Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. október 2021

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 5P/144/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1721201729
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Štiglicová
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2021:1721201729.2

Uznesenie

Okresný súd Pezinok v Pezinku, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa Q. V. S., narodený
XX.XX.XXXX, v konaní zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku,
Moyzesova2,Pezinok,dieťarodičov:matkaT.S.,nar.XX.XX.XXXX,bytomK.N.XXA,A.,zast.INFORO
- AYRUMYAN advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Uhrova 4, Bratislava, IČO: 51 011 344 a otec Q.
C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, W., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 11.10.2021 žiadala matka súd o nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorýmbysúddoprávoplatnéhoskončeniavecivedenejnatunajšomsúdepodsp.zn.5P/129/2021uložil
otcovi maloletého zákaz styku s maloletým a zároveň uložil otcovi maloletého zákaz styku s matkou.

2. Okresný súd Pezinok uznesením, sp. zn. 5P/144/2021 zo dňa 12.10.2021 vylúčil konanie o návrhu
matkynanariadenieneodkladnéhoopatreniavčastiuloženiazákazustykuotcasmatkounasamostatné
konanie

3. Návrh matka odôvodnila tým, že vzhľadom k okolnostiam, ktoré nastali medzi ňou a otcom maloletého
ako aj za súčasnej situácie na strane matky a ktoré pretrvávajú až do súčasnosti, je potrebné zabezpečiť

oprávnené potreby maloletého tak, že styk maloletého s otcom konajúci súd po dobu právoplatného
ukončenia vedenej veci na základe návrhu otca úplne vylúči, a to až do doby zmeny pomerov na
strane otca, ktorými bude podstúpenie psychiatrického ako aj psychologického vyšetrenia otca ako
aj matky. Matka uviedla, že svojou každodennou príkladnou starostlivosťou o maloletého prispieva k
všestrannému morálnemu a osobnostnému rozvoju maloletého. Matka si je vedomá, že rodič musí
spôsobom, ktorým vedie svoj súkromný život poskytovať dieťaťu príklad, pričom konaním druhého

rodiča, t.j. otca maloletého je vážne ohrozený psychický vývoj maloletého, o čom svedčí najmä to, že
dňa 22.07.2021 podala matka na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky, t.č. postúpené na OR
PZ v Pezinku Oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchanie trestného činu týranie blízkej a
zverenej osoby, ktorou sa rozumie ako poškodená osoba práve matka ako aj maloletý, dňa 10.09.2021
sa matka vzhľadom k podanému oznámeniu zúčastnila prvého procesného úkonu vo veci, a to výsluchu
jej osoby. Ako krátke zrekapitulovanie skutkového stavu na základe, ktorého sa matka dôvodne cíti

byť osobou poškodenou psychickým týraním zo strany otca matka uviedla, že po mesačnej intímnej
známosti s otcom otehotnela, čo je možné charakterizovať ako začiatok obdobia plného emocionálnej
devastácie psychiky matky otcom maloletého. Matka uviedla, že po narodení maloletého, kedy matka
ako osoba, ktorá sa 24 hod. 7 dní v týždni starala o novonarodené dieťa, sa situácia ešte zhoršila.
Matka pociťovala neustále emocionálne vykorisťovanie, ktoré spočívalo najmä v používaní vulgarizmov,
pričom tieto nadávky a vulgarizmy boli otcom využívané účelovo a znižovali dôstojnosť matky ako aj

narúšali jej sebavedomie a citovo ju neustále zraňovali. Je potrebné podotknúť, že otec sa takto začal
správať voči matke takmer okamžite po narodení ich spoločného dieťaťa a teda v čase kedy bolamatka značne emočne a hormonálne labilná z pôrodu dieťaťa. Voči správaniu otca sa matka nemala
možnosť brániť, nakoľko akákoľvek snaha matky o ukončenie ním vyvolaného konfliktu, agresivitu otca
len povzbudzovalo. Matka má za to, že správanie otca bolo, je a aj bude nevyspytateľné, a to až do

doby pokiaľ sa otec nepodrobí odbornému poradenstvu a liečeniu. Matka sa v plnej miere snažila a
aj v súčasnosti snaží všemocne zabrániť okolnostiam, ktoré by ovplyvňovali zdravý psychický vývoj a
vývin maloletého. Takéto psychické ataky voči matke mali však stupňujúci sa charakter a dosiahli takých
rozmerov, kedy sa stali neúnosné, nakoľko vyústili do viacerých zdravotných problémov matky, akými sú
neschopnosť sústredenia sa, úzkosť, neustále bolesti hlavy, neschopnosť zaspať, budenie sa uprostred

noci s pocitom strachu, nechutenstvo, chronická vyčerpanosť, absencia akejkoľvek sociálnej adaptácie
a predčasná menopauza. Matka uviedla, že akúkoľvek psychické rozrušenie spôsobené atakmi otca
na matku najcitlivejšie vnímal a vníma práve maloletý, ktorý je v neustálej starostlivosti matky a teda
vníma aktuálny psychický stav a rozrušenie na strane matky. Matka predložila viaceré lekárske správy,
ktoré osvedčujú tú skutočnosť, že na základe psychických atakov otca voči nej utrpela následky na
vlastnom fyzickom ako aj duševnom zdraví, ako napr. predčasná menopauza, podozrenie prekonania

infarktu, návštevy centra pre týrané ženy. Ako podstatné pre prípadnú úpravu práv a povinností otca
k maloletému matka uviedla, že otec sa správal neadekvátne k jeho veku ako aj jeho potrebám a
taktiež zdôraznila skutočnosť, že otec nikdy nemal záujem zdieľať s matkou ako aj maloletým spoločnú
domácnosť ako aj spoločne vytvárať program a starostlivosť o potreby maloletého. Otec teda nemá
žiadnureálnuvedomosťakosaodieťasamostatnepostaraťazaopatriťjehopotreby.Matkasamozrejme

nechcela a ani do budúcna nechce aby maloletý nemal pravidelný kontakt s otcom a snažila sa o jeho
zachovanie, avšak 21. decembra 2020 matka zažila snáď najvyostrenejší verbálny útok otca, ktorého
očitým svedkom bol žiaľ aj maloletý, súčasťou ktorého boli aj vyhrážky fyzickým ublížením, po ktorom
som sa matka rozhodla doslova utiecť z Pezinka do Bratislavy. Po tomto verbálnom útoku utrpel maloletý
šok v podobe neustáleho plaču a ľakania sa po každom buchnutí, čo trvalo približne mesiac. Maloletý

sa taktiež strhával zo sna, kedy sa zobudil a plakal, až kým sa ho matke nepodarilo upokojiť. Taktiež
na isté obdobie sa prestal maloletý zaujímať o svoje obľúbené činnosti, či hranie. Vyhľadať odbornú
zdravotnú pomoc dokázala matka až v máji 2021, nakoľko bola potrebná určitá psychická konsolidácia
matky po odsťahovaní sa z Pezinka ako aj časovému obdobiu počas ktorého sa matke musela oprostiť
od kontaktu otcom a odbornej pomoci, ktorej sa Matka podrobila. Matka uviedla, že ešte aj v čase

po odsťahovaní sa matky a maloletého z Pezinka do Bratislavy sa matka s otcom stretávala výlučne
len za účelom styku otca s maloletým, tieto stretnutia organizovala z obavy, aby otec nenavštevoval
matku ako aj maloletého formou nevyžiadaných návštev pod zámienkou styku s maloletým, a preto
boli organizované na detskom ihrisku alebo v parku, nákupnom centre a podobne. Pred maloletým
musela matka tú skutočnosť, že idú za jeho otcom, zatajiť, pretože keď mu to povedala, odmietal odísť

z domu. Posledný atak otca voči matke, ktorý matka dokázala tolerovať nastal dňa 21.03.2021, kedy
sa jej otec telefonicky vyhrážal a následne musela matka prerušiť akýkoľvek osobný ako aj neosobný
kontakt. Matka uviedla, že podľa jej vedomostí bol v minulosti otcovi uložený zákaz styku k jeho bývalej
manželke, a to práve z obdobných dôvodov pre ktoré žiada matka v tomto konaní uložiť zákaz styku
maloletého ako aj matky samotnej vo vzťahu k otcovi, čo je podľa názoru matky ďalšou skutočnosťou

preukazujúcou nevyhnutnosť vydania neodkladného opatrenia, nakoľko otcove sklony k majetníckemu,
hrubému a život a zdravie ohrozujúcemu správaniu boli v minulosti preukázané a tie je potrebné aj v
tomto konaní osvedčiť, prípadne potvrdiť alebo úplne vylúčiť a v súčasnosti je tak nepredstaviteľná tá
skutočnosť, že by mal mať otec umožnený akýkoľvek styk za takýchto podmienok a pochybností, ktoré
sa viažu k jeho osobe či už voči matke alebo maloletému. Matka uviedla, že vo veci okrem nariadenia

neodkladného opatrenia vo forme dočasného uloženia zákazu styku otca s matkou ako aj maloletým
navrhuje, aby otec ako aj matka boli samostatne podrobení psychologickému ako aj psychiatrickému
vyšetreniu, s tým, aby sa vylúčili akékoľvek pochybnosti o ich duševnom zdraví, ktoré sa priamo dotýka
starostlivosti a vývoju maloletého. Z vyššie uvedených dôvodov má matka za to, že vyplýva naliehavosť
potreby uloženia zákazu styku otca s jednak s matkou ako aj s maloletým, nakoľko samotnému dieťaťu,

ktoré kopíruje psychický stav matky hrozí v dôsledku akéhokoľvek styku otca či už s matkou ako aj
maloletým reálna hrozba ujmy na ich zdravom morálnom a osobnostnom vývoji ako aj reálna ujma na
fyzickom a psychickom zdraví.

4. Na zistenie skutkového stavu veci vykonal súd dokazovanie oboznámením sa s návrhom,

predloženými dôkazmi a ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a vyzval kolízneho
opatrovníka na prešetrenie pomerov na strane oboch rodičov a pohovor s nimi.5. Matka svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podala v priebehu meritórneho konania
vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 5P/129/2021 na základe návrhu otca podaného dňa 17.09.2021
na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, ktorým otec navrhol, aby súd zveril

maloletého do osobnej starostlivosti matky, aby otec aj matka boli oprávnení zastupovať maloletého a
spravovať jeho majetok, aby bol otec zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu maloletého sumou vo
výške 100,- EUR mesačne a aby súd upravil styk otca s maloletým.

6. Otec maloletého vo svojom meritórnom návrhu uviedol, že posledné bydlisko maloletého syna, určené

dohodou rodičov, bolo na adrese V. XXXX/XX, W. a maloletý syn aktuálne býva s matkou, na základe
jej jednostranného rozhodnutia, na otcovi neznámej adrese v Bratislave, o ktorej si matka nepraje, aby
mal otec v súčasnosti vedomosť. Otec a matka spoločne žili od roku 2018 a v ich vzťahu sa vyskytovali
bežné partnerské nedorozumenia, avšak vždy ich bez vážnych konfliktov spoločne vyriešili. Otec sa
maloletému synovi vždy riadne venoval a snažil sa s ním tráviť čo najviac času a podieľať sa na
starostlivosti o neho a zároveň sa snažil rodinu zabezpečiť aj ekonomicky. Otec a matka maloletého syna

nemali uzavreté manželstvo, boli len partnermi, ktorí nemajú upravené rodičovské práva a povinnosti
k maloletému synovi rozhodnutím súdu. V aktuálnej situácii, z dôvodov uvedených ďalej, najmä preto,
že matka s dieťaťom sa zdržujú na neznámom mieste a otec nemá možnosť ich reálne kontaktovať,
otec nepovažuje dohodu rodičov na výkone ich rodičovských práv a povinností za možnú. Matka a otec
maloletého syna sa na základe podnetu matky ako partneri rozišli v januári roku 2021. Otec považuje

za dôvod rozchodu ich rozdielnosť pováh a odlišnú predstavu matky o ďalšom živote. Otec rozchod
akceptoval, no i napriek tomu, mal a má záujem sa s maloletým synom stretávať a byť s ním v kontakte,
podieľať sa na jeho výchove a zabezpečení potrieb dieťaťa, aby mu mohol byť naďalej otcom, bez
ohľadu na to, že si on s matkou nerozumie. Zo začiatku, po partnerskom rozchode s matkou, nemal
otec záujem riešiť otázky styku s maloletým synom na základe rozhodnutia súdu. Mal za to, že dvaja

dospelí ľudia, ktorí určitý čas viedli spoločnú domácnosť a majú spolu dieťa sa dokážu dohodnúť na
výkone ich rodičovských práv a povinností. S odstupom času otec zistil, že dohoda s matkou ani čo sa
týka ich maloletého syna nie je možná, najmä preto, že matka sa s ich maloletým synom odsťahovala z
posledného spoločného bydliska, a to bez jeho súhlasu alebo vôbec vyjadrenia postoja k veci, a aktuálne
bráni otcovi v akomkoľvek kontakte s ich maloletým synom. Je potrebné poukázať na to, že vzhľadom na

nízky vek maloletého syna, otec nespochybňuje nutnú osobnú starostlivosť matky. Otec má však záujem
sa so svojim synom naďalej stretávať a byť s ním v pravidelnom kontakte, podieľať sa na jeho výchove a
zabezpečovaní jeho potrieb aby mu napriek nezhode v partnerskom živote s matkou, mohol byť naďalej
nielen formálne ale otcom so všetkým čo k tomu patrí, či už právne alebo s medziľudského hľadiska.
Nemalý význam na tom má i fakt, že malé dieťa rýchlo zabúda, resp. mení svoje citové naviazanie na

osobu otca, nakoľko práve venovaný čas a poskytnutá starostlivosť sú to, čo malému dieťaťu vytvára
citové väzby a vzťah s osobou, ktorá má záujem a nebráni sa byť otcom len formálne. Otec nechce
dopustiť, aby so synom (postupom času) stratil kontakt, a to aj vzhľadom na vyššie uvedené. Matka
s otcom aktuálne vôbec nekomunikuje a otec nepozná ani presnú adresu bydliska syna, nakoľko sa
matka vyjadrila, že si to neželá. Pôvodne mu matka tvrdila, že odchádza iba na chvíľu, no odstupom

času je zjavné, že sa do miesta pôvodného bydliska vrátiť nemieni, keďže takýto stav trvá už niekoľko
mesiacov. V čase, keď ešte spoločne viedli spoločnú domácnosť sa otec o ich maloletého syna riadne
staral, poskytoval mu ucelené rodinné zázemie z jeho strany, robili a vychádzali spolu v úplne bežných
veciach, adekvátne k veku dieťaťa. Aktuálne však otec nemá so synom prakticky žiadny kontakt a s
matkou sa na kontakte so synom dohodnúť nevie resp. nechce, a to aj napriek opakovaným pokusom z

jeho strany. Opakovane matku normálnym spôsobom žiadal, aby mu umožnila kontakt so synom, pričom
(zrejme naivne) dúfal, že sa ako dospelí rodičia na výkone svojich rodičovských práv a povinností riadne
a bez vážnejších problémov dohodnú, avšak jeho snaha zostala bezvýsledná. Od marca 2021 nemal
otec žiadnu možnosť stretnúť sa s maloletým synom, napriek tomu, že opakovane matku kontaktoval
s prosbou a žiadosťou, aby mu to umožnila. Otec považuje za nesmierne dôležité, aby v tomto veku

maloletého syna mohol byť s ním (v rozumnej miere) často ale najmä pravidelne. Je ochotný prijať aj
kratší čas strávený s maloletým synom, pokiaľ mu bude umožnený pravidelný a nezriedkavý kontakt.
Otec na si druhej strane samozrejme plne uvedomuje a s porozumením rešpektuje potreby syna, pričom
s ním chce mať vytvorený normálny otcovský vzťah, ktorý bude možné do budúcna len prehlbovať,
vzhľadom na synove s vekom a dospievaním narastajúce potreby, či už materiálne, výchovné alebo

citové, a aj ich vzájomný kontakt bude možné i rozširovať podľa aktuálneho veku a potrieb v súčasnosti
maloletého syna. S poukazom na vyššie uvedené si je otec vedomý a má obavy z toho, že v takomto
stave, aký matka aktuálne svojím postojom k veci vytvorila, na neho syn pomerne "rýchlo „zabudne a
opätovné budovanie vzťahu po všetkých stránkach so synom bude značne komplikované. Z pohľaduotca je takéto správanie matky absolútne kontraproduktívne s ochranou záujmov maloletého dieťaťa.
Fungovať v režime, kedy nie je možné jednoznačne povedať, či sa vôbec styk realizovať bude, resp.
aktuálne vôbec nebude, bez možností a „vyhliadok" zmien v takomto postoji matky, je okrem iného

najmä pre otca bytostne neúnosné. Otec poukázal na to, že vždy rešpektoval potreby maloletého syna
a neurobí/1 nič, čo by nebolo v jeho záujme. Takisto si uvedomuje že bez toho, aby mal možnosť alebo
aspoň vidinu byť so svojím synom, sa ich vzájomný vzťah nikam neposunie, prinajlepšom bude iba
stagnovať, v tom horšom prípade sa „zdravý" vzťah otca so synom zničí úplne. Otec má preto za to, že
je nevyhnutné upraviť rodičovské práva a povinnosti medzi rodičmi v záujem ich maloletého syna a jeho

ďalšieho všestranného vývoja a života. Z pohľadu otca je nevyhnutné, aby bola nielen úprava kontaktu
maloletého syna a otca tak, aby mohol reálne a adekvátne veku, potrebám a záujmom maloletého syna
s ním tráviť čas, aby mu bolo umožnené si spoločne plánovať bežné aktivity zodpovedajúce aktuálnemu
veku syna. Je predovšetkým v záujme dieťaťa, aby si normálne a mohlo budovať svoj vzťah s druhým
rodičom a aby tento vzťah bol dôstojný a nepoznačený len animozitami a partnerskými nezhodami
rodičov, pre ktoré svoj ďalší život neplánujú spoločne. Do marca 2021 bol otcovi umožnený zo strany

matky s maloletým, celkovo za tie tri mesiace asi 4x na verejne prístupnom ihrisku v Bratislave, na
Vodárenskej ul., jednalo sa o asi 2-oj hodinové stretnutia. Od apríla 2021 však, napriek domáhaniu sa
zo strany otca (cestou SMS) matka otcovi styk neumožňuje. Vzhľadom na vzniknutú situáciu otec sa
rozhodol doplatiť dlžné výživné za mesiace 1/2021 až 6/2021 a od tohto termínu toto platí pravidelne.
Matka otca doposiaľ nevyzvala na žiadnu úhradu výživného ani nepreukázala podklady, ovplyvňujúce

úvahu o jeho výške. Pri úvahe o výživnom otec vzal do úvahy svoje príjmové pomery, predpokladané
príjmové pomery matky a predpokladané oprávnené potreby maloletého, v kontexte so zásadou, že
maloleté dieťa by malo zdieľať rovnakú životnú úroveň ako jeho rodičia. Preto otec platí dobrovoľné
výživné vo výške 100 € mesačne. Výživné takto posiela matke na poslednú jemu známu adresu matky
- V. XXXX/XX, A. - teda k rukám matky. Otec maloletého syna je rovnako už otcom dvoch detí, Tomáša

(40 rokov) a Matúša (38 rokov). Obe sú samostatné, samostatne zárobkovo činné a nevzťahuje na nich
povinnosť otca prispievať na ich výživu. Otec teda nemá inú vyživovaciu povinnosť. Otec maloletého
syna v súčasnosti je konateľom a 50% spoločníkom spoločnosti GALAXIA CENTRUM s.r.o. a z tejto
činnosti má ekonomický príjem výhrade zo zúčtovania zisku spoločnosti. Ťažiskovo sa jedná o prenájom
budovy, ktorú spoločnosť vlastní. V roku 2019 bol zisk spoločnosti 9 766 €, ale v roku 2020, vzhľadom

na COVID dopady na nájomné, bola spoločnosť v strate -8 223 €. Otec si svoje potreby, v nevyhnutnom
rozsahu, vrátane výživného, hradí dnes zo svojich úspor z podnikania z minulosti. Ako dopadne rok
2021 môže otec len odhadovať, vzhľadom na COVID situáciu a absenciu prímu spoločnosti (nájomného
z budovy) na jar, v lete predpokladá čiastočné vykrytie strát z jari 2021, ale hospodársky výsledok, a
tým i jeho príjem z rozdelenia zisku, ovplyvní jeseň a zima 2021 s a rozsah 3. vlny COVID a s tým

súvisiace obmedzenia a výpadky nájomného. Čo sa týka právnych krokov a postupu otca pred týmto
návrhom otec uviedol, že sa pokúsil riešiť vec podnetom na Úrad práce sociálnych vecí a rodiny, pričom
sa pri následnom telefonickom rozhovore s matkou a Úradom práce sociálnych vecí a rodiny stav
nijako nezmenil. Otec následne podal návrh na vydanie neodkladného opatrenia, doručený súdu dňa
12.05.2021, výlučne v otázke úpravy styku s maloletým synom, na Okresný súd Pezinok, vedené pod

sp. zn. 12P/58/2021, kde súd o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia unesením zamietol
ako neopodstatnený. Vzhľadom na vyššie uvedené, ako i na tú skutočnosť, že otec maloletého chce
maloletému vytvárať prostredie vhodné pre jeho zdravý fyzický i mentálny vývoj, avšak i s ohľadom na
vek maloletého, otec maloletého navrhuje, aby súd po vykonanom dokazovaní vyhovel jeho návrhu,
aby zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, aby súd určil, že otec aj matka boli oprávnení

zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok, aby bol otec zaviazaný povinnosťou prispievať na
výživu maloletého sumou vo výške 100,- EUR mesačne a aby súd upravil styk otca s maloletým. Súdne
pojednávanie vo veci samej bolo vytýčené na termín 06.12.2021.

7. Kolízny opatrovník maloletého vo svojej správe zo dňa 21.10.2021 uviedol, že rodinu maloletého

Q. evidujú od apríla 2021, na základe dopytu otca maloletého a jeho žiadosti o súčinnosť. Otec žiadal
oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately o pomoc s nastavením styku s maloletým,
v ktorom mu podľa jeho vyjadrení matka bránila. Matka sa bez súhlasu otca a jeho upovedomení
odsťahovala s maloletým na adresu do Bratislavy, o čom ÚPSVaR Pezinok informoval Okresný súd
Pezinok listom č. 2021/98480 - OSV/SPODaSK. S matkou bol vykonaný pohovor na pôde OSPODaSK,

kde uviedla celú genézu vzťahu medzi ňou a otcom dieťaťa. Matka avizovala, že otec sa nesprával
vhodne, bol agresívny a menil nálady. Počas incidentu v období Vianoc, kedy sa otec nesprával vhodne
a kričal dlhšiu dobu zažil podľa matky maloletý šok a dlhé hodiny plakal, pokým ho upokojila. Zo šetrení
a získaných informácií však neevidujú, žeby otec chcel dieťaťu zámerne ublížiť, alebo ho zámerneohrozil. Vzniknuté situácie vznikali pravdepodobne z napätia medzi rodičmi dieťaťa a neusporiadaných
vzťahov, rozdielnosti názorov a pováh. Otec maloleté dieťa nevidel od marca roku 2021. Otec podal na
Okresný súd Pezinok návrh na neodkladné opatrenie k úprave styku so synom - konanie č. 12P/58/2021.

Neodkladné opatrenie Okresný súd Pezinok zamietol uznesením č. 12P/58/2021-22 s právoplatnosťou
2.7.2021. Otcovi bola na základe jeho písomnej žiadosti o intervenciu zaslaná i odpoveď úradným listom
č. 2021/125230/OSV/SPODaSK. Súčasťou obsahu bol i zámer o realizáciu styku otca s maloletým a
jeho konkrétne nastavenie. Matka však akékoľvek návrhy zo strany OSPODaSk odmietla. Na Okresnom
súde Pezinok je vedené konanie k úprave styku otca s maloletým vo veci samej pod č. 5P/129/2021

na základe návrhu podaného otcom dieťaťa. V rodine bolo u oboch rodičov zrealizované šetrenie
bytových a sociálnych pomerov príslušnými úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny. Bytové pomery
neboli spochybnené. Súčasťou obsahu správy zo šetrenia u matky zo dňa 13.10.2021 je aj text: „ Matka
si predstavuje, že by sa otec mohol stretávať s maloletým vzhľadom k jeho útlemu veku iba za jej
prítomnosti, na pár hodín týždenne, zatiaľ bez prespania. Neskôr, kým by bol väčší, by sa mohli
stretávania s otcom predĺžiť. Záležalo by na tom, ako by maloletý vnímal otca. Matka na záver nevylúčila,

že ak by sa situácia s maloletým stabilizovala, zvažuje návrat do Pezinka k starým rodičom maloletého.“
Návrh matky na neodkladné opatrenie na zákaz styku otca s dieťaťom doručeným ÚPSVaR-u Pezinok
dňa 20.10.2021, teda s týždenným rozdielom po prijatí správy z prešetrenia pomerov u matky z pohľadu
kolízneho opatrovníka nekorešponduje s obsahom správy a uvedenou citáciou, kde sa vyjadrenia
matky výrazne líšia. Ďalším dôležitým faktom je, že otec sa s dieťaťom vôbec nestretáva. Maloletý nie

je ohrozený na zdraví, či živote a starostlivosť o neho zabezpečuje momentálne iba matka, kolízny
opatrovník teda nevidí priestor a opodstatnenie vydania neodkladného opatrenia. Vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti v prípade rodiny maloletého odporúča kolízny opatrovník návrh matky zamietnuť.

8. Podľa § 2 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia

Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy
žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania a konanie podľa tohto
zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

9. Podľa § 324 od. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho

skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená

11. Podľa § 329 od. 1 Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

12. Podľa § 329 od. 1 Civilného sporového poriadku pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v
čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

13. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

15. Podľa § 331 ods. 1 Civilného sporového poriadku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak
bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí
ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu
im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.

16. Podľa §332, ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením,
ak osobitný predpis neustanovuje inak.17. Podľa § 361 Civilného mimosporového poriadku súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to
vyžaduje verejný záujem.

18. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

19. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom
pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého
dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a
stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa

zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

20. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na

výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

21. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a

dôslednástarostlivosťovýchovu,zdravie,výživuavšestrannývývinmaloletéhodieťaťa,b)zastupovanie
maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

22. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

23. Neodkladné opatrenie je zabezpečovacím inštitútom i v civilnom mimosporovom procese a jeho
zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť zväčša dočasnou alebo provizórnou
úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v už začatom konaní, ako aj
po ňom nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti a zjednodušenia

nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia
má väčšinou predbežný charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd
zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej; pri relevantných skutočnostiach, z ktorých
súd vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, postačuje ich osvedčenie (tzn.
stav vysokej miery pravdepodobnosti) z dostupných dôkazných prostriedkov.

24. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia teda je, aby účastník osvedčil
uplatňovaný nárok a osvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktorá nemusí vyplývať len z
naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu
maloletého dieťaťa. Súd môže rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov a bez nariadenia

pojednávania, len na základe osvedčenia tvrdených skutočností. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom
opatrení nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré sú predmetom riadneho (plnohodnotného) dokazovania v
meritórnom konaní. O otázke konečnej úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu súd vykoná riadne
dokazovanie a vo veci rozhodne až v meritórnom konaní. Zo samotnej podstaty konania o nariadení
neodkladného opatrenia vyplýva, že súd nevykonáva dokazovanie ohľadom tvrdených skutočností. Súd

môže vychádzať iba z údajov uvedených v návrhu, prípadne osvedčených priloženými listinami alebo
dôkazmi predloženými navrhovateľom. Mieru pravdepodobnosti, s akou sú uvedené údaje pravdivé,
pritom súd vyhodnocuje vzhľadom na individuálne okolnosti návrhu. V konaní o nariadení neodkladného
opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia na jeho navrhovateľovi, pričom na splnenie tejto povinnosti savyžaduje, aby navrhovateľ súdu navrhoval aspoň dôkazy základného významu pred osvedčenie nároku,
ktorý ma byť dočasne chránený neodkladným opatrením.

25. V konaniach týkajúcich sa starostlivosti o maloleté deti, ktorého primárnym účelom je hlavne
ochrana maloletých detí, je na uvážení súdu, či sú splnené všetky zákonné podmienky na nariadenie
požadovaného neodkladného opatrenia. K nariadeniu neodkladného opatrenia vo veciach starostlivosti
o maloletých by mal súd pristúpiť, najmä ak je ohrozená výživa maloletého dieťaťa alebo nie je
zabezpečená riadna starostlivosť o maloleté dieťa. Maloleté dieťa sa neocitlo bez starostlivosti, jeho

život, zdravie a priaznivý vývoj nie sú vážne ohrozené a ani narušené. Zároveň treba dodať, že
neodkladné nariadenie možno nariadiť, iba ak nie sú splnené podmienky pre konečné rozhodnutie,
pričom svoje opodstatnenie stráca, len čo súd poskytne narušeným alebo ohrozeným právam definitívnu
ochranu. Zmyslom právnej úpravy neodkladného opatrenia v konaní o starostlivosti o maloleté deti je
ochrana práv detí v prípade konkrétneho ohrozenia, a to len do doby, kým o výchove maloletého dieťaťa
nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení zákona o rodine.

26. Po oboznámením sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, s jeho prílohami a so
správou od kolízneho opatrovníka súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na nariadenie
neodkladného opatrenia a preto návrh zamietol. Súd poukazuje na to, že zákaz styku rodiča s maloletým
dieťaťom je tak závažným zásahom do jeho rodičovských práv, ale aj práv dieťaťa, že ho nie je

možné vysloviť bez riadneho preukázania jeho dôvodnosti. Takýto záver nie je možné urobiť len z
vyjadrení matky, a určenie, či styk rodiča s maloletým dieťaťom ohrozuje psychické alebo fyzické zdravie
dieťaťa vyžaduje spoluprácu súdu s odborníkmi z iných vedeckých odborov. Z obsahu návrhu a jeho
odôvodnenia, ako aj z vyjadrenia kolízneho opatrovníka nevyplýva, že v tomto konkrétnom prípade by
boli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd sa pri svojom rozhodovaní priklonil

k návrhu kolízneho opatrovníka, aby návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol,
nakoľko počas šetrenia z vyjadrení vyšlo najavo, že matka nechce v budúcnosti otcovi brániť v styku
s maloletým a aktuálne je maloletý vo výlučnej starostlivosti matky mimo bydliska otca a otec nie je
s maloletým aktuálne v žiadnom kontakte a to už od marca 2021, teda maloletého nijako neohrozuje
a konflikt je iba medzi rodičmi maloletého, matka svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia

odôvodnila iba situáciami z minulosti. Súd má za to, že matka neosvedčila naliehavosť ani neodkladnosť
dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania pre nariadenie neodkladného opatrenia, a teda nie je
splnený predpoklad naliehavosti požadovanej úpravy, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu, výchova
maloletého nie je ohrozená do takej miery, aby bolo potrebné zasiahnuť do rodičovských práv otca do
takej miery, že by súd rozhodol o zákaze styku otca s maloletým. Zmyslom právnej úpravy neodkladného

opatrenia v konaní o starostlivosti o maloleté deti je ochrana práv detí v prípade konkrétneho ohrozenia,
a to len do doby, kým o výchove maloletého dieťaťa nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení
zákona o rodine. Súd má za to, že potreba zásahu do faktického stavu nie je daná, a preto s poukazom
na vyššie uvedené návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia a záverom zdôrazňuje, že v konaní o nariadení neodkladného opatrenia sa

nevykonáva plnohodnotné dokazovanie tak, ako v prípade meritórneho konania, v rámci ktorého je
termín pojednávania vytýčený na deň 06.12.2021.

27. O trovách konania súd rozhodne v meritórnom rozhodnutí (§ 58 Civilného mimosporového poriadku).

Poučenie:

Protitomutouzneseniu možnopodaťodvolaniedo15dníodjehodoručenianaOkresnomsúdePezinok.
( § 357 Civilného sporového poriadku, a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku )

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( §127 ods. 1 Civilného sporového

poriadku )

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania. ( §127 ods. 2 Civilného sporového poriadku )V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 Civilného sporového poriadku )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. ( § 364 Civilného sporového poriadku)

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. ( § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku )

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o
odvolaní. ( § 62 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku )