Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. február 2020

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 42C/110/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117234574
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kráľová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2020:5117234574.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Kráľovou, v právnej veci žalobcu: H.. Y. Q.,

K..XX.XX.XXXX, I. O. O. XXXX/XX, XXX XX Ž., Š. R. W. proti žalovanému: W. Y., G. S. S. Q. E. W., W.
W. Š. X, XXX XX O., o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 1.417,97 EUR ako náhradu škody materiálnej povahy a
sumu 708,98 EUR ako náhradu škody nemateriálnej povahy spolu s 3%-ným úrokom ročne odo dňa
23.08.2017 do zaplatenia z a s t a v u j e .

Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobným návrhom podaným osobne Okresnému súdu Žilina dňa 29.12.2017 sa žalobca domáhal
od žalovaného náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom vo výške 1.214,56 EUR ako
majetkovej ujmy a vo výške 607,28 EUR ako nemajetkovej ujmy, spolu s 3% úrokom ročne z týchto súm
odo dňa 23.08.2017 do zaplatenia a zároveň žiadal nahradiť trovy konania.

2. Žalobca svoj žalobný návrh skutkovo odôvodnil tým, že v období od 20.04.2016 do 19.12.2016

bola žalobcovi mesačnými zrážkami z jeho starobného dôchodku spôsobená škoda vo výške 585,44
EUR a od 20.12.2016 do 19.08.2017 ďalšia takto spôsobená škoda vo výške 629,12 EUR, spolu vo
výške 1.214,56 EUR. K týmto zrážkam z jeho starobného dôchodku a k takto spôsobenej škode došlo
nesprávnym úradným postupom Daňového úradu Ž. H., vrátane prekročenia jeho právomoci, vydaním
platobného „výmeru Daňového úradu Ž. H. zo dňa 05.10.2010 pod číslom XXX/XXX/XXXXX/XX/Rem
vo výške 18.665,45 EUR a listinou pod č. XXX/XXX/XXXXX/Rem zo dňa 04.08.2011 o uložení pokuty
vo výške 1.868,60 EUR. O takto spôsobenej škode dozvedel sa žalobca pri výkone uvedených zrážok z

jeho starobného dôchodku, vždy 20. dňa príslušného mesiaca. Listom zo dňa 23.08.2017 žiadal žalobca
Q. E. W., aby mu nahradilo škodu materiálnej povahy vo výške 1.214,56 EUR a 607,28 EUR, ako
50% z výšky materiálnej škody ako nemajetkovú ujmu, za stresy, šikanovanie a ďalšie nenáležitosti v
konaní samom. Q. E. W. na túto žiadosť odpovedalo listom z 31.10.2017, v ktorom uviedlo, že „nie
sú splnené podmienky na náhradu škody voči štátu“, bez akéhokoľvek bližšieho zdôvodnenia. Žalobca
ďalej uviedol, že nesprávne úradné postupy Daňového úradu Ž. H. /ďalej len správca dane/, vrátane
prekročenia jeho právomoci a že ku škode došlo v príčinnej súvislosti s týmito nesprávnymi postupmi

preukázal nasledovnými skutočnosťami: Proti uvedeným úkonom daňového úradu podal žalobca, avšak
P. Y. W., O. O. ich potvrdilo, ako to vyplýva z ďalšieho postupu správcu dane. Následne správca dane
pod zn. XXX/XXX/XXXXX/XX/Rem z 11.5.2011 vyzval žalobcu zaplatiť údajný daňový nedoplatok vo
výške 18.668,- EUR s uvedením, že túto výzvu podáva podľa §-u 58a zák. č. 511/1992 Zb. a že možnoproti nej podať námietku, ktorá má odkladný účinok. Proti tejto výzve podal žalobcu námietku podľa §-
u 58a zák. č. 511/1992 Zb. V nej poukázal na jej odkladný účinok a že § 58a nestanovuje možnosť
ďalšieho postupu. Napriek tomu správca dane zaslal žalobcovi rozhodnutie č. XXX/XXX/XXXXX/XX/

Rem zo dňa 07.06.2011, v ktorom napísal, že o tejto námietke rozhodol podľa §-u 50, ods. 3 zák.
č. 511/1992 Zb.. Podľa vyjadrenia žalobcu nejestvuje však zákon, ktorý by ustanovil, že o námietke,
podanej podľa §-u 58a zák. č. 511/1992 Zb. proti výzve podanej podľa §-u 58a tohto zákona, možno
rozhodovať podľa §-u 50, ods. 3. zák. č. 511/1992 Zb. Keď tak správca dane učinil, prekročil svoju
právomoc. Na túto skutočnosť poukázal žalobca tomuto štátnemu orgánu v liste z 23.8.2011, na ktorý

správca dane odpovedal listom z 26.07.2011, v ktorom napísal, že /cit./ „správca dane určil postup
rozhodovania o podanej námietke podľa § 50 zák. č. 511/1992 Zb.“ Tým tento štátny orgán priznal že
vedome konal v rozpore s Ústavou SR, ČI. 2, ods. 2., prekročiac svoju právomoc. Žalobca ďalej uviedol,
že podľa §-u 9, ods. 1, písm. c/ zák. č. 595/2003 Z.z., od dane je oslobodený príjem z predaja neh-
nuteľnosti nadobudnutej dedením v priamom rade, ak uplynie aspoň päť rokov odo dňa nadobudnutia
tejto nehnuteľnosti preukázateľne do vlastníctva poručiteľa alebo vyradenia z obchodného majetku, ak

bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku. Žalobca správcovi dane relevantnými listinami
preukázal, že nehnuteľnosť, ktorú predal kúpnou zmluvou pod č. B. XX/X/XX zo dňa 16.04.2007 tretej
osobe, nadobudol dedením po svojej matke, U. Q., Y.. Z. podľa osvedčenia o dedičstve z 28.10.1996.
Znamená to, že k predaju predmetnej nehnuteľnosti došlo po viac ako päť rokoch od jej nadobud-
nutia žalobcom a teda aj po viac ako päť rokoch od jej nadobudnutia poručiteľkou. Preto príjem z jej

predaja je od dane z príjmu oslobodený. Správca dane však nedbal týchto skutočností a prekročiac
svoju právomoc zaťažil žalobcu príjmom 3 714 286,- Sk, základom dane vo výške 2 912 605,-Sk a
teda aj daňou 19% vo výške 553 394,95 Sk, čomu odpovedá 18.369,34 EUR. Týmito skutočnosťami
žalobca preukazoval nesprávny postup správcu dane s prekročením jeho právomoci. Žalobca ďalej
poukázal na to, že správca dane si sám určil, že vyššie uvedená nehnuteľnosť „bola zavedená do

obchodného majetku v roku 1995.“ Avšak podľa § 2, písm. m/ zák. č. 595/2003 Z.z., je „obchod-
ným majetkom súhrn majetkových hodnôt, a to vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi ocenite-
ľných hodnôt, ktoré má fyzická osoba s príjmami podľa § 6 vo vlastníctve a ktoré sa využívajú na
dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie týchto príjmov, o ktorom táto fyzická osoba účtuje alebo účtovala,
eviduje alebo evidovala podľa § 5, ods. 11 alebo 14.“ Žalobca spolu so svojou manželkou mali síce z

predmetných nehnuteľností príjem podľa uvedeného § 6, nikdy však nie ako ich vlastníci. Príslušnými
listinami preukázali aj správcovi dane, že predmetné nehnuteľnosti dávali do podnájmu tretej osobe
ako prenajímatelia s právom hospodárenia s nimi, ktoré právo pochádza z zmluvy o nájme zo dňa
10.08.1994, jej Čl. VI. Výpočet odpisov podľa ČI. VI. zmluvy z 10.8.1994 označil správca dane za „kartu
hmotného majetku“, zjavne za účelom manipulácie s termínom „obchodný majetok“; taký termín sa však

vo výpočte odpisov nenachádza, tieto boli vypočítavané len za účelom daňových nákladov. Žalobca
ďalej uviedol, že predloženými dôkaznými listinami preukazuje, že jeho príjem z predaja predmetných
nehnuteľností je od dane z príjmu oslobodený tak podľa prvej časti ako aj podľa druhej časti § 9 ods.
1 písm. c/ zák. č. 595/2003 Z.z. a že správca dane konal nesprávne, svojvoľne, prekročiac svoju prá-
vomoc, keď žalobcovi vymeral daň vo výške 553 394,95 Sk, v prepočte 18.369,34 EUR, pretože nie je

v právomoci správcu dane svojvoľne označiť za obchodný majetok taký majetok, ktorý taký charakter v
skutočnosti nemá. Podľa §-u 10, ods. 1 zák. č. 595/2003 Z.z., „príjmy dosiahnuté spoločne dvoma alebo
viacerými daňovníkmi z dôvodu spoluvlastníctva k veci alebo zo spoločných práv a spoločné výdav-
ky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie, sa zahrňujú do základu dane jednotlivých
daňovníkov podľa spoluvlastníckych podielov.“ Žalobcovi a jeho manželke plynie zo zmluvy o nájme zo

dňa 10.08.1994, uzatvorenej medzi nimi a vlastníčkou predmetných nehnuteľností, právo hospodárenia
s nimi a právo prenechať ich do podnájmu tretej osobe. Podľa týchto práv dali predmet tejto zmluvy do
nájmu/podnájmu H.E.Q. D. V., W..Y..R.. Ž. a prostredníctvom nimi splnomocneného zástupcu aj iným
osobám a to v rovnakom pomere. V takom pomere priznali aj príjmy z prenájmu za rok 2007 vo výške 99
643,- Sk a im odpovedajúce výdavky vo výške 58 672, -Sk so základom dane 40 971,-Sk. Správca dane

však neuznal delenie príjmov a výdavkov podľa §-u 10, ods. 1 zák. č. 595/2003 Z.z. tým, že jednoducho
oklieštil toto zákonné ustanovenie vynechaním z neho časti „spoločných práv“, zvýšil príjem z prenájmu
žalobcovi na sumu 169 699,-Sk a výdavky na 75 837,-Sk a základ dane určil vo výške 93 862,-Sk,
teda o sumu 52 891,-Sk viac a takto vyšla aj vyššia daň 19 % o 10 049,29 Sk (333,57 EUR) a touto
čiastkou poškodil žalobcu. Podľa vyjadrenia žalobcu správcovi dane však neprináleží právo okliešťovať

zákon a zužovať jeho dosah ako sa mu to hodí. Keďže tak konal, postupoval nesprávne, prekročiac pri
tom svoju právomoc. Podľa §-u 7, ods. 32 zák. č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa aj nemajetková ujma v
peniazoch ak nie je možné uspokojiť ju inak. Podľa Organizačného poriadku daňových orgánov, ČI. 39,
ods. 3 navonok zastupuje daňový úrad jeho riaditeľ; v prípade jeho zastupovania Podpisový poriadokdaňových úradov č. 3/2005/120, ČI. II., body 4.,5. a 6. stanovujú štyri spôsoby podpisovania písomností,
v každom z nich musí byť uvedené meno, priezvisko a funkcia zastupovaného. Žalobcovi doručil
správca dane oznámenie o výkone daňovej kontroly pod zn. XX/XXX/XXXXX/XXXX/Cab, ktoré bolo

podpísané nasledovne: „.H.. X. Y., vedúci oddelenia kontroly Daňového úradu Ž. H..“ Je z neho zrejmé,
že H.. X. Y. nie je riaditeľom Daňového úradu Ž. H.. Znamená to však, že uvedené oznámenie nie je
podpísané riaditeľom daňového úradu a že H.. X. Y. nebol splnomocnený na jeho podpísanie. Výsledne
z toho vyplýva, že oznámenie o daňovej kontrole zn. XXX/XXX/XXX/XXXX/Cab nemá náležitosti podľa
uvedených poriadkov, predstavuje nesprávny postup správcu dane a prekročenie právomoci. Následne

to znamená, že aj všetky ďalšie úkony tohto správcu dane nemajú oporu v príslušnej legislatíve, sú len
výsledkom nesprávneho postupu a prekročenia právomoci. Žalobca ďalej uviedol, že správca dane ho
doslova zasypal rôznymi výzvami, napr. pod zn. č.XXX/XXX/XXXXX//XXX/Cab z 27.11.2008, č. XXX/
XXXXX/XXXX/Cab z 02.11.2009, č. XXX/XXX/XXXX/XXXX/Cab z 15.02.2010, č. XXX/XXX/XXXXX/
XXXX/Sta z 26.03.2010 atď., spojenými s vyhrážkami o uložení pokuty, ktorú mu následne uložili. Všetko
zjavne so zámerom stresovať žalobcu, čo sa napokon prejavilo stresmi aj v celej rodine žalobcu. Za

primeranú náhradu za stresy a šikanovanie žalobca považoval náhradu v peniazoch vo výške 50 % z
hodnoty škody materiálnej povahy, t. j. 607,28 EUR.

3. Podaním zo dňa 21.03.2019, doručeným súdu dňa 23.03.2019 sa k podanej žalobe vyjadril žalovaný,
ktorý uviedol, že žalobca si uplatňuje náhradu škody titulom nesprávneho úradného postupu, ktorým

v žalobe označil „nesprávny úradný postup Daňového úradu Ž. H. (ďalej len „správca dane"), vrátane
prekročenia jeho právomoci, vydaním platobného výmeru Daňového úradu Ž. H. zo dňa 05.10.2010 pod
č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Rem vo výške 18.665,45 EUR a listinou pod č. XXX/XXX/XXXXX/Rem zo dňa
04.08.2011 o uložení pokuty vo výške 1.868,60 eur.“ Žalobca tvrdí, že týmto postupom Daňového úradu
Ž.H.došlokzrážkamzjehostarobnéhodôchodkuvobdobíod20.04.2016do19.12.2016vsume585,44

eur a od 20.12.2016 do 19.08.2017 v sume 629,12 eur spolu v sume 1 214,56 eur. Uvedenú sumu vo
výške 1.214,56 eur si žalobca uplatnil v konaní o náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len
„zák. č. 514/2003 Z.z.“) ako majetkovú ujmu, ďalej si uplatnil sumu 607,28 eur ako nemajetkovú ujmu,
spolu s 3% úrokom ročne z týchto súm odo dňa 23.08.2017 do zaplatenia. Ako vyplýva zo žalobného

návrhu, žalobca sa domáha nároku na náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z., ktorý je osobitným
predpisom upravujúcim podmienky a spôsob náhrady škody, ktorá vznikla pri výkone verejnej moci a
v zmysle ktorého objektívna zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nie je
zodpovednosťou absolútnou, ale podlieha určitým zákonným kritériám, ktoré musia byť splnené na to,
aby na základe vzniku tejto zodpovednosti mohlo dôjsť k splneniu materiálnej povinnosti štátu poskytnúť

poškodenému náhradu škody alebo nemajetkovej ujmy. Zákon č. 514/2003 Z.z. ustanovuje základné
všeobecné podmienky, pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci
pri výkone verejnej moci, a to: 1. existencia nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného
postupu; 2. vznik škody; 3. príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym
úradným postupom a vzniknutou škodou. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri

podmienky súčasne, inak zodpovednosť štátu nevzniká. Okrem uvedeného musia byť tieto podmienky
v súdnom konaní náležite preukázané, nakoľko len pravdepodobný záver o ich splnení, príp. splnení len
niektorej z nich je nepostačujúci. Požiadavka na kumulatívne splnenie podmienok vzniku zodpovednosti
štátu vedie k tomu, že ak nie je splnená čo i len jedna z nich, nároku na náhradu škody nemožno
vyhovieť bez ohľadu na to, že sú splnené podmienky ostatné Tu je potrebné zdôrazniť, že práve

žalobca v konaní o nároku na náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z. nesie dôkazné bremeno,
keďže je povinný preukázať všetky skutočnosti odôvodňujúce priznanie nároku na náhradu škody, t.
j. preukázať splnenie zákonných podmienok vzniku nároku na náhradu škody. V uvedenom prípade
mal žalovaný za to, že žalobca nepreukázal splnenie ani jednej z podmienok pre vznik zodpovednosti
štátu. K tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu a k prekročeniu právomoci žalovaný vo svojom

vyjadrení uviedol, že žalobca v bode 1. žaloby poukázal na výzvu správcu dane č. XXX/XXX/XXXXX/
XX/Rem na zaplatenie daňového nedoplatku zo dňa 11.05.2011 a zastával názor, že o jeho námietke
nemal daňový úrad rozhodovať podľa § 50 zákona č. 511/1992 Zb. a že tým prekročil svoju právomoc.
Aj napriek skutočnosti, že uvedená výzva správcu dane a na ňu nadväzujúce rozhodovanie správcu
dane o námietke žalobcu nie je v priamej príčinnej súvislosti so škodou, ktorú si žalobca uplatnil, len

pre vysvetlenie uviedol žalovaný nasledovné: V zmysle § 58a zákona č. 511/1992 Zb. „ak daňový dlžník
v lehote podľa tohto zákona alebo osobitných zákonov nezaplatil daň alebo neodviedol vybranú daň
alebo zrazenú daň, správca dane ho môže vyzvať, aby daňový nedoplatok odviedol alebo zaplatil v
náhradnej lehote. Táto lehota nemôže byť kratšia ako 15 dní. Správca dane je povinný v tejto výzveupovedomiť dlžníka o následkoch neodvedenia alebo nezaplatenia daňového nedoplatku zmysle §
58a zákona č. 511/1992 Zb. „ak daňový dlžník v lehote podľa tohto zákona alebo osobitných zákonov
nezaplatil daň alebo neodviedol vybranú daň alebo zrazenú daň, správca dane ho môže vyzvať, aby

daňový nedoplatok odviedol alebo zaplatil v náhradnej lehote. Táto lehota nemôže byť kratšia ako
15 dní. Správca dane je povinný v tejto výzve upovedomiť dlžníka o následkoch neodvedenia alebo
nezaplateniadaňovéhonedoplatku.Protitejtovýzvejemožnépodaťnámietkudo15dníodjejdoručenia.
Podanie námietky má odkladný účinok.“ V zmysle § 50 zákona č. 511/1992 Zb. „daňový subjekt môže
uplatniťnámietkuvprípadochustanovenýchtýmtozákonom.Námietkumusípodaťpísomnealeboústne

do zápisnice do 8 dní odo dňa, keď sa o namietaných skutočnostiach dozvedel. Podaná námietka
nemá odkladný účinok, ak tento zákon neustanovuje inak. Správca dane posúdi námietky, rozhodne
o nich a toto rozhodnutie musí obsahovať odôvodnenie. Proti rozhodnutiu sa nemožno odvolať.“ Ako
to vplýva z vyššie uvedených ustanovení, proti výzve na zaplatenie daňového nedoplatku bolo možné
v zmysle zákona č. 511/1992 Zb. účinného do 31.12.2011 podľa § 58a podať námietku do 15 dní od
doručenia výzvy. Námietka v ustanovení § 58a zákona č. 511/1992 Zb. bola opravným prostriedkom

proti výzve na zaplatenie daňového nedoplatku a rozhodovanie o námietke bolo upravené v § 50 zákona
č. 511/1992 Zb. Zákon stanovoval pre podanie námietky uvedenej v § 58a zákona č. 511/1992 Zb.
špeciálnu osobitnú lehotu 15 dní, na rozdiel od lehoty 8 dní na podanie námietky uvedenej v § 50
zákona č. 511/1992 Zb., ktorá má povahu všeobecnej lehoty na podanie námietky, reklamácie. Lehota
na podanie námietky v zmysle § 58a zákona č. 511/1992 Zb. teda bola lehotou osobitne upravenou pre

prípad podania námietky v zmysle uvedeného ustanovenia, pričom už samotné konanie o námietke sa
spravovalo ustanoveniami § 50 zákona č. 511/1992 Zb. V bodoch 2. až 5. žalobca preukazuje nesprávny
úradný postup, pričom poukázal na postup správcu dane, ktorý vyústil do vydania rozhodnutia č. XXX/
XXX/XXXXX/XX/Rem zo dňa 05.10.2010 a bezprostredne sa odráža v jeho obsahu. V tejto súvislosti
žalovanýpoukázalnakonštantnújudikatúrupreprípadynáhradyškodyvočištátu,kdesasúdyprikláňajú

k záveru, že o škodu v dôsledku nesprávneho úradného postupu sa bude jednať v prípadoch, keď
škoda bola vyvolaná inou činnosťou štátnych orgánov než rozhodovacou. Hoci nie je vylúčené, aby
škoda, za ktorú zodpovedá štát, bola spôsobená aj nesprávnym úradným postupom vykonávaným v
rámci rozhodovacej činnosti, je pre túto formu zodpovednosti určujúce, že úkony tzv. úradného postupu
samy osebe nevedú k vydaniu rozhodnutia a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu

neodrazia. Z tohto hľadiska je nesprávnym úradným postupom súvisiacim s rozhodovacou činnosťou
napr. nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia, ak malo byť v súlade s uvedenými pravidlami
správne vydané alebo vydané v stanovenej lehote, príp. iná nečinnosť štátneho orgánu alebo iné
vady v spôsobe vedenia konania. Nakoľko postup správcu dane v tomto prípade vyústil do vydania
dodatočného platobného výmeru zo dňa 05.10.2010 a rozhodnutia o uložení pokuty zo dňa 04.08.2011

a obe tieto rozhodnutia sú právoplatné a nikdy neboli zrušené, nie je možné označiť postup správcu
dane pred ich vydaním za nesprávny a z tohto titulu si uplatniť nárok na náhradu škody voči štátu.
Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na to, že skutočnosti, na ktoré žalobca poukázal v bodoch
2. až 5. žalobného návrhu (jeho právny vzťah k nehnuteľnosti nadobudnutej dedením, či je príjem z
predaja takej nehnuteľnosti oslobodený od dane z príjmu a na zmluvu o nájme uzatvorenú v súvislosti

s predmetnou nehnuteľnosťou a na to nadväzujúce príjmy, od ktorých sa odvíja určenie základu dane),
nie sú podstatné pre konanie o náhrade škody, nakoľko boli predmetom konania správcu dane v rámci
daňovej kontroly, ktorá je právoplatne skončená a z uvedeného dôvodu sa k nim žalovaný nebude
podrobne vyjadrovať. Právomoc preskúmavať zákonnosť právoplatných rozhodnutí majú súdy len v
rámci správneho súdnictva, ktoré pri svojej rozhodovacej činnosti súčasne určia, či bol postup správneho

orgánu pred vydaním rozhodnutia v súlade so zákonom. V nadväznosti na uvedené mal žalovaný
za to, že skutočnosti, na ktoré žalobca poukázal vo svojej žalobe, nie sú podstatné pre konanie o
náhrade škody a nepreukázal nimi nesprávnosť postupu správcu dane. Žalovaný k uplatnenej škode a
príčinnej súvislosti uviedol, že žalobca si v tomto konaní uplatnil skutočnú škodu v sume 1.214,56 eur
a majetkovú ujmu v sume 607,28 eur spolu s 3% úrokom ročne z týchto súm odo dňa 23.08.2017 do

zaplatenia. Z dôkazu predloženého žalobcom (list W. V.R. č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.12.2016 -
Potvrdenie o dávkach dôchodkového poistenia) vyplýva, že za obdobie od 20.04.2016 do 19.12.2016
mu boli vykonané zrážky v sume 585,44 eur, avšak na základe právoplatného daňového príkazu č.
XXXXXXXXXXXX vydaného dňa 17.06.2015 Daňovým úradom Ž.. V tejto nadväznosti mal žalovaný
za to, že žalobca nepreukázal vznik samotnej škody v príčinnej súvislosti s postupom správcu dane,

na ktorý poukázal v žalobe. Čo sa týka uplatnenej nemajetkovej ujmy samotné konštatovanie žalobcu,
že mu konaním správcu dane boli spôsobené stresy v rodine, nezakladá jeho nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy v sume 607,28 eur. Žalovaný k úroku z omeškania, ktorý si žalobca uplatnil vo
výške 3% ročne zo sumy 1.214,56 eur a zo sumy 607,28 odo dňa 23.08.2017 do zaplatenia uviedol,že ho neuznáva, nakoľko neuznáva ani vznik samotnej škody v príčinnej súvislosti s konaním správcu
dane. Záverom žalovaný upozornil na to, že žalobca má záujem vymáhať od štátu titulom nároku na
náhradu škody finančné čiastky, ktoré mu boli vyrubené na základe právoplatných rozhodnutí správcu

dane. Z uvedených skutočností vyplýva, že žalobca v tomto konaní nepreukázal existenciu ani jednej z
podmienok pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody voči štátu v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z.,
a preto žalobca žiadal žalobu ako neopodstatnenú v celom rozsahu zamietnuť.

4. K vyjadreniu žalovaného bolo súdu dňa 06.05.2019 doručené vyjadrenie žalobcu, v ktorom uviedol,

že zástupca žalovaného sa vyjadril len k niektorým častiam žaloby. Podľa vyjadrenia žalobcu, žalobca v
úvodnej časti žaloby preukázal, že v období od 20.04.2016 do 19.12.2016 bola exekučnými zrážkami z
jeho starobného dôchodku zrazená suma 585,44 EUR a v období od 20.12.2016 do 19.08.2017 takým
spôsobom zrazená suma 629,12 EUR, spolu vo výške 1.214,56 EUR. Žalobca preukázal, že k týmto
exekučným zrážkam došlo následne po vydaní dodatočného platobného výmeru správcu dane č. XXX/
XXX/XXXXX/XX/Rem z 10.5.2010 a jeho rozhodnutím o uložení pokuty pod č. XXX/XXX/XXXXX/XX/

Rem zo 04.08.2011. Dôkaznou listinou v žalobe pod č. 1., potvrdením W. V. z 15.11.2016 žalobca
preukázal, že uvedenými zrážkami na úkor žalobcu k škode došlo. Zástupca priznal, že k uvedeným
zrážkam došlo na základe daňového príkazu správcu dane pod č. XXXXXXXXXXXX zo 17.6.2015. To
znamená, že vznik škody nie je sporný. V bode 1. žaloby žalobca ako dôkaz, vedúci k vzniknutej škode,
uviedol výzvu správcu dane zn. XXX/XXX/XXXXX/XX/Rem z 11.05.2011 a poukázal na skutočnosť, že

túto výzvu podal správca dane s odvolaním sa na § 58a zák. č. 511/1992 Zb. Zástupca žalovaného vo
vyjadrení nepriznal, že žalobca podľa §-u 58a zák. č. 511/1992 Zb. podal dňa 03.06.2011 námietku k
uvedenej výzve správcu dane. V bode 1. žaloby je poukázané na skutočnosť, že zákon č. 511/1992 Zb. v
jeho §-e 58a nestanovuje možnosť ďalšieho postupu a že už vonkoncom tento zákon nestanovuje, že by
správca dane o námietke podanej podľa §-u 58a tohto zákona mohol rozhodovať a rozhodnúť podľa §-

u 50, ods. 3 tohto zákona, ako to správca dane nesprávnym postupom učinil. Podľa ČI. 2, ods. 2 Ústavy
SR, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý
ustanoví zákon. Preto rozhodnutie správcu dane č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Rem zo 7.6.2011 je v rozpore
s Č1.2, ods. 2 Ústavy SR. Navyše, v liste správcu dane č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Rem z 26.7.2011
tento orgán priznal, že „správca dane určil postup rozhodovania o podanej námietke podľa § 50 zák.

č. 511/1992 Zb.“ čím, ako sa žalobca domnieva, tento orgán prekročil svoju právomoc. Vo vyjadrení
zástupca uviedol rozdiely v ustanoveniach § 58a a §50 zák. č. 511/1992 Zb., ako že námietka podľa §
58a sa podáva v lehote 15 dní a jej podanie má odkladný účinok, zatiaľ čo námietka podľa §-u 50 sa
podáva v lehote 8 dní a nemá odkladný účinok, čím samotný zástupca priznal, že § 50 sa vzťahuje na iné
konania, než na aké sa vzťahuje § 58a zák. č. 511/1992 Zb. Ale bez akejkoľvek opory v zákone napísal

vo vyjadrení „Lehota na podanie námietky v zmysle §58a zák. č. 511/1992 Zb. bola lehotou osobitne
upravenou...už samotné konanie o námietke sa spravovalo ustanoveniami § 50 zákona č. 511/1992 Zb.“
V bode 2. žaloby žalobca zákonom č. 595/2003 Z.z. a v § 9 ods. 1, písm. c/ dokazuje nesprávny postup
správcu dane, keď tento nerešpektoval jeho ustanovenie o oslobodení príjmu z predaja nehnuteľnosti,
spadajúcich pod toto ustanovenie. Zástupca žalovaného označil tieto časti žaloby že „nie sú podstatné

pre konanie o náhrade škody...boli predmetom daňovej kontroly“, čím vylúčil možnosť, že by správca
dane pri daňovej kontrole mohol sa vôbec dopustiť nesprávneho postupu. Podobne je tomu v prípade
žaloby pod bodom 3, pojednávajúcej o nesprávnom postupe správcu dane, ktorým bezdôvodne označil
príslušnú nehnuteľnosť za „obchodný majetok“; ani k časti žaloby sa zástupca nevyjadril. V bode 4.
žaloby žalobca dôkaznou listinou pod č. 13 - zmluvou o nájme z 10.8.1993 - dokazuje, že má právo

na delenie príjmov a výdavkov v rovnakom pomere so svojou manželkou, čo mu však správca dane,
nesprávnym postupom, nepriznal, keď sa neriadil ustanoveniami §-u 10, ods. 1 zák. č. 595/2003 Z.z., k
čomu sa zástupca taktiež nevyjadril. V bode 5. žaloby žalobca dôkaznou listinou pod č. 17 dokazuje, že
oznámenie o daňovej kontrole nie je podpísané riaditeľom správcu dane, ktorý jediný je na to oprávnený
a nie je z neho zrejmé, že by na to podpísanú osobu splnomocnil; ani k tejto časti žaloby sa zástupca

nevyjadril. Žalobca predloženými dôkaznými listinami v žalobe preukazuje, že ku škode na úkor žalobcu
došlo, že v predmetnom daňovom konaní došlo viacnásobne k nesprávnemu úradnému postupu zo
strany žalovaného, a že je príčinná súvislosť medzi konkrétne uvedenými nesprávnymi postupmi orgánu
žalovaného a vzniknutou škodou. Tiež, že tieto nesprávne postupy a ich následky sú dôvodom pre trvalé
stresy na strane žalobcu a jeho rodiny, a preto žalobca zotrval na žalobnom návrhu.

5. K vyjadreniu žalobcu bolo súdu dňa 22.08.2019 doručené vyjadrenie žalovaného, v ktorom poukázal
na tvrdenie žalobcu, že žalovaný sa vo svojom podaní zo dňa 21.03.2019 nevyjadril k jednotlivým
bodom žaloby, s čím zásadne nesúhlasil a mal za to, že v predmetnom podaní sa vysporiadal sovšetkými skutočnosťami uvedenými v žalobe a súčasne náležite preukázal, že samotný nárok žalobcu je
neopodstatnený v plnom rozsahu. Zároveň žalovaný uviedol, že nakoľko žalobca svoj nárok odvodzuje
jednak od rozhodnutia správcu dane č. XXX/XXX/XXXXX/XX/. zo dňa 05.10.2010 (dodatočný platobný

výmer), ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.04.2011 a vykonateľnosť dňa 22.04.2011 a súčasne
od výzvy správcu dane č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Rem zo dňa 11.05.2011, považuje jeho nárok aj za
premlčaný.Žalobcavžalobesíceuviedol,žeoškodesadozvedelažprivýkonezrážokzjehostarobného
dôchodku, no toto tvrdenie je účelové a zavádzajúce, nakoľko suma, ktorá mu je postupne zrážaná,
vyplýva z horeuvedených rozhodnutí. V zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o náhrade škody

sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky odo dňa, kedy sa poškodený dozvedel o škode, pričom
v uvedenom prípade žalovaný mal za to, že žalobca sa o ním tvrdenej škode dozvedel už v roku 2011
a žalobu podal až v roku 2017, t.j. po uplynutí premlčacej lehoty. S prihliadnutím na vznesenú námietku
premlčania opätovne navrhol súdu, aby žalobu zamietol v celom rozsahu ako neopodstatnenú.

6. Podaním doručeným súdu dňa 19.11.2019 žalobca doplnil svoje vyjadrenie zo dňa 06.05.2019,

v ktorom uviedol, že v bode 5. žaloby, týkajúceho sa oznámenia Daňového úradu Ž. H. zo dňa
28.08.2009 o výkone daňovej kontroly uvádza, že tomuto právnemu úkonu bezprostredne predchádzalo
náhodné stretnutie žalobcu s H.. X. Y., v tom čase vedúci odd. kontroly P., v priestoroch P., pri ktorom
sa tento zamestnanec P. dozvedel, že žalobca má živnosť, avšak pred rokom 1989 obidvaja boli
zamestnaní v K..V.. V. W. Ž., PR, on na pozícii ved. oddelenia na ekonomickom úseku, avšak ako straník

(KSS) aj vo významnej straníckej funkcii, zatiaľ čo žalobca, ako nestraník na pozícií ved. odboru na
technickom úseku, teda o stupeň vyššom pracovnom zaradení, s čím sa, zrejme, Ing. Jozef Richter
nedokázal vyrovnať ani uplynutím času a tak „zaúradoval“ v ňom jeho stranícky antagonizmus a to,
čo sa dovtedy nepodarilo voči žalobcovi, jeho straníckym kolegom, teda zničiť ho, zjavne sa podujal
zavŕšiť on a tak nasledovalo ono Oznámenie. Tu žalobca poukázal na zákon č. 125/1996 Z.z. o

nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému, vyjadrujúci, že komunistický režim a tí ktorí ho
aktívne presadzovali a perzekvovali občanov, boli odsúdeniahodní. Keďže všetky ďalšie listiny, doručené
žalobcovivpriebehudaňovejkontroly,súpodpísanéužvýlučneriaditeľomP.,jezrejmé,žeH..X.Y.nebol
osobou, oprávnenou na podpisovanie listín, adresovaných žalobcovi, ani osobou, zastupujúcou riaditeľa
P.. Znamená to, že H.. X. Y. predmetné Oznámenie podpísal, ako sa žalobca domnieva, prekročiac

svoje právomoci verejného činiteľa a navyše spôsobom, ktorý sa prieči dobrým mravom. Komunistickú
pôsobnosť H.. X. Y. počas jeho zamestnania v K..V.. V. W. Ž., môžu dosvedčiť o.i. H.. X. D., H.. B.
Q., H.. X. S., H.. P. Y. U. H. Š., ktorý žalobcovi, zrejme s dobrým úmyslom, „pošepkal“: „Oni vás chcú
zničiť“. Podľa § 39 Obč. zák. „neplatným je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje
zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom“. Podľa § 40 tohto zákona, „ak právny

úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohode účastníkov, je neplatný. Uvedenými
skutočnosťami a dôkazmi žalobca preukazuje, že žalovaný s jeho daňovými orgánmi, vykonali u žalobcu
daňovú kontrolu na základe právneho úkonu, ktorý nemá formu akú vyžadujú predpisy, záväzné pre
činnosť daňových orgánov a ktoré, ako sa žalobca domnieva, sa priečia dobrým mravom. Preto sú
neplatné aj všetky ďalšie právne úkony, ktoré tieto orgány následne učinili. Následným úkonom, ktorý

P. učinil, je Protokol o výsledku zistenia z daňovej kontroly s dátumom 10.09.2010. Podľa § 15, ods. 11,
písm. k/ zák. č. 511/1992 Zb. „protokol musí obsahovať vlastnoručný podpis zamestnanca správcu dane,
ktorývykonávadaňovúkontrolu.“Listinastakýmoznačením,ktorúžalobcoviP.odovzdaldňa13.09.2010
však podpísaná nie je. Aj pre túto listinu rovnako platia ustanovenia § 39 a § 40 OZ, ako sú už citované v
bode 5. Preto je neplatný aj predmetný Protokol a neplatné sú aj všetky ďalšie právne úkony, vykonané

na jeho základe príslušnými daňovými orgánmi žalovaného. P. síce vystavil Dodatok k Protokolu s
dátumom 24.09.2010, ktorý je, ako sa žalobca domnieva, taktiež neplatný, avšak jeho text v bode 13 na
str. 13, označený ako „vyhodnotenie kontrolóra“ je pre P. a jeho konanie príznačný. Znie: „Na základe
vyjadrenia daňovníka správca dane protokol dopĺňa o text: Podľa § 15 ods. 10 zákona č. 511/1992 Zb. v
znení neskorších predpisov o výsledku zistenia z daňovej kontroly vyhotoví zamestnanec správcu dane

protokol, ktorý doručí podľa § 17 alebo § 17a spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho
prerokovanie.Vžiadnomprípadezustanovení§15okremods.12niejestanovené,žeprotokol,ktorýbol
daňovníkovi spolu s výzvou doručený na vyjadrenie musí byť podpísaný zamestnancom správcu dane.“
Týmto textom žalobca preukazuje, že predmetný Protokol nie je podpísaný nejakým nedopatrením, ale
že sa tak stalo vedome, zámerne a cielene, obchádzajúc zákon. Žalobca poukázal na skutočnosť, že

po podaní odvolania proti dodatočnému platobnému výmeru zo dňa 05.10.2010, P. Y. W., K. T. XX, XX
XXX O. O. (ďalej len P.), vydalo dňa 24.03.2011 rozhodnutie, ktorým rozhodnutie P. vo všetkých bodoch
potvrdilo. V odôvodnení sa v podstate iba odvoláva na dôvody P., cituje ich alebo voľne uvádza tie isté,
teda tiež, ako sa žalobca domnieva, zneužívajúc a prekračujúc svojimi zamestnancami ich právomociako verejných činiteľov. K bodom 2. a 3. žaloby, ktorých predmetom je zdanenie príjmu, pochádzajúceho
z predaja nehnuteľností, nachádzajúcich sa na O. T.. Č.. XX U. Č.. XX B. Ž. žalobca uviedol, že P.
zjavne zámerne a svojvoľne označil predávaný majetok ako „obchodný majetok“ a tvrdil, že tak učinil

sám žalobca, tvrdiac: „Nehnuteľnosť bola zaradená do obchodného majetku v roku 1995 vo vstupnej
cene 925 862,-Sk až do roku 2006, kedy daňovník majetok posledný raz uvádzal v evidencii podľa §
6 ods. 11. Podľa karty hmotného majetku, majetok bol vyradený z obchodného majetku 31.12.2006
v zostatkovej cene 801 681,-Sk“ (str. 28). Avšak o úkone „zaradenia“, či „vyradenia“ z obchodného
majetku nejestvuje žiadny doklad. Na str. 31 je uvedené: „Bolo zistené, že od vyradenia z obchodného

majetku do dňa predaja uplynula doba kratšia ako päť rokov, a preto sa na príjem z predaja tohto majetku
nevzťahuje oslobodenie ani podľa § 9 ods. 1 písm. b/ a ani oslobodenie podľa § 9 ods. 1 písm. c/ zákona
č. 595/2003 Z.z.“. A ešte je uvedené: „Správca sa zaoberal všetkými listinami avšak pre správcu dane
bola relevantná listina - kniha dlhodobého majetku (Odpisy nehnuteľností O.W. XX, XX za polovicu),
ktorá obsahovala názov majetku, dátum uvedenia do používania, vstupnú cenu, odpisový plán, odpisy,
uplatnený spôsob odpisovania, zhodnotenie majetku, zostatkovú cenu. K tomu žalobca uviedol, že ak P.

označil ako „relevantnú listinu“ s výpočtom odpisov „za polovicu“, tak potom táto listina sa nevzťahuje na
predávaný majetok žalobcu, keďže ten nevlastnil polovicu, ale 4/7-ny z polovice, resp. 4/14-ny z celku, či
16/56-tín, ako je to napísané v príslušnej kúpnej zmluve, ktorú mal DÚ k dispozícii. Takto P. zneužil listinu
pod č. XX/XX, ktorá neobsahuje majetok žalobcu, so zámerom poškodiť žalobcu, avšak listinu č. XX/
XX, ktorá sa na majetok žalobcu vzťahuje, obišiel. Nejestvuje ani listina, ktorou by bol žalobca „zaradil“

alebo „vyradil“ jeho majetok do/z obchodného majetku. Samozrejme, že jestvovala listina s výpočtom
odpisov, pretože žalobca si v daňovom priznaní uplatnil ako výdavky aj odpisy, čo mu zákon umožňuje (§
19, ods. 2 zák. č. 595/2003 Z.z.). K bodu 4. žaloby, ktorého predmetom je zdanenie príjmov z prenájmu
nehnuteľností, nachádzajúcich sa na O. T.. Č.. XX U. XX B. Ž., žalobca ďalej uviedol, že dňa 21.7.2006
uzavrel so svojou manželkou, U. Q., Y.. Č., Dohodu podľa § 10, ods. 1 zák. č. 595/2003 Z.z., ktorej

predmetom je spôsob a podiely, ktorými sa budú zahŕňať do daňových priznaní dosiahnuté príjmy aj v
prípade, že by boli vyplácané len jednému z nich, a to rovným dielom (1:1). P. v dodatočnom platobnom
výmere z 05.10.2010 k takto deleným príjmom a výdavkom uviedol: „Správca dane nemôže akceptovať
dohodu o rozdelení príjmov z prenájmu O. XX, XX, ako aj skutočnosť, že daňovník tieto príjmy rozdelil
na manželku a v daňovom priznaní si do základu dane zahrnul 50% týchto príjmov a výdavkov.

Nehnuteľnosť na O. XX, XX daňový subjekt nadobudol dedičstvom, čím došlo zo zákona k ich vylúčeniu
z podielového spoluvlastníctva manželov. Príjem, ktorý plynul daňovníkovi z prenájmu nehnuteľnosti nie
je možné rozdeliť medzi daňový subjekt a manželku U., pretože manželka U. sa nestala spoluvlastníčkou
nehnuteľnostíO.XX,XXazákonč.595/2003Z.z.v§10ods.1predpokladádeleniemedzispoluvlastník-
mi“. Takto P. zjavne zámerne oklieštil obsah ustanovenia § 10, ods. 1 zák. č. 595/2003 Z.z., spolu s

jeho zamestnancami, ktorí, ako sa žalobca domnieva, tak učinili zneužijúc a prekročiac svoju právomoc,
pretože toto zákonné ustanovenie uvádza: „Príjmy dosiahnuté spoločne dvoma alebo viacerými da-
ňovníkmi z dôvodu spoluvlastníctva k veci alebo zo spoločných práv a spoločné výdavky vynaložené na
ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie sa zahrňujú do základu dane jednotlivých daňovníkov podľa
ich spoluvlastníckych podielov, ak nie je právnym predpisom ustanovený alebo účastníkmi dohodnutý

iný podiel“. Je teda zrejmé, že P. a jeho zamestnanci, zámerne z obsahu tohto zákonného ustanovenia
ignorovali text: „účastníkmi dohodnutý iný podiel“ ,teda tak, ako je tomu v uvedenej Dohode, aby tak
žalobcovi spôsobili škodu. P. U. P. s ich príslušnými zamestnancami, zjavne aj ovplyvňovaní vedúcim
oddelenia daňovej kontroly P., desiatkami rôznych výziev, početnými rozhodnutiami permanentne v
neprospechžalobcu,sozjavneúmyselnýmiporušovaniamiaobchádzanímzákona,čonemožnooznačiť

inak, než šikanovaním žalobcu, vyúsťujúcich až do exekučných zrážok z jeho starobného dôchodku,
prejavilo sa aj v celej rodine žalobcu, najskôr v podobe trvalých stresov, ale aj v podobe zhoršenia
zdravotného stavu žalobcu, s nutnosťou žiadať o pomoc rýchlu zdravotnú službu a následnú jeho
hospitalizáciu vo E. Ž., najskôr v období od 13.02.2015 do 20.02.2015 na internom odd. nemocnice a
následne v dobe od 09.05.2017 do 15.05.2017 na jej neurologickom oddelení, aj s trvalými následkami.

Uvedenými skutočnosťami, doloženými dôkaznými listinami, žalobca preukázal, že okrem toho, že
ku škode na jeho strane skutočne došlo, v predmetnom daňovom konaní došlo aj k nesprávnemu
úradnému postupu zo strany P. U. P. a že je tu príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a nes-
právnym úradným postupom daňových orgánov žalovaného. Žalobou nároková náhrada škody vo výške
1.214,56EURaznej50%akonáhradanemajetkovejujmyjevyčíslenákudňu19.8.2017.Plynutímčasu

a ďalšími mesačnými exekučnými zrážkami zo starobného dôchodku žalobcu došlo k zvýšeniu škody
materiálnej povahy do septembra 2018 na sumu 2.547,55 EUR, keďže čiastku 77,26 EUR mu Sociálna
poisťovňa vrátila z dôvodu zastavenia exekúcie, v období, v ktorom P. previedol svoju „pohľadávku“
na Slovenskú konsolidačnú a.s., avšak od októbra 2019 sú exekučné zrážky zo starobného dôchodkužalobcu obnovené a v mesiaci november došlo k zrážke vo výške 79,52 EUR, takže k 19.11.2019
činí škoda materiálnej povahy sumu 2.627,07 EUR, z ktorej si žalobca nárokuje 50 % ako náhradu za
ujmu nemateriálnej povahy za stresy a šikanovanie, spôsobené orgánmi žalovaného, t.j. sumu 1.313,53

EUR. Na základe uvedených skutočností a predložených dôkazov žalobca žiadal zaviazať žalovaného
povinnosťou zaplatiť mu sumu 2.627,07 EUR ako náhradu škody materiálnej povahy a sumu 1.313,53
EUR ako náhradu škody nemateriálnej povahy, spolu s 3%-tným úrokom ročne odo dňa 23.8.2017 do
zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

7. Súd uznesením č.k. 42C/110/2017-110 zo dňa 19.12.2019, právoplatným dňa 30.12.2019, pripustil
zmenu žalobného petitu tak, ako ju žalobca navrhol vo svojom podaní doručenom súdu dňa 19.11.2019.

8. Podaním, doručeným súdu dňa 16.01.2020 žalobca doručil dodatok k podaniu zo dňa 19.11.2019, v
ktorom uviedol, že v súvislosti s nahliadnutím do spisu zn. XXS/XX/XXXX, vedenom na Krajskom súde
Ž., zistil, že sa v ňom nachádza listina, označená ako Vyjadrenie žalovaného, podané súdu Daňovým

riaditeľstvom W., O. O. dňa 27.5. 2011. V ňom na str. 14 je uvedené: „žalovaný ďalej uvádza, že
v Podpisovom poriadku daňových orgánov č. X/XXXX/XXX zo dňa 24.3.2005 v znení Dodatku č. X,
účinného od 25.10.2006, je v ČI. II. bod 2. uvedené, že rozsah a podmienky podpisového oprávnenia
vyplývajú okrem iného z písomného poverenia. Podľa Článku II, bod 9 uvedeného podpisového poriadku
v odôvodnených prípadoch predstavený alebo vedúci zamestnanec môže poveriť podpisovaním

písomnosti iného zamestnanca na základe písomného poverenia na prenos právomoci podpisovania
písomnosti, pričom v danom poverení sa uvedie rozsah, podmienky a doba poverenia. V súlade s
uvedeným riaditeľ P. Ú. Ž. H. Poverením na prenos právomoci podpisovania písomností č. XXX/XXX/
XXXXX/XXXX//Cha zo dňa 18.5.2004 poveril vedúceho oddelenia kontroly H.. X. Y. podpisovaním
písomností a to aj Oznámení o výkone daňovej kontroly, a to na dobu neurčitú od 19.5.2004.“ Žalobca

poukázal na kolíziu dátumov v uvedenom texte, ktorá spočíva v porovnaní dátumu 18.5.2004, v ktorom
malo byť Poverenie napísané, s dátumom 24.3.2005, ako dátumom vydania Podpisového poriadku,
na základe ktorého malo byť Poverenie vydané, ktorý je však neskorší, než dátum vydania Poverenia,
takže sa jedná o zrejmý falzifikát, vystavený dodatočne a účelovo. Navyše, ČI. II. bod 9 Podpisového
poriadku daňových orgánov č. X/XXXX/XXX v znení jeho Dodatku č. X, na ktorý sa žalovaný, t.j. P. W.

O. O. odvoláva, stanovuje: „ zástupca predmetné písomností podpisuje spôsobom, uvedeným v bode
4., písm. b/ tohto článku“, a ten určuje: „b/ vlastnoručný podpis zástupcu sa umiestni nad vytlačené
meno a priezvisko zástupcu a v riadku pod týmto údaj „poverený zastupovaním“ s uvedením funkcie
zastupovaného“. Tomuto záväznému určeniu však vôbec neodpovedá spôsob, akým je podpísané
Oznámenie o výkone daňovej kontroly zo dňa 28.08.2009 č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Cab. Takto

podpísané Oznámenie o výkone daňovej kontroly je podľa § 38 ods. 1, § 39 a § 40 ods. 1. Obč. zák.
neplatné, lebo ho urobila osoba, ktorá naň nemá spôsobilosť, nebolo urobené vo forme, akú stanovuje
záväznýpredpis,priečisadobrýmmravomaučinilahoosoba,ktorá,akosažalobcadomnieva,zneužijúc
svoju právomoc verejného činiteľa. Takže je od začiatku neplatné a tak je neplatný aj Protokol Č..XXX/
XXX/XXXXX/XXXX/Cab zo dňa 10.09.2010, naň nadväzujúci Dodatočný platobný výmer Č.. XXX/XXX/

XXXXX/XX/Rem z 05.10.2010 a všetky ďalšie následné právne úkony žalovaného. Preto sa žalobca
domnieva, že žalovaný v predmetnom daňovom konaní nesprávne úradne postupoval, keď ho vykonal
na základe Oznámenia o výkone daňovej kontroly zo dňa 28.8.2009, ktoré nemá známky platnosti, prieči
sa dobrým mravom a je aktom zneužitia právomoci verejného činiteľa a takto je nesprávnym úradným
postupom aj exekúcia vo forme zrážok zo starobného dôchodku žalobcu, ktoré ako škoda, vzniknutá na

úkor žalobcu, je predmetom tejto žaloby.

9. Súd vo veci nariadil a dňa 18.02.2020 vykonal pojednávanie v súlade s ustanovením § 180 CSP za
prítomnosti strán sporu. Strany sporu v zásade po celý čas konania, aj pred súdom, zotrvali na svojej
argumentácii v spore, ako ich uviedli v žalobe a vo vyjadreniach k žalobe. Súd vykonal všetky stranami

sporu navrhnuté dôkazy, a to najmä oboznámením sa listinných dôkazov obsiahnutých v spise ako aj v
pripojenom spisovom materiáli tunajšieho súdu pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX.

10. Súd na základe vykonaného dokazovania vyjadreniami strán sporu, oboznámením sa s listinnými
dôkaznými prostriedkami ako aj celým spisovým materiálom, zistil nasledovný skutkový stav, pričom vec

posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k nasledovným záverom.
11. Dodatočným platobným výmerom č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Rem zo dňa 05.10.2010 vyrubil P. Ú. Ž.
H. daňovému subjektu, t.j. žalobcovi povinnosť doplatiť rozdiel dane v sume 18.686,01 EUR do 15 dníodo dňa právoplatnosti predmetného dodatočného platobného výmeru na účet daňového úradu (č.l. 100
pripojeného spisu).
12. Na základe odvolania žalobcu voči vyššie uvedenému dodatočnému platobnému výmeru P. Ú. Ž.

H., P. Y. W., O. O. dňa 24.03.2011 pod. č. H.-XXXXX/XXXX/XXXXXX-Y. rozhodlo tak, že rozhodnutie
Daňového úradu Ž. H., Č.. XXX/XXX/XXXXX/XX/Rem zo dňa 05.10.2010, ktorým bol vyrubený rozdiel
dane z príjmu fyzických osôb vo výške 18.686,01 EUR voči žalobcovi potvrdilo. Predmetné rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňom 06.04.2011 a vykonateľnosť dňa 22.04.2011 (č.l. 123 pripojeného spisu).
13. Následne P. Ú. Ž. H., V. Č.. XXX/XXX/XXXXX/XX/Rem zo dňa 04.08.2011 rozhodol o uložení

pokuty žalobcovi vo výške 1.868,60 EUR, ktorá pokuta bola splatná do 15 dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet daňového úradu (č.l. 95 a č.l. 182 pripojeného spisu).
14. Voči vyššie uvedenému rozhodnutiu Daňového úradu Ž. H. podal odvolanie žalobca, na základe
čoho E. Y. W., O. O., V. Č.. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa 12.06.2014, rozhodlo tak, že pokutu
uloženú žalobcovi vyššie uvedeným rozhodnutím Daňového úradu H. vo výške 1.868,60 EUR potvrdilo.
Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 04.07.2014 a vykonateľnosť dňa 22.07.2014

(č.l. 97 a č.l. 184 pripojeného spisu).
15. Na základe daňového exekučného príkazu Daňového úradu Ž. Č.. XXXXXXXX/XXXX zo dňa
17.06.2015 bola začatá exekúcia z dôchodku žalobcu pre vymoženie prednostnej pohľadávky v
sume 1.868,60 EUR (č.l. 186 pripojeného spisu). Na základe daňového exekučného príkazu P. Ú. Ž.
Č.. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 03.09.2015 bola začatá exekúcia z dôchodku žalobcu pre vymoženie

prednostnej pohľadávky v sume 18.545,41 EUR (č.l. 180 pripojeného spisu).

16. Na základe vyššie uvedených exekúcií bola z dôchodku žalobcu zrazená v mesiaci apríl až
december 2016 suma vo výške 73,18 EUR mesačne, t.j. od 04/2016 do 12/2016 celkovo suma vo výške
585,44 EUR (potvrdenie o dávkach dôchodkového poistenia zo dňa 15.12.2016 - č.l. 3 spisu). Ďalej v

mesiaci január až júl 2017 bola zrazená suma 78,64 EUR mesačne, t.j. v období od 01/2017 do 07/2017
celkovo suma vo výške 550,48 EUR (potvrdenie o dávkach dôchodkového poistenia zo dňa 09.01.2018
- č.l. 126 a č.l. 140 spisu), za august 2017 bola zrazená suma vo výške 126,15 EUR a od septembra
do decembra 2017 suma vo výške 77,24 EUR mesačne, t.j. od 08/2017 do 12/2017 celkovo suma vo
výške 435,11 EUR (potvrdenie o dávkach dôchodkového poistenia zo dňa 03.05.2019 - č.l. 103 spisu).

V roku 2018 bola žalobcovi v mesiacoch január až jún zrazená suma vo výške 82,84 EUR mesačne
a v mesiacoch júl až december suma vo výške 77,26 EUR, t.j. od 01/2018 do 12/2018 celkovo suma
vo výške 960,60 EUR (potvrdenie o dávkach dôchodkového poistenia zo dňa 03.05.2019 - rub č.l. 103
spisu). Žalobca ako dôkaz o vykonaných zrážkach z dôchodku žalobcu doložil do spisu Potvrdenie o
dávkach dôchodkového poistenia zo dňa 15.12.2016, zo dňa 09.01.2018 a zo dňa 03.05.2019, z ktorých

jednoznačne vyplýva, že na základe vyššie uvedených rozhodnutí boli vykonávané predmetné zrážky,
v akej výške a za aké obdobie.

17. Žalobca postup príslušných daňových orgánov považoval za nezákonný, pričom zastával názor,
že rozhodnutia vyššie uvedených daňových orgánov, ktorými bola uložená žalobcovi povinnosť zaplatiť

daň (rozdiel dane) a pokutu, sú výsledkom nesprávneho úradného postupu, ktoré rozhodnutia spôsobili
žalobcovi škodu v žalovanej výške. Nesprávny úradný postup považoval žalobca pri zdanení príjmu
žalobcu z prevodu nehnuteľností, keď žalobcu neuznali ako osobu oslobodenú od dane podľa §-u 9
ods. 1, písm. c/ zák. č. 595/2003 Z.z.; keď žalovaný nepripustil delenie príjmov a výdavkov pri prenájme
nehnuteľností na O. T. B. Ž., pričom sfalšovali ustanovenie §-u 10 ods. 1. Zák. č. 595/2003 Z.z., keď o

námietke žalobcu, podanej podľa §-u 58a zák. č. 511/1992 Zb. konali podľa §-u 50 tohto zákona, a keď
príslušné daňové orgány pri vykonaní daňovej kontroly u žalobcu prekročili svoje právomoci.

18. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu podal žalobca na Q. E. W. Š. X, O., žiadosť zo
dňa 23.08.2017 o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom správcu dane a jeho

nadriadeného orgánu. Predmetnou žiadosťou žalobca žiadal, aby mu bolo zaplatené 1.821,84 EUR
(č.l. 4 spisu). Listom zo dňa 31.10.2017 oznámil žalovaný, že vyčíslenú škodu vo výške 1.821,84 EUR
(pozostávajúcu zo skutočnej škody vo výške 1.214,56 EUR a nemajetkovej ujmy vo výške 607,28 EUR)
nezaplatia žalobcovi, pretože považujú nárok žalobcu za neopodstatnený (č.l. 5 spisu). Žalobca listom
zo dňa 06.02.2020, adresovaným Q. W. označeným ako Žiadosť o náhradu škody - dodatok žiadal z

dôvodu, že škoda za ďalšie obdobie narástla o 1.395,71 EUR a za celé obdobie predstavuje sumu
2.604,81 EUR, z ktorej si ako náhradu nemajetkovej ujmy za šikanovanie a stresy uplatnil 50%, t.j.
1.302,42 EUR, teda celkom za uvedené obdobie žiadal žalobca náhradu škody spôsobenej nesprávnymúradným postupom správcu dane P. Ú. Ž. H. a jeho rozhodnutiami č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Rem z
05.10.2010 a č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Rem zo 04.08.2011 vo výške 3.907,23 EUR (č.l. 125 spisu).

19. Žalobca považoval Dodatočný platobný výmer Daňového úradu Ž. H. Č..: XXX/XXX/XXXXX/
XX/Rem zo dňa 05.10.2010 a rozhodnutie P.R. Y. W. O. O. Č..: H.-XXXXX/XXXX/XXXXXX-Y. zo dňa
24.03.2011(ktorýmbolvyrubenýrozdieldanezpríjmufyzickýchosôbvovýške18.686,01EURžalobcovi
za rozhodnutia vydané na základe nesprávneho úradného postupu. Za dôsledok vyššie uvedeného
nesprávneho úradného postupu považoval aj rozhodnutie P. Ú. Ž. H. Č.. XXXXXX/XXXXX/XX/Rem zo

dňa 04.08.2011 a rozhodnutie E. Y. W., O. O., Č.. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa 12.06.2014,
ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 1.868,60 EUR.

20. Žalobca na pojednávaní v záverečnej reči na podanej žalobe zotrval, pričom uviedol, že z titulu
nesprávneho úradného postupu bola mu spôsobená škoda, jednak škoda vo forme zrážok z dôchodku
vo vyčíslenej výške 1.209,10 EUR ako majetková ujma a jednak nemajetková ujma, ktorá predstavuje

polovicu majetkovej ujmy a to v sume 604,55 EUR. Zároveň žiadal priznať aj 3%-ný úrok z omeškania
ročneododňa23.08.2017dozaplateniaanáhradutrovkonania.Pokiaľideozmenužalobyuskutočnenú
podaním žalobcu zo dňa 19.11.2019, ktorým si nárokoval zaplatenie sumy 2.627,07 EUR ako náhradu
škody materiálnej povahy a sumy 1.313,53 EUR ako náhradu škody nemateriálnej povahy, spolu s 3 %-
ným úrokom ročne odo dňa 23.08.2017 do zaplatenia a ktorú súd uznesením č.k. 42C/110/2017-110 zo

dňa 19.12.2019, právoplatným dňa 30.12.2019 pripustil, žalobca v záverečnej reči zobral svoje podanie
zo dňa 19.11.2019, ktorým si nárokoval vyššiu náhradu späť. Žalovaný na pojednávaní s čiastočným
späťvzatím žaloby súhlasil, a preto súd konanie v časti o zaplatenie sumy 1.417,97 EUR ako náhradu
škody materiálnej povahy a sumy 708,98 EUR ako náhradu škody nemateriálnej povahy spolu s 3%-
ným úrokom ročne odo dňa 23.08.2017 do zaplatenia v súlade s ust. § 145 ods. 2 zastavil. Žalovaný

v záverečnej reči zotrval na všetkých svojich písomných a ústnych vyjadreniach ako aj na vznesenej
námietke premlčania a žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.

21. Podľa § 1 zák. č. 514/2003 Z.z. tento zákon upravuje:
a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,

b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len „územná samospráva“) za škodu
spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy,
c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

22. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri

výkone verejnej moci štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom.

23. Štát zodpovedá za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci

- nezákonným rozhodnutím,
- nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
- rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
- nesprávnym úradným postupom.
Zodpovednosti sa nemožno zbaviť.

24. Podľa § 9 ods. 1 a ods. 4 citovaného zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom tomu, komu bola takým postupom spôsobená škoda. Za nesprávny úradný postup
sa považuje aj
-porušeniepovinnostiorgánuverejnejmociurobiťúkonalebovydaťrozhodnutievzákonomustanovenej

lehote,
- nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,
- zbytočné prieťahy v konaní alebo
- iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb.
Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým

postupom spôsobená škoda.

25. Podľa § 15 ods. 1 a ods. 2 citovaného zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutímo treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4

a 11. Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť
príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

26. Podľa § 16 ods. 4 a ods. 5 citovaného zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne

oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže
poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu,
ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania

nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr. Každý je povinný bezodplatne poskytnúť súčinnosť
potrebnú pre predbežné prerokovanie návrhu príslušnému orgánu v lehote určenej príslušným orgánom.

27. Podľa § 17 ods. 1, ods. 2 a ods. 4 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak
osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie práva nie je dostatočným

zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška
náhradynemajetkovejujmypriznanápodľaodseku2nemôžebyťvyššiaakovýškanáhradyposkytovaná
osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa zákona č. 215/2006 Z.z. o odškodňovaní osôb
poškodenými násilnými trestnými činmi v znení neskorších predpisov.

28. Nesprávnym úradným postupom je porušovanie povinnosti pri uskutočňovaní úkonov v konaní,
najmä jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym
úradným postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote.
Aj nevydanie rozhodnutia je nesprávnym úradným postupom. Podľa vyššie citovaných zákonných

ustanovení štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci iba pri
splnení troch podmienok, ktoré musia byť splnené súčasne: 1/ nesprávny úradný postup, 2/ vznik škody,
3/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

29. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 22.08.2019 (č.l. 72 spisu) ako aj na pojednávaní

konanom dňa 18.02.2020 vzniesol námietku premlčania.

30. Podľa § 19 ods. 1 citovaného zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)

rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

31. Podľa § 19 ods. 3 citovaného zákona lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku
podľa§15ododňapodaniažiadostidoskončeniaprerokovania,najdlhšievšakpočasšiestichmesiacov.

32. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, je právom majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje.

33. Premlčaniejekvalifikovanéuplynutiečasu,vdôsledkuktoréhosúdnuvymáhateľnosťmožnoodvrátiť
námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká,
iba sa závažne oslabuje. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v

dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť
na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a
zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si
svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim
povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným

spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť
námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u
súdu svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v civilnom sporovom konaní má totiž za
následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať.34. Rozhodnutia správnych orgánov, ktoré sú predmetom tohto konania a od ktorých žalobca odvodzuje
svoj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, t.j. rozhodnutie správcu

dane P. Ú. Ž. H. Č.. XXX/XXX/XXXXX/XX/Rem zo dňa 05.10.2010 (dodatočný platobný výmer), ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 06.04.2011 a vykonateľnosť dňa 22.04.2011 a zároveň rozhodnutie E.Č.
Y. W., Č.: XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa 12.06.2014, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie P. Ž.
Č.. XXX/XXX/XXXXX/XX/Rem zo dňa 04.08.2011 o uložení pokuty za zdaňovacie obdobie 2007 v
sume 1.868,60 EUR, nadobudlo právoplatnosť dňa 04.07.2014 a vykonateľnosť dňa 22.07.2014. Prvé

rozhodnutie, t.j. dodatočný platobný výmer bol žalobcovi doručený dňa 13.10.2010. Súd mal tieto
skutočnosti preukázané z pripojeného spisu sp. zn. XXC/XXX/XXXX, kde sa predmetné rozhodnutia
nachádzajú na č.l. 95 - 118 spisu. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovaným súd považuje
nárok žalobcu za premlčaný. Žalobca v žalobe síce uviedol, že o škode sa dozvedel až pri výkone
zrážok z jeho starobného dôchodku, no toto tvrdenie súd považoval za účelové, nakoľko suma, ktorá
je žalobcovi postupne zrážaná, vyplýva z vyššie uvedených rozhodnutí. V zmysle § 19 ods. 1 zákona

č. 514/2003 Z.z. o náhrade škody sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky odo dňa, kedy sa
poškodený dozvedel o škode, pričom v prejednávanej veci mal súd za preukázané, že žalobca sa o ním
tvrdenej škode dozvedel už v roku 2010, najneskôr v roku 2011 a žalobu podal až 29.12.2017, t.j. po
uplynutí premlčacej lehoty.

35. Žalobca sa podanou žalobou domáhal v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. škody z titulu nesprávneho
úradného postupu, ktorá škoda spôsobená nesprávnym úradným postupom mala pozostávať z
majetkovej ujmy vo výške 1.209,10 EUR (predstavujúcu sumu zrážky z dôchodku na základe vyššie
uvedených exekučných titulov za mesiace 4/2016 až 8/2017) - úbytok na majetku žalobcu a
nemajetkovej ujmy vo výške 604,55 EUR, ktorý nárok žalobca bližšie nezdôvodnil. Žalobca poukázal na

priložené prepúšťacie správy týkajúce sa jeho zdravotného stavu.

36. Všeobecne je možné konštatovať, že zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom (rovnako ako zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu)
je zodpovednosť objektívna, (bez ohľadu na zavinenie), u ktorej, ak by bola daná, musia byť súčasne

splnené tri podmienky:
1. poškodenému vznikla škoda alebo majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch,
2. príslušný orgán štátu sa dopustil nesprávneho úradného postupu a
3. škoda je v príčinnej súvislosti s týmto postupom, teda nesprávny postup orgánu štátu je so vznikom
škody vo vzťahu príčiny a následku.

37. Pri uplatnení náhrady škody zo zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. je potrebné odlíšiť minimálne dva nároky upravené týmto zákonom a
to nároky:
a/ z titulu nezákonného rozhodnutia,

b/ z nesprávneho úradného postupu (nárok uplatnený v konaní žalobcom).

38. Zákon č. 514/2003 Z.z. nedefinuje pojem nesprávny úradný postup. Ustanovenie § 9 ods. 1/, 2/, 3/ a
4/ zák. č. 514/2003 Z.z. uvádza demonštratívne počet prípadov, ktoré je možné považovať za nesprávny
úradný postup. Každý nárok je individuálny, podľa okolností toho - ktorého prípadu môže ísť o akúkoľvek

činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti
s ním, dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo
porušenia poriadku, ktorý vyplýva z poruchy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Úradný postup (či už
správny alebo nesprávny) nie je možné v právnom predpise nejakým spôsobom upraviť (definovať) do
najmenších podrobností. Pri posúdení pojmu správneho či nesprávneho úradného postupu treba preto

správnosťčinesprávnosťúradnéhopostupuposudzovaťizhľadiskaúčelu,kdosiahnutiuktoréhopostup
štátneho orgánu smeruje. V uvedenom duchu výkladu bolo potrebné špecifikovať a preukázať nárok
žalobcu uplatnený v konaní podanou žalobou.
39. Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne preukázané, že Dodatočným platobným výmerom
č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Rem zo dňa 05.10.2010 vyrubil P. Ú. Ž. H. žalobcovi povinnosť doplatiť rozdiel

dane v sume 18.686,01 EUR do 15 dní odo dňa právoplatnosti predmetného dodatočného platobného
výmeru na účet daňového úradu. Na základe odvolania žalobcu voči vyššie uvedenému dodatočnému
platobnému výmeru P. Ú. Ž. H., P. Y. W., O. O. dňa 24.03.2011 pod. č. H.-XXXXX/XXXX/XXXXXX-
Y. rozhodlo tak, že rozhodnutie P. Ú. Ž. H., Č.. XXX/XXX/XXXXX/XX/Rem zo dňa 05.10.2010, ktorýmbol vyrubený rozdiel dane z príjmu fyzických osôb vo výške 18.686,01 EUR voči žalobcovi potvrdilo.
Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 06.04.2011. Následne P. Ú. Ž. H., V. Č.. XXX/
XXX/XXXXX/XX/Rem zo dňa 04.08.2011 rozhodol o uložení pokuty žalobcovi vo výške 1.868,60 EUR,

ktorá pokuta bola splatná do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet
daňového úradu. Voči vyššie uvedenému rozhodnutiu P. Ú. Ž. H. podal odvolanie žalobca, na základe
čoho E. Y. W., O. O., V. Č.. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa 12.06.2014, rozhodlo tak, že pokutu
uloženú žalobcovi vyššie uvedeným rozhodnutím P. Ú. H. vo výške 1.868,60 EUR potvrdilo. Predmetné
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 04.07.2014. Na základe daňového exekučného príkazu

P. Ú. Ž. Č.. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 17.06.2015 bola začatá exekúcia z dôchodku žalobcu pre
vymoženie prednostnej pohľadávky v sume 1.868,60 EUR. Na základe daňového exekučného príkazu
P.Ň. Ú. Ž. Č.. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 03.09.2015 bola začatá exekúcia z dôchodku žalobcu pre
vymoženieprednostnej pohľadávkyvsume18.545,41EUR.Nazákladevyššieuvedenýchexekúciíbola
z dôchodku žalobcu zrazená v mesiaci apríl až december 2016 suma vo výške 73,18 EUR mesačne,
t.j. od 04/2016 do 12/2016 celkovo suma vo výške 585,44 EUR. Ďalej v mesiaci január až júl 2017 bola

zrazená suma 78,64 EUR mesačne, t.j. v období od 01/2017 do 07/2017 celkovo suma vo výške 550,48
EUR, za august 2017 bola zrazená suma vo výške 126,15 EUR a od septembra do decembra 2017
suma vo výške 77,24 EUR mesačne, t.j. od 08/2017 do 12/2017 celkovo suma vo výške 435,11 EUR.
V roku 2018 bola žalobcovi v mesiacoch január až jún zrazená suma vo výške 82,84 EUR mesačne
a v mesiacoch júl až december suma vo výške 77,26 EUR, t.j. od 01/2018 do 12/2018 celkovo suma

vo výške 960,60 EUR.
40. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca zastával názor, že rozhodnutia vyššie
uvedených daňových orgánov (exekučné tituly) boli vydané na základe nesprávneho úradného postupu.
Na základe týchto rozhodnutí daňových orgánov bola následne nariadená exekúcia, a to exekučnými
rozhodnutiami uvedenými pod bodom 15/ odôvodnenia rozsudku, na základe čoho bola žalobcovi z

dôchodku neoprávnene zrazená suma 1.209,10 EUR.
41. Žalobca sa podanou žalobou domáhal v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. škody z titulu nesprávneho
úradného postupu, ktorá škoda spôsobená nesprávnym úradným postupom mala pozostávať z
majetkovej ujmy vo výške 1.209,10 EUR (predstavujúcu sumu zrážky z dôchodku na základe vyššie
uvedených exekučných titulov za mesiace 4/2016 až 8/2017) - úbytok na majetku žalobcu a

nemajetkovej ujmy vo výške 604,55 EUR, ktorý nárok žalobca bližšie nezdôvodnil.
42. K predmetu veci je potrebné uviesť, že pôvodný nárok žalobcu uplatnený u žalobcu listom zo dňa
23.08.2017 bol predbežne prerokovaný, čo bolo žalobcovi oznámené listom zo dňa 31.10.2018. Týmto
bola splnená podmienka pre rozhodnutie súdu, po postupe v zmysle § 15 zák. č. 214/2003 Z.z..
43. Pokiaľvychádzamesozásady,žežalobcamávkonanídôkaznébremeno,jevecoužalobcuvkonaní

preukázať, že príslušný štátny orgán pri tomto výkone činnosti alebo v súvislosti s touto činnosťou porušil
pravidlo stanovené právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo porušenia poriadku, ktoré
pravidlo vyplýva z poruchy, funkcie alebo cieľov jeho činnosti.
44. Žalobca sa v konaní domáhal zodpovednosti za škodu v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. voči W.
Y., ktorú v konaní zastupuje Q. E. W. Y.. Svoj nárok opieral o porušenie noriem bližšie definovaných

vo svojom podaní zo dňa 29.12.2017 a vyjadreniach zo 06.05.2019, z 19.11.2020 a zo 16.01.2020.
Súd zastáva právny názor, že skutočnosti a zdôvodnenia uvádzané žalobcom nezakladajú zákonný
nárok zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom,
pretože v konaní žalovaný nepreukázal, že by ktorýkoľvek daňový orgán opísaný žalobcom porušil
pravidlo určené mu zákonom, ktoré by sme mohli definovať ako nesprávny úradný postup, ktorý by

mal za následok vznik škody na strane žalobcu, definovaný ako ujmu (majetkovú alebo nemajetkovú),
ktorú by si mohol žalobca uplatniť podľa zák. č. 514/2003 Z.z., z titulu nesprávneho úradného postupu.
O škodu v dôsledku nesprávneho úradného postupu by sa jednalo v prípadoch, keď by škoda bola
vyvolaná inou činnosťou štátnych orgánov než rozhodovacou. Hoci nie je vylúčené, aby škoda, za ktorú
zodpovedá štát, bola spôsobená aj nesprávnym úradným postupom vykonávaným v rámci rozhodovacej

činnosti, je pre túto formu zodpovednosti určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy osebe nevedú
k vydaniu rozhodnutia a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neodrazia. Z tohto
hľadiskajenesprávnymúradnýmpostupomsúvisiacimsrozhodovacoučinnosťounapr.nevydaniealebo
oneskorené vydanie rozhodnutia, ak malo byť v súlade s uvedenými pravidlami správne vydané alebo
vydané v stanovenej lehote, príp. iná nečinnosť štátneho orgánu alebo iné vady v spôsobe vedenia

konania. Nakoľko postup správcu dane v prejednávanom prípade vyústil do vydania dodatočného
platobného výmeru zo dňa 05.10.2010 a rozhodnutia o uložení pokuty zo dňa 04.08.2011 a obe tieto
rozhodnutia sú právoplatné a nikdy neboli zrušené, nie je možné označiť postup správcu dane pred
ich vydaním za nesprávny a z tohto titulu si uplatniť nárok na náhradu škody voči štátu. Pokiaľ byteda namietal tento nesprávny úradný postup, žalobca sa mal teda svojich práv domáhať vzhľadom
na to, že v čase, kedy boli vydané tieto predmetné rozhodnutia platil ešte Občiansky súdny poriadok,
čiže v zmysle ustanovení § 244 a nasledujúcich v rámci správneho súdnictva mal podať na súd

žalobu alebo priamo opravný prostriedok žalobcu, aby preskúmal zákonnosť rozhodnutí a postupov
orgánov verejnej správy, medzi ktoré teda patria určite aj tieto rozhodnutia, ktoré sú predmetom tohto
konania. Celé skutkové zdôvodnenie žalobcu smeruje vlastne k namietaniu nezákonnosti napadnutých
právoplatných rozhodnutí. Vlastne žalobca všetky tieto tvrdené pochybenia správnych orgánov zakladá
na ich nesprávnej aplikácií hmotnoprávnych noriem upravujúcich vyrubenie daní vo vzťahu k žalobcovi

následne vyrubenie potom pokuty v daňovom konaní. Všetky tieto námietky týkajúce sa v konečnom
dôsledku právneho posúdenia veci správnymi orgánmi mali byť uplatnené priamo v správnom konaní,
či už v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu a v prípade nevyhovenia tomuto odvolaniu v
konaní pred správnym súdom, ktorý by sa bol predmetnou žalobou zaoberal už v zmysle vtedy
platného Občianskeho súdneho poriadku, v súčasnosti je to platný Správny súdny poriadok. Právomoc
preskúmavať zákonnosť právoplatných rozhodnutí majú súdy len v rámci správneho súdnictva, ktoré pri

svojej rozhodovacej činnosti súčasne určia, či bol postup správneho orgánu pred vydaním rozhodnutia
v súlade so zákonom. Pokiaľ žalobca si neuplatnil svoje práva zákonom upraveným spôsobom a
z akýchkoľvek dôvodov nepodal správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti teraz ním napadnutých
rozhodnutí, takéto opomenutie nemôže zhojiť tým, že bude žalobou domáhať sa ochrany svojich práv
podľa zák. č. 514/2003 Z.z..

45. S poukazom na uvedené súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

46. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

47. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

48. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení

s § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
nakoľko tento bol v konaní plne úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez

autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom

počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľaustanovenia§363CSPvodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(t.j.ktorémusúdu

je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.