Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. október 2021

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 6C/494/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7915212477
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Bičová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2021:7915212477.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Dianou Bičovou v právnej veci žalobkyne: D. C., Z.. Š., P..

XX.XX.XXXX, Y. Š. XXXX/XX, X., zastúpená Daliborom Tverďákom, advokátom, so sídlom Krmanova
1, Košice, proti žalovaným: X.) D. C., P.. XX.XX.XXXX, Y. U. XXXX/XX, X., zastúpený JUDr. Jozefom
Elsnerom, advokátom, so sídlom Dubovica 426, X.) L. C., Z.. Y., P.. XX.X.XXXX, bytom Malé Ozorovce
110, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že nehnuteľnosti : rodinný dom - stavba súpisné číslo XX postavený na parcele
registra „W. Č..XXX, E. Z. „. E. Č. XXX A. J. XXX D. , druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
parcela registra „W. E. Č. XXX A. J. XXX D., druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, a parcela

registra „W. E. Č. XXX A. J. XXXX D., druh pozemku záhrada, zapísané na O. Č.. XX, katastrálne
územieMaléOzorovce,obecMaléOzorovce,okresTrebišovpatriado bezpodielovéhospoluvlastníctva
manželov žalobkyne D. C., Z.. Š. N. Ž. J. X.Z. D. C., Z.. C..

II. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.7.2015 žiadala, aby súd určil, že
nehnuteľnosti : rodinný dom - H. H. Č. XX, E. P. E.. U. W. XXX N. E. - E.. U. W. XXX A. J. XXX D.X, druh
pozemku zastavané plochy a nádvoria, parc. U. W. XXX A. J. XXX D.X, druh pozemku zastavané plochy

a nádvoria, E.. U. W. XXX A. J. XXXX D.X, druh pozemku záhrady, zapísaných na O. Č.. XX, katastrálne
územie Malé Ozorovce, obec Malé Ozorovce, okres Trebišov, patria do bezpodielového spoluvlastníctva
žalobkyne D. C., Z.. Š. N. Ž. J. X. Z. D. C..

2. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným v 1.rade dňa 11.8.1973 uzavrela manželstvo, ktoré bolo
rozsudkom Okresného súdu Trebišov č. k. 5C/44/2007 - 20 zo dňa 10.7.2007, právoplatným dňa
23.8.2007, rozvedené.

So žalovaným v 1. rade nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam počas trvania manželstva a to na
základe kúpnej zmluvy zo dňa 13.8.1982 spísanej na Štátnom notárstve Trebišov H.. V.. P. XXX/XX, P.
XXX/XX spoluvlastnícky podiel vo výške 3 v pomere k celku k nehnuteľnostiam za kúpnu cenu vo výške
81.750,- Kčs, ktorá bola vyplatená zo spoločných prostriedkov žalobkyne a žalobcu v 1.rade.
Spoluvlastnícky podiel vo výške 1 v pomere k celku k nehnuteľnostiam bol nadobudnutý za odplatu
52.191,- Kčs na základe súdneho zmieru sp. zn. 9C/279/85 zo dňa 11.12.1985, ktorý nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27.12.1985, v konaní o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

k nehnuteľnostiam.
Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 20.7.2005 previedol žalovaný v 1. rade ako predávajúci vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam v prospech kupujúcej - žalovanej v 2.rade, ktorá je matkou žalovaného v 1.rade za dojednanú kúpnu cenu 150.000,- Sk. Vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam bol povolený
dňa 12.12.2005 pod č. J. XXXX/XX.
Žalobkyňa sa v stanovenej trojročne lehote dovolala listom zo dňa 16.6.2008 neplatnosti kúpnej zmluvy,

na ktorý žalovaní nereagovali. Rozsudkom Okresného súdu Trebišov sp. zn. 2C/110/2008 zo dňa
11.8.2008 v konaní o neplatnosť kúpnej zmluvy bola žaloba zamietnutá s odôvodnením, že predmetné
nehnuteľnosti patrili do výlučného vlastníctva žalovaného v 1. rade a teda nebol potrebný súhlas
žalobkyne na ich prevod. Proti uvedenému rozsudku podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom Krajský súd
v Košiciach rozhodol rozsudkom sp. zn. 2Co/357/2009 zo dňa 18.3.2010, ktorým potvrdil rozsudok

Okresného súdu Trebišov sp. zn. 2C/110/2008 zo dňa 11.8.2008, pre absenciu naliehavého právneho
záujmu.
Žalobkyňa uviedla, že kúpna zmluva k spoluvlastníckemu podielu vo výške 3 k predmetným
nehnuteľnostiam a súdny zmier, predmetom ktorého bolo vyporiadanie spoluvlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, nezakladá vylúčenie predmetných nehnuteľností z režimu bezpodielového
spoluvlastníctva manželov.

V katastri nehnuteľností je na O. Č.. XX k predmetným nehnuteľnostiam zapísané vlastnícke právo
žalovanej v 2. rade, čím je daný nesúlad medzi skutočným (právnym) stavom a stavom zapísaným
v katastrálnej evidencii. Existenciou rozporu medzi údajmi zapísanými v katastri nehnuteľnosti
a skutočným vlastníctvom, je daný naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam. Bez takéhoto určenia je právne postavenie účastníkov konania vo vzťahu k

nehnuteľnostiam neisté.

3. V replike zo dňa 31.3.2016 žalobkyňa opätovne poukázala na to, že síce rozsudkom Okresného
súdu Trebišov sp. zn. 2C/110/2008 zo dňa 11.8.2008 v konaní o neplatnosť kúpnej zmluvy bola žaloba
zamietnutá, avšak rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/357/2009 zo dňa 18.3.2010

bol rozsudok okresného súdu potvrdený pre absenciu naliehavého právneho záujmu, čím nedošlo k
prekážke res iudicata. Čo sa týka jej aktívnej legitimácie tak uviedla, že určenie právneho vzťahu alebo
práva sa môže domáhať každý, kto je neplatnosťou právneho úkonu dotknutý a preukáže naliehavý
právny záujem. Ďalej uviedla, že žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení poukazuje na tú skutočnosť,
že žalobkyňa nehnuteľnosti nikdy nevlastnila a nepreukázala, žeby predmetné nehnuteľnosti kúpili zo

spoločných prostriedkov, pretože kúpna cena za prevádzané nehnuteľnosti nebola zaplatená a preto ich
žalovanýv1.rade previedolkúpnouzmluvouzodňa20.7.2005späťnažalovanúv2.rade.Tietotvrdenia
žalobkyňa považuje za účelové a v rozpore s tvrdeniami žalovaného v 1. rade v predchádzajúcich
súdnych konania vedených pod sp. zn. 10C/106/2010 a 2C/110/2008.
Žalobkyňa považuje za zvláštne, že sa žalovaný v prvom rade po 22 rokoch od uzavretia kúpnej zmluvy

rozhodol vrátiť predmetné nehnuteľnosti a to z dôvodu nevyplatenia kúpnej ceny. Považuje tiež za
neobvyklé, aby žalovaná v 2. rade 22 rokov pasívne čakala na vyplatenie kúpnej ceny. K vyplateniu
kúpnej ceny uvádza, že ako vyplýva zo znenia kúpnej zmluvy zo dňa 13.8.1982, spoluvlastnícky podiel 3
k nehnuteľnostiam bol v sume 81.750,- Kčs vyplatený počas trvania manželstva pred podpisom zmluvy.
Na pojednávaní konanom dňa 5.11.2010 v konaní vedenom pod sp. zn. 10C/106/2010 o vyporiadanie

BSM žalovaný v 1. rade uviedol, že tieto nehnuteľnosti mal nadobudnúť výlučne zo svojich finančných
prostriedkov, ktoré mu údajne darovala jeho matka, ktorá jeho slová vo svojej výpovedi v konaní
vedenom pod sp. zn. 10C/106/2010 o vyporiadanie BSM aj potvrdila, pričom podľa žalobkyne túto
skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukázali. Ďalej žalobkyňa poukázala na to, že žalovaný v konaní
vedenom pod sp. zn. 10C/106/2010 o vyporiadanie BSM uviedol, že kúpna cena podľa kúpnej zmluvy

z roku 1982 bola jeho matke - žalovanej v 2. rade vyplatená.
Žalobkyňa uviedla, že čo sa týka jej súhlasu v kúpnej zmluve spísanej formou notárskej zápisnice dňa
13.8.1982, bola notárkou výslovne poučená, že bez ohľadu na to, čo je uvedené v notárskej zápisnici,
tak nehnuteľnosti budú patriť do BSM.

4. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k žalobe zo dňa 15.2.2016 namietal svoju pasívnu legitimáciu,
nakoľko predmetné nehnuteľnosti sú vo vlastníctve žalovanej v 2. rade. Namietal tiež aktívnu legitimáciu
žalobkyne, nakoľko tieto nehnuteľnosti nikdy nevlastnila. Vo vzťahu k predmetnému domu a k nemu
patriacim pozemkom vedeným na O. Č.. XX k. ú. Malé Ozorovce už bolo rozhodnuté uznesením
Okresného súdu Trebišov zo dňa 11.12.1985, č. k. 9C/279/85 - 109, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa

27.12.1985 a výslovne určilo ako výlučného vlastníka žalovaného v 1. rade.
Rozsudkomč.k.2C/110/2008-70zodňa11.8.2008,potvrdenýmrozsudkomKrajskéhosúduvKošiciach
č.k. 2Co/357/2009-91 zo dňa 18.3.2010, ho obidve inštancie označili za výlučného vlastníka predmetnejnehnuteľnosti. Žalobkyňa nikdy nevlastnila predmetný dom a nehnuteľnosti zapísané na O. Č.. XX a
nepreukázala, žeby predmetné nehnuteľnosti nadobudli zo spoločných prostriedkov.
Ďalej uvádza, že v notárskej zápisnici spísanej na Štátnom notárstve v Trebišove zo dňa 13.8.1982,

Č..U.. P. XXX/XX, Č.. XX, v kúpnej zmluve ktorú dňa 13.8.1982 v Trebišove uzavrela L. C. ako
predávajúca a D. C. ako kupujúci, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti v k.ú. Malé Ozorovce zapísané
na O. Č.. XX, E.. Č.. XX, dom, dvor, záhrada a kde kúpna cena bola dohodnutá na 81.750 Kčs, žalobkyňa
súhlasila, aby predmetné nehnuteľnosti nadobudol jej manžel D. C..

5. Okresný súd Trebišov v predmetnej veci rozhodol rozsudkom sp. zn. 6C/494/2015 - 104 zo dňa
08.11.2017 tak, že žalobu zamietol a žalovaným v 1.a 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100% proti žalobkyni.

6.Protipredmetnémurozsudkupodalavzákonnejlehotežalobkyňaprostredníctvomprávnehozástupcu
odvolanie, o ktorom Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 3Co/147/2018 - 148 zo dňa 30.5.2019

tak, že rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Odvolací súd v uznesení uviedol, že: „v prejednávanej veci je zrejmé, že za trvania manželstva sa
žalovanýv1.radestalvlastníkomspornýchnehnuteľnostíatonajskôrvpodiele3/4aneskôrpozrušenía
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sa stal vlastníkom sporných nehnuteľností v celosti. Odvolací
súd považuje za potrebné podotknúť, že je nesprávny názor súdu prvej inštancie v tom, že na základe

uznesenia o schválení zmieru sa stal žalovaný v 1.rade bez ďalšieho vlastníkom celej nehnuteľnosti a
že súd nie je oprávnený skúmať, do akej formy vlastníctva bol tento majetok nadobudnutý.
Je nepochybné, že žalovaný sa najskôr formálne na základe kúpnej zmluvy stal vlastníkom
spoluvlastníckeho podielu 3/4 na spornom majetku. Keď na základe schváleného zmieru došlo ku
zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva, nadobudol žalovaný v 1.rade do vlastníctva

reálne ďalší majetok v rozsahu 1/4 spoluvlastníckeho podielu, za ktorý bol povinný navyše zaplatiť jeho
hodnotu odstupujúcej spoluvlastníčke.
Ďalej je potrebné skonštatovať, že aj keď formálne sa stal žalobca výlučným vlastníkom
spoluvlastníckeho podielu na sporných nehnuteľnostiach v podiele 3/4 kúpnou zmluvou zo dňa
13.8.1982, z hľadiska právneho posúdenia formy, do akej bol spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam

nadobudnutý, nie je rozhodujúce to, ako bol spísaný text notárskej zápisnice, ale to, či boli splnené
zákonné predpoklady na to, aby spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam bol vylúčený z BSM
žalobkyne a žalovanej v 1.rade. K takémuto vylúčeniu by prišlo jedine v tom prípade, ak by šlo o veci
získané dedičstvom, darom, slúžiace podľa svojej povahy osobnej potrebe jedného z manželov alebo
výkonu povolania jedného z manželov, prípadne vydané v rámci predpisov reštitúcii. Rovnako by bol

spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti vylúčený z režimu BSM aj v prípade, ak by došlo k transformácii
výlučného majetku (napr. finančných prostriedkov získaných výlučne darom alebo dedením) na tento
spoluvlastnícky podiel.
Súd prvej inštancie však nevykonal žiadne relevantné dokazovanie smerujúce k posúdeniu, do akej
právnej formy vlastníctva bol nadobudnutý spoluvlastnícky podiel 3 k nehnuteľnostiam na základe

kúpnej zmluvy z 13.8.1982. Rovnako súd prvej inštancie nevykonal žiadne dokazovanie na zistenie,
či na zaplatenie odplaty za získanie spoluvlastníckeho podielu 1/4 v dôsledku rozhodnutia o schválení
zmieru uznesením z 27.12.1985 boli vynaložené finančné prostriedky z BSM alebo nie.
Vychádzajúc z preferencie BSM je potrebné konštatovať, že ak by bola vynaložená čo len časť
finančnýchprostriedkovnanadobudnutiebuď3/4-nového podielunazákladekúpnejzmluvyz13.8.1982

alebo podielu vo výške 1/4 na základe uznesenia o schválení zmieru z prostriedkov BSM, v takomto
prípade by celá nehnuteľnosť patrila do BSM sporových strán.
Okolnosť, akým spôsobom sa niektorý z manželov pričinil o získanie nehnuteľností by bola predmetom
posúdenia až pri rozhodovaní o vyporiadaní BSM podľa § 150 OZ.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania ktoré mu predchádzalo, ako aj spisov

pripojených v tejto veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa nedostatočným spôsobom venoval
zisteniu relevantných skutkových okolností smerujúcich k zásadnému posúdeniu otázky, v akom režime
vlastníckeho práva sa nachádzali sporné nehnuteľností s prihliadnutím na postupné nadobudnutie do
formálneho vlastníctva žalovaného v 1.rade.
Navyše je potrebné skonštatovať, že aj následný prevod vlastníckeho práva zo žalovaného v 1.rade na

žalovanú v 2.rade nič nemení na otázke spornosti formy vlastníckeho práva, keďže vlastnícke právo ako
právo absolútne je nepremlčateľné, čo platí aj pre jeho jednotlivé formy.
Po zrušení rozhodnutia odvolací súd vrátil vec súdu prvej inštancie. Úlohou súdu prvej inštancie bude
riadne vyhodnotiť dokazovanie spôsobom naznačeným v odôvodnení tohto rozhodnutia za účelomzistenia, do akej formy vlastníckeho práva bola získaná nehnuteľnosť, resp. spoluvlastnícky podiel
k sporným nehnuteľnostiam na základe kúpnej zmluvy z 13.8.1982 a následne z akých peňažných
prostriedkov bola zaplatená odplata odstupujúcej podielovej spoluvlastníčke 52.191,-Kčs na základe

uzneseniaoschválenízmieruvoveci9C279/85.Akbudepreukázané,žejednaalebodruháčasťpodielu
nehnuteľnosti bola nadobudnutá za peňažné prostriedky patriace do BSM je potrebné vec právne
posúdiť tak, že sporné nehnuteľností patria do BSM. Ak však súd prvej inštancie dospeje k záveru, že
tu sú skutočnosti vylučujúce nehnuteľnosť z BSM, je potrebné k tomu dospieť na základe dôkazov a
skutočností, nimi preukázaných s tým, že dôkazné bremeno znáša v celom rozsahu žalovaný v 1.rade,

a to aj za situácie, ak súčasnou vlastníčkou nehnuteľnosti je žalovaná v 2.rade.“

7. Súd vo veci pojednával dňa 8.11.2017, 23.01.2020, 3.11.2020 a 26.10.2021 a vykonal dokazovanie
prednesmi a vyjadreniami strán, oboznámením listinných dôkazov a zistil tento skutkový a právny stav:

8. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 08.11.2017 uviedol, že na podanej žalobe trvá

a poukázal na skutočnosti uvedené v žalobe a vo vyjadrení zo dňa 31.3.2016. Čo sa týka pasívnej
legitimácie žalovaného v 1. rade tak uviedol, že táto vyplýva priamo z podanej žaloby, keďže žalovaný v
1. rade bol manželom žalobkyne a počas manželstva došlo k nadobudnutiu predmetných nehnuteľností,
pričom vzhľadom na žalobný návrh, týmto bude dotknutý aj žalovaný v 1. rade. Ďalej uviedol, že v
prípadeuzavretiasúdnehozmieruvkonanívedenompodsp.zn.9C/279/1985,žalobkyňavtomtokonaní

síce zastupovala žalovaného v 1. rade, avšak po celý čas keď došlo k nadobúdaniu predmetných
nehnuteľností bola uisťovaná, že aj keď jej manžel bude zapísaný na liste vlastníctva ako vlastník, tak
tieto nehnuteľnosti budú bez ohľadu na zápis v liste vlastníctva patriť do BSM. V prípade nadobúdania 3
na základe uzatvorenej zmluvy bola notárkou uisťovaná, že aj keď nebude zapísaná v liste vlastníctva,
tentopodielbudepatriťdoBSMaztohovychádzalaajprirozhodnutísúduosúdnomzmieri.Poukázal,že

na základe uzatvoreného súdneho zmieru nie je možné, aby došlo k vyňatiu veci z masy bezpodielového
spoluvlastníctva manželov.
Na pojednávaní dňa 23.1.2019 uviedol, že na podanej žalobe trvá a poukázal na uznesenie Krajského
súdu v Košiciach zo dňa 30.5.2019. Po výpovedi žalovaných v 1. a 2. rade tieto považoval za
nedôveryhodné, na základe rozporov s ich skoršími výpoveďami, nakoľko vypovedali diametrálne

odlišným spôsobom k okolnostiam týkajúcich sa predmetných nehnuteľností. Čo sa týka kúpnej zmluvy,
k tomu opakovane uviedol, že žalobkyňa bola notárkou uistená, že aj keď nebude uvedená v kúpnej
zmluve ako kupujúca, dom bude patriť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Nie je rozhodujúci
predmetný zápis, ale spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva.
Na pojednávaní dňa 26. 10. 2021 právny zástupca žalobkyne zotrval na podanej žalobe, poukázal

na obsah písomných podaní a prednesov, ktoré boli vykonané v priebehu tohto súdneho konania.
V záverečnej reči uviedol: „Vážený súd, žalobkyňa v celom rozsahu zotrváva na podanom návrhu,
na podanej žalobe a žiada, aby súd tejto žalobe vyhovel. Poukazujem na záväzný právny názor
Krajského súdu v Košiciach, ktorý bol uvedený v uznesení KS v Košiciach sp. zn. 3Co/147/2018 zo dňa
30.05.2019, kde súd odvolací konštatuje v bode 22. citujem: „ vychádzajúc z preferencie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov je potrebné konštatovať, že ak by bola vynaložená čo len časť finančných
prostriedkov na nadobudnutie buď 3 podielu na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 13.08.1982 alebo podielu
vo výške 1 na základe uznesenie o schválení zmieru z prostriedkov bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, v takom prípade by celá nehnuteľnosť patrila do bezpodielového spoluvlastníctva manželov
sporových strán“. Ešte si dovolím zacitovať z bodu 27. odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu, kde

sa uvádza: „ak bude preukázané, že jedna alebo druhá časť podielu nehnuteľnosti bola nadobudnutá
za peňažné prostriedky patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov je potrebné vec právne
posúdiť tak, že sporné nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ak však
súd prvej inštancie dospeje k záveru, že tu sú skutočnosti vylučujúce nehnuteľnosť z bezpodielového
spoluvlastníctva manželov je potrebné k tomu dospieť na základe dôkazov a skutočností nimi

preukázaných s tým, že dôkazné bremeno znáša v celom rozsahu žalovaný v 1. rade, a to aj za situácie
ak súčasnou vlastníčkou nehnuteľností je žalovaná v 2. rade“. S poukázaním na uvedené a tento
záväzný právny názor rozhodnutím KS má žalobkyňa za to, že došlo k potvrdeniu jej argumentácie, ktorá
bola prezentovaná v priebehu celého doterajšieho súdneho konania. Žalobkyňa poukázala na to, že
došlo k nadobudnutiu predmetných nehnuteľností zo spoločných prostriedkov počas trvania manželstva,

tzn.počastoho,keďbolomedzimanželmi,tzn.medzižalobkyňouažalovanýmv1.rade,existovalinštitút
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalovaný v 1. rade neprodukoval žiadne dôkazy, ktoré by
malivylúčiťtentomajetokzmasybezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov,tzn.takakouvádzakrajský
súd. Dôkazné bremeno zaťažuje žalovaného a teda vzhľadom na uvedené máme za to, že žaloba jepodaná v celom rozsahu dôvodne. V krátkosti ešte k vykonanému dokazovaniu - súd na pojednávaní
konanom dňa 23.01.2020 vypočul žalovaného v 1. rade ako aj žalovanú v 2. rade, kde žalovaní potvrdili
obidvaja, že nedošlo k darovaniu peňazí na kúpu sporných nehnuteľností, tzn. že k žiadnemu takémuto

darovaniu nedošlo a zároveň súd vykonal dokazovanie aj listinnými dôkazmi a to, kúpnou zmluvou
na základe ktorej došlo k nadobudnutiu 3 spoluvlastníckeho podielu k sporným nehnuteľnostiam a
uzatvoreným súdnym zmierom na základe, ktorého došlo k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva v
spornejnehnuteľnosti,čižespoukazomnavykonanédokazovanieapísomnévyjadreniežalobkyneD.C.
v danej veci, ktorá potvrdila, že predmetné nehnuteľnosti boli nadobudnuté zo spoločných prostriedkov.

Žalobkyňa trvá v celom rozsahu na podanej žalobe, žiada aby súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaných
na náhradu trov súdneho konania.“

9. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 7. júla 2020 uviedla, že tvrdenia žalovaného v 1.
rade a žalovanej v 2. rade sú nepravdivé, nakoľko žalovaný v 1. rade raz uvádza, že mu matka darovala
100.000 Kčs na kúpu domu, potom zase uvádzali, že predmetný dom dostal ako dar. Žalovaná v 2.

rade nikdy nebola štedrá a veľkorysá k svojmu synovi - žalovanému v 1. rade a už vôbec nie k nej a ich
deťom. Žalobkyňa uviedla, že predmetnú nehnuteľnosť nadobudli na základe kúpnej zmluvy, ktorá je
súčasťou spisu zo spoločných finančných prostriedkov, nakoľko pracovala ako vedúca predajne Klenoty
a žalovaný v 1. rade v tom čase pracoval ako policajt, takže ich finančné príjmy boli dostatočné na to,
aby mohli riešiť ich výdavky. Nikdy si nechodila požičiavať peniaze od žalovanej v 2. rade a už vôbec nie

sumy, ktoré uviedla vo svojej výpovedi. Ďalej uviedla, že nie žalovaná v 2. rade zaslala svojej sestre Z.
sumu 52.191 Kčs, , ale zasielala ju priamo žalobkyňa s menom odosielateľa D. C.. Zároveň uviedla, že
žalovaná v 2. rade v žiadnom prípade neprispela do nadstavby predmetného domu. Čo sa týka návrhu
na vykonanie dokazovania výsluchom svedkyne - sestry žalovaného v prvom rade a dcéry žalovanej v
druhom rade T. Z., k tomu uviedla že menovaná nikdy nejavila záujem o majetkovoprávne veci svojho

brata resp. svojich rodičov. V tom čase žila Košiciach a o rodinné vzťahy sa nezaujímala.

10. Právny zástupca žalovaného v 1. rade na pojednávaní dňa 8. 11. 2017 uviedol, že so žalobou
nesúhlasí v celom rozsahu a žiadal ju zamietnuť.
Na pojednávaní dňa od 3. 1. 2020 opätovne žiadal žalobu zamietnuť. Apeloval na to, že v

predchádzajúcich konaniach ako okresný tak aj krajský súd potvrdili, že vlastníčkou predmetnej
nehnuteľnosti je žalovaná v 2. rade. Ďalej poukázal na porušovanie Ústavy Slovenskej republiky,
pretože v predmetnej veci už bolo právoplatne rozhodnuté.
Na pojednávaní dňa 26. 10. 20 21 trval na svojom stanovisku a žiadal žalobu zamietnuť. V záverečnej
reči uviedol: „Vážený súd, vypočul som si stanovisko právneho zástupcu žalobkyne. Nepochybujeme

o tom, že netreba zobrať zreteľ na rozsudok alebo teda uznesenie Krajského súdu v Košiciach,
ktorým bolo zrušené rozhodnutie prvostupňového súdu a vec vrátená na vykonanie rozhodnutia. Avšak
podotýkame a poukazujeme na to, že súd, KS v Košiciach hovorí, že ak sa preukáže, tak potom bude
všetko patriť do BSM, čo je predmetom sporu. Nebudeme sa odvolávať na rozsudky, ktoré predchádzali
tomuto konaniu v súvislosti s vyslovením neplatnosti kúpnej zmluvy medzi mojim mandantom a jeho

matkou. Nebudeme sa vyjadrovať ani k prevodu 2/3 podielu podielu na nehnuteľnosti, pretože už v
týchto veciach súdy rozhodli, avšak podotýkam a poukazujem na to, že v týchto konaniach vystupoval
ako na strane oprávneného môj mandát pán C. a ani jeden zo súdov nespochybnil, že nie je výlučným
vlastníkom nehnuteľností a preto všetky konania sa konali bez prítomnosti žalobkyne, ktorá tvrdí, že -
aj tak tvrdila, aj dokonca, že mala byť účastníčkou konania, avšak súd konštatoval vo svojom rozsudku,

teraz neviem, máme to v spise, že nie, lebo výlučným vlastníkom je môj mandant pán C..
Vážený súd, žiadam aby žaloba bola zamietnutá v celom rozsahu a poukazujeme na právny stav, ktorý
bol vyslovený alebo právny návrh, ktorý bol vyslovený súdom pod sp. zn. Nc/49/201 - je to zaevidované
vo veľkom komentári k Občianskeho zákonníku, ktorého autorom je G.. B., W. N. Z. G.. W., D., D. N.
E., kde citujem sa uvádza: „ ak kúpna suma obstarávaných vecí bola celkom zaplatená z výlučných

prostriedkov jedného z manželov, avšak kupujúcimi boli obaja manželia a obaja pri uzavretí kúpnej
zmluvy prejavili vôľu nadobudnúť vec do bezpodielového spoluvlastníctva, potom sa táto vec stala
predmetom ich bezpodielového spoluvlastníctva.“ Poukazujem na skutočnosť, že na štátnom notárstve
dňa 13.08.1982 keď bola spísaná kúpna zmluva, ktorou sa prevádzal podiel L. C. na môjho mandanta
D. C., notárska zápisnica je v spise, zúčastnila sa tohto konania aj žalovaná alebo teda žalobkyňa, ktorá

napriek tomu, že mohla si využiť svoje právo a citujem toto ustanovenie, ktoré som čítal, avšak toto
právo nevyužila, ba dokonca sa vyjadrila, že: „Ja D. C. Z.. Š. súhlasím, aby môj manžel D. C. nadobudol
predmetné nehnuteľnosti, teda do výlučného vlastníctva.“ Nie je tu ani zmienka o tom, že si uplatňuje
právo, že chce byť podielovou spoluvlastníčkou, že jednoducho má na to právo resp. že jej to právoprislúcha. Z tohto vyplýva, že výlučným vlastníkom podielov z nehnuteľnosti, ktoré sú napísané v kúpnej
zmluve sa stal jednoznačne výlučným vlastníkom môj mandant, keďže bol jednoznačne alebo teda
nespochybniteľným spoluvlastníkom k týmto nehnuteľnostiam pristúpil po rozprave s tetou jeho matky,

ospravedlňujem sa nemám tu jej meno - E. Z. - s tým, že jednoducho chce si vysporiadať podielové
spoluvlastníctvo a chce sa stať výlučným vlastníkom. Vystupoval ako výlučný vlastník podielu 3 a keďže
k dohode nedošlo, podal žalobu na súd na zrušenie podielového spoluvlastníctva. Na základe dohody
medzi jeho mamou a to sestrou spomínanej pani došlo k dohode o tom, že po vyplatení kúpnej ceny,
ktorá sa uvádza aj v súdnom spise, tak jednoducho táto je ochotná pristúpiť k tomu, aby sa zlúčilo

spoluvlastníctvo, aby sa stal výlučným vlastníkom nehnuteľnosti môj klient D. C.. Aj v tomto prípade
konštatujeme, že jednoducho ani tu nie je pochybnosť o tom, kto sa stal výlučným vlastníkom tohto
podielu, pretože ceny za tento podiel vyplatila jeho mama na základe dohody medzi manželom a ňou
s tým, že ak dávali jeden rodinný dom, ktorý bol v ich vlastníctve sestre, tak synovi patrí druhý dom s
tým, že jednoducho tento podiel mu mama vo vzťahu k tejto menovanej osobe, ktorá bola podielovou
spoluvlastníčkou, vyplatí. Teda tak sa aj stalo, považujeme to, že išlo o dar a nepochybili sme o tom

a trváme na tom, že náš mandant je výlučným vlastníkom spomínaných nehnuteľností a to nepatrí do
BSM. Z tohto dôvodu žiadame aby súd žalobu zamietol a zaviazal protistranu zaplatiť trovy konania.“

11. Žalovaný v 1. rade uviedol, že nesúhlasí so žalobou a žiada ju zamietnuť, z dôvodu, že ju podala
neoprávnená osoba.

Žalovaný v 1. rade vo svojej výpovedi uviedol že už si tak nepamätá, ale potom, čo jeho matka
zdedila 3 predmetného domu, tak si ho zavolali rodičia s tým, že tie 3 mu darujú. Majiteľkou
1 predmetného domu bola sestra jeho mamy, ktorá žiadala, aby ju vyplatili. Keďže nemal dostatok
finančných prostriedkov, jeho mama povedala, že tu jednu štvrtinu od sestry odkúpi. Následne uzavrel
so svojou tetou súdny zmier. Čo sa týka vyplatenia peňazí, tak odviezol svoju matku do Sečoviec, ktorá

na pošte vybrala peniaze, napísala šek a poslala svojej sestre peniaze.
Čo sa týka tých troch štvrtín domu, tak za notárkou išli s tým, že urobia darovaciu zmluvu, avšak
nakoniec urobili kúpnu zmluvu, pretože za darovaciu zmluvu sa platila veľká daň za darovanie. K
predmetnej kúpnej zmluve nemal žiadne pripomienky.
Žalovaný v 1. rade uviedol, že matka mu nikdy nedarovala peniaze na kúpu predmetných nehnuteľnosti.

Následne opätovne zopakoval, že sú to výmysly, že by on dostal od matky 100.000 Kčs.

12. Žalovaná v 2. rade na pojednávaniach opakovane uviedla, že súhlasí s tým, čo uviedol žalovaný
v 1. rade.
Vo výpovedi zo dňa 23. 1. 2020 uviedla, že s manželom mali dva domy a keďže mali dve deti, tak sa

rozhodli, že každému z nich darujú jeden dom. Čo sa týka jej sestry, túto musela vyplatiť a k vyplateniu
došlo tým spôsobom, že ju odviezol syn na poštu do Sečoviec, kde vypísala šek a poslala sestre
peniaze do Levoče. Následne dom darovala svojmu synovi. Svojmu synovi nedarovala žiadne finančné
prostriedky, nakoľko vyplatila sestru vo výške 52.00 Kčs a tiež investovala do nadstavby. Žalobkyňa sa
o ňu nikdy nestarala, iba si od nej chodila požičiavať peniaze.

13. Zo spisu Okresného súdu Trebišov sp. zn. 10C/106/2010 bolo zistené, že predmetom konania
je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov D. C. N. D. C.. Konanie je v súčasnosti
prerušené do právoplatného rozhodnutia tohto konania vedeného pod sp. zn. 6C/494/2015.

14. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 5.11.2010 vo veci Okresného súdu Trebišov sp. zn.
10C/106/2010 - 30 (č.l. 99) v časti prednesu navrhovateľa D. C. bolo zistené, že predmetný rodinný
dom v Malých Ozorovciach nadobudol D. C. výlučne zo svojich peňazí, ktoré mu darovala jeho matka
L. C.. V roku 1985, keď šiel vyplatiť kúpnu cenu za rodinný dom šekom, mu dala matka na pošte 100
000,- Kčs. Okrem neho a jeho matky nebol pri tom nikto prítomný.

Následne žalovaný po dotaze právneho zástupcu, že kúpna zmluva bola spísaná v roku 1982
uviedol, že v roku 1982 zaslal svojej tete poštou peniaze vo výške 26 000 Kčs, avšak teta s touto
sumou nesúhlasila, preto mu ju vrátila naspäť. Následne po súdnom konaní o vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva zaslal svojej tete 52.000,- Kčs, pričom matka mu dala naraz priamo na pošte sumu 100
000 Kčs. Následne sa opravil, že v roku 1985 mu matka dala na pošte 55 000,- Kčs a keď povedal

sumu 100 000,- Kčs, tak to mal na mysli aj tých 26 000,- Kčs, ktorému matka dala v roku 1982. Po
upozornení sudkyne, že 26.000 a 55.000 je spolu 81 000, uviedol, že od matky dostal 26.000,- Kčs
a 55.000,- Kčs, čo je spolu 100.000 Kčs.15. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 12.02.2013 vo veci Okresného súdu Trebišov sp. zn.
10C/106/2010 - 185 (č.l.100) v časti týkajúcej sa výsluchu žalovanej v 2. rade, ktorá bola vypočutá ako
svedkyňa, táto uviedla, že vlastníkom rodinného domu je ona, nakoľko v minulosti predala rodinný dom

svojmu synovi - žalovanému v 1. rade, avšak oni ju nevyplatili. Nevesta odišla do Ameriky a keďže syn
ju nevyplatil, tak od neho žiadala späť rodinný dom. Ďalej uviedla, že svojmu synovi darovala svoje
finančné prostriedky na vyplatenie podielu jej sestry D. Z. a to 100.000,- Kčs, z toho 52 000,- Kčs
vyplatil a zbytok mu nechala. Peniaze mu darovala na pošte, kde sa vyplatil podiel jej sestry. Následne
uviedla, že peniaze mu darovala na dvakrát. Raz, keď mal vyplatiť 25 000,- Kčs, tak mu darovala 50

00 a potom, keď súd určil, že má vyplatiť 52 000,- Kčs, tak mu darovala 50 000 Kčs.

16. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 7.5.2009 vo veci Okresného súdu Trebišov sp. zn. 2C/110/2008
(č.l.100) v časti týkajúcej sa výsluchu žalovaného v 1. rade súd zistil, že tento uviedol, že nikdy
nemal v úmysle vrátiť predmetné nehnuteľnosti matke, avšak po tom čo jeho bývalá manželka odišla do
Ameriky, tak začali chodiť upomienky na platenie peňažných dlhov. Keď zistil, že má 7-8 exekučných

konaní, vrátil matke na jej žiadosť predmetné nehnuteľnosti, nakoľko ho na ich vrátenie matka vyzvala,
keďže jej nevyplatili kúpnu cenu týchto nehnuteľnosti.

17. Zo spisu Okresného súdu Trebišov sp. zn. 2C/110/2008 bolo zistené, že predmetom konania
bolo určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, predmetom ktorej sú vyššie uvedené nehnuteľnosti, uzavretej

medzi žalovaným v 1. rade a žalovanou v 2. rade dňa 20.7.2005. Rozsudkom č.k. 2C/10/2008 -70 zo
dňa 11.8.2009, potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 2Co/ 357/2009 - 91 zo dňa
18.3.2010, bola žaloba zamietnutá. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 3.5.2010.
Z notárskej zápisnice (č.l. 34) bolo zistené, že medzi žalovaným v 1. rade D. C. ako kupujúcim a
žalovanou v 2. Z. L. C. ako predávajúcou, bola vo forme notárskej zápisnice dňa 13.8.1982 uzavretá

kúpna zmluva, predmetom ktorej bol 3 spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam v U..Ú.. D.É. A. V.
P. O. Č.. XX E.. Č.. XX, I. I. A. J. XXX D.X, E.. Č.. XX V. A. J. XXXX D.X za kúpnu cenu 81.750,-
Kčs. Kúpna cena je 81 750,- Kčs, ktorá bola vyplatená pred podpisom tejto zmluvy. V notárskej
zápisnice žalobkyňa výslovne uviedla, že súhlasí, aby žalovaný v 1. rade, vtedy jej manžel, predmetné
nehnuteľnosti nadobudol.

18. Z obsahu spisu Okresného súdu Trebišov 9C/279/1985 súd zistil:
Dňa 18. 4. 1983 na návrh navrhovateľa D. C. proti odporkyni D. Z., začalo konanie o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam vedeným na O. Č.. XX k. ú. Malé
Ozorovce. Konanie bolo pôvodne vedené pod sp. zn. 9C/368/83. V tomto konaní súd prvého stupňa

rozhodol na pojednávaní konanom dňa 19. októbra 1983. Z rozsudku č. k. 8C 368/83-23 zo dňa
19.októbra 1983 vyplýva, že ním bolo zrušené podielové vlastníctvo účastníkov (t. j. navrhovateľa D.
C. N. A. D. Z.) k nehnuteľnostiam ležiacim v k. ú. Malé Ozorovce, zapísaným v T. P. O. Č.. XX N.
E.. Č.. XX I. Č.. H.. XX /. J. J. XXX D. N. N. E.. Č.. XX /. J. J. XXXX D., N. toto spoluvlastníctvo súd
vyporiadal tak, že všetky tieto nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľa, t. j. D. C..

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd rozsudkom zo dňa 24. februára 1984, č. k. 13 Co 622/83-41,
potvrdil tento rozsudok súdu prvého stupňa. Rozsudok súdu prvého stupňa i rozsudok odvolacieho súdu
spolu s listom vlastníctva Č.. XX bol doručovaný pre Správu Geodézie Trebišov (referát zo dňa 12. 4.
1984) a z pripojenej doručenky Strediska Geodézie Trebišov vyplýva, že Krajskej správe Geodézie a
Kartografie v Košiciach, Stredisko Geodézie Trebišov, boli tieto listiny doručované dňa 20. 4. 1984, a táto

doručenka bola súdu vrátená späť dňa 27. 4. 1984. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo
dňa 27. marca 1985, č. k. 2 Cz 2/85, zrušil tak rozsudok súdu prvého stupňa, t. j. rozsudok z 19. októbra
1983, č. k. 8C 368/83-23 ako aj rozsudok odvolacieho súdu, t. j. rozsudok z 24. februára 1984, sp. zn.
13 Co 622/83, a vrátil vec Okresnému súdu v Trebišove na ďalšie konanie. Po rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky bola vec ďalej vedená na súde prvého stupňa pod sp. zn. 9C 279/85. Po

zrušení rozsudkov súdu prvého stupňa i odvolacieho súdu rozhodol opätovne súd prvého stupňa na
pojednávaní konanom dňa 11. decembra 1985. Na tomto pojednávaní navrhovateľa D. C. (žalovaný
v 1. rade ) zastupovala D. C. (žalobkyňa ), a to na základe písomného plnomocenstva zo dňa 11.
decembra 1985, ktoré sa nachádza na čl. 107 spisu. Na tomto pojednávaní súd schválil zmier účastníkov
v znení tak, že: „Zrušuje sa podiel. spoluvl. účastníkov k nehnuteľnostiam v k. ú. obce Malé Ozorovce

zapísaných v T. P. O. Č.. XX N. E. Č.. XX /. Č.. XX, I. J. J. XXX D. N. N. E. Č.. XX /. J. J. XXXX D./ a toto
sa vyporiadáva tak, že všetky tieto nehnuteľností sa prikazujú do výlučného vlastníctva navrhovateľa.“
Písomné vyhotovenie schváleného zmieru sa nachádza na čl. 109 až 111 spisu a je na ňom dňom 27. 12.1985 vyznačená doložka právoplatnosti. Z ďalšieho obsahu spisu nevyplýva, že uznesenie o schválení
zmieru bolo doručené správe katastra.
Citované uznesenie Okresného súdu v Trebišove zo dňa 11. decembra 1985, č. k. 9C 279/85-109,

ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27. 12. 1985 výslovne určilo ako výlučného vlastníka nehnuteľností
vedených na O. Č.. XX k. ú. Malé Ozorovce D. C. (t. j. žalovaného v 1. rade v konaní vedenom pod sp. zn.
6C/494/2015). Konajúci súd zdôrazňuje, že schválený zmier účastníkov konania nezrušil a nevyporiadal
podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k sporným nehnuteľnostiam tak, že do vlastníctva
navrhovateľa D. C. prikázal podiel odporkyne D. Z., t. j. podiel 1, ale podielové spoluvlastníctvo zrušil

a vyporiadal tak, že všetky nehnuteľnosti zapísané na O. Č.. XX U.. Ú.. D. A. (J. X. Č.N. E. Č.. XX A.
J. XXX D. H. I. Č. H. XX - V. E. N. E. Č.. XX A. J. XXXX D. - V., J. H. I. E. Č.. XXX A. J. XXX D. H.
Z. I. Č. H.É. XX - V. E., E. Č.. XXX A. J. XXX D. - V. E. N. E. Č.. XXX A. J. XXXX D. - V.) prikázal do
výlučného vlastníctva D. C..

19. Z rozsudku Okresného súdu Trebišov sp. zn. 5C/44/2007 - 20 zo dňa 10. júla 2007, ktorý nadobudol

právoplatnosť 23. augusta 2007 (č.l.6) súd zistil, že manželstvo žalovaného v prvom rade D. C. a
žalobkyne D. C. uzavreté dňa 11. augusta 1973 sa rozvádza.

20.ZkúpnejzmluvyuzavretejmedzipredávajúcimD.C.N.U.L.C.(Č..O..XH.) súdzistil,žepredávajúci
ako výlučný vlastník nehnuteľnosti zapísaných na LV č.66 katastrálne územie Malé Ozorovce, tieto

predal kupujúcej za sumu 150.000 Sk. Vklad do katastra nehnuteľnosti bol povolený pod č. J.. Zmluva
bola predložená neúplná.

21. Z dovolania neplatnosti právneho úkonu (č.l. 10 spisu) súd zistil, že žalobkyňa sa dovolala relatívnej
neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanou v druhom rade L. C. a žalovaným v prvom rade D.

C. ako predávajúcim týkajúcej sa sporných nehnuteľnosti zapísaných na O. Č.. XX katastrálne územie
Malé Ozorovce.

22. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej
len C.s.p.), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia

jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona zostávajú zachované.

23. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že úprava Civilného sporového poriadku
účinná od 1.7.2016 sa použije na všetky konania a to i konania začaté pred týmto dňom.

24. Podľa § 391 ods. 2 C.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

25. Podľa § 132 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ), vlastníctvo veci

možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu
alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím
štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti
rozhodnutia.

26. Podľa § 143 OZ, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných
dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu
povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému
z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec

vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

27. Súd po vyhodnotení dôkazov nachádzajúcich sa v spise a pripojených spisoch dospel k záveru, že
žaloba je podaná dôvodne.

28. V predmetnom konaní bolo sporným, či nehnuteľnosti zapísané na LV č. 66 katastrálne územie Malé
Ozorovce patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyne a žalovaného v prvom rade.29. V prvom rade súd považoval za potrebné vysporiadať sa s námietkou právneho zástupcu
žalovaného v prvom rade, ktorý opakovane uvádzal, že v tomto konaní ide o res iudicatu, nakoľko
rozsudkom Okresného súdu Trebišov sp. zn. 2C/110/2008- 70 zo dňa 11. augusta 2009, v spojení s

rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn.2Co/357/2009 zo dňa 18. marca 2010, právoplatným
dňa 3. 5. 2010, bola žaloba o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zamietnutá.
Súdktejtonámietkežalovanéhov1.radeuvádzažeodvolacísúd rozsudoksúduprvejinštancie potvrdil
z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobkyne. Keďže o určenie vlastníckeho práva
nebolo doposiaľ právoplatne rozhodnuté, podaniu predmetnej žaloby nebráni prekážka res iudicata.

30. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej (rei iudicatae) znamená, že sa už raz v tej istej veci
právoplatne rozhodlo. K jej porušeniu dôjde vtedy, ak sa začne opätovne konať medzi tými istými
účastníkmi a v tej istej veci, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté. Za tú istú vec treba v novom
konaní považovať ten istý nárok, o ktorom sa už prv právoplatne rozhodlo, ak sa opiera o ten istý právny
dôvod vyplývajúci z totožného skutkového stavu. Treba zdôrazniť, že o prekážku rozsúdenej veci nejde,

ak chýba čo i len jeden z uvedených znakov. O totožnosť veci nejde ani vtedy, ak predchádzajúcim
rozsudkom bola určujúca žaloba zamietnutá bez toho, aby súd záväzne posúdil existenciu právneho
vzťahu medzi účastníkmi konania.
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/140/2013 zo dňa 26.1.2016)

31. Predmetom tohto konania je určenie či nehnuteľnosti zapísané na O. Č.. XX katastrálne územie
Malé Ozorovce patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyne D. C. a žalovaného v
prvom rade D. C..

32. Predmetné nehnuteľnosti boli nadobudnuté počas trvania manželstva a to na základe kúpnej zmluvy
zo dňa 13. augusta 1982 spísanej na štátnom notárstve Trebišov sp. zn. P. XXX/XX, P. XXX/XX
spoluvlastnícky podiel vo výške 3 v pomere k celku za kúpnu cenu 81 750,- Kčs a spoluvlastnícky
podiel vo výške 1 v pomere k celku bol nadobudnutý za odplatu 52 191,- Kčs na základe súdneho
zmieru sp. zn. 9C/279/85 zo dňa 11. 12. 1985, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27.

12. 1985 v konaní o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam.

33. Ako uviedol odvolací súd v uznesení sp. zn. 3Co/147/2018 - 148 zo dňa 30. 5. 2019, je
nepochybné, že žalovaný v prvom rade sa najskôr formálne na základe kúpnej zmluvy stal vlastníkom
spoluvlastníckeho podielu 3/4 na spornom majetku. Keď na základe schváleného zmieru došlo ku

zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva, nadobudol žalovaný v 1.rade do vlastníctva
reálne ďalší majetok v rozsahu 1/4 spoluvlastníckeho podielu, za ktorý bol povinný navyše zaplatiť jeho
hodnotu odstupujúcej spoluvlastníčke.
Ďalej je potrebné skonštatovať, že aj keď formálne sa stal žalobca výlučným vlastníkom
spoluvlastníckeho podielu na sporných nehnuteľnostiach v podiele 3/4 kúpnou zmluvou zo dňa

13.8.1982, z hľadiska právneho posúdenia formy, do akej bol spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam
nadobudnutý, nie je rozhodujúce to, ako bol spísaný text notárskej zápisnice, ale to, či boli splnené
zákonné predpoklady na to, aby spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam bol vylúčený z BSM
žalobkyne a žalovanej v 1.rade. K takémuto vylúčeniu by prišlo jedine v tom prípade, ak by šlo o veci
získané dedičstvom, darom, slúžiace podľa svojej povahy osobnej potrebe jedného z manželov alebo

výkonu povolania jedného z manželov, prípadne vydané v rámci predpisov reštitúcii. Rovnako by bol
spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti vylúčený z režimu BSM aj v prípade, ak by došlo k transformácii
výlučného majetku (napr. finančných prostriedkov získaných výlučne darom alebo dedením) na tento
spoluvlastnícky podiel.

34. Pre posúdenie otázky či vec patrí alebo nepatrí do BSM je rozhodujúce, či bola nadobudnutá za
trvania BSM, kým bola nadobudnutá a z akých prostriedkov. Vec je nadobudnutá do bezpodielového
spoluvlastníctvamanželovbezzreteľanazneniezmluvyoprevodevlastníckehopráva.Ajkeďtedapodľa
zmluvy je nadobúdateľom iba jediný z manželov, stane sa nadobúdaná vec predmetom BSM, pokiaľ nie
je úplne kupovaná z peňazí, ktoré sú majetkom len jedného z manželov. Práve tak ako manželia nemôžu

vytvoriťbezpodielovéspoluvlastníctvo,aknatoniesúzákonnépredpoklady,právetakmanželianemôžu
jeho vznik ani vylúčiť, ak na to zákonné predpoklady sú.35. Ako už bolo uvedené v uznesení odvolacieho súdu dôkazné bremeno týkajúce sa preukázania
skutočností vylučujúcich nehnuteľnosti z BSM znášal v celom rozsahu žalovaný v 1.rade, čo však v
tomto prípade neuniesol.

36. Čo sa týka kúpnej zmluvy zo dňa 13.8.1982 ako aj uznesenia o schválení súdneho zmieru zo
dňa 11.12.1985, v ktorých bol ako nadobúdateľ označený len samotný žalovaný v 1. rade, predmetné
nehnuteľnosti by boli vylúčené z BSM iba v prípade, ak by boli úplne kupované z peňazí, ktoré boli
majetkom výlučne žalovaného v 1. rade, čo však žalovaný v 1. rade v tomto konaní nepreukázal.

Tvrdenia žalovaného v 1. rade ako aj žalovanej v 2. rade boli nedôveryhodné a vykazovali zásadné
rozpory v porovnaní s ich skoršími výpoveďami v konaniach vedených pred OS TV pod sp. zn.
10C/106/2020 a 2C/110/2008, , ako aj v tomto konaní, pričom stále šlo len o zistenie toho istého a stále
jedného skutkového stavu, ktorý vždy interpretovali rozdielne.

37. V zápisnici zo dňa 05.11.2010 vo veci Okresného súdu Trebišov sp. zn. 10C/106/2010-30 žalovaný

v 1. rade uviedol, že od svojej matky, žalovanej v 2. rade, dostal v roku 1985 sumu 26.000,- Kčs a
55.000,- Kčs, teda (podľa žalovaného v 1. rade) spolu 100.000,- Kčs
V roku 1982, keď kupoval nehnuteľnosť od svojej matky, mu peniaze darovala jeho matka. Podľa
názoru súdu je nelogické, aby žalovaná v 2. rade darovala peniaze žalovanému v 1. rade na to, aby jej,
žalovanej v 2. rade, vyplatil kúpnu cenu.

38. V zápisnici zo dňa 12.2.2013 vo veci Okresného súdu Trebišov sp. zn. 10C/106/2010 - 185 žalovaná
v 2. rade uviedla, že vlastníkom rodinného domu je ona, nakoľko v minulosti predala rodinný dom svojmu
synovi - žalovanému v 1. rade, avšak oni ju nevyplatili. Nevesta odišla do Ameriky a keďže syn ju
nevyplatil, tak od neho žiadala späť rodinný dom. Ďalej uviedla, že svojmu synovi darovala svoje

finančné prostriedky na vyplatenie podielu jej sestry D. Z. a to 100.000,- Kčs, z toho 52 000,- Kčs
vyplatil a zbytok mu nechala. Peniaze mu darovala na pošte, kde sa vyplatil podiel jej sestry. Následne
uviedla, že peniaze mu darovala na dvakrát. Raz, keď mal vyplatiť 25 000,- Kčs, tak mu darovala 50
00 a potom, keď súd určil, že má vyplatiť 52 000,- Kčs, tak mu darovala 50 000 Kčs.

39. V zápisnici zo dňa 07.05.2009 vo veci Okresného súdu Trebišov sp. zn. 2C/110/2008 žalovaný v
1. rade uviedol, že matke kúpnu cenu nevyplatili a nehnuteľnosti jej vrátil kvôli exekučným konaniam
žalobkyne.

40. V zápisnici zo dňa 23.1.2020 žalovaný v 1. rade uviedol, že mu matka nikdy nedarovala peniaze,

následne opätovne uviedol, že mu matka - žalovaná v 2. rade nikdy nedala 100.000 Kčs a potom dodal,
že možno ich dostal, ale až keď bol, rozvedený.

41. Vzhľadom na absolútne rozporné výpovede žalovaných v 1. rade a 2. rade v konaniach Okresného
súdu Trebišov vedených pod sp. zn. 10C/106/2010, 2C/110/2008 a predmetnom konaní vedenom pod

sp.zn.6C/494/2015,másúdzato,žežalovanýneuniesoldôkaznébremenovtom,žepredmetnésporné
nehnuteľnosti získal výlučne zo svojich peňažných prostriedkov.

42. Súd zamietol výsluch svedkyne Eleonóry Revťákovej, ktorá je sestrou žalovaného v 1. rade a dcérou
žalovanej v 2. rade, vzhľadom na to, že už samotné výpovede žalovaných boli rozporuplné a výpoveď

predmetnej svedkyne by podľa názoru súdu, aj vzhľadom na značný časový odstup, bola účelová.

43. Vzhľadom na vyššie uvedené, rozhodol súd tak, ako to uviedol vo výroku vyneseného rozsudku.

44. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne

aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

45.Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

46.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.47. V súlade s citovaným ustanovením § 255 ods.1 a 2 a § 262 ods. 1 a 2 CSP priznal súd žalobkyni
nárok na náhradu trov konania, teda ako prvoištančného tak aj odvolacieho konania, ktoré budú musieť
zaplatiť žalovaní v 1. a 2. rade, keďže žalobkyňa mala v konaní plný úspech. O výške náhrady trov

konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením vyšší súdny úradník.

48. Rozsudok bol v zmysle § 223 ods. 3 CSP so súhlasom predsedu Okresného súdu Trebišov
vyhotovený v predĺženej lehote.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd

Trebišov (§ 362 ods.1 CSP).

Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.