Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. december 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/26/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120201760
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3120201760.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov

Mgr.IvanaKubínyihoaJUDr.AlenyZáhumenskejvsporežalobcu:L.W.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytom
Q. XXX, proti žalovaným: 1/ D. W., nar. XX.X.XXXX, a 2/ T. W., nar. XX.X.XXXX, obaja trvale bytom Q.
M. XXX, obaja zast. JUDr. Viliamom Vaňkom, advokátom so sídlom Radlinského 578/11, Bánovce nad
Bebravou, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo
dňa 30. novembra 2020, č.k. 14C/7/2020-65, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaným 1/ a 2/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v
rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. žalovaným 1/ a
2/ priznal proti žalobcovi právo na náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že o výške tejto náhrady
bude rozhodnuté vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti rozsudku.

2. Súd prvej inštancie rozhodoval na základe žaloby, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že je
výlučným vlastníkom pozemkov v žalobe špecifikovaných a podielovým spoluvlastníkom v podiele 1 k

špecifikovanému rodinnému domu a náhrady trov konania, a to titulom vrátenia daru. Vlastníkom oboch
nehnuteľností sú žalovaný 1/ a žalovaná 2/. Žalovaný 1/ je synom jeho manželky, ktorého vychovávali s
manželkou spoločne od jeho 5 rokov, žalovaná 2/ je manželka žalovaného 1/.

3. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 17.12.2013 žalovaným 1/ a 2/ darovacou zmluvou daroval podiel
na predmetných nehnuteľnostiach z dôvodu, že žalovaný 1/ opakovane hovoril svojej matke, že na
rodinnom dome, v ktorom bývajú, nemajú žiaden spoluvlastnícky podiel. Preto sa po rozhovore s

manželkou rozhodol darovať žalovaným 1/ a 2/ spoluvlastnícky podiel na dome a všetky domom
zastavané pozemky, ako aj priľahlé pozemky s tým, že žalovaní im budú pomáhať a v prípade potreby
ich doopatrujú. Spolu s manželkou dovtedy platili a dodnes platia všetky náklady na elektrinu a vodu.
Tieto náklady znášajú výlučne oni, napriek dohode so žalovanými, že keď pôjdu do dôchodku, tieto
náklady začnú hradiť žalovaní. Keď im to pripomenul, začali im robiť zo života peklo. Vyvrcholilo to pred
vianočnými sviatkami minulý rok, keď začal tiecť kotol. Žalovaní síce kúpili nový kotol takej istej značky
ako predtým, avšak 6-článkový, ktorý je pre ich dom predimenzovaný a dechtuje. Keď žalovaného 1/

na to upozornil, zakázali mu v ňom kúriť s tým, že sa ho nemá ani dotknúť. Pohádali sa v pivnici a
žalovanému 1/ vtedy dal poštovú poukážku na elektrinu na sumu 145 eur s tým, že to už nemieni platiť.
Keď totiž bývali sami s manželkou, mali náklady 30 eur mesačne, po nasťahovaní sa žalovaných do
domu sa náklady na elektrickú energiu zvyšovali až na spomínaných 145 eur. Po tomto incidente žalobcaišiel z pivnice do domu za manželkou a chvíľu po ňom prišiel za ním na prízemie žalovaný 1/ a medzi
dverami mu vynadal do „ko.....“ a že ho ináč ani volať nebude, ironicky mu zaželal dlhý život s takým
posmeškom, na ktorý do konca života nezabudne, a prehlásil, že s nimi skončil a už za nimi nemajú

(žalobca a jeho manželka) ísť. Žalovaná 2/ mu povedala, že koľkokrát sa povadili a vždy bolo dobre a na
otázku, či vie, čo mu žalovaný 1/ povedal, povedala, že odídu bývať na Svinnú a už ich viac neuvidia, ani
vnučky. Žalobca im povedal, nech si idú, plakať za nimi nebudú a aspoň budú mať doma kľud. Rodičom
žalovanej 2/ povedali, že sa pohádali, žalobca ich vyháňa z domu, čo žalobca však nikdy nespravil.
Vnučka žalobcovi viackrát povedala, že jej mama, žalovaná 2/, o žalobcovi povedala, že je sprostý a že

im zakazuje k nim chodiť. Žalovaná 2/ si do kalendára zaznačovala, čo v ktoré dni robia, kedy im prišla
návšteva, kedy prišli neskôr večer domov a podobné hlúposti. Po týchto udalostiach sa žalobca rozhodol
požiadať žalovaných o vrátenie daru a manželka sa rozhodla mu vrátiť dar v prípade, ak by ju prežil,
aby nededil žalovaný 1/. S manželkou sa dohodli, že majetok prevedú na osobu, ktorá ich doopatruje
alebo ho predajú a pôjdu bývať do domova sociálnych služieb. Žalobca toto konanie považoval za hrubo
rozpornésdobrýmimravmialistomzodňa20.1.2020vyzvalžalovanýchkvráteniudaru,ktorísavyjadrili,

že mu ho vrátia, keď im zaplatí investície do domu, s čím žalobca súhlasil, avšak žalovaní si výšku
investícií nevyčíslili a väčšinu z nich hradil on s manželkou. Žalovaní 1/ a 2/ žiadali žalobu zamietnuť.

4. Súd prvej inštancie sa najskôr zaoberal prípustnosťou žaloby. Dospel k záveru, že na požadovanom
určení vlastníckeho práva je daný naliehavý právny záujem. Ak sa preukáže, že sa žalobca úspešne

dovolal vrátenia daru, dôjde k zmene zápisu vlastníckeho práva v prospech žalobcu v evidencii
nehnuteľností, pretože žalovaní odmietajú dar vrátiť.

5. Žalobca sa žalobou domáhal určenia vlastníckeho práva vo svoj prospech, lebo sa vo vzťahu k
žalovaným dovoláva vrátenia daru tvrdiac, že žalovaní sa k nemu správajú v rozpore s dobrými mravmi,

pretože odmietajú dodržiavať dohodu o platení za elektrinu a vodu, a keď im to pripomenul, začali mu
robiť zo života peklo.

6. Z výzvy na vrátenie daru zo dňa 20.1.2020 však vyplývalo súdu prvej inštancie, že žalobca za hrubé
porušovanie dobrých mravov považoval iba konanie jedného zo žalovaných (žalovaného 1/), pretože

píševjednotnomčísle:„Keďžesavostatnomčase správaškumneneúctivo,vulgárneminadávaš.......“.
Vo vzťahu k žalovanej 2/ z listu vôbec nevyplýva, v čom jej správanie vo vzťahu k žalobcovi malo napĺňať
charakteristiku hrubého porušovania dobrých mravov a vybočovalo z normy; teda súd prvej inštancie
mal za to, že vo vzťahu k nej sa žalobca vrátenia daru vôbec nedovolal.

7. Zo zhodných výpovedí strán mal súd prvej inštancie ďalej za zrejmé, že prvotnou príčinou vzniku
konfliktných vzťahov neboli platby za elektrinu a vodu (žiadna dohoda v tomto smere sa nepreukázala),
ale kúpa kotla na pevné palivo na Vianoce v roku 2019. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané,
že žalovaní 1/ a 2/ kúpili výlučne zo svojich finančných prostriedkov nový 6-článkový kotol rovnakej
značky ako ten, ktorý sa náhle pokazil, avšak nový mal o jeden článok navyše a žalobca začal mať ku

kotlu osobné výhrady až potom, ako bol namontovaný. Preukázalo sa, že žalovaný 1/ vulgárne žalobcovi
vynadal po tom, ako žalobca opakovane kotol prenastavil na inú teplotu (neodborne s ním manipuloval)
odtrhol na ňom retiazku a žalovaná 2/ uviedla, že v dôsledku neodbornej manipulácie žalobcu s kotlom
teplota v ňom stúpla na 90 stupňov, kotlu hrozil výbuch, čomu zabránili v poslednej chvíli. V konaní
sa preukázalo jednak listinnými dôkazmi, ako aj výsluchom strán, vrátane svedkyne V. W. (manželky

žalobcu), že okrem žalovaných 1/ a 2/ s novým kotlom nikto nevie narábať. Žalobca namiesto toho, aby
si prečítal manuál na prevádzku kotla a uznal svoju chybu, priniesol do pivnice šek na elektrinu, hodil
ho žalovanému 1/ s tým, že to platiť nebude. Odvtedy v domácnosti vládne napätá atmosféra, konflikt
eskaluje, strany sa nerozprávajú. Žalobca nabúral žalovaným auto, k čomu sa priznal; z výpovede
žalovaných vyplýva, že im vypínal bojler na teplú vodu, robil im zle, útočil na nich a ohováral ich po

celej rodine aj dedine. Do konfliktov sa zapája manželka žalobcu a matka žalovaného 1/, ktorá stojí
na strane žalobcu, hrabala sa žalovanej 2/ vo veciach a čítala (bez jej súhlasu) jej súkromný denník,
čo žalovaná 2/ vnímala podľa súdu prvej inštancie oprávnene ako zásah do súkromia. Svedkyňa V. W.
zatajila žalovaným informácie o svojom zdravotnom stave (choré oko) a následne sa urazila, keď jej
žalovaní neprejavili dostatočný súcit s jej zdravotným stavom. Svedkyňa V. W. nesúhlasí, že žalovaní na

kúrenie kupujú brikety, ale výhrady vznáša až keď sú dovezené a zaplatené. Žalobcovi a jeho manželke
vadí, že žalovaní im nepomáhajú s drevom, avšak o pomoc jasne nepožiadajú a čakajú, že žalovaní
sa sami dovtípia, že oni potrebujú s drevom pomoc. Žalobca požaduje, aby žalovaní platili za elektrinua vodu, avšak na požiadavku žalovaných, koľko majú platiť a aby predložili doklady, na základe čoho
(vyúčtovanie) žalobca ani jeho manželka nereagujú a doklady predkladajú až na súde.

8. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by
sa žalovaní 1/ a 2/ vo vzťahu k nemu správali spôsobom zakladajúcim právo na vrátenie daru, ktorý by
mal charakter hrubého porušovania dobrých mravov. Konštatoval, že príčinou nevhodného správania sa
obdarovaného,žalovaného1/,vočižalobcovi,ktoréhoslovnevpivnicinapadolkvôlikotlu,bolosprávanie
samotného darcu, žalobcu, ktorý neodbornou manipuláciou s kotlom ohrozoval majetok žalovaných

(samotný kotol, ako aj dom, do ktorého investovali). Nestarostlivosť a nezáujem zo strany žalovaných
síce bola žalobcom vytýkaná, avšak samotný žalobca nedal jasne najavo konkrétnou prosbou, že
pomoc(sdrevom)potrebuje.Nebolopodľasúduprvejinštanciepreukázané,žebysprávaniežalovaných
voči žalobcovi bolo možné hodnotiť ako správanie v hrubom rozpore s dobrými mravmi, ktoré by
vykazovalo znaky porušovania značnej intenzity alebo sústavnosti (§ 630 § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Naopak, bolo podľa súdu prvej inštancie nepochybné, že iniciátorom hádok a nedorozumení

privzájomnýchstretnutiachnebolžalovaný1/,aležalobca,ktorýsvojímnevhodnýmsprávaním vyvoláva
v domácnosti napätie a konfrontáciu. Používa nevhodné metódy k dosiahnutiu svojich zámerov, aby
žalovaní platili platby za vodu a elektrinu, avšak bez toho, aby uviedol sumu, ktorú požaduje, a predložil
vyúčtovacie doklady (resp. vykonali zmenu či už on, alebo jeho manželka, podľa toho, kto je stranou v
zmluve zmluvných vzťahov s vodárňami a elektrárňami v prospech žalovaných) hodil po žalobcovi 1/ šek

a tiež mu vulgárne vynadal. Samotný darca vie o výbušnej povahe žalovaného 1/, a predsa neprispôsobil
tejto skutočnosti svoje správanie. Žalovaný 1/ uviedol, že mu žalobca vytýkal, že nedal sestre a dcére
žalobcu (ktorá zomrela po zrážke s vlakom) ako výplatu z domu peniaze na kúpu 1-izb. bytu, a ak by
tak urobil, nebola by zomrela, hoci vedel, že sa takéto tvrdenie žalovaného 1/ dotkne.

9. Súd prvej inštancie záverom zdôraznil, že nielen obdarovaný voči darcovi, ale aj darca voči
obdarovanému, má morálnu povinnosť správať sa slušne, ohľaduplne a s rešpektom, čo v tomto prípade
neplatí vzájomne. Naopak, z dokazovania vyplývalo, že je to práve žalobca, ktorý vyvoláva spory a
hádky so žalovanými, snaží sa ich dostať preč z domu, a ktorí mu to vzhľadom na jeho vek tolerujú.
Tieto skutočnosti podľa názoru súdu prvej inštancie svedčia o tom, že nie správanie žalovaných, ale

správanie žalobcu voči nim, možno vyhodnotiť ako správanie hrubo porušujúce dobré mravy s tým, že
ťažko možno považovať správanie jedného účastníka voči druhému za konanie v rozpore s dobrými
mravmi, keď tento druhý účastník svojim konaním konflikt vyvolal. Preto súd prvej inštancie žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

10. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods.1 CSP. Žalovaným 1/ a 2/, ktorí mali
v konaní plný úspech, súd prvej inštancie priznal náhradu trov konania vo výške 100 %.

11. V zákonnej lehote sa proti tomuto rozsudku odvolal žalobca.

12. Žalobca mal za to, že napadnuté rozhodnutie vykazuje vady, ktoré robia rozhodnutie nesprávnym.
Súd prvej inštancie poukázal na údajne preukázané skutočnosti, na základe ktorých následne žalobu
zamietol. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že z jeho strany malo dôjsť k neodbornej manipulácii
s kotlom, ktorému žalovaní zabránili v poslednej chvíli. Táto skutočnosť však nevyplýva zo žiadnych
listinných dôkazov ani z výpovede svedkyne V. W. (žalobcovej manželky), ktorá iba potvrdila, že s kotlom

sa nenaučili narábať. K situácii, že by hrozil výbuch, však nikdy nedošlo. Naopak, reakcia žalovaného
1/ na jeho manipuláciu s kotlom bola neprimeraná a nevhodná. Poukázal na to, že už je starší človek a
naučiť sa obsluhovať nový kotol mu trvá dlhší čas. Nikdy však nespôsobil takú situáciu, ktorá by ohrozila
život jeho alebo kohokoľvek z domácnosti. Skôr by od žalovaného 1/ v takejto situácii očakával, že mu
náležite vysvetlí, ako nový kotol obsluhovať.

13. Taktiež reakcia žalovaného 1/ na jeho žiadosť o preplatenie šeku na elektrinu nebola adekvátna. Na
jednej strane žalovaní tvrdia, že na uhradenie nákladov chcú uviesť doklady, na druhej strane ich však
pri predložení hodia do kotla. Táto skutočnosť nasvedčuje tomu, že z ich strany nie je žiadna ochota
podieľať sa na úhrade nákladov na domácnosť. Súd prvej inštancie túto situáciu však podľa jeho názoru

v rozpore s logikou vyhodnotil tak, že išlo o nevhodnú metódu z jeho strany.

14. Čo sa týka nabúrania auta žalovanej 2/, tak v tomto prípade išlo podľa žalobcu len o tzv. ťuknutie. Na
aute žalovanej 2/ nevznikla škoda. V čase incidentu bola na dvore jeho vnučka, ktorej kýval a zároveňdával pozor, aby mu nevbehla pod auto. Vtedy z nepozornosti ťukol do auta žalovanej 2/. Avšak ku
žiadnym vulgarizmom z jeho strany na žalovanú 2/ nedošlo.

15. Ďalej mal súd prvej inštancie za preukázané, že dochádza z jeho strany k vypínaniu bojlera na
teplú vodu, robenia im zle, útočenie a ohováraniu po celej dedine. Podľa žalobcu žalovaní žiadnymi
dôkazmi však tieto skutočnosti nepotvrdili, no ani nemohli, pretože k takýmto skutkom nedošlo. Zároveň
podľa názoru žalobcu nie je z odôvodnenia rozhodnutia dostatočne zrejmé, v čom konkrétnom súd prvej
inštancie videl to, že údajne robil zle a ohováral po celej dedine. V tomto smere nebolo vykonané žiadne

dokazovanie a nie je zrejmé, z čoho súd prvej inštancie vyvodil tento záver.

16. Taktiež súd prvej inštancie reakciu žalovaných na zdravotný stav jeho manželky vyhodnotil ako
adekvátnu a v súlade s dobrými mravmi. Toto považuje za nepochopiteľné. Ani v prípade, ak by žalovaní
o operácii jeho manželky nevedeli, nie je takáto reakcia na jej stav, aj keby bola zdravotne úplne v
poriadku, správna. Jeho manželka má zdravotné problémy so zrakom od detstva, v dôsledku čoho je

na invalidnom dôchodku. O týchto skutočnostiach žalovaní vedia. Ich reakcia preto je v hrubom rozpore
so zásadami dobrých mravov.

17. Na základe týchto skutočnosti mu ako žalobcovi nebolo zrejmé, z akého dôvodu súd prvej inštancie
považoval za preukázané výlučne tvrdenia žalovaných bez akéhokoľvek ďalšieho dôkazu, resp. v

niektorých prípadoch dokonca v rozpore s vykonanými dôkazmi (napríklad tvrdenie žalovaných po ich
odchode uhradiť náklady).

18. Súd prvej inštancie vyhodnotil dôkazy tak, že iniciátorom hádok a nedorozumení bol on. Mal
za to, že z dokazovania toto vôbec neplynie. Bol to žalovaný 1/, ktorý hodil vyúčtovanie do ohňa.

Taktiež nerozumie hodnoteniu ako nevhodnému, že bez súhlasu žalovaných neinicioval zmenu
zmluvných vzťahov vo vzťahu k dodávateľom energií. Naopak, takýto krok by bolo podľa jeho názoru
možné hodnotiť ako nevhodnú metódu. Žalovaným vulgárne nenadával, naopak, je to vždy zo strany
žalovaného, čo on ani nepoprel.

19. Žalobca zdôraznil, že z dokazovania vyplýva, že žalovaní sa opakovane správali k nemu a jeho
manželke v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Išlo o vulgárne nadávky pri manipulácii s kotlom,
vyhrážky o zbavení svojprávnosti, nevhodné a ponižujúce správanie sa k zdravotnému stavu jeho
manželky a podobne.

20. Mal za to, že ide o sústavné porušovanie dobrých mravov, ktoré je aj značnej intenzity. Po
vystupňovaní konfliktov sa už s ním ani s jeho manželkou žalovaní ani nerozprávajú. Akokoľvek by s ním
žalovaní nesúhlasili, neospravedlňuje ich to v dlhodobom používaní hrubých vulgarizmov, znižovaniu
ich dôstojnosti nevhodným vyjadrovaním sa o zdravotnom stave a podobne. Nikdy žalovaných z domu
nevyhadzoval, ale ako to už uviedol vo svojej výpovedi, na vyhrážku žalovanej, že odídu do Svinnej, kde

sú vítaní a už viac neuvidí vnúčatá, im uviedol, že ak si myslia, že im tam bude lepšie, môžu odísť.

21.Súdprvejinštancietakpodľažalobcuvyhodnotildôkazynesprávneavniektorýchčastiachpovažoval
rozhodnutiezanepreskúmateľné,nakoľkoobsahujeneurčitékonštatovania,ktoréabsolútnenevyplývajú
z dokazovania.

22. Preto žalobca žiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie, prípadne aby sám rozhodol a žalobe vyhovel v plnom rozsahu.

23. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrili žalovaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu.

24. S odvolaním žalobcu nesúhlasili. Napadnuté rozhodnutie považovali za správne. V súlade so
skutočným stavom súd prvej inštancie podľa žalovaných dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno a nepreukázal, že by sa vo vzťahu k nemu správali spôsobom zakladajúcim právo na vrátenie
daru ktoré by malo charakter hrubého porušovania dobrých mravov. Niektoré skutočnosti, ktoré boli

uvádzané v konaní, nedosahujú intenzitu požadovanú zákonom na vrátenie daru.

25. Preto žalovaní navrhli, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok. Súčasne si uplatnili trovy
odvolacieho konania v plnom rozsahu.26. V replike žalobca zotrval na odvolaní. Podrobne opísal vzťahy so žalovanými, ktoré sú od septembra
2019 rozvrátené. Správanie žalovaných voči nemu, ako aj jeho manželke presahuje únosnú mieru.

Žalobca uviedol, že nie je pravdou, že jeho manželka čítala denník žalovanej 2/. Zopakoval, že voči
žalovaným sa nikdy nevyjadril vulgárne, ako to bolo uvedené zo strany žalovaných na pojednávaní.
Nikdy sa ani nevyhrážal, že z nich spraví bezdomovcov. Naopak, k vyhrážaniu došlo zo strany
žalovaných, ktorí uviedli, že už neuvidia svoje vnučky. Žalobca ďalej upozornil, že žalovaní dali
nainštalovať na dvore rodinného domu bez jeho súhlasu kamerový systém, čo mu výrazne zasahuje do

súkromia. V ďalšej časti sa pridržal skôr vedenej argumentácie o konaní žalovaných, ktoré považuje za
konanie hrubo rozporné s dobrými mravmi.

27.Vduplikesažalovanípodrobnevyjadriliktvrdeniamžalobcu,ktorénaďalejpovažovalizanedôvodné.
Tieto tvrdenia podľa žalovaných iba preukazujú vzťah žalobcu k nim bez vlastnej sebareflexie a bez
snahy usporiadať vzájomné vzťahy zodpovedajúcim spôsobom.

28. V ďalšom vyjadrení žalobca podrobne opísal rodinné vzťahy. Záverom upozornil, že od marca 2021
sa žalovaní odsťahovali do Svinnej k rodičom žalovanej. Akcentoval, že keď žalovaní nepotrebujú jeho
dar, môžu mu ho vrátiť.

29. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

30. Žalobca sa odvolaním nestotožnil so zamietnutím žaloby súdom prvej inštancie. Mal za to, že

preukázal, že obdarovaní (žalovaní 1/ a 2/) sa voči nemu správajú spôsobom hrubo porušujúcim dobré
mravy.

31. Odvolací súd sa s touto mienkou žalobcu nestotožňuje a považuje zamietnutie žaloby súdom prvej
inštancie za vecne správne.

32. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, a to na základe zhodných tvrdení sporových
strán, že prvotnou príčinou konfliktných vzťahov medzi sporovými stranami bola kúpa nového kotla
na Vianoce v roku 2019 a s ním súvisiaca neskoršia hádka, pri ktorej žalovaný 1/ vulgárne vynadal
žalobcovikvôlimanipuláciižalobcuskotlom.Tútoskutočnosťžiadnasporovástranavodvolacomkonaní

nespochybňuje. Pri tejto manipulácii žalobcu s kotlom podľa žalovanej 2/ teplota v ňom stúpla na 90
stupňov, čím podľa žalovanej 2/ hrozil výbuch. Od tohto momentu sú vzťahy medzi sporovými stranami
napäté, pričom sa nerozprávajú a v odvolacom konaní žalobca konštatoval, že žalovaní sa odsťahovali
k rodičom žalovanej 2/. Konflikty medzi žalobcom a žalovanými spočívali následne v otázke platenia za
energie, pričom žalovaní tieto odmietajú platiť, pokiaľ neuvidia zo strany žalobcu riadne vyúčtovanie. Iné

správanie žalovaných, okrem týchto konfliktov, v konaní pred súdom prvej inštancie nebolo predmetom
sporu a ani nevyšlo najavo.

33. Predpokladom úspešného uplatnenia vrátenia daru od obdarovaného je iba konanie, ktoré možno
kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov (§ 630 Občianskeho zákonníka). Pritom platí, že

„obvykle ide o porušenie značnej intenzity alebo o porušovanie sústavné, a to či už fyzickým násilím,
hrubými urážkami, neposkytnutím potrebnej pomoci atď. Nie každé chovanie, ktoré nie je v súlade so
spoločensky uznávanými pravidlami slušného správania vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi, napĺňa
znaky § 630 Občianskeho zákonníka, ale predpokladom aplikácie tohto ustanovenia je kvalifikované
porušenie morálnych pravidiel konkrétnym chovaním obdarovaného, ktorý stupeň závažnosti je

hodnotenýpodľaobjektívnychkritérií,anielenpodľasubjektívnehonázorudarcu“(rozsudokNajvyššieho
súdu ČR zo dňa 23.1.2001, sp. zn. 29 Cdo 228/2000).

34. Judikatúra teda konkretizuje, že nie každé konanie porušujúce dobré mravy možno hodnotiť ako
dôvod na vrátenie daru, ale len také „závadné konanie obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho

rodiny, ktoré z hľadiska svojho rozsahu a intenzity nevzbudzuje žiadne pochybnosti o jeho kolízii s
dobrými mravmi“ (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 30.11.2005, sp. zn. 33 Cdo 1420/2005).35. Je potrebné dodať, že dobré mravy sa hodnotia vo svetle celej spoločnosti (teda sú istým
spôsobom zovšeobecnené), ich jemnosť alebo hrubosť sa nehodnotí v intenciách konkrétneho vzťahu
konkrétnych sporových strán (nie je preto v rozpore s dobrými mravmi napr. nepozdravenie pri vstupe

do miestnosti, ak takýto mrav mali v rodine sporové strany zaužívané a sami by ho za porušenie
tohto mravu, samozrejme v rôznej intenzite, považovali). Konkrétnejšie: „dobré mravy sú meradlom
hodnotenia konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti v súlade
so všeobecnými morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti“ (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo
dňa 27.11.2003, sp. zn. 30 Cdo 664/2002) a „sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti“ (uznesenie

Najvyššieho súdu ČR zo dňa 2.7.2003, sp. zn. 21 Cdo 664/2003).

36. Uvedené podmienky spresňujúce vrátenie daru v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka ústia
do záveru, že vrátenie daru sa musí odvíjať od objektívneho hodnotenia intenzity porušenia dobrých
mravov. Tento záver implicitne predpokladá myšlienku, že vnímanie porušenia dobrých mravov darcom
nemusí zodpovedať vnímaniu hodnotenia tohto porušenia v objektívnom zmysle, pričom iba hodnotenie

v objektívnom zmysle je spôsobilé privodiť úspech v konaní o vrátenie daru. To vychádza z tézy, že
nemožno v prípade darovania ukrojiť zo slobody obdarovaného tým, že by bol za každých okolnosti
nútený dostáť požiadavkám žalobcu na konanie súladné s dobrými mravmi, aby o dar neprišiel.

37. Tieto predpoklady, ktoré konkretizujú vrátenie daru v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka, musia

byť podľa odvolacieho súdu pretavené i do okolností prejednávaného sporu.

38. Príčinou vzniku konfliktných vzťahov bola manipulácia žalobcu s kotlom, po ktorej žalovaní museli
podľa vlastných tvrdení zasiahnuť, lebo hrozil výbuch kotla, keďže žalobca ho nastavil na príliš vysokú
teplotu. Vtedy žalovaný 1/ vulgárne vynadal žalobcovi, pričom od tohto momentu nasledovali medzi

sporovými stranami ďalšie konflikty verbálneho charakteru. Odvolací súd má za to, že síce vulgárne
osočovanie je nutné chápať ako porušovanie dobrých mravov, avšak súčasne je nutné prihliadať i
na okolnosti, do ktorých bolo vsadené. Tie potom napomáhajú identifikovať, či takéto porušovanie
dobrých mravov možno označiť ako hrubé, ktoré odôvodňuje vrátenie daru, pričom sa, ako to už
bolo konštatované, prihliada i na to, či nevzbudzuje takéto správanie žiadne pochybnosti o kolízii s

dobrými mravmi. V intenciách tohto prípadu odvolací súd zastáva presvedčenie, že konanie žalovaných
nedosiahlo takú intenzitu porušenia dobrých mravov, ktorá by odôvodňovala vrátenie daru (teda hrubé
porušenie dobrých mravov). Konfliktné vzťahy nenastali bez príčiny, lež príčinou slovného ataku
žalovaného 1/ na žalobcu bola manipulácia s kotlom. Ak žalovaní subjektívne vnímali, že nesprávna
manipulácia s kotlom mohla spôsobiť jeho výbuch (pričom pre úplnosť odvolací súd podotýka, že

nebolo preukázané, že žalobcovo manipulovanie s kotlom skutočne mohlo výbuch kotla spôsobiť),
nemožno vyhodnotiť verbálny atak žalovaného 1/ na žalobcu ako spôsob konania, ktorý by hrubo porušil
dobré mravy. Nepochybne však žalobca môže túto skutočnosť zo svojho pohľadu vnímať opačne, no
dobré mravy, ako to odvolací súd vyššie ozrejmil, musia zodpovedať zovšeobecneným názorom celej
spoločnosti. Preto ak žalovaní vnímali svoje existenčné ohrozenie možným výbuchom kotla, príčinou

ktorého by bola nesprávna manipulácia s ním žalobcom, niet priestoru na vyhodnotenie verbálneho
útoku žalovaného 1/ na žalobcu ako konanie hrubo porušujúce dobré mravy. Akiste niet sporu ani o
tom, že žalovaný 1/ túto situáciu mohol riešiť slušným a náležitým vyjadrovaním, avšak v návale emócií,
resp. zľaknutia z možných dôsledkov, nevybočil z bežných (ľudských a nie vždy vhodných) spôsobov
riešenia stresových situácií.

39. Ani následné konflikty verbálneho rázu, ktoré sa nabalili na túto prvotnú príčinu stojacu za zhoršením
vzájomných vzťahov sporových strán, nemožno zo strany žalovaných podľa odvolacieho súdu hodnotiť
ako konanie, ktoré by hrubo porušovalo dobré mravy. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaní
prekročili líniu, za ktorou by už bolo možné hodnotiť ich konanie ako hrubo porušujúce dobré mravy

voči žalobcovi (resp. žalobcovej manželke). Tieto konflikty sú previazané s platením energií, na ktorých
sa sporové strany nevedia dohodnúť. Nebolo však preukázané, že tieto nezhody sa vymykajú z rámca
bežných nezhôd podobného typu, resp. že by ich žalovaní sústavne iniciovali alebo vyhľadávali.

40. Preto súd prvej inštancie správne žalobu žalobcu zamietol.

41. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny
(§ 387 ods. 1 CSP).42. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaným priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 % voči žalobcovi, nakoľko boli v odvolacom konaní plne úspešní. V zmysle § 262 ods. 2

CSP o výške náhrady trov bude rozhodovať súd prvej inštancie.

43. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu

na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).