Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. júl 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/305/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811211658
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3811211658.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov
Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobcu: Ing. C. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom
W., C. XXX/XX, zastúpený advokátskou kanceláriou Nedelka Kubáč Oršulová advokáti s.r.o., so sídlom
Mickiewiczova 9, 811 08 Bratislava proti žalovanému: Ing. H. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., ul. H.
XXXX/XX, o ochranu osobnosti, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo

dňa 08. apríla 2016, č. k. 6C/111/2011-374, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie po predchádzajúcom zrušení rozhodnutia odvolacím
súdom rozhodol o žalobe žalobcu na ochranu osobnosti tak, že žalovaného zaviazal zaslať žalobcovi
do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku písomné ospravedlnenie v znení: „Ospravedlňujem sa

Ing. C. I., tajomníkovi Klubu rýchlostnej kanoistiky v W., za svoje vyjadrenia o jeho osobe a činnosti
uvedené v nasledovných médiách: denník „SME“ zo dňa 06.04.2011 v článku „Primátor W.: Vydierali
ma“ za nepravdivé vyjadrenie, podľa ktorého internetová stránka novaky.com, ním zriadená, ma mala
zdiskreditovať; Týždenník „PLUS 7 dní“, č. 15, zo dňa 07.04.2011 v článku „Vydieraný, Primátor W.
mal zaplatiť desaťtisíc eur za odstavenie webstránky na jeho diskreditáciu“ za nepravdivé vyjadrenie,
podľa ktorého na objednávku zriadil internetovú stránku zameranú na moju diskreditáciu, a že ma v

súvislosti s touto webovou stránkou vydieral; Regionálne noviny „MY“ zo dňa 12.04.2011 v článku „U
nováckeho primátora zasahovali kukláči, prvý muž W. hovorí, že ho vydierali“ za nepravdivé vyjadrenie,
podľa ktorého založil doménu nováky.com s cieľom ma diskreditovať. Svojimi nepravdivými a pravdu
skresľujúcimi vyjadreniami som sa dopustil závažného zásahu do práva na ochranu osobnosti pána
Ing. C. I.. Za tieto vyjadrenia sa mu preto ospravedlňujem. Ing. H. U.“. Žalovaného zaviazal strpieť
zverejnenie písomného ospravedlnenia v rozsahu výroku I. na internetovej stránke www.novaky.com
vlastnenej, spravovanej a prevádzkovanej žalobcom, a to po dobu troch

mesiacov odo dňa doručenia písomného ospravedlnenia v časti „aktuálne témy“. O náhrade trov
konania súd nerozhodol s tým, že o nich rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. V rozhodnutí
konštatoval, že žalobca sa po pripustení zmeny žalobného petitu domáhal ochrany osobnosti formou
písomného ospravedlnenia a strpenia zverejnenia písomného ospravedlnenia na internetovej stránke
www.novaky.com spravovanej žalobcom. Tvrdil, že žalovaný neprimeraným
spôsobom zasiahol do jeho osobnostnej sféry svojimi vyjadreniami uverejnenými v uvedených médiách,

ktorými bol priamo spájaný s tvrdenou diskreditáciou a tvrdeným vydieraním žalovaného. Konkrétne dňa
06.04.2011 v denníku SME - článok „Primátor W. - vydierali ma“, tlačená verzia denníka SME zo dňa
06.04.2011: H. U. tvrdí, že sa stal obeťou vydierania ...Pred voľbami v roku 2006 vznikla internetovástránka Nováky.com. U. tvrdí, že ho mala zdiskreditovať. V marci dostal anonymný email s ponukou,
že za 10.000 eur stránku zrušia. „To považujem za vydieranie, pretože mi oznámili, že ak ich ponuku
neprijmem, dostane ju moja konkurencia“....U. tvrdí, že za ponukou je brat mestského poslanca a syn

prezidenta klubu rýchlostnej kanoistiky v W. C. O. „Je to zakladateľ domény Nováky.com a podnikateľ,
s ktorým má dlhodobo problémy“. Dňa 07.04.2011 v týždenníku Plus 7 dní, číslo 15, článok „Vydieraný
primátor Novák mal zaplatiť 10.000 eur za odstavenie web stránky na jeho diskreditáciu“ sa žalovaný
vyjadrilnasledovne: „Vydieralima.Jednoznačnebolazameranánamojudiskreditáciu...Vyšetrovateľovi
som už v tomto čase dal čierne na bielom, kto za touto stránkou stojí.“ Dňa 12.04.2011 regionálne noviny

My uviedli článok „U nováckeho primátora zasahovali kukláči, prvý muž W. hovorí, že ho vydierali“.
Žalobca mal za to, že rozsah zásahu do jeho osobnostnej sféry nepravdivými a pravdu skresľujúcimi
informáciami zo strany žalovaného je nutné považovať za značný a majúci široký dopad z dôvodu
masívnej medializácie situácie okolo žalobcu, ktorá je schopná spôsobiť mu vážnu ujmu a nabúrať
jeho vzťahy v súkromí ako aj v profesionálnej kariére. Všetky vyjadrenia uverejnené v daných médiách
uvedené zo strany žalovaného vo vzťahu k osobe C. O., resp. tajomníkovi klubu rýchlostnej kanoistiky,

synovi prezidenta klubu rýchlostnej kanoistiky, resp. bratovi poslanca sú schopní čitatelia minimálne v
regióne mesta W. a jeho okolí priradiť osobe žalobcu.

2.Podoplnenídokazovaniasúdžalobevyhovel.Rozhodnutieodôvodniltým,žeuvedenýmivyjadreniami
žalovaného došlo k zásahu do práv žalobcu chránených v ustanovení § 11 a nasl. Občianskeho

zákonníka, keď vo vyššie uvedených médiách boli zverejňované konkrétne výroky žalovaného k osobe
žalobcu, ktorými došlo k zásahu do osobnostných práv žalobcu chránených zákonom, pričom ujma
spočívala v ohrození cti žalobcu, jeho dôstojnosti a jeho povesti. Konštatoval, že išlo o konkrétne
výroky žalovaného, ktoré boli vyjadrené presnou citáciou slovného vyjadrenia žalovaného, teda nie
o zreprodukované tvrdenia žalovaného, ktoré by len vo všeobecnosti prevzal konkrétny redaktor,

čo vyplynulo z vykonaného dokazovania, a to jednak z výpovedí samotného žalovaného, ako aj z
výpovede vypočutých svedkov. Uvedené jednotlivé články, vyjadrenia a relácie tak ako nasledovali
v časovom slede pritom jednoznačne umožňovali verejnosti, minimálne v meste W. a v jeho okolí
identifikovať osobu, ktorých sa týkajú poskytnuté informácie, nakoľko žalobcu v denníku SME žalovaný
označil ako C. O., t. j. nie je v článku priamo zverejnená plná totožnosť žalobcu, ale z hľadiska

minimálne miestnych pomerov a s ohľadom na aktivity žalobcu, ktoré súvisia so zastávaním pozície
tajomníka klubu rýchlostnej kanoistiky W., je informácia priamo zistiteľná prostredníctvom webových
stránok a s ohľadom na rozsiahle aktivity „poslanca“ (poslancom je Mgr. Y. I.) a „prezidenta klubu
rýchlostnej kanoistiky v W.“ (tým je Y. I.), je nielen v regióne Prievidza osoba žalobcu aj takýmto
spôsobom identifikovateľná. Poukázal na to, že denník SME je jedným z najčítanejších slovenských

denníkov, ktorý vychádza v náklade väčšom ako 70.000 výtlačkov a s predajnosťou na úrovni viac
ako 50.000 výtlačkov. Týždenník Plus 7 dní je jedným z najčítanejších periodík na Slovensku, ktorý
vychádza v náklade na úrovni viac ako 190.000 výtlačkov s predajnosťou na úrovni viac ako 150.000
výtlačkov. Podstatu neoprávneného zásahu do osobnostných práv žalobcu videl v tom, že v čase,
kedy boli realizované vyjadrenia žalovaného, resp. kedy takéto vyjadrenia žalovaný poskytol pre

prípravu článkov a spravodajských vstupov voči žalobcovi, nebolo vznesené voči žalobcovi žiadne
obvinenie zo spáchania akéhokoľvek trestného činu, teda ani vo veci trestného činu vydierania, resp.
ohovárania. Do rozhodnutia vo veci taktiež neexistovalo žiadne rozhodnutie súdu, či iného orgánu, ktoré
by hovorilo o tom, že prostredníctvom stránky Novaky.com žalobca diskreditoval osobu žalovaného,
že táto stránka bola zriadená za účelom jeho diskreditácie a že sa akýmkoľvek spôsobom podieľal na

diskreditácii žalovaného prostredníctvom tejto stránky. Závažnosť neoprávneného zásahu žalovaného
do osobnostných práv súd videl aj v tom, že zásah do osobnostných práv žalobcu zo strany žalovaného
trval kontinuálne viac ako niekoľko mesiacov a bol obmedzený až nariadením predbežného opatrenia v
danej veci. Zaoberal sa aj otázkou primeranosti a dospel k záveru, že zásah spôsobený žalovaným jeho
výrokmi v jednotlivých článok nebol vhodný a primeraný, pretože žalovaný sa od začiatku jednoznačne

vyjadroval k osobe žalobcu ako pôvodcu vydierania, pričom konanie žalobcu kvalifikoval ako vydieranie
(v zmysle trestnoprávneho). Jeho vyjadrenia neboli v rovine len jeho vlastných úvah alebo podozrení,
ale konkrétne vyjadrenia žalovaného smerovali ku konkrétnemu konaniu žalobcu. Poukázal na to, že
napriek tomu, že žalovaný sa na jednej strane vyjadroval, že celú situáciu zveruje do rúk polície a riadi
sa inštrukciami polície, na druhej strane poskytoval médiám informácie podľa vlastného uváženia s

vlastným hodnotením situácie, kto za všetkým stojí. Jeho vyjadrenia preto nie je možné považovať za
primerané,pretožežalovanývnímalsvojprejavakoosobnúpotrebubrániťcelúspoločnosťpredtakýmito
ľuďmi a takýchto vyjadrení sa nezdržal ani v priebehu konania, a to ani po nariadení predbežného
opatrenia, pričom nešlo o žiadne potrebné a očakávané stanovisko primátora, napr. k verejnýmzáležitostiam, kde by sa dalo očakávať primerané stanovisko pre médiá. Bez ohľadu na uvedené
zdôraznil, že žalovanému nič nebránilo vyjadriť sa všeobecnejšie, zdržanlivejšie a bez konkrétneho
poukazu na osobu žalobcu, pretože takéto vyjadrenia by zachovávali jednak právo na slobodu prejavu

a jednak právo na ochranu osobnosti žalobcu. Uzavrel tak, že inkriminovaný článok zo dňa 06.04.2011
uverejnenývdenníkuSMEobsahujevyjadreniažalovaného,ktorýchskutkovýpodkladniejepreukázaný
a vyjadrenia žalovaného sú preto nepravdivé a pravdu skresľujúce. Vyjadrenie žalovaného uverejnené
v článku týždenníka Plus 7 dní, č. 15, dňa 07.04.2011, vo vzťahu k žalobcovi nebolo právoplatne
preukázané a do rozhodnutia vo veci samej voči žalobcovi neboli vznesené obvinenia zo strany orgánov

činných v trestnom konaní. Z vyjadrenia žalovaného v článku regionálnych novín MY zo dňa 12.04.2011
vyplýva, že žalovaný spája žalobcu jednak s vydieraním, ako aj s aktivitami osôb vykonávanými
prostredníctvom internetovej stránky www.novaky.com, ktoré mali viesť k diskreditácii žalovaného, čo
v predmetnom konaní zo strany žalovaného nebolo preukázané. Uvedené vyjadrenia žalovaného vo
vyššie uvedených článkoch sú preto nepravdivé a pravdu skresľujúce. Preto súd priznal žalobcovi
právo na zadosťučinenie vo forme písomného ospravedlnenia a trpenia zverejnenia tohto písomného

ospravedlnenia, keď takúto formu ospravedlnenia považoval za primeranú a zodpovedajúcu forme a
povahe zásahu, ktorý bol vyvolaným použitím masovokomunikačných prostriedkov.

3. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne. Ako odvolací dôvod uviedol ust. § 205

ods. 2 písm. f/ O.s.p.. V odvolaní namietal, že výroky, ktoré odzneli v denníku SME dňa 06.04.2011,
v týždenníku Plus 7 dní dňa 07.04.2011 a v denníku regionálne noviny MY dňa 12.04.2011 nie sú
jeho autentické výroky, preto nenesie zodpovednosť za to, čo napísali novinári a aký nadpis v článku
uviedli. K výroku II. napadnutého rozsudku uviedol, že počas celého súdneho konania dokazoval a
dokázal, že internetová stránka www.novaky.com zriadená žalobcom ho mala

zdiskreditovať a že na objednávku zriadil internetovú stránku na jeho diskreditáciu, a preto tragikomicky
znie uvedené rozhodnutie súdu, kde paradoxne v tomto bode sudkyňa sama konštatuje a ukladá mu,
že sa má písomne ospravedlniť na tejto internetovej stránke, vlastnenej, spravovanej a prevádzkovanej
žalobcom, a to dokonca v časti „aktuálne témy“, ktoré na tejto stránke vôbec neexistujú. Poukázal
opätovne na to, že internetovú stránku www.novaky.com zriadila firma E404, s.r.o., Mikovíniho 13, v

Bratislave, v ktorej je žalobca spoločníkom a tiež na zápisnicu zo dňa 06.11.2008, kde žalobca uvádza,
že túto stránku zriadila ich firma, vlastníkom tejto stránky je objednávateľ T. W., W.. L., W., pričom
žalobca uviedol, že s touto osobou nebol nikdy v kontakte a vie len jeho e-mailovú adresu. T. W. však
nie je občanom mesta W. a nebýva na adrese uvedenej žalobcom, je to teda preukázateľne fiktívna
osoba, pričom z predložených dôkazov jednoznačne vyplýva, že žalobca a T. W. je totožná osoba.

Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalobca založil pred komunálnymi voľbami v r. 2006 stránku
www.novaky.com . za účelom jeho diskreditácie a že túto stránku žalobca
prevádzkuje do dnešného dňa. Poukázal opätovne na e-mail, ktorý obdržal dňa 13.03.2011 na jeho
služobný počítač, z ktorého obsahu jednoznačne vyplýva, že to v tom čase považoval za vydieranie.
Zdôraznil skutočnosť, že prichytený priamo pri čine, t. j. pri preberaní 10.000 eur v kukle, kapucni a

chirurgických rukaviciach bol Y. A., ktorý sa ku všetkému priznal, ako všetko zorganizoval jeho bratranec
R. I. (žalobca). Z uvedených dôvodov považuje žalobcu a Y. A. za veľmi nebezpečných ľudí pre celú
spoločnosť, a preto považuje za neuveriteľné, ba až absurdné opätovné rozhodnutie súdu, že sa má
takémuto človeku ospravedlniť. Ďalej v odvolaní poukázal na prieťahy zákonnej sudkyne v konaní a
vyjadroval sa k osobe zákonnej sudkyne. Tvrdil, že vyslovil len skutočnosti, ktoré boli všeobecne známe

a dokázané a jeho subjektívny názor na spôsob, akým boli od neho vymáhané peniaze. Mal za to, že
primárne treba prihliadať k tomu, že tento jeho hodnotiaci úsudok sa zakladal na pravdivej informácii, bol
prezentovaný v primeranej forme, jeho primárnym cieľom nebolo zhanobiť alebo zneuctiť osoby, ktoré
so skutkom spájal, preto tento nemohol zasiahnuť do chránenej osobnostnej sféry žalobcu. V súdenom
prípade, kedy pravdivo informoval médiá o skutočnostiach, ktoré sa reálne stali, nemôže ísť preto o

zásah objektívne spôsobilý znížiť dôstojnosť, česť a vážnosť fyzickej osoby, ktorá skutok vykonala, vo
vzťahu k spoluobčanom a nemôže ohroziť jej postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Žalobca naviac v
konaní nijako nepreukázal, ako konkrétne mu to narušilo súkromie a pokiaľ ide o kariéru tajomníka klubu
rýchlostnej kanoistiky, dal do pozornosti, že túto funkciu vykonáva žalobca nepretržite aj päť rokov po
uverejnení článkov.

4. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť. K námietke žalovaného, že výroky, ktoré odzneli v denníku SME dňa 06.04.2011, v týždenníku
Plus 7 dní dňa 07.04.2011 a v denníku regionálne noviny „MY“ dňa 12.04.2011 nie sú jeho autentickévýroky v časti „vydieranie“ a súd tak účelovo zavádza, uviedol, že tieto nepochybne sú autentickými
výrokmi žalovaného, čo vyplýva z výsluchu oboch autoriek článkov. Pokiaľ ide o vyjadrenie žalovaného,
že nemal možnosť autorizovať svoje vyjadrenia, svedkyňa R. O., rod. C. potvrdila, že žalovaný sa na ňu

so žiadosťou o autorizáciu neobrátil a následne nerozporoval žiadnym spôsobom zverejnenie výrokov
v článku denníka SME a v článku denníka MY a svedkyňa Jana U. uviedla, že článok v týždenníku
Plus 7 dní bol aj autorizovaný zo strany žalovaného. Obe svedkyne nezávisle na sebe potvrdili, že ide
o bežnú novinársku prax, na základe ktorej sa autentické výroky uvádzajú v úvodzovkách, ako tomu
bolo v prípadoch výrokov v článku SME, v článku Plus 7 dní a v článku MY. Ďalej poukázal na to, že

tvrdenia o vydieraní či diskreditácii žalovaný opakoval aj v čase po nariadení predbežného opatrenia,
o čom žalobca informoval súd a predložil mu záznamy napr. zo zasadnutia mestského zastupiteľstva a
z televízneho vysielania, ako aj vyjadrenia žalovaného pre printové médiá, rovnako žalobca predložil
súdu dodatočne záznam z mestského zastupiteľstva v W. zo dňa 29.10.2013 a prepis niektorých
častí predmetného záznamu, v ktorom žalovaný opätovne konštatoval, že žalobca zriadil stránku
www.novaky.com na jeho diskreditáciu. Skutočnosť, že výroky žalovaného

uvádzané v článku SME, v článku Plus 7 dní a v článku MY sú autentickými, vyplýva aj z vyjadrení
žalovaného pre TV Joj v r. 2013 zo dňa 17.04.2013, kedy opätovne žalovaný uviedol, že ho žalobca
vydieral a dokonca použil slová výpalníctvo. Žalovaný zotrval vo svojom presvedčení aj následne po
vydaní prvostupňového rozhodnutia, keď opätovne v r. 2013 pre týždenník Plus 7 dní vyjadril, že bol
„bohapusto vydieraný“ a že toto konanie inak nazvať nevie (18.04.2013). Žalovaný naviac žiadnym

spôsobom nespochybnil autentickosť svojich výrokov ani v odvolaní zo dňa 12.04.2014. Žalobca znova
poukázal na to, že v inkriminovanom čase ani v súčasnosti nie je voči nemu vedené žiadne trestné
stíhanie vo veci vydierania alebo ohovárania, ani v obdobnej veci, a nikdy voči nemu nebolo vznesené
obvinenie z podozrenia zo spáchania akéhokoľvek trestného činu, o ktorých skutočnostiach vedel
žalovaný ako prvý, keď mal jediný prístup k vyšetrovacím spisom a boli mu tieto skutočnosti absolútne

známe. K tvrdeniu žalovaného, že v čase zriadenia stránky www.novaky.com
bol majiteľom domény a osobou, ktorá si objednala jej zriadenie uviedol, že nie je zrejmé, z akých
podkladov malo byť preukázané, že on a osoba, pre ktorú bola stránka zriaďovaná, sú tou istou
osobou, ako to tvrdí žalovaný. Poukázal na to, že orgány činné v trestnom konaní konali vo veciach
niekoľkých obvinení žalobcu z podozrenia zo spáchania trestných činov a nedospeli k záveru, že Peter

W. a žalobca sú totožná osoba, nie je teda možné vyhodnotiť tvrdenie žalovaného, že žalobca zriadil
web stránku www.novaky.com s cieľom diskreditácie žalovaného ako tvrdenie
pravdivé. Žalovaný naviac nepreukázal, že žalobca prostredníctvom web stránky www.novaky.com
diskreditoval žalovaného alebo sa podieľal na jeho diskreditácii. Poukázal tiež
na skutočnosť, že príspevky na uvedenej web stránke sú priamo ukladané jednotlivými prispievateľmi,

rovnako na stránke pri príspevku bola zverejnená možnosť označiť príspevok za nevhodný. Rovnako
je na stránke dané upozornenie, že administrátor nezodpovedá za obsah zverejňovaných príspevkov.
K námietke žalovaného, že považuje za absurdné, že má strpieť písomné ospravedlnenie práve na
stránke www.novaky.com , o ktorej súd tvrdí, že je vlastnená, spravovaná a
prevádzková žalobcom, čo musel počas pojednávania dokazovať, poukázal na to, že žalovaný sám

uvádza, že stránka mala existovať už od r. 2006, avšak nie je sporné, že žalobca sa stal majiteľom
domény až 14.06.2011. Žalovaný teda nepreukázal, že žalobca bol už v čase zriadenia stránky jej
majiteľom a dané nevyplýva ani zo žiadneho žalovaným predloženého listinného dôkazu. Žalovaný
naviac zavádzajúco uvádza, že na stránke sa časť „aktuálne témy“ nenachádza, hoci táto časť je jednou
z nosných častí stránky viditeľných už pri úvodnom načítaní web stránky, preto rozsudok je v tejto časti

plne vykonateľný.

5. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový
poriadok, ďalej len CSP) a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správny potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP,

podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

6. Predovšetkým je potrebné uviesť, že v posudzovanej veci súd prvej inštancie rozhodol a odvolanie
žalovaného bolo podané pred 01.07.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok, ktorý upravuje postup súdu pri prejednávaní a rozhodovaní sporov. Civilným

sporovým poriadkom bol zrušený zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Podľa § 470 ods. 1
CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti.7. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti Civilného sporového poriadku, zostávajú zachované. V zmysle uvedeného zákonného
ustanovenia, ako aj základných princípov, na ktorých je civilný sporový poriadok postavený, odvolací súd

v danej veci posudzoval žalobcom uplatnené odvolacie dôvody podľa zákona účinného v čase podania
odvolania, teda podľa vtedy platného procesného predpisu - zák. č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny
poriadok.

8. Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, bolo možné odôvodniť len skutočnosťami uvedenými v ust. § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O.s.p..

9. V preskúmavanej veci žalovaný v odvolaní uviedol ako odvolací dôvod ust. § 205 ods. 2 písm. f/
O.s.p., teda že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

10. Vychádzajúc z obsahu odvolania žalovaného bol však odvolací súd toho názoru, že žalovaný uplatnil

aj odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. (súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam), hoci žalovaný v odvolaní tento odvolací dôvod výslovne
neoznačuje.

11. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., jeho podstata spočíva predovšetkým

v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Za skutkové zistenia,
ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní sa rozumie taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom,
ktorý nezodpovedal postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p., podľa ktorého hodnotí súd dôkazy podľa
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada
na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany sporu. Nesprávne hodnotenie

dôkazov by bolo preto možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo,
prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo
vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli
z prednesov strán sporu, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti

alebo vierohodnosti, je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporovalo ust. § 133 až § 135
O.s.p.. Odvolacím dôvodom podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. bolo teda možné napadnúť výsledok
činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na nesprávnosť ktorého je možné usudzovať len zo spôsobu, ako
k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani
polemizovať s jeho skutkovými závermi.

12. V preskúmavanej veci z odvolania žalovaného vyplýva, že nedostatok skutkových záverov súdu
prvej inštancie vidí jednak v jeho záveroch, že výroky, ktoré boli uverejnené v citovaných médiách, sú
jeho autentickými výrokmi, jednak v nesprávnych skutkových záveroch súdu prvej inštancie týkajúcich
sa vydierania a založenia internetovej stránky www.novaky.com žalobcom za

účelom jeho diskreditácie.

13. Odvolací súd tieto odvolacie námietky žalovaného nepovažoval za dôvodné.

14. Tak ako je zrejmé z predchádzajúceho zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu č. k.

17Co/322/2013-166 zo dňa 30.07.2014, v uvedenom rozhodnutí odvolací súd vytkol súdu prvej inštancie
jeho skutkové závery o tom, že žalovaný svojimi výrokmi verejne prednesenými na osobu žalobcu
neoprávnene zasiahol do jeho osobnostných práv, keď odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie k
takýmto záverom dospel bez toho, aby konkretizoval výroky, t. j. uviedol, ktorými presne vymedzenými
výrokmi vyslovenými žalovaným, teda nie vydavateľom, resp. tlačovou agentúrou, v konkrétnom médiu,

vykazujúcom znaky neoprávneného zásahu, malo dôjsť k zásahu objektívne spôsobilému privodiť
žalobcovi ujmu na jeho osobnostných právach. Preto uložil súdu prvej inštancie, aby dôsledne
vyhodnotil, ktoré z uvádzaných tvrdení sú tvrdeniami vydavateľstva, resp. autora článkov alebo
agentúrneho spravodajstva a ktoré sú tvrdeniami žalovaného a až následne vec právne posúdil podľa
ust. § 11 Občianskeho zákonníka.

15. Po zrušení rozhodnutia sa súd prvej inštancie v ďaľšom konaní riadil vysloveným právnym názorom
odvolacieho súdu a doplnil dokazovanie o výsluch autorov dotknutých článkov (Mgr. R. O.j, rod. C. a R.
U.), z ktorých vyplynulo, že vyjadrenia, uvedené v denníku SME dňa 06.04.2011, v týždenníku Plus 7dní, č. 15, dňa 07.04.2011 a v regionálnych novinách „MY“ dňa 12.04.2011, konkretizované súdom prvej
inštancie v jeho rozhodnutí, týkajúce sa „vydierania“ a založenia internetovej stránky www.novaky.com
za účelom diskreditácie žalovaného sú buď priamo autentickými výrokmi

žalovaného, alebo ide o parafrázované vyjadrenia žalovaného. Autorka článku Mgr. R. O., rod. C. tiež
pred súdom uviedla, že žalovaný sa na ňu neobrátil s tým, že nesúhlasí so zverejnením týchto výrokov,
ani s požiadavkou o autorizáciu a svedkyňa Jana U. uviedla, že ňou napísaný článok, uverejnený v
týždenníku „Plus 7 dní“ dňa 07.04.2011 bol autorizovaný žalovaným. Námietka žalovaného uvádzaná
v odvolaní, že výroky uverejnené v dotknutých článkoch neboli jeho vyjadreniami, ale išlo o vyjadrenia

autorov týchto článkov, resp. vydavateľstva, a preto za tieto vyjadrenia nezodpovedá, nebola preto
dôvodná a skutkové závery súdu prvej inštancie v tomto smere zodpovedajú vykonanému dokazovaniu.
Odvolací súd považoval rovnako za správne skutkové závery súdu prvej inštancie o tom, že uvedené
články obsahujú vyjadrenia žalovaného, v ktorých žalovaný spája žalobcu jednak s vydieraním, ako aj
so založením internetovej stránky www.novaky.com za účelom diskreditácie
žalovaného ako nepravdivé, z dôvodu, že nebolo preukázané, že uvedeného konania sa skutočne

dopustil žalobca, a preto tieto vyjadrenia žalovaného nemožno vyhodnotiť na základe zistených a
preukázaných skutočností ako pravdivé.

16. V nadväznosti na uvedené odvolací súd potom nezistil ani opodstatnenosť uplatneného dôvodu
podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., t. j. nesprávne právne posúdenie veci, ktorým je mylná aplikácia a

výklad právnej normy na zistený skutkový stav. Súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval
správny právny predpis, a to ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorých fyzická osoba
má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti,
ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy, a v zmysle ktorých fyzická osoba má právo
sa domáhať, aby sa upustilo do neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa

odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

17. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že vyjadrenia žalovaného uvedené
v dotknutých médiách, ktorých pravdivosť nebola preukázaná, keď žalobca nebol obvinený ani

odsúdený pre trestný čin vydierania v predmetnej veci a ani nebolo preukázané, že by založil doménu
www.novaky.com , a za účelom diskreditácie žalovaného, boli spôsobilé
narušiť a ohroziť osobnostné práva žalobcu. Treba pritom poukázať na to, že uvedené vyjadrenia
žalovaného boli uverejnené v médiách, ktoré v prípade denníka SME a týždenníka Plus 7 dní sú
jednými z najčítanejších periodík, a v prípade denníka MY majú značný regionálny dosah a v ktorých

zverejnené informácie nepochybne ľahko umožňovali identifikovať osobu žalobcu. Pokiaľ sa jedná o
intenzitu zásahu, aj podľa názoru odvolacieho súdu išlo o výrazný zásah do osobnostných práv žalobcu,
ktorý bol spôsobilý zasiahnuť do jeho dôstojnosti, občianskej cti a povesti, a preto zadosťučinenie,
priznané súdom prvej inštancie, považoval odvolací súd za dôvodné.

18. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, pričom v zmysle ust.
§ 387 ods. 2 CSP odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na vecne správne a náležité odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods.

1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. V zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP o výške trov odvolacieho
konania rozhodne súd prvej inštancie.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).