Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. september 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/86/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114204034
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1114204034.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr.

Karola Riháka a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: Z. T., V. Č. XX, V., zast. AK JUDr. Pavol
Kollár, s.r.o, Lehotského č. 4, Bratislava, IČO: 36 757 276, proti žalovanému: B. U. F. V., P. O.Á. X, V.
C.: XX XXX XXX, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava I z 30. septembra 2016 č. k. 20C/28/2014 - 121, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že

je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti a to pozemku registra „C“ parc. Č.. XXX/XX vo výmere 929 m2
- ostatné plochy, kat. úz. Staré Mesto, v súčasnosti zapísaného na G. Č.. XXXX - čiastočný, o trovách
konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovanému priznal plnú náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca je synovec poručiteľky B. Š., ktorá bola
podľa žalobcu výlučnou vlastníčkou spornej nehnuteľnosti s tým, že vlastnícke právo mala nadobudnúť
v dôsledku toho, že za W. M.Ű.B. spolu so svojím manželom zaplatila dlh vymáhaný exekútorom.

Žalobca tiež uvádzal, že B. Š. mohla nadobudnúť vlastnícke právo k predmetnému pozemku aj
vydržaním. Žalobca si vlastnícke právo k spornému pozemku uplatnil v reštitučnom konaní, v ktorom
však nebol úspešný. Následne si vlastnícke právo k spornému pozemku uplatnil v dedičskom konaní
po poručiteľke B. Š. vedenom na OS Bratislava I pod sp. zn. 1D/759/2005 s tým, že išlo o dedičské
konanie o novoobjavenom majetku poručiteľky. Dedičské konanie však bolo uznesením z 10. 7. 2009
č. k. 1D/759/2005-79 zastavené z dôvodu, že poručiteľka nie je zapísaná v katastri nehnuteľností
ako vlastníčka sporného pozemku. Podľa výpisu z pzkn. vl. Č.. XXX B. Š. bola spoluvlastníčkou

0nehnuteľností parc. Č.. XXX - Y. F.. Č.. XXX, P.. Č.. XXX - záhrada vinica s hospodárskym stavením
G. ul. vo výmere 7 á 14 m2, P.. Č.. XXX - dvor, schodište, kamenný múr vo výmere 49 m2, pričom
jej spoluvlastnícky podiel činil 1/4, jej manžel bol spoluvlastníkom týchto nehnuteľností tiež v podiele
1/4 a v podiele 1/2 bol spoluvlastníkom týchto nehnuteľností W. M.Ű.B.. Po smrti svojho manžela B. Š.
zdedila jeho spoluvlastnícky podiel, takže sa stala vlastníčkou uvedených nehnuteľností v 1/2. Podľa
identifikácie parciel zo 14. 3. 2008 vyššie uvedené pozemnoknižné parcely boli zlúčené do P. Č.. XXX/
XX X. výmere 929 m2, ktorá je zapísaná na G. Č.. XXXX (sporná parcela).

3. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Súd prvej
inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „V predmetnej žalobe si žalobca svoj nárok
odvodzuje od dedičského práva po svojej tete pani Š.. Žalobca sa domáha určenia, že je výlučnýmvlastníkom sporných nehnuteľností a vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam mal nadobudnúť
titulom dedenia po poručiteľke. Vychádzajúc z tvrdenia žalobcu súd poukazuje na to, že za daného
stavu nie je možné obísť dedičské konanie a priamo deklarovať, že žalobca je výlučným vlastníkom

nehnuteľností, ku ktorým sa určenia vlastníctva domáha. Zároveň súd poukazuje aj na to, že v sporovom
konaní nie je oprávnený riešiť ani okruh dedičov a teda či žalobca je v konečnom dôsledku dedičom po
poručiteľke, resp. jej jediným dedičom, nakoľko táto otázka môže byť vyriešená len v rámci dedičského
konania. za spornú súd v konaní považoval aj otázku vlastníctva poručiteľky k predmetnej nehnuteľnosti.
Z predložených listinných dôkazov (pozemnoknižnej vložky č. 680) vyplýva, že poručiteľka pani Š. bola

spoluvlastníčkou nehnuteľností pod parc. č. XXX, XXX, XXX - G. v podiele 1/4. Na základe uznesenia
Štátneho notárstva v Bratislave zo dňa 15. 10. 1952 právoplatným 1. 12. 1952 nadobudla pani Š.
spoluvlastnícky podiel na predmetnej nehnuteľnosti po svojom manželovi, ktorý bol 1/4, na základe čoho
sa stala vlastníčkou v pomere 1/2. Podľa tvrdenia žalobcu poručiteľka mala spolu so svojím manželom
vyplatiť dlh za ďalšieho spoluvlastníka W. M.Ű.B., na základe čoho sa manželia Š. mali stať vlastníkmi
celej spornej nehnuteľnosti. Toto tvrdenie žalobcu je v rozpore s prejednaním dedičstva po L. Š. v

nadväznosti na výšku podielu na nehnuteľnosti, ktorý pozostalá manželka B. Š. po svojom manželovi
dedila. V nadväznosti a uvedené nie je možné stotožniť sa s tvrdením žalobcu, že B. Š. spoluvlastnícky
podiel o veľkosti 1/2 po W. M. vydržala, nakoľko tu absentuje dobromyseľnosť držiteľa. Skutočnosti,
že B. Š. dobromyseľná nebola, nepochybne preukazuje aj dedičské konanie po L. Š. v súvislosti s
veľkosťou podielu prejednávanej spornej nehnuteľnosti. V nadväznosti na uvedené súd poukazuje na §

212 C.m.p., v zmysle ktorého nezaradenie majetku alebo dlhov, ktoré boli medzi účastníkmi sporné, do
dedičstva, nebráni účastníkom, aby sa domáhali svojho práva žalobou. Skončenie konania o dedičstve
nebráni tomu, kto nebol účastníkom konania o dedičstve, aby sa domáhal svojho práva žalobou okrem
prípadu, keď sa vykonala likvidácia dedičstva. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že nemožno vylúčiť
podanie žaloby mimo dedičského konania o určenie (§ 137 písm. c/ C.s.p.), že poručiteľ v čase smrti bol

vlastníkom veci a to s cieľom vyriešiť spornosť tejto otázky. Legitimovaní na podanie žaloby sú účastníci
dedičského konania, ktorí tak môžu urobiť počas prebiehajúceho konania o dedičstve, ako aj po jeho
ukončení. Ak následne v sporovom konaní súd rozhodne, že určitá vec do dedičstva patrí, prejedná sa
táto v dedičskom konaní o novoobjavenom majetku. Na záver súd poukazuje na to, že dedičstvo sa
podľa § 460 Obč. zák. nadobúda smrťou poručiteľa, preto z hľadiska hmotného práva je možné dediť

iba ten majetok, ktorý bol vo vlastníctve poručiteľa v čase jeho smrti. Podstatou dedenia je vstup dediča
do právneho postavenia svojho predchodcu, pričom dedičské aktíva tvoria veci, práva a iné majetkové
hodnoty, ktoré patrili v okamihu smrti poručiteľovi, jeho smrťou nezanikli a prechádzajú na dedičov.“
S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie žalobu zamietol a o nároku na náhradu trov konania
rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.

4. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil tak, že žalobe vyhovie, alebo aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V
odvolanížalobcaopätovneargumentovalskutočnosťami,ktoréužboliobsahomžalobyaprejednávalisa
v prvoinštančnom konaní. Konkrétne uviedol, že B. Š. bola výlučnou vlastníčkou predmetného pozemku,

pretože v minulosti spolu so zosnulým manželom L. Š. zaplatili dlh za W. M., ktorý bol spoluvlastníkom v
podiele1/2,čímnadobudlivlastníckeprávokspornémupozemkuvcelosti.Akbynebolpreukázanýtento
spôsob nadobudnutia vlastníctva pozemku, B. Š. podľa žalobcu spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/2
vydržala. Žalobca je jediným oprávneným dedičom po B. Š.. Žalobca ďalej uviedol, že súdny komisár ani
konajúci súd nemohli rozhodnúť vo veci novoobjaveného dedičstva po B. Š. v jeho prospech, pretože v

čase prejednávania dedičstva existovala duplicita vlastníckeho práva k pozemku. Duplicitné vlastníctvo
svedčí žalobcovi ako jedinému oprávnenému dedičovi a žalovanému.

5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Odvolací
súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal odvolaním

napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba zamietnutá a dospel k záveru, že
odvolanie nie je dôvodné.

6. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie

nie je dôvodné.

7. Pre rozhodnutie prejednávanej veci mala podstatný význam tá skutočnosť, z čoho žalobca vyvodzuje
ním tvrdené vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti. Z tvrdení žalobcu vyplýva, že vlastnícke právok predmetnej nehnuteľnosti vyvodzuje z toho, že predmetnú nehnuteľnosť vlastnila v celosti jeho právna
predchodkyňa B. Š., ktorá bola pôvodne vlastníčkou tejto nehnuteľnosti v 1/4, ďalšiu 1/4 zdedila po
svojom manželovi a spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/2 nadobudla po W. M.Ű.B. v dôsledku toho,

že spolu s manželom za neho uhradila dlh, resp. túto 1/2 nadobudla vydržaním. Ak teda žalobca
tvrdí, že predmetnú nehnuteľnosť zdedil po B. Š., potom žalobe na určenie, že je vlastníkom spornej
nehnuteľnosti, nemožno vyhovieť. Totiž podľa ustálenej judikatúry ak nebol zachovaný postup upravený
ustanoveniami § 158 až § 219 C.m.p. (konanie o dedičstve), nemožno ho obchádzať žalobou, ktorou sa
právny nástupca poručiteľa domáha určenia, že je vlastníkom veci patriacej do dedičstva (viď rozsudok

Najvyššieho súdu SR z 31. 3. 2014 sp. zn. 3 MCdo 4/2013 ). Spor o to, či súčasťou dedičstva po
poručiteľovi je určitá vec, sa v občianskom súdnom konaní typovo rieši žalobou na určenie, že poručiteľ
bol ku dňu svojej smrti vlastníkom veci. Prípustná je aj žaloba, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi.
Žalobcovi teda v prejednávanej veci chýba aktívna vecná legitimácia. Ak žalobca tvrdí, že spornú
nehnuteľnosť zdedil po B. Š., je ako dedič aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby o určenie, že
sporná nehnuteľnosť patrí do dedičstva, pričom v prípade vyhovenia takejto žalobe by na príslušnom

súde prebehlo konanie o dedičstve, predmetom ktorého by bola sporná nehnuteľnosť. Žalobca by bol
aktívne vecne legitimovaný aj na podanie žaloby na určenie, že poručiteľka bola v čase svojej smrti
vlastníčkou spornej nehnuteľnosti, pričom aj v prípade vyhovenia takejto žalobe by nasledovalo konanie
o dedičstve, predmetom ktorého by bola sporná nehnuteľnosť. Možno teda uzavrieť, že žalobcovi v
prejednávanej veci chýba aktívna vecná legitimácia.

8. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil
podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

9. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1

C.s.p. a úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu v
odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).