Rozsudok – Záložné právo ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. máj 2019

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 11C/29/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318201993
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Gandelová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2019:1318201993.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Gandelovou v právnej veci žalobcu :

Bazcom, a.s., so sídlom Opletalova č.55, Nové Město, Praha 1, Česká republika, IČO : 273 970 50,
zastúpený BBH advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Suché Mýto č. 1, Bratislava, IČO : 367 130
66, proti žalovanému : BENE Pharma s.r.o., so sídlom Jazdecká č. 1/A, Prešov, IČO : 368 302 08,
zastúpený JUDr. Marekom Radačovským, advokátom, so sídlom Žriedlová č. 3, Košice, IČO : 355 539
61, o určenie, že žalobca má platné záložné právo takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 20.03.2018, sa žalobca domáhal, aby súd určil, že má
platné záložné právo v prvom rade, ktoré bolo zriadené na základe zmluvy o zriadení záložného práva
k nehnuteľnosti uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX, medzi žalovaným a družstvom Metropolitní spořitelní
družstvo v likvidaci, so sídlom v Prahe (ďalej len „MSD“). Konkrétne išlo o nehnuteľnosti nachádzajúce
sa v okrese K., mestská časť Z., katastrálne územie Z., zapísaným na liste vlastníctva číslo XXXX, ako
pozemok parcely registra „R.“ s parcelným číslom XXXX/XXX o výmere 3099 m2, zastavané plochy a
nádvoria, pozemok parcely registra „R.“ s parcelným číslom XXXX/XXX o výmere 4460 m2, zastavané

plochy a nádvoria a stavba so súpisným číslom XXXXX postavená na parcele číslo XXXX/XXX predajno-
skladový objekt.

2. V žalobe tvrdil, že je veriteľom zabezpečenej pohľadávky, riadne prihlásenej do reštrukturalizácie
dlžníka, spoločnosti žalovaného. Predmetná pohľadávka je okrem iného zabezpečená aj záložným
právom k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Oznámením o popretí pohľadávky
zo dňa 31.05.2017, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 05.06.2017, bola jeho pohľadávka popretá

v celom rozsahu, čo do právneho dôvodu, výšky aj vymáhateľnosti. Žalobca podal dňa 15.06.2017
incidenčnú žalobu na určenie pravosti pohľadávky, čo do poradia, dôvodu, výšky a zabezpečenia.
Okresný súd v Prešove uznesením zo dňa 27.10.2017 potvrdil reštrukturalizačný plán dlžníka a ukončil
reštrukturalizáciu, uznesenie nadobudlo právoplatnosť 07.11.2017. Žalobca má za to, že by mohol
byť nezákonne zbavený záložného práva k nehnuteľnostiam na zabezpečenie svojej pohľadávky
a preto podáva žalobu na určenie, že záložné právo k nehnuteľnostiam tu je. Ďalej uviedol, že
záložné právo bolo zriadené na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa

XX.XX.XXXX uzatvorenej medzi MSD a dlžníkom a je zapísané na liste vlastníctva č. XXXX. Dňa
XX.XX.XXXX uzatvorili MSD ako postupca a spoločnosť AB-CREDIT a.s., so sídlom v Prahe zmluvu o
postúpení pohľadávok, na základe ktorej MSD postúpilo okrem iného aj svoju pohľadávku voči dlžníkovi,
vyplývajúcu zo zmluvy o úvere spolu so záložným právom k nehnuteľnostiam. Do dňa 27.11.2015spoločnosť AB-CREDIT ako postupník uzavrela so spoločnosťou CREDIS INVEST ALFA, s.r.o. so
sídlom v Bratislave zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej bola postúpená aj pohľadávka
vyplývajúca zo zmluvy o úvere spolu so záložným právom k nehnuteľnostiam. Dňa XX.XX.XXXX

spoločnosť CREDIS INVEST ALFA, s.r.o uzavrela so žalobcom, ako postupcom zmluvu o postúpení
pohľadávok, na základe ktorej postúpila na žalobcu okrem iného aj svoju pohľadávku voči dlžníkovi,
vyplývajúcu zo zmluvy o úvere spolu so záložným právom k nehnuteľnostiam. Prihláška zabezpečenej
pohľadávky žalobcu zo dňa 25.04.2017 do reštrukturalizácie dlžníka bola reštrukturalizačnému
správcovi doručená dňa 27.04.2017. Listom zo dňa 02.05.2017 správca potvrdil žalobcovi, že jeho

zabezpečená pohľadávka bola zapísaná do zoznamu pohľadávok vedeného a reštrukturalizácii dlžníka.
Dňa 25.05.2017 Okresný súd Prešov vydal uznesenie, ktorým určil, že sa na zabezpečovacie právo
žalobcu neprihliada, toto uznesenie nebolo žalobcovi doručené považuje ho za nezákonné. Dňa
05.06.2017 bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené oznámenie správcu o popretí ním prihlásenej
zabezpečenej pohľadávky v celom rozsahu. Následne žalobca podal incidenčnú žalobu, Okresný súd
v Prešove uznesením č.k. 2R/1/2017-473 zo dňa 27.10.2017 potvrdil plán a ukončil reštrukturalizáciu

dlžníka, uznesenie nadobudlo právoplatnosť 07.11.2017 a napriek tomu, že reštrukturalizácia bola
povolená nezákonne, žalobca má za to, že rovnako nezákonne bola popretá jeho pohľadávka a
neprihliadnuténajehozáložnéprávo.Vsúčasnostižalobca,akoveriteľspohľadávkou,ktorápredstavuje
v istine sumu 4,9 milióna eur čelí hrozbe, že jeho pohľadávka nebude uspokojená vôbec a navyše,
že dôjde k odstráneniu jeho záložného práva a predaju jediného hodnotného majetku dlžníka. Na

tunajšom súde sa vedú konania, jednalo aj o neplatnosť zmluvy o úvere, ktoré sú prerušené a samotná
existencia súdnych konaní nemôže zakladať a nezakladá spornosť žalobcom prihlásenej pohľadávky.
Správca nevykonal žiadne vlastné šetrenia a zisťovania, spornosť pohľadávky odvodzuje výlučne z
vyjadrení dlžníka predložených v rámci súdnych konaní vedených na tunajšom súde. Žalobca je toho
názoru, že tvrdenie reštrukturalizačného správcu dlžníka, že dohoda o odplate alebo spôsob jej určenia

musí byť uvedený priamo v zmluve o postúpení pohľadávok, a nie ďalšej listine, v opačnom prípade
je taká zmluva absolútne neplatná, sa zjavne nezakladá na správnom právnom výklade ustanovení
zákona, takéto pochybenie zo strany reštrukturalizačného správcu dlžníka neoprávnene bráni žalobcovi
v uskutočňovaní jeho hlasovacích práv, spojených s prihlásenou zabezpečenou pohľadávkou a bráni v
jeho zapojení do najzávažnejších rozhodnutí ohľadom vedenia reštrukturalizácie dlžníka. Žalobca ďalej

uviedol, že zo schválenia reštrukturalizačného plánu dlžník a správca vyvodzujú, že zabezpečovacie
právo žalobcu zaniklo. Takýto záver je však protiprávny a nesprávny a preto i z dôvodu právnej
istoty je žalobca nútený domáhať sa určenia zabezpečovacieho práva aj touto žalobou. Podľa žalobcu
Okresný súd Prešov pri rozhodovaní o riadnom uplatnení zabezpečovacieho práva nesprávne aplikoval
ustanovenia zákona, došlo k popretiu pohľadávky, uznesenie súdu bolo vydané v rozpore s právnymi

predpismi a ako nezákonné nemôže mať vplyv na existenciu a platnosť zabezpečovacieho práva.
Žalobca mal za preukázané že na vydanie uznesenia, ktorým bolo konštatované, že pohľadávka
žalobcu nebola prihlásená ako zabezpečená neboli splnené procesné podmienky ani ďalšie zákonom
vyžadované dôvody, uznesenie preto zjavne nezákonné ak nemôže mať vplyv na existenciu a platnosť
zabezpečovacieho práva, zabezpečovacie právo tak napriek tvrdeniam žalovaného nikdy nezaniklo a

naďalej v celom rozsahu trvá. Žalobca má tiež za preukázané, že na jeho strane existuje naliehavý
právny záujem na určení existencie zabezpečovacieho práva, preukázal, že takýto názor je nesprávny a
v rozpore s právnymi predpismi a iba rozhodnutím o tejto žalobe môže dôjsť k odstráneniu stavu právnej
neistoty .

3. Ako dôkazy označil LV č. XXXX, zmluvu o úvere zo dňa XX.XX.XXXX, žiadosť o čerpanie
úveru, oznámenie o zosplatnení úveru, zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa
XX.XX.XXXX, tri zmluvy o postúpení pohľadávok, oznámenia o postúpení pohľadávok, prihlášku
pohľadávky, potvrdenie o zápise do zoznamu pohľadávok, oznámenie o popretí pohľadávky,
reštrukturalizačný plán spoločnosti BENE Pharma s.r.o., stanovy MSD, audítorskú správu VULM SK

s.r.o., rozhodnutie Okresného súdu Prešov zo dňa 02.06.2017, potvrdenie o zápise do zoznamu
pohľadávok.

4. Žalovaný sa ku žalobe písomne vyjadril a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že má za to, že žalobca
nepreukázal existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, čo je dôvodom pre

zamietnutie žaloby bez toho, aby súd vykonal dokazovanie vo veci. Zároveň má za to, že žaloba je vecne
nedôvodná. Poukázal na to, že záložné právo zaniklo, keďže nebolo prihlásené riadne a včas a preto
sa na záložné právo v reštrukturalizácii žalovaného neprihliadalo. Ku zániku záložného práva došlo ku
dňu 07.11.2017. Ak záložné právo zaniklo, žalobca nemôže mať platné záložné právo. Neexistenciuzáložného práva konštatoval aj Krajský súd v Bratislave v uznesení zo dňa 18.07.2018, ktorým potvrdil
rozhodnutie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (konštatoval neexistenciu
hmotnoprávneho nároku žalobcu). Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobca namieta zákonnosť

procesu reštrukturalizácie, popretie pohľadávky a zákonnosť právoplatných rozhodnutí Okresného súdu
Prešov vydaných v rámci reštrukturalizačného konania, pričom súd v tejto veci nie je oprávnený tieto
rozhodnutia preskúmavať. Žalovaný sa žalobou domáha preskúmania skončenej reštrukturalizácie,
čo je neprípustné. Súdu v tomto konaní neprináleží preskúmavať správnosť a zákonnosť skončenej
reštrukturalizácie žalovaného a neprávoplatných rozhodnutí reštrukturalizačného súdu.

5. Ako dôkazy predložil uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 1Cob/89/2018-228 zo dňa
18.07.2018, uznesenie Krajského súdu Bratislave č.k. 4Cob/2/2018 zo dňa 15.02.2018, uznesenie
Okresného súdu Prešov č.k. 2R/1/2017-473 zo dňa 27.10.2017, uznesenie Okresného súdu Prešov č.k.
2R/1/2017-87 zo dňa 25. mája 2017.

6. Žalobca v duplike uviedol, že žalovaný vyvodzuje zánik záložného práva, tento záver je však
protiprávny a nesprávny, predmetné uznesenie je nezákonné a nie je preto na neho možné akokoľvek
prihliadať. Právne účinky uznesenia následkom jeho nezákonnosti nenastali. Jediným možným
postupom zo strany žalobcu a všetkých ostatných subjektov je preto na uznesenie neprihliadať a na
záložné právo žalobcu naďalej nazerať ako na platné. Úlohou tohto súdu nie je preskúmavať správnosť

a zákonnosť reštrukturalizácie, ale vylúčiť akékoľvek možné pochybnosti o existencii záložného práva
a určiť, že záložné právo existuje. Predmetné uznesenie nezakladá vo vzťahu k žalobe prekážku veci
rozhodnutej. Záložné právo nezaniklo, naďalej existuje, je platné, zmluvy o postúpení pohľadávok na
základe, ktorých bola pohľadávka postúpená na žalobcu sú platné a žalobca je riadnym vlastníkom
pohľadávky voči žalovanému.

7. Žalovaný v duplike zopakoval, že v rozhodnutiach Krajského súdu v Bratislave bolo konštatované,
že žalobca si zabezpečovacie právo neprihlásil riadne a včas, záložné právo žalobcu na predmetných
nehnuteľnostiach zaniklo a za tohto stavu naň je potrebné hľadieť ako na nezabezpečeného veriteľa,
súdu neprináleží preskúmavať zákonnosť, prípadne správnosť rozhodnutí, na zabezpečovacie právo

sa neprihliada. Žalobca sa obrátil aj na ústavný súd pričom Ústavný súd Slovenskej republiky v
odôvodnení uznesenia zo dňa 25.01.2018 uviedol, že nepovažuje za potrebné do právoplatného
uznesenia okresného súdu o potvrdení reštrukturalizačného plánu a o ukončení konania zasiahnuť a
to bez vecného skúmania dôvodnosti uplatnených námietok. Ústavný súd konštatoval, že vzhľadom
na to, že uvedené rozhodnutie nebolo napadnuté neprichádza ani do úvahy, aby sa súd zaoberal

dôvodnosťou námietok smerujúcich proti postupu a uzneseniu okresného súdu. Verdikt Ústavného súdu
SR o odmietnutí sťažnosti tak primäl žalobcu k podaniu tejto žaloby o určenie záložného práva na
súde prvej inštancie. Žalovaný zároveň pripomína, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení
existencie záložného práva v tomto konaní, nakoľko sa aj podľa jeho vlastných slov domáha toho v
takzvanom incidenčnom konaní na Okresnom súde Prešov. Ďalej uviedol, že žalobca sa aj napriek

ním deklarovanej spornosti záložného práva rozhodol previesť nehnuteľnosti na tretiu osobu, ktorej už
spornosťzáložnéhoprávaneuvádzal,naopakubezpečujeju,žežiadnespornostivsúvislostisprevodom
nie sú dané. Žalobca nedisponuje záložným právom, keďže zaniklo v dôsledku jeho neprihlásenia v
reštrukturalizácii, zároveň nedisponuje žiadnou splatnou pohľadávkou, s ktorou by mal byť v omeškaní,
keďže celá jeho pohľadávka je predmetom takzvaného incidenčného konania. Podľa aktuálneho listu

vlastníctva číslo 4110, katastrálne územie Z. je zrejmé, že žiadne záložné právo na v liste vlastníctva nie
je evidované, nakoľko Okresný úrad Bratislava postupoval v zmysle platnej právnej úpravy a niekdajšie
záložné právo žalobcu, ktoré zaniklo v zmysle ustanovenia § 155 ods. 2 ZKR vymazal a to dňa
07.11.2017.

8. Podľa ustanovenia § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavýprávnyzáujem;naliehavýprávnyzáujemniejepotrebnépreukazovať,akvyplývazosobitného
predpisu.

9. Podľa ustanovenia § 137 písm. d) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení
právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.10. Žalobca sa domáhal určenia, že má platné záložné právo, t.j. určenia kto je záložným veriteľom.
Ustanovenie § 137 písm. d) CSP pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že
to vyplýva z právneho predpisu, najmä z hmotného práva. Žalobný návrh bol formulovaný ako návrh na

určenie právnej skutočnosti, pričom zo žiadneho osobitného predpisu nevyplýva možnosť domáhať sa
takéhoto určenia, preto návrh možno považovať za vadný a súd by sa ďalej ani nemal zaoberať meritom
veci. Žalobný návrh domáhajúci sa určenia právnej skutočnosti, ktorý z osobitného predpisu nevyplýva,
nie je dôvodný.

11. Pre nejednotnosť výkladu ustanovenia § 137 CSP sa súd zaoberal aj dôvodnosťou žaloby v zmysle
ustanovenia § 137 písm. c) CSP, ak by sme pripustili, že sa žalobca podanom žalobou domáha určenia
či tu právo je alebo nie je. V takom prípade je povinnosťou žalobcu v spore preukázať, že má na takomto
určení naliehavý právny záujem. Určovacia žaloba by bola opodstatnená v situácii kedy k porušeniu
práva nedošlo, právo žalobcu je neisté alebo ohrozené a stav neistoty alebo ohrozenia možno odstrániť
tým, že súd rozhodne o existencii práva.

12. V tomto spore nebolo sporné, že uznesením Okresného súdu Prešov č.k. 2R/1/2017-473 zo dňa
27.10.2017 súd potvrdil reštrukturalizačný plán dlžníka a skončil reštrukturalizáciu dlžníka. Uznesením
Okresného súdu Prešov zo dňa 25. mája 2017, v spojení s opravným uznesením zo dňa 5. júna 2017,
súd určil, že na zabezpečovacie právo veriteľa spoločnosti žalobcu, vyplývajúca z prihlášky doručenej

správcovi dňa XX.XX.XXXX sa neprihliada, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.06.2017.

13. Uznesením Krajského súdu Bratislava zo dňa 15.02.2018 bol zamietnutý návrh na nariadenie
neodkladnéhoopatrenia,ktorýpodalžalobcaaktorýmsadomáhal,abysúduložilžalovanémupovinnosť
zdržať sa dispozície s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v okrese K. T., mestská časť Z., zapísané na

liste vlastníctva č. XXXX. Odvolací súd citoval rozhodnutie Okresného súdu Prešov zo dňa 31.06.2017,
č.k. 2R/1/2017-87, v spojení s opravným uznesením zo dňa 21.06.2017, ktorým bolo určené, že na
zabezpečovacie právo veriteľa sa neprihliada, nakoľko bolo zistené, že prihláška doručená správcovi
neobsahuje zabezpečenú sumu. Následne správca poprel pohľadávku žalobcu. Odvolací súd vyslovil,
žemázato,žerozhodnutímkonkurznéhosúduotom,ženazabezpečovacieprávosaneprihliada,bolov

konečnomdôsledkudeklarované,žežalobcasizabezpečovacieprávoneprihlásilriadneavčas.Nakoľko
uvedené rozhodnutie je právoplatné, na žalobcu sa v reštrukturalizácii hľadí ako na nezabezpečeného
veriteľa a tak bol aj zaradený do skupiny v reštrukturalizačnom pláne. V zmysle ustanovenia § 155 ods.
2 ZKR zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo veriteľov, ktorý
riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky. Vzhľadom na to zverejnením uznesenia

Okresného súdu Prešov zo dňa 27.10.2017, ktorým bol schválený reštrukturalizačný plán a skončená
reštrukturalizácia, záložné právo žalobcu na predmetných nehnuteľnostiach zaniklo a za tohto stavu je
na neho potrebné hľadieť ako na nezabezpečeného veriteľa.

14. Aj Okresný súd v Prešove sa v spore vedenom pod sp.zn. 2Cbi/17/2017 zaoberal nielen určením

popretej pohľadávky, ale zamietol žalobu v časti, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že predmetná
pohľadávka je pohľadávkou zabezpečenou záložným právom zriadeným v prospech žalobcu, s poradím
uspokojenia prvým, zriadeným na nehnuteľnostiach v kat.úz. Z.. V rozsudku zo dňa 09.04.2019
konštatuje, že veriteľ v podanej prihláške neuviedol zabezpečenú sumu aj keď formulár vyhlášky
uvedené vyžaduje a z týchto dôvodov žalobu v časti určenia, že pohľadávka žalobcu je pohľadávkou

zabezpečenou zamietol.

15. Súd je toho názoru, že žalobca ničím nepreukázal naliehavý právny záujem, súdy sa opakovanie k
existencii záložného práva vo svojich rozhodnutiach vyjadrovali, pričom žalobca neuviedol v tejto žalobe
žiaden iný, nový, dôvod, pre ktorý by mohol súd dospieť k záveru, že má naliehavý právny záujem na

požadovanom určení a preto žalobu zamietol. Súd v právoplatnom rozhodnutí konštatoval, že žalobca si
zabezpečovacie právo neprihlásil riadne a včas a jeho záložné právo na predmetných nehnuteľnostiach
zaniklo, preto súd v tomto konaní nemôže preskúmavať zákonnosť, či správnosť právoplatných
rozhodnutí iných súdov. Nie je žiaden dôvod, aby sa súd opäť zaoberal skúmaním existencie záložného
práva, zvlášť za situácie, že súdy, aj odvolacie, sa v rôznych konaniach opakovane vyjadrili, že záložné

právo zaniklo, preto právo žalobcu nie je neisté. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení
nemožno subsumovať pod nespokojnosť žalobcu s inými právoplatnými rozhodnutiami súdov.16. O trovách konania súd rozhodoval podľa ustanovenia § 255 CSP, podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru je úspechu vo veci. Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2.rade mali vo
veci plný úspech, preto súd zaviazal žalobcu ku náhrade trov konania v plnej výške.

17. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 262 CSP po
právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, na súde,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka- spisová značka
tohto konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne, a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.