Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 4. október 2020

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14Csp/22/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118201532
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2020:3118201532.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v spore žalobkyne: F. I., občianka

SR, XX.X.XXXX, bytom F., R. XXXX/XX, práv. zast. ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA KONCOVÁ &
PARTNERS, s.r.o. so sídlom v Trenčíne, Legionárska č. 7158/5, IČO: 47 256 907 proti žalovanej : PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 792 752, práv. zast. Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Kubániho č. 16, IČO: 47 233 516 o
zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia 200€ takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý poskytnúť žalobkyni sumu vo výške 100 EUR ako primerané finančné
zadosťučinenie, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V zostávajúcej časti sa žaloba z a m i e t a .

III. Žalobkyňa m á proti žalovanému v časti o zaplatenie 557,40 EUR právo na náhradu trov konania
vo výške 100 %, s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným
uznesením.

IV. Žalobkyňa m á proti žalovanému v časti o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia právo
na náhradu trov konania vo výške 50 %, s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej
inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 19.2.2018 domáhala, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobkyni 557,40€ z titulu vydania bezdôvodného obohatenia a sumu 200€ z titulu primeraného
finančného zadosťučinenia a náhrady trov konania. Uviedla, že so žalovaným uzatvorila Zmluvu o úvere
č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.3.2015, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobkyni úver vo výške 660€
so splatnosťou 36 mesačných splátok s výškou splátky 38,38 s celkovou čiastkou na úhradu 906,60€

a zároveň bola žalovaná povinná zaplatiť odmenu za poskytnuté služby vo výške 541,08€. Žalobkyňa
mala za to, že táto zmluva neobsahuje zákonom predpísané náležitosti podľa ust. § 9 ods.2 písm.
k/ zák. o spotrebiteľských úveroch ( neobsahuje výšku , počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov ) a § 9 ods.2 písm.f/ zák.č. 129/2010 Z.z. (neobsahuje dobu trvania zmluvy a termín konečnej
splatnosti úveru) , je teda v rozpore s ust. § 9 ods.1 zák.č. 129/2010 Z.z. a v zmysle ust. 11 ods.1
písm. a/ zák.č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Žalobkyňa zaplatila žalovanému zo zmluvy sumu 1151,40€ a výška úveru bola 594€ ( znížená a poplatok

za poskytnutie úveru). Žalovaný sa tak bezdôvodne obohatil o sumu 557,40€ a túto sumu je povinný
žalobkyni vydať. V zmysle ust. § 3 zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení nesk. predpisov
spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatní porušenieprávaalebopovinnostiustanovenejtýmtozákonom
a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušeniepráva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Žalobkyňa má
za to, že žalovaný porušil práva žalobkyne ako spotrebiteľa s poukazom na ust. § 53 ods.1, 4 a §39
Obč. zákonníka a je povinný zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie, najmä s ohľadom

na výrazný zásah do práv žalobkyne a neprimerané praktiky žalovaného pri vymáhaní úveru, ktoré
nepriaznivo pôsobili na psychický stav žalobkyne. Žalobkyňa si preto uplatňovala výšku zadosťučinenia
vo výške 200€, ktorú považovala za primeranú výške úveru, morálnej a majetkovej ujme. Svoj nárok
preukazovala listinnými dôkazmi a to žiadosťou o poskytnutie úveru, oznámením o schválení úveru
č. XXXXXXXXXX, zmluvou o úvere zo dňa 17.3.2015, dokladmi o úhradách, dohodou o poskytovaní

služieb splátkovým kalendárom oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, vyjadrenie žalobkyne
k stanovisku žalovaného.
2. Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 17Co/63/2019-108 zo dňa 19.3.2020 bol zmenený
rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 28.11.2018 č.k. 14Csp/22/2018-54, tak, že odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil v časti zamietavého výroku o zaplatenie bezdôvodného
obohatenia557,40€ tak,žežalovanýjepovinnýzaplatiťžalobcovi557,40€dotrochdníodprávoplatnosti

tohto rozsudku; vo zvyšku, t.j. v časti zamietavého výroku o zaplatenie primeraného finančného
zadosťučinenia rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a v tejto časti vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, vrátane výroku o trovách.
3. Odvolací súd v odôvodnení ( sp.zn. 17Co 63/2019 v bode 9. až 12.) ) konštatoval, že pokiaľ v
zmluve o spotrebiteľskom úvere chýba čo i len jedna z podstatných (obligatórnych) náležitostí zmluvy o

spotrebiteľskom úvere predpísaných v ustanovení § 9 ods. 1 a 2 zák. č. 129/2010 Z.z., je to v prípade
náležitostí stanovených v ust. § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. postačujúce, aby bol predmetný
úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov. V danej veci súd prvej inštancie okrem iného zistil, že
konečná splatnosť úveru (doba trvania úveru) bola uvedená až v oznámení veriteľa o schválení úveru,
čo považoval za dostatočné pre to, aby bol tento údaj súčasťou zmluvy. Odvolací súd sa s týmto záverom

súdu prvej inštancie nestotožnil. Údaj uvedený v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi nie je
uvedením údaja v samotnej zmluve, ako to vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase
uzavretia zmluvy. V čase, kedy žalobca zmluvu podpisoval, nemal vedomosť o tom, ako budú stanovené
splatnostiprvejaposlednejsplátkyúveru.Oznámenieoschváleníúverudlžníkovijejednostrannýprávny
úkon žalovaného, nie je podpísané žalobcom, teda právne relevantné je to, čo je uvedené v zmluve ako

v dvojstrannom prejave vôle oboch účastníkov zmluvy. Za splnenie povinnosti uviesť údaj o konečnej
splatnosti úveru, je možné považovať len prípad, kedy má spotrebiteľ vedomosť o údajoch uvedených
v ust. 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. už v čase, kedy zmluvu na znak súhlasu podpisuje a vyjadruje
vôľu byť ňou viazaný. A na základe toho konštatoval dôvodnosť žaloby o zaplatenie 557,40€ založenej
na tom, že úver vyplývajúci zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere medzi stranami sporu sa považuje za

bezúročný a bez poplatkov v zmysle ust. § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. a iné dôvody bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru už neriešil.
4. V zostávajúcej odvolaním napadnutej časti zamietavého výroku, t.j. v časti o zaplatenie primeraného
finančného zadosťučinenia odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a v tejto časti vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uložil súdu prvej inštancie žalobu o zaplatenie primeraného

finančného zadosťučinenia znova prejednať a nanovo o nej rozhodne a svoje rozhodnutie riadne
odôvodní v súlade s ust. § 220 CSP. Nanovo tiež rozhodne o trovách celého konania vrátane trov tohto
odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP). Uviedol, že pre rozhodnutie o nároku podľa § 3 ods. 5
zák. č. 250/2007 Z.z. je okrem iného podstatné, že výklad uvedeného ustanovenia priznávajúceho
zadosťučinenie by mal zohľadňovať povahu priznaného nároku ako satisfakčného. Ak je teda priznaná

satisfakcia,musítuexistovaťujma,zaktorúsasatisfakciaposkytuje.Prepriznaniezadosťučineniapodľa
§ 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. preto nepostačuje zistenie porušenia práva, ale je nevyhnutné, aby tu
bola aj existencia nemajetkovej ujmy, ktorá v príčinnej súvislosti s porušením práva vznikla. Pre úspešné
uplatnenie takejto nemajetkovej ujmy v súdnom konaní je potom nevyhnutné, aby bola jej existencia
spotrebiteľom tvrdená a aby bola takáto ujma aj preukázaná ako skutočná.

5. Predmetom sporu teda po zmeňujúcom rozsudku zostal iba nárok o zaplatenie primeraného
finančného zadosťučinenia vo výške 200€, ktorý žalovaný žiadal zamietnuť, pretože žalobkyňa s
poukazom na ust. § 3 ods.5 zák.č. 250/2007 Z.z. neuniesla ani v minimálnom rozsahu dôkazné bremeno
jeho uplatnenia.
6. Podľa § 3 ods. 5 zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa proti porušeniu práv a povinností

ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivýchspotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,

má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
7. Súd vo veci vytýčil pojednávanie, na ktoré predvolal strany a doplnil ( bez návrhu ) avšak v rozsahu
stanovenom ust. § 295 C.s.p. dokazovanie výsluchom žalobkyne za účelom preukázania nároku na
zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia. Žalobkyňa svoj nárok odôvodňovala tým, že

potrebovala peniaze, do 10 dní ich mala na účte ako aj všetky dokumenty a mala za to, že bude splácať
len istinu a úroky. Predmetné zmluvy nemala možnosť prečítať, pretože sprostredkovateľ sa ponáhľal
a povedal jej, čo má podpísať. Ona si dala zmluvy posúdiť, pretože bola presvedčená o tom, že dlh
uhradila a prestala platiť posledné 3 splátky, pretože jej bolo povedané, že úver je preplatený. Potom sa
začali telefonáty domov aj do práce, prečo to prestala platiť, z akého dôvodu, vyhrážali sa jej exekúciou
a toto ju obťažovalo a pôsobilo jej to psychický nátlak. Pokiaľ ide o úver, tento splácala pravidelne, až na

posledné 3 splátky, musela si uťahovať opasok aby to splatila a toto ju psychicky rozrušovalo, ako aj to,
žejejtelefonovalidomovajdopráce.Nakonieccelýúverboluhradený.Advokátkažalobkynepovažovala
nárok za dôvodný, pretože žalobkyni bola podstrčená dohoda o poskytovaní služieb. Žalobkyňa sa v
období uzatvorenia zmluvy nachádzala v nepriaznivej finančnej situácií. Predmetnú zmluvu uzatvorila
za účelom získania sumy nevyhnutnej na prekonanie nepriaznivého obdobia. Žalobkyňa navyše, bez

svojej vedomosti, uzatvorila so žalovaným dohodu o poskytovaní služieb, čím sa zaviazala uhradiť na
účet žalovaného sumu vo výške 541,08€, táto suma pritom bola v predmetnej dohode vyjadrená v bode
7, bod 1. v znení : Zákazník sa zaväzuje že za uzavretie dohody poskytne odplatu vo výške 2,53 %
zo sumy schváleného úveru zo zníženej sumy poplatku, zo sumy úveru“, čo považuje za absolútne
neprijateľné. Finančná situácia žalobkyne sa uzatvorením zmluvy so žalovaným ešte viac zhoršila.

Žalobkyňa sa v dôsledku správania žalovaného dostala do zlého psychického rozpoloženia, ktoré v
súbehu s nepriaznivou situáciou sa podpísalo na jej zdravotnom stave a rodiny.
8. Žalovaná sa na pojednávaní nezúčastnila, hoci bola riadne a včas predvolaná a neúčasť písomne
ospravedlnila. Skutkové tvrdenia žalobkyne uvedené na pojednávaní ohľadne správania veriteľa pri
vymáhaní dlhu výslovne nepoprela a preto ich súd považoval za nesporné ( § 151 ods.1 C.s.p.)

9. Pri stanovení resp. rozhodnutí o primeranom zadosťučinení je preto treba postupovať tak, aby toto
primerané zadosťučinenie pokrylo skutočné náklady poškodeného (žalobcu), ktoré mu vznikli konaním
druhej strany (žalovaným) a zároveň bude satisfakciou za stav, ktorý žalobca musel strpieť (napr.
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Obo/7/2011 zo dňa 20.10.2011), pričom za nemajetkovú
ujmu spotrebiteľa je možné považovať každé obmedzenie spotrebiteľovho komfortu a teda všetko,

čo mu berie čas a kľud. Súd mal za to, že rozhodnutím o vrátení neoprávnene zaplatených
finančných prostriedkov žalobkyni vo výške 557,40€, sa všetko nezhojilo. Žalobkyňa musela riešiť danú
situáciu formou vymáhania svojho nároku žalobou na súde, preplácala istinu úveru 660€ o navýšených
541,08€ odmeny za neposkytnuté služby, čo predstavovalo 82% z istiny úveru a nepochybne
takáto čiastka narušila jej rodinný rozpočet a telefonáty veriteľa za účelom vymáhania 3 splátok do

zamestnania a domov jej narušili psychickú pohodu. Toto všetko si vyžadovalo čas, ktorý žalobkyňa
mohla využiť zmysluplnejšie ako riešiť neoprávnené platby žalovanému. Zhoršenie zdravia a či už
samotnej žalobkyne alebo jej rodiny sa nepreukázalo.
10. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné
zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, a to od toho, kto za

toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného
práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom pre
uplatnenieprávanaprimeranéfinančnézadosťučineniejeporušenieprávaalebopovinnostiustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi
bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde (napr.

rozsudok Krajského súdu Košice sp.zn. 1Co/192/2019 zo dňa 25.3.2020). Vychádzajúc z vyššie
uvedeného podľa názoru súdu je zrejmé, že žalobkyni vzniklo právo domáhať sa náhrady nemajetkovej
ujmy vo vzťahu k žalovanej. Žalobkyňa na súde uplatnila úspešne porušenie svojho práva v súvislosti
s uzavretou úverovou zmluvou, keď v tomto konaní jednoznačne bolo potvrdené, že zo strany
žalovanej došlo k porušeniu zákona o spotrebiteľských úveroch, v dôsledku čoho sa žalobkyňa úspešne

( právoplatne ) domohla vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 557,40€.
11. Po zohľadnení všetkých okolností danej veci súd dospel k záveru, že žalobkyni priznaná náhrada
nemajetkovej ujmy vo výške 100€ možno považovať za primeranú, ktorá v danom prípade plní sankčnú
a satisfakčnú funkciu vo vzťahu k žalovanej, aby sa táto do budúcna nedopúšťala recidívy a tiežvo vzťahu k žalobkyni, ktorá bola vystavená neplatným zmluvným podmienkam a právnej neistote
prihliadnuc aj na tú skutočnosť, že čelila možnosti vymáhania tohto nároku zo strany žalovanej cestou
konania na súde. Účelom práva na primerané zadosťučinenie je postih za porušenie práva a poškodenie

záujmu spotrebiteľa, ako aj dosiahnutie odradzujúceho účinku, aby dodávateľ nepoužíval neplatné a
nekalé zmluvné podmienky. V danom prípade účelu tohto zákonného ustanovenia zodpovedá priznanie
finančného zadosťučinenia žalobkyni vo výške 100€, ako vyplýva z výroku tohto rozsudku a vo zvyšku
súd nárok zamietol.
12. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
13. Podľa § 255 ods.1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
14. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
15. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods.1 a 2 C.s.p. , tak, že v konaní o vydanie
bezdôvodného obohatenia mala žalobkyňa plný úspech, preto je priznal náhradu trov konania 100% a v

konaní o zaplatenie finančného zadosťučinenia bola úspešná len v 1-ici a súd priznal žalobkyni v tejto
časti náhradu trov konania 50% voči žalovanej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu písomne v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP "odvolacie dôvody" (ods.1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(ods.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie
súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(ods.3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP "Novoty v odvolacom konaní" - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).