Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. január 2020

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 25C/123/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2312210635
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Jakubovič

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2020:2312210635.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Rastislavom Jakubovičom v právnej veci

žalobcov: v 1/ rade F. Z., I.. XX.X.XXXX, Z. N. I. O. XX, O. X/ L. W. Z., I.. XX.X.XXXX, Z. N. I. O. XX
F. O. X/ L. O. Z., I.. XX.XX.XXXX, Z. XXX XX B. O., Č., T.Ů. W. XX, proti žalovaným: O. X/ L. G. Z.,
I.. XX.XX.XXXX, Z. N. I. O. XX, O. X/ L. N. G., I.. X.X.XXXX, Z. G., B.. N. XXX/XX, O. X/ L. F. Z., I..
XX.XX.XXXX, Z. XXXX J., I. XXA, žalované v 2/ a 3/ rade zastúpené: Advokátska kancelária JUDr.
Ladislav Magyerka, s.r.o., Ernestova bašta 2, Nové Zámky, IČO: 36857751, žalovaný v 4/ rade NEM,
s.r.o., IČO: 36 725 021, Galanta, Hlavná 991/39, žalovaný O. X/ L. B. G., I.. XX.X.XXXX, Z. Š., Y.. I.K.
XXX/X, Ž. O. X/ L. E. K., I.. XX.XX.XXXX, Z. G. XXX, žalovaný v 6/ rade zastúpený: JUDr. Ľudovít

Štanglovič, advokát so sídlom Šaľa, Jarmočná 2264/3, IČO: 514 748 41, žalovaná O. X/ L. W. L., I..
XX.X.XXXX, Z. Š., Z. XX, žalovaná v 7/ rade zastúpená: Čibrik & Blazsek advokátska kancelária s.r.o.,
IČO: 46255010, so sídlom Šaľa, Hlavná 14, o určenie vlastníckeho práva a vrátenie nehnuteľnosti takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd žalovaným náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.5.2012 domáhal aby súd určil, že
je vlastníkom nehnuteľností vedených na Y. Č.. XXXX B. N.. Ú.. Š. F. X. M..Č.. XXXX B. I. B.. L.. „.

Č.. XXXX/X F. F. B.. L.. „. Č.. XXXX/X - E. B. F. I. T. O. XXX W., B.. L.. „. Č.. XXXX/X - E. B. F. I.
T. O. XXX W., B.. L.. „. Č.. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX W. F. B.. L.. „. Č..
XXXX - E.Á. T. O. XXX W.. Svoju žalobu pôvodný žalobca odôvodnil tak, že sporné nehnuteľnosti mal
Kúpnou zmluvou dňa 20.4.2007 ako predávajúci previesť na žalovaného v 1/ rade za kúpnu cenu X
XXX XXX,- M.. Následne mal žalovaný v 1/ rade tieto nehnuteľnosti kúpnou zmluvou zo dňa 27.6.2007
previesťnapôvodnežalovanéhov2/radezakúpnucenuXXXXXXX,-M..Následnevrokoch2007-2010
došlo k prevodom sporných nehnuteľností medzi pôvodnými žalovanými, pričom v čase rozhodovania

súdu sú tieto nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej v 7/ rade, pôvodne žalovanej v 6/ rade, ktorá ich
nadobudlaKúpnouzmluvoudňaXX.XX.XXXX.PodľatvrdenípôvodnéhožalobcutentoKúpnuzmluvuzo
dňa 20.4.2007 nikdy nepodpísal a o jej existencii nemal vedomosť. Následne po vykonanom znaleckom
dokazovaní vzhľadom na jeho závery pôvodný žalobca svoju argumentáciu zmenil a neplatnosť kúpnej
zmluvy odvodzoval od jej rozporu s dobrými mravmi, pričom tento rozpor však bližšie nekonkretizoval.

2. Žalovaný v 1/ rade uviedol, že žiadne kúpne zmluvy so žalobcom a následne ani so žalovaným v

2/ rade nepodpisoval a o existencii kúpnych zmlúv taktiež nemal vedomosť. Súčasní žalovaní v 5/ a 6/
rade uviedli, že žalobu považujú za nedôvodnú a to vzhľadom na to, že kúpne zmluvy spĺňajú všetky
formálne náležitosti a žalobca svoje tvrdenia nepodložil žiadnymi relevantnými dôkazmi. Žalovaná v 7/
rade uviedla, že nehnuteľnosti nadobudla do vlastníctva na základe Kúpnej zmluvy a následného vkladuvlastníckeho práva č. O. XXXX/XXXX E. X. XX.XX.XXXX. Nehnuteľnosti nadobudla od žalovaného v 6/
rade.Zatietoriadnezaplatila.Oplatnomnadobudnutísvojhovlastníckehoprávanemalaaždodoručenia
žaloby žiadne pochybnosti. Žiadne okolnosti ktoré by mohli zakladať neplatnosť právneho úkonu ktorým

vlastníckeprávonadobudlajejnebolivčaseprevoduvlastníckehoprávaznáme.Otom,ženehnuteľnosti
sú na predaj sa dozvedela z inzercie na internete, pričom ich kúpu financovala z hypotekárneho úveru.
Žalovaná v 7/ rade taktiež poukázala na to, že v čase kedy nehnuteľnosti do vlastníctva nadobudla,
bol rodinný dom v dezolátnom stave a ona sama vykonala stavebné práce, ktorými zasiahla a zmenila
základné konštrukčné časti domu a dispozičné riešenie. K domu vybudovala prístavbu, vybudovala novú

vodovodnú, plynovú a elektrickú prípojku. Na priľahlých plochách ktoré sú tvorené ostatnými pozemkami
vybudovala spevnené plochy, vysadila nové porasty, postavila bazén a záhradný altánok. V dôsledku
týchto investícií prestal pôvodný rodinný dom existovať a došlo k vybudovaniu novej stavby a to na
základe investícií, ktoré výrazne presiahli hodnotu pôvodných nehnuteľností.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámil sa s obsahom pripojeného

spisového materiálu, oboznámil sa s obsahom výpovedí vypočutých svedkov ako aj s obsahom
Znaleckého posudku Č.. X/XXXX, ktorý vo veci vypracovala Mgr. Mária Zelenková, znalkyňa z odboru
písmoznalectva, pričom po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav veci:

Pôvodný žalobca ako právny predchodca súčasných žalobcov v 1/ až 3/ rade uzatvoril so žalovaným

v 1/ rade dňa XX.X.XXXX Kúpnu zmluvu, ktorou previedol na žalovaného v 1/ rade vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam vedeným na Y. Č.. XXXX B. N.. Ú.. Š.. Podpisy oboch účastníkov zmluvy boli overené
a bola osvedčená ich pravosť notárkou JUDr. Alenou Kovácsovou.

4. Následne dňa 27.6.2007 žalovaný v1/ rade ako vtedajší vlastník sporných nehnuteľností previedol

vlastnícke právo k nim na pôvodne žalovaného v 2/ rade, pričom podpis žalovaného v 1/ rade ako
predávajúceho bol osvedčený na matrike Mesta Šaľa.

5. Následne v rokoch 2007 až 2010 došlo k prevodom vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam
medzi pôvodne žalovanými v 2/ až 5/ rade, pričom od žalovaného v 5/ rade, ktorý je v súčasnosti

žalovaným v 6/ rade nadobudla nehnuteľnosti do vlastníctva súčasne žalovaná v 7/ rade, pričom vklad
vlastníckeho práva bol povolený Správou katastra Galanta titulom kúpnej zmluvy pod č. O. XXXX/XXXX
E. X. XX.XX.XXXX.

6. Zo záverov Znaleckého posudku č. X/XXXX súd zistil, že podpis pôvodného žalobcu a podpis

žalovaného v 1/ rade na Kúpnej zmluve zo dňa XX.X.XXXX sú s najväčšou pravdepodobnosťou pravými
podpismi. Zo záverov znaleckého posudku súd taktiež zistil, že podpis žalovaného v 1/ rade na Kúpnej
zmluve zo dňa 27.6.2007 je s najväčšou pravdepodobnosťou jeho pravým podpisom. Z uvedených
záverov znaleckého dokazovania teda vyplynulo, že tvrdenia pôvodného žalobcu a tak aj žalovaného v
1/ rade o ich nevedomosti o existencii kúpnych zmlúv sa nezakladajú na pravde, pretože tieto zmluvy

nimi s najväčšou pravdepodobnosťou boli podpísané. V prípade Zmluvy zo dňa XX.X.XXXX sú závery
znaleckého dokazovania podporené aj výpoveďou svedkyne T. B., na pojednávaní dňa 4.2.2013, ktorá
popísala, akým spôsobom prebieha proces osvedčovania listín na notárskom úrade a vylúčila, že by
došlo k overeniu podpisu bez prítomnosti osoby pravosť podpisu ktorej sa má overiť.

7. Podstatnou okolnosťou podľa názoru súdu od ktorej závisí rozhodnutie vo veci je okolnosť, či mohlo
v prípade žalovanej v 7/ rade dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam
a to bez ohľadu na to, akým spôsobom prebehli predchádzajúce prevody tohto vlastníckeho práva.
Táto okolnosť je podľa názoru súdu podstatná práve z dôvodu, že v súčasnosti je vlastníčkou sporných
nehnuteľností práve žalovaná v 7/ rade, ktorej dobrá viera a dobromyseľnosť pri ich nadobúdaní nebola

v spore spochybnená stranou žalobcu, preto súd vychádzal z toho, že žalovaná v 7/ rade nemala pri
nadobúdaní nehnuteľností pochybnosť, že ich nadobúda v dobrej viere a taktiež nemala vedomosť o
žiadnych právnych prekážkach nadobudnutia svojho vlastníckeho práva. Dobrá viera žalovanej v 7/
rade vyplýva aj z toho, že nehnuteľnosti nadobúdala na základe ich inzercie a ich kúpu financovala
hypotekárnym úverom, pričom následne tieto nehnuteľnosti výrazným spôsobom zhodnotila. Ani tieto

tvrdenia žalovanej v 7/ rade v konaní neboli spochybnené žiadnymi dôkaznými prostriedkami.

8. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR každý má právo vlastniť majetok.9. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

10. Podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy,
nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov ak osobitný
zákon neustanovuje inak.

11. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje
sa im rovnaká právna ochrana.

12. Na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení zaujal súd vo veci stanovisko, že v danom
prípade je potrebné posúdiť kolíziu dvoch práv plynúcich z vlastníctva nehnuteľných vecí a to jednak
vlastnícke právo pôvodného žalobcu ako aj vlastníctvo žalovanej v 7/ rade. Základnou otázkou pre

posúdenie preto zostáva to, či je možné za súčasného platného právneho stavu možné dobromyseľné
nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam od nevlastníka teda za situácie, keď prvotná kúpna
zmluvaktoroudošlokprevoduvlastníctvabyajbolaabsolútneneplatnýmprávnymúkonom.Vdanejveci
súd zaujal názor, že aj keď občiansky zákonník výslovne neupravuje možnosť nadobudnúť vlastnícke
právoknehnuteľnostiamodnevlastníkaibanazákladedobrejvierynadobúdateľajepotrebnévychádzať

z toho, že takáto situácia je možná. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na Nález Ústavného súdu SR
I. ÚS/151/2016-29 zo dňa 3.5.2017 v ktorom Ústavný súd riešil obdobnú skutkovú aj právnu situáciu,
keď došlo k prevodu vlastníckeho práva poručiteľom v situácii, kedy boli znížené vôľové vlastnosti
a tento nebol schopný predvídať následky svojho konania a teda išlo o absolútne neplatný prevod
vlastníckeho práva. Následne po takomto prevode vlastníckeho práva z poručiteľa došlo k reťazeniu

nasledovných prevodov, až vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobudli sťažovatelia, ktorí v konaní
pred všeobecnými súdmi neboli úspešní. Na základe konštatovania všeobecných súdov že primárny
prevod vlastníckeho práva bol absolútne neplatným právnym úkonom. V tejto situácii Ústavný súd
konštatoval v bode 15/ odôvodnenia nálezu, že princíp dobrej viery chrániaci účastníkov v súkromno-
právnych vzťahov je jedným z kľúčových prejavov princípu právnej istoty odvíjajúceho sa od princípu

právneho štátu. Nadobúdateľovi vlastníckeho práva, pokiaľ toto právo nadobudol v dobrej viere, musí
byť poskytovaná široká právna ochrana, pretože v opačnom prípade by si nemohol byť istý svojim
vlastníctvom. Otázkou dobrej viery takého nadobúdateľa vlastníckeho práva sa musia všeobecné
súdy vždy riadne zaoberať pri jeho spochybňovaní treťou osobou. Ústavný súd ďalej konštatuje, že
z hľadiska poskytnutia ústavno-právnej ochrany musí byť postavené na rovnakú úroveň vlastnícke

právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom
na základe jeho dobrej viery. V prípade keď sa dostávajú do vzájomnej kolízie princíp ochrany dobrej
viery ďalšieho nadobúdateľa a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka a nie je možné
zachovať maximum z oboch týchto práv, je potrebné prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti
a zvažovať všeobecné súvislosti ako aj individuálne okolnosti konkrétneho prípadu. Podľa názoru

Ústavného súdu ktorý bol jednoznačne formulovaný má vyššie riziko niesť nedbalý vlastník, než
nadobúdateľ v dobrej viere, pretože ten kto nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom ako vec opustila
vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom katastrálnom konaní.

13. Ústavný súd ďalej v odôvodnení svojho ústavného nálezu poukazuje aj na smerovanie praxe

rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, pričom príkladmo uvádza rozsudok KS v Trnave sp. zn.
24Co/811/2014 z 18.11.2015, ktorý bol ústavne konformný posúdený aj Ústavným súdom v uznesení
sp. zn. I ÚS/489/2016 zo 17.8.2016. V uvedenom rozhodnutí bola žaloba pôvodných vlastníkov ktorí
uzavreli absolútne neplatnú zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
zamietnutá a bola poskytnutá ochrana dobromyseľným nadobúdateľom, ktorí nadobudli vlastníctvo k

nehnuteľnostiam na základe sledu prevodných zmlúv a to po posúdení ich dobrej viery.

14. Podľa čl. 2 ods. 1 základných princípov CSP ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom
chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

15. Podľa čl. 2 ods. 2 základných princípov CSP právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne
očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych
autorít ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že
jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.16. Na základe vyššie uvedeného názoru Ústavného súdu SR a na základe vyššie uvedených
základných princípov CSP zaujal súd stanovisko, že v danom prípade je potrebné žalobu zamietnuť,

pričom je potrebné poukázať hlavne na to, že k primárnym prevodom vlastníckeho práva z pôvodného
žalobcu na žalovaného v 1/ rade a zo žalovaného v 1/ rade na žalovaného v 2/ rade došlo v dôsledku
ľahkovážneho prístupu pôvodného žalobcu k jeho vlastníctvu, pričom jeho tvrdenia o nevedomosti
existencie Zmluvy o prevode vlastníctva zo dňa XX.X.XXXX boli nepochybne vyvrátené v priebehu
konania. Riešenie otázky platnosti týchto zmlúv nebolo spôsobilé ani v prípade konštatovania o

ich absolútnej neplatnosti spochybniť vlastnícke právo žalovanej v 7/ rade, pretože táto nadobudla
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v dobrej viere. Ich kúpu financovala z hypotekárneho úveru z čoho
nepochybne vyplýva a to aj vzhľadom na to, že aj do nehnuteľnosti investovala finančné prostriedky,
že jej úmyslom pri nadobúdaní vlastníckeho práva bolo nehnuteľnosti vlastniť, držať a užívať a nebola
iba ďalším článkom v reťazi dočasných prevodov. Konajúci súd v súlade s názorom Ústavného súdu
SR teda konštatuje, že vzhľadom na skutkové okolnosti je potrebné pri aplikácii princípu právnej istoty

poskytnúť ochranu vlastníckemu právu žalovanej v 7/ rade, pretože táto ho nadobudla v dobrej viere.
O prístupe žalobcu k svojmu vlastníctvu svedčí aj to, že k žalobe došlo až po uplynutí piatich rokov
od prvotného prevodu vlastníckeho práva, čím podľa názoru súdu je preukázaný ľahkovážny prístup
samotnéhopôvodnéhožalobcu.Nazákladetýchtoskutočnostítedasúdkeďžedošlokvyriešeniuotázky,
či žalovaná v 7/ rade mohla nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam konštatuje, že nebolo

potrebné skúmať otázku absolútnej neplatnosti prvotných prevodných zmlúv, pretože ani ich prípadná
absolútna neplatnosť nemá vplyv na existenciu vlastníckeho práva žalovanej v 7/ rade. Tieto závery
súdu taktiež zohľadňujú aj požiadavku, aby každé rozhodnutie všeobecného súdu pri zohľadnení otázky
naliehavého právneho záujmu bolo konečnou inštanciou vyriešenia právnych vzťahov sporových strán,
pretože v opačnom prípade by prípadným vyhovením žalobe bol založený dôvod na niekoľko ďalších

sporov, ktorými by si bola nútená žalovaná v 7/ rade uplatňovať pred súdom svoje práva.

17. V neposlednom rade súd taktiež potrebuje poukázať na to, že hoci to bolo žalovanou v 7/ rade
naznačené, nebolo potrebné z dôvodu vyššie prezentovaného stanoviska riešiť otázku, či činnosťou
žalovanej v 7/ rade došlo k zániku pôvodnej nehnuteľnosti a k vzniku novej, pretože táto okolnosť by

nemala vplyv na konečné rozhodnutie súdu vo veci.

18. Súd taktiež upriamuje pozornosť na tú skutočnosť, že žalovaná v 7/ rade svoju argumentáciu
predniesla v samom úvode sporu vo svojom prvom vyjadrení k žalobe, pričom pôvodný žalobca hoci
bol počas takmer celého sporu zastúpený právnym zástupcom na tieto tvrdenia žalovanej v 7/ rade

nijako nereagoval, nijako ich nespochybňoval a nenavrhol dôkazy na vyvrátenie týchto tvrdení, hoci mal
v priebehu trvania sporu na to dostatok času. Preto súd vychádzal z toho, že tvrdenia žalovanej v 7/
rade o tom že nehnuteľnosti nadobúdala v dobrej viere bez vedomostí o ostatných okolnostiach ich
predchádzajúcich prevodov sú pravdivé.

19. Na základe týchto skutočností súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

20. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

21. Súd žalovaným aj napriek tomu, že boli v konaní úspešnou procesnou stranou náhradu trov
konania nepriznal a to vzhľadom na tú skutočnosť, že na strane súčasných žalobcov je potrebné vidieť
dôvody hodné osobitného zreteľa v tom, že súčasní žalobcovia sú univerzálnymi právnymi nástupcami
pôvodného žalobcu. Sami začatie tohto sporu neiniciovali, do jeho priebehu vstúpili až tesne pred
rozhodnutím vo veci samej takže je podľa názoru súdu potrebné skonštatovať, že na strane žalobcov

neexistuje procesné zavinenie neúspech strany žalobcov v spore. Je potrebné podľa názoru súdu
prihliadnuť taktiež aj na to, že formuláciu argumentov a dokazovanie ovplyvňoval v priebehu takmer
celého sporu zomrelý pôvodný žalobca, čiže za neúspech v spore je možné vidieť na jeho strane.
Taktiež v neposlednom rade súd poukazuje na tú skutočnosť, že situácia súčasných žalobcov čo sa týka
ich sociálneho a majetkového postavenia nie je taká, že by umožňovala bez ohrozenia uspokojovanie

ich vlastných potrieb nahradiť trovy konania v spore, ktorého započatie nemohli ovplyvniť a do jeho
priebehu vstúpili až v jeho záverečnom štádiu. Takéto rozhodnutie o trovách konania podľa názoru
súdu plne korešponduje s požiadavkou na spravodlivé usporiadanie vzťahov sporových strán. Taktiež
je potrebné dať do pozornosti to, že je nesporné, že v prípade pôvodných žalovaných v 2/ až 5/ radeišlo o subjekty, ktoré sa zúčastnili reťazenia prevodov vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam za účelom
získania majetkového prospechu, nie za účelom trvalého užívania nehnuteľností. Aj preto by priznanie
náhrady trov konania týmto žalovaným podľa názoru súdu nebolo spravodlivé.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa popri týchto všeobecných
náležitostiach uvedie aj to proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých

dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov

a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrhnavykonanieexekúciepodľaZákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.