Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. jún 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15Co/1/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513200565
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8513200565.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkyne H. V., nar. X.X.XXXX, bytom O. XXX/X, K., zastúpenej
občianskym združením Právne služby spotrebiteľom a vlastníkom bytov, Škultétyho 3, Košice, proti
žalovanému: V. X.F. K., a.s., so sídlom v H., A. X, F.: XX XXX XXX, právne zastúpenej Advokátska
kancelária JUDr. Daniel Blyšťan, s.r.o., so sídlom Užhorodská 21, 040 01 Košice, IČO: 47 231 785,
o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Stará

Ľubovňa č.k. 6C/28/2013-132 zo dňa 6.11.2013 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku
Arbitrážneho súdu Košice so sídlom Alžbetina 41, Košice sp. zn. 2C/546/2012 zo dňa 19.01.2012 voči
žalobkyni až do právoplatného skončenia tohto konania.

Súd prvého stupňa v dôvodoch rozhodnutia poukázal na to, že zákon o rozhodcovskom konaní v
ustanovení § 40 ods. 2 umožňuje odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku na návrh účastníka
konania. Odklad vykonateľnosti má preventívny charakter spočívajúci v snahe predísť vzniku škôd, ako
aj ďalším sporom medzi účastníkmi konania. Pri rozhodovaní o odklade vykonateľnosti bral súd do
úvahy, že v danom prípade bol návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku podaný zo zákonných

dôvodov a v zákonom stanovenej lehote a zároveň tu existuje reálna hrozba majetkovej ujmy žalobkyne
ako fyzickej osoby v prípade exekúcie. Odklad vykonateľnosti má pritom dočasný charakter a je viazaný
na právoplatnosť rozhodnutia o návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol uznesenie
zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalovaný považuje rozhodnutie súdu o

odklade vykonateľnosti za nezákonné, neoprávnené a hrubo zasahujúce do jeho práv priznaných mu
právoplatnýmrozhodnutím.Zdôraznil,žerozhodcovskýrozsudok,ktorýjepredmetomžalobyozrušenie,
má charakter právoplatného rozhodnutia súdu. Všeobecný súd by mal túto okolnosť brať na vedomie
a teda povolenie odkladu vykonateľnosti by sa malo opierať naozaj o výnimočné a v tom ktorom
prípade existujúce skutkové okolnosti, ktoré musia byť v odôvodnení presne uvedené. Aj zmena, či
odklad vykonateľnosti súdneho rozhodnutia musí byť riadne zdôvodnená. Rozhodnutie súdu považuje

za nesprávne, pretože neboli splnené podmienky pre odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku.
Výkon, resp. možnosť podania návrhu na vykonanie právoplatného exekučného titulu žalovaným
nemôže byť bez ďalšieho predpokladom odôvodňujúcim hrozbu závažnej ujmy žalobcu, pričom ani
samotný súd v odôvodnení rozhodnutia neuviedol, že by žalobkyni výkonom exekučného titulu mala
nejaká reálna ujma hroziť. Žalovaný má za to, že v danom prípade žalobkyni žiadna reálna ujma nehrozí.
Aj v prípade začatia exekučného konania, samotný exekučný poriadok zakotvuje inštitúty procesnej

obrany povinného, ktoré môže žalobkyňa využiť na ochranu svojich práv a záujmov. Nepovolením
odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku tak nehrozí žalobkyni žiadna bezprostredná ujma,ak by aj došlo k výkonu exekúcie a to na základe právoplatného rozhodnutia, žalovaný v tom nevidí
žiadnu nenapraviteľnú ujmu. Namieta tiež absenciu dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku
ako predpoklad úspechu žalobkyne v tomto konaní. Skutočnosť, že žaloba bola podaná zo zákonných

dôvodov, sama o sebe nie je dostatočným podkladom pre záver, že sú dané okolnosti odôvodňujúce
odklad vykonateľnosti exekučného titulu. Predovšetkým je potrebné uviesť, že podanie žaloby o
zrušenie rozhodcovského rozsudku v zákonom stanovenej lehote a zo zákonných dôvodov uvedených
v § 40 Zákona o rozhodcovskom konaní, je predpokladom prípustnosti žaloby. Samotná skutočnosť,
že žaloba bola podaná za splnenia týchto predpokladov neznamená, že je daná reálna hrozba

majetkovej ujmy, resp. iný závažný dôvod pre odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. Týmito
predpokladmi sa súd prvého stupňa nijako nezaoberal, žalovaný považuje toto rozhodnutie za arbitrárne
a nepreskúmateľné a v zmysle týchto dôvodov navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle zásad vyjadrených v § 212 O.s.p. spolu s
konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2

O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie dôvodné nie je.

Ako je zrejmé z obsahu spisu, žalobkyňa sa vo vzťahu k žalovanému podanou žalobou domáha zrušenia
rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný Arbitrážnym súdom v Košiciach pod sp. zn. 2C/546/2012
dňa 19.01.2012 a to v súlade s ustanovením § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. Žalobkyňa zároveň

namieta platnosť rozhodcovskej zmluvy, na základe ktorej Arbitrážny súd v Košiciach konal s tým, že
ide o predformulovanú zmluvu zakomponovanú vo Všeobecných poistných podmienkach spoločnosti
žalovaného, ktoré obsahujú neprijateľné podmienky a teda neplatné.

Ustanovenie§40ods.2zákonač.244/2002Z.z.umožňuje,abysúd,ktorýrozhodujeožalobeozrušenie

tuzemského rozhodcovského rozsudku, odložil na návrh účastníka konania vykonateľnosť predmetného
rozhodcovského rozsudku.

V zmysle tohto ustanovenia je odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku dočasným a
preventívnym procesným úkonom súdu, ktorým na určitú dobu suspenduje jeden z účinkov súdneho

rozhodnutia. Takto plní významnú ochrannú funkciu a v prípade, ak dôjde k úspešnému odkladu
vykonateľnosti, napomáha k predchádzaniu možného vzniku škody alebo nemajetkovej ujmy. Postup
podľa citovaného rozhodnutia založený na odklade vykonateľnosti rozhodnutia je tak rozhodnutím
dočasným i predbežným. Dočasnosť spočíva v tom, že vykonateľnosť sa len odkladá (v prejednávanej
veci do právoplatného rozhodnutia všeobecného súdu vo veci samej o podanej žalobe). Preventívnosť

spočíva v snahe predísť vzniku škody i nemajetkovej ujmy povinným osobám, ktoré by mohli vzniknúť
ako dôsledok núteného výkonu napadnutého rozhodnutia, t.j. exekúcie založenej na predmetnom
rozhodcovskom rozsudku.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa v zmysle návrhu žalobkyne dôvodne rozhodol o

odklade vykonateľnosti spomínaného rozhodcovského rozsudku, pričom tento postup je v súlade s
citovaným ustanovením § 40 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní. Vydaný rozhodcovský rozsudok
je nepochybne exekučným titulom, u ktorého v prípade jeho výkonu by došlo k výraznému zásahu
do majetkovej sféry žalobkyne. Je nutné zdôrazniť aj to, že vzhľadom na charakter činnosti žalovanej
spoločnosti, odklad vykonateľnosti vážnym spôsobom nezasiahne jej majetkovú sféru. Z pripojeného

spisu Arbitrážneho súdu v Košiciach sp. zn. 2C/546/2012 tiež plynie, že rozhodcovský rozsudok bol
žalobkyni doručený dňa 31.1.2013, pričom žaloba žalobkyne o zrušenie tohto rozhodcovského rozsudku
bola doručená súdu prvého stupňa dňa 8.2.2013.

Odvolací súd z týchto dôvodov v súlade s ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého

stupňa potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.