Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. máj 2018

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 10T/23/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814010290
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kopina

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2018:8814010290.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Martinom Kopinom v trestnej veci proti

obžalovanému C. C., L.. XX.X.XXXX, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3
písm. b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní dňa 16. mája 2018 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

C. C., L.. XX.X.XXXX E. J. L. J., trvale bytom X., Y. XXX, totožnosť zistená podľa preukazu OP č. R.
XXX XXX

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

v období od 1.2.2012 doposiaľ v obci Ľ., M. G., si ako zákonný otec S.L. C., L.. XX.X.XXXX, S. L. C.,
L.. XX.X.XXXX, voči týmto z nedbanlivosti neplnil v určenej výške vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu
mu zo Zákona o rodine a to aj napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn.

7P/121/2011 zo dňa 30.1.2012 bol zaviazaný prispievať na výživné S. C. sumou 60 Eur mesačne a
rozsudkom Okresného súdu Prešov sp.zn. 15C/117/2011 zo dňa 16.2.2012 bol zaviazaný prispievať na
výživné L. C. sumou 70 Eur mesačne, čím dlhuje na výživnom poškodenej S. C. za obdobie od 1.2.2012
doposiaľ sumu 2474,76 Eur, a poškodenej L. C. za obdobie od 1.2.2012 do 31.10.2013 sumu 911,68 Eur,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať iného
a spáchal čin závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom

na ustanovenie § 138 písm. b) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona za použitia § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona pri prevahe
poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j) Trestného zákona a neexistencii priťažujúcich okolností

podľa § 37 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov.Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní

18 mesiacov.

Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 51 ods. 4 písm. d) Trestného zákona ukladá povinnosť
spočívajúcu v príkaze zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné poškodenej S. C., L.. XX.X.XXXX,
E. E. XXXX,XX eur a poškodenej L. C., L.. XX.X.XXXX, vo výške 911,68 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry E. L. P. podal na tomto súde dňa 7.7.2014 obžalobu sp.zn. Pv XXX/XX/
XXXX, na obvineného C. C.A. pre skutok, ktorý po právnej stránke kvalifikoval ako prečin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138
písm. b) Trestného zákona. Súd vo veci rozhodol trestným rozkazom zo dňa 10.9.2014, sp.zn. XXT/XX/
XXXX, proti ktorému v zákonom stanovenej lehote obvinený C. C. podal odpor.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného C. C., poškodených L.
C. a S. C., svedkyne S. E., čítaním výpovede z prípravného konania svedkov S. C., C. B., M. J.,
rodnými listami poškodenej L. C. a S. C., rozsudkom Okresného súdu G. zo dňa 16.2.2012, sp.zn.
15C/117/2011, rozsudkom Krajského súdu v G. zo dňa 22.8.2012, sp.zn. 3CoP/44/2012, rozsudkom

Okresného súdu E. L. P. zo dňa 30.1.2012, sp.zn. 7P/121/2011, opravným uznesením Okresného súdu
E. L. P. zo dňa 30.1.2012, sp. zn. 7P/121/2011, rozsudkom Krajského súdu v G. zo dňa 9.7.2012, sp.zn.
18CoP/37/2012, rozsudkom Okresného súdu E. L. P. zo dňa 21.6.2017, sp.zn. 7C/128/2014, uznesením
Krajského súdu v G. zo dňa 30.1.2018, sp.zn. 9CoP/29/2017, rozsudkom Okresného súdu E. L. P. zo
dňa 9.5.2017, sp.zn. 8P/340/2013, rozsudkom T. D. E. G. zo dňa 10.10.2017, sp.zn. 19CoP/24/2017,

návrhmi na vykonanie exekúcie vedených na exekútorskom úrade I.. K. O. C. pod sp.zn. Ex/3266/12,
a Ex/3267/12 a správou o výške vymoženého výživného, potvrdeniami o návšteve školy poškodených,
fotokópiami ústrižkov peňažných poukážok, správami a rozhodnutiami Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny G. a prehľadom vyplatených dávok v hmotnej núdzi, správami Sociálnej poisťovne, pobočka
G., správami bývalého Katastrálneho úradu G. a listom vlastníctva č. 610 k.ú. X., správou Okresného

dopravného inšpektorátu Prešov, správami peňažných ústavov a výpisom z účtu obžalovaného vrátane
vkladu hotovosti na účet, prehľadom vymožených súm v exekúcii sp.zn. Ex/95/2008 vedenej súdnym
exekútorom I.. O. V., zmluvou o pôžičke zo dňa 10.1.2007 a potvrdením o splatení pôžičky zo dňa
13.9.2011, kúpnopredajnou zmluvou zo dňa 2.9.2011, zmluvou o hypotekárnom úvere zo dňa 4.4.2008
s vyhlásením o splatení pohľadávky zo dňa 21.3.2012, darovacími zmluvami k nehnuteľnostiam zo

dňa 8.12.2011 a zo dňa 11.5.1998, správou o povesti obžalovaného, výpisom z ústrednej evidencie
priestupkov a odpisom registra trestov obžalovaného.

Na hlavnom pojednávaní súd umožnil obžalovanému C. C. po zákonnom poučení urobiť vyhlásenie
podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku, kde obžalovaný vyhlásil, že je nevinný zo skutku, ktorý sa mu

v obžalobe kladie za vinu.

Obžalovaný C. C. (ďalej len obžalovaný), ktorý je otcom poškodených L. C. S. S. C., a bývalým
manželom svedkyne S. E., na hlavnom pojednávaní ku skutku, ktorú sa mu kladie za vinu uviedol, že
povinnosť prispievať na bežné výživne dcére L. vo výške 70 Eur mesačne mu bola uložená rozsudkom

Okresného súdu G. zo dňa 16.2.2012, sp.zn. 15C/117/2011, ktorým bol zmenený rozsudok Okresného
súdu E. L. P. zo dňa 25.5.2007, sp.zn. 8P/143/2006, rozsudok vo výroku o bežnom výživnom nadobudol
právoplatnosť dňa 26.2.2012, a bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v G. zo dňa 22.8.2012, sp.zn.
3CoP/44/2012, právoplatným a vykonateľným dňa 10.9.2012, lehota splatnosti bola obžalovanému
určená do 25 - tého dňa v mesiaci vopred k rukám poškodenej dcéry. Na dcéru S. bola obžalovanému

povinnosť prispievať na bežné výživne vo výške 60 Eur mesačne uložená rozsudkom Okresného súdu
E. L. P.Ľ. zo dňa 30.1.2012, sp.zn. 7P/121/2011, v spojení s opravným uznesením zo dňa 30.1.2012,
sp.zn. 7P/121/2011, ktorým bol zmenený rozsudok Okresného súdu E. L. P. zo dňa 25.5.2007, sp.zn.
8P/143/2006, rozsudok vo výroku o bežnom výživnom po jeho potvrdení rozsudkom Krajského súdu
v G. zo dňa 9.7.2012, sp.zn. 18CoP/37/2012, nadobudol právoplatnosť a stal sa vykonateľným dňa

30.7.2012,lehotasplatnostibolaobžalovanémuurčenádo25-téhodňavmesiacivopredkrukámmatkypoškodenej v tom čase maloletej dcéry. Vyživovaciu povinnosť voči obom dcéram obžalovaný aj napriek
právoplatným rozhodnutiam odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutí plnil len v minimálnej
zákonom stanovenej výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa z dôvodu svojho

nízkeho príjmu, ktorý tvorila len dávka v hmotnej núdzi vo výške 62,50 eur, z ktorej si musel platiť lieky
nakoľko trpí biechterovou chorobou a žiadny iný príjem nemal, a zároveň podal na tomto súde návrh
na zníženie výživného na každú zo svojich dcér od 1.11.2013 do budúcna, konanie vo veci dcéry L.
C. je vedené na tomto súde pod sp.zn. 7C/128/2014, konanie vo veci dcéry S. C. bolo na tomto súde
vedené pod sp.zn. 8P/340/2013, obžalovaný sa s dcérami nestretáva a nad rámec plateného bežného

výživného žiadnej z dcér od 1.2.2012 neprispel iným príspevkom alebo darom. K otázke poskytnutia
úveru bankou na kúpu rodinného domu matkou obžalovaného v obci X., v ktorom okrem obžalovaného
a jeho matky býva aj jeho priateľka C. W. a ich spoločný syn M. C., obžalovaný uviedol, že matka bola v
čase kúpy rodinného domu už starobnou dôchodkyňou, ktorej samotnej banka úver nechcela poskytnúť
a rovnako ani obžalovanému pretože tento nemal príjem, banka nakoniec úver vo výške vtedajších
600.000 Sk matke obžalovaného poskytla, pričom dlžníkom úveru bol obžalovaný a spoludlžníkmi brat

obžalovaného W.. C. C. S. S. C. (švagriná obžalovaného) a úver splácala matka obžalovaného, v
súčasnosti rodinný dom a pozemok pod ním vlastní matka obžalovaného S. C., obžalovaný svoj podiel
1 na týchto nehnuteľnostiach na matku prepísal hneď potom ako táto splatila úver banke z dôvodu,
že to matka od neho chcela, kedy presne k tomu došlo nevedel uviesť. K otázke predaja bytu v G.
po bývalých svokrovcov - t.j. po rodičoch bývalej manželky S. E. obžalovaný uviedol, že sám vyplatil

dlh, ktorí títo mali na bytovom podniku v G. a vyplatil aj odkupnú cenu bytu od mesta G., byt nadobudli
svokrovci, ktorý ho neskôr niekedy v období rokov 1994 - 1995 darovali dcére obžalovaného L., ktorá po
dovŕšení plnoletosti v roku 2011 byt predala za cenu 70.000 Eur, čo urobila s peniazmi obžalovaný nemá
vedomosť. Obžalovaný je na čiastočnom invalidnom dôchodku (práceneschopnosť 45% ), ktorý mu bol
priznaný v mesiaci jún 2015 vo výške 99,40 Eur mesačne, v roku 2016 bol zvýšený na sumu 100,40

Eur mesačne, a v roku 2017 bol zvýšený na sumu 104 Eur mesačne, v období od roka 2006 až do júna
2015 poberal sociálne dávky vo výške 62,50 Eur mesačne, v období pred júnom 2015 bol rok a pol
práceneschopný, na to či poberal nemocenské dávky si obžalovaný nepamätal, za obdobie od podania
žiadosti do rozhodnutia Sociálnej poisťovne o priznaní invalidného dôchodku bola obžalovanému spätne
ku dňu podania žiadosti jednorázovo vyplatená suma okolo 220 Eur. Priateľka obžalovaného s ktorou

vychovávajú spoločného syna Olivera poberala do septembra 2016 rodičovský príspevok mesačne
vo výške približne 220 Eur a prídavky na jedno maloleté dieťa okolo 23 Eur, od septembra 2016
potom ako maloletý syn M. dovŕšil 3 roky veku poberal popri invalidnom dôchodku obžalovaný spolu s
priateľkou a synom ako spoločne posudzované osoby dávku v hmotnej núdzi mesačne okolo 162 Eur,
ktorá im bola od 1.6.2017 znížená na sumu 57,80 Eur, iný zdroj príjmu nemajú. Pretože si obžalovaný z

dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu nemohol nájsť zamestnanie bol od 15.3.2005 do 19.12.2016
nepretržite vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny G., pre
nespoluprácu s úradom práce bol v decembri 2016 vyradený z evidencie, proti tomuto rozhodnutiu sa
odvolal. Obžalovaný platí mesačne elektrickú energiu vo výške 33 Eur, ďalšie výdavky má na cestovné
na lekárske vyšetrenia a lieky, stravu, oblečenie, poplatok za predškolské zariadenie maloletého syna

M. vo výške 20 Eur mesačne, ročne platí za drevo na vykurovanie 600 Eur, na výživné svojim dcéram
L. (do 30.5.2017) prispieval a S. naďalej prispieva mesačne každej vo výške minimálneho výživného,
na vymoženie výživného pre dcéry sa vedie aj exekúcia, vzhľadom na výšku invalidného dôchodku nie
sú obžalovanému vykonávané žiadne zrážky, obžalovanému na chod domácnosti prispievala a naďalej
prispieva jeho matka, predtým to bolo 100 - 150 Eur mesačne, teraz je to menej pretože sa v roku

2017 podrobila operácii a vzhľadom na zdravotný stav má tak vyššie výdavky. Po výskyte zdravotných
problémov u matky obžalovaného v decembri 2016, ktorá prevádzkovala ranč vypomáhala na ranči C.
priateľka obžalovaného a jeho netere, na ranči už nebolo veľa práce nakoľko tam mali ustajnené len dva
kone vo vlastníctve matky obžalovaného a dva kone vo vlastníctve inej osoby, ktorá si postupne hľadala
iné priestory na ich ustajnenie, aj ostatné kone ktoré boli predtým na ranči ustajnené patrili iným osobám.

Priateľka obžalovaného bola vlastníčkou jedného koňa ktorého si kúpila ešte v roku 2008 - 2009 nie
však od obžalovaného a ani jeho matky, na ranč ho doviedla v čase keď sa spoznala a obžalovaným,
toho koňa predala v období roku 2015 - 2016, za akú cenu a komu presne koňa predala obžalovaný
nevedel, malo to byť niekomu na stredné Slovensko. Obžalovaný na otázku či je vlastníkom nejakého
koňa uviedol, že je pravda, že v minulosti bol zapísaný ako vlastník jedného koňa bolo to však z preto,

že voči jeho známemu K. E. sa viedla exekúcia a preto asi pred desiatimi rokmi sa kôň zakúpil na meno
obžalovaného, ktorý si myslel, že K. E. toho koňa prepísal na seba, no nestalo sa tak, koňa tento predal
niekedy v roku 2014, obžalovaný z predaja nemal žiaden príjem, aj keď prepis koňa nebol urobený a
tento prepis koňa nebol potrebný k predaju ani preto, že kôň už bol predaný len na porážku. K otázkeprebiehajúcej exekúcie vedenej pod sp.zn. Ex/95/2008 súdnym exekútorom JUDr. O. V., Exekútorsky
úrad Prešov, kde obžalovaný vystupuje ako oprávnený a povinnou je pani M. J. uviedol, že aj keď boli
nejaké peniazevymoženévjehoprospechvskutočnostiišlipánovi C.B..Pokiaľideoprevodvlastníctva

nehnuteľností na iné osoby obžalovaný uviedol, že niekedy v období rokov 2006 - 2007 prepísal na
vtedajšiu priateľku bar v G., priestory baru nevlastnil, išlo len o prepis a prevod prevádzky, táto potom po
podpise nájomnej zmluvy s prenajímateľmi baru pokračovala v ich prevádzkovaní, zato že jej prevádzka
zostala obžalovaný nikdy od nej nedostal žiadne finančné protiplnenie a to preto, že obžalovaný len v
rámci prevádzkovania svojej živnosti užíval priestory, ktoré mu boli poskytnuté, nič tam neinvestoval a

v takom stave mu bol odstúpený priestor v rámci nájomného vzťahu, v rámci prevádzky bola aj herňa,
ktorú však prevádzkovala iná spoločnosť. Obžalovaný zároveň v roku 2004 predal prevádzky potravín
v Y. L. P., G. S. O. pani E. za cenu vtedajších 150.000 Sk, túto sumu splácala len rok a splatila z nej asi
jednu tretinu, obžalovaný si nepamätal čo spravil s tými peniazmi. Obžalovanému bola v roku 2012 v
súvislosti s iným prebiehajúcim súdnym konaním Ústavným súdom SR priznaná suma 2000 Eur, ktorá
mu bola vyplatená Okresným súdom E. L. P., tieto peniaze dal obžalovaný svojej matke z dôvodu, že

mu táto stále pomáha.

Poškodená L. C., ktorá je dcérou obžalovaného C. C. a svedkyne S. E.Ň., a sestrou poškodenej S. C.
na hlavnom pojednávaní uviedla, že k obžalovanému má zlý vzťah, dá sa povedať, že žiadny, možno ho
označiť ako nenávisť, odo dňa 22.3.2011 kedy nadobudla plnoletosť jej obžalovaný prispieval na výživné

len vo výške minimálneho výživného 26,65 eur mesačne, peniaze posielal poštovou poukážkou na
meno poškodenej. K otázke vlastníctva nehnuteľnosti poškodená uviedla, že ešte keď bola malé dieťa
tak jej starý rodičia z matkinej strany darovali trojizbový byt na ulici Š. E. G., ktorý sa na základe pokynu
matky poškodenej S. E.Š. predal, poškodená bližšie okolnosti predaja bytu a ceny za ktorú sa predal
nevedela uviesť, bola len podpísať kúpnopredajnú zmluvu, byt bol na ňu napísaný formálne, prakticky

ním disponovala jej matka, byt bol do času jeho predaja prenajímaný a poškodená si nepamätala,
že by s nájomníkmi podpisovala nejaké nájomné zmluvy. Peniaze získané z predaja bytu sa v rámci
dedičského konania po starých rodičoch dali sestre matky poškodenej, to o akú sumu išlo a ani iné
okolnosti poškodená nevedela uviesť. Poškodená po skončení strednej školy pokračovala od 4.9.2012
v štúdiu na vysokej škole dennou formou na G. A. E. G. v odbore sociálna práca, ktoré úspešne ukončila

v magisterskom stupni dňa 30.5.2017, počas štúdia mala mesačné výdavky v súvislosti so štúdiom a
živobytím vo výške 300 Eur, každé dva roky potrebovala aj nové okuliare, všetky výdavky uhrádzala jej
matka a zároveň poberala sociálne štipendium od prvého ročníka štúdia v príslušnej výške (vo 4. ročníku
vo výške 170 Eur) s výnimkou letných prázdnin, počas ktorých si privyrábala brigádami počas ktorých
zarobila približne 100 - 120 Eur mesačne, po dovŕšení plnoletosti jej bola vyplatená životná poistka vo

výške asi 300 Eur - 400 Eur. Poškodená okrem uvedeného bytu nevlastnila žiadny iný hnuteľný a ani
nehnuteľný majetok vyššej hodnoty.

Poškodená S. C., ktorá je dcérou obžalovaného C. C. a svedkyne S. E., a sestrou poškodenej L. C.
na hlavnom pojednávaní uviedla, že k obžalovanému nemá žiadny vzťah a bližšie ho charakterizovala

ako ľahostajný. Obžalovaný jej na výživné prispieval pôvodne po rozvode rodičov sumou 500 Sk,
a v súčasnosti len vo výške minimálneho výživného 26,65 eur mesačne, peniaze posiela poštovou
poukážkou na meno poškodenej, na nič iné jej obžalovaný neprispel a rovnako ani jej sestre L..
Poškodená po skončení strednej školy od septembra 2015 pokračuje v štúdiu na vysokej škole dennou
formou na fakulte manažmentu na G. A. E. G., mesačné výdavky súvisiace so štúdiom a živobytím

má spolu vo výške cca 150 Eur mesačne, ktoré uhrádza jej matka a zároveň poberá sociálne
štipendium, ktoré jej bolo priznané od prvého ročníka štúdia v príslušnej výške (v 1. ročníku vo výške
150 Eur), zdravotný stav poškodenej je dobrý a nevyžaduje si zvýšené výdavky, poškodená si z
dôvodu študijných povinností neprivyrába formou študentských brigád, poškodenej nebola po dovŕšení
plnoletosti vyplatená životná poistka, nevlastní žiadny hnuteľný a nehnuteľný majetok, nemá úspory a k

otázke predaja bytu pôvodne vo vlastníctve sestry Nikoly sa nevedela vyjadriť.

Svedkyňa S. E. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný C. C., je jej bývalým manželom a
otcom ich spoločných dcér - poškodených L. C. S. S.Á. C., k obžalovanému necíti odpor, má k nemu
neutrálny vzťah. Obžalovaný prestal prispievať na výživné dcéram L. S. S. v roku 2011, od toho času

stále platil dcéram len minimálne výživné, ktoré mal pôvodne určené v rozsudku o rozvode Okresného
súdu E. L. P. zo dňa 12.2.2004, sp.zn. 5C/108/2003, ktorý bol vo výroku o výživnom zmenený rozsudkom
Okresného súdu E. L. P. zo dňa 25.5.2007, sp.zn. 8P/143/2006. Svedkyňa ako zákonná zástupkyňa
v tom čase maloletých dcér L. S. S. v roku 2011 podala návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti naobe dcéry pretože sa dozvedela, že obžalovaný má finančné príjmy, v jednej exekúcii mal vystupovať v
pozícii oprávneného a mali mu byť vyplatené nejaké peniaze ktorých presnú výšku nezisťovala, zároveň
mala vedomosť že obžalovaný je vlastníkom domu v obci X., súd návrhom na zvýšenie výživného na

obe dcéry vyhovel a obžalovaný bol zaviazaný prispievať na bežnom výživnom na dcéru Nikolu sumou
70 Eur mesačne na základe rozsudku Okresného súdu G. zo dňa 16.2.2012, sp.zn. 15C/117/2011, v
spojení s rozsudkom Krajského súdu E. G. zo dňa 22.8.2012, sp.zn. 3CoP/44/2012, na dcéru S. bol
zaviazaný prispievať na bežnom výživnom sumou 60 Eur mesačne na základe rozsudku Okresného
súdu Vranov nad Topľou zo dňa 30.1.2012, sp.zn. 7P/121/2011, v spojení s opravným uznesením zo

dňa 30.1.2012, sp.zn. 7P/121/2011, a v spojení s rozsudkom Krajského súdu v G. zo dňa 9.7.2012,
sp.zn. 18CoP/37/2012, aj napriek právoplatným rozhodnutia obžalovaný naďalej platil na obe dcéry len
minimálnu zákonnú čiastku, t.j. na obe dcéry 53,30 Eur, t.j. na každú z nich po 26,65 Eur, žiadnym
iným spôsobom im neprispieval, nedával im žiadne dary, dcéry nenavštevoval, nezaujímal sa o ne,
videl sa s nimi len na súdnych pojednávaniach. Obžalovaný výživné dcéram pred a po nadobudnutí
plnoletosti platil šekom, kde adresáta uviedol meno obidvoch dcér - S. - L. C., ktoré pošta vyplatila

svedkyni po predložení právoplatného rozsudku. Počas štúdia dcér L. S. S. na vysokej škole im
svedkyňa prispievala a dcére S. naďalej prispieva na štúdium uhrádzaním nákladov na stravu, cestovné,
hygienické potreby, dcéra S.Á. dostávala počas štúdia štipendium vo výške okolo 180 Eur mesačne a
L. približne v rovnakom rozsahu, pričom pri výpočte výšky štipendia škola vychádzala z výšky súdom
určeného výživného a nie z výšky minimálneho výživného ktoré im v skutočnosti obžalovaný platil, zo

štipendia si dcéry kupovali skriptá, počas letných školských prázdnin si dcéry príležitostne privyrábali
na brigádach, ale len tak raz dvakrát do týždňa, staršia L. chodila viackrát, mladšia S. pomenej, na
výživnom pre dcéru S. do dosiahnutia jej plnoletosti obžalovaný dlhoval okolo 800 Eur, ktoré mali
byť poukázané k rukám svedkyne. K otázke majetkových pomerov obžalovaného svedkyňa uviedla,
že na Okresnom súde Prešov prebieha konanie pretože obžalovaný počas prebiehajúceho súdneho

konania o zvýšenie výživného do skončenia konania previedol majetky ktoré vlastnil na svoju matku
S. C., aby sa zbavil povinnosti platiť výživné, zároveň počas prebiehajúceho trestného stíhania mal
obžalovaný na svojom účte obrat okolo 30.000 Eur, tieto peniaze mu prišli na účet a odišli z neho, z
čoho tieto plynuli svedkyňa nevedela uviesť. V konaní o návrhoch na zníženie výživného na dcéry L. S.
S. podaných obžalovaným v roku 2013 na tomto súde bolo v prípade skúmania majetkových pomerov

obžalovaného na zníženie výživného na dcéru L. zistené, že obžalovaný vlastní koňa a že niekedy v
roku 2013 - 2014 bol tiež vlastníkom koňa ktorého prepísal na svoju družku, neskôr mal vlastniť nejakého
klusáka. Obžalovanému bolo priznané odškodné za prieťahy v konaní o vyporiadanie BSM po rozvode
manželov vo výške 2000 Eur, ktoré ako obžalovaný uviedol v rámci konania o zníženie výživného
na dcéru S. má uložené u svojej mamy a čaká na výsledky súdnych konaní o zníženie výživného, v

ktorých ak nebude úspešný tieto vyplatí dcéram. K otázke zdravotného stavu, k diagnózam chorôb ktoré
majú obžalovanému znemožňovať normálny život a schopnosť sa zamestnať svedkyňa uviedla, že má
vedomosť, že svoju živnosť prepísal na svoju matku, ktorá vlastní ranč C. E. X. kde sa má starať o kone,
pričom jeho matka o koňoch nevie nič, v tom čase tam malo byť 12 koní, koľko koní tam malo byť v čase
výsluchu svedkyne táto nevedela, na ranči mala pracovať aj družka obžalovaného, na fotkách na web

stránkerančuC.boloobžalovanéhovidieťakochodíastarásaokone,neskôrsanatýchtofotkáchsnažil
rozretušovať svoju tvár. Svedkyňa na otázku obhajcu obžalovaného k okolnostiam predaja 3 - izbového
bytu na D. Š. v G. uviedla, že otec na ňu previedol vlastníctvo domu v G. a po narodení dcéry L. rodičia
svedkyne darovali tento 3 - izbový byt dcére L., byt sa po dovŕšení plnoletosti dcéry L. v roku 2011 predal
za 37.000 Eur, peniaze z predaja bytu dostala sestra svedkyne I. Y. a z nich potom svedkyni vyplatila

15.000 Eur. Predtým ako došlo k predaju bytu ho svedkyňa počas piatich rokov v období do roku 2011
prenajímala, čistý zisk z prenájmu bytu bol 34 Eur mesačne. Svedkyňa zároveň uviedla, že obžalovaný
podal na Okresnom súde E. L. P. návrh na zníženie výživného na dcéru L., kde toto konanie je vedené
pod sp.zn. 7C/128/2014, a na dcéru S. a toto konanie bolo vedené pod sp.zn. 8P/340/2013, návrhy na
zníženie výživného na dcéry boli prvostupňovým súdom zamietnuté, obžalovaný sa proti rozhodnutiam

odvolal, vo veci dcéry S. odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil, v prípade dcéry Nikoly
vec nie je právoplatne skončená.

Svedkyňa S. v prípravnom konaní uviedla, že je matkou obžalovaného C. C., ktorý je otcom
poškodených L. C.I. a S., obžalovaný býva so svedkyňou v rodinnom dome v obci X. okres Prešov, vo

veci neplnenia si vyživovacej povinnosti obžalovaného voči svojím dcéram uviedla, že obžalovaný si
vyživovaciu povinnosť plnil a plní v rámci svojich možností, pretože vzhľadom na svoj zdravotný stav sa
nemôžezamestnať,poberálendávkuvhmotnejnúdzivovýške62,50Eurmesačne,zktorejpozaplatení
minimálneho výživného na dcéry a nákladov na lieky mu zostane na živobytie 10 Eur mesačne, súhradou ďalších výdavkov mu pomáha svedkyňa, ktorej časť peňazí vrátil potom ako mu boli poukázané
súdnym exekútorom. K otázke vlastníctva rodinného domu v obci X. svedkyňa uviedla, že na kúpu
rodinného domu potrebovala pôžičku, ktorú jej však v peňažnom ústave z dôvodu jej vysokého veku

nechceliposkytnúť,pôžičkunaseba zobralijejsynoviaC.S.C.(obžalovaný),ktorítaknadobudlirodinný
dom do podielového spoluvlastníctva, pôžičku však splácala len svedkyňa, po zaplatení všetkých
splátok, na ktoré použila aj peniaze z predaja rodičovského domu na západnom Slovensku, došlo k
prevodu podielu 1 vlastníctva rodinného domu zo syna C. na svedkyňu.
Svedok C. B. v prípravnom konaní uviedol, že nie je v žiadnom vzťahu k stranám trestného konania,

obžalovaného pozná z obdobia keď sám pracoval na exekútorskom úrade. Začiatkom roka 2007 prišiel
obžalovaný za svedkom za účelom pôžičky 100.000 Sk pre pani J., ktorú svedok nepoznal, svedok mu
povedal, že peniaze požičia ale len jemu a nie niekomu koho nepozná, na čo dňa 10.1.2007 bola spísaná
zmluva o pôžičke medzi svedkom ako veriteľom a obžalovaným ako dlžníkom, ktorému požičal sumu
100.000 Sk a komu obžalovaný peniaze ďalej odovzdal svedok nevedel uviesť. Zmluva o pôžičke zo
dňa 10.1.2007 s vlastnoručnými podpismi svedka a obžalovaného bola uzavretá ako bezúročná a bez

poplatkov, požičanú sumu sa obžalovaný zaviazal vrátiť v lehote 10 dní od vrátenia peňazí poddlžníkom,
najneskôr však dňa 11.2.2007. Obžalovaný svedkovi požičané peniaze vo výške 100.000 Sk - 3319,39
Eurvrátilaždňa13.9.2011,svedokpeniazevovýške3319,39Eurprevzalbezúročne,žiadneinépeniaze
nikdy od obžalovaného neprevzal, na žiadny účet nedostal od obžalovaného iné peniaze, nechodia
mu výpisy z exekútorského úradu o vymáhaní pohľadávky v prospech obžalovaného a s obžalovaným

nespísal zmluvu o postúpení pohľadávky, nebol s ním na exekútorskom úrade a ani s ním nespísal
splnomocnenie. Pri konfrontácii medzi svedkom a obžalovaným v prípravnom konaní ohľadom výšky
vrátenia poskytnutých finančných prostriedkov zo zmluvy o pôžičke zo dňa 10.1.2007 a k otázke pohybu
finančných prostriedkov na osobnom účte obžalovaného sa obžalovaný odmietol vyjadriť.
Svedkyňa M. J. v prípravnom konaní uviedla, že obžalovaný je jej známym za ktorým išla z dôvodu, že si

potrebovalapožičaťpeniazenavyplateniedlhuvStavebnejsporiteľni,a.s..Obžalovanýjepovedal,žejej
peniazepožičiaapripravilzmluvuopôžičke,ktorúoverilinajednomnotárskomúradevPrešove.Pretože
Stavebná sporiteľna, a.s., už v tom čase vymáhala pohľadávku proti svedkyni v exekúcii boli spolu s
obžalovaným na exekútorskom úrade kde obžalovaný dal súdnemu exekútorovi v prítomnosti svedkyne
sumu 100.000 Sk. Svedkyňa uviedla, že peniaze jej požičal obžalovaný, ktorej tento nepovedal, že by

to boli peniaze nejakej inej osoby, v zmluve o pôžičke s obžalovaným bol uvedený vysoký úrok pričom
obžalovaný svedkyni, ktorá pôžičku nesplácala riadne a včas povedal, že ak mu dlh vyplatí tak jej nejaké
úroky odpustí. V roku 2011 bol rodinný dom svedkyne predaný v dražbe, z predaja domu zrejme vyplatili
aj pohľadávku obžalovaného, pretože tento sa jej odvtedy neozýva.
Z rodných listov poškodenej L. C. S. S. C. je zrejmé, že jej otcom je obžalovaný C. C. a matkou svedkyňa

S. E.Á., manželstvo rodičov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu E. L. P. zo dňa 12.2.2004,
sp.zn. 5C/108/2003, ktorým boli v tom čase maloleté deti L. S. S. C. zverené so osobnej starostlivosti
matky - svedkyne S. E. a obžalovanému bola uložená povinnosť prispievať na výživné na každú z dcér
sumou 500 Sk (16,60 Eur) mesačne, rozsudok vo výroku o výživnom bol zmenený rozsudkom M. D.
E. L. P. zo dňa 25.5.2007, sp.zn. 8P/143/2006, podľa ktorého bol obžalovaný povinným prispievať na

výživné na každú z dcér sumou 700 Sk (23,24 Eur).
Rozsudkom Okresného súdu G. zo dňa 16.2.2012, sp.zn. 15C/117/2011, súd zmenil výrok o výživnom
z rozsudku M. D. E. L. P. zo dňa 25.5.2007, sp.zn. 8P/143/2006, podľa ktorého bol obžalovaný povinný
prispievať na bežné výživné poškodenej L. C. sumou 70 Eur mesačne počnúc dňom 27.5.2011 do
budúcna k rukám poškodenej do 25 - teho dňa v mesiaci vopred, dlžné výživné za obdobie od 27.5.2011-

31.12.2012 vo výške 381,65 Eur bolo odporcovi povolené zaplatiť v mesačných splátkach vo výške
15 Eur spolu s bežným výživným, v prevyšujúcej časti bol návrh zamietnutý, rozsudok vo výroku o
bežnom výživnom nadobudol právoplatnosť dňa 26.2.2012, vo výroku o dlžnom výživnom nadobudol
právoplatnosťdňa26.9.2012.Popodaníodvolaniabolrozsudokzodňa16.2.2012,sp.zn.15C/117/2011,
potvrdený rozsudkom Krajského súdu E. G. zo dňa 22.8.2012, sp.zn. 3CoP/44/2012, právoplatným a

vykonateľným dňa 10.9.2012.
V konaní vedenom na Okresnom súde E. L. P. pod sp.zn. 7C/128/2014, sa obžalovaný domáhal zníženia
výživného na poškodenú L. C. zo sumy 70 Eur na sumu 26,65 Eur mesačne, t.j. 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené dieťa odo dňa 1.11.2013 do budúcna, návrh obžalovaného prvostupňový súd
zamietol rozsudkom zo dňa 21.6.2017, sp.zn. 7C/128/2014, obžalovaný podal proti rozsudku odvolanie,

uznesením Krajského súdu v G. zo dňa 30.1.2018, sp.zn. 9CoP/29/2017, bola vec po zrušení rozsudku
vrátená okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.
Rozsudkom Okresného súdu E. L. P. zo dňa 30.1.2012, sp.zn. 7P/121/2011, v spojení s opravným
uznesením zo dňa 30.1.2012, sp.zn. 7P/121/2011, súd zmenil výrok o výživnom z rozsudku Okresnéhosúdu E. L. P. zo dňa 25.5.2007, sp.zn. 8P/143/2006, podľa ktorého bol obžalovaný povinný prispievať na
bežné výživné v tom čase maloletej poškodenej S. C. sumou 60 Eur mesačne počnúc dňom 1.9.2011
do budúcna k rukám matky maloletej poškodenej S. E., do 25 - teho dňa v mesiaci vopred, dlžné

výživné za obdobie od 1.9.2011- 31.1.2012 vo výške 183,85 Eur bolo odporcovi povolené zaplatiť
v mesačných splátkach vo výške 20 Eur spolu s bežným výživným, v prevyšujúcej časti bol návrh
zamietnutý, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30.7.2012 a stal sa vykonateľný dňom 26.8.2012, po
podaní odvolania bol rozsudok zo dňa 30.1.2012, sp.zn. 7P/121/2011 v spojení s opravným uznesením
potvrdený rozsudkom Krajského súdu v G. zo dňa 9.7.2012, sp.zn. 18CoP/37/2012, právoplatným a

vykonateľným dňa 30.7.2012.
V konaní vedenom na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp.zn. 8P/340/2013, sa obžalovaný
domáhal zníženia výživného na poškodenú S.L. C. zo sumy 60 Eur na sumu 26,65 Eur mesačne, t.j. 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa odo dňa 1.11.2013 do budúcna, návrh obžalovaného
prvostupňový súd zamietol rozsudkom zo dňa 9.5.2017, sp.zn. 8P/340/2013, obžalovaný podal proti
rozsudku odvolanie, a Krajský súd v G. rozsudkom zo dňa 10.10.2017, sp.zn. 19CoP/24/2017, rozsudok

prvostupňového súdu potvrdil.
Nálezom ÚS SR čk. III. ÚS-225/2014-25 zo dňa 24.06.2014 bolo konštatované že v konaní OS E.
L. P. vedenom pod sp.zn. 7C/31/2004 bolo porušené právo obžalovaného ako účastníka uvedeného
súdneho konania na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a z toho titulu mu bolo priznané fin.
zadosťučinenie v sume 2000 eur.

Návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 3.10.2012 sa poškodená L. C. ako oprávnená domáha
vymoženiadlžnéhovýživnéhoodpovinného-obžalovanéhoC.C.,ktoréhovýškakudňuspísanianávrhu
bola 752,97 Eur a vymoženia bežného výživného vo výške 70 Eur mesačne do budúcna, exekúcia
je vedená na Exekútorskom úrade JUDr. K. O. C. pod sp.zn. Ex/3266/12. V období od 1.10.2012 -
31.1.2013 uhradil obžalovaný poštovou poukážkou na výživnom sumu 104 Eur (4 x 26 Eur), iná suma

v prebiehajúcej exekúcii nebola vymožená.
Návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 3.10.2012 sa v tom čase maloletá poškodená S. C., v
zastúpení zákonnou zástupkyňou, ako oprávnená domáha vymoženia dlžného výživného od povinného
- obžalovaného C. C., ktorého výška ku dňu spísania návrhu bola 475,42 Eur a vymoženia bežného
výživného vo výške 60 Eur mesačne do budúcna, exekúcia je vedená na Exekútorskom úrade JUDr. K.

O.C.podsp.zn.Ex/3267/12.Vobdobíod1.10.2012-31.1.2013uhradilobžalovanýpoštovoupoukážkou
na výživnom sumu 104 Eur (4 x 26 Eur), iná suma v prebiehajúcej exekúcii nebola vymožená.
Poškodená L. C. po skončení strednej školy pokračovala vo vysokoškolskom štúdiu dennou formou v
bakalárskom a následne magisterskom stupni štúdia na Prešovskej univerzite v Prešove na filozofickej
fakulte v odbore sociálna práca od 4.9.2012 do 30.5.2017, ktoré úspešne ukončila v magisterskom

stupni.
Poškodená S. C. po skončení strednej školy pokračuje vo vysokoškolskom štúdiu dennou formou na
Prešovskej univerzite v Prešove na fakulte manažmentu, v školskom roku 2017/2018 je študentku 3.
ročníka v bakalárskom stupni štúdia.
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov oznámil, že obžalovaný bol od 15.3.2005 vedený v

evidencii uchádzačov o zamestnanie, dňa 19.12.2016 bol z evidencie vyradený pre nespoluprácu, proti
rozhodnutiu sa odvolal, rozhodnutím zo dňa 4.5.2010, sp.zn. 2010/24517 - 5, mu bola zvýšená dávka v
hmotnej núdzi zo sumy 51,83 Eur na sumu 62,50 Eur mesačne, ktorú v takejto výške poberal v období
03/2010 - 12/2013, a v období od 06/2014 -05/2015, za obdobie 06/2015 - 08/2015 mu boli vyplatené
dávky v sume 46,46 Eur mesačne, od mesiaca september 2015 obžalovaný nie je príjemcom pomoci v

hmotnej núdzi a bol spoločne posudzovanou osobou na žiadosti o prídavky na maloletého syna M. C. a
na žiadosti o rodičovský príspevok, ktorých príjemcom bola jeho priateľka C. W..
Sociálna poisťovňa, pobočka Prešove oznámila, že obžalovaný nebol príjemcom dávky v
nezamestnanosti, rozhodnutím zo dňa 13.7.2015 bol obžalovanému priznaný invalidný dôchodok vo
výške 99,40 Eur mesačne od 19.6.2015, ktorý je pravidelne každý rok valorizovaný.

Zo správy bývalého Katastrálneho úradu G. vyplýva, že obžalovaný nebol ku dňu 30.12.2012 vlastníkom
nehnuteľností E. G. T., ORPZ - Okresný dopravný inšpektorát Prešov oznámil, že obžalovaný nemal ku
dňu 4.12.2012 evidované motorové vozidlá.
Obžalovaný bol od 3.4.2008 do 22.6.2012 majiteľom osobného účtu vedeného v P.., za toto obdobie
boli výbery na účte vo výške 30.838,31 Eur a vklady na účet vo výške 30.793,81 Eur, pričom vklad na

účet vo výške 12.900 Eur vložila dňa 12.3.2012 svedkyňa S. C., v iných peňažných ústavoch obžalovaný
nemal vedený osobný účet.
Súdny exekútor JUDr. O. V., Exekútorsky úrad Prešov v správe zo dňa 21.1.2013, oznámil súdu, že v
exekúcii vedenej pod sp.zn. Ex/95/2008 v prospech opravného - obžalovaného C. C. proti povinnej M.J., o vymoženie sumy 3319,39 Eur s príslušenstvom, boli v priebehu exekúcie v prospech obžalovaného
poukázané sumy dňa 16.9.2008 vo výške 242,32 Eur, dňa 9.8.2010 vo výške 390 Eur, dňa 7.9.2010
vo výške 400 Eur, dňa 25.10.2010 vo výške 240 Eur, dňa 13.9.2011 vo výške 5016,07 Eur, exekúcia

naďalej prebieha a výška pohľadávky obžalovaného s príslušenstvom bola ku dňu 21.1.2013 vo výške
15656,10 Eur.
Zmluvou o pôžičke zo dňa 10.1.2007 uzavretou medzi veriteľom C. B. (svedok v tomto konaní) a
dlžníkom - obžalovaným C. C., požičal veriteľ obžalovanému sumu 100.000 Sk, s tým že tento bol
oprávnenýtútosumuďalejpožičaťpaniM.J.,ktorúbolobžalovanýpovinnývrátiťveriteľovido11.2.2007,

pôžička bola poskytnutá ako bezúročná, zmluvná pokuta pre prípad oneskoreného vrátenia pôžičky bola
dohodnutá v sume 10.000 Sk mesačne. Z Potvrdenia o vrátení pôžičky zo dňa 13.9.2011 vyplýva, že
obžalovaný dňa 13.9.2011 splatil veriteľovi celý zostatok pôžičky pôvodne poskytnutej vo výške 100.000
Sk - 3319,39 Eur na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 10.1.2007, veriteľ zároveň potvrdil, že medzi ním
a obžalovaným nie sú iné vzájomné nevysporiadané pozdĺžnosti vyplývajúce zo zmluvy o pôžičke alebo
iných právnych úkonov.

Z fotokópii ústrižkov poštových poukazov vyplýva, že obžalovaný v roku 2012 do januára 2013 prispieval
na výživné na poškodené L. S. S. C. na každú z poškodených sumou 26 Eur mesačne, v období
od 02/2013 - 03/2017 vo výške 26,65 Eur mesačne, v období 04/2017 - 05/2017 vo výške 27 Eur.
Vzhľadom na skutočnosť, že poškodená L. C. ukončila dňa 30.5.2017 vysokoškolské štúdium v
magisterskom stupni, obžalovaný jej od tohto obdobia na výživné neprispieva. Na poškodenú S. C.Ú.

prispel obžalovaný na výživné v období od 06/2017 - 10/2017 sumou 27 Eur mesačne, v období 11/2017
- 12/2017 sumou 28 Eur mesačne, v období 01/2018 - 04/2018 sumou 27,32 Eur mesačne. Vzhľadom
na skutočnosť, že výška minimálneho výživného bola mesačne v období 07/2012 do 06/2013 vo výške
26,65 Eur, v období 07/2013 - 06/2017 vo výške 27,13 Eur, v období 07/2017 - doposiaľ vo výške 27,32
eur, doplatil do tejto sumy minimálne výživne obidvom poškodeným, čo súdu dostatočne preukázal.

Kúpnopredajnou zmluvou zo dňa 2.9.2011 uzavretou medzi predávajúcimi - S. C. (svedok v tomto
konaní) a C. P. a kupujúcim I. V. predali títo nehnuteľnosti v obci Ž. evidované na LV č. XXX, katastrálne
územie Ž..
Zmluvou o hypotekárnom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretou dňa 4.4.2008, medzi veriteľom P. a
dlžníkom - obžalovaným C. C. a spoludlžníkmi W.. C. C. a S. C., bol poskytnutý úver vo výške 600.000

Sk na kúpu nehnuteľnosti - rodinný dom súpisné č. XXX postavený na parcele parcelné č. XXX a parcely
registra „Q. parcelné č. XXX druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria vo výmere 50 m2, parcely
parcelné č. XXX druh pozemku: záhrady vo výmere 1511 m2, parcely parcelné č. XXX/X druh pozemku:
zastavané plochy a nádvoria vo výmere 49 m2, parcely parcelné č. XXX/X druh pozemku: záhrady vo
výmere 107 m2, nachádzajúcich sa v obci X., katastrálne územie X., okres G., evidovaných na LV č.

XXX, vklad záložného práva do katastra nehnuteľnosti bol povolený pod E. - XXXX/XXXX. Obžalovaný
sa stal podielovým spoluvlastníkom uvedených nehnuteľnosti v podiele 1. Záložný veriteľ P. vo vyhlásení
zo dňa 21.3.2012 uviedol, že pohľadávka úveru, ktorá bola zabezpečená záložným právom, ktorého
vklad bol povolený pod č. E. - XXXX/XXXX bola ku dňu 21.3.2012 v celom rozsahu splatená, zaniklo
záložné právo a záložný veriteľ podal návrh na výmaz záložného práva.

Darovacou zmluvou zo dňa 8.12.2011 uzavretou medzi darcom - obžalovaným C. C. a obdarovanou
S. C. (svedok v tomto konaní), previedol obžalovaný vlastnícke právo k nehnuteľnostiam - rodinný
dom súpisné č. 268 postavený na parcele parcelné č. XXX a parcely registra „C“ parcelné č. XXX druh
pozemku: zastavané plochy a nádvoria vo výmere XX mX, parcely parcelné č. XXX druh pozemku:
záhrady vo výmere 1511 m2, parcely parcelné č. XXX/X druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria vo

výmere 49 m2, parcely parcelné č. XXX/X druh pozemku: záhrady vo výmere XXX m2, nachádzajúcich
sa v obci ZH. katastrálne územie X., okres G., evidovaných na LV č. XXX, v spoluvlastníckom
podiele 1 na obdarovanú S. C., vklad bol povolený pod E. - XXXX/XXXX. Ohľadom prevodu tohto
spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach je na Okresnom súde G. vedené konanie pod sp.zn.
28C/76/2014, rozsudkom sp.zn. 28C/76/2014, právoplatný a vykonateľným dňa 8.11.2016, bol uložený

zákaz prevodu týchto nehnuteľnosti, a táto skutočnosť je uvedená aj v poznámke na LV č. XXX.
Darovacou zmluvou zo dňa 11.5.1998 uzavretou medzi darcom - C. C. a obdarovanou v tom čase
maloletou poškodenou L. C., previedol darca vlastnícke právo k nehnuteľností - byt č. XX L. X. G.
bytového domu v G. na A. Š. XX, D. Č.. XXXX, postavenom na parcele parcelné č. XXXX/XX vo
vlastníctve darcu pod J. XX E. G. X/X, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a

spoločných zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckeho podielu na pozemku na poškodenú L. C.,
ktorá sa tak stala výlučnou vlastníčku tohto bytu.
Z výpisu ústrednej evidencie priestupkov bolo zistené, že obžalovaný bol v období rokov 2013 až 2015
sedem krát riešený v priestupkovom konaní za porušenie predpisov na úseku bezpečnosti a plynulosticestnej premávky a porušenie všeobecne záväzného nariadenia Mesta G. Č.. X/XXXX o čistote mesta
a verejnom poriadku, ktoré boli vybavené napomenutím resp. uložením blokovej pokuty. Podľa odpisu
registra trestov bol obžalovaný jeden krát súdne trestaný v roku 2006, po zaplatení peňažného trestu sa

však na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Obec Ľ. v správe o povesti obžalovaného, v ktorej mal trvalý
pobyt do 11.5.2014, uviedla že sa na území obce správa slušne, jeho správanie nebolo prejednávané
komisiou na ochranu verejného poriadku.
Pred vyhlásením rozsudku na hlavnom pojednávaní dňa 16.5.2018 súd rešpektujúc práva obvineného
podľa § 34 ods. 4 Trestného poriadku poučil obžalovaného o možnosti získať beztrestnosť na základe

účinnej ľútosti podľa § 86 ods.1 písm. a) Trestného zákona (porovnaj napr. Uznesenie Krajského súdu
v Prešove zo dňa 10.1.2018, sp.zn. 10To/27/2017). S poukazom na to, samosudca oboznámil dlžné
výživné ku dňu konania hlavného pojednávania t.j. 16.5.2018, ktoré na dcéru L. C. predstavovalo sumu
911,68 Eur a na dcéru S. C. sumu 2474,76 Eur. Obžalovaný vyhlásil, že poučeniu porozumel, ale
výslovne odmietol túto možnosť s poukazom na svoj zhoršený zdravotný stav a zlú finančnú situáciu
s tým, že sa cíti byť nevinný.

Nakoľko počas konania obe vyživované dcéry L. S. S. C. dosiahli plnoletosť, sú v zmysle predpisov
rodinného práva osobnými prijímateľkami dlžného výživného. Preto súd v tomto zmysle upravil popis
skutku oproti podanej obžalobe a dlžné výživné v sume 800,40 €, ktoré malo byť v zmysle obžaloby

platené k rukám matky S. E. prepočítal každej z uvedených dcér.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že k skutku došlo tak ako je popísané v obžalobe a že
zodpovedným za tento skutok je obžalovaný.
Zo spáchania skutku usvedčujú obžalovaného najmä samotná výpoveď obžalovaného na hlavnom

pojednávaní, svedecké výpovede jeho dcér a ich matky, čítané výpovede z prípravného konania, viacero
listinných dôkazov ako i oboznamovaný obsah pripojených spisov Okresného súdu E. L. P. č.k. XXC/
XXX/XXXX a XP/XXX/XXXX vrátane v nich sa nachádzajúcich rozsudkov a rozhodnutí nadriadeného
súdu o týchto rozsudkoch.
Uvedené dôkazy usvedčujú obžalovaného zo špekulatívneho správania zbavovať sa majetku a

úmyselne sa vyhýbať zárobkovej činnosti s poukazom na svoj zhoršený zdravotný stav v úmysle vyviniť
sa z trestnosti prečinu zanedbania povinnej výživy. Obžalovaný dlhodobo ignoruje rozhodnutia súdov o
určení výšky vyživovacej povinnosti voči svojim dcéram a svojvoľne im platí púhe minimálne zákonné
výživné podľa predpisov rodinného práva.
Pokiaľ ide o dôkazy - oboznamovaný obsah pripojených spisov Okresného súdu E. L. P. č.k. XXC/

XXX/XXXX a XP/XXX/XXXX vrátane v nich sa nachádzajúcich rozsudkov a rozhodnutí nadriadeného
súdu o týchto rozsudkoch, ktorými bolo rozhodované o ostatných návrhoch obžalovaného na zníženie
výživného na obe dcéry na zákonné minimum, súd uvedené dôkazy zhodnotil ako dôkazy podľa § 2
ods. 12 Tr. por. (porovnaj napr. R 32/1978; Uznesenie Krajského súdu v G. zo dňa 10.1.2018, sp.zn.
10To/27/2017, atď.). To isté platí aj pre nález US SR č. III. ÚS 225/2014-25 z 24.06.2014., známy súdu

z vlastnej činnosti. V tomto trestnom konaní súd nie je viazaný skutkovými závermi ani meritórnymi
zisteniami v uvedených civilných sporových, resp. poručenských konaniach (porovnaj napr. R 11/1984,
R 56/1993, R 112/1999-II).
Avšak i v tomto trestnom konaní vykonané dôkazy potvrdzujú skutkové zistenia a záver súdu
prinajmenšom v konaní XP/XXX/XXXX o zamietnutí návrhu obžalovaného na zníženie výživného voči

dcére S. a jeho povinnosť za celé dlžné obdobie obžaloby doposiaľ platiť jej výživné v sume 60€
mesačne, kde prvoinštančné rozhodnutie bolo potvrdené súdom vyššieho stupňa. Pokiaľ ide o výživné
na dcéru Nikolu, obžalovaný mal povinnosť hradiť jej výživné v sume 70€ prinajmenšom od začiatku
obžalobného obdobia 1.2.2012 do 31.10.2013 z nasledovných dôvodov:
V oboch konaniach podal návrh na zníženie výživného voči obom dcéram až s účinnosťou od 1.11.2013.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný uvedenú skutočnosť potvrdil. Tým sa de facto priznal k tomu, že
od začiatku obžalobného obdobia 1.2.2012 do 1.11.2013 svojvoľne úmyselne neplnil svoju vyživovaciu
povinnosť voči obom dcéram vo vtedy súdmi určenej výške, t.j. 70€ mesačne u dcéry L. a 60€ mesačne
u dcéry S.. Aj v uvedenom období platil dcéram výživné v minimálnej zákonnej výške.
Obrana obžalovaného bola založená na jeho zdravotnej nespôsobilosti nájsť si prácu, ktorá by mu

umožňovala dosahovať príjmy na platenie výživného dcéram v súdmi určenej výške a tým jeho finančnú
nespôsobilosť takéto výživné platiť. Táto obrana je okrem dôvodov uvedených v predošlom odseku
vyvrátená najmä nasledovnými dôkazmi:Z listinného dôkazu na čl. 58 vyplýva, že počas obžalobného obdobia dlhu na výživnom dňa 15.2.2012
požiadalhypotekárnubankuopredčasnésplateniehypotekárnehoúveruk15.3.2012zvlastnýchzdrojov
jednorazovo.

Rozhodnutím ÚSPVaR Prešov na čl. 60 mu zanikol nárok na pomoc v hmotnej núdzi v sume 62,50€
mesačne od 1.1.2014 z dôvodu nespolupráce, pretože nedoložil doklad o jeho práceneschopnosti v
určenej lehote a posudkový lekár tak nemohol vydať potvrdenie, že nepriaznivý zdravotný stav naďalej
trvá. Obžalovaný sa na HP bránil, že práve jeho nepriaznivý zdravotný stav mu vtedy bránil toto
potvrdenie úradu doložiť. Jeho obrana je však vyvrátená práve obsahom odôvodnenia tohto rozhodnutia

ÚPSVaR. Rozhodnutie bolo vydané 5.5.2014, pričom podľa odôvodnenia si mal už 10.12.2013 prevziať
zápisnicu o jeho povinnosti tento doklad doložiť. Dokonca rozhodnutím ÚPSVaR z 05.05.2014 mu
bolo uložené vrátiť dávky a príspevky vyplatené neprávom za obdobie 01.09.2013 do 31.12.2013. Na
hlavnom pojednávaní dňa 16.05.2018 sa sudca umožnil obžalovanému k týmto dôkazom vyjadriť, ale
ten sa k nim žiadnym spôsobom nevyjadril.
Ďalším dôkazom preukazujúcim úmysel obžalovaného neplniť si vyživovaciu povinnosť voči dcéram

je tá skutočnosť, že darovacou zmluvou zo dňa 8.12.2011 previedol dom a priľahlé pozemky E. X. na
svoju matku S. C.. Obrana obžalovaného spočívala v tom, že dom bol naň písaný formálne, ale de
facto i tak patril jeho matke, ktorá aj financovala jeho kúpu. Tejto obrane by bolo možné prisvedčiť,
ak by obžalovaný po prevode tohto domu na matku riadne plnil svoju vyživovaciu povinnosť voči obom
dcéramurčenúsúdmi.Odzačiatkuobžalobnéhoobdobia01.02.2012, tojekrátkopouvedenomprevode

prinajmenšom však do 01.11.2013, od kedy navrhol súdom zníženie svojej vyživovacej povinnosti na
obe dcéry na zákonné minimum svoju vyživovaciu povinnosť voči nim úmyselne neplnil, resp. ju v tomto
období svojvoľne plnil v zákonnej minimálnej výške i napriek právoplatným rozhodnutiam súdov o určení
výšky výživného ( L. 60 eur, S. 70 eur mesačne), ktorým do 01.11.2013 neodporoval. Výživné voči
nezaopatreným deťom má podľa predpisov rodinného práva absolútnu prioritu pred všetkými ostatnými

výdavkami povinného rodiča. Z konania obžalovaného je zrejmé, že sa úmyselne zbavil majetku, z
ktorého by eventuálne bol schopný toto výživné dcéram platiť a následne im svojvoľne , úmyselne toto
výživné v súdmi stanovenej výške platiť prestal.
To isté platí i pre konanie obžalovaného, ktorý podľa potvrdenia o vrátení pôžičky zo dňa 13.9.2011,
vlastnej výpovede obžalovaného na HP ako i čítanej výpovede C. B. na HP z prípravného konania

dňa 13.9.2011 splatil veriteľovi C. B. celý zostatok pôžičky pôvodne poskytnutej vo výške 100.000 Sk
- 3319,39 Eur na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 10.1.2007. Zmluvou sa zaviazal pôžičku vrátiť do
11.2.2007. Paradoxne tak pôžičku splatil po vyše 4-roch rokoch od dohodnutej doby splatnosti. Rovnako
je z vykonaných dôkazov zrejmé, že z exekučného konania vedeného JUDr. O. V. pod sp.zn. Ex/95/2008
mu dňa 13.9.2011 bolo ako oprávnenému vyplatených 5016,07 Eur, ale C. B. vrátil na pôžičku v ten

istý deň len 3319,39 €. Zostalo mu tak k dispozícii 1696,68 €, ktoré použil nevedno akým spôsobom,
pričom krátko na to, cca po 5 mesiacoch od obžalobnej doby 1.2.2012 prestal dcéram platiť výživné v
súdmi určených výškach.
V predošlých dvoch odsekoch popísané konanie súd hodnotí ako vzdanie sa majetkového prospechu
bez dôležitého dôvodu ( porovnaj napr. R 22/1992).

Napokon ďalší dôkaz ktorý nespochybniteľne dokazuje úmysel obžalovaného neplniť si svoju
vyživovaciu povinnosť voči obom dcéram je nález ÚS SR čk. III. ÚS-225/2014-25 zo dňa 24.06.2014,
ktorým bolo konštatované, že v konaní OS E. L. P. vedenom pod sp.zn. XC/XX/XXXX bolo porušené
právo obžalovaného ako účastníka uvedeného súdneho konania na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov a z toho titulu mu bolo priznané fin. zadosťučinenie v sume 2000 eur. Na hlavnom pojednávaní

obžalovaný potvrdil, že mu táto suma počas obžalobnej doby dlhu na výživnom vyplatená bola, ale
túto sumu odovzdal matke. Zdôvodnil to tým, že mu pomáha. Ani časť z uvedenej sumy nepoužil na
doplatenie výživného dcéram, nad zákonné minimum, ktoré im hradil čo aj do 01.11.2013, od ktorého
dňa navrhoval zníženie výživného na zákonné minimum v súdnych konaniach.
Napokon k obrane obžalovaného k otázke jeho zhoršeného zdravotného stavu súd uvádza, že

posudkovým rozhodnutímmu bola určená miera poklesu schopnosti pracovať len o 45%, a teda schopný
pracovať je v 55% miere. Počas celého priebehu hlavného pojednávania ako ani v prípravnom konaní
obžalovaný reálne nedeklaroval snahu zamestnať sa v čo aj zníženej miere pracovnej spôsobilosti v
zmysle uvedeného posudku, aby tak mohol deklarovať snahu platiť dcéram výživné v súdmi určenej
výške a vyvrátiť tak trestno-právny úmysel prečinu zanedbania povinnej výživy v tomto konaní. Naopak

z fotodokumentácie v spise vyplýva, že sa naďalej stará o kone chované na ranči jeho matky S. C.
E. G.. Obžalovaný sa bránil tým, že by malo ísť o akúsi terapiu jeho zhoršeného zdravotného stavu.
Starostlivosť o kone sa však zrejme spája aj so zvýšenou fyzickou námahou, ktorá je v zrejmom rozpores obžalovaným deklarovanými zdravotnými diagnózami, pri ktorých je zvýšená fyzická námaha zrejmou
kontraindikáciou.
Z reťazca uvedených dôkazov v ich vzájomnej spojitosti je vina obžalovaného zo skutku obžaloby

preukázaná s nasledovnými modifikáciami, z ktorých vyplýva i výpočet dlžného výživného:
Súd u obžalovaného prihliadol na to, že mu počas obžalobného obdobia pribudla ďalšia vyživovacia
povinnosť, voči synovi M.. U dcéry S. jeho vyživovacia trvá, keďže študuje na VŠ. Voči dcére L. jeho
vyživovacia povinnosť zanikla 30.5.2017, kedy ukončením VŠ štúdia nadobudla schopnosť samostatne
sa živiť. V konaní bolo výpoveďami dcér S., L., W. C. S. E., že neplnením vyživovacej povinnosti otca

mohlo byť ohrozené zabezpečovanie základných životných potrieb oprávnených osôb.
U dcéry S. C. súd sumu vypočítal ako rozdiel rozsudkom Okresného súdu E. L. P. sp. zn XP/
XXX/XXXX zo dňa 30.1.2012 určenej sumy výživného 60 eur mesačne a obžalovaným doposiaľ
hradeného zákonného minimálneho výživného od obžalobného obdobia 1.2.2012 doposiaľ. Žalobcom
navrhované zníženie tohto výživného v civilnom sporovom konaní bolo prvoinštančným súdom po
potvrdení Krajským súdom v G. právoplatne zamietnuté. Aj z dokazovania v tomto trestnom konaní

vyplýva, že niet dôvod na zníženie vyživovacej povinnosti voči S. na nižšiu sumu ako je súdom určených
60 eur mesačne. Súd nezávisle od rozhodnutia civilného súdu zhodnotil, že k momentu vyhlásenia tohto
rozsudku obžalovaný voči dcére S. takúto vyživovaciu povinnosť mal a táto naďalej trvá.

U dcéry L. C. súd dlžné výživné vypočítal len za obdobie od 1.2.2012 do 31.10.2013 z nasledovných

dôvodov:

Výživné na túto dcéru bolo obžalovanému naposledy určené rozsudkom Okresného súdu G. zo dňa
16.2.2012 sp.zn. XXC/XXX/XXXX v sume 70 eur mesačne. Obžalovaný v civilnom sporovom konaní
navrhol zníženie tohto výživného na minimálnu zákonnú výšku ale s účinnosťou až od 1.11.2013, čím

de facto do uvedeného dátumu svoju povinnosť platiť vyživovaciu povinnosť voči dcére L. v uvedenej
výške uznal. Súd vec hodnotí tak, že od 1.11.2013 je obžalovaný povinný plniť svoju zákonnú povinnosť
vyživovať oprávnenú L. C. v zmysle § 207 Trestného zákona v minimálnej zákonom určenej výške podľa
zákona o rodine, ktorú povinnosť si obžalovaný splnil. A to aj s prihliadnutím na to, že mu pribudla
ďalšie vyživovacia povinnosť voči novonarodenému synovi M. a na to, že k 30.05.2017 mu vyživovacia

povinnosť k tejto dcére úplne zanikla. Preto dlžné výživné na túto dcéru súd vypočítal ako rozdiel medzi
citovaným rozsudkom M. D. G. určeným výživným 70 eur mesačne a minimálnym zákonným výživným
podľa Zákona o rodine za obdobie od 1.2.2012 do 31.10.2013, ktoré minimálne výživné obžalovaný za
toto obdobie zaplatil.

Súd preto dlh na výživnom vypočítal nasledovným spôsobom:

Napriek skutočnosti, že mu bola vyživovacia povinnosť na poškodenú dcéru L. C. určená rozsudkom
Okresného súdu G. zo dňa 16.2.2012, sp.zn. XXC/XXX/XXXX, podľa ktorého bol obžalovaný povinný
prispievať na bežné výživné poškodenej L. C. sumou 70 Eur mesačne a ktorý bol potvrdený rozsudkom

Krajského súdu v G. zo dňa 22.8.2012, sp.zn. XCoP/XX/XXXX, si voči poškodenej plnil v žalovanom
období od 1.2.2012 do 30.5.2017 vyživovaciu povinnosť len v rozsahu minimálneho výživného vo výške
30 % zo sumy životného minima na plnoleté nezaopatrené dieťa, to zn. že za toto obdobie zaplatil
na minimálnom výživnom sumu 1724,91 Eur. Pretože sa obžalovaný domáha zníženia výživného na
túto poškodenú za obdobie od 1.11.2013 do 30.5.2017 v konaní vedenom na tomto súde pod sp.zn.

7C/128/2014, ktoré doposiaľ nie je právoplatne skončené, a teda od 1.2.2012 do 31.10.2013 zaplatil
na minimálnom výživnom sumu 558,32 Eur, hoci podľa rozsudku bol povinný zaplatiť sumu 1470 Eur,
má za obdobie od 1.2.2012 do 31.10.2013 dlh na výživnom vo výške 911,68 Eur (1470 Eur - 558,32
Eur), za obdobie od 1.11.2013 do 30.5.2017 má minimálne výživné vo výške 1166,59 Eur zaplatené v
celom rozsahu.

Pokiaľ ide o poškodenú dcéru S. C. tu napriek skutočnosti, že mu bola vyživovacia povinnosť určená
rozsudkom Okresného súdu E. L. P. zo dňa 30.1.2012, sp.zn. XP/XXX/XXXX, v spojení s opravným
uznesením zo dňa 30.1.2012, sp.zn. 7P/121/2011, podľa ktorého bol obžalovaný povinný prispievať na
bežné výživné poškodenej S.Á. C. sumou 60 Eur mesačne a ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského

súdu v G. zo dňa 9.7.2012, sp.zn. XXCoP/XX/XXXX, si voči poškodenej plnil a naďalej plní v žalovanom
období od 1.2.2012 do budúcna vyživovaciu povinnosť len v rozsahu minimálneho výživného vo výške
30 % zo sumy životného minima na plnoleté nezaopatrené dieťa, to zn. že za obdobie od 1.2.2012 do
16.5.2018, pri splatnosti bežného výživného do 25 - tého dňa v mesiaci vopred, zaplatil na minimálnomvýživnom sumu 2025,24 Eur. Obžalovaný sa domáhal zníženia výživného na túto poškodenú za obdobie
od 1.11.2013 do budúcna v konaní vedenom na tomto súde pod sp.zn. 8P/340/2013, keď rozsudok
vo veci sp.zn. 8P/340/2013 po zamietnutí návrhu na zníženie výživného bol potvrdený rozsudkom

Krajského súdu E. G. zo dňa 10.10.2017, sp.zn. XXCoP/XX/XXXX, preto bol povinný podľa rozsudku
za obdobie od 1.2.2012 do 16.5.2018 zaplatiť na výživnom sumu 4500 Eur, a teda dlh na výživnom za
obdobie od 1.2.2012 do 16.5.2018 má obžalovaný voči poškodenej vo výške 2474,76 Eur (4500 Eur
- 2025,24 Eur).
Oproti podanej obžalobe, nakoľko sú už obe dcéry plnoleté a v zmysle predpisov rodinného práva sú

priamymi príjemcami výživného, súd rozpočítal sumu 800,40 eur, ktorá mala byť v zmysle obžaloby
hradená za obdobie od 01.02.2012 do 31.12.2013 ich matke S. E. obom dcéram.
Obžalovaný navrhoval výsluch svedkyne M. J. na hlavnom pojednávaní. Súd túto svedkyňu na hlavné
pojednávanie viackrát predvolával i prostredníctvom polície a nariadil aj jej predvedenie. Všetky pokusy
boli neúspešné. Zo správ polície vyplývalo, že sa táto osoba v mieste svojho bydliska nezdržiava,
momentálne žije a pracuje v zahraničí ako opatrovateľka v Rakúsku na neznámej adrese ( správa ORPZ

E. - čl.510). Súd tak v súlade s § 263 ods.3 písm. a) Tr. por. na hlavnom pojednávaní prečítal jej výpoveď
z prípravného konania. Napokon má súd za to, že výsluch tejto svedkyne nepatrí k podstatným dôkazom
v tomto konaní pre rozhodnutie o vine a treste obžalovaného, ale naopak nepodstatným. Jej výsluch
na hlavnom pojednávaní by nebol schopný zvrátiť rozhodnutie súdu v prospech obžalovaného a jeho
tu popísané skutkové a právne závery.

Pri určení druhu a výmery trestu a pri hodnotení osoby obžalovaného súd prihliadol na doterajší
spôsob života odsúdeného a pri prevahe poľahčujúcich okolností a neexistencii priťažujúcich okolnosti
mu uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní 15 mesiacov, výkon ktorého
podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 18 mesiacov a zároveň
uložil obžalovanému povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe poškodenej L. C. dlh na výživnom vo výške

911,68 Eur a poškodenej S. C. dlh na výživnom vo výške 2474,76 Eur. Pri určení skúšobnej doby
podmienečného odsúdenia ju súd určil s prihliadnutím na schopnosti a možnosti obžalovaného v takej
dĺžke, aby bol dlžné výživné schopný splatiť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde vo

Vranove nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,
zúčastnenáosobaprenesprávnosťvýrokuozhabaníveci.Súdomprijatévyhlásenieobžalovaného,žeje

vinný, alebo že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a v tomto rozsahu
nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného
poriadku. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj
preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo
rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba. Po vyhlásení

rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.