Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. október 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/30/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615204279
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1615204279.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členiek

senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v právnej veci žalobcu: Prima banka
Slovensko, a. s., IČO: 31 575 951, so sídlom: Hodžova 11, Žilina, proti žalovanému: Ľ. M., narodený
dňa XX.XX.XXXX, bytom: W.. L.. A. XXXX/XX, M., o zaplatenie 179,87 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky, č. k. 6C/645/2015-93 zo dňa 11.10.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Malacky, č.k. 6C/645/2015-93 zo dňa 11.10.2018 p o t v r
d z u j e.

II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Malacky, rozsudkom č.k. 6C/645/2015-93 zo dňa 11.10.2018 uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi 179,87 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej
časti, teda v časti úroku 28 % ročne zo sumy 179,87 eur od 19.10.2012 do zaplatenia žalobu zamietol.
Žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že žalobca na základe zmluvy o spolupráci pri poskytovaní
bankových produktov a služieb č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 2.7.2007 zriadil pre žalovaného rastový

osobný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX s poplatkovým spôsobom Balík Výhoda 50, pričom žalovanému
bola zároveň vydaná platobná karta Maestro s denným limitom platobnej karty 331,94 eur (10.000,-
Sk). Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú s možnosťou jej vypovedania v súlade s Všeobecnými
obchodnými podmienkami (ďalej aj VOP). Listom zo dňa 11.10.2012 žalobca žalovanému oznámil,
že dňom doručenia tohto oznámenia od zmluvy o účte č. XXXXXXXXXX odstupuje a žalovaného
vyzval, aby v lehote 3 dní odo dňa doručenia oznámenia uhradil debetný zostatok vyčíslený ku dňu
30.6.2012 vo výške 217,98 eur. Žalobca v žalobe uviedol, že uplatnená istina 179,87 eur predstavuje

rozdiel medzi všetkými debetnými a všetkými kreditnými obratmi vykonanými na účte žalovaného, podľa
platobnej histórie vo forme výpisov z účtu žalovaného. Súčet kreditných a súčet debetných položiek
za príslušné obdobie je v úvode každého jednotlivého výpisu. Debetné obraty predstavovali druhovo
operácie žalovaného: platobné príkazy, platby, výbery, úroky, mesačný poplatok za poskytovaný balík
služieb, poplatky za upozornenie, výzvu - nepovolený debet, za nezrealizované platby, za zrušenie
trvalého príkazu, poplatok za transakcie, poplatok za SMS. Po dobu nepovoleného prečerpania je
majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby - „úrok

pri nepovolenom prečerpaní účtu“ (vo výške 28 % ročne). Podľa výpisov z účtu žalovaného ku dňu
28.9.2012 bol debetný zostatok na účte žalovaného 217,98 eur, pričom od 29.9.2012 do 19.10.2012
boli na účte žalovaného vykonané 2 kreditné položky v sume 224,95 eur a 3 debetné položky v sume
- 6,97 eur, čím na účte žalovaného zostal ku dňu 19.10.2012 debetný zostatok v sume 179,87 eur. Zvýpisov z účtov, ktoré žalobca súdu doložil vyplýva, že v určitých obdobiach mal žalovaný určenú výšku
limitu povoleného prečerpania v sume 940,- eur s úrokovou sadzbou 16,90 % s tým, že pri čerpaní
prostriedkov nad debetný limit sa k úrokovej sadzbe pripočíta zmluvná pokuta vo výške 4,10 % ročne.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia § 708 ods. 1, 2, § 709 ods. 1, § 710, §
711 ods. 1, § 497, § 502 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 2, 3, §
53 ods. 1, § 54 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, § 2 písm. a, b,
§ 3 ods. 6 zák. č. 2, § 4 ods. 5, zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a poukázal aj na

článok III U. bod 1 Všeobecných obchodných podmienok v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, podľa
ktorého službu polené prečerpanie na osobnom účte (ďalej len služba PP) zriadi banka na osobnom účte
klienta v banke, v prípade konkludentného prijatia neodvolateľného návrhu klienta na uzavretie zmluvy
o poskytovaní služieb PP bankou resp. v prípade uzavretia zmluvy o poskytovaní služby PP v súlade s
podmienkami uvedenými v tejto časti III. VOP. Klient nemá právny nárok na zriadenie služby PP. Podľa
bodu 2 tejto časti VOP zmluva bude platne a účinne uzavretá a služba PP bude zriadená momentom

povolenia čerpania peňažných prostriedkov do výšky debetného limitu na účte bankou. Podľa časti III.
U. bod. 9 VOP suma čerpaných finančných prostriedkov nad výšku debetného limitu je sankcionovaná
debetnou úrokovou sadzbou, ako pri nepovolenom čerpaní debetu na účte podľa sadzobníka. Súd
prvej inštancie ustálil, že predmetnú zmluvu žalovaný uzavrel ako fyzická osoba s uvedením rodného
čísla a adresy trvalého bydliska. Žalobca je bankou - právnickou osobou poskytujúcou okrem iného

službu vedenia účtov a poskytovania úverov. Preto vec právne posúdil ako spotrebiteľský spor a priznal
žalovanému postavenie spotrebiteľa. Podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch právny
základ veci spočíva v úvere formou povoleného prečerpania, aj keď žalobca uzavretie takejto zmluvy
nepreukázal. V konaní nebola sporná skutočnosť, že žalobca viedol pre žalovaného bežný účet a
prečerpanie finančných prostriedkov na účte vyplýva z predložených výpisov z účtu. Žalobca odstúpil od

zmluvykudňudoručeniaoznámeniaoodstúpení,účetuzavrelkudňu19.10.2012apreviedolhointernou
účtovnou operáciou na svoj vnútorný pohľadávkový účet. Z predložených výpisov z účtu, k uvedenému
dňu vyplýva, že žalobca evidoval pohľadávku k tomuto dňu vo výške 179,87 eur, ktorú súd žalobcovi
ako dôvodne uplatnenú priznal. Nepriznal mu však debetný úrok 28 % zo sumy debetného zostatku
179,87 eur od 19.10.2012 do zaplatenia. Súd prvej inštancie poukázal na to, že v Sadzobníku poplatkov

Dexia banky Slovensko a. s. (právny predchodca žalobcu) platných k uzavretiu zmluvy o účte je v časti
19. Ostatné služby bod 19.3.14 uvedená sankčná úroková sadzba pri nepovolenom čerpaní debetu na
účte vo výške 20 %. Podľa výpisov z účtov žalovaného bolo úročenie nepovoleného prečerpania na účte
stanovené od roku 2010 do 31.5.2012 ako úroková sadzba 16,90 % ročne + zmluvná pokuta vo výške
4,10 % ročne a od 01.06.2012 bolo vo výpisoch z účtov žalovaného uvedené úročenie pri nepovolenom

prečerpaní ako úroková sadzba 16,90 % ročne + úrok z omeškania 4,10 % ročne. Keďže k odstúpeniu
od zmluvy došlo ku dňu doručenia oznámenia o odstúpení od zmluvy t. j. 13.10.2012, bolo potrebné zo
strany žalobcu preukázať skutočnosť, aká bola debetná úroková sadzba pri nepovolenom prečerpaní
na účte ku dňu odstúpenia od zmluvy. Žalobca do rozhodnutia vo veci nepreukázal súdu, aká bola táto
debetná úroková sadzba Prima banky a. s. v roku 2012. Keďže táto výška úrokovej sadzby nevyplývala

ani z doložených výpisov z účtu, žalobca neuniesol dôkazné bremeno o svojom tvrdení. O nároku na
náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej aj CSP), pričom pri určení miery úspechu vychádzal len z uplatnenej istiny.
Táto bola v celom rozsahu žalobcovi priznaná, preto rozhodol, že žalobcovi patrí plný nárok náhrady
trov konania.

4. Proti rozsudku, v jeho zamietajúcej časti podal žalobca odvolanie. Súdu prvej inštancie vytýka, že
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, že na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby
uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces. Uviedol, že si daný nárok na úrok uplatnil z titulu prekročenia, ktoré upravuje zákon č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch (§ 2 písm. f) a § 18). Samotný zákon počíta s možnosťou, že zostatok
na účte vzniknutý titulom prekročenia bude úročený. Zmluva o účte pre prípad prekročenia nemusí
ako obligatórnu náležitosť obsahovať údaje uvedené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.. Naopak,
podľa § 18 ods. 1 citovaného zákona postačuje, aby veriteľ informoval spotrebiteľa na trvanlivom

médiu o úrokovej sadzbe. Žalobca zverejňuje výšku úrokových sadzieb v úrokovej výveske na web
stránke. Žalobca má za to, že zverejnením vývesiek úrokových sadzieb na webovom sídle žalobcu a
v pobočkách je splnená povinnosť v zmysle § 18 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Zákon
nevyžaduje uvedenie úrokovej sadzby v zmluve o účte, preto je zamietnutie nároku na úrok nedôvodné.Zmluva bola uzatvorená v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka upravujúcimi zmluvu o
bežnom účte. Žalobca poukázal na VOP účinné v čase uzatvorenia zmluvy, na článok III. písm. A
bod 23, podľa ktorého, ak účet/vkladná knižka dosiahne debetný (záporný) zostatok, príp. sa prekročí

povolené prečerpanie, je klient povinný vysporiadať záporný zostatok/ nepovolené prekročenie v lehote
uvedenej vo výzve banky vo forme výpisu z technického systému banky. Takéto porušenie sa považuje
za podstatné porušenie zmluvy. Ak v tejto lehote klient zostatok nevysporiada, bude banka vymáhať
takto vzniknutú pohľadávku súdnou cestou, alebo si ju vysporiada vzájomným započítaním na ťarchu
pohľadávky klienta voči banke. Ak vznikne na účte/vkladnej knižke debetný (záporný) zostatok, resp. je

prekročenépovolenéprečerpanie,mábankaprávouplatniťúročeniedebetu/nepovolenéhoprečerpania,
a následne takýto úrok zúčtovať na ťarchu účtu/vkladnej knižky, príp. účtovať sankčný poplatok. Ten
je spolu s debetnými úrokmi uvedený v sadzobníku. Podľa článku III. písm. A bod 27 zostatok účtu/
vkladnej knižky úročí banka podľa aktuálnych úrokových sadzieb a spôsobom stanoveným pre každý typ
účtu /vkladnej knižky a pre každú menu. Banka zverejňuje úrokové sadzby a spôsob úročenia vo svojich
obchodných priestoroch. Banka si vyhradzuje právo zmeny úrokovej sadzby a spôsobu úročenia. Banka

sa zaväzuje zverejniť nové úrokové sadzby a nový spôsob úročenia vo svojich obchodných priestoroch
a na internetovej stránke najneskôr v deň účinnosti zmeny. Úrokovou sadzbou sa rozumie ročná úroková
sadzba. S oprávnením banky požadovať úroky za prečerpanie účtu počíta ako Obchodný zákonník, tak
aj zákon o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z. v ustanovení § 18 ods. 1. Ohľadom nároku na
úrok 28 % ročne žalobca poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 43CO/4/2018-54

zo dňa 27.3.2018. Žalobca namieta, že ho súd prvej inštancie síce vyzval na predloženie debetnej
úrokovej sadzby, avšak neuviedol, ku ktorému konkrétnemu dňu žiada vývesky úrokových sadzieb, a
preto podľa žalobcu išlo o neurčitú výzvu. Ku dňu uzavretia zmluvy bola úroková sadzba upravená v
Sadzobníku poplatkov. Spolu s odvolaním predložil vývesku úrokových sadzieb účinnú od 1.10.2012, z
ktorých vyplýva výška úroku, debetná úroková sadzba 28 % ku dňu doručenia oznámenia o odstúpení od

zmluvy. K možnosti doplniť dokazovanie v odvolacom konaní žalobca poukázal na uznesenie Krajského
súdu v Prešove č.k. 16Co/25/2017-114 zo dňa 20.2.2018. Z uvedených dôvodov žalobca žiadal, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil a vyhovel žalobe v celom
rozsahu.

5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

6. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatnených
odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.

7. Z hľadiska skutkového stavu veci vychádzal odvolací súd zo zistení súdu prvej inštancie a pre
danú vec považoval za rozhodujúce, že dňa 2.7.2007 uzavreli právny predchodca žalobcu Dexia banka
Slovensko, a.s. a žalovaný zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, ktorej
neoddeliteľnou súčasťou sa stali obchodné podmienky. Na základe tejto zmluvy viedol žalobca pre

žalovaného rastový osobný účet, na ktorom sa žalovaný dostal do nepovoleného prečerpania, z ktorého
dôvodu žalobca listom zo dňa 11.10.2012 od zmluvy odstúpil, osobný účet žalovaného uzavrel a vyzval
ho k úhrade debetného zostatku do 3 dní odo dňa doručenia oznámenia o odstúpení. Podľa článku
3.12 k žalobe pripojených Všeobecných obchodných podmienok účinných od 1.3.2015 je nepovolené
prečerpania automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s

peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte. Ak nepovolené prečerpanie
nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania
je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby
„Úrok pri nepovolenom prečerpaní.“ Žalobca v žalobe uplatnený úrok z nepovoleného prečerpania
vo výške 28 % dokladoval listinou označenou Úrokové sadzby produktov účinné od 1.3.2015 (č. l.

spisu - 16). Na základe výzvy súdu prvej inštancie doložil žalobca do spisu Všeobecné obchodné
podmienky Dexia banky Slovensko, a.s., účinné k 1.6.2007, kde je v článku III. U. ustanovené, že
službu povolené prečerpanie na osobnom účte zriadi banka na osobnom účte klienta v banke, v
prípade konkludentného prijatia neodvolateľného návrhu klienta na uzavretie zmluvy o poskytovaní
služieb povoleného prečerpania bankou, resp. v prípade uzavretia zmluvy o poskytovaní služby PP

v súlade s podmienkami uvedenými v tejto časti III. VOP. Zmluva bude platne a účinne uzavretá
a služba povoleného prečerpania bude povolená momentom čerpania peňažných prostriedkov do
výšky debetného limitu na účte banku. Suma peňažných prostriedkov nad výšku debetného limitu
je sankcionovaná debetnou úrokovou sadzbou ako pri nepovolenom čerpaní debetu na účte podľasadzobníka. V Sadzobníku poplatkov Dexia banky Slovensko a.s. účinného od 2.7.2007 je stanovená
sankčná úroková sadzba pri nepovolenom čerpaní debetu na účte vedenom v SKK 20 % ročne.

8. Predmetný zmluvný vzťah má spotrebiteľský charakter, keďže žalobca do neho vystupoval ako
podnikateľský dodávateľ plnenia a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, ako osoba, ktorá nekonala v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd prvej inštancie na
vzájomné vzťahy strán sporu správne aplikoval normy spotrebiteľského práva a správne z pohľadu
ustanoveníCivilnéhosporovéhoporiadkuospotrebiteľskomsporeskúmalprávnyzáklad,oktorýžalobca

oprel svoj nárok na debetný úrok vo výške 28 % ročne z dlžnej debetnej istiny. Predmetný nárok podľa
obsahu žaloby odvodzoval žalobca zo zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a
služieb, uzavretej medzi stranami sporu dňa 2.7.2007 a všeobecných obchodných podmienok, ako jej
neoddeliteľnej súčasti. Dojednanie o výške debetného úroku v samotnej zmluve absentuje. Otázky,
ktoré nie je možné riešiť podľa zmluvy sa spravujú všeobecnými obchodnými podmienkami (článok VII
bod 3 zmluvy). Žalobca tento dokument (VOP) predložil spolu so žalobou v znení od 1.3.2015, pričom ale

nepovolené prečerpanie žalovaným nastalo od 30.6.2012 do uzavretia účtu v októbri 2012. Označené
Všeobecné obchodné podmienky ale nemôžu byť účinné spätne. Ani na výzvu súdu prvej inštancie
žalobcom do spisu doložené Všeobecné obchodné podmienky účinné k 1.6.2007 spolu so sadzobníkom
účinným k 2.7.2007, ktoré dokumenty síce predchádzajú vzniku nároku žalobcu, ale nemohli byť
aktuálne k rozhodnému obdobiu, pretože vo svojom obsahu používajú terminológiu slovenská koruna,

pričom účet žalovaného musel byť a bol v roku 2012 vedený v mene euro. Z uvedeného potom vyplýva,
že žalobcom predložené listinné dôkazy neboli spôsobilé preukázať žalobcom uplatnený nárok. To pre
danú vec znamená, ako to správne posúdil súd prvej inštancie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno,
keď nepredložil dôkaz o ním tvrdenom práve na úrok z nepovoleného čerpania debetu na účte vo výške
28 % ročne.

9. Počas konania nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok, ktorý v zmysle princípu jeho okamžitej
aplikability bolo potrebné použiť aj na daný spor. Tento procesný predpis neumožňuje súdu, až
na zákonom stanovené výnimky, pri sporových konaniach so slabšou stranou sporu, vyhľadávať a
vykonávať dôkazy, ktoré strany sporu nenavrhli. Prejednávaná súdna vec je síce konaním so slabšou

stranou sporu (spotrebiteľský spor), ktorou je ale žalovaný ako spotrebiteľ, v prospech ktorého potom
mohol súd vykonať aj žalovaným nenavrhnuté dôkazy. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že súd
prvej inštancie pre komplexné posúdenie dôvodnosti žalobcovho nároku potreboval poznať obsah
VšeobecnýchobchodnýchpodmienokaÚrokovýchsadziebproduktovplatnýchaúčinnýchvčasevzniku
zmluvného vzťahu, na doloženie ktorých v záujme ochrany spotrebiteľskej strany sporu žalobcu vyzval,

avšak nebolo povinnosťou súdu prvej inštancie vyzývať žalobcu na predloženie dôkazov potrebných
na to, aby žalobca uniesol dôkazné bremeno k jeho tvrdeniam, v opačnom prípade by totiž súd
takýmto postupom porušil zásadu procesnej zodpovednosti strán sporu v kontexte ochrany slabšieho
spotrebiteľského subjektu. Bolo výlučne povinnosťou žalobcu doložiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení. To znamená, že odvolacia argumentácia žalovaného, ktorou tvrdil pochybenie súdu prvej

inštancie, ohľadom neurčitosti výzvy na doloženie dokladov je z pohľadu dôkazných povinností žalobcu
v spotrebiteľskom spore nedôvodná. Žalobca síce k odvolaniu pripojil ako dôkaz dokument označený
ako Úrokové sadzby produktov účinný od 1.10.2012, avšak na tento dôkaz je potrebné prihliadať ako na
neprípustnú novotu v odvolacom konaní, keď pre prípustnosť predloženia tohto dôkazu nebola splnená
žiadna z podmienok daných ustanovením § 366 Civilného sporového poriadku.

10. Žalobca v odvolaní prezentoval argumentáciu podporujúcu možnosť úpravy sankčných úrokov z
nepovoleného prečerpania účtu vo Všeobecných úverových podmienkach. I keď z pohľadu vyššie
vysloveného záveru k odvolaniu žalobcu vo vzťahu k záverom na ktorých založil súd prvej inštancie
svoje rozhodnutie je predmetná argumentácia už nadbytočná, odvolací súd k nej marginálne uvádza,

že aj keď samotné použitie odkazu na obchodné podmienky nie je v spotrebiteľských zmluvách
zakázané, musí zmluva obsahovať tzv. transparentnú inkorporačnú doložku, ktorá musí byť dostatočne
jasná a zrozumiteľná (musí z nej byť možné presne identifikovať dokument, na ktorý odkazuje) a
nesmie byť v zmluve skrytá medzi menej významné zmluvné dojednania. Dokonca ani pri zachovaní
transparentnosti inkorporačnej doložky nie je prípustné, aby do obchodných podmienok (prípadne

ďalších častí zmluvnej dokumentácie) v neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej
forme dodávateľ skrýval pre spotrebiteľa dôležité a podstatné zmluvné dojednania alebo také, ktoré
sú pre spotrebiteľa nevýhodné a dodávateľ dúfa, že si ich nevšimne. V tejto súvislosti odvolací súd
poukazuje na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I.ÚS 3512/11 zo dňa 11.11.2013. Zahrnutie ustanoveniaukladajúceho spotrebiteľovi platiť úrok z nepovoleného prečerpania v tak značnej vysokej výške, v
podmienkach danej veci 28 % ročne, do všeobecných obchodných podmienok sa nedá hodnotiť inak,
ako snaha ukryť pred spotrebiteľom pre neho podstatné zmluvné ustanovenie, ktorého uplatnenie môže

mať veľký negatívny dopad na jeho finančnú situáciu.

11. Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o zamietnutí
žalobyvčastiuplatnenéhoúroku28%ročne,zosumy179,87eurod19.10.2012dozaplateniapostupom
podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

12. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 odsek 1 v spojení s §
262 odsek 1 CSP. Žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, pretože z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že v odvolacom konaní mu trovy konania
nevznikli.

13.Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).