Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. marec 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/40/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2312210635
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2312210635.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.
Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v spore žalobkýň: 1/ F. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom N. I. O.
XX, 2/ W. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom N. I. O. XX, 3/ O. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX B. O.,
ČR, T. W. XX, proti žalovaným: 1/ G. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. I. O. XX, 2/ N. G., nar. X.X.XXXX,
bytom G., P. N. XXX/XX, 3/ F. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXXX J., I. XXA, žalované 2/ a 3/ zastúpené:

AdvokátskakanceláriaJUDr.LadislavMagyerka,s.r.o.,Ernestovabašta2,NovéZámky,IČO:36857751,
4/ NEM, s.r.o., IČO: 36 725 021, Galanta, Hlavná 991/39, 5/ B. G., nar. XX.X.XXXX, bytom O., L. I. XXX/
X, 6/ E. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, žalovaný v 6/ rade zastúpený: JUDr. Ľudovít Štanglovič,
advokát so sídlom Šaľa, Jarmočná 2264/3, IČO: 514 748 41, 7/ W. L., nar. XX.X.XXXX, bytom O., Z. XX,
žalovaná v 7/ rade zastúpená: Čibrik & Blazsek advokátska kancelária s.r.o., IČO: 46255010, so sídlom
Šaľa, Hlavná 14, o určenie vlastníckeho práva a vrátenie nehnuteľností, o odvolaní žalovaného 6/ proti

rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 14. januára 2020, č.k. 25C/123/2012-602, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku II. týkajúcej sa náhrady trov
konania žalovaného 6/ m e n í tak, že žalovaný 6/ má voči žalobkyniam 1/, 2/, 3/ nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100%.

II. Žalovaný 6/ má voči žalobkyniam 1/, 2/, 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol žalobu žalobkýň, ktorou sa pôvodný
žalobca V. Z. domáhal určenia, že je vlastníkom nehnuteľností vedených na LV č. XXXX pre kat. úz.
O. ako dom číslo súpisné XXXX, postavený na parc. č. 1710/5, parc. č. 1710/4 - zastavané plochy
a nádvoria, parc. č. 1710/5, č. 1710/6 - zastavané plochy a nádvoria a nehnuteľnosti parc. č. 1711 -

záhrada o výmere 740 m2, keď tvrdil, že sporné nehnuteľnosti mal kúpnou zmluvou dňa 20.4.2007
ako predávajúci previesť na žalovaného 1/ za kúpnu cenu 1.500.000,- Sk. Kúpnu zmluvu však nikdy
nepodpísal a o jej existencii nemal vedomosť. Následne po vykonanom znaleckom dokazovaní svoju
argumentáciu zmenil a neplatnosť kúpnej zmluvy odvodzoval od jej rozporu s dobrými mravmi, pričom
tento rozpor bližšie nekonkretizoval. Žalovaný 1/ uviedol, že žiadne kúpne zmluvy so žalobcom a
následne so žalovaným 2/ nepodpisoval. O existencii kúpnych zmlúv nemal vedomosť. Súčasní

žalovaní 5/ a 6/ uviedli, že žalobu považujú za nedôvodnú a to vzhľadom na to, že kúpne zmluvy
spĺňajú všetky formálne náležitosti. Žalovaná 7/ uviedla, že nehnuteľnosti nadobudla do vlastníctva na
základe kúpnej zmluvy zo dňa 19.10.2010 a to od žalovaného 6/. Za tieto riadne zaplatila. O platnom
nadobudnutí svojho vlastníckeho práva nemala až do doručenia žaloby žiadne pochybnosti. Súd zistil,
že pôvodný žalobca ako právny predchodca súčasných žalobcov 1/ až 3/ uzatvoril so žalovaným 1/
rade dňa 20.4.2007 kúpnu zmluvu, ktorou previedol na žalovaného 1/ vlastnícke právo k predmetným

nehnuteľnostiam. Zo záverov znaleckého posudku č. 5/2015 súd zistil, že podpis pôvodného žalobcu
a podpis žalovaného 1/ na kúpnej zmluve zo dňa 20.4.2007 sú s najväčšou pravdepodobnosťoupravými podpismi. Taktiež zistil, že podpis žalovaného 1/ na kúpnej zmluve zo dňa 27.6.2007 je s
najväčšou pravdepodobnosťou jeho pravým podpisom. V prípade zmluvy zo dňa 20.4.2007 sú závery
znaleckého dokazovania podporené aj výpoveďou svedkyne T. B., ktorá vylúčila, že by došlo k overeniu

podpisu bez prítomnosti osoby, pravosť podpisu ktorej sa má overiť. V súčasnosti je vlastníčkou
sporných nehnuteľností žalovaná 7/, ktorej dobrá viera a dobromyseľnosť pri nadobúdaní, nebola v
spore spochybnená stranou žalobcu. Žalovaná 7/ nemala vedomosť o žiadnych právnych prekážkach
nadobudnutia svojho vlastníckeho práva. Dobrá viera žalovanej 7/ vyplýva aj z toho, že nehnuteľnosti
nadobúdala na základe ich inzercie a ich kúpu si financovala hypotekárnym úverom, následne tieto

výrazným spôsobom zhodnotila. Súd dospel k záveru, že je dôvodné žalobu zamietnuť, pričom poukázal
na to, že k primárnych prevodom vlastníckeho práva z pôvodného žalobcu na žalovaného 1/ a zo
žalovaného 1/ na žalovaného 2/ došlo v dôsledku ľahkovážneho prístupu pôvodného žalobcu k jeho
vlastníctvu, pričom jeho tvrdenia o nevedomosti existencie zmluvy o prevode vlastníctva zo dňa
20.4.2007 boli nepochybne vyvrátené v priebehu konania. Riešenie otázky platnosti zmlúv nebolo
spôsobilé ani v prípade konštatovania o ich absolútnej neplatnosti spochybniť vlastnícke právo žalovanej

7/, pretože táto nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v dobrej viere. Na základe toho, že
žalovaná mohla nadobudnúť vlastníckeho právo k nehnuteľnostiam z dôvodu jej dobrej viery, nebolo
potrebné skúmať otázku absolútnej neplatnosti prvotných prevodných zmlúv, pretože ani ich prípadná
absolútna neplatnosť nemá vplyv na existenciu vlastníckeho práva žalovanej 7/. Žalovaná 7/ svoju
argumentáciu predniesla v samom úvode sporu vo svojom prvom vyjadrení k žalobe, pričom pôvodný

žalobca, hoci bol počas takmer celého sporu zastúpený právnym zástupcom, na tieto tvrdenia žalovanej
nijako nereagoval, nespochybňoval ich a nenavrhol dôkazy na vyvrátenie týchto tvrdení. Preto súd
vychádzal z toho, že tvrdenia žalovanej 7/ o tom, že nehnuteľnosti nadobúdala v dobrej viere bez
vedomostí o ostatných okolnostiach ich predchádzajúcich prevodov sú pravdivé. Preto žalobu zamietol.
Otrováchkonaniarozhodolpodľa§257CSP.Súdžalovanýmajnapriektomu,že bolivkonaníúspešnou

procesnou stranou, náhradu trov konania nepriznal vzhľadom na skutočnosť, že na strane súčasných
žalobkýň je potrebné vidieť dôvody hodné osobitného zreteľa. Súčasné žalobkyne sú univerzálnymi
právnymi nástupcami pôvodného žalobcu. Sami začatie tohto sporu neiniciovali. Do jeho priebehu
vstúpili až tesne pred rozhodnutím vo veci samej, takže na ich strane neexistuje procesné zavinenie na
neúspechu strany žalobkýň v spore. Je treba prihliadnuť taktiež aj na to, že formuláciu argumentov a

dokazovanie ovplyvňoval v priebehu takmer celého sporu zomrelý pôvodný žalobca, takže neúspech
v spore je možné vidieť na jeho strane. V neposlednom rade súd poukázal na skutočnosť, že situácia
súčasných žalobkýň, čo sa týka ich sociálneho a majetkového postavenia, nie je taká, že by umožňovala
bez ohrozenia uspokojovanie ich vlastných potrieb nahradiť trovy konania v spore, ktorého začatie
nemohli ovplyvniť a do jeho priebehu vstúpili až v jeho záverečnom štádiu. Takéto rozhodnutie o trovách

korešponduje s požiadavkou na spravodlivé usporiadanie vzťahov sporových strán. Je nesporné,
že v prípade pôvodných žalovaných 2/ až 5/ išlo o subjekty, ktoré sa zúčastnili reťazenia prevodov
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam za účelom získania majetkového prospechu, nie za účelom
trvalého užívania nehnuteľnosti. Aj preto by priznanie náhrady trov konania týmto žalovaným podľa
názoru súdu nebolo spravodlivé.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v časti náhrady trov konania podal odvolanie žalovaný 6/,
keď navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. o náhrade trov konania zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo aby tento zmenil tak, že žalovanému 6/ náhradu trov konania
prizná v rozsahu 100% a takisto mu prizná nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie vec vo výroku II. nesprávne právne posúdil. Správne
na daný skutkový stav mal aplikovať ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a nie aplikovať ust. § 257 CSP. Ustanovenie § 255 ods.
1 CSP neposkytuje súdu možnosť úvahy, ale prikazuje priznať náhradu trov konania podľa procesného
výsledku sporu. Nesprávny je aj názor súdu o tom, že na strane žalobkýň neexistuje procesné zavinenie

neúspechu strany žalobkýň v spore. Je potrebné podľa názoru súdu prihliadať aj na to, že formuláciu
argumentovadokazovanieovplyvňovalvpriebehutakmerceléhosporuzomrelýpôvodnýžalobca,takže
neúspech v spore je možné vidieť na jeho strane. Tvrdenia o tom, že dokazovanie ovplyvňoval takmer
počas celého konania pôvodný žalobca je irelevantné a právne nesprávne. Pretože z pohľadu nároku na
náhradu trov konania je dôležitý procesný výsledok sporu a pretože žalobkyne 1/ až 3/ sú univerzálnymi

nástupcami pôvodného žalobcu v zmysle § 63 ods. 2 CSP a § 65 ods. 1 CSP, podľa ktorého prijali
stav konania ku dňu smrti pôvodného žalobcu a vstúpili do jeho celého dovtedajšieho postavenia
vrátane všetkých úkonov, ktoré vykonal, podaním žaloby počnúc, od jeho tvrdení, návrhov na doplnenie
dokazovania a ktoré úkony boli vyhodnotené ako nepostačujúce na úspech v spore, čo sa odzrkadlilo vzamietnutí žaloby. Súd nesprávne po právnej stránke rozlišuje medzi neúspešnou procesnou aktivitou
(produkovaním tvrdení a dôkazov resp. návrhov, ktoré neviedli k úspechu) pôvodného žalobcu, ktorú
nesprávne oddeľuje od postavenia žalobkýň 1/ až 3/. Vzhľadom na univerzálne právne nástupníctvo

žalobkyne vstúpili do neúspešného postavenia strany žaloby a zodpovedajú za neúspech v spore.
Po procesnej stránke neexistuje pôvodný žalobca a jeho nástupcovia ale aj z pohľadu náhrady trov
konania dôležitá je žaloba a meritórne rozhodnutie súdu o nej. Súd tiež nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Súd nesprávnym procesným

postupom znemožnil žalovanému 6/ argumentovať proti odôvodneniu rozsudku vo vzťahu k výroku II.,
keďže súd aplikoval ust. § 257 CSP, na ktorého aplikáciu sa vyžaduje kumulatívne naplnenie dôvodov
hodnýchosobitnéhozreteľaazároveňvýnimočnéokolnosti.Avšaksúdprvejinštanciežiadnevýnimočné
okolnosti neuvádza. Odôvodnenia výroku II. rozsudku je vo vzťahu k aplikácii § 257 CSP arbitrárne,
nedostatočne odôvodnené, pretože súd prvej inštancie neuvádza žiadne výnimočné okolnosti, pre ktoré
by bol dôvod nepriznať žalovaným náhradu trov konania. Poukázal na nález Ústavného súdu SR sp.zn.

III. ÚS 119/03, uznesenie NS SR sp.zn. 5Cdo 67/2010. Má za to, že rozsudok nedáva odpoveď v
zmysle § 257 CSP na výnimočné okolnosti pre nepriznanie náhrady trov žalovanému 6/, za danej
skutkovej situácie je rozhodnutie nepreskúmateľné, absentuje riadne odôvodnenie. Odôvodnenie nie je
riadne ani vo vzťahu k dôvodom hodným osobitného zreteľa. Dôvody uvádzané súdom prvej inštancie
založené na tom, že žalobkyne 1/ až 3/ sami začatie sporu neiniciovali, do priebehu vstúpili až tesne pred

rozhodnutím, sú irelevantné. Z pohľadu rozhodovania o náhrade trov konania je v zmysle právnej normy
§ 255 ods. 1 CSP dôležitý výsledok konania a nie to, kto konkrétne žalobu podal, ani ako v priebehu
konania vystupoval. Taktiež dôvody súdu prvej inštancie, že situácia súčasných žalobcov, čo sa týka
ich sociálneho a majetkového postavenia nie je taká, že by umožňovala bez ohrozenia uspokojovania
ich vlastných potrieb nahradiť trovy konania, je arbitrárne a svojvoľné, keďže súd v predmetnom konaní

vôbec nevykonal žiadne dokazovanie k otázke sociálneho a majetkového postavenia žalobkýň 1/ až 3/.
Na rozdiel od predstavy súdu o spravodlivom usporiadaní vzťahov sporových strán nepriznaním náhrady
trov konania žalovanému 6/, skôr sa javí ako nespravodlivé nepriznanie trov konania žalovanému 6/, keď
žiadne okolnosti osobitného zreteľa neexistujú, ale strana žalobcu zaťažila súd prvej inštancie absolútne
nedôvodnou žalobou založenou na tvrdeniach, ktoré boli úplne vyvrátené. Na základe žaloby sa viedlo

relatívne rozsiahle dokazovanie, ktoré v konečnom dôsledku preukázalo fiktívnosť žaloby. Viedlo sa dlhé
konanie na súde, v ktorom sa žalovaný 6/ dôvodne obrátil na právne zastúpenie a aktívne vyjadreniami
a návrhmi na dokazovanie realizoval procesnú obranu a javí sa ako nespravodlivé, že by žalovaný 6/
mal za takejto situácie znášať trovy konania sám. Tvrdenia súdu, že v prípade žalovaných 2/ až 5/ išlo
o subjekty, ktoré sa zúčastnili reťazenia prevodov za účelom získania majetkového prospechu a nie za

účelom užívania nehnuteľností, považuje za svojvoľné, pretože vôbec nebolo predmetom dokazovania
a z nijakých dôkazov takáto skutočnosť nevyplýva. Súd prvej inštancie nehodnotil dôkazy v ich súhrne
vo vzťahu k aplikácii § 257 CSP a preto došlo k porušeniu § 191 ods. 1 CSP.

3. Žalobkyňa 1/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že z finančných dôvodov nemôže uhradiť

súdne trovy a ďalšie súdne pojednávania, keďže je na úrade práce, nemá dostatok financií, od doby, čo
sa museli vysťahovať z rodinného domu, sa sťahovali z podnájmu do podnájmu. Nemá žiaden majetok.
O majetok, ktorý bol v rodinnom dome tiež prišli, nemali akúkoľvek možnosť si ho vziať a nebolo im
oznámené, kde by si ho mohli vyzdvihnúť a tiež nebol nijakým spôsobom nahradený. Navrhla, aby bola
žiadosť žalovaného 6/ zamietnutá.

4. Žalobkyňa 3/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že do sporu vstúpila tesne pred rozhodnutím
a zúčastnila sa už len posledného pojednávania. Vstúpila do sporu s dôverou vo vlastného otca, ktorý
jej do poslednej chvíle tvrdil a presvedčoval ju o tom, že žiadnu zmluvu o predaji rodinného domu
nepodpísal, čo bolo nakoniec behom celého procesu vyvrátené. Dlhodobo žije a pracuje v Čechách,

o veciach týkajúcich sa prípadu nebola úplne oboznámená. Je jej všetkého nesmierne ľúto, v tomto
prípade súd rozhodol o zamietnutí žaloby, rozsudok rešpektuje, príde jej spravodlivé, aby náhradu trov
konania neplatili. Žalovaný 6/ s týmto rozhodnutím nesúhlasí, avšak ich majetkové finančné možnosti im
neumožňujú náklady zaplatiť. Osobne žije v byte s priateľom a synom u priateľovej mamy. V zákonoch
sa osobne nevyzná a pri momentálnej situácii v Českej republike nemá možnosť vyhľadať bezplatnú

právnu poradňu, ktorá by poznala slovenské právo. Navrhla preto odvolanie žalovaného 6/ zamietnuť.

5.Žalované2/a3/vpísomnomvyjadreníkodvolaniuuviedli,ževzáujmeprávoplatnéhoskončeniasporu
rozsudok s poukazom na dĺžku trvania sporu, ktorého trvaniu z objektívnych dôvodov nebolo možnézabrániť, nenapadli opravným prostriedkom. Vzhľadom k tomu, ako aj s poukazom na odôvodnenie
rozsudku v časti výroku o náhradu trov konania nepovažujú za potrebné bližšie sa vyjadriť k odvolaniu
žalovaného 6/, keďže odvolacie konanie sa v súčasnom štádiu konania týka už len žalobcov a

žalovaného 6/.

6. Žalovaný 6/ k vyjadreniam k jeho odvolaniu uviedol, že žalobkyňa 1/ len subjektívne vykreslila udalosti
zo svojej strany, najmä zmienka o tom, že majetok im nebol nijak nahradený, pričom podľa kúpnych
zmlúv boli poskytnuté peniaze ako kúpna cena, ale nebol žiaden dôvod na nahradenie majetku ako to

uvádza žalobkyňa 1/. Žalobkyňa 3/ poukazuje na to, že je zamestnaná, má teda príjem. Jej vyjadrenia
o tom, že nebola oboznámená s prípadom, je irelevantné. Sama priznala, že rešpektuje zamietnutie
žaloby, je univerzálnym právnym nástupcom pôvodného žalobcu, takže vstúpila do celého procesného
dovtedajšieho postavenia pôvodného žalobcu.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§

362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené
náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 6/ je dôvodné.

8. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 25C/123/2012 je určenie
vlastníckeho práva žalobkýň 1/-3/ k nehnuteľnostiam a vrátenie nehnuteľností.

9. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej

inštancie, ktorým nepriznal žalovanému 6/ náhradu trov konania s poukazom na ust. § 257 CSP po tom,
ako bola žaloba zamietnutá.

10. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľaodseku2,akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonaniapomernerozdelí,

prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

11. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

12. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane,
ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Oslobodenie od
povinnosti nahradiť trovy konania úspešnej strane nie je možné ani v prípade, ak bolo úspešnej strane
priznanéoslobodenieodsúdnychpoplatkov,ktorénezbavujepovinnostinahradiťtrovykonaniaúspešnej
strane. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci

rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so
žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech
vo veci má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov protistrane, ktorá vo veci úspech
nemala. Účelom ust. § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich
náhradu trov konania zavedením moderačného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že

tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára
sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone,
za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než
by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. CSP vyžaduje pre realizáciu tohto
sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné

osobitného zreteľa. Aplikácia ust. § 257 prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky
predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody
hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom
výnimočný prípad, ktorý musí byť aj v rozhodnutí náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak
v okolnostiach danej veci ako aj v okolnostiach u strán sporu. Ustanovenie nie je možné vykladať tak, že

je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania.

13. V danom prípade v konaní boli plne úspešnou stranou žalovaní 1/ až 6/, takže im vznikol nárok na
náhradu trov konania voči neúspešným žalobkyniam. Súd prvej inštancie však túto náhradu nepriznal,dôvodiac aplikáciou ust. § 257 CSP. S argumentáciou súdu prvej inštancie, ktorou odôvodnil dôvody
hodné osobitného zreteľa, sa odvolací súd nestotožňuje. Nie je možné konštatovať, že na strane
žalobkýň neexistuje procesné zavinenie neúspechu, nakoľko žalobkyne sa rozhodli v konaní po smrti

ich právneho predchodcu pokračovať, takže vstúpili do celého dovtedajšieho postavenia, do všetkých
úkonov, ktoré ich právny predchodca vykonal, čím prijali aj stav konania ku dňu smrti právneho
predchodcu a tak sa stali neúspešnou stranou sporu. Na tomto postupe nie je nič výnimočné a nič, čo
by bolo možné považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa. Tieto dôvody by mohli byť relevantné,
ak by sa žalobkyne rozhodli v konaní nepokračovať. Čo sa týka situácie žalobkýň, na ktorú súd

poukazoval, tak túto skutočnosť odvolací súd tiež nepovažoval za dôvodnú. Sociálny aspekt patrí medzi
prípady, v ktorých možno aplikovať § 257 CSP, tu však súd musí zohľadňovať osobné, majetkové,
zárobkové pomery oboch strán a ich postoj v konaní. Súd prvej inštancie však v odôvodnení konkrétne
neuviedol v čom spočíva sociálne a majetkové postavenie žalobkýň, ktoré im neumožňuje bez ohrozenia
uspokojovanie potrieb a sociálnym pomerom žalovaných sa pritom vôbec nevenoval ako ani postoju
strán v konaní.

14. Vzhľadom k všetkým uvedeným skutočnostiam tak odvolací súd mal za to, že v danom prípade nie
sú žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bola dôvodná aplikácia ust. § 257 CSP, preto
v napadnutej časti náhrady trov konania žalovaného 6/ rozsudok súdu prvej inštancie podľa §
388 CSP zmenil tak, že žalovanému 6/ priznal voči žalobkyniam 1/ až 3/ nárok na náhradu trov konania

v celom rozsahu.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému 6/ priznal voči
žalobkyniam 1/ až 3/ nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

16. Uvedené uznesenie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).