Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. september 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoCsp/44/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119378309
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:6119378309.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa

Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcu: 365.bank, a. s., so sídlom Bratislava, Dvořákovo
nábrežie 4, IČO: 31 340 890, zastúpený: Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Bratislava,
Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 47 232 471, proti žalovaným: 1/ C. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y., B. XXX/
XX, 2/ N. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y., B. XXX/XX, o zaplatenie 4 501,46 s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 25Csp/28/2020-186 z 22. septembra 2020, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom I. vyhovujúcom výroku vo veci samej a IV.
výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.

Žalobcovi proti žalovaným priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“) rozsudkom č. k. 25Csp/28/2020-186 z 22. septembra 2020, uložil žalovaným povinnosť
spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 4 186,46 eura; úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 3 676,09 eura od 13. 08. 2019 do 10. 09. 2019; úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3
641,09 eura od 11. 09. 2019 do 13. 10. 2019; úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3 606,09
eura od 14. 10. 2019 do 11. 11. 2019; úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3 571,09 eura od

12. 11. 2019 do 11. 12. 2019; úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3 536,09 eura od 12. 12.
2019 do 14. 01. 2020; úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3 501,09 eura od 15. 01. 2020 do
13. 02. 2020; úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3 466,09 eura od 14. 02. 2020 do 12. 03.
2020; úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3 431,09 eura od 13. 03. 2020 do 13. 04. 2020;
úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3 396,09 eura od 14. 04. 2020 do 17. 05. 2020; úrok z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3 361,09 eura od 18. 05. 2020 do zaplatenia a to všetko do troch
dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Ďalším výrokom konanie v časti o zaplatenie 315 eur zastavil.

Ďalej rozhodol, že žalobcovi sa po právoplatnosti tohto rozsudku vráti súdny poplatok v sume 19 eur. O
trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi voči žalovaným súd priznal plnú náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 497, § 499 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný
zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, § 100 ods. 1, 2, 3, § 101, §
102, § 103, § 107 ods. 1, 2, § 488, § 511 ods. 1, § 517 ods. 1, 2, § 559 ods. 2, § 565 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo len „OZ“), § 3 ods. 1 nariadenia vlády

č. 87/1995 Zb., § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, b/, d/, g/, § 7 ods. 1, § 9 ods. 2 písm. i/, § 9 ods. 2 písm. i/,
k/, l/, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ“), § 11 ods. 1, 2, 3, 4 a 6
zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „ZoSP“).3. V odôvodnení rozsudku poukázal na to, že žalobca sa žalobou z 19. 09. 2019 domáhal od žalovaných
zaplatenia sumy 4 501,46 eura s 5 % úrokom z omeškania. Dlžná suma pozostáva zo zostatku

nesplateného úveru v sume 3 676,09 eura, vyčísleného úroku vo výške 419,53 eura, úroku z omeškania
po zosplatnení v sume 369,84 eura a poplatkov vo výške 36 eur. Zmluva bola uzavretá dňa 15. 02. 2016
a žalobca dlh zosplatnil dňa 03. 10. 2017.

4. V upomínacom konaní bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému žalovaní včas podali odpor s vecným

odôvodnením. Namietali, že zmluva nemá náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z., obsahuje nekalé
praktiky a neprijateľné podmienky. Nie je v nej uvedená správna výška RPMN. K zosplatneniu nedošlo
v súlade so zákonom, keď nemali doručené upozornenie - výzva na splatenie dlžnej časti úveru.

5. Žalobca k odporu uviedol, že žalovaní nepopreli uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere dobrá
pôžička. Žalovaní sami požiadali o úver, ktorý čerpali. Legislatíva SR neustanovuje povinnosť zasielať

všetky zásielky s doručenkou, v uvedenom prípade žalobca poskytol dostatok dôkazov preukazujúcich
splnenie si oznamovacej povinnosti. Tvrdenia o absencii predpokladov výpočtu RPMN poprel, pretože
predpokladmi na jej výpočet je výška úveru, výška splátky, jej intervalu, počtu splátok, uvedenie výšky
úrokovej sadzby a poplatkov čo vyplýva aj rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co/50/2017.
Predmetné predpoklady tak boli uvedené v bode 2.2 zmluvy. Poukázal na bod 6.4. zmluvy, kde dlžník

vyjadril súhlas a potvrdil oboznámenie sa s dokumentmi ako napr. Obchodné podmienky. Poukázal
na výklad smernice, z ktorého vyplýva, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako
jeden dokument, ale všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 musia byť vyhotovené písomne alebo na
inomtrvalomnosiči.Argumentyžalovanýchohľadomneprijateľnýchpodmienokpovažujezanedôvodné.
Podanie žalovaných je vecne nedôvodné a neúčelné, keď nevzniesli vecné námietky týkajúce sa

právneho dôvodu či výšky uplatneného nároku.

6. Vo veci bolo nariadené pojednávanie, ktoré súd vykonal v zmysle § 180 CSP v neprítomnosti žalobcu,
jeho právneho zástupcu a žalovaných. Na pojednávaní vykonal dokazovanie, z ktorého zistil, že žalobca
a žalovaní dňa 15. 02. 2016 uzavreli Zmluvu o spotrebiteľskom úvere dobrá pôžička č. XXXXXXXXXXX.

Žalobcaposkytolžalovanémuúvervovýške4300euražalovanísazaviazaliúverspolusúrokmiuhradiť
v 96 mesačných splátkach po 77,32 eur (vrátane poistenia), s dátumom prvej splátky dňa 20. 03. 2016,
so splatnosťou každej mesačnej splátky vždy k 20. dňu v mesiaci, dátum konečnej splatnosti úveru bol
stanovený na 20. 02. 2014. V zmluve bola uvedená ročná úroková sadzba 12,90 %, RPMN 16,10 %,
priemerná hodnota RPMN 10,78 %. Výška celkových nákladov bola určená sumou 3 122,06

eura, celková čiastka úveru bola uvedená ako súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s
úverom. V časti 2 zmluvy si žalovaní zvolili základný súbor poistenia schopnosti splácať úver, pričom
vyhlásili, že spĺňajú podmienky pre vznik poistenia. Z aktuálneho stavu úveru k 31. 08. 2019 vyplýva,
že žalovaní uhradili v splátkach celkovo 176,27 eura (položka „Zaplatené splátky“). Žalovaní sa dostali
do omeškania s úhradou splátky splatnej dňa 20. 05. 2017. Žalobca oznámil žalovaným, že úverová

pohľadávka sa stala splatnou k 03. 10. 2017, oznámenie bolo žalovanému doručené dňa 10. 10. 2017.

7. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca a žalovaná 1/ ako dlžník
a žalovaný 2/ ako spoludlžník dňa 15. 02 .2016 uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere dobrá pôžička,
kde na jednej strane vystupuje spotrebiteľ fyzická osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu svojho

podnikania alebo povolania a na druhej strane veriteľ právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský
úver. Z ustálenej rozhodovacej praxe vyplýva, že § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa
vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 21.

apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014). Vzhľadom na uvedené aplikoval na daný vzťah ustanovenia
Občianskeho zákonníka, a to aj napriek tomu, že zmluva o úvere má charakter absolútneho obchodu,
čo bolo nesporné.

8. Žalovaní v odpore žiadali, aby súd podrobil zmluvu súdnej kontrole a určil neprijateľné zmluvné

podmienky z úradnej povinnosti bez bližšieho zdôvodnenia v čom vidia neprijateľnosť týchto zmluvných
podmienok, okrem Dohody o zrážkach zo mzdy, tá však nemá žiadnu právnu silu a nespôsobovala by
následok, aj keby ju súd považoval za neprijateľnú podmienku, resp. za neplatný právny úkon v tom, že
zmluva o úvere by bola považovaná za neplatnú v celom rozsahu.9. Súd prvej inštancie skúmal, či žalobca postupoval v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho
zákonníka. Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že žalovaní nesplnili dlh riadne a včas, preto

žalobca vyzval žalovaných na úhradu dlhu (upozornenie z 06. 09. 2017) a s odstupom času 15 dní dlh
zosplatnil, pričom doručenie zosplatnenia žalovaným preukázal listinným dôkazom, t. j. doručenkou, z
ktorej vyplýva, že žalovaní o zosplatnení boli informovaní dňa 10. 01. 2017. Od úhrady poslednej platby
uplynulo viac ako 90 dní do zosplatnenia. Od 20. 05. 2017 do 06. 09. 2017 ubehlo viac ako 90 dní.
Zákon neurčuje povinnosť zosplatnenia, pričom táto môže nastať aj neskôr, teda po splatnosti viac ako

troch splátok, pričom k zosplatneniu musí prísť do splatnosti ďalšej splátky. Podstatné pre postup podľa
§ 565 Občianskeho zákonníka je, či je ďalšia splátka uhradená, ak by bola, k zosplatneniu podľa § 565
Občianskeho zákonníka nemôže prísť, ak však uhradená nie je, i po nej je splnená podmienka § 565
Občianskehozákonníkanazosplatneniedlhu.Tvrdenie,žeupozornenieoomeškaníimnebolodoručené
a je povinnosťou žalobcu preukázať jeho doručenie, uviedol, že žalobca doručenie predmetnej zásielky
preukázal poštovým hárkom, pričom nie je jeho povinnosťou preukázať, že dlžníci výzvu prevzali, že

im bola doručená do vlastných rúk, pretože zákon neurčuje takúto povinnosť doručovať predmetnú
zásielku do vlastných rúk a je postačujúce, aby sa predmetná zásielka dostala do dispozície adresáta,
čo žalobca aj preukázal. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka došlo k zosplatneniu úveru výzvou z
03. 10. 2017, čo žalobca preukázal priloženými doručenkami podpísané žalovanými. Prvoinštančný súd
konštatoval, že bol dodržaný zákonný postup pre zosplatnenie úveru, keď uplynulo viac ako 3 mesiace

od zosplatnenia, pričom 15 dní vopred boli upozornení na zosplatnenie dlhu za neuhradenie splátky za
mesiac máj 2017.

10. Sporným a namietaným ďalej bolo, či zmluva obsahuje údaj o RPMN, resp. primeranosť výšky úroku.
RPMN umožňuje porovnanie úverov/pôžičiek z pohľadu relatívnej nákladovosti, pretože percentuálne

vyjadruje priebežnú zaťaženosť spotrebiteľa splácaním úveru/pôžičky na ročnom základe, čo je lepší
ukazovateľ ako úroková sadzba, lebo má pravidlá jednotnej kalkulácie a zahŕňa všetky odplaty.
Spotrebiteľ sa často rozhoduje na základe informácie o celkovej výške nákladov na úver, podľa výšky
splátky a doby splácania. RPMN teda vyjadruje celkovú úrokovú mieru úveru alebo pôžičky, lebo
zohľadňuje nielen úrok, ale aj ostatné poplatky súvisiace s úverom. Konštatoval, že aj keď by bola

úroková sadzba úveru v zmluve o spotrebiteľskom úvere stanovená vo vyššej miere ako sú úrokové
sadzby podobných úverov poskytujúce bankami, rozhodujúcim kritériom pre posúdenie vhodnosti úveru/
pôžičky je RPMN, ktorá v sebe zahŕňa okrem iného aj úrok úveru. Žalovaní nepreukázali, že by
v ich neprospech bola dojednaná vyššia RPMN ako je výpočet v zmysle vzorca výpočtu RPMN.
Interaktívna kalkulačka nie je dostatočným zdrojom pre správny výpočet RPMN, pri overovaní týchto

skutočností nemožno vychádzať ani z ich hodnôt. Interaktívnu kalkulačku, ktorú použil súd prvej
inštancie stanovil RPMN na 15,92 %, podľa výpočtu žalobcu bola RPMN 16,10 % a podľa výpočtu
žalovaných bola RPMN 16,15 %. Žalovaní nepredložili výpočet RPMN, t. j. hodnoty, ktoré brali pri jej
výpočte do úvahy, ale predložili len jej výsledok, ktorý nie je dostatočne preukázaný na vyvrátenie
výšky RPMN v zmluve. Ani jedna z kalkulačiek nezohľadňovala výšku poslednej splátky. Žalovaní si

v priebehu sporu vo vyjadreniach zamieňali pojmy úrok a RPMN, pričom ide o dva odlišné pojmy.
Súd prvej inštancie mal za preukázané, že pre výšku RPMN a z toho odvodenú aj výšku úroku,
keďže tieto údaje medzi sebou jednoznačne majú súvislosť, nemožno predmetnú zmluvu považovať za
neplatnú. Žalovaní svoje tvrdenia o RPMN vyššom ako uvádza zmluva nepreukázali. V zmysle § 53
ods. 6 Občianskeho zákonníka nemožno výšku odplaty považovať za neprimeranú, a treba dodať, že

cena plnenia, nemôže byť v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka považovaná za neprijateľnú
zmluvnú podmienku. Výška úroku je hlavným predmetom plnenia a výšku úroku nemožno považovať za
neprijateľnú podmienku. rovnako tak nepovažoval ani poplatky vo výške 36 eur za neprimerané, pričom
tie boli aj zmluvne dojednané a neboli namietané.

11. Námietku žalovaných o neexistencii rozpisu splátok s poukazom na ZoSÚ považoval súd za
nedôvodnú. Rozpis jednotlivých splátok vyplýva zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, kde je jasným a
zrozumiteľným spôsobom uvedené, aká je výška splátky, a že tá pozostáva z istiny, úroku a z poistenia,
ktorých výška je rovnako v predmetnom rozpise uvádzaná. Rovnako v zmluve je uvedená aj odplata
za poskytnutie úveru a celková čiastka úveru, ktorý sú dlžníci povinní spolu uhradiť. Tento vytýkaný

nedostatok, ktorý navyše nebol preukázaný, nespôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

12. Žalovaní vzniesli námietku premlčania, ku ktorej súd prvej inštancie uviedol, že pod premlčaním sa
rozumie márne uplynutie doby stanovenej v zákone pre vykonanie práva; znamená výrazné oslabeniesubjektívneho práva účastníka, nakoľko premlčaním síce jeho nárok nezaniká, nemôže byť však súdom
priznaný, ak povinný pred súdom čelí uplatnenému právu námietkou premlčania. Premlčanie práva je
spojené s premlčacou dobou. Premlčacia doba (lehota) je časový úsek, v rámci ktorého je potrebné

vykonať subjektívne právo o premlčanie ktorého ide. Začiatok plynutia premlčacej doby môže byť daný:
1/ objektívnou právnou skutočnosťou (napr. časový moment, keď sa mal záväzok splniť (§ 101 OZ, §
392 ods. 1 ObZ), moment splatnosti splátok dlhu (§ 103 OZ), moment právoplatnosti rozhodnutia súdu
(§ 105 OZ, 110 ods. 1 OZ)), 2/ subjektívnou právnou skutočnosťou (napr. moment, keď sa obdarovaný
dopustil skutku uvedeného v § 630 OZ, keď mohol byť urobený právny úkon, ktorého sa premlčanie

týka (§ 391 ods. 2 ObZ), keď došlo k odstúpeniu od zmluvy (§ 394 ods. 1 ObZ), keď bola porušená
povinnosť, ktorej sa premlčanie týka (§ 393 ObZ), keď bola uzavretá dohoda o uznaní dlhu (§ 110 ods. 1
OZ a § 391 ods. 1 ObZ), keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode (§ 398 ObZ), keď
oprávnený prestal vykonávať právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 109 OZ)), 3/ kombinovanou
právnou skutočnosťou (začiatok plynutia premlčacej doby v prípade zodpovednosti za škodu a za
bezdôvodné obohatenie podľa § 106 a § 107 OZ). Pri práve na vydanie bezdôvodného obohatenia

je Občianskym zákonníkom stanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna;
začiatok plynutia je pri každej z nich upravený odlišne. Objektívna premlčacia doba je upravená tak, že
začiatok jej plynutia nastáva jednoducho na základe objektívnej skutočnosti, bez akejkoľvek závislosti
na subjektívnej vedomosti oprávneného o bezdôvodnom obohatení. Pri subjektívnej premlčacej dobe
ust. § 107 ods. 1 OZ stanovuje, že právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí

za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa
na jeho úkor obohatil. V prípade subjektívnej premlčacej doby je jej začiatok viazaný na skutočnú
vedomosť oprávneného o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o osobe, ktorá sa na jeho
úkor obohatila. Slová „keď sa oprávnený dozvie“ je potrebné vykladať v tom zmysle, že oprávnená
osoba musí nadobudnúť vedomosť o skutočnostiach uvedených v ustanovení § 107 ods. 1 OZ. Nie

je možné len predpokladať, že by oprávnená osoba mohla skutkové okolnosti vedieť alebo že by sa
to mohla dozvedieť alebo mala dozvedieť, ak by vynaložila potrebnú starostlivosť. V prípade práva na
vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia zákon ustanovuje dvojročnú subjektívnu a trojročnú, resp.
desaťročnú objektívnu premlčaciu dobu. Ich vzájomný vzťah je taký, že pokiaľ skončí plynutie jednej
z nich a dôjde k vzneseniu námietky premlčania, premlčané právo nemožno oprávnenému priznať.

Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený dozvie, že
došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Objektívna premlčacia
doba začína plynúť od okamihu, keď k bezdôvodnému obohateniu skutočne (fakticky) došlo. Začiatok
plynutia objektívnej premlčacej doby je nezávislý od akejkoľvek subjektívnej vedomosti oprávneného o
bezdôvodnom obohatení a viaže sa len na jedinú rozhodujúcu okolnosť, ktorou je vznik bezdôvodného

obohatenia (R 25/1986). Názor, že plynutie objektívnej premlčacej doby je upravené bez akejkoľvek
závislosti na subjektívnej vedomosti oprávneného o bezdôvodnom obohatení získanom na jeho úkor,
sa naďalej uplatňuje aj v súčasnej rozhodovacej činnosti súdov (napr. rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 25. marca 2013 sp. zn. 1 Cdo 67/2011 alebo rozsudok Najvyššieho súdu Českej
republiky z 11. decembra 2008 sp. zn. 33 Odo 1136/2006). S poukazom na uvedené považoval žalobu

za podanú včas, keď k zosplatneniu úveru z dôvodu neuhradenia poslednej splátky došlo v máji 2017,
pričom žaloba bola podaná na súd (Okresný súd Banská Bystrica) dňa 19. 09. 2019, t. j. v 3 ročnej
premlčacej lehote.
13. Žalovaní namietali, že žalobca neskúmal s odbornou starostlivosťou ich bonitu, čím v zmysle
§ 11 ods. 2 ZoSÚ hrubo porušil svoju povinnosť a úver sa rovnako považuje za bezúročný a bez

poplatkov. Okresný súd mal z priložených listín dostatočne za preukázané, že žalobca konal s odbornou
starostlivosťou a schopnosť žalovaných splácať úver si overoval dopytom na Sociálnu poisťovňu, cez
úverovýregisterazdátEOSKSI.Takýtorozsahoverovaniabonityžalovanýchpovažovalzapostačujúci,
aby žalobca vedel zhodnotiť, či žalovaným poskytnúť nimi žiadaný úver a či je v ich schopnostiach ho
splácať v dohodnutých mesačných splátkach. Ak mali žalovaní iný názor na ich platobnú bilanciu, nemali

o úvere ani rozmýšľať.

14. Preskúmaním úverovej zmluvy prvoinštančný súd zistil, že zmluva bola uzavretá písomne, obsahuje
všetky obligatórne zákonné náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v
čase jej uzavretia, tieto sú správne uvedené a dohodnutá odplata nie je vyššia ako prípustná podľa §

53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a je v súlade s dobrými mravmi. Nezistil, že by sa žalobca žalobou
od žalovaného domáhal zaplatenia nejakého neprijateľného nároku. Nebolo sporné, že veriteľ si svoje
zákonné a aj zmluvné povinnosti splnil a žalovaným úver poskytol , ako ani to, že vrátenie úveru
bolo dohodnuté v splátkach, s platením ktorých sa žalovaní dostali do omeškania. Bolo preukázané,že veriteľ písomne upozornil žalovaných podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka po tom, ako boli
žalovaní v omeškaní so zaplatením splátky splatnej 05/2017 listom z 06. 09. 2017 na jej omeškanie
a možnosť požadovať predčasné vrátenie celého úveru. Žalovaní dlžnú sumu neuhradili, preto veriteľ

oprávnene úver zosplatnil k 03. 10. 2017. Predmetná zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti,
ako je výška poskytnutého úveru, výška splátky, výšku úrokovej sadzby, výšku RPMN ako aj celkovú
čiastku, ktorú má dlžník uhradiť, termín splatnosti istiny, úroku a poistenia a aj špecifikácia poplatkov.
Zmluva spĺňa atribúty prehľadnosti a zrozumiteľnosti. Žalovaní sa vyjadrovali citovaním a prekladaním
rozhodnutí iných súdov, pričom nešpecifikovali ako sa tie vzťahujú na ich konanie. Žaloba bola preto

v časti o zaplatenie zostávajúcej nezaplatenej časti úveru vo výške 4 186,46 eura dôvodná. Žalovaní
nezaplatili zosplatnený úver riadne a včas, preto sa dostali do omeškania. Keďže ide o omeškania s
platením peňažného dlhu je podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka sú žalovaní povinný platiť úroky
z omeškania v zákonnej výške 5 % určenej nariadením vlády SR č. 87/1995 Zb. Základná úroková
sadzba bola v čase omeškania ECB 0,00 % ročne. Pretože žalobca požadoval úroky z omeškania z
celého úveru až od 13. 08. 2019 posúdil žalobu aj v tejto časti za dôvodnú.

15. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 315 eur
z dôvodu čiastočného plnenia po začatí konania žalovanými. Keďže k späťvzatiu žaloby došlo pred
začatím predbežného prejednania sporu podľa § 168 alebo pojednávaním, súhlas žalovaných nebol
potrebný, preto súd akceptoval späťvzatie žaloby a konanie v zmysle v časti o zaplatenie sumy 315

eur zastavil.

16. Prvoinštančný súd rozhodol aj o vrátení súdneho poplatku v zmysle § 11 ods. 3 a 4 ZoSP a vrátil
žalobcovi súdny poplatok vo výške 19 eur, pretože žalobca vzal čiastočne žalobu späť.

17. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1
CSP, keď žalobca bol plne úspešný a aj v dôsledku späťvzatia žaloby vo výške 315 eur, keďže zavinenie
zastavenia konania súd prvej inštancie pričítal žalovaným, ktorí hradili časť žalovanej sumy až po začatí
konania. Vzhľadom na uvedené žalobcovi voči žalovaným vznikol nárok na trovy konania v rozsahu 100
%, pričom o ich výške rozhodne súdny úradník po právoplatnosti rozsudku.

18. Proti tomuto rozsudku v časti vyhovujúceho výroku podali žalovaní v zákonnej lehote odvolanie ,
žiadajúc odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pretože tento rozsudok nespĺňa kvalitatívne ústavné ppožiadavky na
súdnu ochranu. Uviedli, že odvolanie podali proti prvoinštančnému rozsudku v celom rozsahu, avšak z

obsahu odvolania je zrejmé, že toto smeruje len proti výroku, ktorým prvoinštančný súd žalobe vyhovel.
Odvolanie odôvodnili s poukazom na § 365 písm. b/ a h/ CSP a § 366 písm. c/ a d/ CSP. Zdôraznili,
že napadnutým rozsudkom bolo porušené právo žalovaných na spravodlivý súdny proces, rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, vo veci nebol úplne zistený skutkový stav, pretože
súd sa nedostatočne vysporiadal s námietkami a všetky neodôvodnil, interpretácia súdu je v rozpore s

obsahom právnej praxe, pričom tento odklon nijako nezdôvodnil. Do pozornosti odvolacieho súdu dali
rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 79/02, sp. zn. IV. ÚS 77/02 a čl. 47 Charty základných
práv EÚ. Okresný súd podľa žalovaných na základe vykonaného dokazovania skutkovými a právnymi
zisteniami došiel k extrémnemu nesúladu a poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS
402/08 a hodnotenie dôkazov nemá racionálny základ. Z hľadiska hospodárnosti konania je takýto

postup súdu svojvoľný a neakceptovateľný, čím došlo k ohrozeniu práv a právom chráneným záujmov
žalovaného, pričom súd uprednostnil nároky žalobcu nehľadiac na zásady spravodlivosti.

19. V ďalšom namietali, že v bode 37 napadnutého rozsudku súd nesprávne zistil a konštatoval
overenie bonity. Z priložených listín mal súd prvej inštancie za dostatočne preukázané, že žalobca

konal s odbornou starostlivosťou a schopnosťou žalovaných splácať úver, pričom si bonitu overoval
v uvádzaných registroch, čo považoval za dostatočné. Žalovaní majú za to, že žalobca dostatočne
nepreukázal, že žalobca pri poskytnutí úveru konal s odbornou starostlivosťou (§ 7 ods. 1 ZoSÚ), pričom
bol pred uzavretím zmluvy povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa, prípadne aj účel spotrebiteľského

úveru, príjem spotrebiteľa, pričom za hrubé porušenie povinnosti sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez relevantných údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave. Žalobca
v rozpore s § 11 ods. 2 ZoSÚ nepreukázal, že by zisťoval koľko majú žalovaní príjem. V zmluve
sa tiež nenachádzajú tieto údaje o príjme, nie je uvedený ani ich zamestnávateľ. Hoci je spotrebiteľpovinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje, avšak to nezbavuje veriteľa
konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si
zabezpečiťprimeranéaobjektívnezistiteľnéinformácieospotrebiteľoviataktozískanéinformácieriadne

vyhodnotiť. Žalobca tak nepostupoval v súlade s § 7 ods. 1 ZoSÚ, čím hrubo porušil povinnosti § 7 ods.
1 ZoSÚ, v dôsledku čoho sa úver považuje v zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ za bezúročný a bez poplatkov
a zároveň veriteľ nebol oprávnený vyžadovať od žalovaných jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru. V tomto smere poukázali na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave č. k. 11Co/2/2019-106 z 27.
novembra 2019 a rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/171/2016 z 27. októbra 2016.

20. Namietali nesprávny záver súdu prvej inštancie v bode 38. rozsudku, keď konštatoval, že zmluva
obsahuje všetky požadované náležitosti. Opakovane uviedli, že zmluva neobsahuje celkovú čiastku,
ktorú má klient zaplatiť, pričom na zmluve je napísaná suma 7 422,06 eura. skutočne má však spotrebiteľ
podľa výpočtov zaplatiť 7 422,72 eur (mesačná splátka 77,32 eura x 96 splátok). Na zmluve nie je
riadne vyznačené koľko má spotrebiteľ zaplatiť a aké budú náklady za poskytnutý úver, čiže absentuje

podstatná náležitosť zmluvy. Vzhľadom na to je potrebné považovať spotrebiteľský úver podľa § 11 ods.
1 ZoSÚ za bezúročný a bez poplatkov podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/, y/ a d/.

21. V bode 33. rozsudku skúmal prvoinštančný súd zosplatnenie, pričom dospel k nesprávnemu záveru
ohľadom dodržania zákonného postupu. Žalovaní nesúhlasia s tým, že bol riadne dodržaný postup pri

zosplatnení. V tomto smere poukázali na § 53 ods. 9 a § 565 OZ, z ktorých vyplýva, že zosplatneniu musí
predchádzať výzva a následne možno vyhlásiť mimoriadnu splatnosť. Svoj záver podporili rozhodnutím
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/84/2018 z 26. apríla 2018. Keďže žalobca nepreukázal doručenie
oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti dlhu do dispozičnej sféry žalovaného pred doručením
žalobného návrhu, neboli splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti. Nesúhlasili s

tým, že na preukázanie doručenia postačuje podací hárok. Žalobca mal predložiť doručenku. Vyhlásenie
o mimoriadnej splatnosti sa im nedostalo do dispozičnej sféry. Do pozornosti odvolacieho súdu dali
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/129/2010 z 28. 01. 2011. Vzhľadom k tomu, že žalobca
nepredložil dôkaz o tom, že sa oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti z 10. 01. 2017 dostalo do
sféry dispozície, žalobca nepreukázal, že žalovaný mal objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom

prejavu vôle v ňom vyjadrenej, preto neboli splnené podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
úveru. Keďže nedošlo k platnému zosplatneniu, je potrebné posúdiť opätovne aj premlčanie splátok, a
to do podania žaloby. Zdôraznili, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti dlhu sa môže vzťahovať len na
splátky zročné do budúcna, nie spätne od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti a v tejto súvislosti poukázali
na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/803/2014 z 22. apríla 2015 a rozhodnutie Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 1Mobdo V 15/2006 z 1. marca 2009.

22. V kontexte rozhodovania o trovách konania poukázali na existenciu dôvodov hodných osobitného
zreteľa podľa § 257 CSP, a teda, aby súd nepriznal trovy konania žalovanému ( zrejme
žalobcovi-pozn. odvolacieho súdu) pre nepriaznivú finančnú situáciu žalovaných, keďže majú nízky

príjem.

23. K odvolaniu žalovaných sa písomne vyjadril žalobca, uvádzajúc, že žalovaní v odvolaní
namietajú skutočnosti, ktoré neboli v konaní nesporné alebo preukázané. Bolo nesporné, že žalobca
skúmal platobnú schopnosť žalovaných a overal výšku ich príjmov verifikačnými otázkami v dopyte

smerujúcom Sociálnej poisťovni. Sociálna poisťovňa je verejnoprávna inštitúcia poverená výkonom
nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia, úrazového poistenia, garančného poistenia a
poistenia v nezamestnanosti. Údaje získané dopytom do Sociálnej poisťovne ohľadom hrubého
vymeriavacieho základu potvrdzujú príjem žiadateľa vo všeobecnosti, to znamená nielen mzdy od
zamestnávateľa. Ak by žalobca overoval len mzdu žiadateľov dopytom zamestnávateľovi, takto overené

údaje o príjmoch by neboli úplné a spoľahlivé. Nesúhlasil s tvrdením žalovaných, že sa žalobca dopustil
hrubého porušenia povinnosti konať s odbornou starostlivosťou len preto, že neoveroval výšku mzdy u
zamestnávateľa. Poprel aj tvrdenia o absencii, resp. nesprávnosti náležitostí zmluvy o úvere. Predmetná
zmluva nielenže obsahuje všetky náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z., ale po obsahovej
stránke je až nadštandardne vyhotovená, pretože obsahuje aj amortizovaný výpis úveru. To znamená,

že zmluva spĺňa aj požiadavku náležitosti podľa §9 ods. 2 písm. k/, pričom obligatórnosť tejto náležitosti
bola už niekoľkokrát judikovaná. Z amortizovaného výpisu žalovaným už v čase uzatvorenia zmluvy
bola jasná celková výška nákladov, a teda aj celková čiastka úveru. Tvrdenie, že celková čiastka úveru
nie je správna, pretože sa nerovná súčinu počtu splátok s výškou splátok je účelové. Zo zmluvy jasnea nespochybniteľne vyplýva, že nie všetky splátky mali konštantnú výšku, zákon neurčuje povinnosť
konštantnej výšky splátok a ani neurčuje výpočet celkovej čiastky úveru spôsobom vyššie uvedeným -
súčinom počtu s výškou splátok.

24. Námietku neplatného zosplatnenia považoval za účelovú. Žalobca v prílohe žaloby doručil súdu
prvej inštancie Upozornenie a výzvu spolu s elektronickými podacími hárkami. Listina upozornenie v
obsahu upozorňuje spotrebiteľa na vznik oprávnenia podľa §565 Občianskeho zákonníka a listina Výzva
v obsahu upovedomuje spotrebiteľa na výkon tohto oprávnenia. K otázke doručovania doporučených

listov sa vyjadroval aj BGH. V prejednávanom prípade bolo sporné, kedy sa považuje doporučený list za
dôjdený. Súdny dvor sa rozhodoval medzi dvomi momentmi, či je to už v momente kedy doručovateľ, z
dôvodu, že nezastihol adresáta v prvý deň doručovania v mieste doručenia zanechal oznamovací lístok
alebo až keď si adresát vyzdvihne zásielku na pošte. Čo sa týka dôjdenia sa nakoniec možno prikloniť
k názoru a záveru, že dôjdenie nastane, keď možno za normálnych okolností očakávať vyzdvihnutie
zásielky na pošte, čo je najbližší pracovný deň. V slovenských podmienkach je možno aplikovať na

termín a výklad pojmu dôjdenia tento záver. K obdobnému názoru dospel aj Český Najvyšší súd v
konaní sp. zn. 26Cdo/864/2004. Do pozornosti dal uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
11Co/216/2018 z 9. októbra 2018. Vzhľadom na uvedené nemožno v uvedenom prípade hovoriť o
neplatnomzosplatnení,nemožnosúhlasiťspremlčanímjednotlivýchsplátokaspremlčanímvšeobecne.

25. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. CSP) po zistení, že odvolanie
bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie,
viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario CSP, keď v zmysle § 219 ods. 3 za použitia
§ 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na

webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením) a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaných 1/ a 2/ nie je (čo do vecnej správnosti napadnutého rozsudku) dôvodné, a preto
pokiaľ išlo o výrok, ktorým súd žalobe vyhovel (prvý výrok) a závislý (štvrtý výrok) o trovách konania,
podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ho ako vecne správny potvrdil.

26. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

27. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody ( § 387 ods.2 CSP).

28. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako

aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do
úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len

na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

29. Žalovaní 1/ a 2/ v odvolaní namietali nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie
spočívajúci v nedostatku odôvodnenia, keďže sa podľa ich názoru nedostatočne vysporiadal s ich

argumentáciou tvrdenou počas celého konania, resp. na ňu ani nereagoval. V dôsledku uvedeného
považuje rozhodnutie za nepreskúmateľné a arbitrárne. Odvolací súd v tomto smere konštatuje, že
uvedená námietka odvolateľov je neopodstatnená, pretože súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, ktoré
ho viedlo k vyhoveniu žaloby žalobcu ( po čiastočnom späťvzatí žaloby ) riadne odôvodnil v súlade s ust.
§ 220 ods.2 CSP , citoval právne normy, o ktoré svoje právne závery oprel, preto vzhľadom na uvedené

neobstojí záver o nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku, v nadväznosti na ktorú mal prvoinštančný
súd odňať žalovaným právo na spravodlivý proces.30. Podľa čl. 2 ods. 1 CSP ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov
musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty

31. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v
súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej
praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo
(čl. 2 ods. 2 CSP).

32. Obsahom práva na spravodlivý proces (článok 46 ods. 1 Ústavy SR) je umožniť každému, bez
akejkoľvek diskriminácie, reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo
veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia
skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a
právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý
by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí

právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, hodnotením dôkazov
(sp. zn. IV. ÚS 22/04) a ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný,
teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (sp. zn. I. ÚS 50/04).

33. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na

tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto
odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu ( prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a
jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces ( Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3.júla 2003).

34. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa
účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre
rozhodnutie (sp. zn. I. ÚS 46/05, sp. zn. II. ÚS 76/07).

35. Odvolací súd považuje podstatné skutkové zistenia súdu prvej inštancie za správne umožňujúce
odvolaciemu súdu rozhodnúť. Námietky žalovaných v odvolaní považuje za nedôvodné. Vychádzajúc
z obsahu súdneho spisu, dôkazov predložených v prvoinštančom konaní a výsledkov vykonaného
dokazovania, odvolací súd dospel k záveru o vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie v

napadnutej vyhovujúcej časti. Rozhodnutie súdu prvej inštancie má parametre riadne a dostatočne
odôvodnenéhorozhodnutia(§220CSP),jeakocelokjasnéazrozumiteľné,presvedčivéaprekúmateľné
adávaodpoveďnavšetkyotázky,ktorémajúprevecpodstatnývýznamadostatočneobjasňujúskutkový
i právny základ rozhodnutia.

36. Krajský súd poznamenáva, že hoci žalovaní v úvode podaného odvolania uviedli, že odvolanie
podávajú proti prvoinštančnému rozsudku v celom rozsahu, z obsahu odvolania vyplýva, že toto smeruje
len proti výroku, ktorým súd prvej inštancie vyhovel žalobe žalobcu. Navyše, proti výroku, ktorým súd
prvej inštancie zastavil konanie v časti o zaplatenie 315 eur, nie je odvolanie žalovaných prípustné,
pretože nezasahuje do ich subjektívnych práv a povinností, a teda nie je v ich neprospech.

37.Vychádzajúczpodanéhoodvolaniaodvolacísúddospelkzáveru,žežalovanízaložilisvojuodvolaciu
argumentáciunaskutočnostiach,ktorýmisazaoberalajprvoinštančnýsúdasvojerozhodnutiezdôvodnil
v odôvodnení napadnutého rozsudku. Primárne namietali, že prišlo k porušeniu práva na spravodlivý
súdny proces tým, že prvoinštančný súd nesprávne posúdil splnenie zákonných podmienok zosplatenia

spotrebiteľského úveru, nedostatočne veriteľ skúmal bonitu dlžníkov (žalovaných), čo malo založiť
bezpoplatkovosť a bezúročnosť poskytnutého úveru, rovnako tak namietali aj nesprávne posúdenie
plynutia premlčacej doby.

38. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou podanou na súde prvej inštancie dňa 27. 03. 2020

domáhal zaplatenia sumy 4 501,46 eura spolu s príslušenstvom, a to titulom neuhradených dlžných
splátok, v dôsledku čoho prišlo k zosplatneniu celého spotrebiteľského úveru. Veriteľ so žalovanými
uzatvoril dňa 15. 02. 2016 zmluvu o úvere s výškou úveru 4 300 eur, s dohodnutou dobou splatnosti
20. 02. 2024. Žalovaní sa podľa zmluvy zaviazali splácať úver v 96-ich mesačných splátkach, pričom 95splátok je vo výške 77,32 eura a posledná splátka je vo výške 76,66 eura, pričom splátky boli splatné
k 20. dňu v mesiaci. Keďže žalovaní neplnili svoje záväzky vyplývajúce jej zo zmluvy riadne a včas,
pristúpil žalobca k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Najskôr žalovanú 1/ ako dlžníčku listom z

06. 09. 2017 upozornil v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, že k 06. 09. 2017 je v omeškaní s
plnením viac ako tri mesiace a zároveň ju upozornil, že ak nedôjde k úhrade dlhu, je oprávnený vyhlásiť
predčasnú splatnosť úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Listom z 03. 10. 2017 pristúpil žalobca
k zosplatneniu úveru k tomuto dátumu.

39. Podľa § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo
len „OZ“), ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ
uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a
keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

40. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie

celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

41. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok

stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

42. Žalovaní v odvolaní namietali nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie spočívajúci
v nedostatku odôvodnenia, keďže sa podľa ich názoru nedostatočne vysporiadal s argumentáciou

tvrdenou počas celého konania, resp. na ňu ani nereagoval. V dôsledku uvedeného považujú
rozhodnutie za nepreskúmateľné a arbitrárne. Odvolací súd v tomto smere konštatuje, že uvedená
námietka odvolateľov je neopodstatnená, pretože súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, ktoré ho viedlo
k vyhoveniu žaloby ( po čiastočnom späťvzatí žaloby) riadne odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods.2 CSP ,
správne citoval právne normy, o ktoré svoje právne závery oprel. Vzhľadom na uvedené neobstojí

záveronepreskúmateľnostinapadnutéhorozsudku,vnadväznostinaktorúmalprvoinštančnýsúdodňať
žalobkyni právo na spravodlivý proces.

43. V prípadoch, kedy je spotrebiteľ, ktorému bol od veriteľa poskytnutý úver (spotrebiteľský úver
alebo úver na bývanie) po dlhšiu dobu v omeškaní s úhradou splátky úveru, pristupujú veritelia k tzv.

zosplatneniu úveru. Na to, aby však veriteľ (banka či nebankovka) mohol platne zosplatniť úver, musia
byť splnené zákonom stanovené podmienky.

44. Základnou podmienkou pre zosplatnenie úveru je podmienka stanovená v § 565 Občianskeho
zákonníka. Veriteľ môže s dlžníkom uzavrieť dohodu o tom, že mu pohľadávku zaplatí v splátkach,

ktorých výšku a podmienky splácania dohodnú. V oboch prípadoch je dlžník povinný splácať pohľadávku
len v určenej (dohodnutej) výške. Ak bolo v dohode účastníkov určené, že pri nesplnení niektorej splátky
nastane splatnosť celej pohľadávky (príp. zvyšku nezaplatenej pohľadávky), veriteľovi vzniká právo
uplatňovať voči dlžníkovi celú pohľadávku (resp. jej nezaplatený zvyšok) v prípade, keď dlžník nedodržal
dohodu o včasnom plnení dohodnutých splátok alebo súdne rozhodnutie o povolení splátok. Bez toho,

aby takéto právo veriteľovi vyplývalo zo zmluvy, tak veriteľ nikdy nebude oprávnený platne zosplatniť
úver. Táto podmienka zosplatnenia úveru súvisí s povinnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom
úvere podľa § 9 ods. 2 písm. n/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorou je upozornenie týkajúce sa
následkov nesplácania úveru. Absencia tejto náležitosti nespôsobuje ani neplatnosť úverovej zmluvy a
anibezúročnosťabezpoplatkovosťposkytnutéhoúveru.Následkomabsencietejtoobsahovejnáležitosti

bude práve najmä to, že veriteľ nebude mať právo úver zosplatniť. Ak pri nezaplatení niektorej splátky
veriteľ nevyužije svoje právo a neoznámi dlžníkovi alebo neuplatní na súde najneskôr do splatnosti
najbližšej splátky, že trvá na zaplatení celej pohľadávky, a medzitým dlžník zaplatí ďalšiu splátku riadne
a včas, veriteľ po zaplatení ďalšej splátky už svoje právo nemôže využiť. Môže vymáhať len nezaplatenú
splátku. Právo žiadať zaplatiť celú pohľadávku by veriteľovi vzniklo opäť, ak dlžník znova porušil svoju

povinnosť.

45. Ďalšie podmienky zosplatnenia úveru poskytnutého spotrebiteľovi sú stanovené v § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 53 ods. 9 OZ teda spresňuje podmienky splácania záväzkovzo spotrebiteľských zmlúv v splátkach. Podľa tejto úpravy dodávateľ môže uplatniť právo vyplývajúce z
§ 565, t. j. žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky (ak to bolo dohodnuté
alebo v rozhodnutí určené) najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky.

Toto právo však môže uplatniť iba za podmienky, že naň upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako
15 dní. Ak teda spotrebiteľ neuhradí splátku, s ktorej úhradou je v omeškaní, ani do 15 dní od kedy bol
na možnosť zosplatnenia úveru veriteľom upozornený (a zároveň sú splnené ostatné vyššie uvedené
podmienky), môže veriteľ pristúpiť k zosplatneniu úveru. Zosplatnenie úveru je jednostranným úkonom
veriteľa. To, že k zosplatneniu úveru došlo, však veriteľ musí spotrebiteľovi oznámiť. V oznámení o

zosplatnení úveru veriteľ spravidla aj vyčísli dlh spotrebiteľa - sumu, ktorú je dlžník povinný veriteľovi
zaplatiť a stanoví aj lehotu na plnenie.

46. Žalovaní v priebehu konania ako aj v odvolacom konaní namietali, že neboli splnené podmienky
zosplatnenia úveru, pretože nebol dodržaný postup žalobcu upravený v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho
zákonníka, teda že neboli riadne vyzvaní na úhradu dlžnej sumy a neboli riadne upovedomení o

zosplatnení.Odvolacísúd,obdobneakosúdprvejinštancie, zobsahusúdnehospisunezistilnamietané
nedostatky. Z obsahu súdneho spisu jednoznačne vyplýva, že žalobca odoslal dňa 07. 09. 2017
žalovanej 1/ a aj žalovanému 2/ doporučenú zásielku, o čom predložil aj Elektronický podací hárok
č. EPH105300375 z 7. septembra 2017, pričom v podacom hárku je uvedená poznámka UPOZ0609.
Predmetné tlačivo elektronického podacieho hárku, na ktorom sa nachádza označenie Potvrdenie

podaniaspripojenímmenapracovníkapoštyzodpovedáformátuvygenerovanéhopotvrdeniaoodoslaní
zásielky prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s., v elektronickej forme a poskytuje istotu toho, že žalobca
si svoju povinnosť odoslať výzvu na úhradu dlžnej sumy pred tým, ako pristúpi k zosplateniu celého
úveru nepochybne splnil. Z uvedeného možno jednoznačne vyvodiť, že žalobca splnil svoju povinnosť
a vyzval žalovaných na úhradu dlžnej sumy listom z 06. 09. 2017 označeným ako Upozornenie -

Výzva na splatenie dlžnej časti úveru, v ktorom upozornil žalovaných, že k 06. 09. 2017 je pohľadávka
banky vyplývajúca zo Zmluvy o úvere viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti vo výške 415,20 eura.
Zároveň v upozornení uviedol, že ak nedôjde k úhrade dlžnej sumy v lehote do 15 kalendárnych dní
od doručenia výzvy, je banka oprávnená vyhlásiť úver za predčasne splatný a žiadať úhradu celej
úverovej pohľadávky. Vzhľadom na to, že k úhrade dlžnej sumy v stanovenej lehote neprišlo, žalobca

odoslal Výzvu na úhradu dlžnej sumy z 03. 10. 2017, ktorým žalobcom oznámil, že pohľadávka z
úverovej zmluvy žalobcov sa stala predčasne splatnou v celom rozsahu k 03. 10. 2017 a dlžná suma
je 4 579,26 eura. Vo výzve uložil žalovaným povinnosť uhradiť dlžnú sumu do 10 kalendárnych dní
od doručenia výzvy. O odoslaní uvedenej výzvy predložil žalobca doručenky, pričom obaja žalovaní
prevzali im osobne adresovanú zásielku 10. 10. 2017. Skutočnosti, že žalobca predmetnú výzvu odoslal

svedčí aj poznámka na doručenke - G S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd nemá žiadne
pochybnosti o tom, že by neboli splnené zákonné podmienky na to, aby veriteľ (žalobca) mohol vyhlásiť
úver za predčasne splatný v celom rozsahu. Žalobca o odoslaní oboch uvedených listov, teda tak výzvy
na úradu dlžnej sumy pred zosplatnením v 15 dňovej lehote od doručenia výzvy, ako aj Oznámenie o
predčasnejsplatnosticeléhoúverukukonkrétnemudátumupredložilvierohodnédokumenty(Potvrdenie

podania elektronického podacieho hárku a doručenky), ktoré preukazujú pravdivosť tvrdení žalobcu a
najmä dodržanie zákonného postupu pred zosplatenením úveru veriteľom.

47. Druhou podmienkou, ktorá musí byť splnená, aby mohol veriteľ zosplatniť úver je to, aby bola
pred poskytnutím úveru zo strany veriteľa s odbornou starostlivosťou posúdená schopnosť spotrebiteľa

splácať úver. Táto skutočnosť vyplýva z § 11 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov .
Na to, aby si veriteľ riadne splnil povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa
splácať úver by mal veriteľ brať do úvahy najmä čas, na ktorý sa úver poskytuje, výšku úveru, príjem
spotrebiteľa, výdavky spotrebiteľa, účel použitia úveru a prípadne aj ďalšie okolnosti, ktoré môžu mať

vplyv na schopnosť spotrebiteľa splácať úver. Ak by veriteľ porušil svoju povinnosť posúdiť schopnosť
spotrebiteľa splácať úver hrubým spôsobom, tak okrem toho, že by nemohol požadovať zosplatnenie
úveru, by bol úver zároveň bezúročný a bezpoplatkový.

48. Zo žalobcom predložených listín je zrejmé, že žalobca preskúmal bonitu žalovaných ešte pred

uzatvorením predmetnej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere dobrápôžička dopytom dňa 15.2.2016 na
Sociálnu poisťovňu , pričom banka žalovanej 1/ ako dlžníčky akceptovala deklarovaný príjem v sume
930 eur a u žalovaného 2/ ako spoludlžníka akceptovala jeho príjem v sume 604 eur mesačne a bonitu
žalovaných skúmal žalobca aj z reportov SRBI a EOS KSI, kde nemali v čase posudzovania žiadostievidované žiadne spisy; žalovaní uvádzali rodinný stav vydatá/ženatý a že nemajú žiadne vyživovacie
povinnosti. Žalobca poskytol žalovaným spotrebiteľský úver na dobu 8 rokov s mesačnou splátkou 72,16
euraplusmesačnépoistné zapoistenieúveruvsume5,16eura. Vzmysleustanovenia§11ods.2ZoSÚ

za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods.1 ZoSÚ sa považuje posudzovanie schopnosti splácať
úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmov, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo
bez nahliadania do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti
splácania úverov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd je toho názoru, že konanie žalobcu
pred uzatvorením predmetnej zmluvy nemožno posúdiť ako konanie, ktorým by hrubo porušil svoje

povinnosti podľa § 7 ods.1 ZoSÚ, teda jeho konanie nebolo v rozpore s dobrými mravmi ani v rozpore
s odbornou starostlivosťou.

49. Čo sa týka sumy, na ktorú má veriteľ voči spotrebiteľovi po zosplatnení úveru nárok, túto možno
vypočítať ako rozdiel medzi výškou poskytnutého úveru a kapitalizovanými zmluvnými úrokmi vo
výške, v akej by ich pri riadnom plnení povinností spotrebiteľ zaplatil veriteľovi na jednej strane a

sumou, ktorú spotrebiteľ do zosplatnenia úveru veriteľovi reálne uhradil. Súčasná judikatúra Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky (viď napr. Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/42/2020 zo dňa
16.06.2020 alebo Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/113/2019 zo dňa 29.06.2020) však
judikovala, že správnym postupom je kapitalizácia zmluvného úroku vo výške, akú by spotrebiteľ zaplatil
veriteľovi, keby si riadne splnil svoje povinnosti z úverovej zmluvy. Ak spotrebiteľ po zosplatnení úveru

neuhradí veriteľovi svoj dlh, môže veriteľ od spotrebiteľa požadovať aj úroky z omeškania z dlžnej sumy.
Kumulácia zmluvného úroku a úrokov z omeškania teda je možná, čo potvrdzujú aj vyššie spomínané
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

50. Veriteľ si zároveň svoj nárok voči spotrebiteľovi musí uplatniť v premlčacej dobe. Premlčacia doba

vyššie uvedených nárokov však neplynie až od okamihu zosplatnenia úveru, ale v súlade s § 103 veta
druhá Občianskeho zákonníka už odo dňa splatnosti tej splátky úveru, kvôli ktorej došlo k zosplatneniu
úveru. Premlčacia doba tak s ohľadom na vyššie uvedenú podmienku zosplatnenia úveru podľa § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka, musela vždy začať plynúť ešte viac ako tri mesiace pred samotným
zosplatnením úveru.

51. Súd prvej inštancie správne posúdil aj námietku premlčacia uplatnenú žalovanými, keď konštatoval,
že žaloba žalobcu bola podaná včas na Okresný súd Banská Bystrica dňa 19.9.2019, teda v 3-ročnej
premlčacejdobe,keďžekzosplatneniuúverudošlozdôvoduneuhradeniaposlednejsplátkyvmáji2017.

52. Záverom odvolací súd poznamenáva, že v predmetnej úverovej zmluve sú uvedené všetky
predpoklady potrebné na výpočet RPMN, ktorými sú uvedenie výšky úveru, výšky splátky, jej intervalu,
počtu splátok, uvedenie výšky úrokov, nákladov na poistenie. Najvyšší súd Slovenskej republiky v
uznesení z 24.februára 2021 sp. zn. 7 Cdo/183/2020 zastáva názor, že zo znenia § 9 ods.1 písm. j/
zákona č. 129/2010 Z.z. nevyplýva povinnosť veriteľa uviesť v zmluve konkrétny matematický výpočet

ročnej percentuálnej miery nákladov, pričom zákon nepožaduje ani predpoklady pre výpočet RPMN
špeciálne v zmluve označovať ako predpoklady pre výpočet RPMN. Takúto požiadavku pritom nemožno
vyvodiť gramatickým ( jazykovým) ani teleologickým ( účelovým) výkladom daného ustanovenia.
Názor odvolateľov, že v zmysle § 11 ods.1 ZoSÚ predmetný spotrebiteľský úver je bezúročný a bez
poplatkov, pretože neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.2 písm. a/ až k/,r/ a y, nie je správny.

53. Vzhľadom na vyššie uvedené podstatné dôvody, odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia a rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti výroku a výroku
o náhrade trov konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

54. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.

55. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

56. Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.57. Vychádzajúc z § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodol o náhrade trov
odvolaciehokonaniatak,ževodvolacomkonaníprocesneúspešnémužalobcovipriznalprotižalovaným
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

58. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0 (§
393 ods. 2 druhá veta CSP a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).