Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. november 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoE/9/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414205722
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6414205722.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice
Kočičkovej a sudkýň JUDr. Amy Odalošovej a Mgr. Kataríny Katkovej, v exekučnej veci oprávneného
POHOTOVOSŤ s. r. o., so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne
zastúpeného Advocate s. r. o., so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti
povinnej XXXXX/XX K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. č. XXX, XXX XX L. J., vedenej pod sp. zn.

EX 10409/14 súdnym exekútorom R.r. O. T., G.., so sídlom Exekútorského úradu M.č.X.XXX,XXX,XXJ.,
o vymoženie 2.162,40 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad
Hronom č. k. 12Er/326/2014-24 z 30. novembra 2020, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 12Er/326/2014-24 z 30.
novembra 2020 o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „exekučný súd“, „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“)
odvolaním napadnutým uznesením č. k. 12Er/326/2014-24 z 30. novembra 2020 „exekúciu zastavil“ (I.
výrok). Oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83
Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia (II. výrok). Výrok o zastavení exekúcie, odôvodnil
okresný súd tým, že dňa 16. 05. 2014 poveril súdneho exekútora I.. O. T., G.. vykonaním exekúcie
na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom

Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom v Bratislave, sp. zn. SR 02466/12 zo dňa 03. 07. 2012. Dňa 05.
02. 2016 bolo exekučnému súdu prostredníctvom súdneho exekútora doručené doplnenie návrhu na
vykonanie exekúcie, v ktorom sa oprávnený vyjadril k vzniku zmluvného vzťahu medzi ním a povinnou
a k nároku, ktorý bol zabezpečený zmenkou. V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení
odvolaním napadnutého uznesenia uviedol, že zákonom č. 438/2015 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal
zákon č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menili a

dopĺňali niektoré zákony, došlo s účinnosťou od 23. 12. 2015 k novelizácii zákona č. 233/1995 Z. z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), v časti ktorá sa týkala
vymáhania nárokov zo zmenky proti povinným, ktorí sú fyzickými osobami. Podľa novej právnej úpravy
bol oprávnený povinný opísať v návrhu na vykonanie exekúcie aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce
sa vlastného vzťahu s povinnou a pripojiť dôkazy osvedčujúce tieto skutočnosti. Predmetnou novelou
bolo do Exekučného poriadku doplnené tiež prechodné ustanovenie § 243f Exekučného poriadku, ktoré

vyžaduje,abyuvedenéskutočnostibolidoplnenéajvužzačatýchexekúciách,atodo30dníodúčinnosti
zákona č. 438/2015 Z. z., to znamená do 22. 01. 2016.

1.1 Okresný súd mal po preskúmaní spisového materiálu za preukázané, že oprávnený nedoplnil
návrh na vykonanie exekúcie v súlade s ustanovením § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v spojení s
ustanovením § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v znení zákona č. 438/2015 Z. z. v lehote do 22. 01.

2016, ale až 05. 02. 2016, teda po uplynutí zákonnej lehoty.1.2 V súvislosti s doručením doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 243f ods. 1 Exekučného
poriadku v znení zákona č. 438/2015 Z. z., okresný súd poukázal na uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 752/2016-7 zo dňa 08. 11. 2016 a na uznesenie Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 564/2016-11 zo dňa 13. 09. 2016, v ktorých Ústavný súd Slovenskej
republiky vyslovil záver, že „bolo potrebné predmetné doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie doručiť
v zákonom stanovenej lehote priamo exekučnému súdu a nie súdnemu exekútorovi“. Ústavný súd
Slovenskej republiky v predmetných rozhodnutiach uviedol, že doplnenie návrhu bolo potrebné podľa
§ 243f doručiť priamo exekučnému súdu, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že predmetné zákonom

požadované doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie slúžilo vo vymedzených prípadoch na posúdenie
prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie, o ktorej bol oprávnený rozhodnúť výlučne exekučný súd,
a nie súdny exekútor. Obdobný záver podľa okresného súdu vyplýva aj z uznesenia Krajského súdu v
Banskej Bystrici č. k. 1CoE/40/2020-47 zo dňa 28. 05. 2020.

1.3 V závere odôvodnenia odvolaním napadnutého uznesenia okresný súd konštatoval, že zákonným

následkom nedoplnenia návrhu na vykonanie exekúcie v lehote 30 dní od účinnosti zákona č. 438/2015
Z. z. (t. j. do 22. januára 2016) je zastavenie exekúcie podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku.
Vzhľadom na skutočnosť, že v predmetnej exekúcii sú dané dôvody na zastavenie exekúcie podľa
ustanovenia § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, okresný súd exekúciu zastavil.

1.4 Výrok o trovách exekúcie, odôvodnil okresný súd tým, že po preštudovaní špecifikácie trov exekúcie
vo vyúčtovaní predloženom súdnym exekútorom dospel k záveru, že paušálnu odmenu vo výške 33,19
Eur si súdny exekútor vyčíslil v súlade s vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z. z. (ktorú okresný súd na
daný prípad aplikoval v zmysle § 30 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z.), a preto mu ju priznal v takej
výške, v akej si ju súdny exekútor uplatnil v predloženom vyúčtovaní. Vzhľadom na skutočnosť, že súdny

exekútor je platiteľom DPH v zmysle § 3 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, okresný
súd mu priznal aj 20 % DPH.

2. Proti predmetnému uzneseniu okresného súdu podal v celom rozsahu a v zákonom stanovenej lehote
oprávnený odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd podľa ustanovenia § 389 zákona č. 160/2015 Z. z.,

Civilného sporového poriadku (ďalej v texte len ,,CSP“) odvolaním napadnuté uznesenie okresného
súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žiadal priznať náhradu trov
konania, ktoré mu vznikli, vrátane trov odvolacieho konania. Odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi
podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.

2.1 V rámci vyššie uvedených odvolacích dôvodov oprávnený v odvolaní okresnému súdu vytkol, že
povinnú nesprávne posúdil ako spotrebiteľa. V uvedenej súvislosti poukázal oprávnený v odvolaní na
tú skutočnosť, že dňa 01. 08. 2011 uzavrel s povinnou Zmluvu o úvere č. G., na základe ktorej bol
povinnej poskytnutý úver na účel povolania. Povinná v predmetnej zmluve o úvere uviedla a aj osobitne
podpísala vyhlásenie, že poskytované peňažné prostriedky budú využité na tento účel. Skutočnosť, na

čo konkrétne bol povinnou následne poskytnutý úver aj využitý, oprávnený neskúma, nakoľko je to pre
neho už nepodstatná informácia. Povinná ako dlžník navyše nemá zo žiadneho zákona informačnú
povinnosť voči veriteľovi, aby preukazovala skutočné použitie finančných prostriedkov. Oprávnený preto
z titulu platnej legislatívnej úpravy nie je toho názoru, že musí vedieť či povinná (dlžník) v praxi naozaj
použila finančné prostriedky na rovnaký účel ako deklarovala v zmluve o úvere. V prípade postavenia

oprávneného treba akceptovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s povinnou vstupoval.
Zdôraznil, že jeho argumentácia v tomto smere je v plnom súlade s judikatúrou Európskeho súdneho
dvora v oblasti práva na ochranu spotrebiteľa. Pri výklade pojmu spotrebiteľ je potrebné chrániť dobrú
vieru druhej strany. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto
osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa (ESD, C-464/01, vo veci Johann Gruber proti

Bay Wa AG publikovaný o. i. v Švestka, J., Spáčil, J., Škárová, M., Hulmák, M. a kol. Občanský zákoník
I. § 1 až 459. Komentář. 2. vydání. Praha : C. H. Beck, 2009, s. 468 - 469).

2.2 Oprávnený v odvolaní ďalej (nad rámec dôvod zastavenia konania uvedených okresným súdom
v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia) uviedol, že je nepochybné, že rozhodcovská

zmluva, dohodnutá medzi oprávneným a povinnou je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou,
nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom
rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva
nevyžaduje od povinnej, aby sa spory s oprávneným riešili výlučne v rozhodcovskom konaní. Poukázalna bod 1 článku II rozhodcovskej zmluvy, označený ako predmet zmluvy, kde sa uvádza: zmluvné
strany sa dohodli riešiť všetky spory vzniknuté z predmetných zmlúv o úvere buď pred Stálym
rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská a. s. (ďalej len „rozhodcovský súd“) alebo

pred príslušným všeobecným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu
na súde. Z uvedeného podľa oprávneného jasne vyplynulo, že v zmysle rozhodcovskej zmluvy nie je
daná výlučná právomoc rozhodcovského súdu, a teda povinná má možnosť v prípade nespokojnosti
obrátiť sa na všeobecný súd. Konštatoval, že medzi ním a povinnou bola v danom prípade uzatvorená
rozhodcovská zmluva, a to na samostatnom liste papiera, oddelene od samotnej zmluvy o úvere.

Zároveň oprávnený poukázal v odvolaní na to, že povinná svojím podpisom na rozhodcovskej zmluve
zo dňa 01. 08. 2011 vyhlásila, že s uzatvorením rozhodcovskej zmluvy súhlasí, zároveň vyhlásila,
že pred uzatvorením rozhodcovskej zmluvy bola osobitne poučená o dôsledkoch uzatvorenia tejto
rozhodcovskej zmluvy; povinná svojím podpisom ako vážnym, zrozumiteľným a určitým prejavom vôle
súhlasila podľa oprávneného s uzavretím predmetnej rozhodcovskej zmluvy.

2.3 Oprávnený v odvolaní ďalej uviedol, že exekučný titul bol vydaný v dôsledku riadne vedeného
sporového konania, s prihliadnutím na dobré mravy, preto sa nestotožňuje s odôvodnením odvolaním
napadnutéhouznesenia.Zdôraznil,žeúčelomust.§57ods.1písm.m)Exekučnéhoporiadkujezabrániť
tomu, aby spotrebiteľ súhlasil s podmienkou, ktorá je v pomere ku konkrétnemu právnemu vzťahu
neprimeranou.

2.4 V ďalšej časti odvolania oprávnený uviedol, že dôkazy osvedčujúce skutočnosti pomenované v
ust. § 39 ods.4 Exekučného poriadku sú od počiatku výkonu exekúcie súčasťou exekučného spisu a
boli v minulosti súdom podľa ust. § 44 ods.2 Exekučného poriadku preskúmané. Medzičasom nedošlo
k zmene skutkového stavu ani k zmene obsahu dôkazov. Zdôraznil, že „je pripravený opätovne doložiť

akékoľvek z týchto dôkazov ak došlo k ich strate z exekučného spisu“. Povinnosť vyžadovanú zákonným
ustanovením § 39 ods. 4 Exekučného poriadku si splnil, a teda doplnil návrh na vykonanie exekúcie
v stanovenej lehote, preto zastáva názor, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru, keď
exekúciu zastavil.

2.5 V závere odvolania poukázal oprávnený na to, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má
za to, že rozhodcovskou zmluvou bola platne založená právomoc rozhodcovského súdu, a preto aj
rozhodnutie, ktoré bolo výsledkom rozhodcovského konania má povahu exekučného titulu (nadobudlo
právoplatnosť aj vykonateľnosť).

3. Povinný ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP) skôr, ako pristúpil k vecnému
preskúmavaniu odvolaním napadnutého rozhodnutia zisťoval, či odvolanie bolo podané včas,
oprávnenou osobou, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné a či odvolanie má všetky

zákonom požadované náležitosti. Po zistení, že odvolanie smeruje voči rozhodnutiu, proti ktorému nie
je odvolanie prípustné, odvolací súd odvolanie podľa § 386 písm. c) CSP z nižšie uvedených dôvodov
odmietol.

5. Podľa ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení zákona č. 438/2015 Z. z., v návrhu na

vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému,
ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s
povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje
nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto
skutočnosti osvedčujú.

5.1 Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k
neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017.

5.2 Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v
lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.5.3 Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak to povaha
veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku.

5.4 Podľa § 58 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, proti rozhodnutiam podľa
§ 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h), k) až m) je prípustné odvolanie.

5.5 Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon

pripúšťa.

5.6 Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

6. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že okresný súd odvolaním napadnutým uznesením č. k.

12Er/326/2014-24 z 30. novembra 2020 exekúciu zastavil podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku (I
výrok). Oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 Eur
v lehote 3 dní od právoplatnosti odvolaním napadnutého uznesenia (II. výrok). Predmetné uznesenie
napadol oprávnený odvolaním, doručeným okresnému súdu dňa 01. 02. 2021.

7. Po prejednaní odvolania oprávneného odvolací súd uvádza, že z dikcie ust. § 9a ods. 1 Exekučného
poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017 vyplýva, že v konaní vedenom podľa Exekučného poriadku
sa primerane použijú ustanovenia CSP, ak to nevylučuje povaha veci. Exekučný poriadok nemá vlastnú
právnuúpravuodvolaciehokonania,pretosavexekučnomkonaníaplikujeprávnaúpravaobsiahnutáv§
355 a nasl. CSP. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak

tozákonpripúšťa.Vuvedenomustanoveníjeobsiahnutévšeobecnépravidloprípustnostiodvolaniaproti
uzneseniu vydanému súdom prvej inštancie, z ktorého vyplýva, že odvolanie je prípustné len vtedy, ak to
zákon výslovne pripúšťa. Taxatívny výpočet uznesení, proti ktorým je odvolanie prípustné, je obsiahnutý
v § 357 CSP. Exekučné konanie je upravené v Exekučnom poriadku, ktorý je vo vzťahu k Civilnému
sporovému poriadku v pozícii lex specialis, z čoho logicky vyplýva, že niektoré uznesenia, typické pre

exekučné konania, nie sú zahrnuté v § 357 CSP, pretože v klasickom sporovom konaní sa nevyskytujú.
Rozhodujúce preto v zmysle ust. § 355 ods. 2 CSP je, či odvolanie proti uzneseniu, vydanému v zmysle
ust. § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, Exekučný poriadok v znení do 31. 03. 2017 (§ 243h ods. 1
prvá veta Exekučného poriadku) pripúšťa.

8. V nadväznosti na uvedené odvolací súd uvádza, že žiadne ustanovenie Exekučného poriadku v znení
účinnom do 31. 03. 2017 nezakladá prípustnosť odvolania proti uzneseniu exekučného súdu o zastavení
exekúciepodľa§243fods.5Exekučnéhoporiadku.Odvolaniepripúšťalenprotiuzneseniamozastavení
exekúcie, taxatívne uvedeným v ustanovení § 58 ods. 5 Exekučného poriadku. Uznesenie o zastavení
exekúcie podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku zjavne takýmto rozhodnutím nie je, a preto je nutné

vyvodiť záver, že odvolanie proti takémuto rozhodnutiu exekučného súdu nie je prípustné.

9. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie oprávneného proti odvolaním
napadnutému uzneseniu exekučného súdu podľa § 386 písm. c) CSP odmietol, keďže smeruje proti
rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).