Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. december 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/134/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513200565
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8513200565.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.EvyŠofrankovejačlenieksenátu

JUDr. Antónii Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci žalobkyne H. P., rod. E., predtým V.,
nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G. XXX/X, XXX XX K., zastúpenej Občianskym združením Ochrana
spotrebiteľom a vlastníkov bytov so sídlom Škultétyho 3, 040 01 Košice - Staré Mesto, IČO: 42 249 708,
právne zastúpený JUDr. Darinou Solárovou, advokátkou, so sídlom Škultétyho 3, 040 01 Košice, proti
žalovanému Rapid life životná poisťovňa, a.s. so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904,
právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Daniel Blyšťan s.r.o. so sídlom Užhorodská 21, 040
01 Košice, IČO: 47 231 785, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti

rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 08. 03. 2016, č. k. 6C/28/2013-174 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Náhradu trov odvolacieho konania žalobkyni nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zrušil rozsudok
Arbitrážneho súdu v Košiciach so sídlom na Alžbetinej 41, Košice, sp. zn. XC/XXX/XXXX zo dňa 19.
01. 2012. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni trovy konania 199,50 Eur pozostávajúce z trov
právneho zastúpenia na účet právnej zástupkyne JUDr. Dariny Solárovej, advokátky, v lehote do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku.

2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že dňa 26. 07. 2007 (správne
26. 06. 2007; poznámka odvolacieho súdu) žalobkyňa so žalovaným uzatvorila poistnú zmluvu číslo
XXXXXXXXXX, žalobkyňa zmluvu podpísala na žalovaným vopred pripravenom tlačive. Dňa 22. 12.
2010 bola žalovanému doručená žiadosť žalobkyne o zrušenie poistnej zmluvy. Listom zo dňa 05.
01. 2011 žalovaný žalobkyni oznámil, že poistná zmluva v zmysle § 800 Občianskeho zákonníka

zanikne počnúc dňom 22. 02. 2011. Žalovaný dňa 04. 01. 2012 doručil Arbitrážnemu súdu v Košiciach
návrh na začatie konania o zaplatenie 179,18 Eur. Arbitrážny súd Košice vydal dňa 19. 01. 2012
rozhodcovský rozsudok sp. zn. 2C/546/2012, ktorým zaviazal žalobkyňu na úhradu sumy 179,18 Eur
a trov rozhodcovského konania vo výške 276 Eur. Rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený 31.
01. 2013. V konaní žalovaný žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu zmeny právnej úpravy, v dôsledku ktorej
predmetný rozhodcovský rozsudok, o zrušenie ktorého súd koná, prestal účastníkov rozhodcovského,
ako aj tohto súdneho konania zaväzovať. Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru,

že návrh žalobkyne je dôvodný. Súd podrobil kontrole, či účastníkmi konania predložený rozhodcovský
rozsudok vydal rozhodcovský súd oprávnene. V tomto prípade rozhodcovský súd, ako to vyplýva z
odôvodnenia rozhodcovského rozsudku svoju právomoc odvodzoval z rozhodcovskej doložky osobitne
upravenej v časti XV. Všeobecných poistných podmienok (VPP). Súd dospel k záveru, že rozhodcovskúdoložku nie je možné považovať za individuálne dojednanú, je totiž zrejmé z celého znenia VPP,
že aj keď na ich konci je osobitný odsek, ktorý odkazuje na akceptovanie rozhodcovskej doložky
upravenej v časti XV. VPP, túto doložku nemohla žalobkyňa žiadnym spôsobom ovplyvniť. Preto

za právne bezvýznamné súd označil tvrdenie žalovaného o individuálnom dojednaní rozhodcovskej
doložky v osobitných zmluvných dojednaniach. V týchto osobitných zmluvných dojednaniach si účastníci
opätovne dohodli povinnosť v prípade akéhokoľvek sporu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu už raz
dohodnutému vo VPP. Osobitné zmluvné dojednania, podobne ako celé VPP sú písané malým husto
písaným textom, ktoré sťažujú ich čítanie. Žalovaný sa v konaní bránil aj tým, že žalobkyňa si mohla

vybrať či osobitné dojednanie podpíše alebo nie. Na konci VPP je malý rámček na podpis pre klienta,
hneďzatýmsúosobitnédojednaniakpoistnejzmluveanáslednesúuvedenédveväčšierámčeky,jeden
na podpis pre klienta a jeden pre zamestnanca poisťovne, resp. sprostredkovateľa poistenia. Uvedené
usporiadanie rámčekov na podpis navodzuje dojem, že ten hlavný či dôležitejší podpis na konci VPP je
až ten za osobitnými dojednaniami, keďže až za týmto nasledujú rámčeky pre podpisy oboch zmluvných
strán. Aj uvedené nasvedčuje, že tvrdenia žalobkyne o tom, že podľa pokynov sprostredkovateľa

poistnej zmluvy treba VPP podpísať, pričom klient nie je skutočne oboznámený, čo vlastne podpisuje,
sú pravdivé. Z osobitných zmluvných dojednaní nevyplýva, aby v prípade ich nepodpísania žalobkyňou
mala stratiť platnosť tiež časť XV. VPP týkajúca sa rozhodcovského konania. Zo záznamu a z
požiadavky o potrebách klienta k poistnej zmluve žiadnym spôsobom nemožno vyvodiť záver, že z
neho vyplýva, aby žalobkyňa bola poučená o rozhodcovskej doložke a jej prípadných následkoch. Tento

záznam sa týka výslovne potrieb klienta v súvislosti s uzavretím poistnej zmluvy a jediná zmienka
o rozhodcovskom konaní je len v tom zmysle, že v prípade sporov je možné využiť rozhodcovské
konanie na riešenie sporov. Rozhodcovská zmluva, resp. doložka uzatvorená so spotrebiteľom, ak má
byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch
zmluvných strán. Z uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy žiadne informácie o rozdieloch medzi riešením

sporu pred rozhodcovským súdom a všeobecným súdom nevyplývajú. Naviac žalovaný ničím právne
významným nepreukázal, aby žalobkyni poskytol jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo znamená
výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Preto súd má za to, že rozhodcovskú doložku v
predmetnej veci si žalobkyňa osobitne nevyjednala. Rozhodcovskú doložku upravenú v čl. XV. VPP súd
považuje za neprijateľnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľnosti rozhodcovskej doložky a názoru, že jej
cieľom je hlavne dosiahnutie rozhodnutia, ktoré by mohlo byť exekučným titulom bez toho, aby sa
vecou zaoberal všeobecný súd, nasvedčuje aj rokovací poriadok rozhodcovského súdu a sadzobník
poplatkov. Rozhodcovská doložka upravená vo VPP, vopred naformulovaná dodávateľom neumožňuje
spotrebiteľovi dosiahnuť rozhodovanie o prípadnom spore na všeobecnom súde. Ak by spotrebiteľ aj

chcel riešiť spor na rozhodcovskom súde, z uvedenej rozhodcovskej doložky nie je možné zistiť, ktorému
súdu by mal žalobu adresovať, keďže rozhodcovský súd v zmysle časti XV. bodu 2 bude podľa potreby
vytvorený od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými poisťovňou, teda žalovaným,
pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného
stáleho rozhodcovského súdu, pokiaľ sama poisťovňa nezriadi stály rozhodcovský súd. Takýto spôsob

založenia, resp. určenia rozhodcovského súdu je podľa názoru súdu ukážkovým príkladom neprijateľnej
podmienky, keďže by malo ísť o súd vytvorený žalovaným ako dodávateľom, resp. osobou poverenou
žalovaným, teda vyvstávala by tu veľká pochybnosť o objektívnosti takéhoto súdu. Na neprijateľnosti
rozhodcovskej doložky nič nemení ani skutočnosť, že v konečnom dôsledku si žalovaný uplatnil svoje
nároky na rozhodcovskom súde, ktorý už je zriadený, pretože už skutočnosť, že podmienka je objektívne

spôsobilá poškodiť spotrebiteľa postačuje na to, aby bola neprijateľná. Vzhľadom na všetky uvedené
skutočnosti súd žalobe vyhovel a rozhodcovský rozsudok pre neplatne uzavretú rozhodcovskú doložku
zrušil.

3. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov

konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu žalovaného písomne nevyjadrila.6. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle zásad vyjadrených v § 379, § 380
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného dôvodné nie je.

7. Vykonané dokazovanie vo veci potvrdzuje, že strany konania uzatvorili dňa 26.06.2007 poistnú
zmluvu, pričom jej súčasť tvoria aj Všeobecné poistné podmienky pre poistenie zjednávané Prvou
česko-slovenskou poisťovňou Rapid a.s. Právna úprava poistných zmlúv je v Občianskom zákonníku
obsiahnutá v jeho 8.časti.

8. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v dobe uzatvorenia zmluvy sa za
spotrebiteľské zmluvy považovali kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v
8. časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

koná v rámci svojej obchodnej alebo inej svojej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

9. Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy podľa citovaného zákonného ustanovenia je, že pre

spotrebiteľa je vopred pripravená a nie je tak vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo
jej zmeny. Zmluva uzatvorená so žalobkyňou spĺňa túto charakteristiku, keď je tiež zrejmé, že súčasťou
poistnej zmluvy boli aj Všeobecné poistné podmienky, ktoré žalobkyňa ovplyvniť nemohla, nakoľko boli
pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Podľa dohodnutej rozhodcovskej doložky (časť
XV. Všeobecných poistných podmienok) sa všetky spory mali riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní

pred rozhodcovským súdom. Takáto zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo
všeobecných poistných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom
individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.

10. Nemožno sa stotožniť s argumentáciou žalovaného v priebehu konania o individuálnom dojednaní
rozhodcovskej doložky v Osobitných zmluvných dojednaniach. V týchto Osobitných zmluvných
dojednaniach si účastníci len opätovne dohodli povinnosť v prípade akéhokoľvek sporu podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu už raz dohodnutému vo Všeobecných poistných podmienkach. Z týchto
dojednaní nevyplýva, aby v prípade ich nepodpísania žalobkyňou mala stratiť platnosť tiež časť XV.

Všeobecných poistných podmienok. Aj pokiaľ žalobkyňa Osobitné zmluvné dojednania podpísala, jej
povinnosťou vyplývajúcou zo všeobecných poistných podmienok bolo podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu.

11. Cieľom akejkoľvek rozhodcovskej zmluvy je nepochybne dosiahnuť prejednanie prípadného

sporu rozhodcom alebo súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc.
Rozhodcovská zmluva sa často vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými
podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je však význam
rozhodcovskej doložky osobitý, pretože pri vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a
právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Ak

rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná alebo vyplýva zo štandardnej zmluvy a
teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho obavy, že slabšia strana si svoj osud v tak závažnej veci, ako
je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, je plne namieste.

12. Rozhodcovskú doložku si žalobkyňa v danom prípade osobitne nevyjednala, nakoľko táto splývala

s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohla len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť
Všeobecným poistným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom.

13. Občiansky zákonník účinný od 01.01.2008 za neprijateľnú podmienku v ust.§ 53 ods.4 písm.
r/ považuje aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,

aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Na iné vyhodnotenie takejto
neprijateľnej podmienky nie je dôvod ani u zmlúv uzatvorených pred 31.12.2007. Občiansky zákonník
účinný do 31.12.2007 len demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky a teda charakter
neprijateľných podmienok mohli mať aj iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach apovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa.Občianskyzákonníkstakýmitoneprijateľnými
podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa v ust.§ 53 vždy spájal sankciu neplatnosti.

14. Je potrebné uviesť, že ust.§ 53 O.z. nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§
40a Občianskeho zákonníka). Išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na
ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca spotrebiteľovi
podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom je pre jej neprijateľnosť neplatná,

v rozhodcovskom konaní uplatnený nárok rozhodcovským súdom vôbec nemal byť prejednávaný a
rozhodnutý. Rozhodcovský súd môže totiž vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi
zmluvnýmistranamibolavsúlades§3zákonač.244/2002Zb.vzneníneskoršíchpredpisovuzatvorená
platnározhodcovskázmluvaotom,ževšetkyaleboniektoréspory,ktorémedzinimivzniklialebovzniknú
v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Bez takejto
platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4

ods.1 zákona č. 244/2002 Zb. v znení neskorších predpisov) rozhodcovskému súdu chýba základný
predpoklad pre rozhodnutie sporu v rozhodcovskom konaní.

15. Rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa

vyžaduje informácie o tom, čo tá-ktorá voľba konkrétne znamená.

16. Z uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy žiadne informácie o rozdieloch medzi riešením sporu pred
rozhodcovským súdom a všeobecným súdom nevyplývajú. Žalovaný sa svojej zodpovednosti na
uzavretie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemohol zbaviť ani s poukazom na princíp „neznalosť

zákona neospravedlňuje“ uplatnením jeho dôsledkoch v neprospech žalobkyne. Kým rešpektovanie
tohto princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej
možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa môže prichádzať do úvahy len výnimočne,
ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj pri tomto princípe totiž platí, že v konkrétnych
súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana spotrebiteľa.

Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov a realite praktického života odporuje
požiadavka na podrobnej znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť
spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu.

17. K samotným okolnostiam uzatvárania poistnej zmluvy bola podrobne vypočutá žalobkyňa v konaní

(č. l. 172 spisu) a z obsahu ďalších v konaní predložených listinných dôkazov nevyplýva, aby zo strany
sprostredkovateľa poistenia jej bolo poskytnuté riadne vysvetlenie dôsledkov uzatvorenia rozhodcovskej
doložky. Výsledky dokazovania odôvodňujú záver, podľa ktorého žalobkyni neboli poskytnuté žiadne
informácie o dôsledkoch výlučného riešenia sporov v rozhodcovskom konaní v zmysle uzatvorenej
rozhodcovskej doložky. Správne preto konštatuje súd prvej inštancie, že v predmetnej veci došlo k

porušeniu ust.§ 40 ods.1 písm. j/ zákona č. 244/2002 Zb. o rozhodcovskom konaní, nakoľko formuláciou
rozhodcovskej doložky došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania práve so
zreteľom na to, že táto rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná so spotrebiteľom a vylučuje
spotrebiteľa z možnosti obrátiť sa so svojimi nárokmi aj na všeobecný súd a naviac v zmysle tohto
zákonného ustanovenia pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzne právne predpisy na ochranu

spotrebiteľa a to § 53 ods.4 Občianskeho zákonníka. Žalovaný v konaní poukazuje na Dodatok č. 2 k
Všeobecným poistným podmienkam z 21.05.2007 pre poistenie zjednávané Prvou Česko-slovenskou
poisťovňou Rapid, a.s. s tým, že tento Dodatok č. 2 je platný a účinný od 15.12.2008 (č. l. 76 spisu).
Podľa bodu 1 tohto dodatku sa mení a dopĺňa článok XV. časť VPP ods.9, podľa ktorého zmluvné
strany sa dohodli na osobitnom spôsobe individuálneho ovplyvnenia obsahu poistného vzťahu zo strany

poistníka a to v tom zmysle, že dojednania tohto článku (XV. Časť) môže poistník v lehote 30 dní od
podpisu poistnej zmluvy zo strany poistníka individuálne odmietnuť bez toho, aby bol tým dotknutý
alebo akýmkoľvek spôsobom podmienený zvyšok zmluvného vzťahu a iné dojednania týchto poistných
podmienok. Odmietnutie rozhodcovského konania vykonáva poistník písomne. Písomný prejav vôle
poistníka o odmietnutí rozhodcovského konania musí byť poisťovni doručený najneskôr v 30.deň od

podpisu poistnej zmluvy poistníkom. Odvolací súd konštatuje, že poukaz žalovaného na túto časť
dodatku č. 2 k VPP nemá vplyv na iný záver a posúdenie vzťahov účastníkov konania. Aj v tejto súvislosti
nemožno opomenúť, že Dodatok č. 2 predstavuje predbežne formulovanú štandardnú zmluvu, ktorej
obsah žalobkyňa ako spotrebiteľka nemala možnosť ovplyvniť, či zmeniť (čl. 3 ods.2 Smernice 93/13/EHS).Obsahtohtododatkuboldodávateľom-žalovanýmvopredpripravenýanajehoobsahužalobkyňa
nijakým spôsobom neparticipovala. Dodatok tak mohla buď prijať ako celok alebo odmietnuť. Navyše je
potrebné zdôrazniť, že odstúpiť možno vždy od platne uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy (§ 48 ods.1,2

Občianskeho zákonníka), čo v danom prípade vzhľadom na vyššie spomínané závery splnené nebolo.

18.Zatýchtookolnostísúdprvejinštanciesprávnepostupoval,pokiaľžalobeozrušenierozhodcovského
rozsudku vyhovel. Rozhodnutím súdu prvej inštancie v tejto veci nedošlo k upretiu prístupu ku
spravodlivosti na uplatnenie zmluvného nároku zo zaniknutej poistnej zmluvy od žalobkyne. Postupom

podľa § 387 CSP tak odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.

19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná, nežiadala priznať náhradu trov odvolacieho konania,
ani žiadne preukázateľne trovy odvolacieho konania jej nevznikli a neúspešný žalovaný nemá právo na
náhradu trov odvolacieho konania.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).