Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/38/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217217543
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1217217543.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov Mgr.
Patricie Skotnickej a JUDr. Alexandry Hanusovej v právnej veci žalobcu: I. Y., L. XX, J., proti žalovanému:
D. E. J. S. L. G. L., IČO: 318 06 716, L. XX-XX, J., M. X. XXX R., na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava II zo dňa 20.06.2018, č.k. 26C/48/2017-28, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a žalovanému priznal náhradu trov
konania v plnom rozsahu.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou dňa 14.09.2017 domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy 320 eur dôvodiac tým, že po dokončení rekonštrukcie kúpeľne v jeho byte

prestala odtekať voda do odtokovej kanalizačnej rúry, a preto požiadal pracovníkov havarijných služieb
o opravu. Títo však ani po trojnásobnom čistení nenašli závadu, pričom k jej oprave došlo až po štvrtom
čistení elektromechanickým čističom spoločnosťou E. D..O..M.., ktorá vo svojom servisnom výkaze
uviedla, že kanalizačné potrubie bolo upchaté vo vzdialenosti 4,5 m. Žalobca mal preto za to, že závada
bola zistená na pôvodnom kanalizačnom zariadení nachádzajúcom sa na spoločnom zariadení domu,
z dôvodu ktorého požiadal žalovaného o úhradu opravy z prostriedkov fondu tvoreného z príspevkov

vlastníkov bytov.

3. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca požiadal žalovaného listom zo dňa
17.08.2017 o úhradu sumy 320 eur za čistenie odpadového potrubia. Táto suma pozostávala aj zo
sumy 90 eur, ktorú žalobca zaplatil dňa 10.07.2017 C. C., C. XX, J. za službu označenú ako čistenie
špiral. s priemerom 16, zo sumy 100 eur uhradenej dňa 14.07.2017 a sumy 80 eur uhradenej dňa

03.08.2017 spoločnosti E. D..O..M.., za vykonanie výjazdu a krtkovanie potrubia. Podľa záznamu o
vykonaní a odovzdaní prác zo dňa 29.07.2017 spoločnosť C. D..O..M.. zistila problémy s odtokom
vody zo zrekonštruovanej kúpeľne žalobcu, a keďže sa k odpadovému potrubiu nemohla prekrtkovať,
nedostala sa ani do hlavnej kanalizácie, preto žalobcovi odporučila vykonať kamerovú skúšku. Dňa
03.08.2017 spoločnosť E., D..O..M.. vykonala opätovné čistenie sprchového odtoku žalobcu pomocou
elektromechanického čističa, pričom technik vykonávajúci opravu zaznamenal v servisnom zázname

„upchávka sa nachádzala 4,5 bm po trase cca stupačka“.

4. Súd prvej inštancie po takto vykonanom dokazovaní ustálil, že žalobca sa domáhal úhrady výdavkov,
ktoré mal podľa vlastných tvrdení vynaložiť na opravu spoločného zariadenia, konkrétne kanalizačného
zvodu nachádzajúceho sa mimo jeho bytu, odvolávajúc sa na ustanovenie § 7b zákona č. 182/1993
Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z.z.“); práce v celkovej

sume 320 eur za opakované čistenie odpadového potrubia objednal pritom práve žalobca. Žalobca ako
subjekt vystupujúci na strane žalovaného označil spoločenstvo vlastníkov bytov, ktoré je právnickouosobou sui generis a disponuje iba tzv. špeciálnou právnou subjektivitou, čo znamená, že môže
vykonávať iba činnosti vymedzené zákonom; zákon teda presne stanovuje právne úkony, na ktorých
uzatvorenie je spoločenstvo oprávnené, ako aj dôvody vzniku jeho záväzkov. Vykonaným dokazovaním

nebolo preukázané, že by žalobca bol oprávnený konať v mene žalovaného voči tretím osobám,
resp. že by bol poverený objednať opravu spoločných zariadení v prípade ich poruchy. Objednaním
opravných prác preto vznikla povinnosť uhradiť ich cenu práve žalobcovi, a to bez ohľadu na to, či
šlo o opravu kanalizačného potrubia na spoločnom zariadení bytového domu alebo kanalizačného
potrubia tvoriaceho súčasť jeho bytu. Zákon č. 182/1993 Z.z. totiž presne stanovuje, že o hospodárení so

spoločnými časťami, spoločnými zariadeniami domu a o použití prostriedkov z fondu prevádzky, údržby
a opráv sú oprávnení rozhodovať vlastníci bytov a nebytových priestorov, spoločenstvo spôsobom
stanoveným v zmluve o spoločenstve alebo predseda spoločenstva v prípadoch stanovených v § 9
ods. 4 tohto zákona. Z uvedeného súd prvej inštancie následne vyvodil, že jednotliví vlastníci bytov,
vrátane žalobcu, nie sú oprávnení uzatvárať samostatne akékoľvek právne úkony pri hospodárení so
spoločnými časťami a zariadeniami bytového domu, a v prípade, že tak vlastník bytu učiní, nemá právo

domáhať sa voči spoločenstvu úhrady takto vynaložených nákladov. V takom prípade by sa žalobca ako
vlastník bytu mohol v zmysle § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 182/1993 Z.z. domáhať iba vydania bezdôvodného
obohatenia, avšak taký nárok by musel uplatniť voči ostatným spoluvlastníkom bytov a nebytových
priestorov, a teda nie voči žalovanému spoločenstvu. Zo žiadneho z ustanovení zákona č. 182/1993
Z.z. potom nevyplývalo, že by bol žalovaný nositeľom hmotnoprávnej povinnosti vydať žalobcovi ním

uplatnený nárok.

5. Vychádzajúc zo skutkových tvrdení žalobcu, ako aj z ním predložených listinných dôkazov súd prvej
inštancie uzavrel, že žalovaný nedisponuje pasívnou vecnou legitimáciou v spore, a preto s poukazom
na § 6 ods. 1 a 2, § 7 ods. 1, § 7b ods. 1, 2 a 6, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1, § 13 ods. 1, § 14 ods. 1 zákona

č. 182/1993 Z.z., § 451 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky
zákonník“) jeho žalobu ako nedôvodnú zamietol. Na tomto základe považoval za nadbytočné vykonať
ďalšie dokazovanie výsluchom svedka W.. W. V. k otázke, či porucha bola odstránená na spoločnom
zariadení bytového domu.

6. O náhrade trov konania rozhodol konajúci súd podľa § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) tak, že žalovanému, ako úspešnej strane v spore, priznal voči
neúspešnému žalobcovi plný nárok na náhradu trov konania.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a žiadal

žalobe v plnom rozsahu vyhovieť. Mal za to, že súd prvej inštancie nebral pri rozhodovaní do úvahy
ustanovenie § 7c ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z., podľa ktorého je predseda spoločenstva štatutárny
orgán zapísaný v registri organizácií, ktorý riadi činnosť spoločenstva a koná v jeho mene, pričom je i
nositeľom hmotnej zodpovednosti. Ďalej konajúcemu súdu vytýkal, že sa nezaoberal ustanovením § 7a
ods. 3 písm. f) zákona č. 182/1993 Z.z. s odkazom na zmluvu o spoločenstve, kde v článku X. ods. 1 a 2

je stanovený spôsob a oprávnenie pri hospodárení s prostriedkami fondu údržby a opráv. V tejto zmluve
vlastníci bytov a nebytových priestorov splnomocnili predsedu spoločenstva uhrádzať náklady za opravy
a údržbu do výšky 3.000 eur bez predchádzajúceho súhlasu vlastníkov. V dôsledku uvedeného bola
podľa žalobcu G.. Y., v pozícií predsedníčky spoločenstva, nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, a preto
žaloba smerujúca proti spoločenstvu bola podaná oprávnene.

8. Žalobca k zistenému skutkovému stavu doplnil, že k havárii došlo asi o 22. hodine, ihneď zatelefonoval
predsedníčke spoločenstva, ale tá sa nehlásila, a preto havarijný stav neodtekania vody musel riešiť cez
havarijnú službu. Keďže sa haváriu nepodarilo odstrániť, opäť kontaktoval predsedníčku spoločenstva
a žiadal ju zavolať spoločnosť vykonávajúcu havarijnú službu, čo ona odmietla. Keďže v tom čase

nebola zrejmá príčina neodtekania vody, žalobca zavolal odbornú firmu E. D..O..M.., ktorá po vykonaní
kontrolných meraní zistila dôvody tejto závady. Príčinou bola upchávka odtokového potrubia vzdialená
na potrubí odpadu cca 4,5 bm, čo znamená, že chyba nastala na spoločnom zariadení, ktoré spravuje
spoločenstvo. Z uvedených dôvodov žalobca požiadal spoločenstvo vlastníkov bytov o refundáciu
nákladov spojených s odstránením havárie. Záverom žalobca súdu prvej inštancie vytkol, že sa

nezaoberal ustanovením § 7b ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z., podľa ktorého spoločenstvo zodpovedá
za záväzky vlastníkov bytov v dome, ktoré vznikli pri výkone správy až do výšky splatených úhrad za
plnenia alebo do výšky zostatku fondu prevádzky, údržby a opráv v príslušnom dome. Tieto skutočnostinemohol uviesť na pojednávaní súdu, nakoľko zákonný sudca toto viedol v tichom hlase a on ho nepočul
a nerozumel mu.

9. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu zotrval na stanovisku, ktoré bolo obsahom vyjadrenia k
žalobe a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Potvrdil, že podľa článku X. ods. 1 a 2 zmluvy o
spoločenstve je predseda spoločenstva splnomocnený uhrádzať náklady za opravy a údržbu do výšky
3.000 eur, avšak len pokiaľ ide o opravy spoločných zariadení bytového domu; poruchy a závady na
bytových rozvodoch sú vlastníci povinní uhrádzať na vlastné náklady. V tejto súvislosti poukázal na

žalobcom predložený záznam o vykonanej práci spoločnosťou E. D..O..M.., v ktorom sa pod ústím do
stupačky malo na mysli vyústenie odpadovej rúry z bytu do spoločnej stupačky. Tvrdenia žalobcu o
telefonáte a následnej komunikácií s G.. Y. označil za absolútne nepravdivé a zavádzajúce.

10. Žalobca v odvolacej replike poukázal na to, že žalovaný sa priznal k zákonnej povinnosti hradiť
náklady za opravy a údržbu spoločných zariadení bytového domu. V tomto prípade došlo k „upchávke

vo vzdialenosti 4,5 bm po trase stupačky“, a nie na jej ústí ako nesprávne uviedol žalovaný. Dôkazom
mal byť pritom rozmer kúpeľne žalobcu (1,40 m x 1,70 m) z čoho vyplynulo, že vzdialenosť upchávky
nemohla byť v bytových potrubiach. Záverom dodal, že žalovaný vo svojej výročnej správe za rok 2017
uvádzal, že v danom roku zaplatil za 4 vykonané opravy na stupačkách vo všetkých vchodoch; pokiaľ
v jeho prípade k preplateniu nákladov za odstránenie závady nedošlo, považoval to za diskrimináciu a

protiprávne konanie predsedníčky spoločenstva.

11. Žalovaný v odvolacej duplike zotrval na svojom predchádzajúcom stanovisku. Vychádzajúc zo
servisného výkazu spoločnosti E., D..O..M.. sa podľa neho upchávka nenachádzala v stupačke, ale
4,5 bm po trase cca stupačka, ktorú okolnosť uviedla i spoločnosť C. D..O..M.. vo výkaze prác, keď

uviedla, že kanalizačná stupačka odteká. Opravy vykonané na stupačkách v roku 2017 realizovala práve
táto spoločnosť, s ktorou má žalovaný uzatvorenú zmluvu o poskytovaní havarijnej služby, pričom vo
všetkých štyroch prípadoch sa jednalo o poruchy na stupačkách, a nie na rozvodoch vlastníkov. Tvrdenia
žalobcu o diskriminácií jeho osoby považoval žalovaný za absolútne nepravdivé a zavádzajúce.

12. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal
rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§
383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť
a vec vrátiť na ďalšie konanie.

13. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. v rozhodnom čase na správu domu sa zriaďuje
spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej len „spoločenstvo“), ak vlastníci
bytov a nebytových priestorov neuzavrú zmluvu o výkone správy s inou právnickou osobou alebo
fyzickou osobou (ďalej len „správca“), najmä s bytovým družstvom.

14. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona č. 182/1993 Z.z. správa domu je obstarávanie služieb a tovaru,
ktorými správca alebo spoločenstvo zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
prevádzku, údržbu, opravy a udržiavanie spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, priľahlého
pozemku a príslušenstva.

15. Podľa § 7b ods. 1 veta prvá a druhá zákona č. 182/1993 Z.z. spoločenstvo môže vykonávať len
činnosti vymedzené týmto zákonom. Hospodári s úhradami vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v dome za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru okrem úhrad za tie služby a
práce, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v dome uhrádza priamo dodávateľovi (ďalej len „úhrady

za plnenia"), a s fondom prevádzky, údržby a opráv, ktorý sa tvorí z príspevkov vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v dome, ako aj s majetkom získaným svojou činnosťou.

16. Podľa § 7b ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní
uhrádzať finančné prostriedky do fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrady za plnenia. Spoločenstvo

zodpovedá za záväzky vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ktoré vznikli pri výkone správy,
až do výšky splatených úhrad za plnenia alebo do výšky zostatku fondu prevádzky, údržby a opráv
v príslušnom dome. Zodpovednosť za úhradu záväzkov voči dodávateľom služieb a tovaru, ktoré
obstaráva spoločenstvo v rámci zmluvy o spoločenstve, nesie vlastník bytu alebo nebytového priestoruv dome, iba ak nie sú kryté úhradami za plnenia alebo úhradami preddavkov do fondu prevádzky, údržby
a opráv spoločenstvu.

17. Podľa § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa
práva mal plniť sám.

18. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie, ktorým zamietol žalobu žalobcu na nedostatku pasívnej
vecnej legitimácie žalovaného v spore. Vychádzajúc zo skutkových zistení uvádzaných žalobcom mal

za to, že zo žiadneho ustanovenia zákona č. 182/1993 Z.z. nevyplývalo, že by bol žalovaný nositeľom
hmotnoprávnej povinnosti vydať žalobcovi ním uplatnený nárok, keď objednaním opravných prác vznikla
povinnosť uhradiť ich cenu práve žalobcovi, a to bez pohľadu na to, či išlo o opravu poruchy odpadového,
resp. kanalizačného potrubia tvoriaceho súčasť jeho bytu alebo súčasť spoločných zariadení. Žalobca
sa mohol v takom prípade domáhať len vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho
zákonníka, avšak v takom prípade mala jeho žaloba smerovať voči všetkým spoluvlastníkom bytov a

nebytových priestorov v bytovom dome. S týmto právnym názorom konajúceho súdu, ktorého správnosť
napadol žalobca v odvolaní, sa nemožno stotožniť.

19. Starostlivosť o bytový dom, najmä o jeho spoločné časti a spoločné zariadenia zahŕňa pravidelný
výkon množstva činností a operatívnych úkonov smerujúcich k zabezpečeniu bezchybnej prevádzky

domu, a tým aj spokojného bývania a správy nebytových priestorov. Jednotlivé okruhy činností
spadajúcich pod pojem správy bytového domu vymedzuje demonštratívnym výpočtom ustanovenie
§ 6 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z., pričom v zásade platí, že ide najmä o prevádzku, údržbu a
opravy domu a obstarávanie služieb a tovarov potrebných na jeho riadny chod. Medzi tieto činnosti
spadá aj vykonávanie opráv, ktorými sa má zabezpečiť zlepšenie stavu konštrukcie budovy obnovením

alebo nahradením poškodených prvkov, resp. uvedenie poškodených spoločných častí a zariadení
domu do prevádzkyschopného stavu výmenou alebo opravou ich prvkov. Ide teda o prácu a inú
nevyhnutnú činnosť potrebnú na správne odstavenie poškodeného zariadenia a vyrovnanie vzniknutých
škôd. Činnosti spadajúce pod správu bytového domu zabezpečujú vlastníci bytov a nebytových
priestorov prostredníctvom správcu alebo spoločenstva; nebolo by totiž mysliteľné, aby pri každej

potrebe rozhodovania o spoločných častiach alebo spoločných zariadeniach domu bol zabezpečovaný
ich súhlas. Z uvedeného potom vyplýva povinnosť spoločenstva (správcu) obstarať nutné opravy
spoločných častí a zariadení bytového domu. Pokiaľ tieto opravy vykoná a zaplatí vlastník jednotky (bytu
alebo nebytového priestoru), ide o plnenie, ktoré vynaložil namiesto spoločenstva (správcu) v zmysle
§ 454 Občianskeho zákonníka (k tomu aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 19.

07.2010, sp. zn. 22Cdo 5330/2008).

20. Vychádzajúc zo skutkových tvrdení uvádzaných žalobcom je zrejmé, že žiadal o zaplatenie tých
nákladov, ktoré mal vynaložiť na opravu spoločných zariadení domu žalovaný ako spoločenstvo,
zabezpečujúce výkon správy bytového domu. V takom prípade sa o sumu nákladov nevyhnutne

potrebných na vykonanie opravy neobohatili ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome v
zmysle § 451 Občianskeho zákonníka, ako nesprávne konštatoval súd prvej inštancie. Konajúci súd
totiž prehliadol, že žalobca si nárokoval náhradu nákladov, ktoré vynaložil na odstránenie závady na
spoločnom zariadení bytového domu, hoci povinnosť opravy tohto zariadenia zaťažovala žalovaného.
Uplatňoval si teda nárok na vydanie plnenia, ktoré na miesto žalovaného vynaložil v zmysle ustanovenia

§ 454 Občianskeho zákonníka; v takom prípade je nepochybne daná pasívna vecná legitimácia
žalovaného ako spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Oprávnenosť tohto nároku
potom závisela, resp. závisí od vyriešenia spornej otázky, či závada, ktorú bolo nevyhnutné opraviť,
nastala na spoločnom zariadení bytového domu alebo na časti odpadového potrubia tvoriaceho súčasť
bytu žalobcu. Preukázanie toho, že náklady vynaložené na opravu závady vznikli v uplatňovanom

rozsahu práve na spoločnom zariadení bytového domu zaťažovala v konaní žalobcu ako nositeľa
dôkazného bremena.

21. S poukazom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že pokiaľ súd prvej inštancie zamietol žalobu
žalobcu o zaplatenie sumy 320 eur z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného,

jeho rozhodnutie spočívalo na nesprávnom právnom posúdení veci. V dôsledku tohto záveru sa
súd prvej inštancie ďalej nezaoberal vyhodnotením skutkového stavu a jeho právnym posúdením z
hľadiska merita, v intenciách tvrdení žalobcu a procesnej obrany žalovaného, založenej na tom, že
nešlo o odstránenie závady vzniknutej na spoločnom zariadení bytového domu, ktorého opravu bolopovinné zabezpečiť spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Vzhľadom na to, že súdu
prvej inštancie vytýkaný nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. c)

C.s.p. a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V novom konaní
bude súd prvej inštancie povinný riadiť sa vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu,
ktorým je v zmysle § 391 ods. 2 C.s.p. viazaný. Súd prvej inštancie vec opätovne prejedná, vykonané
dôkazy vyhodnotí v zmysle § 191 ods. 1 C.s.p. a na ich základe ustáli skutkový stav potrebný pre
svoje rozhodnutie. Následne svoje závery o skutkových zisteniach a právnom posúdení veci odôvodní

zrozumiteľným a presvedčivým spôsobom v súlade s § 220 ods. 2 C.s.p. tak, aby bolo v plnej miere
naplnené právo strán sporu na spravodlivé súdne konanie.

22. Pre účely ďalšieho postupu vo veci, odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie sa zameria na
vyriešenie spornej otázky, ktorou je povaha závady, na odstránenie ktorej vynaložil žalobca náklady v
uplatňovanejsume320eur,t.j.čitátovzniklanaspoločnomzariadeníbytovéhodomu(akotvrdilžalobca)

alebo na časti odpadového potrubia tvoriaceho súčasť bytu žalobcu (ako tvrdil žalovaný). Kľúčovým je
teda zistenie (vymedzenie) toho, čo patrí pod spoločné zariadenia bytového domu. Zákon č. 182/1993
Z.z. definuje pojem spoločné zariadenia v ustanovení § 2 ods. 5, pričom ide o tie zariadenia, určené na
spoločné užívanie, slúžiace domu, a to aj v prípade, ak sú umiestnené mimo domu, pričom následne
poskytuje ich demonštratívny výpočet. Podľa právnej teórie patria medzi spoločné zariadenia domu

aj hlavný uzáver, ležaté a stúpajúce potrubia, cez ktoré sú plyn alebo voda privádzané k bytom, ako
aj stúpačkové uzávery, uzávery pred plynomerom, odbočky a prípoje potrubia vedúce až k bytovému
plynomeru alebo vodomeru; za tieto zodpovedá spoločenstvo vlastníkov bytov (alebo správca domu),
ktoré ich spravuje. Vzhľadom na to, že neexistuje právna úprava, ktorá by rozsah a ohraničenie
predmetu tohto spoločného vlastníctva presne a najmä paušálne upravovala, je možné vychádzať i z

prípadného zadefinovania spoločných zariadení v zmluve o spoločenstve, ak taký postup vlastníci bytov
a nebytových priestorov zvolili.

23. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci rozhodne i o náhrade trov odvolacieho konania (§
262 ods. 1, § 396 ods. 3 C.s.p.).

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).