Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. november 2020

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14C/7/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120201760
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2020:3120201760.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v spore žalobcu : L. W., nar. XX.XX.XXXX,

občan SR, bytom Q. M. XXX, práv. zast. JUDr. Igorom Klamárom advokátom so sídlom v Bratislave,
Družstevná 5 proti žalovaným: 1/ D. W., nar. XX.X.XXXX, občan SR, bytom Q. M. XXX a 2/ T. W., nar.
XX.X.XXXX, občianka SR, bytom Q. M. XXX, obaja práv. zast. JUDr. Viliamom Vaňkom, advokátom so
sídlom v Bánovciach nad Bebravou, Radlinského 578/11 o určenie vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalovaní 1/ a 2/ m a j ú proti žalobcovi právo na náhradu trov konania vo výške 100%, s tým,

že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 25.2.2020 domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom v podiele 1/1
pozemkov vedených Okresným úradom Trenčín, katastrálny odbor pre okres Trenčín, obec M., k.ú. Q.
M. na LV č. XXXX a to pozemkov : CKN parc.č. XXX/X -záhrada vo výmere 1.298m2, CKN parc.č. XXX/
X -zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 759m2, CKN parc.č. XXX/X -zastavaná plocha a nádvorie
vo výmere 140m2, CKN parc.č. XXX/X -zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 47m2 a podielovým
spoluvlastníkom v podiele 1 stavby vedenej Okresným úradom Trenčín, katastrálny odbor pre okres
Trenčín, obec M., k.ú. Q. M. na LV č. XXX a to rodinného domu súp.č. XXX, postaveného na pozemku

parc.č. XXX/X a náhrady trov konania. Uviedol, že žalovaný 1/ je synom jeho manželky V. W., ktorého
vychovávali spoločne od jeho 5 rokov a žalovaná 2/ je manželka žalovaného 1/. Dňa 17.12.2013 žalobca
žalovaným 1/ a 2/ darovacou zmluvou daroval nehnuteľnosti zapísané v LV č. XXXX v k.ú. Q. M.
každému v podiele 1 a nehnuteľnosť -dom, zapísanú na LV č. XXX v k.ú. Q. M. v podiele 1. Dom sa začal
prerábal v roku 2000, žalovaný 1/ mu pomohol pri prehĺbení komory, z ktorej žalobca spravil pivnicu.
Potom sa žalovaný 1/ odsťahoval k frajerke na Svinnú a po svadbe prišli obaja žalovaní 1/ a 2/ bývať
k nim do domu, kedy už bolo spodné podlažie prerobené úplne a vrchné podlažie v štádiu holobytu,

ktoré si žalovaní sami dorobili. V roku 2013 žalobcovi tragicky zahynula dcéra . Žalovaný 1/ opakovane
hovoril svojej matke, že na rodinnom dome, v ktorom bývajú, nemajú žiaden spoluvlastnícky podiel a
po rozhovore s manželkou sa rozhodol darovať žalovaným 1/ a 2/ spoluvlastnícky podiel 1 na dome
a všetky domom zastavané pozemky ako aj priľahlé pozemky s tým, že žalovaní im budú pomáhať
a v prípade potreby ich doopatrujú. Spolu s manželkou dovtedy platili a dodnes platia všetky náklady
na elektrinu a vodu. Tieto náklady znášajú výlučne oni, napriek dohode so žalovanými, že keď pôjdu
do dôchodku, tieto náklady začnú hradiť oni. Keď im to pripomenul, začali im robiť zo života peklo.

Vyvrcholilo to pred vianočnými sviatkami minulý rok, keď začal tiecť kotol ÚK. Žalovaní síce kúpili nový
kotol takej istej značky ako predtým, avšak 6-článkový, ktorý je pre ich dom predimenzovaný a dechtuje.
Keď žalovaného 1/ na to žalobca upozornil, zakázali mu v ňom kúriť s tým, že sa ho nemá ani dotknúť.
Pohádali sa v pivnici a žalobca žalovanému 1/ vtedy dal poštovú poukážku na elektrinu na sumu 145€s tým, že to už nemieni platiť. Keď totiž bývali sami s manželkou, mali náklady 30€ mesačne, a po
nasťahovaní sa žalovaných do domu sa náklady na elektrickú energiu zvyšovali až na spomínaných
145€. Po tomto incidente žalobca išiel z pivnice do domu za manželkou a chvíľu po ňom prišiel za ním

na prízemie žalovaný 1/ a medzi dverami mu vynadal do : ko....." a že ho ináč ani volať nebude, ironicky
mu zaželal dlhý život s takým posmeškom, na ktorý do konca života nezabudne a prehlásil, že s nimi
skončil a už za nimi nemajú ( žalobca a jeho manželka) ísť. Žalovaná 2/ mu povedala , že koľkokrát sa
povadili a vždy bolo dobre a na otázku, či vie, čo mu žalovaný 1/ povedal, povedala, že odídu bývať
na Svinnú a už ich viac neuvidia, ani vnučky. Žalobca im povedal, nech si idú , plakať za nimi nebudú

a aspoň budú mať doma kľud. Rodičom žalovanej 2/ povedali, že sa pohádali, žalobca ich vyháňa z
domu, čo žalobca však nikdy nespravil. Vnučka žalobcovi viackrát povedala, že jej mama- žalovaná
2/ o žalobcovi povedala, že je sprostý a že im zakazuje k nim chodiť. Žalovaná 2/ si do kalendára
zaznačovala, čo ktoré dni robia, kedy im prišla návšteva , kedy prišli neskôr večer domov a podobné
hlúposti. Po týchto udalostiach sa žalobca rozhodol požiadať žalovaných a vrátenie daru a manželka
sa rozhodla mu vrátiť dar v prípade, ak by ju prežil, nededil žalovaný 1/. S manželkou sa dohodli, že

majetok prevedú na osobu, ktorá ich doopatruje alebo ho predajú a pôjdu bývať do domova sociálnych
služieb. Žalobca toto konanie považoval za hrubo rozporné s dobrými mravmi a listom zo dňa 20.1.2020
vyzval žalovaných k vráteniu daru, ktorí sa vyjadrili, že mu ho vrátia, keď im zaplatí investície do domu, s
čím žalobca súhlasil avšak žalovaní si výšku investícií nevyčíslili a väčšinu z nich hradil on s manželkou.
Ako dôkazy navrhoval vypočuť strany a manželku V. W., predložil výzvu na vrátenie daru a odpoveď

žalovaného 1/ z 20.1.2020, darovaciu zmluvu, výpisy z XXX a XXX v k.ú. Q. M..
2. Žalovaní 1/ a 2/ žiadali žalobu zamietnuť a uplatnili trovy konania. Poukázali na to, že nehnuteľnosti
im daroval žalobca z vlastnej iniciatívy a do domu investovali značné finančné prostriedky, keďže vedeli,
že tam budú bývať a na pozemku postavili garáž. Z vlastných prostriedkov dokonca opravovali aj priľahlý
dom, patriaci žalobcovi. Náklady na prevádzku domu boli vždy znášané podľa dohody, Vzájomné vzťahy

bolivmedziachpravidiel,poskytovalisivzájomnúpomoc. Zaúčastižalobcukupovaliajspomínanýkotol
na ústredné kúrenie. Až po jeho montáži žalobca mal výhrady k technickým parametrom a nechcel pri
jeho používaní dodržiavať stanovené pravidlá. Keď ho žalovaný 1/ upozornil na nesprávnosť pri užívaní
a obsluhe, urazil sa a postupne začal vyvolávať menšie konflikty. Jeho správanie sa snažili ignorovať,
aj keď to bolo ťažké a náročné. Vždy bolo pripravení žalobcovi a jeho manželke poskytovať potrebnú

starostlivosť a v požadovanom rozsahu ju realizovali aj doteraz. Návrhom na vrátenie daru boli obaja
zaskočení a nechápali dôvod postupu žalobcu a reagovali bez dostatočného zváženia situácie a až
po podaní žaloby zistili, že žalobca v skutočnosti plánuje získať nehnuteľnosti do svojho vlastníctva a
tieto speňažiť. Z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobca nepreukázal, že zo strany žalovaných došlo ku
konaniu, ktoré by bolo rozporné s dobrými mravmi.

3. Na ich vyjadrenie žalobca uviedol, že to bol žalovaný 1/, ktorý po smrti ich dcéry na neho cez
svoju matku naliehal, aby im to prepísal, s čím nakoniec súhlasil, pretože ich nemal okrem neho kto
doopatrovať. Starú chalupu začal opravovať žalovaný 1/ , lebo tam chcel urobiť kancelárske priestory a
zo stodoly dielňu. Materiál na opravu a murára platil žalobca s manželkou. Kotol na rodinnú chalupu
kúpil 6-článkový a dechtoval, lebo ho nastavil na 50 stupňov a žalobca ho prestavil na 60 stupňov C

a keď to žalovaný 1/ zistil, škaredo žalobcovi vynadal a zakázal mu s kotlom manipulovať. Po hádke v
pivnici prišiel žalovaný 1/ za ním do spálne a vynadal mu a povedal, že s nimi skončil. Žalobca uviedol,
že mali dohodu, na základe ktorej dcére platili školu a žalovaný 1/ nemusel platiť vodu a elektrinu
na chalupe. Po smrti dcéry sa dohodli, že elektrinu a vodu nemusí platiť, kým žalobca nepôjde na
dôchodok a keď sa tak stalo, žalovaný 1/ uviedol, že nemá s platením s problém. V decembri bola

manželka žalobcu na operácii oka a keď vnučka povedala, že babka má zalepené oko a nevidí, žalovaný
1/ povedal : „hovno jej je" a toto považoval žalobca za porušovanie dobrých mravov. Z domu ich nikto
nevyháňa a oni iba chcú, aby dodržiavali dohodu a chovali sa k nim slušne. Vrcholom všetkého bolo,
keď mu na dvore povedal, že ak mu donesie potvrdenku od doktora, že je v poriadku, tak sa bude s
ním baviť alebo ho dá zbaviť svojprávnosti. To bol vrchol všetkého a keď mu požičali 21.000€ na garáž,

vtedy mu boli dobrí a teraz sa tvári, že ich nepozná. Po týchto udalostiach sa s manželkou zhodli na
tom, že sa v starobe o nich nepostarajú a preto chce vrátiť dar.
4. S uvedeným vyjadrením žalovaní 1/ a 2/ nesúhlasili. Zotrvali na svojom stanovisku , že žalobca
previedol na nich podiely z vlastnej vôle. Tvrdili, že priľahlý dom patriaci žalobcovi opravovali oni a
žalobca prispel iba minimálnymi prostriedkami a nie je pravda, že tam chceli mať kanceláriu, lebo ju

nepotrebovali. Ani stodolu neplánovali prestavať na dielňu. Žalovaný 1/ pracoval a pracuje v dielni
patriacej otcovi žalovanej 2/ a v súčasnosti ukončil prestavbu vlastných podnikateľských priestorov
v obci Svinná. Náklady na prevádzku domu boli vždy znášané podľa dohody a sú pripravení na
aktualizáciu dohody, čo žalobcom aj ponúkli. Čo sa týka správania k matke žalovaného 1/ , tentopovažoval tvrdenia žalobcu za účelové a rovnako aj o tvrdeniach o nadávkach voči jeho osobe. Žalovaní
1/ a 2/ vyslovili prekvapenia nad spôsobom riešenia ich vzájomných vzťahov a trvali na tom, že žiadne
dôvody na vyhovenie ich nároku neexistujú.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením darovacej zmluvy zo dňa 16.12.2013, výpisov z LV č. XXX
aXXXX v k.ú. Q. M., odpoveď na výzvu zo strany žalovaných zo dňa 20.1.2020, výzvy na vrátenie daru
z 20.1.2020, kolaudačné rozhodnutie zo dňa 2.4.2020 na výstavbu garáže žalovanými 1/ a 2/ č.j. G.
XXX/XXXX/Mi, doklady o platbách za vodu a elektrinu, oboznámil vzájomné vyjadrenia strán, vypočul
strany a oboch navrhovaných svedkov V. W. a C. Y..

6. Takto mal súd preukázané, že darovacou zmluvou zo dňa 16.12.2013 žalobca previedol na
žalovaných 1/ a 2 / do ich podielového spoluvlastníctva svoje podiely k.ú. Q. M. na LV č. XXXX a
to pozemky : CKN parc.č. XXX/X -záhrada vo výmere 1.298m2, K. parc.č. XXX/X -zastavaná plocha
a nádvorie vo výmere 759m2, CKN parc.č. XXX/X -zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 140m2,
CKN parc.č. XXX/X -zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 47m2 a do podielového spoluvlastníctva
každému v podiele 1 stavby vedenej Okresným úradom Trenčín, katastrálny odbor pre okres Trenčín,

obec M., k.ú. Q. M. na LV č. XXX a to rodinného domu súp.č. XXX, postaveného na pozemku parc.č.
XXX/X. Výzvou na vrátenie daru formou listu adresovaného žalovaným 1/ a 2/ dňa 20.1.2020 sa
domáhal vrátenia daru s odôvodnením : „ keďže sa v ostatnom čase správaš k umne neúctivo,
vulgárne mi nadávaš a svojím správaním hrubo porušuješ dobré mravy , týmto Ťa vyzývam na vrátenie
nehnuteľností , ktoré boli predmetom darovacej zmluvy."

7. Žalovaní 1/ a 2/ odpovedali písomne s tým, že žiadajú, aby v prípade vrátenia predmetnej
nehnuteľnosti bol privolaný odhadca, ktorý ohodnotí veci, do ktorých investovali a uviedli podrobný popis
týchto investícií s poukazom na to, že okrem iného kúpili aj nový kotol na pevné palivo a elektrický bojler
na teplú vodu. Poukázali na to, že renovovali aj majetok žalobcu a jeho manželky, keďže im zakaždým
bolo povedané : „komu to ostane.." a zvýšili trhovú hodnotu nehnuteľností o približne raz toľko. Za

celý ten čas, čo tam bývajú im žalobca jasne dáva najavo, že ich tam nechce, správa sa k nimi hrubo a
porušuje dobré mravy. Čokoľvek, čo si od nich žalobca požičal, im nevrátil v pôvodnom stave a museli
to po ňom opravovať alebo kúpiť druhé, na ktoré samozrejme neprispel. Sústavne, pri akomkoľvek
posedení alebo práci ich neustále zhadzoval. Naposledy narazil na dvore, na ktorom bolo kopec miesta
do auta a bez ospravedlnenia s výsmechom odišiel preč. Nakoniec to vyvrcholilo kúpou nového kotla,

na ktorý neprispel ani centom. Kotol bol namontovaný 3 dni a do 3 dňoch žalobca na ňom odtrhol
retiazku a stále prestavoval kotol, aby im dokázal, že kúpili zlý kotol a skončilo to tým, že nakoniec
prestali kúriť a vonku mrzlo, čím trpeli ich deti. Pokiaľ bola T. W. 6 rokov na materskej dovolenke ,
vždy podkúrila a vždy prišli do teplého domu a tých incidentov bolo veľa. Na platenie elektriny im bolo
povedané do roku 2013, že jednému platia školu a druhému budú elektrinu a po roku 2014 zasa, že

keď investujú, elektrinu platiť nemusia, o čom sa im samozrejme neprosili. Žalobca je predseda urbáru,
drevo chystá on a brikety kupujú oni. V liste ďalej žalovaní 1/ a 2/ uvádzali, že ich žalobca vyhodil z
domu z slovami „ aby sa odsťahovali do riti" a sú nútení hľadať si nové bývanie , čo nie je lacná položka ,
pretože všetky úspory minuli v týchto nehnuteľnostiach a požadovali majetkové vyporiadanie, lebo majú
3 deti a záleží im na ich psychickom zdraví, lebo žalobca zaťahuje do konfliktov aj deti, preto nemá

význam bývať spoločne.
8. Podľa § 137 písm. c/ C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
9. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa

k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
10. Podľa Čl.2 ods.1,2 C.s.p. ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených
záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je
stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v

ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
11. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že na požadovanom určení vlastníckeho
práva je daný naliehavý právny záujem, pretože ak sa preukáže, že sa žalobca úspešne dovolal vrátenia
daru, bez takéhoto určenia nedôjde k zmene zápisu vlastníckeho práva v prospech žalobcu v evidencii
nehnuteľností, pretože žalovaní 1/ a 2/ odmietajú dar vrátiť.

12. Podľa ustálenej súdnej praxe (viď napr. R 88/1998, R 31/1999, R 61/1997) k zániku darovacieho
vzťahu podľa citovaného ustanovenia dochádza na základe dvoch po sebe nasledujúcich právnych
skutočnostiach: a) hrubého porušenia dobrých mravov správaním sa obdarovaného voči darcovi alebo
členom jeho rodiny a b) jednostranného právneho úkonu darcu adresovaného obdarovanému.13. Dobré mravy (boni mores) patria k zásadám súkromného práva, bývajú užívané ako kritérium
obmedzujúce subjektívne práva v ich obsahu alebo častejšie obmedzujúce výkon subjektívnych práv.
Dobré mravy hoci sú zákonným pojmom, a teda majú funkciu normotvornú, nie sú zákonom definované.

Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich
rešpektovania. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré mravy patrí vždy od prípadu k prípadu
sudcovi.
14. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie
obdarovaného alebo len jeho samotná nevďačnosť, ale také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky

okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide buď o
porušenie značnej intenzity alebo porušovanie sústavné, alebo aj neposkytnutie potrebnej pomoci
darcovi alebo iným osobám, ktorá povinnosť vyplýva buď z právnych noriem (napr. Zákona o rodine)
alebo zo zmluvného vzťahu (lex contractus), pričom tieto osoby patria k členom rodiny darcu.
15. Negatívne správanie sa obdarovaného k darcovi, alebo jeho rodine, ktoré treba posudzovať
ako správanie sa v rozpore s dobrými mravmi, sa musí prejavovať objektívne. Zachovanie dobrých

vzťahov je vecou vzájomnej tolerancie účastníkov. Nie je možné považovať správania sa jedného
účastníka k druhému za konanie v rozpore s dobrými mravmi, keď tento druhý účastník svojím konaním
takéto správanie vyvoláva. V takom prípade len všeobecne možno konštatovať, že ide o ich spôsob
komunikácie.
16. Akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného, ani menej významné porušenie dobrých mravov,

ešte nezakladá darcovi právo domáhať sa vrátenia daru. Predpokladom úspešnej požiadavky na
vrátenie daru je len také správanie sa obdarovaného, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho
prípadu možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov, t.j. také správanie sa, ktoré s ohľadom
na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Pri
posudzovaní, či určité konkrétne správanie sa obdarovaného možno považovať za hrubé porušenie

dobrých mravov, treba pritom vychádzať z princípu vzájomnosti. To znamená, že treba brať do úvahy a
hodnotiť aj správanie sa darcu, zistiť, či tento sám sa nespráva voči obdarovanému v rozpore s dobrými
mravmi a či práve jeho správanie sa nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu
alebo členom jeho rodiny. V kladnom prípade by sa totiž nemohol darca úspešne domáhať vrátenia
daru, lebo reakciu obdarovaného, i keby bola taktiež nevhodná, nebolo by možné kvalifikovať ako hrubé

porušenie dobrých mravov. Išlo by v takom prípade o spoločensky nežiaducu vzájomnú komunikáciu
medzi darcom a obdarovaným, ktorú by sotva bolo možné charakterizovať ako hrubé porušenie dobrých
mravov zo strany obdarovaného. Výnimkou by bolo iba také správanie sa obdarovaného, ktoré by bolo
v zrejmom nepomere k správaniu sa samotného darcu.
17. Pri posudzovaní konkrétneho správania sa treba vychádzať z toho, či ide o porušenie dosahujúce

značnúintenzitualeboideoporušovaniesústavné,ktorésvojímtrvaním,priebehom,váhouapôsobením
nadobudlo povahu hrubého porušenia. Toto negatívne správanie sa musí prejavovať objektívne,
nepostačuje iba subjektívny pocit a úsudok darcu Z uvedeného vyplýva, že predpokladom úspešného
uplatnenia práva darcu na vrátenie daru nie je akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného alebo
len samotná jeho nevďačnosť. ( rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/72/2008 zo dňa 30.6.2008).

Právne vzťahy založené prevodom vlastníctva darovacou zmluvou zakladajú právny stav, ktorý má
právnu istotu, požíva právnu ochranu s tým, že záväznosť z tohto vyplývajúcu zmluvné strany na seba
zobrali sami a dobrovoľne. K narušeniu tohto stavu už nemôže dôjsť zo svojvôle darcu ( rozsudok
Krajského súdu Prešov sp.zn.7Co/214/2014 zo dňa 27.11.2014.).
18. Súd posudzoval prejednávanú vec v zmysle týchto zásad. Žalobca sa žalobou domáhal určenia

vlastníckehoprávavosvojprospech,lebosavovzťahukžalovaným1/a2/dovolalvráteniadaru tvrdiac,
že žalovaní 1/ a 2/ sa k nemu správajú v rozpore s dobrými mravmi, lebo odmietajú dodržiavať dohodu o
platení za elektrinu a vodu a keď im to pripomenul, začali mu robiť zo života peklo. Z výzvy na vrátenie
daru zo dňa 20.1.2020 však vyplýva, že žalobca za hrubé porušovanie dobrých mravov považoval iba
konanie jedného zo žalovaných ( žalovaného 1/) pretože píše v jednotnom čísle : „ Keďže sa v ostatnom

čase správaš ku mne neúctivo, vulgárne mi nadávaš .......". Vo vzťahu k žalovanej 2/ z listu vôbec
nevyplýva, v čom jej správanie vo vzťahu k žalobcovi malo napĺňať charakteristiku hrubého porušovania
dobrých mravov a vybočovalo z normy; teda súd mal za to, že vo vzťahu k nej sa žalobca vrátenia daru
vôbec nedovolal.
19. Zo zhodných výpovedí strán je zrejmé, že prvotnou príčinou vzniku konfliktných vzťahov neboli

platby za elektrinu a vodu ( žiadna dohoda v tomto smere sa nepreukázala) ale kúpa kotla na pevné
palivo na Vianoce v roku 2019. Žalovaní 1/ a 2/ kúpili výlučne zo svojich finančných prostriedkov nový 6-
článkový kotol rovnakej značky ako ten, ktorý sa náhle pokazil, avšak nový mal o jeden článok navyše a
žalobca začal mať ku kotlu osobné výhrady až potom, ako bol namontovaný. Preukázalo sa, že žalovaný1/vulgárnežalobcovivynadalpotom,akožalobcaopakovanekotolprenastavilnainúteplotu(neodborne
snímmanipuloval)odtrholnaňomretiazkuažalovaná2/uviedla,ževdôsledkuneodbornejmanipulácie
žalobcu s kotlom teplota v ňom stúpla na 90 stupňov, kotlu hrozil výbuch, čomu zabránili v poslednej

chvíli. V konaní sa preukázalo jednak listinnými dôkazmi ako aj výsluchom strán, vrátane svedkyne V.
W., že okrem žalovaných 1/ a 2/ s novým kotlom nikto nevie narábať. Žalobca namiesto toho, aby si
prečítal manuál na prevádzku kotla a uznal svoju chybu, priniesol do pivnice šek na elektrinu, hodil
ho žalovanému 1/ s tým, že to platiť nebude. Odvtedy v domácnosti vládne napätá atmosféra, konflikt
eskaluje,stranysanerozprávajú.Žalobcanabúralžalovaným1/a2/auto, kčomusapriznal; zvýpovede

žalovaných 1/ a 2/ vyplýva, že im vypínal bojler na teplú vodu, robil im zle, útočil na nich a ohováral ich
po celej rodine aj dedine. Do konfliktov sa zapája manželka žalobcu a matka žalovaného 1/, ktorá stojí
na strane žalobcu, hrabala sa žalovanej 2/ vo veciach a čítala ( bez jej súhlasu) jej súkromný denník,
čo žalovaná 2/ vnímala oprávnene ako zásah do súkromia. Svedkyňa V. W. -matka žalobcu zatajila
žalovaným 1/ a 2/ informácie o svojom zdravotnom stave ( choré oko) a následne sa urazila, ak jej
žalovaní 1/ a 2/ neprejavili dostatočný súcit s jej zdravotným stavom, o ktorom nič nevedeli. Svedkyňa

V. W. nesúhlasí, že žalovaní 1/ a 2/ na kúrenie kupujú brikety, ale výhrady vznáša až keď sú dovezené a
zaplatené. Žalobcovi a jeho manželke vadí, že žalovaní 1/ a 2/ im nepomáhajú s drevom, avšak o pomoc
jasne nepožiadajú a čakajú, že žalovaní 1/ a 2/ sa sami dovtípia, že oni potrebujú s drevom pomoc.
Žalobca požaduje, aby žalovaní 1/ a 2/ platili za elektrinu a vodu, avšak na požiadavku žalovaných 1/ a
2/ koľko majú platiť a aby predložili doklady na základe čoho ( vyúčtovanie ) žalobca ani jeho manželka

nereagujú a doklady predkladajú až na súde. Žalobca tvrdí, že nikoho z domu nevyhadzuje, avšak
podáva na súd žalobu s jednoznačným obsahom, že majetok po jeho získaní do svojho vlastníctva hodlá
previesť na iné osoby , ktoré ho doopatrujú, alebo sa majetok predá, samozrejme bez toho, aby sa staral
o to, kam sa odsťahujú žalovaní 1/ a 2/ s troma maloletými deťmi a ako sa vysporiadajú sa investície,
ktoré tam vložili počas ich spolužitia žalovaní 1/ a 2/.

20. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno
a nepreukázal, že by sa žalovaní 1/ a 2/ vo vzťahu k nemu správali spôsobom zakladajúcim právo na
vrátenie daru, a ktoré by malo charakter hrubého porušovania dobrých mravov. Príčinou nevhodného
správania sa obdarovaného -žalovaného 1/ voči žalobcovi, ktorého slovne v pivnici napadol kvôli kotlu
bolo správanie samotného darcu -žalobcu, ktorý neodbornou manipuláciou s ním ohrozoval majetok

žalovaných 1/ a 2/ (samotný kotol a ako aj dom, do ktorého investovali ). Nestarostlivosť a nezáujem zo
strany žalovaných síce bola žalobcom vytýkaná, avšak samotný žalobca nedal jasne najavo konkrétnou
prosbou, že pomoc ( s drevom) potrebuje. V konaní nebolo preukázané, že by správanie žalovaných
1/ a 2/ voči žalobcovi bolo možné hodnotiť ako správanie v hrubom rozpore s dobrými mravmi, ktoré
by vykazovalo znaky porušovania značnej intenzity alebo sústavnosti (§ 630 § 3 ods. 1 zákona č.

40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ďalej len „OZ"). Naopak, je nepochybné, že iniciátorom hádok a
nedorozumení pri vzájomných stretnutiach nebol žalovaný 1/ ale žalobca, ktorý svojím nevhodným
správaním vyvoláva v domácnosti napätie a konfrontáciu. Používa nevhodné metódy k dosiahnutiu
svojich zámerov, aby žalovaní 1/ a 2/ platili platby za vodu a elektrinu avšak bez toho, aby uviedol
sumu, ktorú požaduje a predložil vyúčtovacie doklady ( resp. vykonali zmenu či už on alebo jeho

manželka,podľatohoktojestranouvzmluve zmluvnýchvzťahovsvodárňamiaelektrárňamivprospech
žalovaných) hodil po žalobcovi 1/ šek a tiež mu vulgárne vynadal. Samotný darca vie o výbušnej povahe
žalovaného 1/ a predsa neprispôsobil tejto skutočnosti svoje správanie. Žalovaný 1/ uviedol, že mu
žalobca vytýkal, že nedal sestre a dcére žalobcu ( ktorá zomrela po zrážke s vlakom) ako výplatu z domu
peniaze na kúpu 1-izb. bytu, a ak by tak urobil, nebola by zomrela, hoci vedel, že sa takéto tvrdenie

žalovaného 1/ dotkne.
21. Zo žiadneho zákonného ustanovenia ani zo všeobecne uznávaných pravidiel slušnosti nevyplýva
povinnosť obdarovanému strpieť akékoľvek, dokonca až ponižujúce správanie od darcu, len vzhľadom
na skutočnosť, že sa rozhodol ho obdarovať. Súd je toho názoru, že nielen obdarovaný voči darcovi,
ale aj darca voči obdarovanému, má morálnu povinnosť správať sa slušne, ohľaduplne a s rešpektom,

čo v danom prípade neplatí vzájomne. Naopak, z vykonaného dokazovania vyplýva, že je to práve
žalobca, ktorý vyvoláva spory a hádky so žalovanými 1/ a 2/ , snaží sa ich dostač preč z domu, a ktorí
mu to vzhľadom na jeho vek tolerujú. Tieto skutočnosti svedčia o tom, že nie správanie žalovaných,
ale správanie žalobcu voči nim, možno vyhodnotiť ako správanie hrubo porušujúce dobré mravy. Ťažko
považovať správanie jedného účastníka voči druhému za konanie v rozpore s dobrými mravmi, keď tento

druhý účastník svojim konaním konflikt vyvolal. Preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
22. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods.1 C.s.p. Žalovaným 1/ a 2/ , ktorí mali v konaní
plný úspech súd priznal náhradu trov konania vo výške 100%.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného
súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 3 vyhotoveniach.

Podľa § 127 ods. 1, 2 C.s.p. v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,
čo sa ním sleduje a podpis. Náležitosťou podania urobeného v prebiehajúcom konaní je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania.

Podľa § 363 C.s.p. sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedky procesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.