Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. október 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/19/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117204930
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5117204930.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v spore žalobcov: 1/
W. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XX, 2/ R. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. W. XXX/X, K. N. V., 3/
W. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XX, 4/ P. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XX, 5/ W. E., nar. XX.
XX. XXXX, bytom T. XX, žalobcovia 1/ až 5/ zastúpení splnomocneným zástupcom: Centrum právnej
pomoci Michalovce, so sídlom Topolianska 2829/174, Michalovce, IČO: 51 169 428, proti žalovaným: 1/
Blackside, a.s., so sídlom Plynárenská 7/A, Bratislava, IČO: 48 191 515, 2/ ASSET CAPITAL GROUP,
s.r.o., so sídlom Košická 56, Bratislava, IČO: 50 311 620, žalovaní 1/ a 2/ právne zastúpení: AK Herceg,

s.r.o., so sídlom Košická 56, Bratislava, IČO: 35 890 240, 3/ V. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XXXX/
XX, D., 4/ V. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XX/XX, D., žalovaní 3/ a 4/ právne zastúpení: LALINSKÝ
ADVOKÁT s.r.o., so sídlom Kálov 653/23-2, Žilina, IČO: 47 253 096, o určenie neplatnosti dobrovoľnej
dražby, na odvolanie žalovaných 1/ až 4/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 6C/11/2017-429 z
25. septembra 2020, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie žalovaných 1/ a 2/ odmieta.

Rozsudok okresného súdu vo výroku I. a vo výroku III. potvrdzuje.

Žalobcovia 1/ až 5/ majú voči žalovaným 1/ až 4/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

Výrok II. rozsudku okresného súdu ostáva n e d o t k n u t ý .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že dobrovoľná dražba, vykonaná dňa 15. 11. 2016 s časom
otvorenia dražby o 10.00 hod. v Salóniku VIX Restaurant, Sládkovičova 164/3, 010 01 Žilina, predmetom

ktorej boli nehnuteľnosti: rodinný dom súpisné č. XX postavený na pozemku parcela registra "C" č. 1014,
zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, vedený Okresným úradom Kysucké Nové Mesto, katastrálnym
odborom pre katastrálne územie T., obec T., okres K. N. V., pozemok parcela registra "C" č. 1014 o
výmere 648 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, pozemok parcela registra "C" č. 1015 o
výmere 1.345 m2, druh pozemku orná pôda, zapísané na liste vlastníctva č. XXX, vedený Okresným
úradom Kysucké Nové Mesto, katastrálnym odborom pre katastrálne územie T., obec T., okres K. N. V. a
ktorej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou N 900/2016, Nz 43778/2016, NCRIs 44893/2016 zo

dňa 15. 11. 2016 napísanou JUDr. Erikou Szórádovou, notárkou, so sídlom v Bratislave, Vajnorská 98/
k, je neplatná (výrok I.), vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II.) a žiadnej zo strán sporu nepriznal
právo na náhradu trov konania. (výrok III.).2. Okresný súd vec právne posudzoval podľa ustanovení zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách
(ďalej aj ako „ZoDD“), ktoré sú citované v bodoch 44. až 56. písomného odôvodnenia napadnutého
rozsudku a podľa ustanovení § 151b ods. 2, 3, § 151l ods. 1 a § 151m ods. 9 Občianskeho zákonníka

(ďalej aj ako „OZ“) citovaných v bodoch 57. až 60. písomného odôvodnenia napadnutého rozsudku.
Najskôr posudzoval včasnosť podania žaloby o určenie neplatnosti dražby v trojmesačnej lehote odo
dňa udelenia príklepu v zmysle § 21 ods. 2 ZoDD a konštatoval, že príklep bol udelený 15. 11. 2016,
žaloba bola podaná 10. 02. 2017, t.j. včas. Ďalej sa zaoberal posúdením aktívnej vecnej legitimácie
žalobcov 1/ až 5/ v zmysle ust. § 21 ods. 2 prvá veta ZoDD a zisťoval, či žalobcovia sú osobami, ktoré

boli v dôsledku porušenia ustanovení ZoDD dotknuté na svojich právach. Dospel k záveru, že žalobcovia
1/ až 3/ sú takýmito osobami, nakoľko boli pôvodnými vlastníkmi predmetu dražby. Žalobcovia 4/ a 5/
sú rovnako dotknutými osobami na svojich právach z dôvodu, že v predmete dražby žili a mali tam svoj
trvalý pobyt. Pri posúdení pasívnej vecnej legitimácie žalovaných okresný súd vychádzal z ust. § 21
ods. 4 ZoDD, v zmysle ktorého musí byť účastníkom súdneho konania o neplatnosť dražby navrhovateľ
dražby (t.j. žalovaný 1/), dražobník (t.j. žalovaný 2/), vydražiteľ (t.j. žalovaní 3/ a 4/). V ďalšom okresný

súd podrobil prieskumu dôvody, pre ktoré žalobcovia 1/ až 5/ navrhovali určiť dražbu za neplatnú. Prvým
a nosným dôvodom bolo tvrdenie, že došlo k porušeniu ustanovenia § 12 ods. 1 ZoDD, t.j. že žalovaný 2/
nezabezpečil ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby,
dražené nehnuteľností boli v znaleckom posudku č. 132/2016, vypracovanom znalcom Ing. Tiborom
Škripcom za účelom výkonu záložného práva dňa 07. 09. 2016, podhodnotené. Na základe vykonaného

dokazovania okresný súd dospel k záveru, že žalovaný 2/ nezaistil riadne ohodnotenie predmetu dražby
podľa jeho všeobecnej hodnoty v obci T. ku dňu 15. 11. 2016, t.j. ku dňu konania dražby. Vychádzal zo
znaleckého posudku č. 15/2013 znalkyne Ivety Kolenovej, odhadov hodnoty nehnuteľností od realitných
kancelárii a zistil z nich, že tieto stanovili hodnotu dražených nehnuteľností vyššiu o sumu v rozpätí
od 39.600,- eur do 49.100,- eur, ako bola stanovená znaleckým posudkom vyhotoveným Ing. Závery

o tom, že znalecký posudok Ing. Škripca nestanovil hodnotu dražených nehnuteľností v súlade s ich
všeobecnou hodnotou, podľa okresného súdu podporuje aj dôkaz produkovaný zo strany žalobcu 1/,
a to oznámenie MS SR o výsledku správneho konania z 19. 06. 2018, ktorým mu bolo oznámené, že
o jeho podnete na preskúmanie postupu znalca Ing. Škripca v súvislosti s vypracovaním znaleckého
posudku č. 132/2016 bolo rozhodnutím ministerstva z 15. 04. 2019 rozhodnuté o vine znalca Ing. Tibora

Škripca zo spáchania iných správnych deliktov, za čo mu bola uložená sankcia vo forme pokuty. Okresný
súd poukazujúc na súdnu prax ( rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo 89/2017 a uznesenie
Ústavného súdu SR sp.zn. PL.ÚS 23/2014-18 z 24. 09. 2014) a výsledky vykonaného dokazovania
dospel k záveru, že pri predmetnej dražbe bolo porušené ust. § 12 ods. 1 ZoDD, nakoľko žalovaný 2/
síce zabezpečil ohodnotenie predmetu dražby, a to na základe znaleckého posudku vypracovaného Ing.

Tiborom Škripcom, avšak ohodnotenie predmetu dražby podľa tohto posudku nezodpovedá všeobecnej
hodnote posudzovaných nehnuteľností v mieste a čase konania dražby.

3. Ďalší dôvod neplatnosti dražby okresný súd videl v neplatnosti záložnej zmluvy. Vzhľadom na
námietku žalobcov 1/ až 5/ týkajúcu sa neplatnosti záložnej zmluvy a absencie podpisu žalobcu 3/

na záložnej zmluve okresný súd uviedol, že v čase uzatvorenia záložnej zmluvy (02. 01. 2012) nebol
žalobca 3/ spoluvlastníkom dražených nehnuteľností, preto tieto zmluvy ani nepodpisoval. Pri prieskume
záložnej zmluvy však okresný súd dospel k záveru, že v nej chýba dátum uzatvorenia zmluvy o úvere
(na zabezpečenie pohľadávky, ktorej mala byť záložná zmluva uzatvorená). Zároveň nie je zrejmé
(určité), či sa záložné právo zriaďuje k pohľadávke s príslušenstvom, ktorá má vzniknúť záložnému

veriteľovi v prípade odstúpenia od zmluvy o úvere, alebo či sa zriaďuje k nehnuteľnostiam v k.ú. T..
V záložnej zmluve bola neurčitým spôsobom špecifikovaná pohľadávka, ktorá sa záložným pravom
zabezpečuje, ako aj hodnota zabezpečenej pohľadávky v zmysle § 151b ods. 3 OZ, nakoľko záložná
zmluva obsahovala konštatovanie, že výška úveru poskytnutého veriteľom predstavuje sumu 41.711,-
eur, avšak z predmetného ustanovenia v jeho kontexte s ostatnými ustanoveniami zmluvy nebolo podľa

okresného súdu zrejmé, či výška úveru predstavuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky v zmysle §
151b ods. 3 OZ. Pre tieto dôvody okresný súd dospel k záveru, že nie je určito a zrozumiteľne určená
pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje a záloh v zmysle ust. § 151b ods. 2 OZ, čo sú
podstatnénáležitostipredmetnejzmluvy.Preichneurčitosťkonštatoval,žepredmetnázáložnázmluvaje
neplatná, čo zakladá dôvod pre určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby v zmysle ust. § 21 ods. 2 ZoDD.

4. Okresný súd sa zaoberal posúdením ďalších dôvodov, pre ktoré žalobcovia 1/ až 5/ namietali
neplatnosť dražby. Dôvod neplatnosti videli v tom, že žalovaný 1/ nemal oznámiť žalobcovi 3/ začatie
výkonu záložného práva. Okresný súd uviedol, že takáto povinnosť vyplýva záložcovi z ust. § 151lods. 1 Občianskeho zákonníka, nie z ustanovení ZoDD a nezakladá dôvod neplatnosti dražby, ktorý
zakladáibaporušenieustanovenítohtoosobitnéhoprávnehopredpisuupravujúcehopostupprirealizácii
dobrovoľných dražieb. Rovnako posúdil aj ďalší dôvod neplatnosti tvrdený žalobcami, a to, že im nebolo

oznámené, ako žalovaný 1/ naložil s výťažkom dražby. Podanie písomnej správy o výkone záložného
práva vyplýva záložcovi z ust. § 151 ods. 9 OZ a riadne nesplnenie tejto povinnosti nemá za následok
neplatnosť dražby v zmysle ZoDD. Okresný súd ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku nedostatočnej
špecifikácie zabezpečenej pohľadávky v zmluve o vykonaní dražby. Rovnako nepovažoval za dôvodnú
námietku žalobcu 3/, že mu zo strany žalovaného 2/ nebol doručený znalecký posudok vyhotovený na

účely výkonu záložného práva, nakoľko zo strany žalovaného 2/ mal preukázané, že znalecký posudok
bol žalobcovi 3/ riadne doručený, ktorú skutočnosť potvrdila aj Slovenská pošta, a.s. Nepovažoval tiež
za preukázané tvrdenie žalobcov 1/ až 5/, že žalobcovi 5/ bola zamedzená účasť na predmetnej dražbe
v dôsledku absencie bezbariérového prístupu do miesta konania dražby.

5. Pokiaľ sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom

úvere č. 1200060803 a zmluvy o medziúvere, ktorým sa menil stavebný úver č. 1200060002, uzatvorené
16. 12. 2011 medzi žalobcom 1/ a W. B. B., a.s. žalobu v tejto časti zamietol z dôvodu, že na žiadanom
určenínemaližalobcovianaliehavýprávnyzáujemvzmysle§137písm.c)Civilnéhosporovéhoporiadku
(ďalej „CSP“). O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP. Žalobcovia 1/ až 5/ boli úspešní
v časti žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, v časti o určenie neplatnosti úverovej zmluvy

úspešní neboli. Okresný súd preto o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa pomeru úspechu
strán v spore, ktorý bol 50 % : 50 % a žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania nepriznal.

6. Proti tomuto rozsudku podali odvolaní žalovaní 1/ až 4/ prostredníctvom svojich právnych zástupcov.
Žalovaní 1/ a 2/ v podanom odvolaní označili za nesprávne závery okresného súdu o neplatnosti dražby

z dôvodu podhodnotenia predmetu dražby a neplatnosti záložnej zmluvy a navrhli, aby odvolací súd
rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Uviedli, že žalobcovia mali možnosť namietať správnosť záverov znaleckého posudku znalca Ing.
Škripca, ktorý im bol pred realizáciou dražby riadne predložený, a to v súlade s ust. § 12 ods. 2
ZoDD. Ďalej uviedli, že cena dosiahnutá vydražením nie je závislá priamo od hodnoty nehnuteľnosti

uvedenejvznaleckomposudku,pretožesamotnádražbaakoverejnéponukovékonaniejenajreálnejším
preukazovateľom, a teda indikátorom trhu. Znalecký posudok predstavuje len nejaký odhad alebo
predpoklad, rovnako aj odhad realitnej kancelárie ešte neznamená, že určitá nehnuteľnosť v danom
mieste a v konkrétnom čase bude aj reálne za takúto cenu predaná. Pokiaľ by aj bol porušený nejaký
právny predpis, čo sa týka postupu znalca, uvedené nemôže mať za následok neplatnosť dobrovoľnej

dražby, pretože nejde o porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, ale iných právnych
predpisov. K dôvodom neplatnosti záložnej zmluvy, poukazovali na jednotlivé články tejto zmluvy s tým,
že z ich obsahu je dostatočne určito a riadne zrejmé, čo je predmetom záložnej zmluvy, aký záloh slúžil
na zabezpečenie jednotlivých záväzkov. V závere odvolania žalovaní 1/ a 2/ namietali procesný postup
okresného súdu, ktorý pripustil zmenu žaloby v čase, kedy už žalobcovia kvôli uplynutiu prekluzívnej

lehoty v zmysle § 21 ods. 2 ZoDD sa nemohli domáhať jej neplatnosti z iných dôvodov, než ktoré uviedli
v žalobe.

7. Žalovaní 3/ a 4/ v odvolaní namietali nesprávnosť výroku rozsudku okresného súdu, ktorým bolo
žalobe vyhovené (výrok I.) a ktorým bolo rozhodnuté o trovách konania (výrok III.) a navrhli, aby odvolací

súd ich odvolaniu vyhovel a rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne,
alternatívne, aby rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedli, že okresný
súd sa pri prejednaní a rozhodovaní o veci nezaoberal viacerými nimi tvrdenými skutočnosťami a
odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe. Okresný súd žalobe vyhovel z jediného dôvodu, a to, že
žalobcovia namietali hodnotu, na akú bol predmet dražby ohodnotený znaleckým posudkom. Podľa

nich však žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno, keďže nepreukázali, že by v zákonom stanovenej
lehote v zmysle § 12 ods. 5 ZoDD podali námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby, prípadne,
že žiadali vyhotovenie nového znaleckého posudku iným znalcom. Uviedli, že trvajú na tom, že
navrhovateľ dražby a dražobník postupovali pri zaistení určenia ceny predmetu dražby v súlade s
právnymi predpismi, a to prostredníctvom povereného znalca z príslušného odboru. Ďalej poukázali na

to, že žalobcovia nepreukázali spáchanie trestného činu a súčasne, že niektorý z namietaných údajných
dôvodov neplatnosti dražby súvisel so spáchaním trestného činu, preto im uplynula zákonná prekluzívna
trojmesačná lehota na podanie žaloby, resp. na akékoľvek rozširovanie a dodatočné uplatňovanie
námietok, zaniklo im tak právo na namietanie neplatnosti predmetnej dražby. V prípade, že by ajpripustili nesprávnosť určenia hodnoty dražených nehnuteľností predmetným znaleckým posudkom,
určenie všeobecnej hodnoty nemôže mať žiaden negatívny dopad na práva žalobcov bez ohľadu na
to, či námietky voči ohodnoteniu podali alebo nie. Určenie všeobecnej hodnoty predmetu dražby je len

podkladom, od ktorého sa odvíja ponuková cena na dražbe, skutočnú hodnotu určí až stret ponuky
licitátora s dopytom viacerých účastníkov dražby na samotnej dražbe.

8.Ďalšieodvolacienámietkyžalovaných3/a4/satýkaliporušeniaprávanaspravodlivýprocesaodňatia
možnosti konania pred súdom nesprávnym procesným postupom okresného súdu, ktorý prihliadal na

námietky a tvrdenia žalobcov týkajúcich sa neplatnosti predmetnej dražby, ktoré neboli uplatnené pri
podaní žaloby, ale boli prednášané až následne, a to po uplynutí zákonnej prekluzívnej lehoty. Ďalej
namietali nepreskúmateľnosť písomného odôvodnenia napadnutého rozsudku. V tejto súvislosti citovali
z viacerých rozhodnutí Ústavného súdu SR a s komentárov odborných publikácií, ktoré sa zaoberali
preskúmateľnosťou súdnych rozhodnutí. Na záver týchto citácií uviedli, že z týchto okolností vyplýva,
že pre rozhodnutie podstatné závery súdu nie sú relevantným spôsobom odôvodnené. Súd sa nijako

nezaoberal ich argumentami, no najmä tvrdeniami strán, ktoré sú v rozpore. Ide najmä o skutočnosti,
že žalobcovia neuplatnili námietku voči znaleckému posudku v lehote, resp. či vôbec námietky voči
znaleckému posudku podali. Súd sa tak isto nevysporiadal s námietkou, že nie je dôvod na určenie
neplatnosti dražby, keďže v súvislosti s dražbou nebol spáchaný trestný čin. V závere odvolania žalovaní
3/ a 4/ namietali postup okresného súdu, ktorý si nesplnil svoju procesnú povinnosť vyplývajúcu z ust.

§ 181 ods. 2 CSP, a to, aby určil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré považuje
za nesporné a tiež, aby predostrel svoje predbežné právne posúdenie veci. Okresný súd rovnako
nevykonal riadne dokazovanie listinami v zmysle § 204 CSP, nakoľko zo zápisníc z pojednávania
vyplýva, že sa len oboznámil s doterajším priebehom konania. Žalovaní 3/ a 4/ navrhli, aby odvolací
súd ich odvolaniu vyhovel a rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne,

alternatívne, aby rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

9. Žalobcovia sa k odvolaniu žalovaných 1/ až 4/ nevyjadrili.

10. Žalovaní 3/ a 4/ vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných 1/ a 2/ uviedli, že sa s ním v celom rozsahu

stotožňujú a súhlasia so všetkými tam uvedenými odvolacími dôvodmi a argumentami. Opätovne uviedli,
že podľa ich názoru žalobcovia nepreukázali porušenie zákona o dobrovoľných dražbách, ktoré by
znamenalo, že boli ukrátení na svojich právach, zdôraznili, že žalovaní rozšírili dôvody neplatnosti
dražby až po uplynutí trojmesačnej prekluzívnej lehoty, ktorú skutočnosť okresný súd dostatočne pri
rozhodovaní nezohľadnil. V tejto súvislosti poukázali na rozhodnutie Okresného súdu Žilina v obdobnej

veci, ktorého závery podporujú ich argumentáciu.

11. Žalovaní 1/ a 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných 3/ a 4/ uviedli, že sa s ním v celom
rozsahu stotožňujú a navrhli rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

12. Aby došlo k vecnému prejednaniu odvolania odvolacím súdom, odvolanie musí spĺňať všetky
zákonom predpísané podmienky prípustnosti tohto riadneho opravného prostriedku. Jednou z
objektívnych podmienok prípustnosti odvolania je včasnosť jeho podania. Odvolacia lehota je lehotou
zákonnou, čo znamená, že ju nemožno predĺžiť ani skrátiť. Pre začatie plynutia odvolacej lehoty je

rozhodujúce riadne a v súlade s právnymi predpismi vykonané doručenie rozhodnutia. Odvolacia lehota
je procesnou lehotou, čo znamená, že začína plynúť dňom, ktorý nasleduje po dni, keď došlo ku
skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, t.j. po dni doručenia rozhodnutia. Na zachovanie tejto procesnej
lehoty podľa ust. § 121 ods. 5 CSP stačí, ak je odvolanie podané v posledný deň lehoty osobne na súde
alebo odovzdané orgánu, ktorý je povinný ho doručiť (najčastejšie pošta).

13. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že napadnutý rozsudok okresného súdu bol doručený právnemu
zástupcovi žalovaných 1/ a 2/ AK Herceg, s.r.o. dňa 05. 10. 2020. Lehota 15 dní určená ust. § 362
ods. 1 CSP na podanie odvolania začala teda plynúť dňa 06.10.2020 (utorok) a uplynula 20.10.2020.
Odvolanie žalovaných 1/ a 2/ bolo doručované právnym zástupcom žalovaných 1/ a 2/ elektronicky.

Podľa potvrdenia o odoslaní podania, predmetné podanie bolo prijaté na portál verejnej správy 21. 10.
2020 o 15.49 hod. (č.l.478), okresnému súdu bolo doručené dňa 21. 10. 2020 o 16.10 hod. (č.l. 479),
tzn. že bolo podané po uplynutí odvolacej lehoty. Na základe uvedeného rozhodol odvolací súd v zmysle
ust. § 386 písm. a) CSP a odvolanie žalovaných 1/ a 2/ odmietol ako oneskorene podané.14. Účastníci súdneho konania o neplatnosť dražby tvoria nútené procesné spoločenstvo podľa § 78
CSP. O takéto spoločenstvo ide vtedy, keď hmotnoprávna vecná legitimácia svedčí v spore viacerým

subjektom, a teda, ak je z hľadiska hmotného práva potrebné a nevyhnutné, aby žalobu uplatnilo viacero
subjektov spoločne alebo, ak je pre úspech v spore nevyhnutné žalovať viacero subjektov. Okresný súd
v prejednávanej veci dospel k zisteniu o tom, že účastníkmi predmetného sporu sú všetky osoby, ktoré
z hľadiska ustanovení ZoDD musia byť stranami sporu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Na
základe existencie núteného spoločenstva potom podanie odvolania iba niektorým zo subjektov tohto

spoločenstva má odkladné účinky na právoplatnosť napadnutého rozsudku a jeho vykonateľnosť aj vo
vzťahu k ostatným subjektom, ktoré toto spoločenstvo tvoria. V tomto prípade potom, pokiaľ žalovaní
3/ a 4/ podali odvolanie včas, ich odvolanie má odkladný účinok napadnutého rozsudku aj vo vzťahu k
žalovaným 1/ a 2/, ktorých odvolanie bolo podané oneskorene. Avšak odvolací súd mohol preskúmavať
správnosť záverov okresného súdu iba v rozsahu včas podaného odvolania žalovaných 3/ a 4/.

15.Krajskýsúd,akosúdodvolací,preskúmalvecvrozsahuazdôvodovodvolaniapodanéhožalovanými
3/ a 4/ (§ 379 a § 380 C.s.p.) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario)
rozsudok okresného súdu vo výrokoch I. a III., ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.
Vo výroku II. rozsudok okresného súdu ostal nedotknutý.

16. Krajský súd považuje za potrebné hneď v úvode svojich úvah a záverov zdôrazniť, že je viazaný
nielenrozsahom,aleajkonkrétnymidôvodmiodvolania,ktoréodvolateľvymedzívrámcizákonnejlehoty
na podanie tohto opravného prostriedku. To znamená, že vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia
posudzuje takmer výlučne z dôvodov označených odvolateľom. Z hľadiska odvolacieho prieskumu

predmetná viazanosť veľmi úzko súvisí s určujúcimi konkrétnymi závermi okresného súdu, na ktorých
argumentačne založil svoje rozhodnutie. Pokiaľ odvolateľ rezignuje na namietanie konkrétnych záverov
okresného súdu, táto okolnosť už zo svojej podstaty vylučuje konštatovanie ich eventuálnej nesprávnosti
a tým zmeny, resp. zrušenia napádaného rozhodnutia.

17. Okresný súd konštatoval neplatnosť dobrovoľnej dražby z dvoch dôvodov, a to, že ohodnotenie
predmetu dražby podľa znaleckého posudku Ing. Škripca nezodpovedá všeobecnej hodnote
nehnuteľnostivmiesteačasekonaniadražbyaz dôvodu,žezáložnázmluvajeneplatná anajejzáklade
nemohlo vzniknúť záložné právo k sporným nehnuteľnostiam a tieto nemohli byť následne predmetom
dražby. Žalovaní 3/ a 4/ v podanom odvolaní svoje odvolacie námietky smerovali k nesprávnosti záverov

okresného súdu, ktoré konštatovali neplatnosť prebehnutej dobrovoľnej dražby z dôvodu porušenia
povinnosti dražobníka zaistiť ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase
jej konania. Na ďalší dôvod, pre ktorý považoval okresný súd dražbu za neplatnú, odvolanie žalovaných
3/ a 4/ žiadnym spôsobom ani všeobecne nereagovalo. Nebolo tak spôsobilé spochybniť konkrétne a
jasne definované skutkové i právne závery okresného súdu o neplatnosti záložnej zmluvy, na základe

ktorých považoval dobrovoľnú dražbu za neplatnú.

18. Napriek tejto skutočnosti považoval odvolací súd za potrebné vyjadriť sa k dôvodnosti odvolacích
námietok žalovaných 3/ a 4/. Vo vzťahu k odvolacej námietke týkajúcej sa nesprávne určenej ceny
draženej nehnuteľnosti pripúšťa, že znalec nesie zodpovednosť za vyhotovenie znaleckého posudku.

To však nezbavuje zodpovednosti dražobníka, v procese dobrovoľnej dražby, za zistenie obvyklej ceny
draženej nehnuteľnosti v mieste a čase. Nebolo a ani nemôže byť zmyslom a cieľom právnej úpravy
výkonu záložného práva, aby niekto v dobrovoľnej dražbe kúpil rýchlo a lacnejšie. Aj keď dobrovoľná
dražba predstavuje legitímny prostriedok na úhradu pohľadávky záložného dlžníka, predajom majetku
pod jeho skutočnú hodnotu môže záložný dlžník prísť o väčšiu časť svojho majetku, čo predstavuje

výrazný zásah do Ústavou garantovaného práva vlastniť majetok. Intenzita zásahu do vlastníckeho
práva realizovaného vo forme predaja vlastníctva by nemala byť vo výraznom nepomere k skutočnej
alebo aspoň k skutočnosti sa čo najviac približujúcej cene tohto predmetu vlastníctva (pozri Nález
Ústavného súdu SR II. ÚS 237/2011 z 14. 09. 2011). V tejto súvislosti je nutné poukázať na to, že je
potrebné rozlišovať všeobecnú hodnotu predmetu dražby, t.j. východiskovú hodnotu a cenu dosiahnutú

vydražením, ktorá sa síce tiež kreuje v mieste a čase, ale iba v obmedzenom pôsobení ponuky a
dopytu a informovanosti jednotlivých záujemcov o predmete dražby, v konečnej závislosti od toho, koľko
záujemcov sa o dražbe veci dozvie a koľko účastníkov sa dražby skutočne a s čestným úmyslom
zúčastní. V týchto okolnostiach sa potom kreuje konečná cena predmetu dražby, pričom však vychádzapráve zo všeobecnej hodnoty stanovenej v mieste a čase. O čestnom úmysle sa hovorí vtedy, keď sa
účastníci dražby na tejto nezúčastňujú iba z dôvodu ovplyvňovať tvorbu ceny verejnými ponukami, a
teda fakticky manipulovať dražbu, jej priebeh alebo výsledok.

19. Samozrejme ani v tomto prípade však nemožno opomenúť možnosť záložného dlžníka, resp.
záložcu namietať výšku ceny určenú znaleckým posudkom v zákonom stanovenej lehote a prihliadať
na okolností, pre ktoré toto právo nevyužil v prípade posudzovania neplatnosti dražby práve z dôvodu
nesprávneho určenia ceny draženej veci. Okresný súd sa s námietkami žalovaných ohľadom nevyužitia

práva namietať výšku ceny určenej znaleckým posudkom v zákonných lehotách zo strany žalobcov
nezaoberal a v kontexte posúdenia neplatnosti dražby nevysporiadal. Uvedené pochybenie však
vzhľadom na to, že odvolanie žalovaných 3/ a 4/ nenamietalo správnosť záverov okresného súdu
o neplatnosti dobrovoľnej dražby z dôvodu neplatnosti záložnej zmluvy, by tak, ako už konštatoval
odvolací súd, nemalo vplyv na jeho rozhodnutie, ktoré nemohlo by byť dôvodom zmeny alebo zrušenia
napadnutého rozsudku.

20. Vo vzťahu k otázke výslovného uplatnenia dôvodu neplatnosti dražby po uplynutí zákonnej 3-
mesačnej prekluzívnej lehoty na podanie obžaloby o neplatnosť dobrovoľnej dražby odvolací súd
poukazuje na závery uznesenia Najvyššieho súdu SR z 05. 06. 2019 sp.zn. 8Cdo 58/2018, ktorý sa touto
otázkou zaoberal a v bode 21. odôvodnenia uviedol: „ak bolo v stanovenej 3-mesačnej lehote začaté

konanie o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, môže žalobca dôvody, pre ktoré považuje dražbu za
neplatnú, označiť (tvrdiť) nielen v žalobe, prípadne pred uplynutím 3-mesačnej lehoty uvedenej v § 21
ods. 2 ZoDD, ale aj kedykoľvek počas konania (samozrejme len vtedy, ak tomu nebráni koncentrácia
konania alebo v odvolacom konaní systém neúplnej apelácie) a súd môže vysloviť (určiť) neplatnosť
dobrovoľnej dražby nielen z dôvodov, ktoré boli v priebehu konania tvrdené, ale i ktoré vyšli v konaní

inak najavo, aj keď ich žiadna zo strán neoznačila....“

21. Lehota uvedená v § 21 ods. 2 ZoDD teda slúži k uplatneniu práva na vyslovenie (určenie) neplatnosti
dobrovoľnej dražby a nie aj na vymedzenie jednotlivých dôvodov tejto neplatnosti. Ak teda došlo v
stanovenej lehote k začatiu konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, žalobca môže aj po

uplynutí trojmesačnej prekluzívnej lehoty namietať i ďalšie dôvody jej neplatnosti. Na základe týchto
záverov preto námietka žalovaných 3/ a 4/ o tom, že neuplatnili dôvody neplatnosti dražby žalobcovia
v prekluzívnej lehote, je nedôvodná.

22. Žalovaní 3/ a 4/ namietali porušenie práva na spravodlivý proces nesprávnym procesným postupom

okresného súdu a nedostatočným odôvodnením napadnutého rozsudku, pre ktoré tento považujú za
nepreskúmateľný. Odvolací súd z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 22.06.2018 (č.l.192 a nasl.),
že po prednesení žaloby, vyjadrení protistrán k žalobe okresný súd s odkazom na ustanovenie § 181
ods. 2 CSP podrobne určil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia
považuje za nesporné, ako aj predbežné právne posúdenie veci. Námietka žalovaných 3/ a 4/, že

okresný súd si nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 181 ods. 2 CSP je nedôvodná.
Ďalšia odvolacia námietka sa týkala postupu okresného súdu pri dokazovaní, žalovaní 3/ a 4/ tvrdili, že
okresný súd nevykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov. Aj v tomto prípade odvolací súd
z obsahu zápisnice o pojednávaní 22.06.2018 zistil, že okresný súd s odkazom na ustanovenie § 204
CSP upustil od čítania listinných dôkazov, ktoré produkovali žalobcovia, pretože tieto boli žalovaným

doručené a žalovaní voči nim nevzniesli námietky. Ďalej uviedol, ktoré konkrétne listinné dôkazy vykoná.
Odvolací súd mal preukázané, že listinné dôkazy predložené žalobcami v žalobe boli riadne doručené
žalovaným (č.l. 52 rub.), okrem toho, zo zápisnice o pojednávaní 25.09.2020 ( č.l. 421 a nasl.), na ktorom
neboli žalovaní 3/ a 4/, ani ich právny zástupca prítomní, boli okresným súdom oboznámené listinné
dôkazy. Žalovaní 3/ a 4/ porušenie práva na spravodlivý súdny proces videli aj v nepreskúmateľnosti

rozsudku okresného súdu. V prípade, že odôvodnenie rozhodnutia neobsahuje žiadne odôvodnenie,
alebo neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov pre rozhodnutie, môže ísť o porušenie práva na
spravodlivý proces. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd citoval ustanovenia, ktoré
aplikoval a z ktorých vyvodil svoje právne závery; vysvetlil tiež dôvody, so zreteľom na ktoré považoval
za nedôvodné námietky strán sporu. Podľa presvedčenia odvolacieho súdu má odôvodnenie odvolaním

napadnutého rozsudku náležitosti v zmysle § 220 CSP a žalovaní 3/ a 4/ neopodstatnene namietajú jeho
nepreskúmateľnosť. Okresný súd zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom uviedol dôvody, ktoré ho
viedli k rozhodnutiu; jeho postup, nemožno považovať za zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny. Ak sa
aj okresný súd nevysporiadal s námietkou žalovaných o nedodržaní prekluzívnej lehoty žalobcami ak„rozširovali“ dôvody neplatnosti dražby v konaní po jej uplynutí, v súlade s ustanovením § 387 ods. 1
veta prvá CSP sa s nimi vysporiadal odvolací súd.

23. Na základe uvedených skutočností krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny vo
výroku, ktorým rozhodol o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby (výrok I. a vo výroku III. ako závislom
výroku o trovách konania) potvrdil.

24. O trovách odvolacieho konania žalobcov 1/ až 5/ voči žalovaným 1/ a 4/ rozhodol podľa § 255 ods.

1 CSP. Vo vzťahu k žalovaným 1/ a 2/ boli žalobcovia úspešní, nakoľko odvolanie žalovaných 1/, 2/ bolo
odmietnuté, čo oneskoreným podaním odvolania procesne zavinili žalovaní 1/ a 2/ a voči žalovaným
3/ a 4/ boli žalobcovia úspešní z dôvodu, že odvolaniu žalovaných vyhovené nebolo a rozsudok bol
potvrdený, preto odvolací súd priznal žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100%.

25. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 CMP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)