Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. január 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16CoE/63/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613212080
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6613212080.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa Bratislava, pobočka
Lučenec, so sídlom Lučenec, Dr. Vodu č. 6, IČO: 30 807 484, proti povinnej W. W., nar. XX. X. XXXX,
bytom I., X. XXX, vedenej pod sp. zn. EX 1359/13 súdnou exekútorkou JUDr. Luciou Uliankovou, so
sídlomExekútorskéhoúraduZvolen,NámestieSNP41,ovymoženiepohľadávkyoprávnenéhovovýške
390,81 EUR s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec, č.

k. 10Er/549/2013-24 zo dňa 10. 2. 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením vyhovel návrhu povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 57
ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) s odôvodnením, že povinná v súčasnosti nevlastní žiadny majetok ani majetkové práva, ktoré

by bolo možné postihnúť exekúciou a získať tak výťažok, ktorý by postačoval aspoň na krytie jeho
trov. K tomuto záveru dospel na základe správy súdneho exekútora o stave exekúcie, jeho spisu sp.
zn. EX 1359/2013 a vlastného šetrenia. Podľa zistenia súdneho exekútora povinná nevlastní žiadny
hnuteľný ani nehnuteľný majetok na území Slovenskej republiky, nemá peňažné prostriedky na účtoch
v peňažných ústavoch, ktoré by podliehali exekúcii a príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami z iných
príjmov bol bez efektu. Dopytom na oprávneného súd zistil, že povinná na základe dohody o pracovnej

činnosti v občianskom združení SVET VITALITY, o. z., so sídlom v Lovinobani nedosahuje žiadny príjem,
nepoberá dôchodok, nemocenské dávky ani podporu v nezamestnanosti. Výpisom so živnostenského
registra okresný súd zistil, že povinná má pozastavenú podnikateľskú činnosť v období od 02. 06.
2014 do 02. 06. 2017. Povinná nefiguruje podľa záznamov Obchodného registra Slovenskej republiky
v žiadnej z právnických osôb zapísaných v Obchodnom registri ako spoločník alebo štatutár a nevlastní
na území Slovenskej republiky žiadnu nehnuteľnosť. Na nesúhlas oprávneného so zastavením exekúcie

neprihliadol z dôvodu, že jeho súhlas so zastavením exekúcie nie je nevyhnutným predpokladom pre
postup exekučného súdu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Vo vzťahu k trovám exekúcie
okresný súd vyslovil, že o nich bude rozhodovať až po právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie.

Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie oprávnený s návrhom na jeho zmenu tak, aby návrhu
oprávnenej na zastavenie exekúcie vyhovené nebolo. Akcentoval potrebu súhlasu oprávneného ako

jediného subjektu, ktorému v rámci exekúcie patrí právo s exekúciou disponovať, pre zastavenie
exekúcie. Tvrdil, že súčasné nepriaznivé finančné pomery povinnej nezakladajú dôvod na zastavenie
exekúcie. Povinná sa od 13. augusta 2014 nachádza v evidencii Sociálnej poisťovne, pobočka Lučenec
ako zamestnanec, ktorý vykonáva práce na základe dohody o vykonaní práce u zamestnávateľa SVET
VITALITY, o. z. so sídlom v Lovinobani. Povinná ako fyzická osoba môže v budúcnosti nadobudnúť
majetok postačujúci na uspokojenie pohľadávky oprávneného.Vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného povinná označila uznesenie okresného súdu za úplne správne
po skutkovej aj právnej stránke, pretože „je stopercentne pravda, že som úplne nemajetná, nevlastním
žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, ani žiadny príjem, žiadne majetkové práva, ktorých postihnutím

by bolo možné v predmetnej exekúcii uspokojiť aspoň čiastočne trovy exekúcie“. Navrhla potvrdiť
uznesenie okresného súdu.

Krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie prejednal v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 zákona
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O. s. p.“), bez nariadenia pojednávania podľa

§ 214 ods. 1, 2 O. s. p. a odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O.
s. p. ako vecne správne potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej
v texte „Exekučný poriadok“) exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie.

S odvolacími námietkami oprávneného sa odvolací súd stotožniť nemohol.

Prvoradým účelom exekúcie je nútené uspokojenie právoplatne judikovanej pohľadávky oprávneného z
majetku povinného spôsobom, ktorý (okrem výnimky stanovenej v § 167 a 172 Exekučného poriadku )

určuje exekútor. Súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie po uplynutí lehoty na vznesenie
námietok proti exekúcii alebo po tom, keď sa mu doručí právoplatné rozhodnutie súdu o námietkach,
ktorým sa námietky zamietli, vydá príkaz na vykonanie exekúcie niektorým zo spôsobov taxatívne
ustanovených týmto zákonom v § 62 a 63 Exekučného poriadku. Ďalší postup súdneho exekútora v
exekúcii je však podmienený existenciou postihnuteľného majetku povinného, umožňujúceho realizovať

niektorý zo zákonom vymedzených spôsobov exekúcie. V opačnom prípade totiž nie sú vytvorené
objektívnepodmienkyumožňujúceďalšípostupsúdnehoexekútorasmerujúcikuspokojeniupohľadávky
vymáhanej v exekučnom konaní a exekučný súd je povinný aj bez návrhu prebiehajúcu exekúciu podľa
§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku zastaviť. V prejednávanom prípade z podnetu povinnej na
zastavenie exekúcie, zo samotného exekučného spisu, ako aj z vykonaných šetrení okresného súdu

vyplynulo, že voči povinnej bola zastavená exekúcia pre nedostatok majetku povinnej, ďalej že voči
povinnej je vedených niekoľko exekučných konaní, nevlastní nehnuteľný ani žiaden hnuteľný majetok
ani iné majetkové práva, ktoré by bolo možné exekúciou postihnúť. V konkrétnostiach bolo zistené,
že povinná nie je vlastníčkou nehnuteľností, ani vlastníčkou (či držiteľkou) motorového vozidla, jej
bankový účet je bezpohybový, od 2. 6. 2014 mala pozastavenú podnikateľskú činnosť, ktorú v priebehu

odvolacieho konania (dňa 29. 4. 2015) ukončila, z dohody o pracovnej činnosti nedosahuje žiaden príjem
a nepoberá ani štátne sociálne dávky. Na základe uvedeného okresný súd dospel k správnemu záveru,
že majetok povinnej nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, a preto je potrebné exekúciu zastaviť.
Pokiaľ ide o argumentáciu oprávneného v tom, že povinná vzhľadom na svoj vek môže ešte majetok
nadobudnúť, túto odvolací súd vyhodnotil ako irelevantnú. Je totiž potrebné uviesť, že pre exekučný súd

je rozhodujúci skutkový a právny stav v čase vydania rozhodnutia o zastavení exekúcie. Ak potom v
uvedenom čase mal exekučný súd za preukázanú nemajetnosť povinnej, ktorá skutočnosť zakladala
súdu povinnosť takúto exekúciu zastaviť, exekučný súd postupoval vecne správne. Navyše, aj napriek
tomu, že prvoradým účelom exekúcie je uspokojiť pohľadávku oprávneného, samotná exekúcia nemôže
neprimeraným spôsobom zasahovať do práv povinného, čo je zvýraznené v samotnom Exekučnom

poriadku tým, že exekúciu možno vykonať len v rozsahu pohľadávky vyplývajúcej z exekučného
titulu, jej príslušenstva a trov exekúcie (§ 61b Exekučného poriadku), len primeraným spôsobom (§
69 Exekučného poriadku a pod.), nemožno ňou postihnúť majetok alebo práva, ktoré podľa zákona
exekúcii nepodliehajú (§ 61a Exekučného poriadku), že súdny exekútor je povinný predložiť vec sudu
bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie (§

57 ods. 4 Exekučného poriadku), že súd je povinný aj ex offo v každom štádiu exekúcie skúmať, či sú
splnené podmienky na jej pokračovanie (§ 57 ods. 1 v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku), a
podobne. Ak, teda, čo i len jedna z podmienok na pokračovanie exekúcie splnená nie je, ako tomu bolo aj
v prejednávanom prípade, exekučný súd nemá inú možnosť, len prebiehajúcu exekúciu zastaviť. Môžepritom prihliadať len na skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu, a nie na skutočnosti domnelé, či tie,
ktoré sa s určitou pravdepodobnosťou môžu v budúcnosti vyskytnúť. Ako už totiž bolo uvedené vyššie,
exekúciamôžezasiahnuťdoprávpovinnéholenvnevyhnutnejmiere,ktorejzásadebyodporovalpostup

súdneho exekútora či exekučného súdu, ktorý by zjavne nemajetného povinného vystavil obmedzeniam
vyplývajúcim z Exekučného poriadku po neobmedzený čas, a to len z dôvodu, že je v istej miere
pravdepodobné, že majetkové pomery povinného sa v budúcnosti môžu (v pozitívnom zmysle) zmeniť.

Pokiaľ oprávnený v odvolaní namietal, že oprávnenému ako jedinému subjektu v rámci exekúcie patrí

právo s exekúciou disponovať, odvolací súd uvádza, že z ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku
vyplýva, že súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pričom z
citovaného ustanovenia nevyplýva, že by tak mal (resp. mohol) urobiť len na návrh (či podnet) niektorého
z účastníkov konania. Z uvedeného teda možno vyvodiť, že na to, aby súd exekúciu pre nemajetnosť
povinného zastavil, nie je súhlas oprávneného (a ani súhlas iného účastníka konania) potrebný.

Nakoľko odvolateľ už ďalšie odvolacie dôvody neuviedol, vzhľadom aj na to, že odvolací súd bol
rozsahom a aj dôvodmi odvolania viazaný (§ 212 ods. 1 O. s. p.), odvolací súd napadnuté uznesenie
okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom

hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.