Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. máj 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/217/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208222770
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1208222770.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr.
Zuzany Kučerovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcov: X/ E. F., X.. XX. X. XXXX,
L. K. Č.. XXX, X/ H. J., X.. XX. X. XXXX, L. L. XXX, obaja zast. advokátom Mgr. Pavlom Šuľanom,
Hlavná 929/6, Galanta, proti žalovaným: X/ U. F.Ú., X.. X.X.XXXX, L. K. Č.. XXX, zast. advokátkou JUDr.
Dagmar Forbákovou, Veternicová 25, Bratislava, X/ V. J., X.. XX.XX.XXXX, L. Y. XX, R., o neplatnosť

závetu, na odvolanie žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Pezinok z 12. januára 2018 č.
k. 6C/73/2009-402, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

Žalobcovi 1/ a žalobkyni 2/ sa proti žalovanej 1/ a žalovanej 2/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že závet H. F., K.. F. (ďalej len „poručiteľka“), X..
XX.X.XXXX, B.. XX.XX.XXXX, X. L. K. Č..XX, zo dňa 1.12.2004, je neplatný. Žalobcom a štátu priznal
voči žalovaným nárok na náhradu trov konania.

2. Z hľadiska skutkových zistení súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol:
„Dňa 1.12.2004 poručiteľka vo svojom dome v obci K. v popoludňajších hodinách v stave opitosti
spísala za prítomnosti žalovanej 1/ v maďarskom jazyku na hárku papiera formátu A4 modrým perom
nasledovné slová: „Mideuent a Nórinak hagyok. Ö törödödt.“, pričom za ďalšími dvoma nečitateľnými
slovami pripísala slovo: „nem“ a ďalej pripísala jedno alebo dve nezrozumiteľné slová. Ďalej poručiteľka
tým istým perom na tento hárok papiera napísala dátum „2004. 12. 1.“ a svoj podpis. „F. H.“. Na tento
hárok papiera sa neskôr iným perom modrej farby dňa 1. 12. 2004 v obci K. podpísali dve ďalšie osoby,

najskôr C. R., a po nej A. D., ktorým túto listinu na podpis k nim do domu priniesla žalovaná 1/“. Súd prvej
inštancieďalejkonštatoval,že„pospísaníspornejzávetebolaporučiteľkadňa5.1.2005hospitalizovaná
v Psychiatrickej nemocnici Philippa Pinela v Pezinku s diagnózou: syndróm závislosti od alkoholu,
pitie v ťahu, pričom dňa 25.2.2005 bola z Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela v Pezinku
na vlastnú žiadosť prepustená. Listina spísaná dňa 1. 12. 2004 zostala uložená v dome poručiteľky. O
tom, že by dňa 1. 12. 2004 spísala závet, sa poručiteľka nikomu z príbuzných, ani zo susedov za

svojho života nezmienila. V decembri roku 2006 sa poručiteľka a žalovaná 1/ dohodli, že poručiteľka
pôjde spísať závet na notársky úrad vo forme notárskej zápisnice. Žalovaná 1/ sa v dobe okolo 19. 12.
2006 obrátila na notársky úrad JUDr. Plachej v Senci s požiadavkou na spísanie závetu poručiteľkyvo forme notárskej zápisnice, pričom notársky úrad žalovanej 1/ uviedol, že kvôli vysokému dátumu a
zaneprázdnenosti úradu môže poručiteľka spísať závet vo forme notárskej zápisnice až po 1. 1. 2007.
Keďže dňa 26.12.2006 poručiteľka zomrela v obci K. pred dverami domu svedkyne U. P., k spísaniu jej

závetu vo forme notárskej zápisnice nikdy neprišlo. Po úmrtí poručiteľky objavila žalovaná 1/ v dome
poručiteľky v obývačke v skrini listinu zo dňa 1. 12. 2004, ktorú si nechala úradne preložiť prekladateľke
H. L. dňa 24.1.2008. Dňa 24. 1. 2008 žalovaná 1/ priniesla na notársky úrad notára prejednávajúceho
na základe poverenia Okresného súdu Bratislava II dedičstvo po poručiteľke originál listiny i s úradným
prekladom prekladateľky H. L., pričom žalovaná 1/ pred notárom tvrdila, že sa jedná o vlastnoručný

závet poručiteľky, na základe ktorého má byť žalovaná 1/ univerzálnou závetnou dedičkou poručiteľky.
Žalobcovia, ako dedičia zo zákona v prebiehajúcom dedičskom konaní po poručiteľke pred notárom
spochybnili platnosť listiny zo dňa 1.12.2004, ako závetu, pričom Okresný súd Pezinok uznesením
z 5.5.2008 odkázal žalobcov ako zákonných dedičov poručiteľky, aby v lehote do 30 dní odo dňa
právoplatnosti uznesenia podali na Okresnom súde Bratislava II návrh na určenie neplatnosti závetu
poručiteľky zo dňa 1. 12. 2004.“

3. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodilo záver, že predmetný závet je neplatným
právnym úkonom a že žaloba je teda dôvodná. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti v odôvodnení
napadnutého rozsudku uviedol: „Poručiteľka predmetnú listinu spísala ako fyzická osoba s plnou
testamentárnou spôsobilosťou v dobe, keď jej spôsobilosť na právne úkony nebola v čase jej spísania

súdnym rozhodnutím nijako obmedzená. Pokiaľ ide o náležitosti vôle poručiteľky, ako aj formálne a
obsahové náležitosti vyplývajúce zo zákona, listina zo dňa 1. 12. 2004, na ktorej má byť obsah závetu
poručiteľky z 1.12.2004 zachytený, nespĺňa základné obsahové náležitosti závetu. V prvom rade táto
listinaniejeakozávetvýslovneoznačená.Predmetnúlistinuporučiteľkavyhotovilavmaďarskomjazyku,
avšak výslovné označenie tejto listiny, z ktorého by sa dalo dovodiť, že sa jedná o listinu obsahujúcu

poslednú vôľu poručiteľky pre prípad mortis causa , t. j. jej pomenovanie v nadpise, či texte slovom
„závet“ (po maďarsky slovom „végrendelet” ) sa v nej nenachádzal. V druhom rade, z tejto listiny
jasne a zrozumiteľne nevyplývalo, kto je ustanovený za závetného dediča, a to minimálne uvedením
mena, priezviska a dátumu narodenia závetného dediča. Súd prvej inštancie taktiež dospel k záveru,
že označenie univerzálneho dediča v závete zdrobnelinou krstného mena, bez ďalšej špecifikácie, či

už uvedením príbuzenského vzťahu poručiteľa k takto označenému dedičovi, resp. jasným označením
fyzickej osoby uvedením jej mena, priezviska a dátumu narodenia, vzbudzuje pochybnosti o tom, kto
má byť univerzálnym závetným dedičom poručiteľa. V treťom rade z tejto listiny jasne a zrozumiteľne
nevyplývalo, čoho sa týka, t. j., či má pre prípad smrti poručiteľa predstavovať dispozíciu celým majetkom
poručiteľa alebo len časti majetku poručiteľa.“ Ďalej súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého

rozsudku poukázal na to, že „listinu zo dňa 1. 12. 2004 písala poručiteľka v stave opitosti, pričom tento jej
stav sa aj na listine prejavil v tom, že listina je čiastočne nezrozumiteľná. Zhodnotením dvoch úradných
prekladov sa s určitosťou dá povedať iba to, že text spísaný poručiteľkou v slovenčine znamená:
„.....zanechávam X.Ó.. Ona sa starala ........nie...............“. Súdu prvej inštancie nebolo zrejmé, z čoho
prekladateľka H. L. vo svojom úradnom preklade zo dňa 24. januára 2008 vyvodila, že poručiteľka v tejto

listine v preklade do slovenčiny napísala: „Všetko čo mám zanechávam X.. Ona sa o mňa starala, ostatní
nie“, nakoľko táto prekladateľka vo svojom úradnom preklade vôbec neuviedla prepis prekladaného
textu z maďarského jazyka.“ K uvedenému názoru súd prvej inštancie dodal, že „všeobecne známou
skutočnosťou vyvoditeľnou z prekladového slovníka je to, že „všetko“ sa po maďarsky povie „mind“,
resp. „mindet“, a preto nemožno z poručiteľkou napísaného slova „Mideuent“ s určitosťou vyvodiť to, čo

z neho vyvodila táto prekladateľka. V posudzovanej veci preto vyjadrenie vôle slovami: „.....zanechávam
X.. Ona sa starala. .......nie...............“, s uvedením miesta vyhotovenia listiny slovom „K., s uvedením
dátumu jej vyhotovenia číslicami „2004. 12. 1.", s uvedením podpisu pisateľa a dátumu jeho narodenia
". F. XXXX. X. XX.“. a s uvedením podpisov dvoch ďalších osôb, podľa názoru súdu nie je bez uvedenia
ďalších konkrétnych údajov spôsobilé vyvolať účinky holografného závetu , ale ani alografného závetu,

nakoľko z vykonaného dokazovania a z okolností, za ktorých bola táto listina vyhotovená vyplýva, že
osoby, ktoré na túto listinu neskôr pripojili svoje podpisy (A. D. C. C. R.) pri jej vyhotovovaní vôbec
neboli a nemôžu preto ako svedkovia závetu potvrdiť, že sa jedná práve o poslednú vôľu konkrétneho
poručiteľa.“ Podľa súdu prvej inštancie sporná listina navyše vzbudzuje pochybnosť aj o tom, kto je to
„X., t. j. kto je univerzálnym dedičom poručiteľky a zároveň tiež môže vzbudzovať pochybnosti o tom, kto

je vlastne poručiteľom, z dôvodu, že je podpísaná troma fyzickými osobami. Podľa súdu prvej inštancie
každáosobaskrstnýmmenom„X.bynazákladevsporeposudzovanejlistinyzodňa1.12.2004mohlav
prebiehajúcom dedičskom konaní po H. F., či v prípadných dedičských konaniach po A. D. C. C. R. tvrdiť,
že je univerzálnym závetným dedičom a že sa týka poslednej vôle niektorej z týchto osôb, keďže tátolistina obsahuje ich podpisy. Súd prvej inštancie ďalej skonštatoval, že poručiteľka, ako aj žalovaná 1/ si
uvedomovali, že sporná listina pre jej nejasnosť ako závet neobstojí, preto sa žalovaná 1/ s poručiteľkou
aj dohodli, že začiatkom roka 2007 spíše poručiteľka závet vo forme notárskej zápisnice u notárky JUDr.

Plachej v Senci k čomu, ale v dôsledku úmrtia poručiteľky neprišlo. Vzhľadom na vyššie uvedené súd
prvej inštancie pre vyššie uvedené nedostatky náležitosti prejavu vôle poručiteľky, ako aj nedostatok
formálnych a obsahových náležitostí holografného závetu podľa ust. § 477 Obč. zák. v spojení s ust. §
37 ods. 1 Obč. zák. žalobe vyhovel a určil, že predmetný závet je neplatným právnym úkonom.

4. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že
úspešným žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovaným v plnom rozsahu s tým, že o
výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná 1/. Navrhla, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol. Namietla, že v konaní pred súdom prvej inštancie došlo k
procesnejchybe,spočívajúcejvtom,žesúdžalobunezamietolzdôvodunedostatkupasívnejlegitimácie
na strane žalovaných, ale v konaní pokračoval napriek tomuto nedostatku od roku 2009 do pojednávania
dňa 19.1.2016. Súd prvej inštancie ďalej podľa žalovanej 1/ porušil jej právo na spravodlivý proces,
pretože od roku 2009 do 2016 konal bez účasti žalovanej 2/, ktorá si nemohla v konaní uplatniť svoje

procesné práva. Ďalej namietla, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vychádzal výlučne z
výpovedí žalobcov, ktorí tvrdili, že poručiteľka bola závislá na konzumácii alkoholických nápojov a trpela
takou duševnou poruchou, ktorá ju robila na písanie závetu nespôsobilou, pričom tieto tvrdenia neboli
preukázané ani ošetrujúcim lekárom alebo súdnym znalcom a spôsobilosť poručiteľky na právne úkony
nebola v čase spísania závetu obmedzená tak, ako to konštatoval aj súd prvej inštancie v napadnutom

rozsudku. Zo záverov znaleckého dokazovania vyplýva, že sporný závet vyhotovila poručiteľka H. F..
O vplyve alkoholu, omamných látok, stavu po mentálnom kolapse, resp. pod psychickým nátlakom na
písomný prejav poručiteľky znalci zaujali stanovisko len ako o možných predpokladoch, keďže vplyv
týchto faktorov na písomný prejav pisateľky nie je možné zovšeobecniť. Vzhľadom na uvedené podľa
žalovanej 1/ žalobcovia nepreukázali, že by sporný závet nespísala poručiteľka vlastnou rukou, ani že by

ho spísala v stave opitosti. K záverom súdu prvej inštancie ohľadom absencie náležitostí vôle žalovaná
1/ v odvolaní uviedla, že tieto skutočnosti neboli spochybnené v dedičskom konaní notárom a ani v
priebehu celého súdneho konania neboli obsahom procesného útoku žalobcov. V celom súdnom konaní
nebola spochybnená právna forma spísaného závetu, identita dediča, t. j., že ním je žalovaná 1/ a ani
rozsahdedičstva.Poukázalanato,žespornýzávetporučiteľkanapísalavcelomrozsahuvlastnourukou,

uviedla v ňom deň, mesiac a rok kedy ho podpísala a na konci pripojila svoj podpis. Zdôraznila, že v
prípadetaktospísanéhozávetuzákonnepredpisujeinéosobitnéformálnenáležitosti.Záveromžalovaná
1/ v odvolaní uviedla, že z predmetného závetu jednoznačne vyplýva identita žalovanej 1/ ako dediča a
skutočnosť, že žalovaná 1/ sa s poručiteľkou dohodla na spísaní závetu vo forme notárskej zápisnice,
len potvrdzuje vôľu poručiteľky spísať závet v prospech žalovanej 1/ a zanechať jej v ňom svoj majetok.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie aj žalovaná 2/. V odvolaní
uviedla totožnú argumentáciu ako žalovaná 1/.

7. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolaní (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolania bez nariadenia odvolacieho pojednávania
a dospel k záveru, že odvolania žalovaných nie sú dôvodné.

8. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu, na jeho základe zistil
správne skutkový stav veci, ktorú tiež po právnej stránke posúdil správne. Súd prvej inštancie napadnutý

rozsudok vyčerpávajúco a presvedčivo odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s
dôvodmi napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

9. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že závet je výslovný prejav
vôle, ktorým poručiteľ robí poriadok o svojom majetku pre prípad smrti. Pokiaľ vôľa konajúceho subjektu

nebola prejavená výslovne, nemožno sa domnievať, že došlo k určeniu dedičskej postupnosti zo závetu.
Prejav vôle obsiahnutý v závete je neurčitý v prípade, ak ani výkladom vôle závetcu nemožno zistiť
jeho skutočný obsah. Pritom platí výkladové pravidlo, že v prípade pochybností sa má prijať taký
výklad, pri ktorom môže nakladanie poručiteľa s majetkom obstáť a ktorý dedičské právo závetcučo najmenej obmedzuje. Zákon pre platnosť tohto právneho úkonu síce nevyžaduje, aby sa na listine
výslovne použilo slovo závet, testament, prípadne posledná vôľa, ale v texte musí byť zrozumiteľne
vyjadrené,žeideonakladaniesmajetkompreprípadsmrti.Nevyhnutnoupodmienkouplatnostizávetuje

podpis,ktorýmusídostatočneidentifikovaťpisateľaamusíobsahovaťdátum,kedybolpodpísaný.Závet,
ako striktne formálny jednostranný právny úkon, musí spĺňať všetky zákonom požadované náležitosti
nielen všeobecného charakteru, ktoré sú potrebné na platnosť každého právneho úkonu (§ 34 a nasl.
Obč. zák.), ale aj osobitné náležitosti uvedené v ust. § 476 až § 480 Obč. zák., ktorými sú všeobecné
náležitosti doplnené a čiastočne modifikované. Pre platnosť vlastnoručného (holografného) závetu (§

476a Obč. zák.) sa vyžaduje po formálnej stránke, aby ho napísal priamo poručiteľ a to písaným písmom,
ktoré je prejavom jeho osobnosti vyplývajúcej z jeho rukopisu. Môže ísť preto o akúkoľvek abecedu,
aj o použitie tlačeného písma, nesmie však ísť o mechanické znaky alebo o použitie mechanických
písacích pomôcok (holografné aj alografné) a písmo musí byť čitateľné. V prípade právneho úkonu,
pre ktorý je pod sankciou neplatnosti stanovená písomná forma (§ 40 Obč. zák.) musí byť určitosť i
zrozumiteľnosť prejavu vôle daná obsahom listiny a teda musí byť poznateľná z jej textu. Určitosť i

zrozumiteľnosť písomného prejavu je objektívna kategória a takýto prejav vôle by nemal vzbudzovať
dôvodné pochybnosti ani medzi účastníkmi právneho vzťahu ani u osôb nezúčastnených na tom -
ktorom zmluvnom vzťahu.

10. Odvolací súd mal v prejednávanej veci za preukázané, že pre vec podstatnú časť listiny, t. j prejav

vôle poručiteľky, dátum spísania a podpísania listiny, ako aj podpis pisateľa listiny zo dňa 1.12.2004,
napísala poručiteľka. Zhodne so súdom prvej inštancie ale dospel k záveru, že predmetná listina je
čiastočne nezrozumiteľná a nečitateľná. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z vyhodnotenia dvoch úradných
prekladov, v zmysle ktorých bez pochybností sa dá povedať iba to, že okrem dátumu a podpisu text
spísaný poručiteľkou v slovenčine znamená: „.....zanechávam X.. Ona sa starala. .......nie...............“. Nie

je možné zistiť, z čoho prekladateľka H. L. vo svojom úradnom preklade zo dňa 24. 1. 2008 vyvodila, že
poručiteľka v tejto listine v preklade do slovenčiny napísala: „Všetko čo mám zanechávam X.. Ona sa o
mňa starala, ostatní nie“, pretože v úradnom preklade tejto prekladateľky absentuje prepis prekladaného
textu z maďarského jazyka. K tomu súd dodáva, že všeobecne známou skutočnosťou vyvoditeľnou z
prekladového slovníka je to, že „všetko“ sa po maďarsky povie „mind“, resp. „mindet“, a preto nemožno z

poručiteľkou napísaného slova „Mideuent“ s určitosťou vyvodiť to, čo z neho vyvodila táto prekladateľka.

11. Možno teda uzavrieť, že sporný právny úkon - závet, ak vôbec ide o právny úkon, trpí vadou
spočívajúcou v tom, že je neurčitý a nečitateľný a to v takej miere, že ani pomocou výkladu v zmysle
ust. § 35 ods. 2, 3 Obč. zák. nemožno ustáliť samotný obsah textu, teda čo konkrétne je v spornej listine

napísané, resp. aký je skutočný obsah poslednej vôle poručiteľky. Táto vada predmetného právneho
úkonu spôsobuje jeho absolútnu neplatnosť v zmysle § 37 ods.1 Obč. zák.

12. Nie je dôvodná odvolacia námietka žalovaných týkajúca sa splnenia procesných podmienok vo
vzťahu k chybnému okruhu sporových strán na začiatku konania. Pre rozhodnutie vo veci je rozhodujúci

stav v čase vyhlásenia rozhodnutia (§ 217 ods. 1 C.s.p.). V čase vyhlásenia rozsudku bol okruh
sporových strán správny a úplný. Súd prvej inštancie mohol žalobu zamietnuť z dôvodu nedostatku
pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaných, ale mohol tak spraviť iba do okamihu, kým tento
nedostatok v konaní nebol odstránený, teda do okamihu, keď sa sporovou stranou stala aj žalovaná 2/,
ktorá v žalobe nebola označená ako strana sporu. Súd prvej inštancie uznesením z 22. 4. 2016 č. k.

6C/73/2009- 326 pripustil, aby do konania vstúpila ako žalovaná 2/ V. J., X.. XX. XX. XXXX. Momentom
právoplatnosti tohto rozhodnutia bola zhojená vada spočívajúca v nesprávnom okruhu sporových strán.

13. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil
podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení
s § 396 ods. 1 C.s.p. a úspešným žalobcom 1/ a 2/ priznal proti žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník ( § 262 ods. 2 C.s.p ).

15/ Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C.s.p. ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods. 1 C.s.p. ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods. 1 prvá veta C.s.p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ ( § 428 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
( § 429 ods. 2 C.s.p. ).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 C.s.p. ).