Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. október 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/84/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117226664
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oliver Kolenčík

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4117226664.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Olivera Kolenčíka a sudcov Mgr. Andrey

Szombathovej-Polákovej a JUDr. Borisa Minksa, v spore žalobcov: 1/ F. Z., nar. XX.XX.XXXX, 2/ Y. Z.,
nar.XX.XX.XXXX,obajabytomO.XXX,zastúpení:JUDr.MartinKanás,advokátsosídlomNitra,Školská
3, proti žalovanému: Obec Biskupová, so sídlom Biskupová 62, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr.
Slávik a partneri, s.r.o., Topoľčany, Nám. M. R. Štefánika 3, IČO: 36 861 375, o určenie vlastníckeho
práva a o vzájomnej žalobe o vypratanie, o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu
Topoľčany zo dňa 22. januára 2020, č. k. 6C/51/2017-251, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanej voči žalobcom 1/ a 2/ priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Topoľčany (ako súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa zo dňa 22. januára 2020, č. k. 6C/51/2017-251
(ďalej len „napadnutý rozsudok“) rozhodol tak, že: I. Súd žalobu žalobcov v 1/ a 2/ rade zamieta. II.
Žalobcovia v 1/ a 2/ rade sú povinní vypratať tie časti nehnuteľností, zapísaných v KN Okresného úradu,
odbor katastrálny Topoľčany, v LV č. XXX, kat. úz. O., ako parc. registra „E“ parc. č. 398/1 ostatné
plochy vo výmere 728 m2 a parc. č. 401 ostatné plochy vo výmere 526 m2, ktoré sú na geometrickom

pláne č. 6C/51/2017 zo dňa 26.03.2019, ktorý je súčasťou znaleckého posudku č. 6/2019 znalca Ing.
Romana Wágnera, a tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku, označené ako novovytvorené parc. č.
405/19 ostatná plocha vo výmere 201 m2 a parc. č. 401/4 záhrada vo výmere 41 m2, a to do 30 dní od
právoplatnosti rozsudku. III. Žalobcovia v 1/ a 2/ rade sú povinní zaplatiť znalcovi: Ing. Roman Wágner,
Martina Bartoňa 3, 905 01 Senica - Čáčov, časť odmeny v sume 358,32 eura na účet IBAN W XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. IV. Súd priznáva žalovanému
voči žalobcom v 1/ a 2/ rade nárok na náhradu trov konania v plnej výške. O výške tejto náhrady bude

rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozhodnutie vo veci súd prvej inštancie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 126 ods. 1, §
129 ods. 1, § 130, § 132 ods. 1, § 134 ods. 1, § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), §
115, § 116 ods. 1, § 145 ods. 1, 2 zák. č. 141/1950 Zb. OZ, § 137 písm. c/ CSP.

3.Prvoinštančnýsúduviedol,žežalobcoviav1/a2/radesapodanoužalobouvočižalovanémudomáhali

určenia, že sú podielovými spoluvlastníkmi každý v podiele 1-ica k celku spornej časti parcely č. 367 a č.
366, kat. úz. O., zapísaných na LV č. XX. Žalobu podali z dôvodu, že rodičia žalobkyne v 1/ rade, Q. F. a
H. F., kúpili od Obecného úradu O. ešte v roku 1948 nehnuteľnosť - pozemok, teraz označený ako parc.
č. 366 a č. 367. V tom roku, ako bola parcela kúpená, bol pozemok ohradený drevenými kolmi a pletivom.Oplotenie pozemku je to isté ako je k dnešnému dňu a je na pôvodných miestach. Za celú dobu sa s
ohradením pozemku nič nerobilo a nepremiestňovalo sa. Na uvedenom pozemku právni predchodcovia
postavili v roku 1949 rodinný dom a v roku 1951 sa doň nasťahovali. Nakoľko počas života postavili

ešte ďalšie dve budovy na pozemku, chceli tieto dať žalobcovia zapísať na LV, preto oslovili geodeta a
zistili, že časť budov leží na pozemku obce, teda zistili, že hranica pozemku je iná, ako ju už 70 rokov
užívajú. Hneď následne toto využil starosta žalovaného a vyzval žalobcov, aby odstránili oplotenie, lebo
v opačnom prípade, toto odstráni na ich náklady. Žalobcovia, ani ich právni predchodcovia, neboli od
roku 1948 nikým rušení, ani im nikto neoznámil, že by užívali obecné pozemky, ale v domnení, boli a

sú, že užívajú svoje vlastníctvo tak, ako ho kúpili. Počas tejto doby ich nikto nerušil v užívaní a o tomto
svedčí i to, že stavby presahujú do vedľajšieho pozemku a taktiež i stromy sú zasadené už 60 rokov
práve na tej časti, ktorú dnes žalovaný požaduje odstrániť a vypratať. V prílohe so žalobou predložili
predbežný parcelačný pán z roku 1949. Je to z obdobia, kedy kupovali uvedené nehnuteľnosti od obce a
vtedy bola i nehnuteľnosť, ktorú kupovali zameraná. Presne tak, ako bola zameraná, ju odvtedy užívajú.
Nakoľko žalobcovia užívajú to, čo kúpili ich právni predchodcovia, v zmysle Občianskeho zákonníka

nadobudli k spornej časti parcely vlastnícke právo vydržaním. Preto na základe uvedených skutočností
navrhli, aby súd v konaní ustanovil geodeta a aby sa sporná časť zamerala a aby sa určilo vlastnícke
právo v prospech žalobcov.

4. Žalovaný, listom právneho zástupcu zo dňa 02.11.2017, sa k žalobe písomne vyjadril a súčasne podal

vzájomnú žalobu. K tvrdenému skutkovému stavu žalovaný uviedol, že je pravdou, že žalobcovia sú
vlastníkmi nehnuteľností v kat. úz. O., zapísaných na LV č. XX, pozemky registra „C“ parc. č. 366 zast.
plocha a nádvoria o výmere 814 m2 a parc. č. 367 záhady o výmere 1557 m2, stavby rodinný dom
súp. č. 101 na parc. č. 366 a tieto aj titulom tohto vlastníctva užívajú. Tieto nehnuteľnosti nadobudli
právnym nástupníctvom po Q. F. a H. F.. Žalobcovia bez právneho titulu užívajú časť parciel registra „E“

patriacich žalovanému, a to parc. č. 398/1 ostaté plochy o výmere 728 m2 a parc. č. 401 ostaté plochy
o výmere 526 m2. Nie je pravdou, že by právni predchodcovia žalobcov parc. č. 366 a č. 367 vlastnili a
užívali už od roku 1948 titulom kúpy od Obce O.. Tieto nehnuteľnosti odkúpili až dňa 03.09.1952 kúpnou
zmluvou, ktorá bola schválená KNV v Nitre dňa 30.09.1952. Nie je pravdou, že by dnešné jestvujúce
oplotenie bolo vykonané ešte právnymi predchodcami žalobcov a že by stálo na pôvodnom mieste.

Toto oplotenie bolo posunuté do parc. č. 398/1 a č. 401. Právni predchodcovia žalobcov Q. F. a H. F.
si odkúpili v roku 1952 parc. č. 366 a č. 367. Práve na vytýčenie týchto dvoch parciel a ich hraníc bol
vyhotovený predbežný parcelačný plán, ktorý predložili žalobcovia. Tento predbežný parcelačný plán
spĺňal funkciu toho, čo dnes chápeme pod vytyčovacím náčrtom - vyznačil vlastnícke hranice týchto
dvoch následne kupovaných parciel. Táto skutočnosť je dobrým dôkazom toho, že právni predchodcovia

žalobcov dobre vedeli čo kupujú, keďže týmto predbežným parcelačným plánom boli vyznačené hranice
oboch parciel, takže museli tieto hranice v prírode poznať. Navyše ich poznali práve z tohto predbežného
parcelačného plánu, ktorý sami predložili. Nepravdivé je tvrdenie žalobcov o tom, že dnes jestvujúce
oploteniejeoplotenímpôvodným,resp.žestojínamiesteoploteniapôvodného.Tojevýslovnánepravda.
Dnešné oplotenie nie je oplotením pôvodným, a to ani z časti. Právni predchodcovia žalobcov vybudovali

okolo svojho pozemku drevené látkové oplotenie na drevených koloch po oboch stranách pozemku,
toto však kopírovalo skutočné vlastnícke hranice. Nešlo teda na tej čiare, ako stojí dnešné oplotenie.
Z uličnej čiary bol vybudovaný betónový múrik a na ňom natiahnuté pletivo. Žalobcovia niekedy v 80-
tich rokoch minulého storočia vybudovali okolo pozemkov nové oplotenie, ktoré stojí dnes t. j. pletivové
oplotenie na oceľových stĺpikoch a zo strany uličnej kovovú bránu a oplotenie s vložkami na betónovom

základe. Toto pletivové oplotenie z oboch bočných strán svojich pozemkov posunuli na úkor susediacich
parciel č. 398/1 (vľavo pozerané od cesty) a č. 401 (vpravo pozerané od cesty), ktoré parcely vlastnícky
patria žalovanému. Urobili tak úplne svojvoľne. Žalobcovia, ako aj ich právni predchodcovia, tento rozdiel
užívajú neoprávnene a bez právneho dôvodu. Až na takto bezprávne získanej ploche z časti si postavili
hospodárske budovy bez stavebného povolenia, prípadne bez ohlásenia drobnej stavby. Žalobcovia iba

využili tú skutočnosť, že ich pozemky sa nachádzajú medzi dvoma neudržiavanými verejnými kanálmi,
a že v tej dobe Obec O. nemala svoj MNV, ale administratívne patrila pod MNV Malé Ripňany a svoj
pozemok si obojstranne svojvoľne rozšírili, rozhodne však na to nemajú žiaden právny titul. Ide iba o
okupáciu cudzieho pozemku, nie oprávnenú držbu. Žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem, keďže
niet dôvodu domáhať sa určenia vlastníckeho práva k parc. č. 366 a č. 367 v kat. úz . O., keďže toto

vlastníctvo majú žalobcovia na LV č. XX zapísané. Nie je sporné a nejde ani o odstránenie duplicity
vlastníctva. Žaloba by preto mala byť zamietnutá aj z tohto procesného dôvodu.5. Prvoinštančný súd konštatoval, že súčasne žalovaný podal vzájomnú žalobu domáhajúc sa uloženia
povinnosti žalobcom vypratať tie časti nehnuteľností, zapísaných v KN Okresného úradu, odbor
katastrálny I., v LV č. XXX kat. úz. O., ako parcely registra „E“, parc. č. 398/1 ostatné plochy vo výmere

728 m2 a parc. č. 401 ostatné plochy vo výmere 526 m2, ktoré sú na znaleckom náčrte, ktorý je súčasťou
znaleckého posudku, podaného znalcom geodetom v tomto konaní, označené ako diely ........, a to do 15
dní od právoplatnosti rozsudku. Vzájomnú žalobu podali z dôvodu, že žalobcovia bezprávne zaberajú
časťuvedenýchparcielvovlastníctvežalovaného.Domáhajúsa,abyznalecvyhotovilznaleckýposudok,
ktorého súčasťou bude aj znalecký náčrt zachytujúci plochu týchto ich parciel, ktorú žalobcovia zabrali

a aby boli zaviazaní túto plochu vypratať.

6. Žalobcovia listom zo dňa 15.05.2018 navrhli zmenu žaloby tak, že jej petit znie: Súd určuje, že
žalobcovia v 1/ rade F. Z. a v 2/ rade Y. Z. sú bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemkov zakreslených
geometrickýmplánomnaoddeleniečastiparcielč.401aparc.č.398/1zapísanýchvregistri„E“vkat.úz.
O. evidovaných na LV č. XXX podľa skutočného zamerania oplotenia na základe geometrického plánu

vypracovaného v tomto konaní označené ako diely podľa geometrického vytýčenia novovzniknutých
parciel, ktoré vznikli oddelením z parcely č. 401 a parcely č. 398/1 druh pozemku ostatné plochy
evidovanej na LV č. XXX v kat. úz. O. vedených Okresným úradom Topoľčany, katastrálny odbor, ktoré
sú označené v geometrickom pláne, ktorý je súčasťou tohto rozsudku. Zmenu žaloby súd pripustil na
pojednávaní dňa 16.05.2018.

7. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní dňa 16.05.2018 uviedol, že v plnom rozsahu trvajú na
podanej žalobe, keď sú splnené zákonné podmienky vydržania, a to dobromyseľnosť držby. Je spôsobilý
predmet vydržania a doba vyžadovaná zákonom. K oploteniu pozemku tak, ako je v súčasnosti oplotený
došlo začiatkom 50-tich rokov, a takto to užívajú nerušene ako aj ich právni predchodcovia. Nárok

žalobcov je odvodený od kúpnopredajnej zmluvy ich právnych predchodcov. Vzájomnú žalobu žalovanej
strany považujú za nedôvodnú a navrhujú v celom rozsahu zamietnuť. Právny zástupca žalovaného
uviedol, že nie je pravdou, že by oplotenie bolo od samého začiatku v takom priebehu v akom je teraz.
Jeho umiestnenie bolo zmenené, tým došlo k zabratiu pozemkov patriacich žalovanému a nejde o
oprávnenú držbu ale o okupáciu.

8. Žalobkyňa v 1/ rade vo svojej výpovedi uviedla, že nehnuteľnosti nadobudla po rodičoch. Oplotenie,
ktoré tam bolo vôbec nemenili, jedine v roku 1968 sa vymenilo nové na tom istom mieste. Pozemok
kupoval jej otec a on ho ohradil. Odkedy to bolo ohradené tak sa to roky užívalo. Rodičia sa brali v roku
1948, v roku 1949 začali stavať a nasťahovali sa do rodinného domu vo februári 1952, nehnuteľnosti

boli ohradené a tak sa to užíva doposiaľ. Oni stĺpy neprekladali, dávali iba pletivo. Dodala, že tadiaľ bola
niekedy cesta, teraz tam tečie voda. Neskôr otec postavil tiež garáž a dve prístavby. Chceli to mať na
poriadku v evidencii a oslovili geodeta, ktorý im to zameral a tento zistil, že sa užíva niečo naviac a keď
to zistila žalovaná strana, odvtedy požadovala odstránenie oplotenia, čo začalo pred rokom.

9. Žalobca v 2/ rade vo svojej výpovedi uviedol, že býva tam 46 rokov a takto to zdedila jeho manželka,
žalobkyňa v 1/ rade. Do domu k žalobkyni v 1/ rade prišiel v roku 1971 a oplotenie pozemkov tam bolo
tak ako je to dnes. V roku 1973 alebo 1974 s jeho mladším bratom menili pletivo, stĺpy zostali tak ako
boli. Takže oplotenie neposunuli.

10. Starosta Obce O. H.. W. S., teda žalovaného, vo svojej výpovedi uviedol, že je starostom od
roku 1996. Pochádza z obce a nikdy nežil mimo obec. Z pohľadu ulice smerom k domu žalobcov
zo štátnej cesty po pravej strane je pozemok - cesta, ktorá viedla k vinohradom občanov, po ktorej
chodili do roku 1974. V roku 1975 sa zlúčili družstvá, vytvorili družstvo Veľké Ripňany a tým sa zlúčili
aj pozemky. Následne tadiaľ ľudia nechodili, pretože im protiprávne zlikvidovali vinice. Následne na to

právni predchodcovia žalobcov a vtedy tam bol aj žalobca 2/, v roku 1970, zabetónovali železné stĺpy,
dali tam oplotenie a o 2,20 m sa posunuli do obecného pozemku. Otec žalobkyne postavil hospodársku
budovu, keď zabrali obecný pozemok, vybudovali garáž, ktorá je z 1/3-iny na obecnom. Čo sa týka z
pohľadu z druhej strany od ulice, je takisto odtokový kanál na prívalové dažde, aj ten z časti zasypali,
lebo tam postavili budovu. Rodinný dom žalobcov je zapísaný na katastri a ostatné stavby boli postavené

na čierno, bez povolenia. V tomto konaní však neriešia budovy bez staveného povolenia ale len plot.
Riešia to, čo sa nachádza na tej spomínanej ceste, aby sa táto cesta mohla využiť.11. Svedok Q. Z. vo svojej výpovedi uviedol, že je bratom žalobcu, ktorému pomáhal naťahovať pletivo.
Bolo to v roku 1975 - 1976. Išlo o nové pletivo. Predtým tam bolo staré, ktoré dal žalobca dolu a na druhý
deň naťahovali pletivo. Pôvodné oplotenie, ako i nové, boli na tom istom mieste, pretože stĺpy zostali.

Nevedel uviesť, kto staval pôvodne oplotenie, asi žalobcov svokor.

12.SvedokB.S.vosvojejvýpovediuviedol,ženiejevpríbuzenskompomerekžalobcomanikstarostovi
žalovaného. Po celý život žil v O.. K pozemku žalobcov uviedol, že vie, že tam bola široká cesta.
Využívala sa ako prístup k pozemkom, ktorý tam mali súkromníci. V 60-tich rokoch sa založilo družstvo,

potom sa to likvidovalo, na pravo bola oračina, ktorá sa asi v roku 1975 likvidovala. Vie, že rodičia
žalobkyne to užívali a bolo to ohradené dreveným plotom. Prvýkrát to bolo ohradené ako sa patrí pokiaľ
mali vymeraný pozemok. Potom už dávali druhý plot a ten bol posunutý. Ďalej uviedol, že z pohľadu od
ulice po ľavej strane bol jarok a z pravej strany bola obecná cesta, ide o tú cestu, ktorá sa používala k
súkromným pozemkom. Cesta bola široká asi 8 m, zmestili sa tam dva vozy. Z druhej stany bol jarok,
ktorý slúžil na stekanie dažďovej vody. Na otázku ďalej uviedol, že druhá garáž, ktorú postavil otec

žalobkyne je už 2 m posunutá od prvej garáže. Prvá garáž bola pritom na hranici. V tom čase otec
žalobkyne musel vedieť, že užíva naviac, lebo prvý plot bol posunutý ďalej. Predtým tam bola cesta a
teraz tam nie je.

13. Svedok P. Y. vo svojej výpovedi uviedol, že má vedomosť o tom, že tadiaľ išla cesta, nevedel sa

vyjadriť či na pravo alebo vľavo k pozemku žalobcov. Bližšie si však nepamätal, ako táto cesta z ktorej
strany viedla.

14. Vo veci súd nariadil znalecké dokazovania znalcom z odboru geodézia a kartografia, Ing. Romanom
Wágnerom. Úlohou znalca bolo vykonať zameranie nehnuteľností, vlastnícky patriacich žalobcom,

porovnať právny stav a aktuálny užívací a zistiť, či žalobcovia užívajú naviac, a to časti nehnuteľnosti
vo vlastníctve žalovaného zapísaných na LV č. XXX, kat úz. O., ako parc. registra „E“, parc. č. 398/1
ostatné plochy o výmere 728 m2 a parc. č. 401 ostatné plochy o výmere 526 m2.

15. Zo znaleckého posudku znalca Ing. Romana Wágnera, znalec z odboru geodézia, kartografia a

kataster nehnuteľnosti, znalecký posudok č. 6/2019, súd zistil, že znalec za účelom podania znaleckého
posudku vykonal prešetrenie údajov k nehnuteľnostiam, vykonal miestne šetrenie. Výsledky jeho
merania premietol do katastrálnej mapy, ktorá je spravovaná Okresným úradom Topoľčany. Na základe
tohto premietnutia dospel k záveru, že žalobcovia užívajú časť pozemku KN - E parc. č. 398/1, ako
aj časť pozemku KN - E parc. č. 401, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného. Z tohto dôvodu, v súlade s

uznesením súdu, pristúpil k vyhotoveniu geometrického plánu, ktorým boli odčlenené časti pozemkov
vo vlastníctve žalovaného, ktoré užívajú žalobcovia. Tento geometrický plán tvorí prílohu č. 3 tohto
znaleckého posudku. V predmetnom geometrickom pláne sú odčlenené pozemky parc. č. 401/4 záhrada
vo výmere 41 m2 a prac. č. 405/19 ostatná plocha vo výmere 201 m2. Pozemok parc. č. 401/4 je
pozemkom, ktorý užívajú žalobcovia z pozemku KN - E parc. č. 401, ktorý je vo vlastníctve žalovaného.

Taktiež pozemok parc. č. 405/19 je pozemkom, ktorý užívajú žalobcovia z pozemku KN - E parc. č.
398/1, ktorý je vo vlastníctve žalovaného. V závere znaleckého posudku znalec uvádza, že v zmysle
geometrického plánu žalobcovia užívajú pozemky parc. č. 401/4 a prac. č. 405/19, ktoré boli vytvorené
z pozemkov vo vlastníctve žalovaného, t. j. pozemkov KN - E parc. č. 401 a 398/1.

16. Žalovaný listom právneho zástupcu uviedol, že k znaleckému posudku nemá pripomienky, avšak
do súdneho spisu bol v priebehu dokazovania doložený žalobcami listinný dôkaz - výkaz plôch zo dňa
11.04.1949, spracovaný H.. O. F.. Ten obsahuje grafickú časť - predbežný parcelačný plán na parc. č.
366 a č. 367, a preto chce, aby znalec zodpovedal na otázku, či parcely č. 366 a č. 367 v kat. úz. O.,
zachytené na tomto výkaze plôch, sú z hľadiska priebehu ich vlastníckych hraníc v tej časti, kde tieto

susedia s parc. č. 398/1 (EKN) a parc. č. 401 (EKN) totožné s dnešným priebehom vlastníckej hranice,
alebo či je tu rozdiel a ak áno tak aký.

17. Z doplnku znaleckého posudku č. 6/2019 znalca Ing. Romana Wágnera vyplýva, že hranice parciel
č. 366 a č. 367 v kat. úz. O., zachytené vo výkaze plôch zo dňa 11.04.1949, spracovaným H.. O. F.,

t. j. v predbežnom parcelačnom pláne sú totožné s dnešným priebehom vlastníckej hranice tak ako je
definovaná v aktuálnej katastrálnej mape. Hranice parciel č. 366 a č. 367 v kat. úz. O. zachytené vo
výkaze plôch dňa 11.04.1949 spracovaným H.. O. F., nie sú totožné s dnešným priebehom užívacejhranice, ktorá je definovaná existujúcim oplotením. Toto oplotenie zasahuje do pozemkov KN - E parc.
č. 401 a č. 398/1.

18. Žalobcovia v písomnom vyjadrení, listom právneho zástupcu, uviedli, že k znaleckému posudku č.
6/2019 nemajú pripomienky.

19. Po vykonanom dokazovaní prvoinštančný súd zistil, že žalobcovia 1/ a 2/ sú podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. O., zapísaných na LV č. XX ako parcely

registra „C“, evidované na katastrálnej mape parc. č. 366 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 814
m2, parcely registra „C“, evidované na katastrálnej mape parc. č. 367 záhrady vo výmere 1 557 m2 a
rodinného domu súp. č. 101 na parc. č. 366, každý v 1-ici, a to titulom u žalobkyni v 1/ rade rozhodnutím
v konaní D/580/79, v konaní 9D/477/03 a u žalobcu v 2/ rade titul nadobudnutia darovacia zmluva V
1174/09.

20. Právny predchodcovia žalobcov Q. F. a H. F. ako kupujúci uzatvorili dňa 03.09.1952 s Obcou O.
ako predávajúcim, kúpnopredajnú zmluvu, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat.
úz. O., zapísané v pozemnoknižnej vložke č. 1, parcelné číslo 366, 367. Uznesením Okresného súdu v
Topoľčanoch zo dňa 11.10.1952 sp. zn. Čd 342/52 bolo nariadené v pozemkovej knihe kat. územia Obce
O. na nehnuteľnosti zapísané vo vložke č. 1 parc. č. 366, 367 pod B1 na mene Obce O. v celosti, vykonať

zápis podľa kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 03.09.1952 a schválenej KNV v Nitre tak, že sa odpisujú
parc. č. 366, 367 a zapisujú sa do novej vložky č. 219 a tam sa vkladá vlastnícke právo manželom: a)
Q. F. v 1-ici b) H. F. v 1-ici. Podľa žalobkyne 1/ jej rodičia na uvedených nehnuteľnostiach začali stavať
rodinný dom v roku 1948, do ktorého sa nasťahovali v roku 1952.

21. Z pozemnoknižnej vložky č. 1 vyplýva, že parcely č. 366 č. 367 boli pôvodne zapísané v tejto vložke
s tým, že došlo k zmene 04.10.1952 Čd 342, podľa kúpnopredajnej zmluvy z 09.09.1952, ktoré parcely
sa zapisujú do pozemnoknižnej vložky č. 219.

22. Pozemnoknižné vložky č. 219 pre kat. úz. O. vyplýva, že došlo k zapísaniu parciel č. 366 rola vo

výmere 1 342 m2, č. 367 rola o výmere 1 029 m2, v prospech vlastníkov manželov: a) Q. F. v 1-ici b)
H. F. v 1-ici.

23. Zo spisu bývalého Štátneho notárstva v Topoľčanoch sp. zn. D/580/78 vyplýva, že právny
predchodcažalobcovQ.F.zomreldňaXX.XX.XXXX.RozhodnutímštátnehonotárstvavTopoľčanochzo

dňa 23.05.1978 č. k. D/580/78-10 bola potvrdená dohoda o vyporiadaní dedičstva tak, že nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v kat. úz. O., domový majetok a pozemok vo vložke č. 219, parc. č. 366, 367 pod B 2/ab
v 1-ici nadobudla žalobkyňa 1. Po smrti jej matky nadobudla vlastníctvo k uvedeným nehnuteľnostiam
v celosti, pričom ako vyplýva zo spisu Správy katastra Topoľčany sp. zn. V 1174/2009, na základe
darovacej zmluvy, uzavretej dňa 17.06.2009 žalobkyňa v 1/ rade darovala žalobcovi v 2/ rade polovicu

nehnuteľností zapísaných na LV č. XX ako parc. č. 366 zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 814 m2,
dom súp. č. 101 a parc. č. 367 záhrada o výmere 1 557 m2.

24. Podľa tvrdenia žalobcov v 1/ a 2/ rade, pozemok ktorý nadobudli ich právni predchodcovia bol
ohradený kolmi a pletivom, ktoré sa za celú dobu nepremiestňovalo a je na pôvodných miestach.

Žalobcovia podľa ich tvrdení, ako aj ich právni predchodcovia, neboli nikým rušení v užívaní
nehnuteľností a boli v domnení, že užívajú svoje vlastné. Z LV č. XXX pre kat. úz. O. vyplýva, že žalovaný
je vedený ako výlučný vlastník, okrem iného, parcely reg. „E“ evidované na mape určeného operátu,
parc. č. 398/1 ostatné plochy vo výmere 728 m2 a parc. č. 401 ostatné plochy vo výmere 526 m2.

25. Zo znaleckého posudku znalca Ing. Romana Wágnera, znalec z odboru geodézia, kartografia a
kataster nehnuteľnosti, znalecký posudok č. 6/2019, súd zistil, že žalobcovia užívajú časť pozemku KN
- E parc. č. 398/1, ako aj časť pozemku KN - E parc. č. 401, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného. Z
tohto dôvodu znalec pristúpil k vyhotoveniu geometrického plánu, ktorým boli odčlenené časti pozemkov
vo vlastníctve žalovaného, ktoré užívajú žalobcovia. Tento geometrický plán tvorí prílohu č. 3 tohto

znaleckého posudku. V predmetnom geometrickom pláne sú odčlenené pozemky parc. č. 401/4 záhrada
vo výmere 41 m2 a prac. č. 405/19 ostatná plocha vo výmere 201 m2. Pozemok parc. č. 401/4 je
pozemkom, ktorý užívajú žalobcovia z pozemku KN - E parc. č. 401, ktorý je vo vlastníctve žalovaného.
Taktiež pozemok parc. č. 405/19 je pozemkom, ktorý užívajú žalobcovia z pozemku KN - E parc. č.398/1, ktorý je vo vlastníctve žalovaného. V závere znaleckého posudku znalec uvádza, že v zmysle
geometrického plánu žalobcovia užívajú pozemky parc. č. 401/4 a prac. č. 405/19, ktoré boli vytvorené
z pozemkov vo vlastníctve žalovaného, t. j. pozemkov KN -E parc. č. 401 a 398/1. Z doplnku znaleckého

posudku č. 6/2019 znalca Ing. Romana Wágnera vyplýva, že hranice parciel č. 366 a č. 367 v kat. úz. O.,
zachytené vo výkaze plôch zo dňa 11.04.1949, spracovaným H.. O. F., t. j. v predbežnom parcelačnom
pláne sú totožné s dnešným priebehom vlastníckej hranice tak ako je definovaná v aktuálnej katastrálnej
mape. Hranice parciel č. 366 a č. 367 v kat. úz. O. zachytené vo výkaze plôch dňa 11.04.1949
spracovaným H.. O. F., nie sú totožné s dnešným priebehom užívacej hranice, ktorá je definovaná

existujúcim oplotením. Toto oplotenie zasahuje do pozemkov KN - E parc. č. 401 a č. 398/1.

26. Žalobcovia sa pôvodne domáhali určenia, že sú podielovými spoluvlastníkmi k sporným parc. č.
367 a č 366 v kat. úz. O., zapísaných na LV č. XX, ktorú žalobu zmenili tak, že žiadali určiť, že
sú bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemkov zakreslených geometrickým plánom na oddelenie časti
parciel č. 401 a parc. č. 398/1 zapísaných v registri „E“ v kat. úz. O. evidovaných na LV č. XXX

podľa skutočného zamerania oplotenia na základe geometrického plánu vypracovaného v tomto konaní
označené ako diely podľa geometrického vytýčenia novovzniknutých parciel, ktoré vznikli oddelením z
parciel č. 401 a parcely č. 398/1 druh pozemku ostatné plochy evidovanej na LV č. XXX v kat. úz. O.
vedených Okresným úradom Topoľčany, katastrálny odbor, ktoré sú označené v geometrickom pláne,
ktorý je súčasťou tohto rozsudku.

27. Uviedol, že žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a súčasne podal vzájomnú žalobu, po jej upresnení,
domáhajúc sa uloženia povinnosti žalobcom v 1/ a 2/ rade, že sú povinní vypratať tie časti nehnuteľností,
zapísaných v KN Okresného úradu, odbor katastrálny Topoľčany, v LV č. XXX, kat. úz. O., ako parc.
registra „E“ parc. č. 398/1 ostatné plochy vo výmere 728 m2 a parc. č. 401 ostatné plochy vo výmere 526

m2, ktoré sú na geometrickom pláne č. 6C/51/2017 zo dňa 26.03.2019, ktorý je súčasťou znaleckého
posudku č. 6/2019 znalca Ing. Romana Wágnera, označené ako novovytvorené parc. č. 405/19 ostatná
plocha vo výmere 201 m2 a parc. č. 401/4 záhrada vo výmere 41 m2, a to do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku.

28. Prvoinštančný súd sa vyjadril k teoretickým východiskám a predpokladom naliehavého právneho
záujmu a tiež k otázke vydržania. Uviedol, že ustanovenie § 134 OZ upravuje vydržanie, ktoré je
osobitným originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona pri splnení zákonom
požadovaných predpokladov. Musí ísť o spôsobný premet vydržania, držba musí byť oprávnená a
držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom ustanovenej doby. Pre započítanie uplynulých dôb

do nepretržitej vydržacej doby je významné intertemporálne ustanovenie § 865 ods. 3 (Zákon č.
131/1982 Zb.), umožňujúce započítať aj čas pred 1. aprílom 1964 so súčasným odkladom možnosti
vydržania až od 01.04.1984, ako aj ustanovenie § 872 ods. 6 (Zákon č. 509/1991 Zb.), umožňujúce
oprávnenej osobe, aby v prípade vydržania pozemku započítala čas, pre ktorý jej právny predchodca
mal pozemok nepretržite v držbe aj pred 01.01.1992. Pokiaľ ide o jednotlivé obdobia platnosti právnej

úpravy bolo obdobie platnosti obyčajového práva na území Slovenska do 31.12.1950, ďalej obdobie
platnosti Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. od 01.01.1951 do 31.03.1964 a obdobie platného
Občianskeho zákonníka od 01.04.1964 so zreteľom na jeho novely, najmä Zákon č. 131/1982 Zb.
účinný od 01.04.1983 a Zákon č. 509/1991 Zb. účinný od 01.01.1992. Podľa obyčajového práva
platného na území Slovenska do 31.12.1950 vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobudol ten, kto mal

nehnuteľnosť po dobu 32 rokov ako svoju v pokojnej držbe. Podľa Občianskeho zákonníka č. 141/1950
Zb. vlastnícke právo k hnuteľnej i nehnuteľnej veci mohol nadobudnúť ten, kto ju držal oprávnene a
nepretržite po dobu zákonom ustanovenú. V prípade nehnuteľnosti v trvaní 10 rokov. Za oprávneného
držiteľa sa považoval ten, kto so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný v tom, že mu vec patrí
a to po celú vydržaciu dobu. Občiansky zákonník č. 40/1964 držbu a vydržanie až do novelizácie, t. j. do

apríla 1983 neupravoval. Až uvedená novela OZ v ustanoveniach § 132a, § 135a novo upravila ochranu
držby a vydržanie s možnosťou započítania času predchádzajúcej nepretržitej držby pred 1.aprílom
1983 s tým, že tento čas sa neskončil skôr než 01.04.1984 (§ 865 ods.3). Podľa tejto úpravy vlastnícke
právo nadobudol občan, ktorý mal vec nepretržite v držbe, v prípade nehnuteľností 10 rokov, s vecou
nakladal ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný, že mu vec patrí. Podľa

platnej občianskoprávnej úpravy od novelizácie OZ vykonanej Zákonom č. 509/1991 Zb. s účinnosťou
od 01.01.1992 sa oprávnený držiteľ stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu 3-
och rokov ak ide o hnuteľnosť, a po dobu 10-tich rokov ak ide o nehnuteľnosť. Do doby, počas ktorej
mal oprávnený držiteľ vec v držbe je potrebné započítať aj držbu vykonanú pred 01.01.1992. Podľakonštantnej judikatúry oprávnená držba predpokladá, že držiteľ je v dobrej viere, že mu vec alebo právo
patrí a že je v tejto dobrej viere so zreteľom ku všetkým okolnostiam, uvedené podmienky musia byť
splnené súčasne. Dobrá viera spočíva v presvedčení držiteľa, že je vlastníkom vecí, ktoré drží alebo

subjektom práva, ktoré vykonáva. Dobrá viera je vnútorný psychický stav držiteľa. Okolnosti, ktoré
nasvedčujú v prospech záveru o existencii dobrej viery sú okolnosti týkajúce sa tiež právneho dôvodu
nadobudnutia, t. j. titulu. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere,
že mu vec patrí, treba posudzovať nielen zo subjektívnych predstáv držiteľa, ale aj z objektívnych hľadísk
viažucich sa k právnemu dôvodu (titulu), z ktorého sa odvodzuje vznik práva. Dobrá viera oprávneného

držiteľa, ktorá je daná so zreteľom na všetky okolnosti sa musí vzťahovať aj na titul, na základe ktorého
mohlo držiteľovi vzniknúť vlastnícke právo.

29. V danej veci mal súd za preukázané, že právni predchodcovia žalobcov na základe kúpnopredajnej
zmluvy, uzavretej dňa 03.09.1952 nadobudli do vlastníctva nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v kat. úz. O.,
parc. č. 366 a č. 367 pôvodne zapísané v pozemnoknižnej vložke č. 1 a následne po kúpe nehnuteľností

vo vložke č. 219 ako parc. č. 366 rola o výmere 1 342 m2, parc. č. 367 rola o výmere 1 029 m2, čo
spolu predstavuje výmeru 2 371 m2 tak, ako to vyplýva tiež z výkazu plôch Zememeračskej kancelárie
H.. O. F. zo dňa 11.04.1949, t. j. parc. č. 366 a č. 367 spolu vo výmere 2 371 m2, ktoré parcely boli
vyznačené v predbežnom parcelačnom pláne. Podľa žalobcov nehnuteľnosti zakúpené ich právnym
predchodcom boli ohradené a po stavbe rodinného domu v roku 1952 ich užívali v domnení, že ide o

ich vlastníctvo. V súčasnosti sú nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX ako parc. reg. „C“ č. 366 rola vo
výmere 814 m2 a na nej stojaci rodinný dom súp. č. 101 a parc. č. 367 záhrady vo výmere 1 557 m2, čo
spolu predstavuje celkovú výmeru nehnuteľností 2 371 m2, t. j. v rovnakej výmere, ako boli nehnuteľnosti
pôvodne nadobudnuté ich právnymi predchodcami.

30. V predmetnej veci ide o vlastnícke právo k časti parciel, pričom z rozhodovacej praxe súdov
vyplýva, že vydržanie časti parcely je v zásade možné najmä v prípadoch, keď niekto nadobudne
vlastníctvo k pozemku a súčasne sa uchopí držby časti alebo celého susedného pozemku. Právnym
titulom vydržania je v takom prípade nadobúdací titul ku skutočne vlastnenému pozemku. Podľa
ustálenej súdnej judikatúry tiež platí, že pokiaľ sa nadobúdateľ nehnuteľností chopí držby v časti

parcely, ktorú nekúpil, môže byť so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že je vlastníkom
i tejto časti. Jedným z hľadísk pre posúdenie ospravedlniteľnosti omylu držiteľa je v takomto prípade
i pomer plochy kúpeného a skutočne držaného pozemku. Dobrá viera držiteľa musí byť v danej veci
posudzovaná i z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím
na okolnosti konkrétneho prípadu požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že plocha - výmera

držaného pozemku zodpovedá ploche uvedenej nadobúdacom titule. Jedným z hľadísk pre posúdenie
ospravedlniteľnosti omylu držiteľa nehnuteľností je v takom prípade i pomer plochy kúpeného a skutočne
držaného pozemku. Zákon pritom nerieši otázku, akého veľkého pozemku sa môže držiteľ chopiť, aby
jeho omyl ohľadne rozporu medzi tým, čo skutočne nadobudol a čoho sa uchopil, bol ospravedlniteľný
a jeho držba bola oprávnená. Ospravedlniteľný omyl je taký, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci

sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom k okolnostiam daného prípadu
od každého požadovať. Pokiaľ omyl presahuje rámec bežného obvyklého posudzovania veci nie je
ospravedlniteľný. Držiteľ, ktorý drží vec na základe takéhoto omylu, môže byť síce v dobrej viere, avšak
nie so zreteľom ku všetkým okolnostiam, a preto nemôže byť oprávneným držiteľom.

31. V danej veci sa žalobcovia v 1/ a 2/ rade domáhajú určenia vlastníckeho práva k časti parciel č. 401
a č. 398/1 zapísaný v reg. „E“ v kat. úz. O. na LV č. XXX vo vlastníctve žalovaného, v užívaní žalobcov,
resp. ich právnymi predchodcami, podľa znaleckého posudku a geometrického plánu č. 6C/51/2017
parc. č. 405/19 ostatná plocha vo výmere 201 m2 a parc. č. 401/4 záhrada vo výmere 41 m2. Z
vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba žalobcov v 1/ a 2/ rade nie je dôvodná.

Právni predchodcovia žalobcov mali vedomosť, aké konkrétne parcely a v akých výmerách na základe
kúpnopredajnej zmluvy nadobúdali do svojho vlastníctva a za týmto účelom bol vypracovaný predbežný
parcelačný plán v roku 1949 v novom stave, podľa H.. F. parc. č. 366 vo výmere 1 342 m2 a parc. č. 367
vo výmere 1 029 m2. Spolu vo výmere 2 371 m2. Takže právni predchodcovia žalobcov mali vedomosť o
výmere parciel (ktorá výmera je totožná so súčasnou výmerou tak ako je to zapísané na LV č. XX) už pri

kúpe nehnuteľností a v konaní nebolo preukázané, že by boli uvedení do omylu, teda, že im patrí väčšia
výmera, a preto nemožno hovoriť o ospravedlniteľnom omyle. Žalobcovia v konaní neuniesli dôkazné
bremeno preukázania oprávnenosti užívania s tým, že by dnešné, súčasné, oplotenie stálo na mieste
pôvodného oplotenia. Žalobcovia v konaní tvrdili, že pozemok bol ohradený drevenými kolmi a pletivom,avšak samotná žalobkyňa v 1/ rade vo svojej výpovedi uviedla, že pozemok kupoval jej otec a on ho
ohradil a odkedy bol ohradený takto to bolo užívané. Žalobca v 2/ rade uviedol, že oplotenie menili v
roku 1973 alebo 1974, pričom z výpovede svedka B. S. (nar. 1938) súd zistil, že keď bolo dávané nové

oplotenie, tento plot už bol posunutý a tiež svedok uviedol, že otec žalobkyne musel vedieť, že užíva
naviac, lebo plot bol posunutý ďalej. Svedok Q. Z. uviedol, že pôvodné oplotenie ako i nové boli na tom
istom mieste a tiež uviedol, že sa nevie vyjadriť, kto staval pôvodné oplotenie ale asi žalobcov svokor.
Pokiaľ teda, a potvrdzuje to aj výpoveď žalobkyne v 1/ rade, že pôvodné oplotenie staval jej otec, tak
pri náležitej starostlivosti sa mohli právni predchodcovia, ale aj žalobcovia presvedčiť, že užívajú naviac

časť parciel, vlastnícky patriacich žalovanému. Vyhlásenia, predložené žalobcami Q. S. a U. I., J. G. a P.
Y. o tom, že pozemky sú ohradené pletivom na tom istom mieste nemožno považovať za dôveryhodné,
vzhľadom na dátum ich narodenia (roky 1970, 1981, 1975 a 1973), keď nové pletivo, ako uviedol žalobca
v 2/ rade menili v roku 1973 alebo v roku 1974. Vyššie menovaní tak nemohli mať vedomosť ako bolo
postavené pôvodné oplotenie.

32. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že právni predchodcovia žalobcov pri ohradzovaní
pozemku nepostupovali s obvyklou mierou opatrnosti a nemožno preto hovoriť o dobromyseľnej držbe,
keď mali možnosť získať vedomie, vzhľadom na danú výmeru nehnuteľnosti, ktoré nehnuteľnosti
nadobudli, že užívajú naviac o výmeru vyznačenú znalcom v tomto konaní. Nemožno preto hovoriť ani
o ospravedlniteľnom omyle na ich strane. Preto súd žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú.

33. Z ustanovenia § 126 ods. 1 OZ vyplýva, úspešnosť na vydanie veci v prípade nehnuteľností, jej
vypratanie sa viaže na skutočnosť, že sa vec neoprávnene nachádza vo faktickej moci inej osoby než
vlastníka. Z vykonaného dokazovania prvoinštančný súd za preukázané, že žalobcovia užívajú časť
nehnuteľností patriacich do vlastníctva žalovaného tak ako je to uvedené v znaleckom posudku znalca

a v jeho geometrickom pláne, konkrétne ide o novovytvorenú parc. č 405/19 ostatná plocha vo výmere
201 m2 a parc. č. 401/4 záhrada vo výmere 41 m2. Je teda zrejmé, že žalobcovia tak bezprávne
zaberajú časť parciel č. 401 a č. 398/1 vo vlastníctve žalovaného, a preto vzájomnú žalobu žalovaného
na vypratanie predmetnej časti nehnuteľnosti považoval za dôvodnú a rozhodol tak, ako je uvedené v
odseku II. výrokovej časti tohto rozsudku.

34. Prvoinštančný súd konštatoval, že uznesením tunajšieho súdu zo dňa 05.06.2019 č. k.
6C/51/2017-171 bolo rozhodnuté o odmene znalcovi Ing. Romanovi Wágnerovi, za vypracovanie
znaleckého posudku, keď celková odmena bola 658,32 eura a o tejto odmene bolo rozhodnuté tak, že
bola upravená učtáreň tunajšieho súdu o poukázaní časti znalečného v sume 300 eur zo zálohy, s tým,

že o náhrade priznaní znaleckej odmeny v sume 358,32 eura bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí
vo veci samej. Preto súd za použitia článku 4 ods. 1 a § 259 CSP rozhodol o náhrade znaleckej odmeny
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

35. Vzhľadom na úspech žalovaného, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške podľa

§ 255 ods. 1 CSP, ktoré trovy pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za podanie vzájomnej
žaloby a z odmeny právneho zástupcu za zastupovanie. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
po právoplatnosti rozhodnutia, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

36. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia 1/ a 2/, žiadajúc

odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zmenil a vyhovel žalobe, alebo napadnutý rozsudok zrušil a vrátil
vec súdu prvej inštancie. Boli toho názoru, že žaloba je a bola podaná dôvodne. Jednoznačne bolo
preukázané, že tak ako právni predchodcovia žalobcov kúpili uvedenú nehnuteľnosť, tak bola i na mieste
im odovzdaná do užívania do vlastníctva a tak bola i zameraná. O tomto niet žiadnych pochýb, nakoľko
i tvaromiestna ohliadka na mieste, ktorú vykonal súd potvrdila, že hraničný kameň sa nachádza stále na

tom istom mieste, na ktorom bol vtedy, keď právni predchodcovia žalobcov začali užívať nehnuteľnosť
a nadobudli nehnuteľnosť, ktorá im bola v čase nadobudnutia v čase kúpy zameraná a ohraničená. Tak
ako ju užívali a nadobudli právni predchodcovia žalobcov, tak ju do dnešného dňa i žalobcovia užívajú
a nakladajú s ňou ako s vlastnou. Hraničný kameň je na tom istom mieste stále ako bol v čase kúpy
nehnuteľnosti. Nedá nespomenúť, že na pozemku žalobcov 1/ a 2/ sa nachádzajú staré stromy 50-60

ročné ako marhuľa, orech atď. ktoré predsa nemohol nikto preložiť a sú stále na svojom pôvodnom
mieste. Podľa rozhodnutia súdu sa majú uvedené stromy nachádzať práve na tom mieste, ktoré malo
byť posunuté o plot. Už len táto skutočnosť je v rozpore so skutkovým a právnym stavom. Výpoveď
starostu obce a svedka H.. W. S. považujú za účelovú avšak ničím nepreukazujúcu jeho tvrdenia, kdeuvádzal, že pôvodná cesta, ktorá bola medzi dvoma pozemkami, teda pozemkom žalobcov hore na
vinice bola 8 metrov. Toto tvrdenie sa nezakladá ničím na pravde a nebolo v konaní ani ničím doložené
a preukázané, či už fotodokumentáciou alebo záznamami a je predsa každému človeku jasné a zrejmé,

že cesty sa ani dnes 8 metrové nestavajú a bežná cesta na vinice je maximálne na jedno auto a na
koč. Tu spochybňujeme i vyjadrenie starostu, že voľakedy bola cesta široká na dva koče. Toto uvádza i
svedok B. S., avšak ľuďom poznajúcim dedinské zvyky je jasné, že to sa v žiadnom prípade nezakladá
na pravde a momentálne je priestor medzi pozemkom žalobcov a vedľajším pozemkom široký 5,5 m.
Takto to bolo odjakživa a už vzdialenosť 5,5 m je dostatočne vzdialená na to, aby tam bol nerušený

vstup hore na vinice. Taktiež nebolo žiadnym dôkazom, listinou preukázané, kedy mali ako sa uvádza v
rozsudku žalobcovia plot presunúť. Je to len vyjadrenie a domnienka starostu obce. Za celý ten čas, čo
užívajú žalobcovia a ich predchodcovia pozemok ich nikto v tomto nerušil a do dnešného dňa sú právne
presvedčení a vedomí toho, že užívajú pozemok tak ako ich predchodcovia kúpili a nadobudli. Nevieme
si predstaviť z akého dôvodu si súd ozrejmil vyjadrenie a výpoveď starostu a svedka B. S., ktorí žiadnym
dôkazom ani listinou svoje tvrdenia nedokladovali a nepreukázali. Majú za to, že ničím súd nezavádzali.

Práve naopak uvádzali a uvádzajú vždy len pravdu, že v nehnuteľnosti bývajú a pozemok tak ako je
ohradený užívajú nerušene a nepretržite minimálne od roku 1950 a následne ako vstúpili do právneho
vzťahu právnych predchodcov po ich smrti vstúpili do užívania a až do dnešného dňa ho užívajú tak
ako ho nadobudli. Ak teda sa bavíme v rovine právnej, starosta obce by mal doložiť svoje tvrdenia ako
uvádza o ceste, ktorá mala byť široká 8 metrov nejaké listiny a dokumenty, prípadne fotky, nakoľko sa

malo ako uvádza on jednať o trvalý stav v obci. Žiadnym dôkazom nebolo preukázané, že by niekto
zo žalobcov posúval plot, prípadne v ktorom období, čo však si samé odporuje v tom, že právne na
spornej časti rastú staré 60 ročné stromy, o ktoré sa riadne starajú a berú z nich úžitky a sadili ich na
vlastnom pozemku.

37. K odvolaniu žalobcov sa vyjadrila žalovaná obec uvádzajúc, že rozsudok je vecne, aj procesné
správny, súd z vykonaných dôkazov správne vyvodil skutkový stav a správne naň aplikoval
hmotnoprávne predpisy. Navrhli preto napadnutý rozsudok potvrdiť a zaviazať žalobcov na náhradu trov
odvolacieho konania. Základ odvolacej argumentácie žalobcov spočíva na tvrdení, že pozemok, tak ako
je oplotený, t. j. vrátane tých častí našich pozemkov parcela číslo 398/1 (E-KN) a parc. č. 401 (EKN),

ktoré znalec Ing. Roman Wágner zameral vo svojom znaleckom posudku číslo 6/2019 ako parc. č. 401/4
o výmere 41 m2 a parc. č. 405/19 o výmere 201 m2 užívali už ich právni predchodcovia od doby kúpy
(rok 1952) dobromyseľne ako vlastný a žalobcovia do takéhoto užívacieho stavu vstúpili. Popierajú tieto
tvrdenia žalobcov a sú toho názoru, že v konaní sa takáto dobromyseľná držba nepreukázala, naopak
preukázali sa skutočnosti, z ktorých možno jednoznačne vyvodiť, že nejde o dobromyseľnú držbu, ale

iba o okupáciu sporového pozemku. V tomto smere za dôležitý považujú dôkaz, ktorý bol do spisu
doložený samotnými žalobcami, a to výkaz plôch zememerača H.. O. F. zo dňa 11.04.1949, ktorým tento
zememeračzameralparc.č.366ačíslo367,evidentnepripríležitostiichprevodu,keďževnavrhovanom
novom stave ako meno nového majiteľa sú uvádzaní právni predchodcovia žalobcov Q. F. a manželka
H.. Samotná žalobkyňa potvrdila vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 16.5.2018, že túto „mapu“ mala

doma v dokladoch po otcovi.

38. Právni predchodcovia žalobcov Q. F. a H. F. si odkúpili v roku 1952 parc. č. 366 a číslo 367. Práve
na vytýčenie týchto dvoch parciel a ich hraníc bol vyhotovený tento výkaz plôch. On spĺňa funkciu
toho, čo dnes chápeme pod vytyčovacím náčrtom - vyznačil vlastnícke hranice týchto dvoch následne

kupovaných parciel.

39.Tátoskutočnosťjedobrýmdôkazomtoho,žeprávnipredchodcoviažalobcovdobrevedeli,čokupujú,
keďže týmto výkazom plôch boli vyznačené hranice oboch parciel, takže museli tieto hranice v prírode
poznať. Navyše ich poznali práve z tohto výkazu plôch, ktorí sami predložili. Znalec Ing. Roman Wágner

v doplnku znaleckého posudku potvrdil jednak tú skutočnosť, že dnešné vlastnícke hranice pozemkov
žalobcov, t. j. parc. č. 366 a č. 367 sú totožné s tými vlastníckymi hranicami týchto parciel, ktoré boli
zachytené vo výkaze plôch zememerača H.. F. a že nie sú totožné s dnešným priebehom užívacej
hranice, ktorá je definovaná v prírode existujúcim oplotením. Toto konštatovanie znalca teda podľa nás
umožňuje urobiť záver, že tie vlastnícke hranice, ktoré boli zamerané H.. F. v roku 1949, sa až do

dnešného dňa nezmenili, avšak sa zmenil rozsah užívania, inak povedané žalobcovia alebo ich právni
predchodcovia užívaciu hranicu si posunuli na úkor susediacich pozemkov, ktoré tvoria naše vlastníctvo,
parc. č. 398/1 a parc. č. 401.40. Ak žalobcovia tvrdia oprávnenosť a dobromyseľnosť svojej držby sporových častí z parc. č. 398/1
a číslo 401, musia potom tvrdiť právny titul, od ktorého sa táto ich tvrdená oprávnená a dobromyseľná
držba odvíja. Takéto tvrdenie však ich doterajšie prednesy neobsahujú. Žalobcovia iba tvrdili, že ich

právni predchodcovia pozemky kupovali a aj užívali v takom rozsahu, v akom sú užívané. Pritom,
objektívne posudzované, dôkazy v spise svedčia o opaku: zmluva o kúpe z roku 1952 uvádza, že právni
predchodcovia žalobcov kupujú iba parc. č. 366 a parc. č. 367, hranice týchto parciel im z výkazu plôch
H.. F. museli byť známe a tieto hranice sa dosiaľ v katastrálnych podkladoch nezmenili. Preto sme toho
názoru, že právni predchodcovia žalobcov dobre poznali rozsah a hranice oboch kupovaných pozemkov,

tieto kupovali iba v rozsahu ich vlastníckych hraníc a ak v medziobdobí od kúpy do dnešného dňa, či
už právni predchodcovia žalobcov alebo samotní žalobcovia, zmenili priebeh hranice, tak neoprávnene.
Nemôžu sa dovolávať ochrany súdu z titulu dobromyseľnosti.

41. V súvislosti s vyššie uvedenou argumentáciou považoval žalovaný za dôležité ešte nasledovné
skutočnosti: k záberu z parc. č. 401 došlo v rozsahu 41 m2 (v najširšom mieste záberu ide o 2,5 m šírky)

a k záberu z parc. č. 398/1 došlo v rozsahu 201 m2 a to po celej dĺžke, v časti od cesty v šírke 1,66 m a
na konci v šírke 2,74 m. V prepočte na celkovú plochu, ktorú právni predchodcovia žalobcov v roku 1952
kupovali ide o rozdiel vo výške 10 %. Vzhľadom k tejto skutočnosti, vzhľadom ku konfigurácii zabratej
plochy a vzhľadom k tomu, že pri príležitosti kúpy bol vypracovaný výkaz plôch H., považujú za nanajvýš
nehodnoverné tvrdenie žalobcov, že takto sa už do držby pozemkov vstupovalo. Tieto skutočnosti skôr

svedčia o tom, že k záberu došlo dodatočne a bez právneho dôvodu. Hraničný kameň, na ktorý sa
žalobcovia vo svojom odvolaní odvolávajú, nie je hraničná medza, je obyčajným kameňom, ktorý sa na
mieste ocitol v neznámom čase, podľa ich názoru vtedy, keď žalobcovia rozširovali prednú časť oplotenia
o betónový základ a o pletivový dielec, ako ich videli pri ohliadke. Tento kameň nikdy nebol hraničným
kameňom v takom zmysle, ako to žalobcovia predkladajú, t. j., že by vymedzoval vlastnícke hranice

pozemkov.

42. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, rozhodujúc o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ proti napadnutému
rozsudku súdu prvej inštancie, preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379, § 380 CSP), pričom napadnutým rozsudkom v dôsledku závislosti napadnutej časti

bol celý rozsudok, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario,
keď v zmysle § 219 ods. 3 za použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku najmenej päť dní pred jeho vyhlásením), a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné
postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť.

43. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

44. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods. 2).

45.Odvolacísúdsastotožňujesozávermisúduprvejinštanciepokiaľideozistenýskutkovýstavavecnú
správnosť výroku o zamietnutí žaloby žalobcov 1/ a 2/ a v nadväznosti na to správnosť rozhodnutia
pokiaľ išlo o výrok č. 2 napadnutého rozsudku.

46. Podľa § 116 ods. 1 zák. č. 141/1950 Zb. Občianky zákonník (ďalej len stredný občiansky zákonník),
vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene (§ 145) a nepretržite tri roky; ak ide
o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná.

47. Podľa § 116 ods. 1 zák. č. 141/1950 Zb., kto nadobudne oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa,
môže si započítať vydržaciu dobu predchodcu.

48. Podľa § 145 stredného občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným.

49.Podľa§134ods.1zák.č.40/1964Zb.Občianskehozákonníkasaoprávnenýdržiteľstávavlastníkom
veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide
o nehnuteľnosť. Uvedené ustanovenie upravuje vydržanie ako osobitný originálny spôsob nadobudnutia
vlastníctva. V prípade splnenia zákonom určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona. Knadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním musia byť splnené zároveň tieto zákonné predpoklady: a/
oprávnená držba, b/ uplynutie vydržacej doby, c/ spôsobilý predmet vydržania. Uvedené predpoklady sú
stanovené tak, že musia byť splnené kumulatívne; ak nie je splnená čo i len jedna z nich, nedochádza

k vydržaniu.
50. Odvolací súd teda nebude opakovať správne závery prvoinštančného súdu ohľadne zistených
skutočností a právneho posúdenia, preto len na zdôraznenie správnosti rozsudku vzhľadom na
odvolacie dôvody uvádza, že vydržanie je jedným zo spôsobov pôvodného nadobudnutia vlastníckeho
práva a to na základe držby počas stanovenej doby. Stredný občianky zákonník upravoval inštitút

vydržania v podobe upravenej v §§ 116 a § 145. Aktuálny Občiansky zákonník inštitút vydržania
do 31.03.1983 neupravoval. Po 01.04.1983 bol opätovne zavedený inštitút vydržania a započítanie
doby držby predchodcu. Držba podľa tejto právnej úpravy (zákon č. 131/1982 Zb.) sa nevzťahovala
na právnické osoby a na nehnuteľnosti, ktoré nemohli byť v osobnom vlastníctve. S účinnosťou od
01.01.1992 sa oprávnený držiteľ (aj právnická osoba) stáva vlastníkom veci, ak splní predpoklady
vydržania, ktorými sú - vstup do oprávnenej držby, existencia a jej trvanie, uplynutie doby (10 rokov u

nehnuteľností), pričom bolo možné započítanie doby držby predchodcu, a spôsobilý predmet vydržania.
Čo sa týka započítania držby vykonávanej pred 01.01.1992 jej účinky mohli nastať najskôr 01.01.1992.
Splnením uvedených predpokladov dochádza bez ďalšieho k nadobudnutiu vlastníckeho práva priamo
zo zákona. Rozhodnutie súdu má len deklaratórny charakter.

51. Vydržanie predpokladá oprávnenosť držby v ktorom ide o presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná
bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Iba samotná detencia k vydržaniu nestačí. Okolnosti, ktoré
svedčia záveru o existencii dobrej viery sú okolnosti týkajúce sa tiež právneho dôvodu nadobudnutia
(titulu) - teda okolnosti svedčiace o poctivosti tohto nadobúdacieho titulu. Posúdenie toho, či držiteľ
je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu vec patrí, je nutné posudzovať nielen

zo subjektívnych predstáv držiteľa, ale i z objektívnych hľadísk viažucich sa k právnemu dôvodu
(titulu), z ktorého sa odvodzuje vznik práva. Dobrá viera je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná
bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Iba vzhľadom na formu právneho úkonu (ústnu alebo i písomnú)
nemožno vylúčiť ani potvrdiť existenciu dobrej viery držiteľa pri nadobúdaní nehnuteľností bez toho, aby
nedošlo k zohľadneniu konkrétnych právnych, ale i skutkových okolností prípadu spojených s prevodom

nehnuteľnosti - viažucich sa k nadobúdaciemu titulu (porovnaj napríklad Cpj 69/83 z 30. marca 1992).
Nie je vylúčené, aby k vydržaniu vlastníckeho práva došlo na základe putatívneho právneho titulu
(predstieraného, či neplatného). Je potrebné však vziať vždy v úvahu, či držiteľ pri bežnej opatrnosti,
ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu prejednávaného prípadu po každom vyžadovať, nemal
po vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí (rozhodnutie NS SR, sp.

zn. 7Cdo 12/2011 z 29. februára 2012). Povinnosť tvrdiť a preukázať splnenie podmienok vydržania
zaťažuje toho, kto tvrdí, že došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním. Dobrá viera, ktorá je
daná „so zreteľom ku všetkým okolnostiam“ skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť
o tom, že mu vec právom patrí, alebo že je subjektom práva, ktorého obsah vykonáva.
52. Držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba (§ 129 ods.

1 Občianskeho zákonníka). Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená
(§ 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
53. Držba je faktický stav, pri ktorom má držiteľ vec vo svojej moci, užíva ju a požíva plody a úžitky z nej,
disponujeňou,prípadnevykonávačinnosť,ktorápripúšťatrvalýaleboopätovnývýkon.Tvrdeniedržiteľa,

že mu vec patrí, a že s ňou nakladá ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z
ktorých možno usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné (R 8/1991).
Oprávneným je držiteľ, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo
právo patrí. Neoprávneným je teda držiteľ, ktorý so zreteľom na všetky okolnosti nie je (nemôže byť)
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí. Dobromyseľnosť držby zaniká v momente, keď

sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne boli spôsobilé vyvolať pochybnosti o tom, že
mu vec patrí. O dobromyseľnú držbu nemôže ísť, keď držiteľ veci od počiatku vedel o skutočnostiach
spôsobilých objektívne (u každého iného nachádzajúceho sa v obdobnej situácii) vyvolať pochybnosti
o tom, že mu vec patrí. Oprávnená držba sa teda zakladá na omyle držiteľa, ktorý sa domnieva, že
je vlastníkom držanej veci. Omyl držiteľa musí byť ospravedlniteľný; ospravedlniteľným je omyl, ku

ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so
zreteľom na okolnosti toho - ktorého prípadu od každého vyžadovať. Pokiaľ omyl presahuje rámec
bežného posudzovania veci, je neospravedlniteľný. Držiteľ, ktorý drží vec na základe takého omylu,
nemôže byť držiteľom oprávneným. Ospravedlniteľným omylom môže byť omyl skutkový aj právny.Právny omyl spočíva v neznalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z nedostatku vedomosti
o dôsledkoch právnych skutočností, ktoré sú všeobecne záväznými právnymi predpismi považované za
právne relevantné.

54. Odvolací súd konštatuje správnosť zistených skutočností prvoinštančným súdom a vyriešenie
otázky ohľadne faktického stavu vlastníckeho práva k spornej časti pozemku, ktorý bol vymedzený
znaleckým posudkom. Konkrétne ide o správny záver, ktorý vyplynul z vykonaného dokazovania, že
právni predchodcovia žalobcov na základe kúpnopredajnej zmluvy, uzavretej dňa 03.09.1952 nadobudli
do vlastníctva nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v kat. úz. O., parc. č. 366 a č. 367 pôvodne zapísané v

pozemnoknižnej vložke č. 1 a následne po kúpe nehnuteľností vo vložke č. 219 ako parc. č. 366 rola o
výmere 1 342 m2, parc. č. 367 rola o výmere 1 029 m2, čo spolu predstavuje výmeru 2 371 m2 tak, ako
to vyplýva tiež z výkazu plôch Zememeračskej kancelárie H.. O. F. zo dňa 11.04.1949, t. j. parc. č. 366
a č. 367 spolu vo výmere 2 371 m2, ktoré parcely boli vyznačené v predbežnom parcelačnom pláne. V
súčasnostisúnehnuteľnostizapísanénaLVč.53akoparc.reg.„C“č.366rolavovýmere814m2ananej
stojaci rodinný dom súp. č. 101 a parc. č. 367 záhrady vo výmere 1 557 m2, čo spolu predstavuje celkovú

výmeru nehnuteľností 2 371 m2, t. j. v rovnakej výmere, ako boli nehnuteľnosti pôvodne nadobudnuté
ich právnymi predchodcami. Zistením prvoinštančného súdu bolo tiež, že sa menilo oplotenie v roku
1973, resp. 1974 a tiež, že bola hranica oplotenia posunutá.

55. Žalobcovia 1/ a 2/ sa domáhali určenia vlastníckeho práva k časti parciel č. 401 a č. 398/1 zapísaný

v reg. „E“ v kat. úz. O. na LV č. XXX vo vlastníctve žalovaného, v užívaní žalobcov, resp. ich právnymi
predchodcami, podľa znaleckého posudku a geometrického plánu č. 6C/51/2017 parc. č. 405/19 ostatná
plocha vo výmere 201 m2 a parc. č. 401/4 záhrada vo výmere 41 m2.

56. Odvolací súd konštatuje v zhode s prvoinštančným súdom, že právni predchodcovia žalobcov mali

vedomosť, aké konkrétne parcely a v akých výmerách na základe kúpnopredajnej zmluvy nadobúdali do
svojho vlastníctva a za týmto účelom bol vypracovaný predbežný parcelačný plán v roku 1949 v novom
stave, podľa Ing. F. parc. č. 366 vo výmere 1 342 m2 a parc. č. 367 vo výmere 1 029 m2. Spolu vo
výmere 2 371 m2. Takže právni predchodcovia žalobcov mali vedomosť o výmere parciel (ktorá výmera
je totožná so súčasnou výmerou tak ako je to zapísané na LV č. XX) už pri kúpe nehnuteľností a v konaní

nebolo preukázané, že by boli uvedení do omylu, teda, že im patrí väčšia výmera, a preto nemožno
hovoriť o ospravedlniteľnom omyle. Žalobcovia v žalobe a v priebehu konania odvodzovali tvrdenú
nerušenú a oprávnenú držbu od svojich právnych predchodcov tvrdiac, že sporná časť pozemkov
bola ohradená drevenými kolmi a pletivom. Z pohľadu tvrdení teda preukazovali jednak vstup a tiež
udržiavanie oprávnenosti držby a ich vstup do započítateľnej doby pre vydržanie od svojich právnych

predchodcov.

57. Z pohľadu vykonaného dokazovania ale také tvrdenia podľa názoru odvolacieho súdu nepreukázali.
V spore bolo podľa názoru odvolacieho súdu správne súdom prvej inštancie zistené, že pôvodné
oplotenia bolo posunuté z pôvodného na aktuálny stav umiestnenia plotu. Uvedené bolo možné

považovať za preukázané z výpovede svedka B. S., ktorého výpoveď bola hodnoverná a navyše
jeho vek umožňoval vnímať zmeny v danom mieste ako o nich vypovedal. Uvedený posun nastal
niekedy v 70-tych rokoch. Žalobca 2 uvádzal, že plot menili v 70-tych rokoch, preto bolo podľa
názoru odvolacieho súdu prijateľné, že vtedy naozaj k zmene plotu prišlo a zo svedeckej výpovede
uvedeného svedka S. vyplynulo, že plot bol okrem výmeny aj posunutý. Rozhodujúcimi dôkazmi o tom,

že právni predchodcovia nevstúpili, pokiaľ išlo o sporné „zabraté“ časti parciel v zapísanom vlastníctve
žalovaných, boli predbežný parcelačný plán, ktorý v období pred nadobudnutím vlastníctva k vlastným
nehnuteľnostiam právnych predchodcov nemohol zachovať dobrú vieru aj za situácie neskoršieho
posunu oplotenia a kolov oplotenia právnymi predchodcami žalobcov, teda aj v čase výmeny oplatenia
museli vedieť, že oplocujú ich vlastnú nehnuteľnosť vo väčšom rozsahu aký im patril. Potom odvolací

súd v zhode so zisteniami prvoinštančného súdu konštatuje, že nebolo možné odvodzovať oprávnenú
držbu žalobcov od neoprávnenej držby právnych predchodcov žalobcov. Prvoinštančný súd správne
vyhodnotil dôkazy vyhlásenia S., I., G. a Y., že tieto osoby neboli spôsobilé vzhľadom na vek posúdiť
okolnosti zmeny plotu a rozhodujúcich skutočností v prospech žalobcov.

58. Podľa názoru odvolacieho súdu ani žalobcami tvrdený „hraničný“ kameň, ktorý mal mať svoju
pôvodnú polohu nemohol sám o sebe preukázať, že posun plota nenastal v ďalšom priebehu hranice
oplotenia a taktiež stromy, na ktoré odkazujú žalobcovi (ktoré majú mať okolo 50 rokov) by v
podstate mohli ale aj nemuseli byť vysadené práve niekedy v čase zmeny hranice oplotenia v 70-tychrokoch. Inými slovami, žalobcovia ako nositelia povinnosti tvrdiť a preukázať rozhodujúce skutočnosti
nepreukázali taký súhrn skutočností, ktoré z nich spravili oprávnených držiteľov s dôsledkom vydržania
sporných častí (znaleckým posudkom vymedzených) pozemkov.

59. Vo vzťahu k vzájomnej žalobe (ktorej výsledok bol závislý od výsledku primárnej žaloby) odvolací súd
konštatuje, že v dôsledku zistení prvoinštančného súdu, pretože žalobcovia zaberajú časť pozemkov
(podľa znaleckého posudku), ktoré vlastnícky patria žalovanému, a preto reivindikačný procesný nárok
žalovaného bol úspešný a tým aj II. výrok napadnutého rozsudku.

60. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, aj rozsudok súdu
prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, ako vecne správny potvrdil, vrátane rozhodnutia o vyporiadaní
povinnosti nahradiť vzájomné a znalecké trovy konania.

61. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol s poukazom na ust. § 396 ods. 1 v zmysle §

255 ods. 1 CSP, a úspešnej žalovanej voči žalobcom 1/ a 2/ priznal náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

62. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0 (§
393 ods. 2 druhá veta CSP a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a

doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).