Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. máj 2021

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 46Csp/18/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5120202659
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Michaela Priesolová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2021:5120202659.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou, v právnej veci žalobcu:

J. B. B..T..Y.., J.: XX XXX XXX, B. B. V. XX, XXX XX A. - B. V., W. D.Ý. Q.. Q. Š., P., B. B. V. XX, XXX
XX A. - B. V., W. Ž.: V. W., N.. XX.XX.XXXX, C. A. C. A. K. XXXX/XX, Ž., Š. Y. B., W. D.: P. K. V., B.,
B..T..Y.., J.: XXXXXXXX, B. B. S. X, Ž., o zaplatenie 3.986,37 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 3.459,08 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 3.459,08 Eur od 26.7.2017 do zaplatenia, a to všetko v pravidelných mesačných
splátkach vo výške 40,- EUR splatných vždy do 20. dňa v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po
mesiaci, v ktorom nadobudlo rozhodnutie právoplatnosť s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej

splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

II. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

III. Žiadna zo strán sporu n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.2.2020 domáhal vydania súdneho
rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 3.986,37 Eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne od 26.7.2017 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzatvorili spolu dňa 24.10.2016 zmluvu o
pôžičke č. XXXXXXX /. XXXXXXXXXX (evidenčné číslo zmluvy/ príd. autorizačný kód), na základe
ktorej poskytol žalobca žalovanému pôžičku vo výške 3900,- Eur. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný
splácať pôžičku v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume 102.73 Eur, a to až do celkovej
sumy pôžičky vo výške 6163,80 Eur. Do dnešného dňa uhradil žalovaný z vyššie uvedenej zmluvy
sumu 440.92 Eur. Podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, „ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej

zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po
uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v
lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.“ Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju
povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas t.j. v súlade so
zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca listom zo dňa 25.05.2017 - Predžalobná upomienka, vyzval
žalovaného k úhrade dlžných splátok, na čo poskytol žalovanému dodatočnú lehotu na plnenie viac než
30 dní. Súčasne žalobca žalovaného upozornil, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej omeškanej

splátky, Žalobca bude oprávnený úver zosplatniť. Žalovaný ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné
splátky neuhradil. Žalobca využil oprávnenie v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia a dňa 19.07.2017
úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom z dňa 20.07.2017 - „Oznámenie o vyhlásení
okamžitej splatnosti úveru“. Ku zosplatneniu samotnému došlo až po márnom uplynutí dostatočne dlhejdodatočnej lehoty na plnenie, a to vo vzťahu ku splátke splatnej bezprostredne pred zosplatnením.
Splátka uvedená v Predžalobnej upomienke je len najstaršou omeškanou splátkou, táto však neurčuje
začiatok plynutia premlčacej lehoty. Neuhradením aspoň splátky uvedenej v predžalobnej upomienke sa

žalovaný dostal do omeškania viac než 3 mesiace, a teda súčasne žalobcovi vzniklo v zmysle §53 ods.9
OZ oprávnenie vyhlásiť dlh za splatný v celom rozsahu naraz. Keďže ku zosplatneniu dlhu nedochádza
automaticky priamo zo zákona, v zmysle zákonnej úpravy musel žalobca počkať na vznik potrebnej
dĺžky omeškania dlžníka. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 3986,37
Eur. Žalobca si záoveň uplatňuje zákonné úroky z omeškania, a to od šiesteho dňa nasledujúceho

po Oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, nakoľko oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou
zásielkou, kde bežná doba doručenia je 5 dní. Zmluvnú pokutu v sume 465,92 Eur, si žalobca v
tomto konaní neuplatňuje. Ku dňu podania žalobného návrhu mal žalovaný uhradiť sumu 4427,29
Eur, ktorú tvorí: súčet predpísaných splátok do zosplatnenia dlhu a suma po zosplatnení. Ku dňu
podania žalobného návrhu žalovaný uhradil sumu 440,92 Eur, ktoré sú riadnymi splátkami poskytnutého
finančného plnenia. Uvedená suma je v Prehľade splátok a úhrad evidovaná v stĺpci „Úhrada“. Súčasťou

pohľadávky žalobcu a sú aj náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávky. Náklady
na vymáhanie pohľadávky si žalobca v tomto konaní uplatňuje vo výške 0 Eur. Zostatok pohľadávky
evidovaný v Prehľade splátok a úhrad /stĺpec „Zostatok“/ vo výške 4455,53 Eur, zahŕňa aj zmluvnú
pokutu vo výške 465.92 Eur, ktorú si žalobca v tomto konaní neuplatňuje.
|

3. Súd žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu sp.zn. 46Csp/18/2020-36 zo dňa 24.3.2020, ktorý
sa žalovanej nepodarilo doručiť do vlastných rúk, a tak vec platobný rozkaz zrušil v celom rozsahu
uznesením zo dňa 4.8.2020.

4. Žalovaná sa k žalobe doručenej Okresným súdom Žilina dňa 25.8.2020 vyjadrila dňa 8.9.2020 (č.l.

113) a uviedla, že nie je schopná splácať pôžičku a jej príjmy jej nedovoľujú ju splácať ani v splátkach.
Od 1.8.2020 uzavrela pracovnú zmluvu, v ktorej nie je príjem uvedený.

5. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 24.11.2020 (č.l. 138), v
ktorom žiadal o vyznačenie doložky právoplatnosti a vykonateľnosti platobného rozkazu. K samotnému

vyjadreniu žalovanej sa nevyjadril.

6. Súd následne vo veci nariadil pojednávanie na 22.2.2021, ktoré s ohľadom na protipandemické
opatrenia,vsúladesvyhláškouMSSRč.24/2021Z.z.asohľadomnanesúhlasžalovanejsprejednaním
veci odročil na 24.3.2021 a z totožných dôvodov na 10.5.2021. Na pojednávaní dňa 10.5.2021 súd vec

prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Právny zástupca žalobcu dňa
6.5.2021 doručil súdu ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní a súhlas s prejednaním veci v
neprítomnosti. Zároveň súhlasil s postupným splácaním pohľadávky žalovanou v splátkach po 150,-
Eur. K vyjadreniu doložil štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, informáciu o RPMN
a dokumenty za účelom preukázania skúmania bonity žalovaného. Právna zástupkyňa žalovanej na

pojednávaní uviedla, že úverový zmluvu považuje za štandardnú spotrebiteľskú, formulárovú zmluvu,
ktorá je typizovaná. Samotný klient, ako na strane žalovanej nemôže ovplyvniť žiadnym spôsobom
uvedenúzmluvu.Užzosamotnejzmluvy,keďsanaňupozriemebližšie,vyplýva,žepriuzatváraníneboli
žiadnym spôsobom skúmané majetkové pomery účastníčky, aj keď pri uzatvorení zmluvy je povinnosť
predložiť jej čistý príjem, ktorý je uvádzaný v sume 700 Eur. Ale ak sa pozrieme bližšie v zmluve, jej

výdavky na iné úvery sú výške 400 eur a výdavky na bývanie sú vo výške 20 eur, čo už je nejakým
spôsobom neprimerané. Súčasne treba poukázať aj na skutočnosť, že od uzatvorenia zmluvy, kedy bol
príjem žalovanej vo výške okolo 700 Eur došlo k zásadnej zmene pomerov. Zásadná zmena pomerov je
hlavne vo vzťahu, že v súčasnosti je zamestnaná. Žalovaná nepopiera čerpanie úveru v sume 3.900,-
Eur ani úhrady vo výške 440,92 Eur. Žiadala, aby súd predmetnú zmluvu vyhodnotil ako bezúročnú a

bezpoplatkovú a žalovanú zaviazal dlh splácať v splátkach po 40,- Eur mesačne, nakoľko sa stará o
dospelú zdravotne ťažko postihnutú dcéru a jednu maloletú dcéru. Okrem toho v spoločnej domácnosti
žijeajdospelýsyn,ktorýpracujenazákladedohôd.Jejpríjempredstavuje290,-Eurvhrubomnazáklade
pracovnej zmluvy a poberá opatrovateľský príspevok na dcéru vo výške cca 470,- Eur, a tak jej príjem
predstavuje spolu 730,- Eur mesačne v čistom. Okrem toho z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie

jej bolo oznámené začatie dvoch exekučných konaní a doručený platobný rozkaz. Z dôvodu existencii
viacerých dlhov, nízkeho príjmu, starostlivosti o zdravotne postihnutú plnoletú dcéru a tiež maloleté dieťa
žiadalazároveň,abysúdzdôvodovhodnýchosobitnéhozreteľažiadnejzostránsporunároknanáhradu
trov konania nepriznal. Súd na pojednávaní v prítomnosti právneho zástupcu žalovaného, ktorý zotrvalna svojich argumentoch vyjadrených v písomných podaniach, vykonal dokazovanie oboznámením
listinných dôkazov a vec posúdil podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení:

7.Podľa§1ods.2 zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochaoinýchúverochapôžičkáchpre
spotrebiteľov (ďalej len „zákon“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

8. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b)
veriteľomfyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráponúkaaleboposkytujespotrebiteľskýúvervrámci
svojej podnikateľskej činnosti.

9. Podľa § 2 písm. h) a i) zákona č. 129/2010 Z.z.:

h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a
celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,
i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.

10. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

11. Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z, účinného v čase uzavretia zmluvy,

zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí
obsahovať tieto náležitosti:
k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

12. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p).

13. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z., ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa

alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

14. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

15. Podľa ust. § 52 ods. 1 až 4 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak

je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa ust. § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky
pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však
môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.17. Podľa ust. § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré samá vykonať v
splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie

tohto práva.

18. Podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

19. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej(§
101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

20. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná

a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

21. Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúťpremlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

22. Podľa § 54a OZ, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne
zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo
spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na
základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

23. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

24. Podľaust.§3ods.1nariadeniaVládySRč.87/1995Z.z.vznenínariadeniaVládySRč.586/2008Z.
z. účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky.

25. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 24.10.2016 (č.l. 12), medzi pôvodným žalobcom
ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom poskytol veriteľ žalovanej spotrebiteľský úver v celkovej sume
3.900,- Eur, ktorý mal žalovaný splatiť v 60 mesačných splátkach po 102,73 Eur, z toho poistenie 3,09
%. RPMN bola v zmluve určená na 19,90 %, priemerná hodnota RPMN bola 16,57 % a ročná úroková
sadzba činila 19,90 %. Termín konečnej splatnosti bol stanovený na 20.10.2021, prvá splátka splatná

dňa 20.11.2016 a každá ďalšia 20.dňa v mesiaci. Celkové náklady spotrebiteľa boli vo výške 2.078,40
Eur a celková čiastka 5.978,40 Eur. Najvyššia prípustná miera odplaty vo výške 25,04 %.

26. Pôvodný žalobca vyzval žalovanú predžalobnou upomienkou (č.l. 16 rub) zo dňa 25.5.2017 na
zaplatenie nedoplatku v celkovej výške 308,19 Eur s poučením o tom, že ak nedôjde k úhrade splátky

splatnej v mesiaci 3/2017 do 5.7.2017, spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. je oprávnená úver
zosplatniť. Žalovaná výzvu neprevzala v odbernej lehote (č.l. 17 rub). Následne právny predchodca
žalobcu úver zosplatnil, o čom žalovaného upovedomil listom zo dňa 20.7.2017 (č.l. 12). Uvedené
žalovaná nenamietala, a tak to mal súd za nesporné.

27. Žalovaná podľa prehľadu úhrad a splátok (č.l. 18) uhradila celkovo na úvere sumu 440,92 Eur titulom
poskytnutého úveru, a to do zosplatnenia uhradila sumu 410,92 Eur a po zosplatnení úveru uhradila
sumu 30,- Eur. Okrem toho z prehľadu úhrad a splátok jednoznačne vyplýva, že žalovaná sa dostala do
omeškania so splátkou splatnou v zmysle zmluvy dňa 20.3.2017. Zhodné omeškanie splátky za mesiac
3/2017 konštatoval aj právny predchodca žalobcu v predžalobnej výzve.

28. Žalobca ako veriteľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom jeho
činnosti je okrem iného aj poskytovanie úverov a pôžičiek z vlastných zdrojov nebankovým spôsobom.Žalovaná zmluvu uzatvárala ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní
predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Pri zákonnom
posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 129/2010

Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov a dospel k záveru, že záväzkový
vzťah, ktorý vznikol medzi stranami sporu na základe zmluvy uzavretej dňa 24.10.2016 je vzťahom
občianskoprávnym a je potrebné naň aplikovať ustanovenia tohto zákona.

29. Keďže súd ustálil, že zmluva uzatvorená so žalovaným je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a

vzťahuje sa na ňu zákon č. 129/2010 Z.z. účinný v čase uzavretia zmluvy, súd najskôr zisťoval, či zmluva
o spotrebiteľskom úvere má všetky povinné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.. Po
jej preskúmaní súd zistil, že zmluva neobsahuje povinné náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010
Z.z., a to:
- k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

30. Pri posudzovaní náležitosti zmluvy súd dospel k záveru, že údaj v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona
č. 129/2010 Z.z. v zmluve je uvedený nesprávne. Podľa § 2 písm. h) citovaného zákona, celkovou
čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových

nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. V danom prípade je v zmluve uvedené, že
celková čiastka úveru predstavuje 5.978,40 Eur, pričom súčtom splátok je zrejmé, že celková čiastka
úveru predstavuje sumu 6.163,80 Eur (60 splátok x 102,73 Eur). Z opatrnosti súd poznamenáva, že
súčasťou celkových nákladov spotrebiteľa je aj suma poistného, v prípade, že tvorí súčasť celkových
nákladov spojených s úverom. Zároveň súd zdôrazňuje, že ani údaj o výške RPMN nie je správny,

pretože pri výške mesačnej splátky 102,73 Eur, počte splátok 60 a sume úveru 3.900,- Eur je RPMN
21,41 %, nie 19,90 % ako je uvedené v zmluve. Na základe uvedeného súd konštatuje, že uvedený úver
je nutné v zmysle § 11 ods. 1 citovaného zákona považovať za bezúročný a bez poplatkov.

31. K argumentácii žalovanej, že úver je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu

nedostatočného skúmania bonity žalovanej ako spotrebiteľa, súd poznamenáva, že v zmysle § 7 ods. 1
zákona č. 129/2010 Z.z. je veriteľ pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou
tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel

spotrebiteľského úveru. V prejednávanej veci z obsahu zmluvy vyplýva, že žalobca skúmal príjem
žalovanej a jej mesačné výdavky. Žalovaná predložila na účely poskytnutia úveru výplatné pásky za tri
mesiace predchádzajúce poskytnutiu úveru. Súd mal za to, že právny zástupcu skúmal bonitu žalovanej,
avšak v zmysle § 11 ods. 2 sa v prípade v prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods.
1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods.

1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch,
výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo
registranaúčelyposudzovaniaschopnostispotrebiteľasplácaťspotrebiteľskýúver.Vprejednávanejveci
síce žalobca preukázal skúmanie bonity žalovanej, no nepreukázal, že prihliadol na údaje z príslušnej
databázyaleboregistranaposudzovanieschopnostispotrebiteľasplácaťspotrebiteľskýúver,čojenutné

považovať za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona.

32. Súd preto v zmysle § 11 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý úver považuje z dôvodu
absencie uvedených náležitostí za bezúročný a bez poplatkov, a to pre absenciu náležitosti podľa § 9
ods. 2 písm. k) citovaného zákona a nedostatočné skúmanie bonity žalovanej. Z uvedeného je zrejmé,

že predmetná zmluva je v zmysle cit. ust. § 11 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení platnom v čase
uzavretia zmluvy zmluva aj napriek chýbajúcim podstatným náležitostiam platná, ale rovnako v zmysle
uvedeného ustanovenia sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. V
danom prípade bol nepochybne žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 3.900,- EUR, pričom žalovaná
preukázateľne uhradila sumu 440,92 Eur. Keďže súd predmetnú zmluvu vyhodnotil ako bezúročnú a

bez poplatkov, žalovaná je povinná vrátiť žalobcovi iba tzv. čistú istinu úveru po odpočítaní vykonaných
úhrad (3.900 - 440,92) t.j. v danom prípade žalovaná je povinná uhradiť titulom predmetnej zmluvy sumu
3.459,08 Eur. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol.33. Okrem istiny si žalobca uplatnil v konaní nárok na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej
sumy od 26.7.2017, t.j. počnúc od 6.dňa nasledujúceho po oznámení o zosplatnení úveru.. Z ust. §
517 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vyplýva, že je kogentne

stanovená iba horná hranica úrokov z omeškania, ktorej prekročenie nie je prípustné. Žalovaná bola
listom žalobcu zo dňa 20.7.2017 oboznámená s vyhlásením okamžitej splatnosti úveru a vyzvaná k
úhrade celej dlžnej sumy. Výška úrokovej sadzby k 27.6.2017 predstavovala 5 %. Súd preto žalobnému
návrhu v časti uplatneného úroku z omeškania z priznanej sumy vyhovel.

34. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

35. Podľa § 232 ods. 4 CSP ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť

celého plnenia.

36. S prihliadnutím na výšku dlhu a majetkové pomery žalovanej, súd povolil žalovanej splácať dlh v
pravidelných mesačných splátkach vo výške 40,- EUR, vždy k 20.dňu v mesiaci, počnúc mesiacom

nasledujúcim po mesiaci, v ktorom nadobudlo rozhodnutie súdu právoplatnosti, nakoľko povinnosť
uhradiť pohľadávku v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku by malo pre žalovanú a jej rodinu
nepriaznivé finančné následky. Súd v tomto smere zohľadnil skutočnosť, že sa žalovaná stará o plnoletú
dcéru s ťažkým zdravotným postihnutím a jedno maloleté dieťa. Jej príjem tvorí 250,- Eur v čistom titulom
pracovnej zmluvy a suma opatrovateľského príspevku. Žalovaná je preukázateľne vo finančnej tiesni

a má aj ďalšie nesplatené pohľadávky, ktoré sú predmetom exekúcii. Súd v závere dáva žalovanej do
pozornosti, že ak sa dostane do omeškania s plnením čo i len jednej splátky, stane sa splatným celý
dlh a zanikne jeho výhoda plniť dlh v splátkach.

37. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

39. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

40. V prejednávanej veci žalobca úspešnejšou stranou sporu. Súd s ohľadom na žiadosť žalovanej
vyhodnocoval, či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, na účely výnimočného postupu súdu,
ktorým jej nepriznanie náhrady trov konania. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti

zákon bližšie nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax. To však neznamená, že
tým vytvára priestor na nekontrolovanú voľnú úvahu súdu. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry (pozri
k tomu napr. uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2MCdo 17/2009, sp. zn. 5Cdo 67/2010 či sp. zn.
3MCdo 46/2012) nemožno § 257 považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie
(v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci

neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti
nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je
aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Strane,
ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na
základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov. K dôvodom

hodným osobitného zreteľa možno však zahrnúť neprimeranú tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku a
priebehu sporu, povaha a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, zložitosť
prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, osobitné pomery strany sporu, či nízky príjem. Žalovaná je v
nepriaznivej finančnej situácii, z príjmu 730,- Eur zabezpečuje starostlivosť o domácnosť, seba, jedno
maloleté dieťa a jedno plnoleté handicapované dieťa odkázané na jej starostlivosť. Okrem toho má viac

ďalšie nesplatené dlhy, ktoré sú predmetom exekúcii. Práve tieto skutočnosti v súhrne predstavujú v
prejednávanej veci dôvod, pre ktorý súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania aplikoval
ustanovenie § 257 CSP a žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej

podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a

aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré

neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.