Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. december 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/41/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4419202395
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4419202395.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov
JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcov: 1. X. Y., nar.
XX.XX.XXXX, X. XX, XXX XX X., 2. Q. Y., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, X. XX, XXX XX X., právne
zastúpených advokátom: JUDr. Ing. Mikuláš Práznovszky, CSc., Bočná 26, 940 02 Nové Zámky, IČO:
11 728 094, proti žalovaným: 1. V.. A. V., nar. XX.XX.XXXX, I. XXXX/XX, XXX XX I., 2. Q. V., rod. V.,

nar. XX.XX.XXXX, I. XXXX/XX, XXX XX I., o zdržanie sa obťažovania nad mieru primeranú pomerom,
o odvolaniach žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 10C/24/2019-78 zo dňa
15. januára 2020, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolacie konanie o odvolaní žalovanej v 2. rade proti rozhodnutiu vo veci samej (výrok
I.) z a s t a v u j e .

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o náhrade trov konania (výrok II.) p
o t v r d z u j e .

Žalobcom p r i z n á v a proti žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške
ktorého nároku rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe podanej žaloby žalobcov zo dňa 29. 04. 2019 Okresný súd Nové Zámky ako súd prvej
inštancie vo veci - v spore takto rozhodol:
I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zdržať sa obťažovania žalobcov v 1. a 2. rade konármi stromov
presahujúcimi z ich pozemku v kat. území X. parc. č. XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere
313m2evidovanomnaLVč.XXXnadpozemokžalobcovparc.č.XXX/XX-zastavanáplochaanádvorie
o výmere 709 m2 evidovanom na LV č. 176 a opadaným lístím z týchto stromov na pozemok žalobcov.

II. Súd p r i z n á v a žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v 1. a
2. rade v rozsahu 100 %.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie, s poukazom na vykonané dokazovanie, citované ustanovenia
Občianskeho zákonníka (OZ - zák. č. 40/1964 Zb. - § 123, § 124, § 126 ods. 1 a § 127 ods. 1 a 3) a s
poukazom na citované ustanovenia Civilného sporového poriadku (CSP - zák. č. 160/2015 Z. z. - § 217

ods. 1, § 251, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2), odôvodnil nasledovne:
V prejednávanej veci ide o typicky susedský spor, v ktorom sa žalobcovia domáhajú ochrany svojho
vlastníctva ako bez podieloví spoluvlastníci nehnuteľností špecifikovaných v odseku 8.1. odôvodnenia
tohto rozsudku. Žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností špecifikovaných v odseku
8.2. odôvodnenia tohto rozsudku. Vykonaným dokazovaním súd považoval za preukázané, že
žalobcovia a žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi susediacich nehnuteľností. Právna úprava

v oblasti susedských práv spočíva na zásade, že tieto práva sa môžu účinne uplatňovať len na
základe vzájomnosti. Ochrana poskytovaná právam vlastníka jednej veci nesmie byť v nepomereku spravodlivej ochrane, ktorá prináleží právam vlastníka druhej veci. Ochrana sa poskytuje právam
vlastníka nehnuteľnej i hnuteľnej veci. Medzi typické susedské spory patria prípady, v ktorých došlo
k zásahom, teda k nejakému prenikaniu nejakých účinkov z jedného pozemku na susedný pozemok.

Vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo,
čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv zásahom. Občiansky zákonník v oblasti susedských vzťahov
vychádza zo zásady, že ochrana poskytovaná právam vlastníka jednej veci nesmie byť v nepomere
ku spravodlivej ochrane, ktorá prináleží právam vlastníka druhej veci. Vlastník veci, a teda aj vlastník
susediacej nehnuteľnosti (pozemku alebo stavby) sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú

pomerom obťažoval iného alebo, čím by vážne ohrozoval jeho výkon práv (R 50/1985). V konaní nebolo
sporné, že dňa 07.10.2019 (teda v čase keď už bolo iniciované predmetné konanie) bolo vykonané
orezanie niektorých stromov, ktoré sa nachádzajú na pozemku žalovaných a ktorých konáre presahovali
nad pozemok žalobcov. Spôsob orezania stromov zachytávajú fotografie založené v spise na čl. 57
a 58, ktoré boli súdom žalobcom doručené a títo ich nerozporovali. Vykonaným dokazovaním a to
najmä výsluchom strán sporu súd považoval za zistené a preukázané, že v čase pojednávania t.j.

16.12.2019 boli na pozemku žalovaných stromy a aj tuje, ktoré neboli orezané a ktoré presahujú
na pozemok žalobcov. Uvedené v konaní nebolo sporné. Táto skutočnosť je zrejmá aj z fotografií
zachytávajúcich pohľady na hranicu pozemkov sporových strán dňa 08.11.2019, ktoré sú v spise
založené na čl. 63 až 66. Uvedené fotografie súd doručil žalovaným a títo ich žiadnym spôsobom
nerozporovali ani nespochybňovali. Vykonaným dokazovaním súd ďalej považoval za preukázané, že

stromy ktoré z pozemku žalovaných presahujú nad pozemok žalobcov sa dajú opíliť bez potreby vstupu
na pozemok žalobcov. Predmetnú skutočnosť potvrdili sami žalovaní. Zo svedeckej výpovede Q. S.
súd zistil, že medzi svedkyňou jej manželom a žalobcami existuje množstvo susedských sporov ktoré
nie sú stále doriešené. Vykonaným dokazovaním súd nepovažoval za preukázané, že by opilovanie
stromov dňa 07.10.2019 bolo realizované podľa pokynov a požiadaviek žalobcu v 1. rade. Uvedené

bolo medzi stranami sporné a na preukázanie týchto tvrdení žalovaní navrhli vykonať dokazovanie
výsluchom svedkyne S.. Predmetnú skutočnosť súd nezistil ani z jej svedeckej výpovede, ktorá bola
emotívna a odzrkadlovala skutočnosť, že so žalobcami majú aj iné susedské spory. Ďalšie dokazovanie
na preukázanie týchto tvrdení žalovaní nenavrhli vykonať. Vlastník pozemku na ktorom sa drevina
nachádza (správca, nájomca) je povinný sa o ňu starať, najmä ju odborne ošetrovať a udržiavať.

Pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho rozhodovania. Vzhľadom na vyššie uvedené
a s poukazom na skutočnosť, že stromy zasadené na pozemku žalovaných stále zasahujú resp.
presahujú nad pozemok žalobcov, tienia nad pozemok žalobcov, dotýkajú sa domu žalobcov a lístie z
týchto stromov padá aj na pozemok žalobcov súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a preto jej
vyhovel v celom rozsahu a uložil žalovaným povinnosť tak, ako je uvedené v odseku I. výroku tohto

rozsudku. Pre úplnosť súd dodáva, že rez stromov je odborná činnosť, ktorá by mala byť vykonávaná
kvalifikovane na základe poznania biologických vlastností stromov. Rez živých konárov drevín sa
vykonáva vo vegetačnom období. Rez živých konárov listnatých drevín s priemerom viac ako 5 cm
sa vykonáva vo vegetačnom období od 1. apríla do 30. septembra, najmä v jeho prvej polovici, s
výnimkou obdobia tvorby nových listov. V inom ako vegetačnom období možno taký rez vykonávať len

v prípadoch rezov produkčných ovocných drevín alebo v prípadoch bezprostredného ohrozenia zdravia
alebo života človeka, alebo značnej škody na majetku (§ 17 ods.5 Vyhlášky Ministerstva životného
prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z. ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane
prírody a krajiny). Žalobcovia mali v konaní vo veci plný úspech. Súd rozhodol o ich nároku podľa §
255 ods. 1 CSP tak, že im nárok na náhradu trov konania priznal vo výške 100 %. O výške náhrady

trov konania bude podľa § 262 ods. 2 CSP, po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, rozhodnuté
samostatným uznesením.

3. Uvedené rozhodnutie včas podanými odvolaniami napadli žalovaní.

4. Žalovaný v 1. rade podal odvolanie voči výroku II. - výroku o náhrade trov konania, ktorý označil za
neprimeraný a žiadal súd o prehodnotenie pomeru úhrady trov konania. Na základe jeho vedomostí o
realizácii opilovania stromov dňa 07. 10. 2019 bolo toto opilovanie vykonané podľa požiadaviek p. Y.,
čo tento na súde poprel, z ktorého dôvodu z ich strany žiadne ďalšie opilovanie vykonané nebolo, až na
konáre tují dotýkajúcich sa plota. Nemá vedomosť o tom, že by sa konáre kríkov vedľa domu žalobcov

dotýkali ich domu, keď ide o tenké konáre. Žalobcovia ich neoboznámili so skutočnosťou, že im problémy
spôsobujú aj korene stromov pred domom. Zastáva názor, že opílenie z ich strany svojpomocne
predstavovalo riziko poškodenia majetku žalobcov a možnosť ich fyzického alebo slovného napadnutia
žalobcami, že ohľadom opílenia súd neakceptoval a súčasne nevzal do úvahy svedectvo starostky obcek tejto skutočnosti, keď žalobca nepožadoval orezanie stromov v inom rozsahu, než bolo vykonané
dňa 07. 10. 2019. Z ich strany bola vykonaná primeraná súčinnosť k tomu, aby došlo k uspokojivému
orezaniu stromov napriek susedským sporom a neumožneniu orezania stromov v roku 2018 samotnými

žalobcami.

5. Žalovaná v 2. rade podala odvolanie proti obom výrokom napadnutého rozsudku, keď uviedla, že
rozhodnutie vo veci výšky úhrady súdnych trov nie je primerané a ohľadom povinnosti z bodu I. má za to,
že táto povinnosť vyplýva z platnej legislatívy a nie je potrebné ju uvádzať vo výrokovej časti rozsudku.

Ohľadom okolností opilovania poukazovala na skutočnosti obdobné ako uvádzal žalovaný v 1. rade,
pričom poukázala na to, že vzhľadom na slovné aj fyzické útoky zo strany žalobcov nemohli orezávanie
zabezpečiť vlastnými silami, keď na základe postoja žalobcu počas orezávania ďalšie orezávanie
neiniciovali. K odvolaniu pripojila aj list starostky Obce Jatov zo dňa 03. 02. 2020, adresovaný Q. S. a
označený ako doplnenie k vyjadreniu zo dňa 14. 10. 2019 - k opíleniu stromov na pozemku rodinného
domu súp. č. XX v X..

6. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 1. rade poukázali na to, že pokiaľ by súd
jeho odvolanie podľa jeho obsahu považoval aj za odvolanie proti výroku I., potom svoje odvolanie
odôvodňuje skutočnosťami, ktoré uplatnil, alebo mohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, keď
rozsudok v rozsahu včas uplatnených skutočností považujú za vecne správny a poukazujú na zásadu

zákonnej koncentrácie konania podľa § 154 CSP, s ohľadom na ktorú by sa v odvolacom konaní v zmysle
ust. § 366 CSP na novoty - nové skutočnosti prihliadať nemalo.
7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) vyzval oboch žalovaných k vyjadreniu sa k tomu,
ktoré výroky rozsudku súdu prvej inštancie napádajú, teda, či žalovaný v 1. rade napáda len výrok II. a
či žalovaná v 2. rade skutočne napáda aj výrok I. rozsudku. Na výzvu odvolacieho súdu v spoločnom

podaní zo dňa 30. 10. 2021 žalovaní súdu oznámili, že ich odvolanie nesmeruje voči výroku I. rozsudku
a netrvajú na ňom, keď trvajú na odvolaní voči výroku II., keď na základe nezmeneného postoja rodiny
Y. voči manželom S. (reálnym užívateľom ich nehnuteľností) považujú tento výrok za nespravodlivý,
neadekvátny a neprehliadajúci na všetky skutočnosti súvisiace s touto žalobou. Ich rozhodnutie vyplýva
zo skutočností, že boli nútení svoju nehnuteľnosť predať pre pretrvávajúce spory a konflikty zo strany Y.

vočimanželomS.ajpotomtosúde,keďsúdupripomínajú,žesamap.Y.sanasúdeajvobcivyjadrovala,
že jej stromy nevadia, ale vadí jej p. S.; stromy, ktoré jej vadili sú už vypílené, keď konanie p. Y. považujú
za patologickú nenávisť voči manželom S..

8. Podľa ust. § 369 ods. 1 CSP, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ

vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

9. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k
podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú
v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods. 2 CSP). Ak

sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§ 369
ods. 3 CSP). Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov (§
369) primerane (§ 369 ods. 4 CSP).

10. Vychádzajúc z uvedeného podania žalovaných po výzve mal odvolací súd za to, že žalovaná v

2. rade svoje odvolanie proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie I., t. j. vo veci samej vzala späť,
preto odvolacie konanie v tejto časti zastavil. Čo sa týka odvolania oboch žalovaných proti výroku II.
napadnutého rozsudku, t. j. výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie, mal odvolací súd za to,
že v tejto časti je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
potvrdiť, s priznaním žalobcom tiež náhrady trov odvolacieho konania v zmysle ust. § 396 a § 255 ods. 1

CSP,keďvodvolacomkonaníboliúspešnížalobcovia.Žalobcoviabolivsporeúspešní,pretoimnáhrada
trov konania prináleží podľa § 255 ods. 1 CSP v plnom rozsahu, keď odvolací súd zhodne ako súd prvej
inštancie nevzhliadol dôvod pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania žalobcom, keď výnimočné
dôvody hodné osobitného zreteľa pre takéto rozhodnutie preukázané nemal a žalovaní ich v konaní
pred súdom prvej inštancie ani netvrdili (neoznačili), keď uvádzali len to, že spor nezapríčinili (presah ich

stromov nad pozemok žalobcov a že ich to môže obťažovať uznali) a že treba zohľadniť súvisiace spory
žalobcov s S., čo však za výnimočné dôvody pri ich zodpovednosti vlastníkov považovať nemožno.11. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď svoje rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie

je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).