Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. október 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/22/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1518205816
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1518205816.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov

Mgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Alexandry Hanusovej v spore žalobcu: K. V.Ž. O., T.: XX XXX XXX, K.
X, K., proti žalovaným: X. B. Y., X. Ž.Q. Y., U. Z. XX, K., o zaplatenie 457,17 eura s príslušenstvom, na
odvolanie žalovaného v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 02.09.2020, č.k.
6C/39/2018-74, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobcovi priznáva proti žalovaným v 1. a v 2. rade spoločne a nerozdielne plný nárok na náhradu trov

odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaných v 1. a v 2. rade zaplatiť žalobcovi
spoločne a nerozdielne sumu 457,17 eura, na bankový účet č. A., VS: XXXXXXXXXX, ŠS: XXXXXX,
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 457,17 eura od 22.06.2018 do zaplatenia,
na bankový účet č. SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, VS: XXXXXXXXXX, SŠ: XXXXXX, všetko do
troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 28.09.2018 domáhal voči žalovaným

v 1. a v 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 457,17 eura spolu s príslušenstvom, nakoľko
títo ako vlastníci bytu č. XX, na Z. XX Z. K. nezaplatili nedoplatok vzniknutý vyúčtovaním za služby
poskytované s užívaním bytu za rok 2017 v lehote 15 dní od jeho doručenia; vyúčtovanie prevzali dňa
06.06.2018.

3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že žalovaní v 1. a v 2. rade sú bezpodieloví
spoluvlastníci bytu č. XX na Z. XX Z. K., nachádzajúceho sa v dome, ktorého správu vykonáva žalobca

na základe zmluvy o výkone správy zo dňa 01.12.2000. Žalovaným vznikol podľa vyúčtovania nákladov
spojenýchsužívanímbytuzarok2017nedoplatokvsume457,17eura,keďnákladynabytpredstavovali
sumu 2.657,17 eura a úhrady zo strany žalovaných sumu 2.200 eur. Vyúčtovanie nákladov spojených
s užívaním bytu za rok 2017 žalobca doručil žalovaným dňa 06.06.2018, pričom títo sa s úhradou
nedoplatku dostali do meškania, keď nedoplatok nezaplatili do 15 dní od jeho doručenia.

4. Súd prvej inštancie vyhodnotil žalobu žalobcu za dôvodnú, keďže žalobca preukázal svoj nárok

listinnými dôkazmi založenými v spise. Žalovaní boli vlastníkmi bytu č. XX, na Z. XX Z. K., užívaním
ktorého im vznikol v roku 2017 nedoplatok, ktorého výšku nerozporovali a voči vyúčtovaniu nákladov
nevzniesli reklamáciu. So zreteľom na túto skutočnosť ich konajúci súd, za súčasnej aplikácie § 853,
§ 121 ods. 3, § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len„Občiansky zákonník“), § 3 ods. 1, § 6 ods. 1, ods. 2, § 8a ods. 1, § 10 ods. 1, ods. 6 zákona č. 182/1993
Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z.z.“), § 3 nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka, zaviazal k úhrade dlžnej sumy 457,17 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne
z dlžnej sumy od 22.06.2018, ako dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty 15 dní na úhradu dlžnej sumy,
do zaplatenia.

5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 251, § 252, § 255 ods. 1,

ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“)
tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal voči žalovaným v 1. a v 2. rade náhradu trov
konania v plnom rozsahu.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný v 1. rade.
Namietal, že dlh z titulu vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2017 nevznikol jeho

pričinením, keďže v byte nebýva a nezdržiava sa v ňom už tri roky, pričom chodí pozrieť len deti, vždy
v prítomnosti žalovanej v 2. rade. Vzhľadom na to, že do bytu nemá žiaden prístup, keď kľúče od neho
odovzdal žalovanej v 2. rade, poprel jej vyjadrenia o jeho návštevách bytu spojených s pustením vody,
majúc za to, že nedoplatok vznikol jej pričinením. Žalovaný v 1. rade tiež poukázal na skutočnosť, že
žalovaná v 2. rade sa zaviazala uhradiť vzniknutý dlh, k čomu však nepristúpila, preto mu nebolo zrejmé,

z akých dôvodov konajúci súd nezaviazal žalovanú v 2. rade platobným rozkazom dlh uhradiť. Podotkol,
že v súčasnosti prebieha konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len
„BSM“), ktorého sa však žalovaná v 2. rade doposiaľ nezúčastnila. Zdôraznil ochotu uhradiť dlh, za
podmienky zrušenia užívacieho práva žalovanej v 2. rade k bytu. Na uvedenom základe navrhol zrušiť
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie.

7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že počas trvania BSM existuje pasívna solidarita
bezpodielových spoluvlastníkov v prípade dlhov spojených s vlastníctvom, užívaním a udržiavaním
spoločnej veci, a preto pokiaľ nedošlo medzi bývalými manželmi k vyporiadaniu BSM, sú títo povinní
platiťmesačnézálohovéplatbyzabytspoločneanerozdielne.Nauvedenomzákladeakosprávcamohol

požadovať splnenie dlhu od ktoréhokoľvek zo žalovaných ako bývalých manželov. Aj keby sa žalovaní
medzi sebou dohodli, že zálohové platby bude uhrádzať len jeden z nich, taká dohoda by voči nemu
nebola účinná, keďže takou dohodou by si žalovaní len určili vzájomný pomer, v akom participujú na
spoločnom dlhu. Žalobca poukázal na § 10 ods. 1 a ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z., v zmysle ktorého
povinnosť platiť mesačné zálohové platby nie je spojená s užívaním alebo neužívaním bytu, ale s jeho

vlastníctvom.

8. Žalovaná v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu mala za to, že dlh voči žalobcovi vznikol i pričinením
žalovaného v 1. rade, ktorý naďalej disponuje dvomi kľúčmi od bytu, bez jej súhlasu ho kontroluje a
zároveň chodí i do poštovej schránky. Podľa nej žalovaný v 1. rade v tomto smere účelovo klamal a

zavádzal. Vzhľadom na to, že so žalovaným v 1. rade sú obaja majiteľmi bytu s rovnakým podielom,
bola žalovaná v 2. rade toho názoru, že sú povinní dlh uhradiť rovným dielom.

9. Odvolací súd viazaný dôvodmi odvolania (§ 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie, prejednal odvolanie žalovaného v 1. rade bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385

ods. 1 C.s.p. a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383
C.s.p.) dospel k záveru, že jeho odvolanie dôvodné nie je. Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa
28.10.2021 (§ 378 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.).

10. Preskúmaním súdneho spisu sa odvolací súd stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu

prvej inštancie, ktorým tento vyhovel žalobe žalobcu a zaviazal žalovaných v 1. a v 2. rade spoločne a
nerozdielne na zaplatenie sumy 457,17 eura spolu s príslušenstvom, posúdiac žalobou uplatnený nárok
ako dôvodný a v podrobnostiach na neho odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Súd prvej inštancie pritom
vychádzal správne zo zistenia, že nehnuteľnosť tvorila za trvania manželstva predmet BSM žalovaných.
Za situácie, keď po rozvode manželstva si žalovaní doposiaľ nevysporiadali BSM, pričom nepreukázali

ani existenciu dohody o spôsobe užívania bytu, úhrad nákladov súvisiacich s jeho užívaním, vrátane
prípadných nedoplatkov, resp. existenciu takej dohody si vykladali obaja rôzne, potom platí, že do
doby vyporiadania BSM zostali obaja žalovaní (spolu)vlastníkmi celého spoločného majetku, t.j. vrátane
bytu. Pokiaľ ide o právny režim k spoločnému majetku platia v zmysle § 853 Občianskeho zákonníkaanalogickyustanoveniaObčianskehozákonníkaoBSM,ateda,žeprávaapovinnostiobochžalovaných,
a to i vo vzťahu ku tretím osobám (v danom prípade k žalobcovi) sú spoločné (ide o pasívnu
solidaritu vyplývajúcu zo zákona); na tento záver pritom nemá vplyv to, že žalovaný v 1. rade byt neužíval

a nebýval v ňom.

11. S poukazom na vyššie uvedené možno konštatovať, že žalovaný v 1. rade v podanom odvolaní
neuviedolžiadnerelevantnéskutočnosti,ktorýmibypreukázalnesprávnosťnapadnutéhorozsudkusúdu
prvej inštancie a keďže ním uvádzané tvrdenia neboli svojou relevanciou spôsobilé privodiť zmenu

napadnutého rozhodnutia, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v
zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

12. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní
úspech, priznal proti žalovaným v 1. a v 2. rade spoločne a nerozdielne plný nárok na ich náhradu.

13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).