Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. november 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/137/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7121206770
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Ragan
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7121206770.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Ragana a sudcov JUDr.
Zdenky Kohútovej a JUDr. Júliusa Tótha v spore žalobcu: Barborka hypericum n.o., Slnečná 1662/16,
048 01 Rožňava, IČO: 52 135 322, zastúpený: Steiner & Associates s.r.o., Plávková 2, 040 01 Košice,
IČO: 36 864 081, proti žalovanému: Košický samosprávny kraj, Námestie Maratónu mieru 1, 042 66
Košice, IČO: 35 541 016, zastúpený: JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátom, Štúrova 20, Košice, IČO: 35

514892,onávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia,oodvolanížalobcuprotiuzneseniuOkresného
súdu Košice I zo dňa 21. septembra 2021, č.k. 26Cb/60/2021-84, takto

r o z h o d o l :

I. M e n í uznesenie Okresného súdu Košice I zo dňa 21. septembra 2021, č.k.
26Cb/60/2021-84 tak, že ukladá žalovanému, aby uhrádzal žalobcovi každú mesačnú splátku úhrady
finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby vo výške 6.169,45 eur a to odo dňa
doručenia tohto rozhodnutia až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania proti žalovanému
v celom rozsahu.

III. Žalobcovi ukladá povinnosť podať proti žalovanému žalobu vo veci samej o

zaplatenie finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby do
30 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol tak, že návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol. Žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca doručil súdu prvej inštancie dňa

30.8.2021 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým navrhol, aby súd uložil žalovanému odo
dňa doručenia rozhodnutia súdu až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, uhrádzať žalobcovi
každú mesačnú splátku úhrady finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby vo
výške 6.169,45 eur a zároveň, aby uložil žalobcovi podať žalobu vo veci samej.

3. Žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že je neziskovou organizáciou

a dlhoročným neverejným poskytovateľom sociálnych služieb, ktoré poskytuje vo verejnom záujme,
teda nedosahuje pri tejto činnosti zisk. Preto je pri výkone tejto činnosti odkázaný na financovanie
podľa zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách, ktorý ukladá obciam a samosprávnym krajom
v závislosti od druhu poskytovanej sociálnej služby, financovať neverejných poskytovateľov sociálnych
služieb. Žalobca je neverejným poskytovateľom sociálnych služieb a to domov sociálnych služieb a
zariadenie podporovaného bývania.4. Žalobca poukázal na ustanovenia § 81 písm. l) a § 75 ods. 3 a 4, § 77 Zákona o sociálnych
službách, podľa ktorých sociálnu službu v zariadení podporovaného bývania a v domove sociálnych
služieb financuje samosprávny kraj, teda v prípade žalobcu je to Košický samosprávny kraj - žalovaný.

Žalovaný podľa § 75 ods. 14 Zákona o sociálnych službách poskytuje žalobcovi finančný príspevok na
prevádzku na základe súkromnoprávnej zmluvy uzatvorenej podľa § 51 Občianskeho zákonníka. Táto
výškapríspevkumusíbyťvypočítanápodľa§76a§77Zákonaosociálnychslužbách.Žalovanývypočíta
výšku základných ukazovateľov pre výpočet príspevku (priemerné bežné výdavky, priemerné skutočne
dosiahnutépríjmy)vosvojichvlastnýchzariadeniachsociálnychslužieb,potomsatietoúdajeprepočítajú

na zariadenia žalobcu v rovnakej kategórii podľa formy, druhu sociálnej služby a kapacity, a odpočíta
sa príspevok z MPSVaR SR. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí 1KO/8/2020 ustálil, že medzi
poskytovateľom sociálnej služby a osobou povinnou poskytovať finančný príspevok na prevádzku je
súkromnoprávny vzťah, ktorý prejednávajú súdy v civilnom sporovom konaní. Preto sa žalobca domáha
ochrany práve v civilnom sporovom konaní a to jednak nariadením neodkladného opatrenia a následne
aj formou podania žaloby vo veci samej.

5. Žalobca poukázal na výpočet výšky príspevku, ktorú žalovaný už roky nerešpektuje, aj keď ide o
výšku určenú zákonom. Žalovaný poskytuje žalobcovi príspevok na prevádzku týchto sociálnych služieb
každý rok nižší, aj keď naopak, sa zvyšujú každý rok náklady na mzdy a energie a ostatné služby
v sociálnych zariadeniach. Žalobca uviedol, že na rok 2019 žalovaný vypočítal pre žalobcu celkový

príspevok v sume 84.068,24 eur a na rok 2020 v sume 74.357,40 eur. Na rok 2021 však žalovaný
ponúkol žalobcovi zmluvu s príspevkom iba vo výške 49.938,12 eur a to všetko pri nezmenenom
počte prijímateľov sociálnych služieb v zariadeniach žalobcu. V roku 2019 zmluvu uzatvoril ešte právny
predchodca žalobcu, nezisková organizácia BARBORKA n.o., ktorej činnosť však kontinuálne prevzal
žalobca.

6. Žalobca uviedol, že žalovaný do priemerných bežných výdavkov vo svojich zariadeniach zarátava
výdavky nie na všetkých zamestnancov poskytujúcich sociálne služby, ale iba na zamestnancov
v prepočte na minimálny normatív počtu zamestnancov (podľa prílohy č. 1 Zákona o sociálnych
službách). Správne by mal žalovaný do priemerných bežných výdavkov započítavať reálne vyplatené

mzdy a odvody všetkých zamestnancov poskytujúcich sociálne služby vo svojich zariadeniach
sociálnych služieb. Príloha č. 1 Zákona o sociálnych službách (tzv. Maximálny počet prijímateľov
sociálnej služby na jedného zamestnanca a minimálny percentuálny podiel odborných zamestnancov
na celkovom počte zamestnancov) nebola prijatá za účelom výpočtu príspevku na prevádzku, ale
iba ako zákonodarcom stanovený minimálny personálny normatív počtu zamestnancov, ktorý musí

každý poskytovateľ sociálnych služieb dodržať v prepočte na počet prijímateľov sociálnych služieb,
aby bola zabezpečená aspoň minimálna kvalita sociálnej služby. Samotný žalovaný pritom tento
minimálny normatív prekračuje, keďže je nepostačujúci na kvalitné poskytovanie sociálnych služieb
- v každom porovnateľnom zariadení žalovaného pracuje pri poskytovaní sociálnej služby počet
zamestnancov poskytujúcich sociálne služby ďaleko prevyšujúci minimálny personálny normatív. Avšak

do priemerných bežných výdavkov započítava žalovaný len časť z týchto zamestnancov po prepočítaní
na minimálny personálny normatív na jedného prijímateľa, čo vyplýva aj z usmernenia žalovaného č.
8/2015 a jeho dodatku č. 1 zo dňa 22.2.2021. Uvedené znamená, že prijímatelia sociálnych služieb
dostanú u verejného poskytovateľa sociálnych služieb (žalovaného) oveľa vyššiu osobnú starostlivosť,
pretože táto je plne financovaná žalovaným, kým žalobcovi žalovaný vypláca príspevok vypočítaný

iba z minimálneho personálneho normatívu a tak žalobcu núti okresať svojich zamestnancov na
minimálny personálny normatív. Poskytovanie sociálnej služby zamestnancami v prepočte na minimálny
personálny normatív však postačuje iba na minimálne prežitie zariadenia sociálnych služieb, nie na
skutočne kvalitne poskytnutú sociálnu službu pre prijímateľa. Čo je najdôležitejšie, Zákon o sociálnych
službách neumožňuje žalovanému svojvoľne do výšky priemerných bežných výdavkov započítavať iba

zamestnancov na minimálny personálny normatív - personálny normatív bol zákonodarcom zavedený
pre zabezpečenie minimálnej kvality sociálnej služby, nie na účely výpočtu finančného príspevku na
prevádzku, t.j. na tieto účely minimálny personálny normatív nemožno použiť.

7. Žalovaný ponúkol žalobcovi financovanie na rok 2021 vo výške 49.938,12 eur, čo je o 43 %

menej prostriedkov ako v roku 2019 pri rovnakom počte prijímateľov sociálnych služieb a naopak, pri
zvyšujúcich sa nákladoch na mzdy, odvody zamestnancov i energie. Táto výška príspevku nezodpovedá
zákonnej výške príspevku, ktorý určuje Zákon o sociálnych službách. Preto žalobca spolu s podpísaným
dodatkom č. 1 k Zmluve o poskytovaní finančného príspevku na rok 2021, ktorým sa určila tátovýška príspevku, zaslal žalovanému aj list zo dňa 5.5.2021, v ktorom namietal nesprávny výpočet
výšky príspevku na prevádzku na rok 2021 a žiadal žalovaného o jeho prepočet podľa zákona.
Žalovaný napriek tejto negociačnej výzve odmietol žalobcovi určiť výšku príspevku podľa Zákona o

sociálnych službách. Keďže tieto finančné prostriedky predstavujú najpodstatnejšiu čiastku financovania
zariadenia žalobcu, žalobca za účelom zabezpečenia prevádzky svojej činnosti musel uzatvoriť so
žalovaným Dodatok č. 1 k Zmluve č. 7377/2020/OSV. Žalobca však uzatvoril tento dodatok určujúci
výšku financovania na rok 2021 v tiesni, za nápadne nevýhodných podmienok a s výhradami, ktoré
k dodatku pripojil listom zaslaným spolu s podpísaným dodatkom. Táto nesprávna výška finančného

príspevku na prevádzku (príspevok o 43 % nižší ako v roku 2019 pri súčasnom navýšení všetkých
výdavkov) spôsobuje žalobcovi likvidačné problémy, pretože z dôvodu absencie finančných prostriedkov
nevie naďalej financovať poskytovanie sociálnych služieb vo svojich zariadeniach. Z uvedeného dôvodu
bol nútený žalobca vyplatiť zamestnancom za mesiac 6/2021 iba časť ich mzdy, a to každému
zamestnancovi len po 250,- eur, a odviesť dane a odvody Daňovému úradu (945,12 eur), Sociálnej
poisťovni (3.087,21 eur) ako aj Všeobecnej zdravotnej poisťovni (1.249,24 eur). Za mesiac 7/2021

nedošlo k žiadnej zmene, a teda žalobca ani za mesiac júl nemá finančné prostriedky na úhradu
miezd svojich zamestnancov v riadnej výške. Jedinou možnosťou ďalšieho pokračovania činnosti a
poskytovania sociálnych služieb odkázaným osobám je poskytnutie predbežnej a dočasnej ochrany zo
strany súdu nariadením neodkladného opatrenia, ktorým súd dočasne zaviaže žalovaného k úhrade
finančného príspevku na prevádzku aspoň vo výške za predchádzajúci rozpočtový rok 2020, pretože pri

financovaní aspoň vo výške za predchádzajúci rozpočtový rok 2020 dokáže žalobca realizovať sociálne
služby až do rozhodnutia súdu vo veci samej.

8. Ďalej žalobca uviedol, že ak by žalovaný postupoval v zmysle § 77 Zákona o sociálnych službách,
žalobcovibyprispievalvroku2021:a)sumou36.628,44eurnažalobcovozariadeniedomovasociálnych

služieb, pričom žalovaný prispieva iba sumou 15.309,- eur; b) sumou 74.854,28 eur na žalobcovo
zariadenie podporovaného bývania, pričom žalovaný prispieva iba sumou 34.629,12 eur, c) spolu tak
žalovaný mal žalobcovi v roku 2021 prispieť sumou 111.482,72 eur, avšak prispieva mu iba sumou
49.938,12 eur. V žalobe vo veci samej sa bude žalobca domáhať zaplatenia finančného príspevku v
zákonnej výške v zmysle vyššie uvedeného výpočtu.

9. Žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil naliehavosťou situácie vyžadujúcou
si neodkladné riešenie pomerov medzi žalobcom a žalovaným, pretože žalobca ako nezisková
organizácia je v plnom rozsahu odkázaný na financovanie podľa Zákona o sociálnych službách, podľa
ktorého najkľúčovejším zdrojom financovania je práve príspevok na prevádzku od žalovaného. Žalobca

v rokoch 2019, 2020 a 2021 zachoval rovnaký počet prijímateľov sociálnych služieb (15 prijímateľov pre
zariadenie podporovaného bývania, 6 prijímateľov pre domov sociálnych služieb). Je všeobecne známe,
že výdavky na mzdy a odvody každoročne stúpajú, ale napriek tomu príspevok od žalovaného každým
rokom klesá. Jediným dôvodom poklesu výšky finančného príspevku je pritom protiprávny postup
žalovaného pri výpočte výšky príspevku na prevádzku, čo deklaroval tak tvorca zákona o sociálnych

službách MPSVaR SR, ako i prax ostatných samosprávnych krajov, keďže žiaden iný samosprávny
kraj nepostupuje pri výpočte tak, ako to robí žalovaný. Z dôvodu obrovského výpadku financovania
v roku 2021 tak už v súčasnosti žalobca nedokáže ďalej zabezpečiť činnosť zariadenia sociálnych
služieb bez radikálneho prepúšťania zamestnancov, nadmerného šetrenia (napr. splachovanie iba 1x
za hodinu, elektrina iba na 10 - 15 min v rámci hodiny, zníženie vykurovacej teploty a pod.), alebo

úplným zatvorením zariadenia sociálnych služieb. Žalobca už v súčasnosti zamestnáva zamestnancov
vo svojich zariadeniach iba v nevyhnutnom rozsahu, t.j. tak, aby naplnil štandardy a podmienky Zákona
o sociálnych službách na prevádzku zariadenia a poskytovanie sociálnej služby v požadovanej kvalite.
Žalobca však nemá z čoho vyplatiť mzdy ani týchto svojich zamestnancov. Ak zamestnancov prepustí,
zároveň prestane spĺňať tzv. „štandardy kvality poskytovania sociálnych služieb“ podľa prílohy č. 1

Zákona o sociálnych službách (§ 9 ods. 4 Zákona o sociálnych službách), čo je dôvodom na zánik
oprávnenia poskytovať sociálne služby a na výmaz z registra poskytovateľov sociálnych služieb (§ 68
ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnych službách). Ak si zamestnancov ponechá, ale nevyplatí im odvody,
dane a poistné, žalobca prestane spĺňať tzv. „finančné podmienky na prevádzkovanie zariadenia“ podľa
§ 68 ods. 5 Zákona o sociálnych službách, čo je dôvodom na zánik oprávnenia a výmaz z registra

poskytovateľov sociálnych služieb podľa § 68 ods. 1 písm. c) Zákona o sociálnych službách. Žalobca
ešte má finančné prostriedky na úhradu odvodov, daní a poistného za svojich zamestnancov za mesiac
7/2021 (bez úhrady ich miezd), avšak po tomto dátume už nebude mať prostriedky ani na úhradu
daní, odvodov a poistného, a teda v prípade neposkytnutia ochrany zo strany súdu žalobca naplníustanovenie § 68 ods. 5 Zákona o sociálnych službách a ukončí svoju činnosť. Konanie žalovaného
spočívajúce v nesprávne poskytnutom príspevku na prevádzku žalobcovi teda je takej vážnej intenzity,
že de facto spôsobuje ukončenie činnosti žalobcu. Žalobca teda mal za to, že existuje naliehavá potreba

neodkladnej úpravy pomerov, kedy jedine súdnym zásahom môže byť aktuálny stav dočasne upravený
tak, že až do rozhodnutia súdu vo veci samej bude žalovanému uložená povinnosť financovať žalobcu
v rozsahu príspevku za predchádzajúci rok (2020), pretože príspevok vo výške za rok 2020 (aj keď i
ten bol žalovaným vypočítaný protiprávne) je aspoň v takej výške, že žalobcovi umožňuje zabezpečiť
činnosti zariadenia sociálnych služieb, a to až do rozhodnutia súdu vo veci samej.

10. Žalobca uviedol, že jeho nárok trvá, pričom každá mesačná úhrada finančného príspevku na
prevádzku realizovaná zo strany žalovaného v nesprávnej výške prehlbuje finančnú stratu žalobcu a
hrozí úplné zatvorenia zariadenia žalobcu. Žalobca sa listom zo dňa 5.5.2021, doručeným žalovanému
spolu s podpísaným Dodatkom č. 1 k Zmluve o poskytnutí finančného príspevku na prevádzku na rok
2021 domáhal zvýšenia výšky finančného príspevku na prevádzku. Na túto žiadosť žalobcu reagoval

žalovaný až svojím listom zo dňa 16.7.2021, doručeným žalobcovi dňa 30.7.2021. V tomto liste žalovaný
uviedol, že výšku príspevku považuje za správnu podľa svojho právneho názoru a odmietol žalobcovi
zvýšiť finančný príspevok na prevádzku. Žalobca má za to, že uložením požadovanej povinnosti možno
objektívne dosiahnuť dočasnú ochranu činnosti žalobcu, ktorej sa žalobca domáha. Priznanie povinnosti
priebežného dofinancovania žalovanému v rozsahu plnenia za predchádzajúci rozpočtový rok nevytvára

nenávratný stav, ale iba zabezpečuje dostatok prostriedkov na riadnu činnosť žalobcu ako neverejného
poskytovateľa sociálnych služieb, ktorý ich poskytovaním nedosahuje zisk, a to do času súdneho
rozhodnutia vo veci samej. Žalobca pripomína, že do aktuálneho stavu finančnej tiesne ho dostal
žalovaný protiprávnym výpočtom výšky finančného príspevku na prevádzku.

11. Žalobca poukázal, že účelom neodkladného opatrenia je poskytnutie dočasnej ochrany žalobcovho
práva na majetok, práva prijímateľov sociálnych služieb na dôstojné životné podmienky a sociálnu
starostlivosť. Žalovaný ako samosprávny kraj má dostatok finančných prostriedkov na to, aby zniesol
dočasný zásah do svojich práv v nevyhnutnom rozsahu, čím je dodržaný aj princíp proporcionality
navrhovaného nariadenia neodkladného opatrenia. Na strane druhej, ak by žalobca sa nedomáhal

súdnej ochrany, svoju činnosť by musel buď výrazne obmedziť alebo ukončiť. Týmto neodkladným
opatrením nebudú dotknuté záujmy žalovaného, pokiaľ bude tento zaviazaný neodkladným opatrením
financovať zariadenia žalobcu v rozsahu, ako ho už financoval v roku 2020. Je vo verejnom záujme,
aby žalovaný ako samosprávny kraj, do pôsobnosti ktorého patrí aj starostlivosť o osoby odkázané
na sociálne služby, realizoval svoje povinnosti zákonným spôsobom t.j. zákonným a správnym

spolufinancovaním neverejných poskytovateľov sociálnych služieb, ktorí sa o prijímateľov sociálnych
služieb starajú.

12. Konštatoval žalobca, že v zmysle aktuálnej uzatvorenej Zmluvy o poskytovaní finančného príspevku
na rok 2021, článok III. bod 3 platí, že spôsob poskytovania finančného príspevku je určený v

usmernení o poskytovaní finančného príspevku. Aktuálne usmernenie upravujúce spôsob poskytovania
príspevku je zverejnené na webovej stránke žalovaného - Usmernenie č. 5/2020 o podmienkach
poskytovania finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby a na vykonávanie
opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (ďalej ako „Usmernenie“). Podľa § 5 bod 2
Usmernenia platí, že príspevok sa vypláca v mesačných splátkach o veľkosti 1/12 z príspevku, a to

spravidla ku koncu daného mesiaca. Preto žalobca požaduje, aby súd poskytoval ochranu žalobcovi tak,
že zaviaže žalovaného, aby každú jednu mesačnú splátku až do rozhodnutia vo veci samej uhrádzal
vo výške príspevku na prevádzku v roku 2020 v celkovej sume 74.357,40 eur/rok, čo 1/12 predstavuje
6.169,45 eur.

13. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia §§ 324 až 340 C.s.p., ktoré upravujú
konanie o neodkladnom opatrení. Ďalej súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia citoval
ustanovenia § 4, § 7, § 10 zákona č. 302/2001 Z.z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o
samosprávnych krajoch), § 7, § 9 zákona č. 446/2001 Z.z. o majetku vyšších územných celkov a § 2,
§ 71 ods. 3, § 72 ods. 3 až 5, § 75 ods. 3, 4, 8 až 15, § 77, § 81 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych

službáchaozmeneadoplnenízákonač.455/1991Zb.oživnostenskompodnikaní(živnostenskýzákon)
v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákona o sociálnych službách). Ďalej podľa § 37 ods. 1, § 39
a § 51 Občianskeho zákonníka, upravujúce náležitosti právneho úkonu, neplatnosť právneho úkonu a
nepomenovanú zmluvu.14. Súd prvej inštancie v odseku 34. odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol ktoré prostriedky
procesného útoku použil žalobca.

15. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia, ktorým zamietol návrh žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia uviedol, že žalobca žiadal o nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že
je potrebné bezodkladne upraviť pomery žalobcu a žalovaného s poukazom na to, že jedine súdnym
zásahom môže byť aktuálny stav dočasne upravený tak, že až do rozhodnutia súdu vo veci samej bude

žalovanému uložená povinnosť financovať žalobcu v rozsahu príspevku za predchádzajúci rok (2020),
pretože príspevok vo výške za rok 2020 (aj keď i ten bol žalovaným vypočítaný protiprávne) je aspoň v
takej výške, že žalobcovi umožňuje zabezpečiť činnosti zariadenia sociálnych služieb.

16. Súd prvej inštancie konštatoval, že nebolo preukázané, že žalobca je právnym nástupcom
organizácie BARBORKA, n.o., IČO: 35 583 339, Špitálska 1, 049 22 Rožňava.

17. Ďalej súd prvej inštancie poukázal, že žalovaný vykladá ustanovenia právnych predpisov o výpočte
bežných výdavkov inak ako MPSVaR SR a všetky ostatné samosprávne kraje, čo vyplýva aj z odpovede
žalovaného na výzvu žalobcu. Žalovaný ponúkol žalobcovi financovanie na rok 2021 vo výške 49.938,12
eur, čo je o 43 % menej prostriedkov ako v roku 2019 pri rovnakom počte prijímateľov sociálnych služieb

a naopak, pri zvyšujúcich sa nákladoch na mzdy, odvody zamestnancov i energie. Táto výška príspevku
nezodpovedá zákonnej výške príspevku, ktorý určuje Zákon o sociálnych službách. Preto žalobca spolu
spodpísanýmDodatkomč.1kZmluveoposkytovanífinančnéhopríspevkunarok2021,ktorýmsaurčila
táto výška príspevku, zaslal žalovanému aj list zo dňa 5.5.2021, v ktorom namietal nesprávny výpočet
výšky príspevku na prevádzku na rok 2021 a žiadal žalovaného o jeho prepočet podľa zákona. Žalovaný

napriek tejto výzve odmietol žalobcovi určiť výšku príspevku podľa Zákona o sociálnych službách. Keďže
tieto finančné prostriedky predstavujú najpodstatnejšiu čiastku financovania zariadenia žalobcu, žalobca
za účelom zabezpečenia prevádzky svojej činnosti musel uzatvoriť Dodatok č. 1 k Zmluve č. 7377/2020/
OSV. Žalobca však uzatvoril tento Dodatok určujúci výšku financovania na rok 2021 v tiesni, za nápadne
nevýhodných podmienok a s výhradami, ktoré k dodatku pripojil listom zaslaným spolu s podpísaným

dodatkom.Uvedenéskutočnostimalsúdprvejinštanciepreukázanélistomžalobcuz5.5.2021.Žalovaný
v liste zo dňa 16.7.2021, doručenom žalobcovi dňa 30.7.2021 uviedol, že výšku príspevku považuje za
správnu a odmietol žalobcovi zvýšiť finančný príspevok na prevádzku.

18. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca predložil súdu aj správny (zákonný) výpočet výšky príspevku

na prevádzku na rok 2021, ktorú mal obdržať pri zákonnom spôsobe výpočtu. Podľa tvrdenia žalobcu
na rok 2021 mal obdržať príspevok vo výške 111.482,72 eur.

19. Súd prvej inštancie s poukazom na to, že Zmluva o poskytovaní finančného príspevku sa
uzatvára každoročne na obdobie rozpočtového roku dospel k záveru, že návrh žalobcu na nariadenie

neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Podľa súdu prvej inštancie, uloženie navrhovanej povinnosti
žalovanému, až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, vzhľadom na dĺžku súdnych konaní ako aj
s poukazom na to, že na základe zmluvy č. 7377/2020/OSV-44965 zo dňa 21.12.2020 v znení Dodatku
zo dňa 15.4.2021, príspevok sa poskytne len na obdobie od 1.1.2021 do 31.12.2021, nie je primerané
vo vzťahu ku konaniu žalovaného. Na obdobie od 1.1.2022 do 31.12.2022 strany uzavrú novú zmluvu

na základe nových podmienok platných pre toto obdobie. Princíp proporcionality vyžaduje, aby strana -
ktorej má byť neodkladným opatrením uložená povinnosť alebo obmedzenie - ním nebola obmedzená
spôsobom neprimeraným povahe veci. Platí totiž, že súd pri úvahe o nariadení neodkladného opatrenia
musí zohľadniť aj tú skutočnosť, že v konaní o neodkladnom opatrení je povinný poskytnúť súdnu
ochranu nielen strane, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia; ale zároveň aj tej strane,

voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje. Strana, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje preto môže
byť obmedzená iba do takej miery, aby neodkladné opatrenie nemalo za následok reálne znemožnenie
ochrany jej oprávnených záujmov. Navyše žalobca už z Dodatku č. 1 k zmluve č. 7377/2020/OSV-44965
zo dňa 15.4.2021 zistil v akej výške mu bude poskytnutý príspevok na tento rok a mohol podať aj žalobu
vo veci samej vzťahujúcu sa na príslušné obdobie.

20. Konštatoval súd prvej inštancie, že žalobca dostatočne nepreukázal nevyhnutnosť úpravy pomerov
medzi stranami a primeranosť zásahu do majetkových práv žalovaného a preto návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.21. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 a § 262 C.s.p. tak, že
neúspešnému žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania.

22. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že
odvolanie podáva z toho dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam /§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p./; rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p./ a súd nesprávnym procesným postupom

znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces /§ 365 ods. 1 písm. b) C.s.p./. Uviedol, že predmetným návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia sa žalobca domáha súdnej ochrany pred protizákonným určením výšky
príspevku na prevádzku na poskytovanie sociálnej služby v zariadení žalobcu zo strany žalovaného.
Podľa § 77 Zákona o sociálnych službách je žalovaný povinný poskytovať žalobcovi príspevok podľa
údajov zhromaždených zo svojich vlastných zariadení samosprávneho kraja s porovnateľnou kapacitou,

formou a druhom sociálnej služby. Žalovaný skresľuje tieto údaje zo svojich zariadení, umelo znižuje
celkovú výšku príspevku a tým umelo znižuje aj celkovú výšku príspevku pre žalobcu. O tomto
protiprávnom postupe žalovaného svedčí aj stanovisko Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny,
ktoré určilo postup žalovaného za protiprávny - Stanovisko zo dňa 2.2.2021, ktoré žalobca predložil
spolu s návrhom. Žalobca uviedol, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu žalobcu na nariadenie

neodkladného opatrenia koncentroval svoje vlastné úvahy iba do odsekov 52., 53. odôvodnenia
napadnutého uznesenia a odôvodnil to tým, že strany sporu čoskoro uzatvoria novú zmluvu na rok
2022, teda nie je potrebné upraviť pomery a tiež aj to, že žalobu na plnenie mohol podať žalobca
už v 4/2021, kedy sa prvýkrát dozvedel o výške príspevku na rok 2021. Toto konštatovanie súdu
prvej inštancie nepovažuje žalobca za správne. Poukázal, že žalobca listom zo dňa 5.5.2021 namietal

obsah Dodatku č. 1 a žiadal navýšenie finančného príspevku na rok 2021. Na tento list odpovedal
žalovaný až listom zo dňa 16.7.2021, ktorý bol doručený žalobcovi až dňa 30.7.2021. Z uvedeného
jednoznačne vyplýva, že medzi stranami prebiehali mimosúdne rokovania o zvýšení príspevku na rok
2021. Žalobca sa až dňom 30.7.2021 dozvedel, že výška príspevku nebude zmenená a bude musieť
ochranu svojich práv uplatniť súdnou cestou. Záver súdu prvej inštancie, že žalobca si svoj nárok mal

a mohol uplatniť už v 4/2021, a teda jeho neskoršie uplatnenie návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia len preukazuje neexistenciu potreby úpravy pomerov je v priamom rozpore s uvedenými
dôkazmi. Práve naopak, žalobca sa snažil o mimosúdne a nesporné vyriešenie veci a navýšenie
finančného príspevku na prevádzku. Práve z dôvodu neskorej odpovede zo strany žalovaného podal
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia až v 8/2021, keď už nemal finančné prostriedky na výplatu

miezd zamestnancov. Žalobca pritom už teraz zamestnáva zamestnancov vo svojich zariadeniach iba
v minimálnom rozsahu (minimálny personálny normatív), t.j. tak, aby naplnil štandardy a podmienky
Zákona o sociálnych službách na prevádzku zariadenia a poskytovanie sociálnej služby v požadovanej
kvalite. Konanie žalovaného spočívajúce v nesprávne poskytnutom príspevku na prevádzku žalobcovi
je takej vážnej intenzity, že de facto spôsobuje ukončenie činnosti žalobcu, čo predstavuje odôvodnenú

naliehavosť potreby úpravy pomerov medzi stranami.

23. Žalobca ďalej v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie absurdnou argumentáciou odmietol nariadiť
neodkladné opatrenie z dôvodu dĺžky súdnych konaní vo veci samej ako i budúcej novej zmluvy
určujúcej výšku príspevku na rok 2022. Žalobca nemá možnosť ovplyvniť dĺžku súdnych konaní, pričom

je zároveň z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a dôkazov zrejmé, že výška príspevku
na rok 2022 sa určuje až Dodatkom č. 1, ktorý vyhotovuje žalovaný a zasiela žalobcovi niekedy v
mesiaci marec alebo apríl. Súd prvej inštancie vydal napádané rozhodnutie v 9/2021, ktorým zbavil
žalobcu ochrany minimálne v rozsahu šiestich mesiacov plnenia finančného príspevku vo výške za
rok 2020. Žalobca v prípade úspechu vo veci samej dostane od žalovaného podstatne viac financií,

ako požaduje navrhovaným neodkladným opatrením, ktorým žiada iba finančný príspevok vo výške za
rok 2020 na to, aby nemusel zatvoriť svoje zariadenie sociálnych služieb. Nakoľko finančný príspevok
na prevádzku zo strany žalovaného je tvorený verejnými financiami, je žalobca povinný v každom
prípade obdržané prostriedky priznané neodkladným opatrením zúčtovať a v prípade neúspechu v
spore vo veci samej aj vrátiť žalovanému plnenie obdržané na základe nariadeného neodkladného

opatrenia. Preto je nesprávny záver súdu o tom, že by nariadením neodkladného opatrenia došlo k
reálnemu znemožneniu ochrany oprávnených záujmov žalovaného. Z dôvodu, že samotný príspevok
predstavuje iba zákonom určené minimum na činnosť neverejných poskytovateľov sociálnych služieb,
ktorý aj napriek tomu žalovaný vypočítava nesprávne a protiprávne, pričom už tohto času je žalobcana pokraji ukončenia svojej činnosti, je viac ako primeraná požiadavka žalobcu v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia.

24. Žalobca zároveň konštatoval, že do jeho práva na spravodlivý proces bolo zasiahnuté aj tým, že súd
prvej inštancie dostatočne neodôvodnil v odsekoch 52. a 53. napádaného uznesenia, prečo považoval
nárok žalobcu na neprimeraný a nevidel existenciu potreby naliehavej úpravy pomerov. Súd prvej
inštancie neuviedol, z akých dôkazných listín vychádzal pri prijatí takéhoto záveru, ani čo ho k prijatiu
daného záveru viedlo. Súd prvej inštancie porušil právo žalobcu na spravodlivý proces a s tým spojenú

požiadavku, aby súdy rozhodovali rovnaké veci zhodne, keď v skoršom rozhodnutí v identickej právnej
veci rozhodol Krajský súd v Košiciach v konaní pod sp. zn. 4Cob/78/2021 úplne opačne, ako rozhodol
súd prvej inštancie, a to za rovnakých skutkových okolností. Zároveň súd prvej inštancie neodôvodnil
svoj odklon od praxe vyššieho súdu.

25. Žalobca poukázal, že poskytovanie sociálnych služieb predstavuje kľúčový pilier spoločnosti pri

starostlivosti o starších ľudí a ľudí odkázaných na pomoc inej osoby. Žalobca svojou činnosťou
pomáha prežiť odkázaným osobám svoj život pri obstaraní ich hlavných potrieb. Zákonodarca upravil
financovanie neverejných poskytovateľov sociálnych služieb nedosahujúcich zisk (vrátane žalobcu) tak,
že týchto je povinný financovať samosprávny kraj podľa Zákona o sociálnych službách. Keďže žalovaný
určuje výšku príspevku v rozpore so Zákonom o sociálnych službách (čo potvrdil aj autor samotného

Zákona o sociálnych službách, Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny SR, ako aj stanoviská
všetkých ostatných samosprávnych krajov) a odmieta svoj postup zmeniť, žalobcovi skutočne nezostáva
nič iné, iba sa domáhať ochrany na súde.

26. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že vyhovie v

celom rozsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

27. Žalovaný, ktorému bolo podľa druhej vety § 329 ods. 1 C.s.p. umožnené vyjadriť sa k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhol, aby odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej
inštancie ako vecne správne. Potvrdil, že žalobca je neverejný poskytovateľ sociálnych služieb, ktorému

žalovaný poskytuje príspevok podľa § 75 ods. 3 zákona č. 448/2008 Z.z. Finančný príspevok poskytuje
žalovanýkaždoročne,nazákladepísomnejzmluvypodľa§51Občianskehozákonníka,pričomobdobím,
na ktoré sa takýto finančný príspevok poskytuje je príslušný rozpočtový rok. Pokiaľ by súd vyhovel
neodkladnému opatreniu v navrhovanom znení, išlo by o neproporcionálny zásah voči žalovanému,
tak ako tu uviedol už súd prvej inštancie. Navyše nariadením takéhoto neodkladného opatrenia by súd

do budúcna, teda aj na rok 2022 a je možné, že aj na dlhšie časové obdobie, zaviazal žalovaného
povinnosťou uhrádzať žalobcovi konkrétnu sumu finančného príspevku podľa jeho požiadaviek, bez
ohľadu na to, že zákon č. 448/2008 Z.z. ustanovuje spôsob výpočtu tohto príspevku v § 77 ods. 1
až 3. Neverejný poskytovateľ má nárok na príspevok od žalovaného v zákonom stanovenej výške a
nie vo výške, zodpovedajúcej jeho predstavám. Ak by súd nariadil žalobcom navrhované neodkladné

opatrenie, zaviazal by žalovaného platiť žalobcovi finančný príspevok bez ohľadu na to, aká by bola
zákonná výška takéhoto príspevku v roku 2022 a v ďalšom období.

28. Žalovaný ďalej uviedol, že poskytuje žalobcovi, tak, ako aj ostatným neverejným poskytovateľom
sociálnych služieb finančný príspevok na základe písomnej zmluvy, uzatvorenej podľa ustanovenia § 51

Občianskeho zákonníka. Na základe tejto zmluvy a jej dodatku sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobcovi
na rok 2021 na prevádzku poskytovaných sociálnych služieb 49.938,12 eur, čo mesačne predstavuje
4.161,51 eur, ktorú aj reálne žalobcovi každý mesiac poskytuje. Je teda nesporné, že pokiaľ ide o sumu
4.161,51 eur, žalobca nemá dôvod domáhať sa do výšky tejto sumy nariadenia neodkladného opatrenia,
pretože táto suma je žalobcovi zo strany žalovaného každý mesiac v roku 2021 poskytovaná. V prípade

nariadenia neodkladného opatrenia by bol žalovaný povinný poskytovať žalobcovi peňažné plnenia
z dvoch právnych dôvodov. Jedným je zmluva o poskytnutí finančného príspevku, ktorá je platnou a
účinnou zmluvou, ktorú je žalovaný povinný plniť a druhou by v takomto prípade bolo súdne rozhodnutie,
ukladajúce mu plniť mesačne žalobcovi 6.169,45 eur.

29. Ďalej žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu namietal, že ani samotná formulácia návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia nezodpovedá obsahu neodkladného opatrenia, tak, ako je tento príkladmo
charakterizovaný v ustanovení § 325 ods. 2 C.s.p. Z označeného zákonného ustanovenia totiž nesporne
vyplýva, že neodkladné opatrenie je okamžitým zásahom súdu, ktorý jednej zo strán ukladá určitékonanie alebo zdržanie sa konania, pričom z ods. 1 tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že na takýto
okamžitý zásah súdu musí existovať potreba bezodkladnej úpravy pomerov. Nariadenie neodkladného
opatrenia, tak, ako sa ho žalobca domáha, má skôr charakter určujúceho výroku, keďže podstatou

takéhoto neodkladného opatrenia by malo byť určenie podľa žalobcu správnej výšky finančného
príspevku, ktorý by mu mal byť poskytovaný žalovaným. Predmetom neodkladného opatrenia však
nemôže byť rozhodnutie o tom, aká výška plnenia (medzi stranami sporná) je správna. Žalobca namiesto
toho, aby uplatnil svoj domnelý nárok voči žalovanému v súdnom konaní, v ktorom by súd vykonával
dokazovanie o predmete sporu medzi stranami, podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,

ktorým chce dosiahnuť, aby mu žalovaný poskytoval príspevok podľa jeho predstáv, bez toho, aby
takéto rozhodnutie súdu bolo výsledkom konania, ktorému predchádza tak potrebné dokazovanie, ako
aj starostlivé právne posúdenie veci. Napriek výrazne sugestívnym tvrdeniam žalobcu o správnosti
„jeho“ výpočtu výšky finančného príspevku a nesprávnosti výpočtu žalovaného, žalovaný trvá na tom,
že zo žiadneho ustanovenia zákona č. 448/2008 Z.z. nevyplýva, že by výpočet výšky finančného
príspevku žalovaným bol nesprávny. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že zákon č.

448/2008 Z.z. prešiel od svojho prijatia viacerými novelizáciami, pričom sa týmito novelizáciami
menilo aj ustanovenie § 77, vzťahujúce sa k výpočtu výšky finančného príspevku pre neverejných
poskytovateľov. Ani predchádzajúce znenia tohto zákona, ani v súčasnosti účinné znenie, neodkazuje
na usmernenie Ministerstva financií Slovenskej republiky, pokiaľ ide o klasifikáciu bežných výdavkov
a v tomto kontexte ani na zákon č. 523/2004 Z.z. Zo žiadneho zákonného ustanovenia rovnako

nevyplýva, že by postup žalovaného, kedy pri výpočte finančného príspevku vychádzal z maximálneho
počtu prijímateľov sociálnej služby na jedného zamestnanca a minimálneho percentuálneho podielu
odborných zamestnancov na celkovom počte zamestnancov (Príloha 1 zákona č. 448/2008 Z.z.)
bol nesprávny. Postupu žalovaného nemožno úspešne oponovať ani tým, že by takýto normatív
neumožňoval dodržať kvalitu poskytovaných sociálnych služieb. Povinnosť dodržiavať tento normatív

vyplýva z ustanovenia § 9 ods. 4 zákona č. 448/2008 Z.z. a je nástrojom na dodržiavanie kvality
sociálnych služieb, tak, ako je táto identifikovaná v ustanovení § 7 v spojení s ustanovením § 9 ods. 1
zákona č. 448/2008 Z.z.

30. Napokon poukázal žalovaný, že otázka „správnosti či nesprávnosti“ výšky poskytovaného

finančného príspevku nie je jednoduchou právnou otázkou. Z uvedeného dôvodu sa javí „obídenie“
konania vo veci samej návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zneužitím tohto inštitútu zo
strany žalobcu. Pokiaľ sa žalobca vo veci samej mieni domáhať zaplatenia výšky finančného príspevku
v, podľa jeho názoru, správnej výške, je zrejmé, že táto žaloba by bola v podstatnej časti neúspešná,
keďže žalovaný žalobcovi podstatnú časť ním žiadaného príspevku uhrádza dobrovoľne, na základe

uzatvorenej zmluvy. Nemožno teda nariadiť neodkladné opatrenie a zároveň uložiť žalobcovi podať takú
žalobu, o ktorej už v čase nariadenia neodkladného opatrenia je zrejmé, že bude z podstatnej časti
zamietnutá. V prípade, že vo veci samej bude žalobca neúspešný, vzhľadom na to, že je neziskovou
organizáciou, ktorá nevytvára zisk, bude pre žalovaného iluzórna možnosť vymoženia súm, ktoré nad
rámec zákonnej výšky finančného príspevku žalobcovi poskytne. Z uvedeného dôvodu by nariadenie

neodkladného opatrenia bolo neprimeraným zásahom do povinnosti žalovaného nakladať so svojim
majetkom v súlade s ustanovením § 7 zákona č. 446/2001 Z.z.

31. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej

lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť
odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C.s.p. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

32. V konaní nebolo sporné, že žalobca je neziskovou organizáciou poskytujúcou sociálne služby podľa
zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a to dennú pobytovú službu v domove sociálnych služieb
a v zariadení podporovaného bývania, a že tieto sociálne služby poskytuje vo verejnom záujme pre
sociálne odkázané fyzické osoby, a že pri tejto činnosti ako nezisková organizácia, nevytvára zisk a
je odkázaná na financovanie od samotných poskytovateľov sociálnych služieb a od príspevkov, ktoré

poskytuje žalobcovi žalovaný.

33. Odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie predovšetkým za nedostatočne
odôvodnené, arbitrárne v tom, že súd prvej inštancie v odôvodnení uznesenia o zamietnutí návrhuna nariadenie neodkladného opatrenia neuviedol, z čoho vyvodil, že nie je tu dôvodnosť potreby
neodkladnej úpravy pomerov, tzv. princíp opodstatnenosti medzi stranami sporu. Takýto záver súdu
prvej inštancie považuje odvolací súd za ignorovanie rozsiahlych tvrdení žalobcu v návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia, v ktorom žalobca poukazuje na nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov strán
sporu v tom, že ak nebude zabezpečené financovanie sociálneho zariadenia žalobcu, aspoň v rozsahu
ako to bolo v predchádzajúcom roku 2020, bude to mať pre žalobcu ako neziskovú organizáciu
nevytvárajúcu zisk, likvidačné následky. Bude nútený ukončiť svoju činnosť, teda ukončiť činnosť v
domove sociálnych služieb a v zariadení podporovaného bývania, ktorý žalobca prevádzkuje.

34. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal citlivo zvažovať to, či nariadené
neodkladné opatrenie by ohrozilo žalobcu alebo žalovaného a či by neznamenalo pre strany sporu
nezvratný stav. Žalobca ako dôkaz o tom preukázal, že pri zachovaní doterajšieho počtu prijímateľov
sociálnych služieb, mu žalovaný poskytuje príspevok na financovanie sociálnych služieb pre porovnanie
s predchádzajúcimi rokmi podstatne nižší a to, ak na rok 2021 žalovaný žalobcovi poskytol príspevok

49.938,12 eur, v roku 2019 to bol príspevok 84.068,24 eur a v roku 2020 to bol príspevok 74.357,40 eur.
Z toho vyplýva viaž než 30 % zníženie tohto príspevku oproti minulým rokom.

35. Odvolací súd preto považuje za dôvodné tvrdenie žalobcu v návrhu, aj v odvolaní, že ak by
súd neposkytol žalobcovi súdnu ochranu formou navrhovaného neodkladného opatrenia a neuložil by

žalovanému povinnosť uhrádzať žalobcovi mesačné finančné príspevky na prevádzku poskytovanej
sociálnej služby aspoň vo výške 6.169,45 eur, čo je príspevok podľa predchádzajúceho roku 2020,
mohlo by to ohroziť samotnú činnosť žalobcu ako neziskovej organizácie a neverejného poskytovateľa
sociálnych služieb pre fyzické osoby odkázané na sociálnu pomoc formou pobytovej sociálnej služby
v zariadeniach žalobcu.

36. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka je predmetný zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným
o poskytovaní finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby uzatváraný podľa
§ 81 písm. h) Zákona o sociálnych službách a zároveň podľa § 51 Občianskeho zákonníka ako
nepomenovaná zmluva. To, že medzi stranami sporu ide o súkromnoprávny zmluvný vzťah vyplýva aj z

§ 75 ods. 14 Zákona o sociálnych službách, ktorý určuje, že finančný príspevok na prevádzku sociálnych
služieb sa poskytuje na základe súkromnoprávnej zmluvy uzatvorenej podľa § 51 Občianskeho
zákonníka, pričom výška samotného príspevku sa vypočítava podľa § 76 a § 77 Zákona o sociálnych
službách. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení sp. zn. 1Ko/8/2020 zo dňa 7.
septembra 2020 ustálil, že medzi poskytovateľom sociálnej služby a osobou povinnou poskytovať

finančný príspevok na prevádzku sociálnej služby je vzťah súkromnoprávny a spory z tohto vzťahu
prejednávajú súdy v civilnom sporovom konaní.

37. Odvolací súd preto dospel k záveru, že ak je predmetný zmluvný vzťah medzi stranami sporu
súkromnoprávnym vzťahom, vzťahujú sa na riešenie sporov z takejto zmluvy o poskytovaní sociálnej

služby a o poskytovaní finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku, teda aj ustanovenia § 324 a nasl. Civilného sporového poriadku, ktoré
upravujúneodkladnéopatrenia.Pretosúdmôževtomtosporemedzistranamisporunariadiťneodkladné
opatrenie a v tomto spore je oprávnený prejudiciálne posudzovať aj Usmernenie žalovaného č. 8/2015
zo dňa 11.11.2016 o určení postupu pri výpočte ekonomicky oprávnených nákladov, bežných výdavkov

a bežných príjmov.

38. Odvolací súd poukazuje na to, že pred nariadením neodkladného opatrenia súd nemusí zistiť všetky
skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci, musia však byť osvedčené
aspoň základné skutočnosti preukazujúce pravdepodobnosť nároku, ktorému sa má neodkladným

opatrením poskytnúť ochrana. Nemusia byť dodržané ani procesné postupy pri dokazovaní, postačuje
osvedčenie, že sa zo všetkých predložených listinných dôkazov a tvrdení javí nárok, ktorému sa má
poskytnúť ochrana, ako nanajvýš pravdepodobný. Neodkladné opatrenie okrem poskytnutia dočasnej
ochrany má zabrániť aj ďalšiemu zhoršovaniu postavenia žalobcu a to aj za cenu, že skutočný stav
veci nie je ešte náležite zistený. Neodkladné opatrenie neprejudikuje práva a povinnosti strán sporu, ani

samotné posúdenie právneho vzťahu medzi nimi, to bude predmetom ďalšieho konania, ktoré súd uloží
iniciovať jednej zo strán sporu.39. Žalovaný pri poskytovaní finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby uzavrel
so žalobcom Dodatok č. 1 (č.l. 15 rub spisu), podľa ktorého žalovaný žalobcovi poskytne počas celého
roku 2021 celkovo finančný príspevok vo výške 49.938,12 eur a to pre 6 osôb v domove sociálnych

služieb a pre 15 osôb v zariadení podporovaného bývania. Z dodatku č. 1 k zmluve o poskytovaní
finančného príspevku na prevádzku BARBORKA, n.o. v roku 2019 (žalovaný nespochybnil v priebehu
konania, že ide o právneho nástupcu žalobcu), na celý rok 2019, poskytol žalobca príspevok pre
6 fyzických osôb v domove sociálnych služieb a pre 15 fyzických osôb v zariadení podporovaného
bývania vo výške 84.068,24 eur (č.l. 11 rub spisu). Z dodatku č. 1 k zmluve o poskytovaní finančného

príspevku na prevádzku žalobcu za rok 2020, pre 6 osôb v domove sociálnych služieb a pre 15 osôb
v zariadení podporovaného bývania, poskytol príspevok 74.357,40 eur. Žalobca týmito predloženými
zmluvami osvedčil, že žalovaný pri poskytovaní finančného príspevku, tento každoročne znižuje, aj
keď je všeobecne známe, že náklady na bývanie, keďže ide o pobytovú sociálnu službu, každoročne
sa zvyšujú. Zvyšujú sa náklady na mzdy a zvyšujú sa aj mzdové príplatky za prácu v nepretržitých
prevádzkach počas nočných služieb, počas dni pracovného voľna, dni pracovného pokoja a štátnych

sviatkov. Toto logicky znamená, že zvyšujú sa každoročne náklady na prevádzku zariadení žalobcu
a takéto spolufinancovanie zo strany žalovaného je neudržateľné pre zachovanie prevádzky žalobcu.
Je treba uviesť, že žalobca je neziskovou organizáciou zriadenou podľa zákona č. 213/1997 Z.z. o
neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby, teda nemôže pri svojej činnosti
vo verejnom záujme pri poskytovaní sociálnych služieb vytvárať zisk. Prípadný zisk musí byť rozdelený

v každom účtovnom období a nemôže tento zisk ponechávať na financovanie ďalšieho obdobia. To
znamená, že bez financovania zo strany žalovaného, aspoň v takom rozsahu ako v predchádzajúcich
rokoch, by to znamenalo pre žalovaného, že by bol nútený prepustiť aspoň časť zamestnancov, čím
by nespĺňal štandardy kvality poskytovania sociálnych služieb podľa prílohy č. 1 Zákona o sociálnych
službách, ktorý určuje minimálny počet zamestnancov na jedného prijímateľa sociálnych služieb, čo by

malo za následok zánik oprávnenia žalobcu poskytovať sociálne služby a následný výmaz žalobcu z
Registra poskytovateľov sociálnych služieb podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnych službách.
Ak by si žalobca zamestnancov ponechal tak, aby spĺňal štandardy kvality o počte zamestnancov podľa
Prílohy č. 1 Zákona o sociálnych službách, nevyplatil by im mzdy a nevyplatil im odvody. Žalobca
taktiež by prestal spĺňať finančné podmienky na prevádzkovanie zariadenia podľa § 68 ods. 5 Zákona

o sociálnych službách, čo taktiež by viedlo k zániku oprávnenia žalobcu poskytovať sociálne služby a
následne by to znamenalo výmaz žalobcu z Registra poskytovateľov sociálnych služieb podľa § 68 ods.
1 písm. c) Zákona o sociálnych službách.

40. Odvolací súd preto dospel k záveru, že je potrebné nariadiť navrhované neodkladné opatrenie

a zabezpečiť financovanie žalobcu zo strany žalovaného, minimálne v rozsahu financovania v
predchádzajúcom roku 2020. Týmto nariadeným neodkladným opatrením je zabezpečená efektívna
ochrana práv žalobcu, ktorý ak by toto neodkladné opatrenie nebolo nariadené, spôsobilo by to
ukončenie činnosti žalobcu v dôsledku nesplnenia základných štandardov kvality poskytovanej sociálnej
služby v dôsledku podfinancovania poskytovanej sociálnej služby a to v oblasti mzdovej, odvodovej,

nákladov na prevádzku na energie a na ďalšie náklady spojené s pobytovou sociálnou službou,
ktorú poskytuje žalobca pre fyzické osoby odkázané na sociálne služby. Na druhej strane týmto
neodkladným opatrením nebudú dotknuté oprávnené záujmy žalovaného ako samosprávneho kraja, ak
bude zaviazaný neodkladným opatrením financovať zariadenie žalobcu v rozsahu ako ho financoval
v predchádzajúcom roku 2020. V konaní vo veci samej bude presne určená výška príspevku, ktorý

je povinný žalovaný uhrádzať žalobcovi aj do budúcna, vrátane tohto obdobia trvania neodkladného
opatrenia, až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

41. Pokiaľ súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v
navrhovanom znení dôvodiac, že žalobca mohol podať žalobu vo veci samej na základe Dodatku č. 1

zo dňa 15.4.2021, keď mu bol známa výška príspevku na rok 2021, odvolací súd udáva, že potreba
úpravy pomerov na základe neodkladného opatrenia síce musí byť bezodkladná, čo zahňuje aj prvok
naliehavosti a nevyhnutnosti, no samotný atribút bezodkladnosti bez ďalšieho neznamená, že ide o
akútnyajednorazovýstav.Potrebaupraviťpomerymôžebyťbezodkladnáapretrvávaťajpourčitédlhšie
časové obdobie. Súd preto nemôže danú podmienku považovať za nesplnenú iba z toho dôvodu, že

sa navrhovateľ nedomáhal ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia ihneď po reálnom vzniku
potreby bezodkladne upraviť pomery. Rozhodujúce je výlučne kritérium splnenia uvedených podmienok
v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, čo bolo v posudzovanej veci jednoznačne naplnené.42. Odvolací súd udáva, že neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí
vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a
oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac

neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Pritom to bol súd prvej inštancie, ktorý poukazoval na
samotnú dĺžku konania vo veci samej, čo podľa odvolacieho súdu odôvodňuje poskytnutie právnej
ochrany žalobcovi práve navrhovaným neodkladným opatrením.

43. Odvolací súd je zároveň toho názoru, že nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom

znení je efektívnym prostriedkom, ktorý ochráni práva žalobcu do času meritórneho rozhodnutia,
eliminujeme riziko vzniku škody na strane žalobcu a zároveň nijakým neprimeraným spôsobom
neobmedzí žalovaného. Neobstojí pritom iba tvrdenie žalovaného, že v prípade jeho úspechu vo
veci samej, bude iluzórne spätné vymoženie poskytnutých finančných prostriedkov s poukazom na
to žalobca je neziskovou organizáciou. Nevytváranie zisku nemôže svedčiť o existencii nemajetnosti
žalobcu. Nedôvodná je zároveň aj argumentácia žalovaného, že nariadenie neodkladného opatrenia je

neprimerané aj s poukazom na zásadu hospodárnosti vyjadrenú v § 7 zákona č. 446/2001 Z.z., podľa
ktorého je žalovaný ako vyšší územný celok povinný zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať svoj majetok,
keďževprípadeprípustnostitakejtoargumentáciebynebolomožnévkonaníonariadenieneodkladného
opatrenia vyhovieť žiadnemu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, kde by vystupoval ako
žalovaný samosprávny kraj.

44. Odvolací súd pritom udáva, že rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení nie je rozhodnutím vo
veci samej. V rámci konania o neodkladnom opatrení sa zároveň zohľadňuje, že ide (len) o dočasné
procesné opatrenie súdu, trvanie ktorého je obmedzené a môže byť za podmienok uvedených v zákone
zrušené. Neodkladné opatrenie má v takomto prípade nastoliť určitý stav len dočasne a bez ujmy na

konečnú, definitívnu ochranu poskytovanú až rozhodnutím súdu vo veci samej.

45. Pokiaľ súd prvej inštancie odôvodňoval zamietnutie navrhovaného opatrenia s poukazom na to, že
strany sporu na obdobie roku 2022 uzatvoria novú zmluvu, na základe nových podmienok, odvolací
súd udáva, že žalobca sa navrhovaným neodkladným opatrením domáha ochrany svojich práv ešte za

obdobie roku 2021, pričom v prípade roku 2022 ak dôjde k poskytnutiu finančného príspevku v súlade
so zákonom, nebude nič brániť stranám sporu, najmä žalovanému domáhať sa zrušenia nariadeného
neodkladného opatrenia podľa § 344 C.s.p., podľa ktorého ustanovenia, súd na návrh neodkladné
opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

46. Žalovaný nedôvodnosť navrhovaného neodkladného opatrenia dôvodil aj tým, že na základe
uzatvoreného zmluvného vzťahu už poskytuje žalobcovi každý mesiac za rok 2021 sumu príspevku vo
výške4.161,51eur,tedažalobcanemádôvoddomáhaťsadovýškytejtosumynariadenianeodkladného
opatrenia a v takomto prípade by bol žalovaný povinný poskytovať žalobcovi peňažné plnenie z
dvoch právnych dôvodov (zmluva a súdne rozhodnutie). K tejto argumentácii žalovaného odvolací súd

udáva, že žalobca sa navrhovaným neodkladným opatrením domáha uloženia povinnosti žalovanému
aby tento uhrádzal žalobcovi každú mesačnú splátku úhrady finančného príspevku na prevádzku
poskytovanej sociálnej služby vo výške 6.169,45 eur, teda konkrétnu sumu, ktorá zodpovedá sume
príspevku, ktorý poskytoval žalovaný žalobcovi v roku 2020. Nariadením navrhovaného neodkladného
opatrenia sa iba deklaruje povinnosť žalovaného na poskytovanie finančného príspevku podľa Zákona o

sociálnych službách. Podľa odvolacieho súdu právna úprava nevylučuje, aby sa žalovaný navrhovaným
neodkladnýmopatrenímdomáhaluloženiatakejtopovinnosti,bezohľadunato,žestranysporuuzatvorili
(na rok 2021) nepomenovanú zmluvu, kde je uvedená výška príspevku v nižšej sume, ktorá podľa
žalobcu nezodpovedá výške vyplývajúcej zo zákona. V navrhovanom neodkladnom opatrení je pritom
presne určená suma príspevku za mesiac, ktorej základ je daný hmotnoprávnym vzťahom strán sporu,

pričom je vyjadrením celkovej výšky mesačného príspevku. Ak by súd v prípade rozhodovania o
navrhovanom neodkladnom opatrení uložil žalovanému povinnosť iba na peňažné plnenie, ktoré by
vyjadrovalo rozdiel v navrhovanej výške žalobcom a reálne poskytovanej zo strany žalovaného, uložená
povinnosť by nezodpovedala celej výške (mesačného) príspevku za rok 2020, v dôsledku čoho by
žalovaný reálne plnil iba takto uloženú povinnosť, čo by sa minulo účinkom navrhovaného neodkladného

opatrenia. Preto je podľa odvolacieho súdu nedôvodná ani táto námietka žalovaného.

47. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s ďalšou námietkou žalovaného, že neodkladné opatrenie v
znení ako navrhol žalobca má charakter určujúceho výroku, ktorým by malo byť určenie podľa žalobcusprávnej výšky finančného príspevku. Tomu nezodpovedá znenie navrhovaného petitu neodkladného
opatrenia, keďže neodkladným opatrením sa žalobca domáha uloženia peňažnej povinnosti podľa §
325 ods. 2 písm. d) C.s.p., ktorá podľa tvrdení žalobcu nezodpovedá ani zákonnej výške. Odvolací súd

pritom poukazuje, že sám žalovaný uviedol, že otázka výšky poskytovaného finančného príspevku nie
je jednoduchou právnou otázkou. Práve s poukazom na uvedené, odvolací súd udáva, že až v konaní vo
veci samej bude presne určená výška príspevku, ktorý je povinný žalovaný uhrádzať žalobcovi. Preto je
predčasné tvrdenie žalovaného, že v čase nariadenia neodkladného opatrenia by žaloba vo veci samej
bola z podstatnej časti neúspešná.

48. Podľa odvolacieho súdu nie je vo vzťahu k žalovanému neodkladné opatrenie neprimerané a
nie je ani v rozpore s princípom proporcionality, keďže žalobca aj naďalej bude schopný poskytovať
sociálne služby. Práve naopak, neposkytnutie primeraného finančného príspevku, by malo za následok
ukončenie poskytovania sociálnych služieb zo strany žalobcu.

49. Odvolací súd na základe uvedeného dospel k záveru, že odvolanie žalobcu proti uzneseniu súdu
prvej inštancie, ktorým zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodné, a preto
podľa záverov odvolacieho súdu vyslovených v predchádzajúcich odsekoch, dospel k záveru, že nie sú
splnené podmienky na potvrdenie tohto uznesenia súdu prvej inštancie. Preto odvolací súd uznesenie
súdu prvej inštancie podľa § 388 Civilného sporového poriadku zmenil tak, že žalovanému uložil, aby

uhrádzal žalobcovi každú mesačnú splátku úhrady finančného príspevku na prevádzku poskytovanej
sociálnej služby vo výške 6.169,45 eur a to odo dňa doručenia tohto rozhodnutia až do právoplatného
rozhodnutia vo veci samej.

50.PretožeodvolacísúdzmenilvýrokI.uzneseniasúduprvejinštancie,zmenilajzávislývýrok,otrovách

konania v konaní na súde prvej inštancie (výrok II.) a rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa
§ 396 ods. 1, 2 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p. podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Odvolací súd priznal úspešnému žalobcovi plnú
náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O
ich výške rozhodne podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie samostatným uznesením.

51. Zároveň odvolací súd uložil žalobcovi povinnosť podať proti žalovanému žalobu vo veci samej
o zaplatenie finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby do 30 dní odo dňa
doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu a to v zmysle ustanovenia 336 ods. 1, 2 Civilného
sporového poriadku. Dôsledkom nepodania tejto žaloby vo veci samej, bude zrušenie tohto nariadeného

neodkladného opatrenia súdom podľa § 336 ods. 3 Civilného sporového poriadku. Ak žalobca nebude
v konaní vo veci samej úspešný, súd zruší toto nariadené neodkladné opatrenie podľa § 336 ods. 4 a
§ 335 C.s.p.

52. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná

veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

§ 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,

tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1
C.s.p.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebojeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).