Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. november 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/57/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120204516
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Svitana, PhD

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3120204516.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Radoslava Svitanu, PhD., a

sudkýň JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej v spore žalobkyne: M. F., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom F. R. XXX, právne zastúpenej H.. D. X., advokátkou so sídlom M. XX/XX, R. U.,
proti žalovanému: P. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. R. XXX, o zrušenie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného
súdu Trenčín č. k. 15C/16/2020-60 zo dňa 22. apríla 2021 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a priznal žalovanému proti žalobkyni
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodnutie zdôvodnil tým, že žalobkyňa a žalovaný
uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX. Z pripojeného rozvodového spisu vyplynulo, že dňa 30.7.2018
podal žalovaný návrh na rozvod manželstva, ktorému bolo vyhovené rozsudkom č. k. 15Pc/23/2018-28,
avšakžalobkyňapodalaprotirozsudkuodvolanieažalovanývodvolacomkonanízobralnávrhnarozvod
manželstva späť, preto Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. 6CoP/18/2019-44 rozsudok okresného
súdu zrušil a konanie zastavil. Podľa žalobkyne Okresný súd Trenčín schválil zmier, na základe ktorého

je žalovaný povinný prispievať jej na výživu sumou 299,- eur mesačne, avšak túto povinnosť si neplní.
Požíva alkoholické nápoje, vulgárne jej nadáva, ničí spoločný majetok, keď si vypije, rozbíja zariadenie
domu. Bol hospitalizovaný na psychiatrii, ale nedodržuje liečbu a alkohol požíva naďalej. Bol riešený
v blokovom konaní pre priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, bola mu uložená pokuta 30,-
eur, ktorú žalobkyňa musela uhradiť. U zamestnávateľa žalovaný poškodil zariadenie izby pod vplyvom
alkoholu a musel uhradiť škodu 186,- eur. V súčasnosti žalovaný nepracuje, vždy v zamestnaní urobí
prešľap a potom ho prepustia. Jeho správanie sa stupňuje, boli medzi nimi aj fyzické potýčky. Žijú

prakticky tak, akoby boli rozvedení, manžel sa odsťahoval do obývačky, neprispieva na stravu. Spoločne
nehospodária, každý má svoje financie, žalovaný posiela žalobkyni 60,- eur mesačne, z toho sa platí
elektrina, televízor a voda. Žalobkyňa ďalej pri výsluchu uviedla, že má kartičku k bankovému účtu
žalovaného, už asi rok a pol vyberá z jeho účtu mesačne 230,- eur. Žalovaný potvrdil, že každý z
nich hospodári sám. Uviedol tiež, že sa vie opiť ako ťava. Žalovaný nesúhlasil s oboznámením lekárskej
prepúšťacej správy z jeho hospitalizácie. Súd prvej inštancie k tomu konštatoval, že oboznámenie tohto
listinného dôkazu by bolo aj nadbytočné, nakoľko medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný

požíva vo zvýšenej miere alkoholické nápoje.

1.2 Aplikujúc ustanovenia § 143, § 148 ods. 2, § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 255
ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súd prvej inštancie uviedol, že za závažný dôvodna zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva sa považuje napríklad nehospodárne nakladanie jedného
z manželov so spoločným majetkom alebo skutočnosť, že jeden z manželov sa zámerne nepričiňuje
o vytváranie a rozmnožovanie spoločného majetku alebo sa sústavne zadlžuje. V tomto prípade súd

nezistil také vážne dôvody, pre ktoré by mohol žalobe vyhovieť. Žalobkyňou uvádzané tvrdenia sú
predovšetkým skutočnosťami, ktoré majú negatívny dopad na manželské spolužitie strán sporu a ich
vzájomný vzťah, nenapĺňajú však potrebnú intenzitu čo do negatívnych dopadov na majetkové pomery
manželov. Pre zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva je totiž podstatné také neprípustné konanie,
ktorénájdevýraznenegatívnydopadvmajetkovýchpomeroch,nievosobnejvzťahovejrovinemanželov.

Skutočnosť, že strany sporu ako manželia nevedú spoločne domácnosť resp. spolu nehospodária, nie
je takisto dôvodom pre zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Napokon však z výpovede
žalobkyne vyplynulo, že žalovaný každý mesiac prispieva na domácnosť sumou 60,- eur a že žalobkyňa
si z účtu, vedeného na meno žalovaného, vyberá mesačne sumu 230,- eur na jej manželské
výživné.

1.3 Podľa súdu prvej inštancie nebolo zistené, že by sa žalovaný dlhodobo vyhýbal práci. Lustráciou
v Sociálnej poisťovni bolo zistené, že žalovaný s prestávkami pracoval a dosahoval príjem. Nebolo
sporným, že žalovaný pracoval do februára 2021, kedy mu skončila pracovná zmluva na dobu určitú.
Nebolo sporné, že žalovaný požíva alkoholické nápoje, čo nepochybne nie je v manželstve pozitívny
element, no na druhej strane táto závislosť nie je v danej veci spojená so zadlžovaním (požičiavanie

peňazí v súvislosti so závislosťou bez vedomia druhého manžela). V konaní ani
nebolo kvantifikované, v akom rozsahu sa vynakladanie prostriedkov na alkohol negatívne zrkadlí v
majetkovej sfére manželov, nie je zrejmé, či ide o pravidelné, resp. občasné náklady. Bola preukázaná
pokuta za priestupok v sume 30,- eur a uplatňovanie náhrady škody spôsobenej zamestnávateľovi na
zariadení izby v sume 186,- eur (faktúra splatná 8.5.2018), no nejde o sústavné konanie žalovaného a

tiež vzhľadom na výšku týchto súm nemožno hovoriť o významnejšom finančnom ukrátení spoločného
majetku. Ani tvrdené rozbitie dvoch dverí a poškodenie sedačky žalovaným pod vplyvom alkoholu podľa
súdu prvej inštancie nedosahuje takú intenzitu, aby preň bolo bezpodielové spoluvlastníctvo zrušené.
Neochotu žalovaného odovzdávať manželke financie na nutné opravy domu súd tiež nepovažoval za
konanievrozporesdobrýmimravmi,atovsúvislostistvrdenímžalovaného(ktoréžalobkyňanepoprela),

že financovanie v rodine fungovalo i tak, že s celým príjmom žalovaného disponovala na svojej účte
žalobkyňa. Napokon súd prvej inštancie konštatoval, že účel, ktorý žalobkyňa sleduje touto žalobou,
mohol byť dosiahnutý už rozhodnutím o rozvode manželstva v roku 2019. Postoj žalobkyne, z iniciatívy
ktorej v roku 2019 nedošlo k rozvodu manželstva, a teda ani k zániku bezpodielového spoluvlastníctva,
znižuje závažnosť ňou teraz opisovaných dôvodov, ktoré sú z veľkej časti zhodné s tými, ktoré boli

prezentované v konaní o rozvod manželstva, keď s rozvodom nesúhlasila.

2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. d), e), f), g), h) CSP a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie,
alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.

Poukázala na to, že tvrdenie súdu, že nemala podať odvolanie proti rozvodovému rozsudku, nemôže
byť dôvodom na zamietnutie žaloby, naviac keď jej manžel v rámci lehoty na podanie odvolania zobral
svoj návrh na rozvod späť, a teda súd konanie zastavil nie z dôvodu ňou podaného odvolania, ale z
dôvodu, že jej manžel ako navrhovateľ zobral návrh späť. Má za to, že preukázala správanie sa manžela
v rozpore s dobrými mravmi. Takéto jeho správanie je najmenej od roku 2014, pracoval v U., na pohovor

prišiel opitý, podmienkou prijatia bolo zriadenie účtu, tento si zriadil, musel zaň zaplatiť a tiež museli
zaplatiť za jeho zrušenie, keďže manžela do práce neprijali a nič nezarobil, takže toto financovala zo
svojho príjmu (k tomu predložila zmluvu s A. Y. o finančných službách, zmluvu so Y. Y. o ukončení zmluvy
o platobnej karte a zmluvu so Y. Y. o platobnej karte, ku ktorým uviedla, že sa k týmto listinám dostala
až po pojednávaní). Tiež musela uhradiť zničenú ubytovňu, ktorú manžel zničil pod vplyvom alkoholu

a opäť to išlo z jej prostriedkov. K odvolaniu manželka predložila fotografie, ktoré majú svedčiť o tom,
ako sa manžel hrá v byte so šípkami, ohrozuje život jej aj syna plynovým varičom, ničí dvere, sedačku
a stenu v obývačke. Ďalej uviedla, že komín je v nevyhovujúcom stave, ale manžela to nezaujíma, ona
si musí na všetky práce volať cudzích ľudí a musí ich zaplatiť. Manžel sa vôbec nestará o zveľaďovanie
majetku. Z lekárskej správy, ktorú predložila, je podľa nej preukázaná závislosť manžela na alkohole,

odporučená abstinencia, čo však manžel nedodržuje, naopak, finančné prostriedky, ktoré má, utráca len
pre seba a na alkohol. Napokon uviedla, že manžel opätovne uzatvoril v banke na jej meno
zmluvu o platobnej karte, avšak ona kartu nemá k dispozícii a s touto disponuje len manžel.3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací na základe včas podaného odvolania žalobkyne preskúmal

vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel
k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, ods. 2
CSP. S poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé
odôvodnenie preskúmavaného rozsudku (pričom nesúhlasí s interpretáciou žalobkyne, že podľa súdu
prvej inštancie nemala podať odvolanie proti rozsudku o rozvode - k tomu viď nižšie, nasledujúci bod);

na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam žalobkyne odvolací súd dopĺňa:

5. Zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva zákon pripúšťa ako
výnimočné opatrenie, pre ktoré musia existovať závažné dôvody, najmä ak by ďalšie trvanie
bezpodielového spoluvlastníctva odporovalo dobrým mravom (§ 148 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Súd prvej inštancie správne uviedol, že argument žalobkyne, že žalovaný jej pod vplyvom alkoholu

nadáva, prípadne na ňu aj fyzicky útočí, by bol relevantný v konaní o rozvod, ale nie pre rozhodovanie o
zrušení bezpodielového spoluvlastníctva, keďže tieto skutočnosti sa samé o sebe nedotýkajú majetkovej
sféry manželov. To však neznamená, že by súd nabádal žalobkyňu, aby podala návrh na rozvod
manželstva, prípadne že by jej vyčítal, že v rozvodovom konaní v roku 2019 podala odvolanie. Pokiaľ
žalobkyňa napriek ňou opisovaným problémom chce zotrvať v manželstve so žalovaným, napríklad

aj z dôvodu, že chce žalovanému pomôcť prekonať jeho závislosť, súd to nehodnotí negatívne.
Iba konštatuje, že pre zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva sú rozhodujúce iné dôvody než pre
rozvod manželstva. Pri rozhodovaní o zrušení spoluvlastníctva sa neskúma narušenosť vzťahov medzi
manželmi, ale dopad konania jedného z nich na ich majetkovú sféru.

6. Pokiaľ žalobkyňa v konaní pred súdom prvej inštancie aj v odvolaní argumentovala tým, že
žalovaný pod vplyvom alkoholu ničí vybavenie domácnosti (dvere, stenu, nábytok, prípadne že
šípkami rozbil okno), odvolací súd uvádza, že zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva by takémuto
konaniu nezabránilo, teda nejde o okolnosť, ktorá by predstavovala dôvod na zrušenie bezpodielového
spoluvlastníctva. Ak mala žalobkyňa v odvolaní pod „zničenou ubytovňou“ na mysli náhradu škody

zamestnávateľovi vo výške 186,- eur za poškodené zariadenie izby (žiaden iný skutkový stav v odvolaní
neuviedla), s tým sa vysporiadal už súd prvej inštancie, keď správne uviedol, že išlo o jednorazové
konanie žalovaného a ním spôsobená škoda nedosahuje takú výšku, že by bolo možné hovoriť o
zadlžovaní žalovaného na úkor spoločného majetku. Rovnako k tvrdeniu, že manžel sa vôbec nestará o
zveľaďovanie majetku, sa vyjadril už súd prvej inštancie v tom zmysle, že bolo preukázané, že žalovaný

bol do februára 2021 zamestnaný, pričom dôvodom skončenia pracovnej zmluvy bolo uplynutie určitej
doby, na ktorú bola dojednaná, teda nie negatívne správanie žalovaného.

7. Tvrdenie žalobkyne v odvolaní, že jej manžel prišiel (v roku 2014?) na pracovný pohovor opitý,
predstavuje novotu v odvolacom konaní, pričom žalobkyňa neuviedla žiadne dôvody jej prípustnosti

podľa § 366 CSP. K listinám, ktoré predložila o ktorých uviedla, že sa k nim dostala až po rozhodnutí súdu
prvej inštancie, odvolací súd uvádza, že tieto listiny preukazujú len založenie účtu v banke a založenie
resp. zrušenie platobnej karty, ale nepreukazujú také správanie žalovaného, ktoré by bolo možné
hodnotiť ako systematické nehospodárne nakladanie jedného z manželov so spoločným majetkom.
Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní uviedla, že nemá k dispozícii kartu k účtu, toto tvrdenie odporuje jej

vyjadreniu na pojednávaní pred súdom prvej inštancie z 22.4.2021, kde uviedla, že má kartičku k
jeho účtu, a žalobkyňa v odvolaní túto zmenu svojho skutkového tvrdenia nevysvetlila. V tejto súvislosti
neobstojí ani tvrdenie žalobkyne, že manžel sa nestará o potreby domácnosti (napr. o komín) a ona
musí hradiť všetky opravy - ak žalobkyňa disponuje financiami na účte, vedenom na meno žalobcu, nie
je v rozpore s dobrými mravmi, ak týmto spôsobom uhrádza prípadné náklady v spoločnej domácnosti.

8. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a tiež vec správne právne posúdil v tom zmysle,
že neboli preukázané závažné dôvody pre zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa
§ 148 ods. 2 Občianskeho zákonníka (a neboli ani tvrdené dôvody podľa § 148a ods. 2 Občianskeho

zákonníka).9. Žalobkyňa v odvolaní odkázala na ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d), e), f), g), h) CSP, pričom však
neuviedla, akú inú vadu malo konanie pred súdom prvej inštancie, ani aké navrhnuté dôkazy súd prvej
inštancie nevykonal.

10. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny.

11. Pokiaľ ide o trovy konania, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav (žalobkyňa bola vo veci

samej v celom rozsahu neúspešná) a správne aplikoval ustanovenie § 255 ods. 1 CSP. Preto odvolací
súd aj súvisiaci výrok o trovách konania ako vecne správny potvrdil.

12. Aj v odvolacom konaní bola žalobkyňa neúspešná, preto by žalovaný v súlade s ustanoveniami §
396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP mal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Keďže
však bol žalovaný v odvolacom konaní nečinný, žiadne trovy odvolacieho konania mu nevznikli, odvolací

súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).