Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. október 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/370/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113231083
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3113231083.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Oľgy Lichnerovej v spore žalobcu S., zastúpeného G. proti žalovaným 1)
L., 2) V., do 30.06.2016 za účasti T., zastúpeného V., o zaplatenie sumy 2.630,22 Eur s príslušenstvom,
na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č.k. 14C/3/2014-137 zo dňa 03. apríla
2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným 1), 2) náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

T. m á proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol (výrok I.), žalovaným 1), 2)
a intervenientovi (správne T.) priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II., III.).

2. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že právny predchodca žalobcu -M., so sídlom v
Z. a žalovaní uzavreli dňa 12.10.2007 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej
bolo poskytnutie úveru (spotrebný bezúčelový) žalovaným vo výške 2.655,52 Eur za ročný úrok 11,75
%, za jednorazový poplatok 66,39 Eur, poplatok za správu úveru 60,- Sk mesačne, s výškou mesačnej
splátky44,58Eur.Úvermaližalovaní1),2)splácaťvpravidelných95-tichmesačnýchsplátkach, ku

20-temu dňu v mesiaci, so splatnosťou prvej splátky dňa 20.11.2007 a konečnou splatnosťou úveru dňa
20.09.2015, pri ročnej percentuálnej miere nákladov 15 %. Dňa 27.09.2012 pôvodný veriteľ postúpil
pohľadávku zo zmluvy o spotrebnom úvere na žalobcu. Z prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok
č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 27.09.2012 vyplýva, že žalovaný dlhoval na istine 3.597,63 Eur, na úrokoch
797,19 Eur a na príslušenstve celkom 842,04 Eur a bol v omeškaní 1.244 dní; poslednú úhradu zaplatil
dňa 23.03.2009. Dňa 15.10.2012 žalobca oznámil písomne žalovaným 1), 2) postúpenie pohľadávky,
pričom bol postúpený nezosplatnený úver. Výzvou k úhrade a oznámením o vyhlásení mimoriadnej

splatnosti úveru zo dňa 15.10.2012 žalobca zosplatnil úver a zároveň vyzval žalovaných
1), 2) najneskôr do 30.10.2012 na jeho úhradu.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že v danom prípade bola uzatvorená zmluva o spotrebnom
bezúčelovom úvere, ktorá je absolútnym obchodom a spravuje sa ustanoveniami Obchodného
zákonníka.Avšakideozmluvuspotrebiteľskúaprednosťmajúosobitnéustanoveniaprávnehoporiadku,

ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane
ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka. O tom, že ide o spotrebiteľskú zmluvu,
nie sú žiadne pochybnosti a v konečnom dôsledku tomu zodpovedá aj definícia spotrebiteľskej zmluvy,za ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ak ju uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom. Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka je ustanovením lex specialis s
dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy. Žalovaní 1), 2) teda uzatvorili zmluvu ako spotrebitelia, preto

sa pri posúdení veci postupuje podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o
zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v
znení neskorších predpisov, zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, zákona č. 483/2001 Z. z.
o bankách a skúma sa, či postúpenie pohľadávky prebehlo v súlade s § 92 ods. 8 citovaného zákona, a
teda, či postúpenie je platné, a či je daná aktívna legitimácia žalobcu v konaní. Spôsobilým predmetom

postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré
sú už (1) splatnými (dospelé splátky), a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnej výzvy po tom,
čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú
zákonnýmpredpokladompreplatnépostúpeniepohľadávkybanky.Musiabyťsplnenévčasepostúpenia
pohľadávky. Z uvedeného zákonného ustanovenia je teda zrejmé, že banka je oprávnená pohľadávku
z omeškaného peňažného záväzku klienta postúpiť inému subjektu za predpokladu, že

omeškanie trvá dlhšie ako 90 dní vrátane odovzdania dokumentácie, ktorá s postúpeným záväzkom
súvisí. Vzhľadom na citované ustanovenie súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca nepreukázal
splneniezákonnýchpodmienokpostúpeniapohľadávkyzoM.nažalobcuajenepochybné,žepostúpený
bol tzv. „Živý úver“ a na tejto skutočnosti nič nemení ani skutočnosť, že žalovaní boli v omeškaní viac
ako rok. Žalobca by mal dostať možnosť na základe výzvy, ktorou sa vyhlasuje mimoriadna splatnosť

dlhu tento splatiť celý pôvodnému veriteľovi - banke a vyhnúť sa tak postúpeniu pohľadávky nebankovej
spoločnosti. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalobca v konaní nepreukázal zaslanie
písomnej výzvy zo strany banky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách o zosplatnení dlhu
ešte pred postúpením pohľadávky, ku ktorej došlo zmluvou zo dňa 27.09.2012. Pre platné postúpenie
pohľadávky zo strany banky ako postupcu musia byť splnené okrem všeobecných podmienok v ust. §

524 Občianskeho zákonníka aj podmienky uvedené v ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, pričom ich
splnenie žalobca nepreukázal, a preto súd dospel k záveru, že postúpenie pohľadávky na
žalobcu bolo neplatné podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka a žalobu zamietol. Právne svoje
rozhodnutie odôvodnil ust. § 52 ods. 1 - 3, § 517 ods. 1, 2, § 101, § 103 Občianskeho zákonníka,
§ 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 497 Obchodného zákonníka a § 92

ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 257 a § 259 CSP, ako
aj podľa § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (účinný od 01.07.2016).

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a domáhal sa, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a jeho žalobe v celom rozsahu vyhovel, resp. rozsudok súdu prvej

inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že sa nestotožňuje so
záverom okresného súdu, že na základe vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že postupca
pred postúpením pohľadávky vyzval žalovaných na úhradu dlhu. V konaní preukázal svoju aktívnu vecnú
legitimáciuajspoukazomnaust.§92ods.8ZoB,žalovaníbolivyzývanínaúhraduomeškanýchsplátok.
Jeho skutkové tvrdenia neboli žalovanými spochybnené , preto ich v zmysle § 151 ods. 1 CSP bolo

potrebné považovať za nesporné skutkové tvrdenia. V tejto súvislosti poukázal na to, že v
konaní bolo preukázané, že žalovaní 1), 2) boli v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku voči postupcovi nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a zároveň
bolo preukázané, že žalovaní boli postupcom opakovane vyzývaní na úhradu omeškaných splátok. V
konaní bolo celkom nesporne preukázané, že pred postúpením pohľadávky postupca dodržal všetky

podmienky, ktoré mu ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB ukladá, a teda nedošlo k porušeniu bankového
tajomstva. V tejto súvislosti dal do pozornosti rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 11.06.2013, sp. zn. 4Obo 210/01, Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 5Co/228/2016, sp. zn.
5Co/248/2016, sp. zn. 8Co/564/2015, Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Co/387/2015, Krajského
súdu v Nitre, sp. zn. 9Co/133/2013. V súvislosti s platným postúpením

pohľadávky taktiež poukázal na bod 18.14 Všeobecných obchodných podmienok,
v ktorom je vyjadrený súhlas žalovaného s postúpením pohľadávky. Nakoľko ustanovenie § 89 ods.
1 ZoB pripúšťa úpravu vzťahov medzi bankou a klientom odchýlne od ustanovení ZoB, pričom ust.
§ 92 ods. 8 ZoB nevylučuje odchýlnu úpravu vzájomných vzťahov, zmluvné strany si dohodli otázku
postúpenia odchýlne od predmetného zákona, a to v bode 18.14 Všeobecných obchodných podmienok.

Poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 10Co/76/2016 zo dňa 07.12.2016, sp. zn.
9Co/145/2015 zo dňa 05.10.2016, sp. zn. 19Co/2/2016 zo dňa 02.05.2017, sp. zn. 11Co/206/2015 zo
dňa 05.10.2016, sp. zn. 11Co/11/2015 zo dňa 25.08.2016. Nesúhlasí s tvrdením súdu prvej inštancie, že
pohľadávka, zodpovedajúca peňažnému záväzku, predstavuje len splatné splátky úveru a len tieto tvoriapohľadávku zodpovedajúcu nesplácanému dlhu žalovaného zo zmluvy o úvere. Považuje za nesporné,
že dlh vznikol už splnením záväzku postupcu, t. j. dlh žalovaných vznikol už poskytnutím dohodnutej
sumy peňažných prostriedkov v prospech žalovaných. Dohoda zmluvných strán o vrátení poskytnutých

peňažných prostriedkov s úrokmi v pravidelných mesačných splátkach nemá žiadny vplyv na výšku
alebo existenciu dlhu dlžníka, týka sa výlučne spôsobu splatenia zaplatenia jeho dlhu a závisí výlučne
od vôle veriteľa. Na základe uvedeného považuje za absurdné, ak súd pod pojmom
pohľadávka zodpovedajúca nesplácanému dlhu rozumie v prípade vracania poskytnutých peňažných
prostriedkov zo zmluvy o úvere len tie mesačné splátky úveru, ktoré sa už stali splatnými. Pohľadávka

zodpovedajúca nesplácanému dlhu zo zmluvy o úvere, podľa jeho názoru, predstavuje
zostatok dlhu žalovaných, ktorý vznikol poskytnutím peňažných prostriedkov v prospech žalovaných, t.
j. takúto pohľadávku tvoria nielen nezaplatené a splatné splátky úveru, ale aj nezaplatené a doposiaľ
nesplatné splátky úveru. Zastáva názor, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru postupcom nie je
podmienkou pre plané posúdenie pohľadávky. Ani zo samotného znenia ust. § 92 ods. 8 ZoB nevyplýva,
že predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná. V tejto súvislosti

poukázal na ďalšie rozhodnutia súdov. Mal za to, že ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB nemožno
spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Zo systematického zaradenia tohto
ustanovenia je zrejmé, že účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva
a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia
ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Aj podľa dôvodovej správy bol hlavným účelom

predmetného ustanovenia prelomenie bankového tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť
pohľadávku. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali
platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. V tejto súvislosti poukázal na názor doc. JUDr.
Kristiána Csacha, PhD., LL.M v časopise Súkromné právo č. 1/2015. Ďalej uviedol, že splnenie
podmienok v zmysle § 92 ods. 8 ZoB nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. To znamená,

že ak banka pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na
platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka. S nedoručením
takejto výzvy teda nemôže byť spojená sankcia v podobe neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok,
ale len sankcie vyplývajúce zo ZoB, konkrétne zodpovednosť banky v zmysle ust. § 50 ods. 1 ZoB.
Vzhľadom k dikcii ust. § 92 ods. 8 ZoB s poukazom na to, že omeškanie žalovaných trvalo nepochybne

viac ako rok, zastáva žalobca názor, že postupca by konal v súlade s ust. § 92 ods. 8 ZoB (a teda
by neporušil bankové tajomstvo) aj v takom prípade, že by písomnú výzvu žalovaný nezasielal. V tejto
súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 16.03.2016, sp. zn.
12Co/223/2015.Žalobcavsúvislostisaktívnoulegitimáciouvkonanípoukázal naskutočnosť,že
v konaní predložil relevantné oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky, ako aj zmluvu

o postúpení pohľadávok. Žalobca sa nestotožnil ani s rozhodnutím prvoinštančného
súdu o trovách konania s tým, že bez bližšieho odôvodnenia a v rozpore s ust. § 255 ods. 1 CSP priznal
združeniu nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Mal za to, že ustanovenia CSP nedovoľujú
súdu, aby pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania v konaniach, ktoré boli začaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP, aplikoval iný režim než ten, ktorý je upravený v ust. § 251 - §

264 CSP. Združenie nebolo v súdenom prípade stranou sporu, a preto v zmysle § 255 ods. 1 CSP nemá
nárok na náhradu trov konania, nakoľko tento súd prizná len strane sporu. Takisto namietal
neprípustnosť vstupu združenia do konania z dôvodu nepreukázania súhlasu žalovaných, a
preto nesplnilo podmienky na pribratie do konania.

5. Žalovaní 1), 2) sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrili.

6. T. (do 30.06.2016 v postavení vedľajšieho účastníka na strane žalovaných 1/,
2/) v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhlo potvrdenie napadnutého rozsudku. Stotožnil
sa so závermi súdu prvej inštancie, že žalobca v konaní nepreukázal, že je nositeľom

aktívnej vecnej legitimácie. Dôvodil, že doručenie, resp. preukázateľné odoslanie písomnej výzvy banky
dlžníkovi podľa § 92 ods. 8 ZoB je jednou z podmienok pre platné postúpenie pohľadávky. Súd prvej
inštancie vykonaným dokazovaním dospel k správnemu záveru, že neboli dodržané
podmienky postúpenia pohľadávky, keďže žalobca dôkaz preukazujúci odoslanie výzvy ani neoznačil,
ani nijako nepreukázal. Za vecne správne považovalo aj rozhodnutie týkajúce sa náhrady trov konania.

Poukázal na ust. § 470 ods. 2 CSP, v súvislosti s čím poukázalo na rozhodovaciu prax odvolacích súdov.
Uviedol, že v dôsledku zmeny procesného kódexu došlo síce k zmene právnej úpravy, v zmysle ktorej v
postavení vedľajšieho účastníka mohla byť aj právnická osoba, predmetom činnosti ktorej bola ochrana
práv podľa osobitného predpisu, vychádzajúc však z ust. § 470 ods. 2 CSP účinky vstupu pôvodnéhovedľajšieho účastníka, keďže tento vstúpil do konania do 30.06.2016, zostali zachované. Z dôvodu, že
náhrada trov sporového konania je ovplyvnená zásadou úspechu, zastával názor, že súd prvej inštancie
správne a dostatočne odôvodnil nárok združenia na náhradu trov konania, nakoľko žalobu

zamietol, a teda za úspešnú stranu sporu bolo potrebné s ohľadom na zamietnutie žaloby nepochybne
považovať žalovaných a taktiež aj združenie, nakoľko do konania vstúpilo v postavení vedľajšieho
účastníka na strane žalovaných. Trovy združenia považuje za účelne vynaložené, nakoľko vznikli titulom
jeho právneho zastúpenia žalovaných s tým, že účelnosť trov je potrebné posudzovať predovšetkým
vo väzbe na výsledok sporu, v ktorom žalovaní a na ich strane vystupujúci pôvodný vedľajší účastník

dosiahli plný úspech. Nepriznanie trov pôvodnému vedľajšiemu účastníkovi by znamenalo porušenie
princípu rovnosti zbraní v občianskom súdnom konaní.

7. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP. Odvolací súd sa v celom

rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ktorého dôvody sú správne (§ 387 ods.
2 CSP) a odvolací súd k tomu dopĺňa nasledujúce:

8. Vychádzajúc z obsahu odvolania žalobca namietal nesprávne skutkové a právne závery súdu prvej
inštancie v otázke posudzovania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, čím uplatnil vo svojom odvolaní

odvolacie dôvody uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP).

9. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie
nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na

všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí
zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie.
Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v
konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi

preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti,
pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor.

10. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri

aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného
právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený
právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené
v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou
právnej normy).

11. Vyššie uvedené odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez opory
v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie.
Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie zo zisteného skutkového stavu
vyvodil správny právny záver o nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu v dôsledku nesplnenia

zákonnýchpodmienokpreplatnépostúpeniepohľadávkyvočižalovanýmnažalobcu(§92ods.8zákona
o bankách) s následkom neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky na žalobcu (§ 39
OZ), v dôsledku čoho žalobu zamietol a žalovaným priznal v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP nárok na
náhradu trov konania. Vedľajšiemu účastníkovi (do 30.06.2016) na strane žalovaných s prihliadnutím k
úspechu v konaní priznal nárok na náhradu trov. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež presvedčivo

a vyčerpávajúco odôvodnil v súlade s požiadavkami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací
súd sa stotožňuje v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho
dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP).

12. Na zdôraznenie správnosti dôvodov uvedených v rozhodnutí súdu prvej inštancie a s

prihliadnutím na rozsah odvolania žalobcu uvádza odvolací súd nasledovné skutočnosti:13. Súd prvej inštancie žalobu na zaplatenie žalovanej sumy zamietol z dôvodu, že dospel k záveru o
nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu v dôsledku nesplnenia zákonných podmienok pre platné
postúpenie pohľadávky voči žalovaným na žalobcu (§ 92 ods. 8 zákona o bankách).

14. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu žalobcu
ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať.
Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existenciou tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo
pasívnej,existenciatvrdenejpovinnostinastranežalovaného,jeimanentnousúčasťousúdnehokonania

(viď rozsudok Najvyššie súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Cdo/205/2009.

15. Postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že na základe zmluvy, uzavretej v písomnej
forme medzi doterajším veriteľom (postupcom, cedentom) a treťou osobou (postupníkom, cesionárom),
postúpi pôvodný veriteľ svoju pohľadávku proti dlžníkovi (cesus) novému veriteľovi, a to buď za odplatu
alebo bezodplatne. Postupník sa stane novým veriteľom, nadobúda pohľadávku (s príslušenstvom a

právami s ňou spojenými). Postupca stráca postúpenú pohľadávku s celým príslušenstvom a všetkými
právami s ňou spojenými. Nie je ďalej oprávnený pohľadávku vymáhať a prijímať od dlžníka plnenie.

16. Ustanovenie § 525 Občianskeho zákonníka určuje, ktoré pohľadávky nemožno platne postúpiť.
Okrem toho môže byť postúpenie určitých pohľadávok zakázané špeciálnymi predpismi, prípadne

postúpenie môže byť zákonom síce dovolené, ale len za určených podmienok.

17. Takýmto prípadom je ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení
účinnom v čase cesie (postúpenia) pohľadávky.

18. Pre potreby ďalšej argumentácie považuje odvolací súd za potrebné na tomto mieste citovať § 92
ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o bankách“): „Ak je napriek písomnej výzvy banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka

zahraničnej banky svoju pohľadávku, zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku, postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením

čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok

a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.“

19.Citovanéustanovenie§92ods.8zákonaobankáchneupravujelenadministratívnepovinnostibanky
pri ochrane bankového tajomstva, ako to uvádza žalobca v odvolaní, ale stanovuje podmienky
platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky bankou, ide teda o lex specialis vo vzťahu

k všeobecným ustanoveniam Občianskeho zákonníka o postúpení pohľadávky (§ 524 a nasl.). Tomu
nasvedčuje jednak znenie citovaného ustanovenia („...môže banka alebo pobočka zahraničnej banky
svoju pohľadávku... postúpiť“), ako aj jeho zaradenie do časti zákona o bankách, ktorej nadpis znie
„Ochrana klientov a bankové tajomstvo“. Účelom tohto ustanovenia teda nie je len ochrana bankového
tajomstva, ale aj ochrana klientov banky. Citované ustanovenie stanovuje podmienky, za ktorých môže

banka aj bez súhlasu klienta postúpiť svoju pohľadávku na inú osobu, čo výkladom
a contrario znamená, že ak podmienky, uvedené v tomto ustanovení, splnené nie sú, banka postúpiť
pohľadávku bez súhlasu klienta nemôže. Postúpenie pohľadávky bankou bez splnenia podmienok
uvedených v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách je potrebné považovať za konanie
v rozpore so zákonom a takýto úkon by bol absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka,

pričom na absolútnu neplatnosť právneho úkonu má súd povinnosť prihliadať ex offo. V danom prípade,
keďže právnym predchodcom žalobcu bola banka, bolo správne, že súd prvej inštancie zisťoval, či boli
pri postúpení pohľadávky na žalobcu dodržané podmienky ustanovené zákonom o bankách, teda, či
postúpenie pohľadávky bolo platné.20. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. môže byť banková pohľadávka postúpená (alebo jej
časť), ak je (1.) splatná, a to až po predchádzajúcej (2.) písomnej výzve a kumulatívne,

ak je splnené (3.) omeškanie klienta so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90
kalendárnych dní.

21. Uvedené skutočnosti sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktoré
musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Splnenie osobitných zákonných predpokladov

postúpenia bankovej pohľadávky sa vyžaduje z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym
subjektom (mimo banky) už nie je zachovaná možnosť dohľadu a dozoru NBS ako centrálnej banky.

22. Následkom postúpenia pohľadávky, ohľadne ktorej cesia podľa § 525, alebo podľa špeciálnych
predpisov nie je dovolená, je absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pre jej rozpor so zákonom (§ 39).
Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadne ktorej to zákon zakazuje (alebo ohľadne ktorej postúpenie

podmieňuje splnením zákonných podmienok, ktoré splnené neboli), ide o cesiu neplatnú od počiatku ex
tunc a jej neplatnosť nemožno zhojiť.

23. Z uvedeného dôvodu v týchto prípadoch nemožno vôbec hovoriť o platnej cesii, postupca zostáva
veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na postupníka neprechádza pre neplatnosť zmluvy.

24. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobca nepreukázal doručenie písomnej výzvy (banky) po tom,
čo boli žalovaní (klienti banky) nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splácaním jednotlivých už splatných splátok a zaslanie a doručenie písomnej výzvy ani vo vzťahu k
nesplatným splátkam.

25. Písomná výzva banky klientovi (dlžníkovi alebo ručiteľovi; klientom v zmysle § 5 písm. h) zákona
o bankách je osoba, s ktorou má banka alebo pobočka zahraničnej banky v rámci
výkonu bankových činností uzavretý obchod, ktorým je vznik, zmena alebo zánik záväzkových vzťahov
medzi bankou a klientom), je predpokladom pre cesiu bankovej pohľadávky, alebo jej časti na inú osobu.

Žalobca nepreukázal základnú podmienku kogentne stanovenú v § 92 ods. 8 zákona č 483/2001 Z. z.
Písomné oznámenie postupcu žalovaným o postúpení pohľadávky nie je výzvou, ako má na
mysli citované ustanovenie, a ani ju nenahrádza.

26. Odvolací súd dospel teda k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie zákonom požadovaných

predpokladov na postúpenie pohľadávky, zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná a postupca
(banka) zostáva veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na žalobcu pre neplatnosť zmluvy
(§ 39 OZ) neprešla. Jeho žaloba na plnenie bola už z uvedeného dôvodu správne zamietnutá, preto
posudzovanie zostávajúcich námietok odvolania je nadbytočné.

27. Napokon k argumentu žalobcu, že žalovaní už vo Všeobecných obchodných podmienkach banky
(bod 18.14) súhlasili s postúpením pohľadávky banky, odvolací súd uvádza, že aj keby takéto
ustanovenie bolo súčasťou Všeobecných obchodných podmienok, ktoré boli riadne inkorporované do
zmluvy, a s ktorými bol spotrebiteľ riadne oboznámený, išlo by o neprijateľnú zmluvnú podmienku,
spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka), keďže banka ako dodávateľ je podľa tejto zmluvnej
podmienky oprávnená kedykoľvek postúpiť svoju pohľadávku voči klientovi (spotrebiteľovi) na tretiu
osobu aj bez súhlasu klienta (klient na to vopred dáva súhlas už podpisom zmluvy, ktorej
súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky), avšak klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky
voči banke na tretiu osobu výlučne s predchádzajúcim písomným súhlasom banky. Takáto neprijateľná

zmluvná podmienka je podľa § 53 ods. 1, ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Žalobcom
uplatnené dôvody odvolania tak nebolo možné považovať za opodstatnené.

28. K odvolacej námietke žalobcu, týkajúcej sa priznania nároku na náhradu trov konania T., so sídlom
O. X, Z., odvolací súd udáva, že tento subjekt vstúpil do konania ako vedľajší účastník konania na strane

žalovaných svojím podaním zo dňa 12.09.2014, ktoré bolo Okresnému súdu Trenčín doručené dňa
17.09.2014, t. j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Dňa 04.11.2014 a dňa 21.07.2015 súdu
prvej inštancie doručil vedľajší účastník vyjadrenia v danej veci. Súd prvej inštancie svojím uznesením zo
dňa 10.09.2015, č.k. 14C/3/2014-107 v spojení s uznesením zo dňa 16.09.2016, č.k. 14C/3/2014-112pripustil vstup T., so sídlom O. X, Z. do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaných.
Niet potom pochýb, že T., so sídlom O. X, Z. do 30.06.2016 vystupovalo v konaní ako vedľajší účastník
na strane žalovaných. Inštitút vedľajšieho účastníka - právnickej osoby, ktorej predmetom činnosti je

ochrana práv podľa osobitného zákona bol upravený v ust. § 93 ods. 2 O.s.p., účinného do 30.06.2016 a
tento vedľajší účastník mal v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník (§ 93 ods. 4 O.s.p.),
teda v prípade úspechu účastníka, na strane ktorého v konaní vystupoval, mal aj nárok na náhradu trov
konania, ktoré mu do 30.06.2016 vznikli, rovnako ako hlavný účastník (strana sporu) samotný.

29. Odvolací súd konštatuje, že právna úprava v ust. § 470 ods. 1 a § 470 ods. 2 CSP vychádza
síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, rešpektuje ale procesný účinok podaní,
odvolaní a úkonov, ktoré boli podané do 30.06.2016, ktorý zostal zachovaný aj po 30.06.2016. Opačný
záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo len ten, kto koná na základe
dôvery v platný a účinný zákon, môže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (viď závery rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL.ÚS36/1995).

30. Podľa Čl. 4 ods. 1 Základných princípov CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a
rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia
tohto alebo iného zákona, ktoré upravujú právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej veci.

31. Vzhľadom k tomu, že žalovaní boli v spore plne úspešní a úkony T. ako vedľajšieho účastníka na
strane žalovaných boli vykonané za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, t.
j. do 30.06.2016 vznikol tomuto subjektu nárok na náhradu trov konania (§ 255 ods. 1, §
262 ods. 1 CSP) za úkony, ktoré do 30.06.2016 vykonal.

32. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej (výrok I.) i v súvisiacich
výrokoch trovách konania (výrok II., III.) ako vecne správny potvrdil.

33. V odvolacom konaní mali plný úspech žalovaní, teda v súlade s ust. § 396 ods. 1, § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP by mali voči neúspešnému odvolateľovi (žalobcovi) nárok na

náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaní však boli v odvolacom konaní nečinní, žiadne trovy im v
odvolacom konaní nevznikli, preto im odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Nárok
nanáhradutrovkonaniavrozsahu100%priznalT.(pôvodnémuvedľajšiemuúčastníkovido30.06.2016)
s poukazom na to, že odvolanie žalobcu smerovalo tiež voči rozsudku súdu prvej inštancie v časti, ktorou
bol tomuto spotrebiteľskému združeniu priznaný nárok na náhradu trov prvoinštančného konania proti

žalobcovi, pričom právom tohto subjektu bolo v odvolacom konaní brániť svoje práva, vo vzťahu k čomu
zaznamenal v odvolacom konaní úspech, a preto žalobca dôvodne musí trovy, ktoré mu
s týmto bránením práva účelne vznikli, nahradiť.

34. O výške náhrady trov prvoinštančného i odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa §

262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

35. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).