Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. október 2018

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 20C/153/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114224225
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Jenis

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2018:1114224225.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudcom Mgr. Martinom Jenisom v sporovej veci žalobcu:

R. X. nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, XXX XX U., zastúpený: Mgr. Vladimír Šárnik, advokát so
sídlom Rožňavská 2, 821 01 Bratislava, proti žalovaná: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu škody 349,48 eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 25.8.2014 sa žalobca od žalovanej domáhal zaplatenia sumy 349,48
eur spolu s úrokom s omeškania vo výške 9,25 % od 10.4.2014 do zaplatenia. Žalobca tvrdí, že

ide o škodu pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku 199 eur a trov právneho zastúpenia
vo výške 150,48 eur za podanie dovolania proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, zo dňa
29.9.2010, č. k. 4Co/65/2010-110. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 5.1.2012,
sp. zn. 3Cdo/128/2011, dovolaniu vyhovel a napadnutý rozsudok pre rozpor s § 156 ods. 3 OSP
zrušil. V predmetnej veci bol žalobca nakoniec neúspešný a táto bola právoplatne skončená rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 6.2.2013, č. k. 4Co/228/2012-207, ktorý potvrdil rozhodnutie
prvostupňového súdu a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Žalobca sa tak nemohol domôcť

náhrady trov dovolacieho konania, napriek tomu, že v tomto bol v celom rozsahu úspešný a tieto mu
vznikli v súvislosti s nezákonným rozhodnutím, ktorým je zrušený rozsudok krajského súdu. Vynaložené
trovy konania tak podľa žalobcu predstavujú škodu, na ktorej náhradu má žalobca nárok podľa § 17
ods. 1 a § 18 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov. Úrok z omeškania požaduje odo dňa nasledujúceho po tom, ako mu
žalovaná oznámil, a že jeho žiadosť o predbežné prerokovanie nároku považuje za bezpredmetnú.

2. Žalobca vo svojich tvrdeniach poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „KS BA“)
zo dňa 29.9.2010, č. k. 4Co/65/2010-110, Dovolanie zo dňa 17.12.2010, Výzva na zaplatenie súdneho
poplatku zo dňa 5.5.2011, Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NSSR“) zo dňa
6.2.2013, sp. zn. 3Cdo/218/2011, Rozsudok KS BA zo dňa 6.2.2013, č.k. 4Co/228/2012-2017. Žalobca
navrhol v tejto súvislosti pripojiť spis Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 11C/113/2007, čo konajúci
súd aj urobil.

3. Žalovaná nárok žalobcu poprela. Tvrdí, že na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody zákon
vyžaduje kumulatívne splnenie podmienok 1/ existencie nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho
úradného postupu, 2/vznik škody, 3/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím postupom a
škodou. Vo vzťahu k označenému nezákonnému rozhodnutiu žalovaná uviedla, že toto rozhodnutiebolo zrušené výlučne pre procesné pochybenie. V konaní 11C/113/2007 bol žalobca neúspešný a súd
mu nepriznal náhradu trov konania. Žalovaná poukázala aj na to, že čase podanej žaloby žalobca
opätovne podal dovolanie čo nasvedčuje tomu, že žaloba bola podaná predčasne a žalobcu si nárok

na náhradu trov konania uplatňuje duplicitne. Žalovaná poukazuje na to, že žalobca bol vo veci
samej v celom rozsahu neúspešný a práve on bol subjektom, ktorý vyvolal primárne súdne konanie.
Poukázala na nález Ústavného súdu Slovenskej súdu sp. zn. IV. ÚS 159/2012, v ktorom sa okrem iného
uvádza, že pojem nezákonné rozhodnutie je potrebné posudzovať so zreteľom okolnosti konkrétneho
prípadu. Rozhodovanie o trovách patrí do kompetencie súdu, nesúlad tohto rozhodnutia s očakávaniami

účastníka konania nezakladá nesprávne rozhodnutie. Vo veci veda absentuje samotné nezákonné
rozhodnutie. Žalovaná tvrdí, že žalobca vo veci nepreukázal ani vznik škody. Žalobcom tvrdený nárok
nie je možné považovať za škodu, za ktorú zodpovedá žalovaná. Žalobca podľa žalovanej nepreukázal
ani vzťah príčinnej súvislosti medzi škodou a nezákonným rozhodnutím. Atribútom príčinnej súvislosti je
priamosť pôsobenia príčina na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku
a vyvoláva ho.

4. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie a vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými
dôkazmi s poukazom na § 204 CSP bez toho, aby ich obsah oboznamoval na pojednávaní.

5. Skutkové okolnosti medzi stranami sporné neboli, skutkový stav opísaný žalobcom žalovaná

nepoprela, sporné bolo len právne posúdenie veci.

6. Podľa § 3 ods. 1 písm. c/ zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,
pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

7. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.

8. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo

výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

9. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

10. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

11. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody

žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda
vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je
poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu
škodu spôsobil.

12. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný
orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súdemôže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že

neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

13. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím

alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak

14. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 514/20003 Z. z., ak § 26 neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane
predbežného prerokovania nároku podľa tohto zákona sa spravujú Občianskym zákonníkom.

15. Podľa § 243d ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (OSP), ak dôjde k zrušeniu
napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci. Pritom je právny
názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách
pôvodného konania a dovolacieho konania.

16. Podľa § 224 ods. 1 OSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre
odvolacie konanie.

17. Podľa § 151 ods. 1 OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

18. Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

19. Predpokladom úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody je kumulatívne splnenie
podmienok predpokladaných zákonom č. 514/2003 Z.z., ktorými sú existencia nezákonného
rozhodnutia/neprávneho úradného postupu, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi. Žalobca ako
nezákonné rozhodnutie označil citovaný rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.9.2010,č.k.
4Co/65/2010-110, ktorý bol zrušený uznesením NSSR zo dňa 5.1.2012, sp. zn. 3Cdo/218/2011 a to z

procesných dôvodov, keď z predloženého spisu nemal dovolací súd za preukázané splnenie procesných
podmienok na vyhlásenie dovolaním napadnutého rozhodnutia. Túto vadu konania dovolací súd zistil
mimo rámca dovolacích dôvodov tvrdených žalobcom (tieto vyhodnotil ako neopodstatnené). Žalobkyňa
namietala, že nejde nezákonné rozhodnutie pretože bolo zrušené z procesných dôvodov.

20. Samotný zákon č. 514/2003 Z.z. nezákonné rozhodnutie nedefinuje. Súdna prax ustálila, že ide o
obsahovo pružný pojem. Zákonnosť či nezákonnosť rozhodnutia je vo všeobecnosti otázkou súladu s
objektívnym právom. Tak rozhodnutie, ktoré bolo zrušené z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia,
z dôvodu nesprávne alebo nedostatočne zisteného skutkového stavu, ako aj z dôvodu vady konania je
nezákonné a za splnenia ostatných zákonných podmienok môže zakladať zodpovednosť štátu za škodu,

ktorá prípadne z takéhoto rozhodnutia vznikla. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 20.3.2012, sp. zn. 7Cdo/27/2011, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
30.5.2011, sp. zn. 4M Cdo/20/2009). Na predmetný právny názor poukazuje aj samotný Ústavný súd
Slovenskej republiky v žalovanou citovanom náleze ústavného súdu. Bez ďalšieho teda nemožno
konštatovať, že toto rozhodnutie nemôže byť nezákonným v zmysle zákona ć. 514/2003 Z.z.

21. Žalobca však tvrdí, že jeho škodou sú trovy konania, ktoré vynaložil v súvislosti s podaným
dovolaním. Súd je toho názoru, že zrušené rozhodnutie a uvedených dôvodov nebolo spôsobilé zmeniť
právne postavenie žalobcu a žiadnym spôsobom neovplyvnilo konečný výsledok konania, v ktorom bolo
žalobcom označené nezákonného rozhodnutie vydané. Platenie trov konania je procesnou povinnosťou

účastníka konania, ale aj iných subjektov občianskeho súdneho konania vrátane štátu, spočívajúcou v
povinnosti zaplatiť niektorý z druhov trov konania, ktorá vzniká (ale aj zaniká, resp. nevzniká) na základe
zákonom ustanovených predpokladov. Platenie trov konania treba dôsledne odlišovať od náhrady trov
konania. Platenie trov konania je teda primárne procesnou povinnosťou, nie sankciou a bez ďalšieho ichnemožno nazvať škodou. Žalobcom tvrdená škoda spočívajúca vo vynaložených trovách dovolacieho
konania nie je podľa názoru súdu škodou v zmysle § 514/2003 Z.z. spôsobenou žalobcom označeným
rozhodnutím krajského súdu. Trovy konania zostali aj naďalej predmetom rozhodovania súdov z mysle

ustanovení § 243d ods. 1, § 224 ods. 1 a § 151 ods. 1 OSP. Súdy v konečnom dôsledku rozhodli, že
žalobca nárok na náhradu trov konania nemá, pričom rozhodnutie dovolacieho súdu bolo v rozhodnutí
o náhrade trov konania zohľadnené. Trovy konania vynaložené žalobcom nie je možné považovať
za škodu spôsobenú namietaným rozhodnutím, ale nepôvodnosťou podanej žaloby. Je zrejmé, že v
prípad neúspechu žalobcu vo veci by v zmysle § 142 ods. 1 OSP bola žalobcovi priznaná náhrada

trov konania (vrátane dovolacieho konania) a žalobcom tvrdená škoda v podobe vynaložených trov by
nemala žiaden právny základ. Teda nedá nemožno sa stotožniť s tvrdením žalobcu, že sa v konaní
nemohol domôcť náhrady trov dovolacieho konania. Samotná skutočnosť, že úspech žalobcu v časti
dovolacieho konania nebol konajúcim súdom vo výroku o náhrade trov konania zohľadnený podľa
predstáv žalobcu, nezakladá právo na náhradu škody.

22. Žalobca síce poukázal na rozhodnutie vydané v konaní 11C/113/2007, avšak nepreukázal ani vznik
škody a ani príčinnú súvislosť medzi označeným nezákonným rozhodnutím a tvrdenou škodou, preto
súd žalobu zamietol.

23. Záverom súd dodáva, že v prípade prevzatia právneho názoru žalobcu, by bez ďalšieho aj zrušené

procesné rozhodnutia, napríklad o prerušení konania, zakladali právo na náhradu škody spočívajúcej vo
vynaložených trovách (minimálne právneho zastúpenia) a to bez ohľadu na podstatu a výsledok konania
vo veci samej.

24. Podľa § 262 ods. 1 CSP, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí

25. Podľa § 262 ods. 2 CSP, O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

26. Žalovaná bola v prejednávanej veci plne úspešná, avšak veci výslovne uviedla, že si nárok na
náhradu trov konania neuplatňujú, preto súd rozhodol tak, že jej nárok na náhradu trov nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Akpovinný dobrovoľnenesplní,čomuukladávykonateľnérozhodnutie,oprávnenýmôžepodaťnávrhna
vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného

alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia