktorú potreboval

garážovať, preto si kúpil garáž vo Vrábľoch, jednalo sa o prefabrikát, bola to stará garáž, do ktorej mu cez
strechu zatekalo, pričom oprava strechy ho stála asi 4 000 Sk. V roku 2008 sa sťahoval do Bratislavy, v
decembri 2008 predal motorku, predal byt aj túto garáž, že kúpna cena bola 50 000 Sk. Za takúto cenu
ju žalovanému predal a kúpil ju asi v roku 2004. Ako sa na neho žalovaný nakontaktoval si už nepamätá.
On garáž kupoval od p. Branislava K., nar. 25.1.XXXX, bytom Sídl. Lúky 1230/87, Vráble, myslí si, že on

nebol pôvodný majiteľ, myslí, že to malo ešte predchádzajúce majiteľa a kupoval to s tým, že majetok
pod garážou nie je vysporiadaný. Keď garáž predával, jednal len so žalovaným, neprišiel do kontaktu
ani s jeho manželkou, ani s nikým iným.13. Okresný súd Nitra spor rozhodol rozsudkom č. k. 19C/186/2011-484 zo dňa 13.6.2017, ktorým
určil, že do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného patria nehnuteľné veci, byt č.
5 nachádzajúci sa v okrese Nitra v obci Vráble, v kat. úz. Vráble, zapísaný na LV č. XXXX na 4.

poschodí, v bytovom dome súp. č. 1001 o. č. 4, postavenom na parc. č. 1575/39 - zastavané plochy a
nádvoria o výmere XXX m2 v podiele 1/1 vrátane podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku v podiele 64/951 v hodnote 37 000 eur,
nehnuteľnosť nachádzajúca sa v okrese Nitra, v obci Vráble v kat. úz. Vráble zapísaná na LV č. XXXX
a to parc. registra „C“ parc. č. 1653/21 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 19 m2 v podiele 1/1

v hodnote 570 eur a hnuteľné veci, motorové vozidlo Audi A4 TDI VANT, rok výroby 1998, EČ NR
XXXER v hodnote 2 500 eur, pekáreň na chlieb v hodnote 40 eur, knižnica v hodnote 20 eur, príborník
v hodnote 30 eur, nočné stolíky 2 ks v hodnote 25 eur, spolu v hodnote 40 185 eur. Pasíva, suma
uhradená žalovaným titulom úveru č. 008267411161208 na úverovom účte č. 4089013921 za obdobie
od 8.4.2011 do 16.12.2013 voči veriteľovi Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské nivy 1, Bratislava
vo výške 2 440,36 eura. Vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo tak, že žalovanému prikázal do

výlučného vlastníctva nehnuteľné veci uvedené pod položkou aktíva 1, 2 a hnuteľné veci označené pod
položkou 3, 5, 6, 7 a 8 v celkovej hodnote 40 185 eur. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni titulom
finančného vyporiadania sumu 18 872,32 eur do 60 dní po právoplatnosti rozsudku. O náhrade trov
konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo a o trovách štátu rozhodol
tak, že štát má voči žalobkyni právo na náhradu trov konania v rozsahu 50% a voči žalovanému právo

na náhradu trov konania v rozsahu 50%.

14. Voči rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie obidve sporové strany.

15. Žalobkyňa požadovala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že do masy BSM

zahrnie aj garáž a zároveň žiadala, aby jej žalovaný titulom finančného vyporiadania vyplatil sumu 21
087,32 eur. Žalobkyňa spochybňovala zmluvy o pôžičke predložené žalovaným, namietala, že žalovaný
zmluvuopôžičkezodňa10.1.2009predložilažnapojednávaní20.3.2017,t.j.pouplynutísúdomurčenej
lehoty, preto by súd s poukazom na ust. § 153 CSP na zmluvu o pôžičke nemal prihliadať.

16. Žalovaný sa rovnako domáhal zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie a žiadal, aby súd žalobkyňu
zaviazal povinnosťou vyplatiť mu titulom finančného vyporiadania sumu 2 541,49 eur do 30 dní od
právoplatnosti rozsudku. Zároveň žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu
100 % a aby súd na náhradu trov štátu zaviazal žalobkyňu. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje
žalovaný za nesprávny z dôvodu, že súd prvej inštancie vôbec nezohľadnil, že žalovaný od 8.4.2011

do 30.4.2017 výlučne z vlastných finančných prostriedkov uhradil v prospech OSBD Nitra sumu 5
827,61 eur, žalovaný uhrádzal i náklady spojené s užívaním bytu, a to napriek tomu, že byt od polovice
mesiaca jún 2010 reálne neužíval. Žalovaný ďalej namietal, že súd prvej inštancie pri určení výšky sumy,
ktorú je povinný vyplatiť žalobkyni, vôbec nezohľadnil jeho prínos, resp. vklad do spoločného majetku.
Žalovaný dňa 27.7.2005 uzavrel zmluvu o prevode členských práv a povinností, pričom prevodcovi

za tento prevod zaplatil 533 500 Sk, ktoré patrili výlučne do jeho vlastníctva. Žalovaný od 22.7.2005
do 26.7.2005 postupne vybral zo svojich účtov v bankách sumu spolu 450 000 Sk, zvyšok tvorili jeho
úspory. Byt bol prenechaný do užívania žalovaného na základe nájomnej zmluvy zo dňa 27.7.2005.
Žalobkyňa v konaní nepreukázala, že na prevod členských práv a povinností v OSBD boli použité aj
finančné prostriedky v sume 100 000 Sk, ktoré patrili do jej výlučného vlastníctva. Naopak, on v konaní

poukazoval na skutočnosť, že potom, čo uskutočnil výbery vo VÚB a v Dexia banke, zostali mu ešte na
účte finančné prostriedky a je teda zrejmé, že mal dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie celej
sumy a nebol odkázaný na vklad žalobkyne. Podľa žalovaného mal súd byt prikázať do jeho výlučného
vlastníctva bez povinnosti vyplatiť žalobkyňu titulom finančného vyporiadania. Súd prvej inštancie však
len mechanicky rozdelil hodnotu bytu a spoluvlastníckeho podielu rovným dielom bez toho, aby jeho

prínos do spoločného majetku v podobe členských práv a povinností v OSBD zohľadnil a bez toho,
aby takýto postup v rozsudku dôkladne a presvedčivo odôvodnil. Po zohľadnení uvedených skutočností
by mal žalovaný mal titulom finančného vyporiadania vyplatiť žalobkyni sumu 1 592,50 eur, žalobkyňa
by mu mala zaplatiť sumu 4 133,99 eur, celkovo by mu mala žalobkyňa vyplatiť na vyporiadanie sumu
2 541,49 eur.

17. Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 6Co/35/2018-495 zo dňa 28.2.2019 rozsudok Okresného súdu
Nitra č. k. 19C/186/2011- 464 zo dňa 13.6.2017 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Odvolací súd poukázal na zásadu rovnosti (parity podielov) manželov pri vyporiadavaní BSM s tým,že súd má možnosť určiť podiely v inom pomere, v závislosti od ďalších hľadísk určených v § 150
Občianskeho zákonníka a poukázal i na zásadu refundácie vynaložených nákladov. Súčasne upozornil,
že v tomto prípade, ak by aj súd prvej inštancie prijal záver, že i žalobkyňa investovala ešte pred

uzatvorením manželstva určitou sumou na nadobudnutie členských práv a povinností k bytu, ktoré získal
výlučne žalovaný, nevykladala finančné prostriedky na spoločný majetok oboch manželov, pretože v tom
čase ešte manželia neboli. Zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva, že by sa pri vysporiadaní
malo prihliadať na to, čo jeden z manželov vynaložil zo svojho majetku na oddelený majetok druhého
manželaanatútoskutočnosťnemôžeprihliadaťanisúdprivyporiadaníbezpodielovéhospoluvlastníctva

v režime ust. § 150 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd poukázal na skutočnosť, že súd prvej
inštancie sa vôbec nevysporiadal s námietkami žalovaného, ktorý zdôrazňoval, že za obdobie od
8.4.2011 do 30.4.2017 výlučne zo svojich finančných prostriedkov uhradil OSBD Nitra sumu 5 827,61
eur. Tiež je potrebné doplniť dokazovanie za účelom preukázania, kto uvedenú nehnuteľnosť po rozvode
manželstva užíval. Pokiaľ ide o námietky žalobkyne, a to že predmetom masy BSM mala byť aj garáž,
odvolací súd v zrušujúcom uznesení uviedol, že samotná garáž v čase vyporiadania BSM v BSM nebola,

pretože vlastníkom uvedenej garáže bol otec žalovaného, ktorý je ako výlučný vlastník garáže zapísaný
na LV č. 5300. K ďalším námietkam žalobkyne, ktorými spochybnila pravosť a pravdivosť zmlúv o
pôžičke, odvolací súd poukázal na správnosť záverov súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožnil.

18. Po vrátení veci na ďalšie konanie súd prvej inštancie spor opäť prejednal za účasti právnych

zástupcov strán sporu a žalovaného a vykonal dokazovanie oboznámením sa s ich vyjadreniami,
výsluchom strán sporu, svedka Milana Y. ako aj oboznámením sa s ďalšími listinnými dôkazmi
predloženými stranami sporu a berúc pri rozhodovaní do úvahy tiež všetky listinné dôkazy doteraz
predložené súd z vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

19. Strany sporu uzatvorili manželstvo dňa 22.7.2006, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu
Nitra č. k. 9C/281/2010-53 zo dňa 24.2.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 8.4.2011. Maloletá
dcéra G. K., nar. XX.X.XXXX bola zverená do osobnej starostlivosti žalobkyne a žalovaný bol zaviazaný
prispievať na jej výživu sumou vo výške 90 eur mesačne.

20. Z výpisu z LV č. XXXX k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese Nitra, obec Vráble, kat.
úz. Vráble, a to byt č. 5 na 4. p. bytového domu so s. č. 1001, o.č. 4, na parcele č. 575/39 vrátane
podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu
k pozemku o veľkosti 64/951 mal súd preukázané, že strany sporu sú zapísané ako bezpodieloví
spoluvlastníci uvedenej nehnuteľnosti. Vklad vlastníckeho v prospech strán sporu bol povolený na

základe prevodu bytu pod číslom konania V7540/06.

21. Podľa výpisu z LV č. XXXX k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese Nitra, obec Vráble, kat.
úz. Vráble sú žalobkyňa a žalovaný ďalej bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku parcely registra „C“,
parc. č. 1653/21 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 19 m2.

22. Z výpisu z LV č. XXXX k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese Nitra, obec Vráble, kat. úz.
Vráble, a to stavba (garáž) s. č. 2245 na parcele č. 1653/21 vyhotoveného k 20.9.2012 (č. l. 69 spisu)
mal súd preukázané, že výlučným vlastníkom tejto stavby bol Z. K., nar. 26.3.XXXX, bytom Hurbanova
826/21, Vráble. Ako titul nadobudnutia vlastníckeho práva k uvedenej nehnuteľnosti bolo uvedené -

Žiadosť Z 2501/12. Podľa aktuálneho výpisu z LV č. XXXX k tejto stavbe garáže je jej vlastníkom Z.
Betáková, rod. E., nar. XX.X.XXXX, ktorá túto nehnuteľnosť nadobudla v dedičskom konaní sp. zn.
14D/137/2017, Dnot 159/2017, pričom vlastnícke právo bolo zapísané záznamom v konaní Z 3870/18.

23. Z oznámenia Mesta Vráble č. 7031/1243/2012 zo dňa 14.3.2012 mal súd preukázané, že stavbe

„garáže“ postavenej na parcele č. 1653/21 o výmere 19 m2, ktorá bola daná do užívania pred 1.10.1976
bolo pridelené súpisné číslo 2245. Ako stavebník garáže je uvedený otec žalobcu Viliam K., nar.
XX.X.XXXX, bytom Z., I. 826/21. Mesto Vráble v potvrdení zo dňa 28.2.2013 (č. l. 167 spisu) na žiadosť
súdu uviedlo, že stavbe „garáž“ postavenej na parcele č. 1653/21 v k. ú. Vráble bolo dňa 14.3.2012
určené súpisné číslo 2245, uvedená garáž je zakreslená v katastrálnej mape podľa čestného vyhlásenia

Viliama K., nar. XX.X.XXXX, bytom Vráble, Hurbanova 826/21, kde menovaný čestne vyhlásil, že
stavebníkom garáže bol on sám. Z čestného vyhlásenia otca žalovaného (Viliama K., nar. 26.3.1944)
zo dňa 7.3.2012 vyplýva, že tento čestne vyhlásil, že bol stavebníkom garáže postavenej na parc.č.
1653/21 o výmere 19 m2 zapísanej na LV č. XXXX.24. Z kúpnej zmluvy zo dňa 5.8.2010 uzatvorenej medzi Mestom Vráble ako predávajúcim a stranami
sporu ako kupujúcimi vyplýva, že žalobkyňa a žalovaný na základe tejto kúpnej zmluvy kúpili od Mesta

Vráble pozemok parcely reg. „C“ s parcelným č. 1653/21 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 19 m2
za kúpnu cenu 141,82 eur. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 5.8.2010 mal súd preukázané,
že Mesto Vráble prijalo od žalovaného sumu vo výške 141,82 eur titulom predaja pozemku.

25. Podľa kúpnej zmluvy zo dňa 14.1.2009 predávajúci B. E., nar. X.X.XXXX ako predávajúci predal

žalovanému ako kupujúcemu stavbu - prefabrikovanú garáž na parcele č. XXXX/I na sídlisku Kaška,
Vráble za kúpnu cenu 1 660 eur. Uhradenie kúpnej ceny za garáž vo výške 1 660 eur potvrdzuje
príjmový pokladničný doklad zo dňa 14.1.2009, z ktorého je zrejmé, že žalovaný vyplatil uvedenú sumu
predávajúcemu Jurajovi E..

26. Zo znaleckého posudku Ing. Vnuka č. 18/2014 zo dňa 4.11.2014 a z jeho vyjadrenia zo dňa 4.4.2017

vyplynulo, že všeobecná hodnota pozemku pod garážou bola ku dňu vypracovania ZP vo výške 570 eur
a hodnota garáže vo výške 4 430 eur.

27. Zo Zmluvy o prevode členských práv a povinností zo dňa 27.7.2005 medzi M. K. ako prevodcom a
žalovaným ako nadobúdateľom vyplýva, že na žalovaného boli prevedené členské práva k bytu č. 5, na

3. posch., na sídlisku C. XXXX/X vo Z.. Výška zostatkovej hodnoty členského podielu bola 33 947 Sk
a túto si mali zmluvné strany vysporiadať medzi sebou. Z príjmového a výdavkového dokladu zo dňa
27.7.2005 je zrejmé, že M. K. prijal od žalovaného titulom kúpy bytu sumu 533 500 Sk.

28. Z Nájomnej zmluvy zo dňa 27.7.2005 vyplýva, že táto bola uzatvorená medzi žalovaným ako členom

Okresného stavebného bytového družstva Nitra a týmto bytovým družstvom. Na základe tejto zmluvy
Okresné stavebné bytové družstvo Nitra prenechalo žalovanému vyššie uvedený byt č. 5, na 3. posch.,
na sídlisku Kaška 1001/4 vo Vrábľoch do užívania. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú.

29. Podľa Zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 18.10.2006 Okresné stavebné bytové

družstvo ako prevádzajúci previedlo vlastnícke práva k bytu č. 5 na 4. podlaží bytového domu s. č.
1001 na Sídlisku Kaška v obci Vráble ako aj spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach bytového domu s. č. 1001 vo veľkosti 64/951 a tiež spoluvlastnícky podiel o veľkosti
64/951 k pozemku parcele č. 1575/39 o výmere 328 m2 na žalobkyňu a žalovaného ako spoločných
členov družstva. Podľa čl. 6 uvedenej zmluvy bola cena bytu vrátane spoluvlastníckeho podielu na

spoločných častiach a zariadeniach domu a príslušenstva vo výške 0 Sk. V zmysle bodu 3 uvedeného
článku zmluvy bol prevod spoluvlastníckeho podielu k pozemku vo veľkosti 64/951 bezplatný, hodnota
spoluvlastníckeho podielu bola vo výške 2 428 Sk (110 Sk/m2).

30. Z jednotlivých vyúčtovaní nákladov spojených s užívaním bytu za roky 2011 - 2018 (č. l. 530 a nasl.),

tiež z vyjadrenia žalovaného (č. l. 614) mal súd preukázané, že po zániku manželstva (počnúc dňom
8.4.2011) do 31.12.2018 boli v prospech Okresného stavebného bytového družstva vykonané platby
nákladov za služby spojené s vlastníctvom bytu v celkovej výške 8 280,88 eur.

31. Podľa Zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru č. 008267411161208 zo dňa 17.12.2008 uzavretej

medzi VÚB, a s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bol žalovanému poskytnutý bezúčelový
spotrebný úver vo výške 100 000 Sk, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v pravidelných 60 mesačných
splátkach vo výške 2 169,26 Sk (72,01 eur) s tým, že prvá splátka bola splatná dňa 16.1.2019 a posledná
splátka bola splatná dňa 16.12.2013.

32. Z potvrdenia VÚB, a.s. mal súd preukázané, že žalovaný na splátkach úverového účtu č.
4089013921/0200, reg. č. zmluvy 008267411161208 uhradil v období od 8.4.2011 do splatenia úveru
dňa 16.12.2013 sumu vo výške 2 376,01 eur (č. l. 247 spisu). Podľa informácie poskytnutej veriteľom
VÚB, a.s. zo dňa 28.3.2017 (č. l. 449 spisu) bolo na úvere č. 4089013921 v období od 8.4.2011 do
16.12.2013 uhradená istina + úrok v sume 2 376,01 eur a poplatky v sume 64,35 eur, celkovo bola

uhradená sumy 2 440,36 eur.

33. Z výpisu z účtu žalovaného vedeného vo VÚB, a.s., IBAN: SK62 XXXX XXXX XXXX XXXX 3162 mal
súd preukázané, že dňa 22.7.2005 bola z tohto účtu vybratá suma vo výške 50 000 Sk (č. l. 108 spisu).34. Z potvrdenia Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 14.2.2013 mal súd preukázané, že na meno
žalovaného bola vedená vkladná knižka č. 231909342/0900 - SPOROKNIŽKA KAPITÁL a z tejto

vkladnej knižky bol dňa 26.7.2005 realizovaný hotovostný výber sumy 200 000 Sk (č. l. 157 spisu).

35. Z výpisu z účtu žalovaného vedeného v Dexia banka Slovensko a.s. - pobočka Vráble číslo
2282053002 súd zistil, že v uvedeného účtu bol dňa 22.7.2005 realizovaný výber hotovosti vo výške
200 000 Sk (č. l. 162 spisu).

36. Z výpisu z účtu vedeného v Slovenskej sporiteľni, a.s. číslo 350315512/0900 zo dňa 26.7.2005 mal
súd preukázané, že žalobkyňa uskutočnila zo svojho účtu výber sumy vo výške 112 500 Sk. Z vyjadrenia
Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 6.11.2015 (č. l. 355 spisu) vyplýva, že výber vo výške 112 500 Sk z
vkladnej knižky č. 350315512/0900 bol realizovaný dňa 26.7.2005, stav pred výberom k 25.7.2005 bol
113 184,40 Sk a po výbere bol stav na vkladnej knižke 684,40 Sk.

37. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 17.9.2008 uzatvorenej medzi ROUTE CAR T. E. ako predávajúcim
a žalovaným ako kupujúcim strany sporu nadobudli do BSM osobné motorové vozidlo AUDI A4 KOMBI,
rok výroby 1998, číslo VIN: H za kúpnu cenu 190 000 Sk.

38.Znájomnejzmluvyzodňa1.1.2019uzavretejmedzižalovanýmakoprenajímateľomaC.I.aC.V.ako
nájomcami mal súd preukázané prenechanie bytu č. 5 na Sídlisku Kaška 1001/4 vo Vrábľoch nájomcom
na dobu určitú dvoch rokov počnúc dňom podpisu uvedenej zmluvy. Zmluvné strany sa dohodli na
nájomnom vo výške rovnajúcej sa poplatkom za užívanie bytu. V čl. I. tejto zmluvy sa konštatuje, že
prenajímateľ (žalovaný) je výlučným vlastníkom predmetného bytu.

39. Zo Zmluvy o pôžičke zo dňa X0.1.2009 uzatvorenej medzi Viliamom K., nar. XX.X.XXXX ako
veriteľom a žalovaným ako dlžníkom vyplýva, že otec žalovaného mu poskytol pôžičku vo výške 1
660 eur, účel pôžičky uvedený nie je a žalovaný mal pôžičku vrátiť do 6 mesiacov. Podľa vyjadrenia
žalovaného, túto pôžičku otcovi nesplatil a podľa vyjadrenia žalobkyne, táto o pôžičke nemala vedomosť.

40. Z výpovede otca žalovaného Z. K. vyplynulo, že tento pracoval do roku 1991, potom od roku 1991
do 1996 opatroval svojho otca Jozefa K., ktorý zomrel dňa 27.1.1996. Následne bol od roku 1996
do roku 2004 nezamestnaný a poberal z úradu práce sumu 1 600 Sk mesačne. Od roku 2004 bol
na dôchodku a poberal dôchodok vo výške 317 eur. Z dedičského rozhodnutia vedenom pod sp.zn.

D496/96, Dnot102/96 po Jozefovi K. súd zistil, že jediným jeho dedičom bol otec žalovaného a zdedil
majetok (nehnuteľnosti) v hodnote XXX XXX Sk.

41. Z výpovede matky žalovaného Z. K. vyplynulo, že pracovala do roku 2003, naposledy v práčovni,
kde dosahovala mesačný zárobok vo výške 5 500 Sk, od roku 2003 je na dôchodku a poberá dôchodok

vo výške 320 eur. Z dedičského konania vedeného po jej otcovi B.ovi E.m pod sp.zn. D830/90 súd zistil,
že majetok zdedil brat Ján E. s povinnosťou vyplatiť spoludedičov, vrátane matky žalovaného sumou 22
839 Sk. Z výpovede svedka B. E., brata matky žalovaného vyplynulo, že svojich súrodencov (vrátane
matky žalovaného) vyplatil každého sumou 100 000 Sk.

42. Súd mal ďalej preukázané, že žalobkyňa pred uzatvorením manželstva pracovala v období rokov
2001 - 2002 v Doppler Slovakia s.r.o., od 4.3.2002 do 3.3.2004 v Ecco Slovakia a.s., od 21.9.2005
do 16.8.2006 v Kongsberg Automotive, s.r.o., po narodení dieťaťa (28.4.2007) bola na rodičovskej
dovolenke a od 15.7.2010 do 30.4.2012 pracovala na dohodu v Tesco Stores SR, a.s., od 1.5.2012
do 31.10.2012 pracovala na dohodu v Slovenských liečebných kúpeľoch Turčianske Teplice, a.s.,

od 15.10.2012 do 31.12.2012 v Tesco Stores SR, a.s. na dohodu, od 1.11.2012 do 30.11.2012 v
Slovenských liečebných kúpeľoch Turčianske Teplice, a.s. na dohodu, od 1.12.2012 do 21.12.2012 v
Lesoch SR, š.p. na dohodu a od 1.1.2013 v Tesco Stores SR,a.s.. v období od marca 2011 do marca
2012 poberala aj nemocenské a ošetrovné dávky spolu vo výške 439,80 eur.

43. Žalovaný pracoval od 15.11.2003 vo Vlastnej ochrane Slovenských elektrární a od 1.11.2004 ako
strážnik v Ochrane a bezpečnosti SE, a.s. Mochovce. V čase od 17.5.2011 do 3.6.2012 bol dlhodobo
práceneschopný. Z lekárskeho posudku zo dňa 20.6.2012 vyplýva, že stratil spôsobilosť vykonávať
uvedenú prácu a ku dňu 22.6.2012 s ním bol ukončený pracovný pomer. V roku 2006 dosahovalpriemerný čistý mesačný zárobok vo výške 513,73 eur, v roku 2007 vo výške 464,14 eur, v roku 2008
vo výške 473,86 eur, v roku 2009 vo výške 583,18 eur, v roku 2010 vo výške 484,94 eur a v roku 2011
za obdobie od januára do mája vo výške 492,21 eur. V roku 2011 a od januára 2012 do 22.6.2012

pracoval na dohodu o vykonaní práce v spoločnosti DELUX-SM, s.r.o., kde dosahoval mesačnú odmenu
vo výške 245,92 eur, pričom dohoda o vykonaní práce s ním bola ukončená na jeho vlastnú žiadosť.
Pracovná náplň sa týkala starostlivosti a výcviku strážneho psa. V období od 26.1.2011 do 21.6.2012
mal uzatvorenú aj Dohodu o vykonaní práce so spoločnosťou Stavba a inžiniering, s.r.o., kde dosahoval
mesačne odmenu vo výške 140,13 eur (v mesiaci jún 2012 vo výške 59,13 eur). Rozhodnutím Sociálnej

poisťovne č. 710 411 6756 zo dňa 17.10.2012 mu bol priznaný invalidný dôchodok vo výške 442,10 eur
mesačne od 15.5.2012.

44. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe

alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

45. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka zánikom manželstva zanikne bezpodielové

spoluvlastníctvo manželov.

46. Podľa § 149 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná
sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na
návrh niektorého z manželov súd.

47. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov

staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

48. Podľa § 137 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) žalobou
možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý

spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

49. Podľa § 216 ods. 1, 2 CSP súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu. Súd môže prekročiť žalobný
návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu
medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

50. Dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva žalobkyne a žalovaného došlo k zániku ich
BSM. Žalobkyňa a žalovaný sa nedohodli na vyporiadaní BSM, preto žalobkyňa podala na súd žalobu
o vyporiadanie BSM. Predmetom BSM je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku
dňu jeho zániku. V tomto spore je predmetom BSM to, čo žalobkyňa a žalovaný nadobudli v období od

uzatvorenia manželstva dňa 22.7.2006 do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva dňa 8.4.2011.
V konaní o vyporiadanie BSM súd nie je viazaný návrhmi strán a to ani pokiaľ ide o rozsah tohto
spoluvlastníctva ani pri posúdení právnej otázky, či určitý majetok patrí do nevyporiadaného BSM.
Rovnako súd nie je viazaný návrhmi strán, pokiaľ ide o spôsob vyporiadania BSM, pretože spôsob
vyrovnania vzťahu medzi nimi vyplýva zo zákona. Dispozíciu strán sporu konania o vyporiadanie BSM

treba rešpektovať v tom zmysle, že súd vyporiada len tie veci resp. majetok patriaci do BSM, ktorý strany
sporu urobili predmetom konania. Prekročiť ich návrhy v takomto konaní môže súd podľa § 216 ods. 2
CSP len pokiaľ ide o to, ako ich vyporiada z kvalitatívneho hľadiska, teda ako veci rozdelí. Vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa na návrh vykonáva aj ako vyporiadanie v tzv. širšom
zmysle, to znamená, že do úvahy sa berú a vyporiadavajú aj pohľadávky a dlhy vzniknuté za trvania

manželstva účastníkov a ich spoločného hospodárenia.

51. Súd na základe vykonaného dokazovania ustálil rozsah BSM tak, že do BSM patria aktíva označené
vo výroku I. tohto rozsudku.52. Pokiaľ ide o nehnuteľnosti, do BSM strán sporu patrí byt č. 5 nachádzajúci sa v okrese Nitra, v obci
Vráble, v katastrálnom území Vráble, zapísaný na LV č. XXXX, na 4.p., v bytovom dome súp. č. 1001, o.

č. 4, postavenom na parcele č. 1575/39 v podiele 1/1 vrátane podielu priestoru na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku v podiele 64/951.

53. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný pred uzavretím manželstva dňa
27.7.2005 uzavrel s M. K. Zmluvu o prevode členských práv a povinností, na základe ktorej boli

výlučne na žalovaného prevedené členské práva a povinnosti k trojizbovému družstevnému bytu č. 5
na Sídlisku Kaška 1001/4 vo Vrábľoch. Žalovaný tak ešte pred uzavretím manželstva nadobudol určitú
majetkovú hodnotu. V konaní nebolo sporným, že na základe Zmluvy o prevode vlastníctva uvedeného
družstevného bytu zo dňa 18.10.2006, ktorú strany sporu uzavreli s bytovým družstvom po uzavretí
manželstva, bolo na žalobkyňu a žalovaného prevedené vlastnícke právo k predmetnému bytu a strany
sporu boli zapísané do listu vlastníctva ako bezpodieloví spoluvlastníci uvedeného bytu (podiel 1/1). V

predmetnej zmluve o prevode vlastníctva bytu je uvedené, že je uzavretá v zmysle zákona č. 42/1992
Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách. Tento zákon
umožňoval členovi bytového družstva, ktorý bol súčasne nájomcom bytu, vyzvať bytové družstvo na
uzavretie zmluvy o prevode, ktorou by družstvo bezplatne previedlo vlastnícke právo k bytu. V zákone
bola stanovená lehota šiestich mesiacov odo dňa účinnosti zákona, kedy tak člen družstva a zároveň

nájomca bytu mohol urobiť. Táto lehota uplynula dňa 28.7.1992. Zákonom č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov (§ 28 uvedeného zákona), ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.9.1993, bolo
následne umožnené žiadateľovi, ktorý je členom bytového družstva a zároveň nájomcom družstevného
bytu, teda za splnenia tých istých podmienok, požiadať bytové družstvo o prevod vlastníctva bytu, ak
nepožiadal o prevod podľa vyššie uvedeného zákona. Zároveň sa týmto zákonom bytovému družstvu

určila dvojročná lehota, v ktorej má povinnosť uzavrieť so žiadateľom zmluvu o prevode vlastníckeho
práva k bytu. V konaní nebolo sporným, že strany sporu nadobudli vlastnícke právo k bytu č. 5 na
Sídlisku Kaška 1001/4 vo Vrábľoch práve na základe takejto zmluvy o prevode vlastníctva, kde je v čl.
6 bodu 1 uvedené, že cena bytu je 0 Sk. Z uvedeného vyplýva, že strany sporu síce nadobudli počas
manželstva vlastnícke právo k bytu na základe vyššie popísaného prevodu, nemožno však opomenúť,

že uzavretiu tejto zmluvy o prevode vlastníctva bytu predchádzalo uzavretie zmluvy o prevode členských
práv a povinností na žalovaného pred uzavretím manželstva za sumu 533 500 Sk. Vlastnícke právo
k bytu síce nadobudli obidve strany sporu, súd mal však preukázané, že žalovaný na nadobudnutie
spoločnéhomajetkuprispeltým,ževložildospoločnéhomajetkusvojčlenskýpodiel,ktorýmalvbytovom
družstve, ktorého hodnota bola ku dňu 27.7.2005 vo výške 553 000 Sk a zároveň súd nemal preukázané,

že žalobkyňa by sa akokoľvek o nadobudnutie bytu, resp. členského podielu pričinila. Tieto skutočnosti
súd považoval za dôležité pri vyporiadaní BSM strán zohľadniť.

54. Pri vyporiadaní masy BSM sa vychádza zo zásady rovnosti podielov, avšak zákon pripúšťa výnimky
z tejto zásady, ktoré umožňujú podiely určiť aj iným pomerom (napr. s prihliadnutím na to, ako sa

každý z manželov zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí a pod.), a to vtedy, ak na
základe vykonaného dokazovania predovšetkým navrhnutým účastníkmi, je skutkový stav zistený tak,
že je jednoznačne možné z neho vyvodiť odôvodnenosť tejto nerovnosti. V prejednávanom prípade
sa o nadobudnutie bytu zaslúžil výlučne žalovaný a táto skutočnosť odôvodňuje určenie nerovnakých
podielov účastníkov na tejto spoločnej veci v zmysle § 150 Občianskeho zákonníka. V zmysle

konštantnej judikatúry, na ktorú v zrušujúcom uznesení č. k. 6Co/35/2018-495 poukázal aj odvolací súd,
niejevylúčené,abysúdvyjadrilrozdielnosťpodielovmanželovprivyporiadaníspoločnejveciprihliadajúc
na to, ako sa každý z manželov zaslúžil o nadobudnutie i udržanie spoločnej veci, a to tak, že vec
prikáže do vlastníctva tomu z manželov, ktorý sa o nadobudnutie a udržanie spoločnej veci zaslúžil
výlučne, resp. v prevažnej miere, bez toho, aby mu uložil povinnosť, aby druhému manželovi, ktorý

sa o jeho nadobudnutie a udržanie nezaslúžil, na vyrovnanie podielu zaplatil určitú finančnú čiastku.
Zákon explicitne neupravuje spôsob nerovného vyporiadania, a disparita môže byť tak vyjadrená nie iba
percentom či zlomkom, ale aj prikázaním veci jednému z manželov bez toho, aby bol zaviazaný finančne
sa s druhým manželom, pokiaľ ide o túto vec, vyporiadať. (nález Ústavného súdu SR z 13.3.2013, sp.
zn. I. ÚS 537/2012-37, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22 Cdo 2914/99, nález

Ústavného súdu SR z 25.11 2014 III. ÚS 343/2014-26).

55. V zmysle § 150 Občianskeho zákonníka bolo v tomto prípade dôvodným použitie iných, než
rovnakýchpodielovprivyporiadaníbývalýchmanželovnaspoločnommajetku.Bytč.5naSídliskuKaška1001/4 vo Vrábľoch súd preto prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného s tým, že z tejto nehnuteľnej
veci patriacej do BSM nie je žalovaný povinný vyplatiť žalobkyni finančnú náhradu. S poukazom na
uvedené súd nepovažoval za dôvodné znaleckým posudkom určovať hodnotu bytu ku dňu vyporiadania

BSM, a preto návrh na vykonanie uvedeného dôkazu navrhnutý žalobkyňou zamietol.

56. Žalobkyňa v priebehu konania tvrdila, že sa o nadobudnutie bytu pričinila tým, že na nadobudnutie
bytu z vlastných finančných prostriedkov prispela sumou vo výške 112 000 Sk. Svedok M.onka, otec
žalobkyne uvádzal, že žalobkyňa a žalovaný kúpili byt, potvrdil, že so žalobkyňou išiel do banky vybrať

peniaze, ktoré žalobkyňa odovzdala žalovanému, išlo o sumu cez 100 000 Sk do 120 000 Sk. Túto
skutočnosť žalobkyňa preukazovala potvrdením o výbere sumy vo výške 112 500 Sk z vkladnej knižky
vedenej v Slovenskej sporiteľni, a.s. zo dňa 26.7.2005 (č. l. 84 spisu), výber tejto sumy potvrdila i
Slovenská sporiteľňa a.s. (vyjadrenie na č. l. 355 spisu). Napriek skutočnosti, že súd mal preukázané,
že žalobkyňa sumu vo výške 112 500 Sk skutočne zo svojho účtu vybrala, súd nemal ďalej preukázané,
že touto sumou žalobkyňa prispela na nadobudnutie spoločného majetku. Je potrebné si uvedomiť,

že v čase, kedy žalovaný nadobudol členské práva a povinnosti v bytovom družstve, žalobkyňa a
žalovaný neboli manželia. Nebolo preukázané, že žalobkyňa pred uzavretím manželstva nadobudla
členské práva a povinnosti vo vzťahu k spornému bytu. Naopak, bolo preukázané, že členské práva
a povinnosti nadobudol výlučne žalovaný (zmluva o prevode členských práv a povinností zo dňa
27.7.2005). Žalovaný od začiatku konania popieral, že žalobkyňa mu na nadobudnutie členského

podielu mala akokoľvek prispieť a tvrdil, že členský podiel nadobudol výlučne z vlastných peňažných
prostriedkov. Žalobkyňa v konaní netvrdila a ani nepreukázala, čo konkrétne mala za sumu 112 000 Sk
nadobudnúť, z vykonaného dokazovania preto súd dospel k záveru, že pokiaľ aj žalobkyňa skutočne
sumou vo výške 112 000 Sk žalovanému prispela na nadobudnutie členského podielu (čo súd bezpečne
preukázanéaninemal),prispelatýmnanadobudnutiečlenskéhopodieluvýlučnežalovaným,tedasvojim

výlučným (oddeleným) majetkom prispela na výlučný (oddelený) majetok žalovaného. Bezpodielové
spoluvlastníctvo strán totiž vzniklo až dňom uzavretia manželstva, teda dňom 22.7.2006 a až počnúc
uvedeným dňom strany sporu nadobúdali do ich bezpodielového spoluvlastníctva spoločný majetok.
Dospejúc k záveru nemožnosti v rámci konania o vyporiadanie BSM vyporiadavať to, čo jeden z
manželov zo svojho oddeleného majetku vynaložil na oddelený majetok druhého manžela, čo by bol

(v prípade preukázania uvedenej skutočnosti) aj tento prípad, súd ďalej tieto investície žalobkyne
nezohľadňoval. Vyporiadavanie toho, čo jeden z manželov vynaložil na nadobudnutie výlučného
vlastníctva druhého manžela v konaní o vyporiadanie BSM nie je možné. Na túto skutočnosť poukázal
v zrušujúcom uznesení č. k. 6Co/35/2018-495 zo dňa 28.2.2019 aj odvolací súd (bod 14. odôvodnenia).

57. Do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu ďalej patrí pozemok nachádzajúci sa v k. ú. Vráble,
a to parcela registra „C“ s parcelným číslom 1653/21 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 19m2,
ktorá je zapísaná na LV č. 5034. Jedná sa o pozemok, na ktorom je postavená garáž. V konaní nebolo
sporným, že táto nehnuteľnosť do BSM patrí, bola nadobudnutá počas manželstva na základe kúpnej
zmluvy zo dňa 5.8.2010 uzatvorenej medzi Mestom Vráble ako predávajúcim a stranami sporu ako

kupujúcimi za kúpnu cenu 141,82 eur. Hodnotu garáže ku dňu vyporiadania BSM mal súd preukázanú
zo znaleckého posudku Ing. Ľubomíra Vnuka č. 18/2014 doplneného vyjadrením zo dňa 3.4.2017 vo
výške 570 eur. Pozemok pod garážou súd vzhľadom na zhodný návrh strán sporu prikázal do výlučného
vlastníctva žalovaného s tým, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni polovicu jeho hodnoty vo výške
285 eur.

58. Bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu k iným nehnuteľnostiam ako bytu č. 5 na Sídlisku Kaška
1001/4 vo Vrábľoch a pozemku pod garážou v k. ú. Vráble, parcela CKN č. 1653/21, zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 19m2 pod garážou súd preukázané nemal.

59. Pokiaľ ide o ďalšiu nehnuteľnosť, a to garáž s. č. 2245 postavenú na uvedenej parcele CKN č.
1653/1 v k. ú. Vráble, súd dospel k záveru, že táto nehnuteľnosť do BSM strán sporu nepatrí a túto nie je
ani možné v tomto konaní vyporiadavať. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že zmluva o
kúpe garáže bola uzavretá dňa 14.1.2009, teda počas manželstva žalobkyne a žalovaného. Z vyjadrenia
rodičov žalovaného ako aj samotného žalovaného mal súd preukázané, že rodičia žalovaného požičali

žalovanému na kúpu garáže peňažné prostriedky vo výške 1 660 eur, o čom bola spísaná aj zmluva
o pôžičke zo dňa 10.1.2009. Podľa tejto zmluvy o pôžičke mal žalovaný rodičom požičané peňažné
prostriedky vrátiť do 6 mesiacov. Žalovaný otcovi finančné prostriedky nevrátil a súhlasil s tým, aby
jeho otec nadobudol garáž do svojho vlastníctva. Otec žalovaného dňa 7.3.2012 čestne vyhlásil, že bolstaviteľom garáže, ktorá bola daná do užívania pred 1.10.1976, tejto stavbe bolo dňa 14.3.2012 určené
súpisné číslo 2245 a následne bola táto stavba garáže zapísaná do katastra nehnuteľností, a to do listu
vlastníctva č. 5300, kde bol ako vlastník garáže zapísaný otec žalovaného Viliam Beták. V súčasnosti je

výlučnou vlastníčkou garáže Valéria Betáková, matka žalovaného, ktorá túto nehnuteľnosť nadobudla
v dedičskom konaní 14D/137/2017, Dnot 159/2017. Z výpovede svedka Ing. Juraja Turčeka PhD. súd
zistil, že tento spornú garáž nadobudol v roku 2004 od Branislava K., čím bolo čestné vyhlásenie otca
žalovaného o postavení garáže jeho osobou spochybnené. Táto pochybnosť však na závere súdu o
tom, že garáž do BSM patrí nič nemení. Súd v tomto konaní garáž vyporiadať nemohol. Stranami sporu

v konaní o vyporiadanie BSM je len žalobkyňa a žalovaný. Z výpisu z listu vlastníctva č. 5300 (k. ú.
Vráble) mal súd preukázané, že ako vlastník garáže je zapísaná osoba odlišná od strán sporu. Pokiaľ by
malo byť určenie vlastníckeho práva ku garáži predmetom súdneho konania, stranou takéhoto sporu by
nepochybne musela byť osoba aktuálne zapísaná ako jej vlastník, v tomto prípade matka žalovaného.
ZaradenietejtonehnuteľnostidomasyBSMbysúdmoholakootázkupredbežnúvkonaníovyporiadanie
BSM riešiť iba vtedy, ak by ako vlastník nehnuteľnosti bol zapísaný iba jeden z bývalých manželov,

medzi ktorými prebieha konanie o vyporiadanie BSM. Pretože matka žalovaného nie je stranou sporu v
konaní o vyporiadanie BSM, súd nemôže vydať rozsudok, ktorým by rozhodol, že niektorému z bývalých
manželov prikazuje garáž do výlučného vlastníctva, čím by terajšieho vlastníka garáže jeho vlastníckeho
práva zbavil. Uvedené je logické a správne aj s poukazom na tú skutočnosť, že v opačnom prípade
by mohla nastať situácia, kedy by tretia osoba nezúčastnená v súdnom konaní, bez tohto, aby mala

akúkoľvek vedomosť o tom, že súdne konanie prebieha a bez možnosti tohto konania sa zúčastňovať a
uplatňovať prostriedky procesnej obrany, mohla vlastnícke právo k predmetu svojho vlastníctva stratiť.

60. Do bezpodielového spoluvlastníctva strán súd ďalej zahrnul hnuteľné veci, a to motorové vozidlo
AUDI A4 TDI AVANT, Ev. č. G v hodnote 2500 eur, pekáreň na chlieb v hodnote 40 eur, knižnicu v

hodnote20eur,príborníkvhodnote30eura2kusynočnýchstolíkovvhodnote25eur.Hodnotavšetkých
hnuteľných vecí predstavovala sumu vo výške 2 615 eur. Strany sporu sa na hodnotách týchto vecí
dohodli a pretože všetky hnuteľné veci boli prikázané do výlučného vlastníctva žalovaného, žalobkyni
vznikol nárok na vyplatenie polovice ich hodnoty, teda sumy vo výške 1 307,50 eur.

61. Z vykonaného dokazovania mal súd ďalej preukázané, že dňa 1.8.2009, teda počas trvania
manželstva, žalovaný uzavrel zmluvu o pôžičke so svojimi rodičmi Z. a Petrom K., na základe ktorej
bola žalovanému poskytnutá pôžička sumy vo výške 100 000 Sk, ktorú pôžičku sa žalovaný zaviazal
vrátiť v lehote 6 mesiacov. Na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 10.1.2009 požičali rodičia žalovaného
žalovanému sumu 1 660 eur. Túto sumu mal žalovaný splatiť v lehote 12 mesiacov. Dňa 17.12.2008 bola

medzi VÚB, a. s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom uzavretá Zmluva o spotrebnom úvere na
sumu vo výške 100 000 Sk (3 319,39 eur). Súd mal ďalej preukázané, že žalovaný v období od 8.4.2011
do 16.12.2013, teda po rozvode manželstva uhradil na splátkach úveru sumu vo výške 2 440,36 eur
(č. l. 449 spisu). Žalobkyňa zmluvy o pôžičkách uzavretých tak medzi žalovaným a jeho rodičmi ako
aj medzi žalovaným a bankou popierala, uvádzala, že o nich vedomosť nemala, tvrdila, že finančné

prostriedkytaktozískanénebolipoužitéprepotrebyrodiny.Pokiaľžalovanýpozánikumanželstvauhradil
za účelom splatenia úveru nejakú sumu, na túto žiadala neprihliadať. Súd po vykonaní dokazovania
dospel k záveru, že žalobkyňa mala mať vedomosť o Zmluve o pôžičke zo dňa 1.8.2008 na základe
ktorej rodičia žalovaného požičali sumu 100 000 Sk (a ktoré finančné prostriedky podľa vykonaného
dokazovania rodičia žalovaného mali) na kúpu motorového vozidla, ako aj o Zmluve o spotrebnom

úvere zo dňa 17.12.2008 uzatvorenej medzi VÚB a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom,
ktorého predmetom bol úver vo výške 100 000 Sk. V uvedenom období bola žalobkyňa na rodičovskej
dovolenke (od narodenia dieťaťa - 28.4.2007 do 15.7.2010, kedy sa zamestnala na dohodu), pričom
žalovaný dosahoval v roku 2006 priemerný mesačný zárobok netto vo výške 513,73 eur, v roku 2007
vo výške 464,14 eur, v roku 2008 zárobok vo výške 473,86 eur, iný príjem žalovaného v období, kedy

kupovali motorové vozidlo, žalobkyňa nepreukázala a rovnako nepreukázala úspory vo výške 190 000
Sk zodpovedajúce kúpnej cene auta, aj keď tvrdila, že auto kúpili z úspor, hoci v čase kúpy motorového
vozidla(17.9.2008)bolažalobkyňaužviacakoroknarodičovskejdovolenke,ajejpríjembolobmedzený.

62. V konaní bolo tiež preukázané, že žalovaný mal od 29.4.1994 uzatvorenú s VÚB Zmluvu o osobnom

účte a od 2.6.1994 Zmluvu o vydaní a používaní platobných kariet a následne Zmluvy o bežnom účte
a flexiúčte, opakovane mu boli peňažným ústavom vydávané platobné karty, avšak jeho tvrdenie, že
by mala aj žalobkyňa kartu od jeho účtu, sa nepreukázalo, pretože karty preberal vždy len žalovaný
a výlučne on mal podpisový vzor (doklady na čl.387 až 411 spisu). Aj keď žalovaný dôvodil tým,že o nadobudnutie majetku sa pričinil len on sám a žalobkyňa nepracovala, súd nemal uvedenú
skutočnosť za preukázanú. Žalobkyňa pracovala pred uzatvorením manželstva, ako aj po skončení
rodičovskej dovolenky a skutočnosť, že čerpala rodičovskú dovolenku nemôže byť vyhodnotená v jej

neprospech, pretože aj počas rodičovskej dovolenky sa starala o dieťa a o domácnosť iným spôsobom,
nemateriálnym.

63. Žalovaný počas konania poukazoval na skutočnosť, že po zániku manželstva výlučne on uhrádzal
v prospech bytového družstva náklady spojené s užívaním bytu. Za obdobie od 8.4.2011 do 31.12.2018

žiadal voči žalobkyni zohľadniť sumu vo výške 1/2 skutočných nákladov, ktoré na predmetný byt zo
svojho vynaložil, čo zodpovedá sume vo výške 4 140,44 eur. Žalobkyňa s uvedeným nesúhlasila a
poukazovala na skutočnosť, že po zániku manželstva nemala možnosť byt užívať. Tiež poukazovala na
rozporné tvrdenia žalovaného, ktorý na jednej strane uvádzal, že byt je v jeho výlučnom vlastníctve, na
strane druhej žiadal žalobkyňu zaviazať úhradou polovice nákladov, ktoré na predmetný byt vynaložil.
Žalobkyňa tiež tvrdila, že súd v tomto konaní nemá tieto platby vyporiadavať, rozporovala tiež výšku

vynaložených nákladov a vzniesla i námietku premlčania. Platby žalovaného vynakladané po zániku
manželstva súd posúdil v zmysle ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka. V ustanovení § 150
Občianskeho zákonníka je obsiahnutá zásada, podľa ktorej je každý z manželov oprávnený požadovať,
aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo
spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Z tohto ustanovenia nevyplýva, že takéto

vyporiadanie sa má týkať len oddeleného majetku niektorého z manželov, ktorý bol vo výlučnom
vlastníctve niektorého z manželov predtým ako uzavrel manželstvo, ale v zmysle uvedenej zásady je
možné zohľadniť i použitie oddeleného majetku niektorého z manželov na úhradu spoločných záväzkov,
ktoré počas existencie bezpodielového spoluvlastníctva vznikli, vynaložené jedným z manželov po
zániku manželstva (napr. úhrada úveru jedným z manželov po zániku BSM). V takomto režime je podľa

názoru súdu možné posudzovať aj použitie peňažných prostriedkov na úhradu nákladov spojených
s užívaním bytu, ktorý je v ich bezpodielovom spoluvlastníctve, a ktoré náklady boli v súvislosti s
vlastníctvom bytu niektorým z manželov po zániku manželstva vynaložené.

64. Za predpokladu, že bývalí manželia vlastnia majetok v BSM, ktoré nie je vysporiadané a zároveň

majú vytvorené rovnaké možnosti, aby tento majetok užívali, rovnako im vzniká povinnosť uhrádzať v
súvislosti v týmto majetkom aj náklady, ktoré takto vznikajú. V takomto prípade je spravodlivé, aby sa
takýto majetok vyporiadal spôsobom, že každému z manželov sa dostane polovice z majetkovej hodnoty
a tomuto zároveň zodpovedá povinnosť podieľať sa na nákladoch, ktoré s majetkom v BSM súvisia v
jednej polovici. Toto však nie je prejednávaný prípad.

65. Po vykonaní dokazovania súd dospel k záveru, že žalobkyňa nemala rovnakú možnosť predmetný
byt užívať ako žalovaný. Manželstvo strán sporu bolo rozvedené na základe rozsudku tunajšieho súdu č.
k. 9C/281/2010-53 zo dňa 24.2.2011. Žalobkyňa v rozvodovom konaní poukazovala na nezhody medzi
stranami, uvádzala, že spoločnú domácnosť opustila v júni 2010 pre nezhody predovšetkým ohľadom

výchovy maloletej dcéry, našla si prácu v Turčianskych Tepliciach. Žalobkyňa v tomto konaní uviedla, že
žalovaný v lete 2011 vymenil na byte zámky a zamedzil jej do bytu vstúpiť a zobrať si akékoľvek veci. Od
opustenia bytu sa do bytu dostala len jedenkrát, a to vďaka tomu, že žalovanému bolo súdom uložené,
aby jej byt sprístupnil, do bytu sa dostala za asistencie polície, kedy jej žalovaný byt otvoril, z neho
len jednu miestnosť, kde mala veci nahádzané v jednom koši. Poukazovala i na násilnícke správanie

sa žalovaného voči nej. Tvrdenia žalobkyne o nemožnosti prístupu do bytu potvrdil aj svedok Milan
Čonka, otec žalovanej, keď uviedol, že žalobkyňa prišla k svojim rodičom len s jednou malou taškou
s malým množstvom vecí, po ostatné veci prišli iný deň, potvrdil, že do bytu sa dostali za asistencie
polície. Žalovaný naopak tvrdil, že žalobkyňa prístup do bytu mala a byt navštevovala aj po tom, ako
opustila spoločnú domácnosť v období od júna do septembra 2010, že žalobkyňa byt navštevovala aj

po septembri 2010 žalovaný netvrdil. Odmietol tvrdenia žalobkyne o nemožnosti jej prístupu do bytu ako
aj tvrdenia o údajnom násilníckom správaní sa žalovaného.

66. Vyhodnotiac uvedené výpovede vo vzájomnom kontexte, kedy strany sporu ohľadom možnosti
žalobkyne predmetný byt užívať tvrdili opačné skutočnosti (žalobkyňa tvrdila, že prístup k bytu nemala,

žalovanýuvádzal,žetentoprístupmala),kedyvýpoveďžalobkynepotvrdilajsvedokMilanČonka,sasúd
priklonilkzáveru,žežalovanáprístupdobytuumožnenýnemala.Vkonanínebolosporným,ževzájomný
vzťah žalobkyne a žalovaného dobrý nebol, strany sporu sa vzájomne odcudzili, čo v napokon viedlo k
ich rozvodu. S poukazom na vzájomný vzťah strán sporu žalobkyňa ani nemala záujem v byte zotrvávať,odsťahovala sa k svojim rodičom do E. Teplíc, kde si aj našla prácu. Žalobkyňa byt po zániku manželstva
(8.4.2011) nenavštevovala a toto jej ani umožnené nebolo. Pokiaľ si aj žalobkyňa po opustení spoločnej
domácnosti prišla vyzdvihnúť nejaké veci, toto bolo ešte počas obdobia, kedy boli strany manželia, po

rozvode manželstva sa žalobkyňa do bytu dostala len jedenkrát, kedy prišla aj so svojim otcom vziať
si svoje osobné veci a spolu s otcom odniesli aj pračku. Žalovaný však nepochybne prístup do bytu
zabezpečený mal a pokiaľ byt neužíval sám, nič mu nebránilo, aby byt prenechal do užívania inej osobe,
tak ako to napokon aj urobil na základe nájomnej zmluvy zo dňa 1.1.2019, v ktorej mimochodom uvádza,
že je výlučným vlastníkom predmetného bytu. V prípade prenajatia bytu inej osobe by náklady, ktoré si

teraz žalovaný voči žalobkyni uplatňuje, nevznikli, pretože by ich hradil nájomca. Za tejto situácie dospel
súd k záveru, že od žalobkyne nie je možné spravodlivo požadovať, aby sa podieľala na nákladoch,
ktoré žalovaný po zániku manželstva na predmetný byt vynakladal a tieto pri vyporiadaní BSM strán
sporu nezohľadňoval.

67. S poukazom na vyššie uvedené súd pri vyporiadaní BSM ustálil hodnotu aktív vo výške spolu 3 185

eur. Pretože ku dňu vyporiadania BSM strán sporu spoločné záväzky strán neexistujú, hodnotu pasív
súd neurčoval.

68. Ako je uvedené vyššie, všetky aktíva tvoriace masu BSM súd prikázal do výlučného vlastníctva
žalovaného. Žalovanému sa na základe rozhodnutia súdu dostali majetkové hodnoty v celkovej výške

spolu 3 185 eur (570 eur za nehnuteľnosti + 2 615 eur za hnuteľné veci). Súd ďalej zohľadnil, že výlučne
žalovaný po zániku BSM, t. j. po dátume 8.4.2011 uhradil v prospech spoločného dlhu vyplývajúceho z
zmluvy o spotrebnom úvere uzavretej s veriteľom VÚB, a.s. sumu vo výške 2 440,36 eur. Prikázaním
nehnuteľností a hnuteľných vecí do výlučného vlastníctva žalovaného, po zohľadnení platieb úveru po
zániku manželstva žalovaným, sa žalovanému dostalo zo spoločného majetku viac ako žalobkyni, preto

súd žalovaného zaviazal vyplatiť žalobkyni vyrovnací podiel vo výške 372,32 eur.

69. K výške vyrovnacieho podielu 372,32 eur súd dospel po odpočítaní sumy vo výške 1220,18 eur
ako jednej polovice hodnoty záväzkov uhradených žalovaným v prospech veriteľa (2 440,36 eur : 2 =
1 220,18 eur) od sumy vo výške 1 592,50 eur ako jednej polovice hodnoty všetkých aktív, ktoré boli

prikázané žalovanému (3 185 eur : 2 = 1 592,18 eur), teda 1 592,50 eur - 1 220,18 eur = 372,32 eur.

70. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP a pretože mali obe strany iba čiastočný
úspech, rozhodol súd, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo

71. V priebehu konania v súvislosti s vyplatením znalečného a svedočného vznikli trovy, ktoré neboli
pokryté preddavkami, ale boli hradené z rozpočtových prostriedkov súdu. Strany sporu mali v konaní
čiastočný úspech, preto by sa mali rovnakým dielom podieľať aj na náhrade trov štátu. Pretože obidve
strany sporu sú vzhľadom na ich majetkové pomery oslobodené od povinnosti platiť súdne poplatky,
musel súd pri rozhodovaní o trovách štátu brať na zreteľ aj túto skutočnosť, a preto o trovách štátu

rozhodol tak, že náhradu týchto trov znáša štát.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§362 ods. 1 CSP)

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). ( § 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.