Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. december 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/80/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2321202407
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2321202407.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Katarína Slováčeková a sudcov:
Mgr. Jozef Mačej a JUDr. Ľuboslava Vanková v právnej veci žalobcu: J. G., narodený XX.X.XXXX,
bytom D. XXX, proti žalovanému: A. K., narodený XX.XX.XXXX, bytom E. S. XX/X, S., o určenie
vlastníctva k nehnuteľnostiam a iné, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k.
28C/31/2021-19 zo dňa 18.6.2021, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že nariaďuje neodkladné opatrenie,
ktorým sa ukladá žalovanému zákaz nakladať, predať, scudziť, prenajať nehnuteľnosti zapísané na Liste
vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie D., obec D., a to rodinný dom a prístrešok pre auto so súp.
č. XXX postavený na parcele reg. ,,C“ č. 319, rodinný dom so súp. č. XXX postavený na parc. reg. ,,C“
č. 317 a pozemky - parcely reg. ,,C“ č. 314, zastavané plochy a nádvoria o výmere 204 m2, č. 315,
zastavané plochy a nádvoria o výmere 169 m2, č. 316, zastavané plochy a nádvoria o výmere 140 m2,

č. 317, zastavané plochy a nádvoria o výmere 97 m2, č. 319, zastavané plochy a nádvoria o výmere
205 m2 do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým
žalobca žiadal, aby súd žalovanému zakázal nakladať, predať, scudziť, prenajať nehnuteľnosti zapísané
na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie D., obec D., a to rodinný dom a prístrešok pre auto

so súp. č. XXX postavený na parcele reg. ,,C“ č. 319, rodinný dom so súp. č. XXX postavený na parc.
reg. ,,C“ č. 317 a pozemky - parcely reg. ,,C“ č. 314, zastavané plochy a nádvoria oo výmere 204 m2,
č. 315, zastavané plochy a nádvoria o výmere 169 m2, č. 316, zastavané plochy a nádvoria o výmere
140 m2, č. 317, zastavané plochy a nádvoria o výmere 97 m2, č. 319, zastavané plochy a nádvoria o
výmere 205 m2, zamietol.

2. Napadnuté uznesenie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 324 ods. 1, ods. 2, ods.
3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d), § 326 ods. 1, ods. 2, § 327, § 328 ods. 1, ods. 2 veta prvá, § 329 ods.
1 veta prvá Civilného sporového poriadku.

3. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že žalobca listinnými dôkazmi a tvrdenými
skutočnosťami neosvedčil základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe bezodkladnej úpravy

pomerov. Z Listu vlastníctva č. XXX, pre obec D., katastrálne územie D., mal súd prvej inštancie
preukázané, že vyššie špecifikované nehnuteľnosti nadobudol žalovaný kúpnou zmluvou zo dňa
8.10.2012 a bol riadne titulom tejto kúpnej zmluvy zapísaný ako výlučný vlastník predmetných
nehnuteľností v katastri nehnuteľností. Kataster nehnuteľností sa spravuje domnienkou hodnovernosti
zapísaných údajov, pokiaľ sa nepreukáže opak, preto súd prvej inštancie nemá dôvod pochybovať o
dôveryhodnostiapravdivostizapísanýchúdajov.Súdprvejinštanciemalďalejpreukázané,ževlastnícke

právo žalovaného k predmetným nehnuteľnostiam bolo potvrdené i rozsudkom tamojšieho súdu č.
30C/169/2013 zo dňa 14.12.2017, právoplatný dňa 14.12.2017, ktorým súd zamietol žalobu žalobcuI. G., nar. XX.X.XXXX (brata žalobcu) o určenie vlastníckeho práva k daným nehnuteľnostiam. Súd
prvej inštancie mal za to, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca neosvedčil a
ani neuviedol, na základe akej skutočností by mal byť vlastníkom žalovaných nehnuteľností, poukázal

len na skutočnosť, že dané nehnuteľnosti obýva nepretržite 50 rokov, pričom táto skutočnosť podľa
názoru súdu prvej inštancie nemá vplyv na vznik jeho vlastníckeho práva. Žalobca taktiež nepreukázal a
súdu prvej inštancie neosvedčil bezprostrednú ujmu, ktorá mu hrozí. Žalobca neosvedčil a v konečnom
dôsledku ani netvrdil žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali neodkladnú úpravu pomerov. Súd prvej
inštancie mal za to, že nárok na nariadenie neodkladného opatrenia nebol osvedčený takým spôsobom,

aby bol nevyhnutný okamžitý zásah vo forme jeho nariadenia, a preto návrh žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm.
a), b), d), e), f), g), h) Civilného sporového poriadku. V odvolaní uviedol, že v rozhodovaní súdom prvej
inštancie došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keďže sa súd prvej inštancie nevysporiadal s

každou námietkou, ktorú v žalobe a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol. Zásadnou
a relevantnou námietkou v žalobe a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je, že žalobca
je dedičom po svojich rodičoch, pričom sa dedičské konanie nikdy neuskutočnilo a dedičstvo sa po
jeho rodičoch neprejednávalo, pričom žiada, aby majetok po jeho rodičoch bol zaradený do dedičstva.
Žalobca k žalobe predložil dôkazy o vlastníctve predmetných nehnuteľností, ktoré boli vo vlastníctve jeho

predkov listom vlastníctva, v ktorom sú nehnuteľnosti zapísané na mená jeho predkov vlastníkov G. K.,
G. S., G. A., G. A., G. W., G. O.. Toto sú skutočnosti, na základe ktorých by mal byť žalobca zákonitým
vlastníkom dotknutých nehnuteľností. Žalobca osvedčil, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne
hroziacej ujmy a preto je potrebné bezodkladne upraviť pomery. I exekúcia je ohrozená, ak žalovaný
bude požadovať tak, ako po smrti jeho brata I. G. požadoval, aby sa žalobca vysťahoval z rodinného

domu, v ktorom býva 50 rokov, pričom voči nemu neexistuje žiadne súdne rozhodnutie. Žalobca uviedol,
že dňa XX.XX.XXXX zomrel jeho brat I. G., keď pár hodín po jeho smrti prišli cudzí ľudia, aby sa žalobca
z rodinného domu, v ktorom býva 50 rokov, vysťahoval. Žalovaný tvrdil, že je vlastníkom nehnuteľností,
kde býva žalobca, nemal k dispozícii žiadne súdne rozhodnutie, že by bol žalovaný oprávnený domáhať
sa, aby sa žalobca vysťahoval, či vypratal nehnuteľnosti, ktoré užíva od narodenia. Po smrti brata našiel

žalobca notársku zápisnicu N 58/2007, NZ 7183/2007, NCRis 7233/2007 zo dňa 23.02.2007, z ktorej sa
dozvedel, že sa mal vlastníkom predmetných nehnuteľnosti stať brat, a to ich vydržaním. Ak sa mal stať
vlastníkom predmetných nehnuteľností brat žalobcu, tak sa mal stať ich vlastníkom aj žalobca, ktorý má
rovnako podiel po rodičoch. Každý v obci D., aj starosta obce, vedel, že oprávnený dedič je aj žalobca,
aj jeho brat. V občianskom preukaze, ktorý mu bol vydaný dňa 07.11.2012, má žalobca uvedené, že má

trvalý pobyt v obci D. XXX a jeho brat I. G., že má trvalý pobyt v obci D. XXX. Podľa vedomostí žalobcu
boli tie domy spojené, teda bolo viac domov so súpisnými číslami XXX, XXX, XXX a XXX. Žalobca má
za to, že neboli splnené podmienky na vydanie napadnutého uznesenia, pretože mu hrozí ujma, a to
ústavne garantovaných práv vlastniť majetok a ochrany obydlia. Žalobca navrhol, aby odvolací súd zrušil
napadnuté uznesenie a vrátil vec na nové prejednanie a nové rozhodnutie, alternatívne, aby nariadil

neodkladné opatrenie v znení v zmysle návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

5. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a k odvolaniu žalobcu proti uzneseniu súdu prvej
inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa žalovaný nevyjadril.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného), po zistení,
že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom
- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357
písm. d) Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti

(§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal uznesenie súdu
prvej inštancie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania
(§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa
procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný

skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre zmenu
napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie (§ 388 Civilného sporového poriadku).7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i
argumenty žalobcu predostreté v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne

zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.

8. V zmysle § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho
skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9. V zmysle § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. V zmysle § 325 ods. 2 písm. c) Civilného sporového poriadku neodkladným opatrením možno strane
uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.

11. V zmysle § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

12. V zmysle § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav
v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

13.Súdmôženariadiťneodkladnéopatrenievdvochprípadoch,ato,akjepotrebnébezodkladneupraviť
pomery medzi stranami alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená (pričom ich vzájomná
kumulácianiejevylúčená),atojednakvštádiupredzačatímkonania,počaskonaniaapojehoskončení.
O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán

a bez nariadenia pojednávania. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci
samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo
pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je
rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže

nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bolo totožný s výrokom vo veci samej.

14. Už zo samotného terminologického a jazykového výkladu názvu tohto procesného inštitútu
vyplýva jeho charakter a zásada „neodkladnosti“ takéhoto opatrenia. Vzhľadom na závažnosť právnych
následkov, ktoré zákon s jeho nariadením spája a skutočnosť, že zasahuje podstatným spôsobom

do práv druhého subjektu a obmedzuje ich, a to bez existencie samotného meritórneho rozhodnutia
súdu, je nevyhnutné, aby súdy zodpovedne a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu zvažovali
relevantnosť a nevyhnutnosť takéhoto zásahu do subjektívneho práva. Jeho nariadenie bude namieste
len v prípadoch, kedy existujú konkrétne okolnosti preukazujúce neodkladnosť takejto úpravy, najmä
vzhľadom na preukázanie nebezpečenstva reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy.

15. Zo skutkových okolností prípadu vyplýva, že vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam je v katastri
nehnuteľnosti zapísané v prospech žalovaného, ktorý žalovaný tieto nehnuteľnosti nadobudol kúpnou
zmluvou dňa 5.10.2012. Pred žalovaným sporné nehnuteľnosti vlastnili príbuzní žalobcu, ostatný krát
pred žalovaným bolo vlastníctvo v katastri nehnuteľnosti zapísané v prospech brata žalobcu I. G.. V

konaní vedenom na súde prvej inštancie pod spisovou značkou 30C/169/2013 bola zamietnutá žaloba
brata žalobcu I. G. o určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. Žalobca býva v sporných
nehnuteľnostiachodnarodenia.Vkonanívovecisamejsažalobcadomáhaurčenianeplatnostinotárskej
zápisnice o vydržaní sporných nehnuteľností v prospech brata I. G., určenia sporných nehnuteľností
do dedičstva a určenia vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam vo svoj prospech. Spolu so žalobou vo

veci samej sa žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúce v zákaze nakladania
so spornými nehnuteľnosťami, ktorý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie
zamietol.

16. Z obsahu spisu v prejednávanej veci je zrejmé, že žalobca odvodzuje svoju požiadavku na

neodkladnú úpravu jednak z tvrdenej okolnosti jeho vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam, jednak z
okolnosti jemu hroziacej bezprostrednej ujmy spočívajúcej v požiadavke žalovaného na vysťahovanie
žalobcu z jeho obydlia, ktoré užíva od narodenia.17. Pri svojich úvahách, v rámci ktorých odvolací súd hodnotil dôvodnosť návrhu na nariadenie
neodkladnéhoopatrenia,vychádzalzoskutočnostibeztoho,abyprejudikovalrozhodnutievovecisamej,
že predmetom konania vo veci samej je žaloba o určenie vlastníctva, žaloba o určenie veci do dedičstva

a iné, ktorá skutočnosť vyplynula z obsahu spisu. Aby súd mohol vyhovieť návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, musí žalobca aspoň osvedčiť základné skutočnosti potrebné pre záver o
pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i naliehavosť potreby
bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. Zatiaľ predbežne v
tomto štádiu konania bez vykonania riadneho dokazovania by bolo predčasné tvrdiť, že nároky, ktoré si

žalobca uplatňuje veci samej, t. j. nárok na určenie vlastníctva k nehnuteľnosti, nárok na určenie veci
do dedičstva a iné sú očividne vylúčené. Na potvrdenie alebo vyvrátenie skutočnosti, že žaloba vo veci
samej je dôvodná, bude nevyhnutné vykonať dokazovanie a celú vec skutkovo i právne vyhodnotiť.
Úspešnosť takejto žaloby, s poukazom na vyššie uvedené, nie je v tomto štádiu konania dosiaľ očividne
vylúčená. Odvolací súd je preto toho názoru, že predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia, a
to osvedčenie nároku žalobcu uplatňovaného žalobou, je daný.

18. V prejednávaných veciach u neodkladných opatrení navrhovaných v sporoch týkajúcich sa
vlastníckych alebo im obdobných práv k nehnuteľnostiam, resp. i v štádiu pred začatím takýchto konaní,
možno uzavrieť, že prakticky pri každej požiadavke smerujúcej k ochrane vlastníckeho práva (vždy v
konaní o určenie vlastníctva alebo o vydanie hnuteľnej či vypratanie nehnuteľnej veci a podľa okolností

veci aj v prípadoch požiadaviek na určenie neplatnosti alebo neúčinnosti právnych úkonov) potreba
neodkladnej úpravy pomerov strán vyplýva už z potreby zachovania stavu vecí existujúceho v čase
uplatnenia nároku do skončenia konania o veci, teda do právoplatného vyriešenia otázky existencie
či neexistencie tvrdeného vlastníckeho či obdobného práva strany, ktorá sa domáha nariadenia
neodkladného opatrenia. Vyššie uvedená potreba je daná predovšetkým nutnosťou zamedzenia takým

úkonom osoby (osôb), voči ktorej (ktorým) uplatnená požiadavka smeruje, v dôsledku ktorých by už ani
prípadný úspech požiadavky uplatnenej v žalobe vo veci samej nemal zmysel.

19. Požiadavku na zákaz nakladania s vecami, ktorých vlastníctvo môže byť (alebo už aj reálne je)
predmetom sporu, treba vzťahovať nielen na samotný záujem previesť (ďalej) vlastnícke právo, ale aj

na také úkony, ktoré by strane domáhajúcej sa súdnej ochrany mohli v prípade úspechu jej požiadavky
vo veci samej spôsobiť iné ťažkosti pri reálnom výkone jej vlastníckeho práva. Nerozhodné pritom
je, či sa návrhom na neodkladné opatrenie požaduje ochrana už v rámci bežiaceho konania o veci,
alebo ešte pred začatím takéhoto konania (na potrebe neodkladnej úpravy pomerov to totiž s výnimkou
nevyhnutnosti podania žaloby v druhom prípade čo najskôr po nariadení neodkladného opatrenia nič

nemení).

20. Rozhodujúcim (z hľadiska možnosti nariadenia v prejednávanej veci požadovaného neodkladného
opatrenia) bolo práve to, že uplatnený nárok vo veci samej je požiadavka na určenie vlastníckeho
práva žalobcu k sporeným nehnuteľnostiam voči žalovanému s posúdením žalobou nastolenej otázky

neplatnosti osvedčenia o vydržaní v prospech brata žalobcu i otázky možného vydržania sporných
nehnuteľností žalobcom. Pri svojich úvahách, v rámci ktorých odvolací súd hodnotil dôvodnosť
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, vychádzal zo skutočnosti, že je to práve žalobca,
ktorý musí osvedčiť naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu
z ohrozenia exekúcie. Skutočnosti uvádzané v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia boli

podľa odvolacieho súdu, na rozdiel od súdu prvej inštancie, skutočnosťami osvedčujúcimi potrebu
bezodkladnej úpravy pomerov strán spôsobom navrhovaným žalobcom. Ochrana ohrozeného práva
žalobcu na obydlie a ochrana tvrdeného vlastníckeho práva žalobcu k sporným nehnuteľnostiam,
požiadavkou žalovaného na jeho vysťahovanie, si totiž nepochybne vyžadovala okamžitý zásah zo
strany súdu. Bezprostredná hrozba svojvoľného vysťahovania žalobcu z obydlia, v ktorom žije od

narodenia, bez súdneho rozhodnutia o vyprataní je totiž postačujúcim dôvodom osvedčenie potreby
neodkladného opatrenia, resp. neodkladnej úpravy pomerov strán. Nariadenie neodkladného opatrenia
je tak podľa názoru odvolacieho súdu jediný možný spôsob, ako sa môže žalobca brániť proti
jeho zamýšľanému vysťahovaniu žalovaným a predísť tak vzniku hroziacej ujmy. Rovnako v prípade
nakladania so spornými nehnuteľnosťami žalovaným, by bol aj zmarený, sťažený a ohrozený následný

výkon rozhodnutia, ak by bol žalobca vo veci samej úspešný.

21. Odvolací súd, keďže podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako žiadal žalobca
splnené boli a súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, napadnutéuznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 388 Civilného sporového poriadku zmenil (bez toho,
že sa zaoberal odvolacími argumentmi odvolateľa, ktoré sa vzťahujú už na posúdenia nároku vo veci
samej) tak, že návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovel.

22. Na záver odvolací súd považuje za potrebné dodať, že vzhľadom na špecifický procesný postup
pri nariadení neodkladného opatrenia, ktorý do značnej miery zvýhodňuje navrhovateľa neodkladného
opatrenia, je na jeho osobu zákonom prenesená aj zodpovednosť za neodkladným opatrením
spôsobenú škodu a inú ujmu, ktorá vznikne v príčinnej súvislosti s účinkami nedôvodne nariadeného

neodkladného opatrenia, nakoľko, ak neodkladné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu
než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa neodkladného
opatrenia bolo uspokojené, navrhovateľ neodkladného opatrenia je povinný nahradiť škodu a inú ujmu
tomu, komu neodkladným opatrením vznikli (§ 340 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Ide o zákonnú
zodpovednosť a to jednak z toho dôvodu, že vyplýva z procesného predpisu, ale najmä preto, že vo
svojej podstate vytvára zodpovednostný vzťah na základe súdneho rozhodnutia ako individuálneho

aktu aplikácie práva. Navrhovateľ neodkladného opatrenia v konečnom dôsledku zodpovedá za to,
že súd jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel; respektíve jeho zodpovednosť
by nebola daná, pokiaľ by súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Na vznik
takejto zodpovednosti sa nevyžaduje porušenie konkrétnej povinnosti. Ak súd považuje dôvodnosť
nároku vo veci samej za hodnoverne osvedčenú a neodkladné opatrenie nariadi, pričom následne

nebude chránený nárok priznaný meritórnym rozhodnutím, vzniká určitá miera procesnej diskontinuity
v neprospech osoby, ktorej bola neodkladným opatrením uložená povinnosť. Túto špecifickú procesnú
situáciu zákon kompenzuje práve osobitným záväzkom navrhovateľa neodkladného opatrenia na
náhradu škody a inej ujmy.

23. O náhrade trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa bude končiť
konanie vo veci samej (§ 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

24. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).