Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. november 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1To/62/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4320010407
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Libant
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4320010407.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Stanislava Libanta a členov senátu
JUDr. Štefana Hrvolu a JUDr. Ingrid Kišacovej, PhD., v trestnej veci obžalovaného S. P. a spol., pre
prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, 2 písmeno a/ Trestného zákona a iné, o odvolaniach
obžalovaného S. P. a obžalovaného U. S., podaných proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa
10.06.2021, sp. zn. 4T/51/2020, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre, dňa 09. novembra 2021, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku, odvolania

obžalovaného S. P., narodeného XX.XX.XXXX a

obžalovaného U. S., narodeného XX.XX.XXXX

z a m i e t a,

pretože zistil, že nie sú dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Levice uznal obžalovaných S. P. a U. S. vinných z prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek

1 písmeno a/ Trestného zákona, v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek
1 písmeno a/ Trestného zákona, spáchaných v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona, na
skutkovom základe, že
dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX.XX h v F. na ulici S. fyzicky napadli I. K., narodeného XX.XX.XXXX
tak, že po príchode k nemu na neho S. P. začal kričať, že : čo si dosratý, si nejaký drzý, poď sa biť“,
pričom mu U. S. dvakrát dal hlavičku do čela a udrel päsťou do ľavej spánkovej časti hlavy, následne

sa poškodený začal brániť a U. S. chytil pod krk, pričom ho S. P. udrel päsťou do oblasti tváre jeden
krát z pravej strany, čím poškodenému I. K. spôsobili dvojitú zlomeninu sánky s posunom úlomkov s
primeranou dobou liečby a prípadnej práceneschopnosti v trvaní do 6 týždňov.

Pre tieto trestné činy bol obom obžalovaným za identických podmienok, teda podľa § 156 odsek 2
Trestnéhozákona,postupompodľa§38odsek2,3Trestnéhozákona,prizistenípoľahčujúcichokolností

podľa § 36 písmeno d/, j/ Trestného zákona, a priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno h/ Trestného
zákona s použitím § 41 odsek 1 Trestného zákona uložený zhodný úhrnný trest odňatia slobody vo
výmere dvanásť mesiacov, ktorý im bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu zhodnú u oboch
obžalovaných v trvaní dvanásť mesiacov.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku, obom obžalovaným bola uložená povinnosť spoločne a

nerozdielne nahradiť poškodenej V. T. S., a.s., škodu v sume 3 579,68 eur a poškodenej X. C.kodu v
sume 2 128 eur.Proti tomuto rozsudku podali obaja obžalovaní ihneď po jeho vyhlásení odvolanie, ktoré následne
zdôvodnili.

Obžalovaný S. P. prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Tibora Sojku tým, že pred rozhodnutím v
merite veci sa súd I. stupňa nevysporiadal so všetkými skutočnosťami významnými pre rozhodnutie v
predmetnej veci.
Nebol produkovaný žiaden dôkaz okrem výpovede poškodeného, ktorý by ho usvedčil zo spáchaného

činu.
K určitému konfliktu medzi poškodeným a ním došlo, avšak obžalovaný P. sa iba bránil.
Spochybnil výpoveď poškodeného, ktorý uvádza rozdielne skutočnosti o skutku.
Záverom navrhol napadnutý rozsudok zrušiť podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, c/, f/ Trestného poriadku, a
vec vrátiť prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Na verejnom zasadnutí obhajca zotrval
na svojej argumentácii a obžalovaný S. P. sa k tomuto prednesu pripojil.

Obžalovaný U. S. sám zdôvodnil odvolanie tým, že nesúhlasí s povinnosťou zaplatenia škody zdravotnej
poisťovni a poškodenému. Poškodeného sa nedotkol, on útočil proti obom páchateľom.

Pred odvolacím súdom vyhlásil, že sa cíti byť nevinný, pretože nič nespáchal.

Prokurátorka krajskej prokuratúry zhodnotila napadnutý rozsudok ako zákonný a správny. Súd I. stupňa
podľa nej dostatočne zistil skutkový stav veci a jednotlivé dôkazy aj zákonným spôsobom vyhodnotil. Vo
vzťahu k odvolacím námietkam odvolateľov zdôraznila, že okrem výpovede poškodeného bola ich vina
preukázaná aj ďalšími vykonanými dôkazmi. Aj výrok o treste zhodnotila za zákonný a uložené tresty za

primerané. Odvolania oboch obžalovaných navrhla zamietnuť ako nedôvodné.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací na podklade riadne a včas podaných odvolaní oprávnenými
osobami preskúmal zákonnosť a dôvodnosť výrokov napadnutého rozsudku i konanie, ktoré im
predchádzalo, a to i z pohľadu námietok, ktoré neboli odvolaniami uvádzané a ktoré by mohli zakladať

dôvodnosť podania dovolania v tejto veci a dospel k záveru, že obe odvolania obžalovaných nie sú
dôvodné.

Predovšetkým je potrebné uviesť, že súd I. stupňa vo veci vykonal dokazovanie zákonným spôsobom
v rámcoch základných zásad trestného konania, pri plnom rešpektovaní práv na obhajobu oboch

obžalovaných. Vykonané boli všetky dostupné dôkazy, z ktorých bolo možné uskutočniť záver o vine
obžalovaných P. i S..

Obaja obžalovaní nepopierali stret s poškodeným v čase i mieste uvádzanom v obžalobe. Opísali však
vznik konfliktu tak, že samotný poškodený bol tým, ktorý i keď nevýrazne fyzicky, ale predsa započal

kontakt s obžalovaným S.. X. P. sa iba snažil zabrániť bitke medzi poškodeným a obžalovaným S., no
poškodený obžalovaného P. udrel do pravej časti hlavy v spánkovej oblasti a následne ho kopol do
pravého členka. Neďaleko za mostom sa stretli obaja obžalovaní s M. P. - bratom obžalovaného a s
A. C.. Títo dvaja svedkovia potvrdili výpovede obžalovaných. Naproti tomu poškodený I. K. opakovane
vypovedal, že pri chôdzi z plavárne na S. ulicu prechádzajúc po chodníku pri materskej škôlke stáli štyria

chlapci, medzi nimi obaja obžalovaní, i svedkovia M. P. a A. C., pričom obaja obžalovaní predchádzali
dvoch svedkov vo vzdialenosti 10 až 15 metrov. S obžalovanými sa najskôr rozprával a potom naňho
začali útočiť. Z pohľadu poškodeného bol na ľavej strane obžalovaný P. a na pravej strane obžalovaný
S.. Prvý ho udrel obžalovaný S., a to tak, že mu hlavou zasiahol do tváre a nosa a dostal aj pár úderov do
spánkovej časti, bránil sa tak, že chytil obžalovaného S. pod krk, a potom dostal úder od obžalovaného

P. smerom do spodnej sánky. Z miesta činu utekal k obchodnému domu S. priamo ku kamarátovi F. Z.,
ktorý spolu so svojim nevlastným otcom ho odviezli domov. Na druhý deň bol na pohotovosti, kde mu
zistili zlomenú sánku a musel odísť do Bratislavy, kde ho hospitalizovali. Výpoveď poškodeného v celom
rozsahu potvrdil svedok F. Z., ktorý videl na poškodenom krvavé ústa a počul priamo od poškodeného
opis, akým spôsobom bol napadnutý oboma obžalovanými. Podľa svedka poškodený nebol ani pod

vplyvom alkoholu, či drog.

Dokonaniabolpribratýznalecodboruzdravotníctva,odvetviachirurgieatraumatológie,ktorývypracoval
znalecký posudok a konštatoval následok uvádzaný v skutku vo výroku o vine. Znalec sa vyjadril, žespôsob vzniku zranenia korešponduje s výpoveďou poškodeného. Tento musel byť hospitalizovaný na
chirurgii od 21.06.2019 do 25.06.2019 a ďalšie obmedzenia u poškodeného vyplývali nutnosti prijímania
tekutej a kašovitej stravy, resp. ochrane zranenia pred mechanickými vplyvmi v trvaní do 6 týždňov.

Zranenie poškodeného nezanechalo na tele funkčné a orgánové trvalé následky. Z toho dôvodu znalec
vyčíslil bolestné v celkovej sume 2 128 eur.
Znalec sa vo svojich záveroch opieral aj o lekárske správy ošetrujúcej lekárky v Leviciach a lekára z
nemocnice v Bratislave.

Z týchto dôkazov súd I. stupňa správne uzavrel, že vina oboch obžalovaných v rozsahu uvádzanom v
skutku o vine bola preukázaná nielen subjektívnym opisom daného činu poškodeným, ale i podpornými
dôkazmi zo strany svedka Z., lekárskymi správami a znaleckým posudkom.
Na margo obrany obžalovaných je nutné povedať, že poškodený si na mieste činu uvedomoval
prítomnosť oboch obžalovaných, ktorí stáli voči nemu i opodiaľ stojacich ďalších dvoch chlapcov, z toho
dôvodu nimi uvádzané provokačné konanie zo strany poškodeného nemožno chápať hodnoverne s

prihliadnutím aj na fakt, že obaja obžalovaní boli o dva, resp. tri roky starší od poškodeného a zároveň
si uvedomovali, že tento poškodený má menej ako 18 rokov, čím v zmysle Trestného zákona bolo
potrebné jeho osobu charakterizovať ako chránenú podľa § 139 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona
s poukazom na ustanovenie § 127 odsek 1 Trestného zákona.

Na podklade takto správne konštatovaného skutkového stavu a vzhľadom na fyzický útok oboch
obžalovaných na mieste prístupnom verejnosti a následok spôsobenej ujmy na zdraví bolo zákonné, ak
súd I. stupňa posúdil konania oboch obžalovaných ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, 2
písmeno a/ Trestného zákona, a prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, s
poukazom na ustanovenie § 139 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona spáchané v spolupáchateľstve

podľa § 20 Trestného zákona.
Následne súd I. stupňa obom obžalovaným uložil tresty, ako sú vyššie uvedené, pričom vzal do
úvahy predchádzajúcu bezúhonnosť oboch obžalovaných i fakt, že čin spáchali vo veku blízkom veku
mladistvého a v tejto časti súd I. stupňa pochybil, pretože neprihliadol na to, že podmienkou použitia tejto
poľahčujúcejokolnostivzmysle§36písmenod/Trestnéhozákona,jenielenjejsamotnývek,aleakdaný

vek mal vplyv na jeho rozumovú alebo vôľovú spôsobilosť. Túto skutočnosť v dôvodoch napadnutého
rozsudku súd I. stupňa neanalyzoval a preto postup pri rozhodovaní o tejto poľahčujúcej okolnosti nie
je preskúmateľný. K náprave v tomto smere však nemohlo zo strany odvolacieho súdu prísť, nakoľko
zmena v neprospech oboch obžalovaných bez opravného prostriedku prokurátora nebola možná.

Vymeraný trest v trvaní 12 mesiacov bol určený na samej dolnej hranici trestnej sadzby podľa § 156
odsek 2 Trestného zákona, rovnako i rozsah určenej skúšobnej doby, na ktorú bol výkon trestu odňatia
slobody odložený.

Tieto tresty u oboch obžalovaných rešpektujú zásady pre ukladanie trestov v zmysle § 34 odsek 1 až 4

Trestného zákona a majú z pohľadu individuálnej i generálnej prevencie zákonné parametre.

Napokon k adhéznemu rozhodnutiu je treba uviesť, že obom obžalovaným bolo správne uložiť povinnosť
nahradiť poškodenej poisťovni vyššie uvedenú sumu, nakoľko táto bola riadne a včas preukázaná.

V prípade poškodeného (nie ako nesprávne uvádza súd I. stupňa poškodenej X. C.) nereflektoval súd I.
stupňanafakt,žematkapoškodenéhobolazákonnouzástupkyňouvpriebehuceléhotrestnéhokonania.
Avšak od momentu dovŕšenia dospelosti poškodeného, t.j. od 21.04.2021, kedy poškodený nadobudol
plnú právnu subjektivitu. Preto ak súd I. stupňa rozhodoval rozsudkom 10.06.2021, mal určiť povinnosť
úhrady škody v prospech samotného poškodeného a nie jeho matky, ktorá už zákonnou zástupkyňou

v danom čase nebola. Aj v tomto prípade odvolací súd nepristúpil k zmene tohto výroku, vzhľadom na
absenciu odvolania v tejto časti.

Na podklade týchto skutočností bolo rozhodnuté tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Výrok tohto uznesenia bol prijatý pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný
prostriedok.