Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. október 2020

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 1T/151/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613010365
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Podhorcová

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2020:5613010365.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Podhorcovej

a prísediacich Ing. Anny Kováčovej a Aleny Nemcovej na hlavnom pojednávaní dňa 8. októbra 2020 v
Liptovskom Mikuláši takto

r o z h o d o l :

Podľa § 41 ods. 3 Trestného zákona súd r u š í výrok o vine obžalovaného M. F., nar. XX. X. XXXX,
a výrok o treste rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 3T/68/2014 zo dňa 28. 6. 2019 v
spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1To/82/2019 zo dňa 22. 10. 2019, pri ktorom u
obžalovaného pre skutok, že

akoosobakonajúcavmenespoločnostiJohnsManvilleSlovakia,a.s.,sosídlomStrojárenská1,Trnava,
vystupujúci pod menom L.. F. S., odo dňa 20. 11. 2012 presne nezisteného času vylákal za školenie
potrebné na uzatvorenie zmluvy o dielo od príkazcu, a to poškodeného F. R. sumu vo výške 316,- Eur,
ktoré boli pripísané na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v H., pričom takéto školenie sa do dnešného
dňa neuskutočnilo a ani sa uskutočniť nemalo, pretože spoločnosť Johns Manville Slovakia, a. s., takéto
školenie neorganizovala, čím týmto svojím konaním uviedol poškodeného F. R., trvale bytom Z. XXX/
XX, H. do omylu a spôsobil mu škodu vo výške 316,- Eur,

kvalifikovaný ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, podľa § 44 Trestného zákona
súd upustil od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Trestného zákona, pretože trest odňatia slobody
uložený obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 5T/33/2008-1241 zo dňa 10. 4. 2014,
v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 6To/64/2014-1325 zo dňa 2. 4. 2015, právoplatný
dňa 2. 4. 2015, podľa § 221 ods. 3 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, vo výmere 4 (štyri)
roky, so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom
stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, pokladal na ochranu spoločnosti a nápravu

páchateľa za dostatočný.

Obžalovaný

M. F. , nar. XX. 5. XXXX v Z., trvale bytom A. XXX/XX, R., okres H., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody

v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Dubnici nad Váhom,

u z n á v a s a z a v i n n é h o ,

že
že s cieľom získať neoprávnený prospech z presne nezisteného miesta obžalovaný dňa 19. 11. 2012

o 8.49 hod. odoslal z adresy [email protected] , vystupujúc pod nepravým menom L.. F. S., ako
zástupca obchodnej spoločnosti Johns Manville Slovakia, a. s., so sídlom Strojárenská 1, Trnava, IČO:34 126 520, správu O. O., bytom G. XXXX/X, U. O., na jeho adresu [email protected] , v tom čase
konateľom obchodnej spoločnosti GROSS-KM, s. r. o., neskôr s obchodným menom GROSS, s. r. o., so
sídlom Štefánikova 1361/4, Liptovský Mikuláš, IČO: 36 397 849, v zmysle ktorej bolo podpísanie zmluvy

o dielo medzi obchodnou spoločnosťou Johns Manville Slovakia, s. r. o. a obchodnou spoločnosťou
GROSS-KM, s. r. o., podmienené absolvovaním vstupného školenia pracovníkov obchodnej spoločnosti
GROSS-KM, s. r. o. v deň 28. 11. 2012 a uhradením poplatku za školenie vo výške 79,- eur za každého
zamestnanca, ktorý uhradila obchodná spoločnosť GROSS-KM, s. r. o. za 16 zamestnancov vo výške 1
264,- eur dňa 21. 11. 2012 na bankový účet uvedený obvineným č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX, ktorý patril

dcére obžalovaného mal. S. F., a dispozičné právo k nemu mal iba obžalovaný, pričom obžalovaný už v
čase komunikácie s poškodenou obchodnou spoločnosťou vedel, že žiadna spolupráca medzi obidvoma
obchodnými spoločnosťami nebude realizovaná, že peniaze použil pre vlastnú potrebu, pričom nikdy
nebol oprávnený vystupovať v mene obchodnej spoločnosti Johns Manville Slovakia, s. r. o., čím
obchodnej spoločnosti GROSS, s. r. o., so sídlom Štefánikova 1361/4, Liptovský Mikuláš, IČO: 36 397
849 spôsobil škodu vo výške najmenej 1 264,- eur,

2/ ako osoba konajúca v mene spoločnosti Johns Manville Slovakia, a. s., so sídlom Strojárenská 1,
Trnava, vystupujúci pod menom L.. F. S., odo dňa 20. 11. 2012 presne nezisteného času vylákal za
školenie potrebné na uzatvorenie zmluvy o dielo od príkazcu, a to poškodeného F. R., sumu vo výške

316,- eur, ktoré boli pripísané na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v H., pričom takéto školenie sa do
dnešného dňa neuskutočnilo a ani sa uskutočniť nemalo, pretože spoločnosť Johns Manville Slovakia,
a. s., takéto školenie neorganizovala, čím týmto svojím konaním uviedol poškodeného F. R., trvale bytom
Z. XXX/XX, H., do omylu a spôsobil mu škodu vo výške 316,- Eur,

t e d a

v bodoch 1/, 2/,
na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom
majetku malú škodu,

č í m s p á c h a l

v bodoch 1/, 2/
pokračovací prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e

podľa § 221 ods. 3, § 38 ods. 2, § 41 ods. 2, ods. 3, § 42 ods. 1 Trestného zákona na spoločný súhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky a 2 (dva) mesiace.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona súd z a r a ď u j e obžalovaného na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd z r u š u j e výrok o treste rozsudku Okresného súdu
Trnava č. k. 5T/33/2008-1241 zo dňa 10. 4. 2014, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k.
6To/64/2014-1325 zo dňa 2. 4. 2015, právoplatný dňa 2. 4. 2015, za skutok pod bodmi 3/, 4/ rozsudku,
podľa § 221 ods. 3 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, vo výmere 4 (štyri) roky, so

zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia
podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, súčasne súd ruší všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obžalovanému súd u k l a d á povinnosť nahradiť poškodenému
F. R., nar. XX. X. XXXX v H.e, trvale bytom Z. XXX/XX., H., škodu vo výške 316,- Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podal na Okresnom súde Liptovský Mikuláš dňa 8.
11. 2013 obžalobu na M. F. pre skutok prokuratúrou kvalifikovaný ako prečin podvodu podľa § 221 ods.
1 Trestného zákona.

Obžalovanému bola doručená obžaloba dňa 20. 11. 2013.

Dňa 22. 8. 2014 vydal Okresný súd Liptovský trestný rozkaz, ktorým uznal obvineného M. F. za vinného
zo skutku uvedeného v obžalobe. M. F. podal proti trestnému rozkazu v zákonnej lehote odpor, preto vo
veci bolo nariadené hlavné pojednávanie. Uznesením č. k. 1T/151/2013-160 zo dňa 30. 6. 2015 postúpil
súd trestnú vec obžalovaného M. F. na prejednanie senátu Okresného súdu Liptovský Mikuláš v súlade
s § 241 ods. 1 písm. k/ Trestného poriadku, s odôvodnením, že po preskúmaní obsahu pripojených

spisov a odpisu z registra trestov prichádza do úvahy uloženie súhrnného trestu vo vzťahu k rozsudku
Okresného súdu Trnava sp. zn. 5T/33/2008 zo dňa 10. 4. 2014.

Vzhľadom k tomu, že v ďalšom konaní nebolo možné zabezpečiť prítomnosť obžalovaného na
pojednávaní, na dovtedy známych adresách zásielky nepreberal, nepodarilo sa vypátrať ho ani cestou

polície, preto dňa 24. 5. 2016 súd vydal príkaz na zatknutie obžalovaného.

Dňa 26. 9. 2018 súd v súlade s § 360 Trestného poriadku, z dôvodu uvedeného v § 358 ods. 1 Trestného
poriadku, začal konanie proti obžalovanému M. F. ako ušlému z dôvodu, že v mieste svojho trvalého
bydliska sa dlhodobo nezdržiaval, adresa jeho pobytu nebola známa, vyhýbal sa trestnému stíhaniu

tým, že sa skrýval.

V režime konania proti ušlému bol obžalovaný zastúpený obhajcom, a v uvedenom režime bolo
vykonané i prvé pojednávanie dňa 12. 9. 2019. Po prednese obžaloby prokurátorom zaujala obhajkyňa
stanovisko, že pokiaľ ide o možné konanie o dohode o vine a treste, z dôvodu neprítomnosti

obžalovaného, keď ide o osobitný charakter konania proti ušlému, tiež z dôvodu, že nebolo možné
vykonať poradu s klientom, nemôže zaujať kladné ani záporné stanovisko k možnému konaniu o dohode
o vine a treste. Zo strany obhajoby bude obhajoba smerovaná tak, aby určeným spôsobom, v zmysle
právnych predpisov, najmä zákona o advokácii, boli riadne chránené a presadzované práva klienta v
nadväznosti na doposiaľ vykonané vyjadrenia obžalovaného, ako aj listiny a dôkazy nachádzajúce sa

v spise, pričom obžalobu považujú za nedôvodnú.

Poškodený L.. M. C. na pojednávaní uviedol, že poškodená spoločnosť zanikla, nie je možné plnenie
poškodenému, pričom nárok na náhradu škody si neuplatnili. S uvedeným vyjadrením vyjadril súhlas i
prítomný niekdajší ďalší konateľ a majiteľ O. O..

V súlade s ust. § 258 ods. 4 Trestného poriadku bola prečítaná zápisnica o skoršej výpovedi
obžalovaného zo dňa 25. 7. 2013 (č. l. 22 - 25), pričom obžalovaný využil zákonné oprávnenie a vo
veci odoprel výpoveď.

Svedok L.. O. C. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení a zložení prísahy svedka nevyužil
právo na odopretie výpovede a vypovedal v zásade zhodne ako v prípravnom konaní ( č. l. 62 - 65 )
a odpovedal i na otázky položené v kontradiktórnom konaní prokurátorom. V čase spáchania skutku
bol jedným z konateľov a majiteľov spoločnosti GROSS-KM, s. r. o., so sídlom Priemyselná 4527/36,
Liptovský Mikuláš. Dňa 24. 10. 2013 svedok pred povereným príslušníkom PZ uviedol, že v čase

prejednávaného skutku riadil spoločnosť O. O.. Na základe jeho informácií všetci ostatní spoločníci
boli informovaní o možnosti získania zákazky v areáli spoločnosti Johns Manville v Trnave, ktorú on
našiel pravdepodobne prostredníctvom internetu. Taktiež ich informoval, že pred začatím prác musia
absolvovať so zamestnancami vstupné školenie, pričom za jednu osobu bolo potrebné zaplatiť 79,- eur,
a tak ich spoločnosť dňa 21. 11. 2012 zaslala na účet XXXXXXXXXX/XXXX finančnú hotovosť vo výške

1.264 eur za preškolenie šestnástich osôb. Následne sa dozvedeli, že boli pravdepodobne podvedení,pretože spoločnosť Johns Manville žiadne výberové konanie (zákazky), ani školenie nepotvrdila, ani
žiadne peniaze od spoločnosti GROSS-KM, s.r.o., neprijala. O. O. oznámil, že keď preveroval účet, na
ktorý bola zaslaná finančná hotovosť, zistil, že išlo o účet fyzickej osoby, a tým sa potvrdilo, že boli

pravdepodobne podvedení, na základe čoho všetci spoločníci dohodli podanie trestného oznámenia,
čím poverili O. O.. Žiadne školenie sa nevykonalo, a ani im neboli vrátené peniaze. Na pojednávaní sa
svedok vyjadril, že s obžalovaným osobne nikdy nehovoril. Suma, o ktorú obžalovaný firmu pripravil,
bola zrejme adekvátna počtu ľudí, ktorí mali byť školení.

Svedok O. O. potvrdil, že aj on bol jedným z konateľov a majiteľov spoločnosti GROSS-KM. V čase
výsluchu v prípravnom konaní dňa 27. 8. 2013 sa vyjadril, že konateľom spoločnosti už nie je, svoj podiel
predal a založil si vlastnú spoločnosť. Podľa neho, škoda spôsobená M. F. vznikla jemu, hoci na druhej
strane súd uvádza, že súčasne sa vyjadril, že objednávku realizoval v mene spoločnosti. Ich spoločnosť
fungovala v tom čase v odvetví stavebníctvo a zákazky pre firmu hľadali i prostredníctvom internetu.
Týmto spôsobom sa nakontaktoval na ponuku spoločnosti Johns Manville Slovakia, a.s., Trnava, kde

bol ako kontaktná osoba uvedený L.. F. S. s emailovou adresou [email protected] , a taktiež
tam bola uvedená internetová stránka J. . Spoločnosť ponúkala na internete prácu s nástupným
termínom december 2012. On reagoval na túto ponuku zo svojho emailu [email protected] dňa
17. 11. 2012 s tým, že má záujem o ponuku spoločnosti. 19. 11. 2012 dostal odpoveď o základných
údajoch plánovanej stavby, o termíne realizácie stavby, o fakturovaní vykonaných prác, splatnosti faktúr

a cenovú ponuku. Podmienkou uzatvorenia zmluvy o vykonaní prác bolo absolvovanie vstupného
periodického školenia na krátkodobý výkon prác, a tieto peniaze mali uhradiť z finančných prostriedkov
ich spoločnosti vo výške 79,- eur na každého zamestnanca. 21. 11. 2012 išla ich pracovníčka R. G. do
banky, kde priamym vkladom na oznámený účet XXXXXXXXXX/XXXX, zriadený v H., vložila finančnú
hotovosť 1.264,- eur. Po zaplatení prišiel ďalší e-mail, v ktorom boli informovaní o preložení vstupného

školenia. Keď spoločnosť preveroval, zistil z dokladu o platbe, že účet, na ktorý boli vložené peniaze,
patrí súkromnej osobe s menom Vanesa Rabajová. Pokusy o stornovanie vkladu boli neúspešné a v
skutočnej spoločnosti Johns Manville Slovakia, a.s., mu pracovníčka W. N. oznámila, že ponuka, na
ktorú reagovali, bola falošná.

Na pojednávaní sa ďalej svedok vyjadril, že keď prvý krát telefonoval na číslo uvedené na inzeráte, pán,
s ktorým hovoril, mu povedal, že celá komunikácia bude prebiehať e-mailom. Keď volal do firmy, povedali
mu, že ten pán, ktorého meno bolo uvedené v inzeráte a v e-maile, u nich nepracuje. On osobne sa
nikdy nestretol s osobou obžalovaného M. F.. V tej istej dobe odišiel zo spoločnosti GROSS-KM a ďalšie
informácie už k dispozícii nemal, nebol konateľom, nemal dôvod to riešiť.

V súlade s ust. § 269 Trestného poriadku bolo na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie
oboznámením s listinnými dôkazmi zadováženými v konaní, najmä s výpismi z účtu, s
fotodokumentáciou, s dokladom banky svedčiacim o vklade v hotovosti, s obsahom fiktívnej inzercie
spoločnosti Johns Manville Slovakia, a.s., s obsahom e-mailovej komunikácie O. O. s odosielateľom

správ [email protected] , s komunikujúcou osobou označenou ako L.. F. S., Johns Manville
Slovakia SK, a.s., s výsledkom lustrácie v ústrednej evidencii priestupkov, s odpisom z registra trestov,
s vyjadrením poškodeného, s obsahom pripojených spisov Okresného súdu Trnava sp. zn. 5T/33/2008,
1T/56/2010, 6T/174/2006, Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 3T/68/2014, na ďalšom hlavnom
pojednávaní dňa 8. 10. 2012 s ďalšími listinnými dôkazmi zadováženými v konaní, s aktuálnym odpisom

z registra trestov, s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 3T/68/2014,
kde vo veci medzičasom došlo k vyhláseniu rozsudku dňa 28. 6. 2019, taktiež bolo oboznámené s
vyjadrením obžalovaného a so správou o povesti.

Svedeckým výpovediam L.. O. C. a O. O. korešpondovali listinné dôkazy zadovážené v konaní, a to

výpisy z e-mailovej korešpondencie, doklad svedčiaci o bankovej operácii - vklade sumy 1.264,00 eur na
účetč.XXXXXXXXXX,vedenývH..Zďalšieholistinnéhodôkazu ainformácieposkytnutejspoločnosťou
H., a.s., Bratislava, vyplýva, že vlastníkom tohto bežného účtu bola S. F., nar. X.. X. XXXX, a účet bol
založený dňa 2. 1. 2012. Dispozičné oprávnenie k nemu mal iba M. F., nar. XX. X. XXXX, ako zákonný
zástupca. K účtu bola vydaná debetná platobná karta Visa elektron na meno S. F., aktívna dňom 3. 1.

2012. Dňa 16. 1. 2013 bola klientom zrušená. Dňa 21. 11. 2012 bol na predmetný účet realizovaný vklad
v hotovosti vo výške 1.264,- eur vkladateľom: R. G.. K správe banky bol pripojený výpis dotknutého účtu
svedčiaci o vklade sumy 1.264,- eur dňa 21. 11. 2012. Realizácia vkladu v hotovosti je preukázaná i
fotokópiou príkazu na úhradu predložená poškodeným.Z e-mailovej komunikácie medzi O. O. a osobou vystupujúcou ako L.. F. S. za spoločnosť Johns Manville
Slovakia, a.s., z e-mailovej adresy [email protected] vyplýva, že táto prebiehala minimálne v

dňoch 17. 11. 2012, 19. 11. 2012, pričom z tejto komunikácie vyplýva záujem prezentovaný O. O.,
zastupujúcimspol.GROSS-KM,spolupodieľaťsanaúdajnomprojekteinzerovanomnainternete.Osoba
označená ako L.. F. S., Johns Manville Slovakia, a.s., 19. 11. 2012 o 8.49 hod. oznámila, že začiatok
rekonštrukčných prác na administratívnej budove v závode Johns Manville Slovakia, a.s., v Trnave, bude
zahájený v mesiaci december 2012, ukončenie je plánované na máj 2013. Pokiaľ ide o splatnosť faktúr,

tie sú 7 dní odo dňa vystavenia, resp. doručenia. Celé dielo uhrádza objednávateľ, t. j. Johns Manville
Slovakia, a.s.. Ostané špecifikácie predmetného diela budú zahrnuté v zmluve o dielo, ktorá bude
uzatvorená okamžite po úspešnom absolvovaní vstupného školenia, t. j. 29. 11. 2012. Vstupné školenie
sa uskutoční dňa 28. 11. 2012 o 9.00 hod. v závode Johns Manville Slovakia, a.s., na Strojárenskej
1 v Trnave. Záujemca nemá zabudnúť na úhradu poplatku za školenie - 79,- eur/osobu poukázaním
na č. účtu, ktoré bolo zaslané v podmienkach JM Slovakia, Trnava. Súčasne žiadal o zaslanie mien

a rodných čísel zamestnancov, ktorí sa vstupného školenia dňa 28. 11. 2012 zúčastnia. O. O. e-
mailom zo dňa 19. 11. 2012 ponuku akceptoval. Tomu predchádzala aj e-mailová komunikácia L.. R. G.,
pracovníčky spoločnosti GROSS-KM, s.r.o., dňa 16. 11. 2012, s prejaveným záujmom o rekonštrukčné
práce v závode J. M. Trnava, a následne prebiehala komunikácia medzi L.. R. G. a adresátom [email protected]
dňa 21. 11. 2012, keď osoba označená ako L.. F. S. poskytla rovnaké informácie, aké

boli obsahom e-mailu adresovaného O. O. dňa 19. 11. 2012 o 8.49 hod. Ďalšia komunikácia s L.. R. G.
prebiehala dňa 21. 11. 2012, potvrdzujúca zaplatenie sumy 1.264,- eur za 16 osôb s uvedením mien a
rodných čísel zamestnancov, ktorí sa zúčastnia vstupného školenia dňa 28. 11. 2012.

Z kamerového záznamu poskytnutého pobočkou H., a.s., je zrejmý pohľad z kamery na vstup M. F.

dňa 22. 11. 2012 do pobočky H. a pohľad na hotovostnú prepážku v banke, kde M. F. vyberal finančnú
hotovosť vo výške 1.050,- eur dňa 22. 11. 2012. Výber uvedenej sumy je preukázateľný i výpisom z účtu
maloletej dcéry obžalovaného S. F., pričom táto operácia bola vykonaná hneď nasledujúci deň po vklade
sumy 1.264,- eur spoločnosťou GROSS-KM, s.r.o..

Zo zmluvy o bežnom účte fyzickej osoby vyplýva, že dňa 2. 1. 2012 obžalovaný zriadil bežný účet fyzickej
osoby, svojej dcéry S. F.. Údaje zákonného zástupcu boli zistené pracovníkom banky z identifikačného
dokladu M. F.. Prílohou k zmluve o bežnom účte fyzickej osoby je i zoznam oprávnených osôb a
špecifikácia rozsahu oprávnení k účtu s uvedením jedinej oprávnenej osoby disponovať s účtom Vanesy
F., a tým je M. F., nar. XX. X. XXXX.

Okresný súd Liptovský Mikuláš v priebehu konania zistil v rámci úradnej činnosti lustráciou v systéme
evidencie Zboru väzenskej a justičnej stráže zo dňa 26. 8. 2020 že obžalovaný sa od 13. 2. 2020
nachádza v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Dubnici nad Váhom, kde vykonáva trest uložený
Okresným súdom Trnava v trestnej veci vedenej pod sp. zn. 5T/33/2008. Na základe uvedeného zanikli

pôvodné dôvody ustanovenia obhajkyne v konaní proti ušlému, a nastúpili dôvody povinnej obhajoby
podľa § 37 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku, čo sa premietlo do nového opatrenia súdu o ustanovení
obhajkyne dňa 18. 9. 2020.

Na odročenom hlavnom pojednávaní dňa 8. 10. 2020 obžalovaný nebol prítomný, písomne dňa 8. 9.

2020 výslovne uviedol, že žiada Okresný súd Liptovský Mikuláš, aby konal a viedol hlavné pojednávanie
sp. zn. 1T/151/2013 dňa 8. 10. bez jeho prítomnosti, resp. výslovne odmieta účasť na hlavnom
pojednávaní. Uvedená žiadosť bola doručená Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 11. 9. 2020.

Na hlavnom pojednávaní dňa 8. 10. 2020 obhajkyňa obžalovaného tlmočila jeho stanovisko, že sa cíti

byť nevinný, teda o konanie o dohode o vine a treste nemá záujem, a výslovne sa odmietol zúčastniť
hlavného pojednávania s tým, že na okolnosti prejednávanej veci si už ani nepamätá, pričom vyjadril sa
už i vo svojich písomných podaniach, adresovaných i Generálnej prokuratúre SR dňa 24. 11. 2013, na č.
l. 139, v znení jeho doplnenia v rámci podaného odporu voči trestného rozkazu OS Liptovský Mikuláš ,
ktorý je založený na č. l. 151 súdneho spisu. V rámci elektronickej komunikácie medzi poškodenou

a neidentifikovanou osobou, ktorá sa mala označovať ako L.. F. S., komunikovalo viacero osôb, a to
nielen zamestnanci poškodenej spoločnosti na jednej strane, ale na druhej strane tu mal byť užívateľ
adresy označenej ako l.G. a F.. Obidve e-mailové adresy @.com sú na č. l. 16. Rovnako z uvedeného
vyplýva aj skutočnosť, že tieto e-maily mali byť z IP adries servera, ktorý sa mal nachádzať v USA.Z listinného dôkazu na č. l. 9 z komunikácie tam označených osôb vyplýva okrem iného, že mali byť
zaslané aj nejaké podmienky J.M. Trvajú na výsluchu S. F., a to vzhľadom na okolnosť, kedy súd nemá
k dispozícii kompletný výpis z účtu dcéry obžalovaného, na ktorý mali byť pripísané finančné prostriedky

zo stíhanej trestnej činnosti. Je to strana obžaloby, ktorá v tomto konaní nesie dôkazné bremeno, a z
jej strany tieto výpisy, napriek tomu, že už pred rokom bola vznesená námietka nedostatočnosti týchto
listinnýchdôkazov,nebolinezabezpečené.VýsluchS.F.bolžiaduciužvtedy.Obhajkyňaďalejpoukázala
na skutočnosť, že v odpore 21. 9. 2014 sám obvinený uvádzal rozhodné skutočnosti, majúce podstatný
vplyv na posúdenie tejto trestnej veci, a to, že z bankového účtu, ktorý je presne označený v predmetnom

odpore - „som chodil pravidelne vyberať rodinné prídavky a mzdu mojej manželky“. A práve k uvedeným
skutočnostiam, keďže v súdnom spise absentujú výpisy z celého bankového účtu, navrhli vypočuť pani
S. F..

Prokurátor v záverečnej reči na hlavnom pojednávaní uviedol, že vykonaným dokazovaním bola
jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázaná vina obžalovaného, a že tento spáchal skutok,

ktorý sa mu kladie obžalobou. Poukazuje predovšetkým na zabezpečený výpis z bankového účtu
majiteľky - dcéry obžalovaného, ku ktorému mal dispozičné právo iba obžalovaný, a v kontexte so
svedeckou výpoveďou poškodeného, poukazujúc na časové súvislosti v rámci prípadu a realizácie
platby zo strany poškodenej spoločnosti, je evidentné, že obžalovaný konal so zištných pohnútok, a jeho
chamtivosť získať na úkor cudzej osoby, spoločnosti, neoprávnený prospech, mu nebránila zneužiť svoju

maloletú dcéru ako rodič, využívajúc na trestnú činnosť účet, ktorý evidentne využíval na obohacovanie
sa, o čom svedčia aj iné trestné veci, v ktorých bol už právoplatne odsúdený, a modus operandi použitý
páchateľom v tejto veci a v iných veciach, už právoplatne skončených. Jednoznačne to svedčí k tomu,
aby bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania tohto skutku. Aj výpis z bankového účtu, ktorý bol
žiadaný za obdobie od 1. 9. 2012, s cieľom zistiť bližšie informácie, ktoré by mali istú výpovednú hodnotu

vo vzťahu k tomuto prípadu, až do dňa jeho spracovania, svedčí tomu, že obžalovaný využíval účet iba
na svoje obohacovanie sa, a účet takmer bezprostredne po tomto skutku bol aj zrušený dňa 16. 1. 2013.
Vzhľadom na doterajší život obžalovaného, odkazujúc na odpis z RT, navrhuje ukladať úhrnný, súhrnný
a spoločný trest odňatia slobody ako trest nepodmienečný, v zmysle zásad na ukladanie takýchto druhov
trestov v polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby so zaradením na výkon trestu s minimálnym

stupňom stráženia.

Obhajkyňa v záverečnej reči uviedla, že na dôkazy, ktoré boli získané v rámci predprípravného konania,
a nie v rámci prípravného, či súdneho konania, podľa ich názoru, nemožno prihliadať, na ich základe
nemôže byť ani rozhodnuté vo veci. Zároveň zo strany pána prokurátora bolo poukazované aj na iné

trestné konania vedené proti obžalovanému, ktoré však so skutkovými okolnosťami v danej trestnej
veci nesúvisia, nie sú spôsobilé prispieť k jej objasneniu, a nie sú ani spôsobilé preukázať naplnenie
žiadneho z predpokladov, z ktorých obžaloba v danej veci vychádza. Každé jedno tvrdenie strany
obžaloby je možné založiť len na dôkazoch získaných po začatí trestného stíhania, inak ich nie je
možné použiť ako zákonný dôkaz pred súdom. Prokuratúra je hlavným nositeľom dôkazného bremena

v tomto konaní, musí dodržať celý rad zásad stanovených pre trestné konanie, a preto si musí byť plne
prokurátor vedomý, že žaloba založená na takomto právnom základe, je odsúdená na neúspech. Majú
za to, že tento procesný postup prokurátora je v rozpore so zárukou spravodlivého procesu. Rovnako
tak návrh, prezentovaný v záverečnej reči prokurátora, nemá zachovanú určitú mieru objektivity, ktorá
sa od prokuratúry vyžaduje, a už vôbec dodržanie prezumpcie neviny. Neexistuje žiadny priamy dôkaz,

ani iná okolnosť, ktorá by nevyvrátiteľne poukazovala v danej trestnej veci na konkrétneho páchateľa,
ktorý mal konať tak, že v úmysle obohatiť sa na škodu majetku poškodenej, sa dopustil uvedenia iného
do omylu, alebo využil jeho omyl. Rovnako neexistuje v súdnom, ani vyšetrovacom spise, jediný dôkaz
svedčiaci o tom, že by to mal byť práve obžalovaný, ktorý sa vydával za L.. F. S., že to mal byť práve
obžalovaný, ktorý mal s poškodenou spoločnosťou elektronicky komunikovať, a neexistuje ani žiadny

dôkaz o tom, že práve obžalovaný, a nik iný, si mal vyžiadať podvodným konaním od poškodenej nejaké
plnenie, hoci práve toto konanie je trestné. Obžalovaný vo svojich písomných podaniach uviedol, že
nemá prístup na internet, že nebol vlastníkom žiadnej e-mailovej schránky, pričom majú za to, že zriadiť
si konto na internete, kde server by sa mal nachádzať v USA, si vyžaduje vyššiu mieru počítačových
zručností. Vzhľadom na to, že obžalovaný nebol ani len vlastníkom e-mailovej schránky, pričom opak

v tomto konaní preukázaný nebol, je vysoko nepravdepodobné, že by si vôbec dokázal zriadiť takéto
konto na serveri z USA. Majú za to, že v rámci celého konania, a to aj po vykonaní a zhodnotení všetkých
dôkazov, sú ďalej zrejmé pochybností o identite tej osoby, ktorá mala vo vzťahu k poškodenej spol.
konať spôsobom opísaným v obžalobe, a vymedzeným podľa príslušných ustanovení Trestného zákonapodľa § 221 ods. 1, ako prečin podvodu. Svedok O. O. v rámci svojho výsluchu vykonaného 12. 9. 2019
uviedol, že nikdy páchateľa nevidel, resp. osobne nestretol. Tiež uviedol „ja som aj volal do tej firmy,
povedali mi, že ten pán vo firme pracuje“. Napriek uvedenej skutočnosti však strana prokuratúry výsluch

svedka L.. S. nenavrhla. Teda nemožno vylúčiť, že v danej veci nemusela nevyhnutne konať osoba,
ktorá by sa mala vydávať za L.. F. S., ale vzniká tu ďalšia pochybnosť o tom, či skutočne nekonala v
danej veci, majúca identitu práve L.. F. S.. Práve vzhľadom na tvrdenie tohto svedka O. O. je nutné
konštatovať, že predpoklad obžaloby, že za L.. S. mala konať iná osoba, je preto len ničím nepodloženou
hypotézou, a z vykonaného dokazovania nevyplýva. Majú za to, že tento nedostatok dokazovania zo

strany nositeľa dôkazného bremena v tomto konaní nemôže byť na škodu obžalovaného. Rovnako
nemožno uznať oblažovaného za vinného na základe hypotézy, bez dôkaznej hodnoty, nehovoriac o
tom, že procesný postup prokuratúry sa prieči zásade trestného konania, náležitého zistenia skutkového
stavu, nehovoriac o zásade vyhľadávacej. V rámci doplnenia dokazovania súd oboznamoval s listinou
založenou na č. l. 9, z ktorej vyplýva, o. i., že mali byť zaslané nejaké podmienky JM osobe konajúcej
za poškodenú spoločnosť. V konaní zostáva ďalšou nevysvetlenou otázkou, akú možnosť, a či vôbec,

mal obžalovaný disponovať s podmienkami tejto spoločnosti, pokiaľ zo spisu vyplýva, že obžalovaný
nikdy pre spoločnosť nepracoval. Na uvedené poukazuje v súvislosti s právom obhajoby, aby proti
každému tvrdeniu obžaloby postavila relevantné otázky na dôkazoch, ktoré spochybňujú predpoklady
obžaloby. Pýtajú sa, na základe čoho potom pán prokurátor žiada uznať práve osobu obžalovaného za
vinného z toho, že sa nejaká, v konaní neidentifikovaná osoba mala alebo nemala vydávať za osobu

L.. S., ktorá v poškodenej spoločnosti skutočne pracuje. V rámci IP adries, ktoré boli zabezpečené do
vyšetrovacieho spisu, je zrejmé, že tu vystupujú aj iné osoby, má na mysli elektronické komunikácie
zabezpečené v rámci vyšetrovacieho spisu tak, ako e-mailové adresy na pojednávaní zabezpečila,
avšak opäť vyvstala otázka identity týchto osôb - U. a F.. Kto to je a akú rolu zohrávajú tieto osoby
v predmetnej trestnej veci, nehovoriac o tom, že e-maily páchateľa mali prichádzať z IP adresy cez

server nachádzajúci sa v USA, konkrétne štát Pensylvánia, mesto Wein, tak, ako uvedené vyplýva z
listinného dôkazu nachádzajúceho sa na č. l. 13, pritom z celého spisu, ako aj z pripojených spisov,
vyplýva, že obžalovaný sa v tejto dobe mal nachádzať v štáte SR a riadne si sám a osobne uplatňovať a
brániť svoje práva, minimálne v trestných konaniach prebiehajúcich vo vzťahu k nemu. Z vyšetrovacieho
spisu ďalej vyplýva práve z výpovede S. F., že až následne, približne v roku 2015, mal obžalovaný

opustiť SR a zdržiavať sa na neznámom mieste. V konaní je teda nepochybné, že na jednej strane
to boli osoby konajúce za poškodené spoločnosti, ktoré boli uvedené do omylu, no podľa názoru
obhajoby, ostáva otázne, ktorá osoba ich do toho omylu uviedla. Podľa ich názoru, neobstojí argument
obžaloby, že dôkazom usvedčujúcim obžalovaného je skutočnosť, a práve tá skutočnosť, že po pripísaní
finančných prostriedkov vyberal z účtu svojej dcéry hotovosť, nehovoriac o tom, že nevyberal z účtu

svojej dcéry hotovosť, ktorá zodpovedá sume škody, ale hotovosť inú. Majú za to, že objektívnym
znakom skutkovej podstaty trestného činu podvodu je také konanie páchateľa, ktorý v úmysle obohatiť
seba alebo iného, uvedenie iného do omylu, alebo využije jeho omyl na škodu cudzieho majetku.
Skutková podstata prečinu podvodu nie je konanie spočívajúce vo výbere finančných prostriedkov z
bankového účtu iného. To, čo bolo v tejto súvislosti v konaní preukazné, je výlučne len tá skutočnosť,

že obžalovaný mal istého dňa navštíviť pobočku dotknutej banky, a komparáciou kamerového záznamu
a výberom z bankového účtu jeho dcéry mala obžaloba dospieť k tomu, že to malo byť v totožnom
čase, ako sa realizoval výber, a že z uvedeného nemožno dôjsť k tomu, že to bol práve obžalovaný,
ktorý sa mal vydávať za L.. F. S.. Z takéhoto konania, kedy obžalovaný vyberá z dcérinho účtu finančné
prostriedky, o ktorých má za to, že ich pôvod je titulom výplaty prídavkov na dieťa a z titulu mzdy

jeho manželky, svedčí úmysel, že prostriedky chcel použiť na neznáme potreby, avšak z tohto konania
ani náznakom nie je preukázaný úmysel obžalovaného tak, ako sa tento pre naplnenie subjektívnej
stránky prečinu podvodu pre jeho trestnosť vyžaduje. V rámci dokazovania nebol vykonaný dôkaz
výpisom bankového účtu dcéry obžalovaného po celú dobu jeho existencie, hoci v záverečnej reči
prokurátor poukazoval na operácie, ku ktorým malo dochádzať na tomto účte, a z ktorých usudzuje, že

tento bol účelovo, pre účel trestnej činnosti, vytvorený. V trestnom konaní nemožno prihliadať na taký
dôkaz, ktorý pred súdom vykonaný nebol, a to aj napriek tomu, že od počiatku konania sa obžalovaný
bránil skutočnosťami a svojimi tvrdeniami, ktoré vykonanie takéhoto dôkazu opodstatňujú. Nedostatok
dokazovania nemôže byť na škodu obžalovaného. V prospech predpokladov obžaloby nesvedčia žiadne
dôkazy, tak priame, ako aj nepriame. Na druhej strane môže obhajoba argumentovať aj tou časťou

dokazovania, ktorá nebola v konaní pred súdom vykonaná, tvrdiac, že ak by boli vykonané dôkazy,
sú predpoklady obžaloby spochybnené ešte vo väčšom rozsahu. Strana obhajoby uviedla, že trvá
na vykonaní výsluchu S. F.. Svedkyňa uviedla okolnosti, ku ktorým ju navrhuje vypočuť, resp. na ne
poukázala, hoci tento dôkaz v konaní vykonaný nebol, sú toho názoru, že aj tento, ako nepriamy dôkaz,by prispel k objasneniu skutočnosti, či sú tvrdenia obžalovaného, uplatnené od počiatku tohto konania,
pravdivé, čo do jeho presvedčenia o tom, akého sú pôvodu. V konaní teda nebolo preukázané žiadnym
spôsobom, ani ďalšia rozhodná okolnosť, že by mal obžalovaný skutočne vedomosť o tom, že pôvod

finančných prostriedkov, ktoré mal vyberať z bankového účtu svojej dcéry, je z trestnej činnosti tak,
ako sa to predpokladá v obžalobnej vete. Úlohou súdu je nestranne posúdiť, či po vykonaní všetkých
dôkazovpretrvávajú,čodopodstatnýchtvrdeníapredpokladovobžaloby,dôvodnéotázkypredstavujúce
rozumné pochybnosti. Zo samotnej záverečnej reči pána prokurátora je zrejmé, že obžaloba je založená
výlučne len na nepriamych dôkazoch, avšak s poukazom na uvedené majú za to, že tieto netvoria

ucelenú logickú a ničím nenarušenú sústavu vzájomne sa doplňujúcich dôkazov. Vo svojom celku
spoľahlivo nepreukazujú všetky okolnosti žalovaného skutku, a to ani tú najpodstatnejšiu. Neusvedčujú
obžalovaného zo spáchania stíhaného skutku tak, že práve výlučne on mal tak konať, že uviedol
iného do omylu, keď súčasne nie je vylúčená možnosť, že tak nekonal niekto iný. Majú za to, že
nemožno vytvoriť precedens, na základe ktorého by bolo možné uznať obžalovaného za vinného, na
základe nepriamych dôkazov, že mal vyberať z účtu svojej dcéry finančné prostriedky v rozhodnej

dobe, a práve preto sa dopustil trestného činu podvodu., resp. bez dôkazov preukazujúcich, že práve
obžalovaný sa mal vydávať za osobu L.. S., alebo na základe hypotézy bez dôkaznej hodnoty. V
záverečnej reči poukázali na to, že je prípustná aj iná verzia, ktorá z racionálneho pohľadu nezaujatej
osoby prichádza do úvahy. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov, ani vysoký stupeň podozrenia
sám o sebe nevytvára zákonný podklad pre odsudzujúci výrok. Majú za to, že predpoklady obžaloby boli

spochybnené, vina obžalovaného nebola relevantne preukázaná, preto v rámci procesného chápania
prezumpcie neviny je potrebné ho považovať za nevinného, pre už uvedenú rozumnú pochybnosť, ktorá
vrámcirozsahuvykonanéhodokazovanianebolaodstránená.Nakoľkobezpochybynebolopreukázané,
že skutok spáchal práve obžalovaný, navrhujú, aby pri súčasnom uplatnení zásady in dubio pro reo súd
obžalovaného spod obžaloby oslobodil a o nároku na náhradu škody nie je priestor rozhodovať, pretože

tento nebol uplatnený, resp., ak má súd za to, že bol uplatnený, navrhujú, aby ho zamietol, pretože tento
nebol v trestnom konaní uplatnený v čas, ako aj s poukazom na skutočnosť, že poškodená spoločnosť
zanikla bez právneho nástupcu počas trestného konania jej výmazom z obchodného registra.

Prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto na škodu cudzieho majetku

seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu, alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na
cudzom majetku malú škodu. Objektom trestného činu je cudzí majetok, bez ohľadu na druh a formu
vlastníctva. Majetkom sú nielen veci, ale aj pohľadávky a iné majetkové práva. Cudzím majetkom sa
rozumie majetok, ktorý nepatrí páchateľovi, alebo nepatrí výlučne jemu. Objektívna stránka trestného
činuspočíva vuvedeníniekohodoomyluspravidlaaktívnymkonaním,keďpredstieraexistenciuurčitých

okolností, ktoré sú v rozpore so skutočným stavom veci. Páchateľ tak môže konať nielen vo vzťahu
priamo k poškodenému, ale aj k iným osobám. Podľa § 124 ods. 1 Trestného zákona, škodou sa na účely
tohto zákona rozumie ujma na majetku alebo reálny úbytok na majetku, alebo na právach poškodeného,
alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, či ide škodu na veci
alebo na právach. Škodou sa na účely tohto zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti

s trestným činom. Podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca
sumu 266,- eur.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo, ako aj vo vzájomných
súvislostiach, súd dospel k záveru, že je dostatočným spôsobom preukázané, že obžalovaný sa dopustil

skutku kladenému mu za vinu obžalobou prokurátora Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš. Súd pri
uznaní viny obžalovaného vychádzal z množstva nepriamych dôkazov, ktoré tvoria súvislý a ucelený
komplex na seba nadväzujúcich usvedčujúcich dôkazov. Preskúmajúc tiež obsah spisového materiálu
vo veci vedenej pred Okresným súdom Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 3T/68/2014, mal súd preukázaný
rovnaký „rukopis“ obžalovaného, keď sa dopustil protiprávnej činnosti vo vzťahu ku poškodenému F. R.,

ktorému konaním kvalifikovaným ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona spôsobil
škodu vo výške 316,- eur. Zo spáchania uvedeného skutku bol obžalovaný uznaný vinným rozsudkom
Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 3T/68/2014-206 zo dňa 28. 6. 2019, v spojení s uznesením
Krajského súdu v Žiline č. k. 1To/82/2019-232, právoplatným dňa 22. 10. 2019, v režime konania proti
ušlému. I v uvedenej trestnej veci bol ustálený skutkový stav podobný skutkovému stavu v prejednávanej

veci, keď obžalovaný taktiež vystupujúc pod menom L.. F. S., teda ako osoba údajne konajúca v
mene spoločnosti Johns Manville Slovakia, a.s., vylákal za školenie, potrebné na uzatvorenie zmluvy
o dielo, od príkazcu - poškodeného F. R., sumu vo výške 316,- eur, ktorá bola pripísaná na rovnakýúčet č. XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v H.. Skutku sa dopustil obžalovaný dňa 20. 11. 2012, teda v
bezprostrednej časovej súvislosti so spáchaním skutku v prejednávanej veci sp. zn. 1T/151/2013.

Pri posudzovaní trestnej zodpovednosti obžalovaného možno konštatovať, že súd mal k dispozícii
dostatočnú masu, hoci nepriamych dôkazov, ktoré usvedčujú obžalovaného z predmetného skutku. Ide
o sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktoré žiadnym z dôkazov neboli narušené, a vo svojom
súhrne všetky spoľahlivo preukazujú spáchanie skutku práve obžalovaným. Vo výpovediach hlavných
svedkov L. O. C. a najmä O. O. neboli zistené žiadne závažné rozpory, pričom súd konštatuje, že ani

u jedného z nich nebol ani len naznačený možný motív hovoriť nepravdu, alebo iný motív, ktorý by
mohol spochybňovať vinu obžalovaného. S výpoveďami týchto dvoch svedkov priamo súvisia i listinné
dôkazy vo forme e-mailovej komunikácie O. O. i pracovníčky spol. GROSS-KM Slovakia, a.s., L.. R.
G.. Výber peňazí obžalovaným v sume 1.050,- eur hneď nasledujúci deň po vklade podvodne vylákanej
sumy sumy 1264,- eur na účet dcéry obžalovaného pracovníčkou poškodenej spoločnosti, L.. R. G., je
len ďalším z dôkazov, ktorý zapadá do ucelenej koncepcie úvah súdu o vine obžalovaného, v spojitosti

i so skutočnosťou, že jedinou osobou, ktorá mala dispozičné oprávnenie k účtu maloletej dcéry, bol
práve obžalovaný. Dcéra obžalovaného mala v čase spáchania skutku 10 rokov, preto sú absolútne
vylúčené možné úvahy o spáchaní alebo podieľaní sa na skutku ňou osobne. V čase spáchania skutku
obžalovaný už nežil v jednej domácnosti ani s bývalou manželkou S. F., keď táto sa mala odsťahovať
dňa 2. 5. 2012, preto súd považoval za neúčelné vyhovieť návrhu obhajoby na jej vypočutie, pretože by

išlo o dôkaz, ktorý sa týka okolnosti nepodstatnej pre rozhodnutie, i okolnosti, ktorú je možné zistiť i skôr
navrhovanými a vykonanými dôkazmi. Aj z obsahu odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Liptovský
Mikuláš sp. z. 3T/68/2014 vyplýva, že po odsťahovaní sa manželky z jednej domácnosti ju obžalovaný
obťažoval vulgárnymi a urážlivými správami, za čo bolo voči nemu vedené i konanie o priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu. Z uvedeného je zrejmé, že z hľadiska skutkového stavu by prípadná

výpoveď tejto svedkyne nemohla prispieť k zisteniu nových relevantných skutočností, a teda, nebola by
ani spôsobilá zvrátiť preukázaný skutkový stav.

Na základe vykonaného dokazovania jednoznačne a bez pochybností vyplýva záver, že obžalovaný,
využívajúc e-mailový kontakt zainteresovaných osôb poškodenej spoločnosti vyvolal dojem, že je

osobou oprávnenou konať za spoločnosť Johns Manville Slovakia, a.s., a to okrem iného i zabezpečiť
školenie pre pracovníkov spoločnosti GROSS-KM, s.r.o., a v tej súvislosti si nechal poslať na bankový
účet, ku ktorému mal samostatné dispozičné oprávnenie len on, sumu 1.264,- eur, pričom v rámci
vykonaného dokazovania bolo preukázané, že reálne existujúca spoločnosť Johns Manville Slovakia,
a.s., Strojárenská 1, Trnava, potvrdila, že v danom období neprebiehal žiaden výber dodávateľa na

dodávku uvádzanú fiktívnou kontaktnou osobou, a poškodená spoločnosť bola následne informovaná,
že sa stala obeťou falošnej výzvy a ponuky na absolvovanie plateného školenia zamestnancov. Pokiaľ
ide o argumentáciu obhajkyne obžalovaného, že potenciálnym páchateľom mohla byť iná osoba, súd
sa vracia späť ku predchádzajúcej úvahe a zisteniam o jedinej osobe, ktorá mohla disponovať účtom,
na ktorý bola poškodenou spoločnosťou vložená suma 1264,- eur, a to bol obžalovaný, preto akákoľvek

iná osoba, súc vedomá si, že s účtom nemôže disponovať, teda nemohla mať logický motív pre takéto
konanie. Ďalší argument obhajoby o ďalších e-mailových adresách (F., l..), zistených pri skúmaní ip
adresy, tiež nemá vplyv na ustálenú vinu obžalovaného, skôr naznačuje variabilitu komunikácie fiktívnej
kontaktnej osoby s ďalšími subjektmi.

Tým, že obžalovaný uviedol obchodnú spoločnosť GROSS-KM, s.r.o, do omylu a spôsobil jej škodu
vo výške najmenej 1.264,- eur, naplnil všetky pojmové znaky prečinu podvodu podľa § 221 ods.
1 Trestného zákona. Obžalovaný sa dopustil konania v priamom úmysle, pretože úplne cielene
komunikoval s poškodenou stranou vyvolávajúc dojem, že je osobou oprávnenou konať za spol. Johns
Manville Slovakia, a.s., pričom vylákal vo svoj prospech sumu 1.264,- eur, teda škodu, ktorá v rámci

kvalifikačných kritérií daných ustanovením § 125 ods. 1 Trestného zákona predstavuje škodu malú.
V súvislosti s ustálením skutkového stavu súdu neunikla pisárska chyba vyskytujúca sa v obžalobe
prokurátora Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš v dátume úhrady sumy 1.264,- eur na účet daný
obžalovaným, keď zo všetkých zistených skutkových okolností je absolútne nepochybné a presvedčivé,
že v skutočnosti došlo ku úhrade dňa 21. 11. 2012, a nie dňa 21. 11. 2013, ako je uvedené v obžalobe,

pričom je zrejmé, že dotknutý účet dcéry obžalovaného bol zrušený v januári 2013, a teda ani by nebolo
možné neskôr na tento účet peniaze poslať. Túto pisársku nezrovnalosť súd napravil v skutkovej vete
uvedením správneho dátumu, pričom táto oprava pisárskej chyby nijak nenarušuje jednotu a totožnosťskutku a nemá priamy vplyv na zvrátenie ustáleného skutkového stavu, a tiež nie je spôsobilá dosiahnuť
iné rozhodnutie súdu než uznanie viny obžalovaného v prejednávanej veci.

Po ustálení skutkového stavu súd konštatuje, že v prejednávanej veci sa dopustil obžalovaný
čiastkového útoku jedného trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, rovnako
ako sa dopustil čiastkového útoku rovnakého trestného činu vo veci vedenej na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 3T/68/2014. Obidve čiastkové konania - čiastkové útoky napĺňajú teda
rovnakú skutkovú podstatu jedného trestného činu, pričom objektívna súvislosť je charakterizovaná

časovou súvislosťou v spáchaní týchto čiastkových útokov, rovnakým spôsobom spáchania čiastkových
útokov i rovnakým predmetom útoku. Subjektívna súvislosť spočíva v uskutočňovaní rovnakého zámeru
(jednotiaci zámer), pričom ide o uskutočňovanie vopred uváženého plánu vo forme série podvodných
konaní. Vzhľadom k tomu, že v prípade pokračovacieho trestného činu sa všetky čiastkové útoky
posudzujú ako jeden trestný čin, súd túto okolnosť premietol do výroku rozsudku pri ustálení právnej
kvalifikácie zahŕňajúcej čiastkové útoky pod bodom 1/ a 2/ výroku o vine, výroku o skutkovej vete,

právnej vete i právnej kvalifikácie. V súlade s ust. § 41 ods. 3 Trestného zákona súd zrušil výrok o vine
obžalovaného a výrok treste rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 3T/68/2014 a znovu
rozhodol o vine za pokračovací trestný čin vrátane nového čiastkového útoku.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd zistil, že obžalovaný má jeden záznam v ústrednej

evidencii priestupkov Ministerstva vnútra SR za skutok zo dňa 2. 5. 2012, vybavený v rozkaznom
konaní pokarhaním. V mieste bydliska nie je bližšie hodnotený. V registri trestov má obžalovaný
osem záznamov. V prvom prípade sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený, druhý záznam svedčí
o podmienečnom zastavení trestného stíhania. Pri štvrtom a piatom zázname ide o podmienečné
odsúdenie, pri ktorom sa obžalovaný osvedčil. Tretí záznam sa týka rozsudku Okresného súdu Trnava

zo dňa 27. 3. 2007, sp. zn. 6T/174/2006, pričom uvedený trest bol zrušený rozsudkom Okresného súdu
Trnava sp. zn. 5T/33/2008 zo dňa 10. 4. 2014 v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava sp. zn.
6To/64/2014 zo dňa 2. 4. 2015. Odsúdenie sp. zn. T/59/2008, trestný rozkaz zo dňa 8. 7. 2008, sa týkalo
podmienečného testu odňatia slobody vo výmere 3 mesiace so skúšobnou dobou do 26. 1. 2011 pre
prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a

úradnej značky podľa § 352 ods. 1 Trestného zákona. Trest bol zrušený trestným rozkazom Okresného
súdu Trnava sp. zn. 1T/56/2010, keby bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 rok
so skúšobnou dobou v trvaní dva roky do 26. 1. 2012, osvedčil sa 26. 1. 2013. Súčasne mu bol uložený
trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dva roky; uložený trest bol súhrnný.

Rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 5T/33/2008 zo dňa 10. 4. 2014, v spojení s uznesením
Krajského súdu Trnava sp. zn. 6To/64/2014 zo dňa 2. 4. 2015, bol obžalovanému uložený súhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 3 roky so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Rovnakým
rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 5T/33/2008 zo dňa 10. 4. 2014 v spojení s uznesením
Krajského súdu Trnava sp. zn. 6To/64/2014 zo dňa 2. 4. 2015 bol obžalovaný uznaný za vinného i

zo zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona, pričom z rozhodnutí, ktoré
boli súčasťou pripojených a oboznámených spisov na hlavnom pojednávaní, vyplýva, že za skutky v
bodoch 3/ a 4/, spáchaných vo februári 2007 a dňa 4. 4. 2007, bol obžalovanému ukladaný samostatný
trest odňatia slobody vo výmere 4 roky so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia.

V súčasnosti súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa
vyhlásený odsudzujúci rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 5T/33/2008 v spojení s uznesením
Krajského súdu Trnava sp. zn,. 6To/64/2014 zo dňa 2. 4. 2015, preto vo vzťahu ku skutkom pod bodmi
3/ a 4/ prichádza v prejednávanej veci do úvahy uloženie súhrnného trestu odňatia slobody, v spojení s

ukladaním spoločného trestu za pokračovací trestný čin uvedený vo výroku o vine tohto rozsudku pod
bodmi 1/ a 2 /.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd tiež vychádzal zo zásady, že základným účelom cieľom
trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi. Trest, ako prostriedok sebaobrany

spoločnosti pred trestnými činmi má pôsobiť výchovne nielen na páchateľa, ale i na ostatných členov
spoločnosti, pričom generálna prevencia sa má uskutočňovať prostredníctvom individuálnej prevencie.
Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Záver súdu o možnosti nápravypáchateľa musí byť vždy v súlade s ochranou, ktorú súd uložením trestu poskytuje chráneným záujmom
spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi páchateľov trestných činov.

V prejednávanej trestnej veci teda súd ukladal obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody za
zbiehajúcu sa trestnú činnosť a spoločný trest odňatia slobody za pokračovaciu trestnú činnosť. Pri
ukladaní trestu súd prihliada podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti
poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. V konaní bolo preukázané, že obžalovaný bol v
minulosti odsúdený, pričom v prípade prvého, druhého a piateho záznamu sa osvedčil, hľadí sa na

neho,akobynebolodsúdený.NarozhodnutiaOkresnéhosúduTrnava,ktorýmibolobžalovanýodsúdený
za trestnú činnosť, spáchanú inak v súbehu, pod sp. zn. 1T/59/2008 a sp. zn. 1T/56/2010, nemožno
prihliadať, pretože na páchateľa sa hľadí, ako keby nebol odsúdený, v dôsledku fikcie osvedčenia sa
uplynutím lehoty na rozhodnutie o osvedčení, čím je v zmysle § 42 ods. 3 Trestného zákona vo vzťahu
ku nim daná prekážka použitia ustanovenia o súhrnnom treste.

Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 3T/68/2014 zo dňa 28. 6. 2019 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 1To/82/2019-232 bolo upustené od uloženia súhrnného trestu
podľa § 44 Trestného zákona vzhľadom k trestu odňatia slobody uloženému obžalovanému rozsudkom
Okresného súdu Trnava č. k. 5T/33/2008-1241 zo dňa 10. 4. 2004 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Trnave č. k. 6To/64/2014-1325 zo dňa 2. 4. 2015. V aktuálne prejednávanej veci súd v rámci

ukladania spoločného súhrnného trestu rušil výrok o vine i výrok o treste rozsudku Okresného súdu
Liptovský Mikuláš sp. zn. 3T/68/2014 zo dňa 28. 6. 2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v
Žiline č. k. 1To/82/2019-232 zo dňa 22. 10. 2019, a do úvahy prichádza uloženie nového, spoločného
súhrnného trestu. Pri konštatovaní rovnováhy poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods.
2 Trestného zákona, vychádzajúc zo zásad ukladania spoločného a súhrnného trestu podľa § 41 ods.

2, ods. 3, § 42 ods. 1 Trestného zákona za pokračovaciu a zbiehajúcu a trestnú činnosť, súd považuje
za primeraný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 2 mesiace, pri súčasnom zrušení výroku o treste
rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 5T/33/2008, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave
sp. zn. 6To/64/2014, ktorým bol pôvodne obžalovanému uložený za trestnú činnosť pod bodmi 3/ a 4/
trest odňatia slobody vo výmere 4 roky so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia

slobody s minimálnym stupňom stráženia. Súd takto uložený trest považuje za primeraný z hľadiska
zákonnosti a primeranosti za rozsiahlu zbiehajúcu sa a pokračovaciu trestnú činnosť, a za spravodlivý a
objektívny obraz potrieb individuálnej a generálnej prevencie, odrážajúc i stupeň nebezpečnosti trestnej
činnosti obžalovaného, ako aj možnosti jeho nápravy, pričom súd konštatuje, že bžalovaný je osobou,
ktorá má sklony ku opakovanému páchaniu trestnej činnosti namierenej proti majetku iného, s prvkami

plánovitosti, prípravy, cielenosti.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním prejednávanej
a súvisiacej trestnej činnosti vo výkone trestu odňatia slobody za inú úmyselnú trestnú činnosť, súd ho
zaradil na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia,

podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona.

V rámci adhézneho konania sa súd nezaoberal výrokom o náhrade škody spôsobenej čiastkovým
útokom vo vzťahu ku poškodenej spoločnosti GROSS-KM, s.r.o., pretože nárok na náhradu škody
si poškodení na hlavnom pojednávaní neuplatnili, navyše súd dáva do pozornosti zánik poškodenej

spoločnosti GROSS-KM, s.r.o. keď táto bola vymazaná z obchodného registra. Vzhľadom k tomu, že v
rámci vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku za pokračovaciu trestnú činnosť, keď zrušený bol pôvodný
celý výrok o vine, o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré mali v uvedenom pôvodnom výroku o vine svoj
podklad, t. j. vrátane výroku o náhrade škody, súd po vyhlásení aktuálne odsudzujúceho rozsudku, i
vo vzťahu ku čiastkovému útoku namierenému voči poškodenému F. R., rozhodol opätovne o uložení

povinnosti obžalovaného nahradiť poškodenému F. R. škodu vo výške 316,- eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Liptovský Mikuláš
do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v neprospech i v prospech obžalovaného,
v prospech obžalovaného môže podať odvolanie, aj proti vôli obžalovaného,

obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka,
príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,
ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny orgán starostlivosti

o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,
poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu,
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti, alebo sa môže oprávnená osoba

odvolania výslovne vzdať.