Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. november 2021

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 17C/36/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2219204541
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Péter Nagy
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2021:2219204541.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom: JUDr. Péter Nagy v právnej veci žalobcu: F. U., D.. XX.XX.XXXX,
N. F. XXX/X, S. O., právne zast.: JUDr. Helena Buzgóová, advokátka, so sídlom Alžbetínske námestie
2, Dunajská Streda, proti žalovanej: G. U., D.. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, D., D. Z. F., o zrušenie
spoločného nájmu bytu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e spoločný nájom účastníkov k bytu č. 2X D. X. A. S. S. X P. W. Z. Z.. Č.. XXX,

stojaceho na parc. č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, k.ú. S. O., obec S. O., vedeného
Okresným úradom W. Z., katastrálny odbor, na LV č. XXXX s tým, že výlučným nájomcom tohto bytu
Stavebného bytového družstva STAVBYT, IČO: 00 589 721, sa stáva žalobca ako zostávajúci člen
družstva a žalovaná je povinná vypratať tento byt do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.11.2019 sa žalobca domáhal zrušenia spoločného nájmu
účastníkov ako bývalých manželov k bytu špecifikovanému vo výroku I tohto rozsudku, a to s poukazom
na to, že žalovaná od roku 2005 nijako neužíva tento byt, nebýva v ňom a vôbec sa tam nezdržiava.
Počas uvedeného obdobia obýval byt výlučne žalobca (určitý čas spolu so spoločným
dieťaťom účastníkov), ktorý ho užíva dodnes a riadne si plní svoje členské povinnosti, t.j. pravidelne
uhrádza poplatky spojené s užívaním bytu a o byt sa riadne stará. Z uvedených dôvodov navrhoval

žalobca zrušiť spoločný nájom účastníkov k bytu a zároveň určiť, že jeho výlučným nájomcom sa stáva
žalobca.

2. Žalobu s prílohami a procesné poučenia podľa C.s.p. spolu s výzvou, aby sa k žalobe s prílohami
vyjadrila v lehote 10 dní, súd doručil žalovanej do vlastných rúk na jej korešpondenčnú adresu v
zahraničí. Žalovaná uplatnený nárok žalobcu nijako nesporovala a k žalobe sa nijakým spôsobom
nevyjadrila.

Podľa 703 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich
stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi. (2) Ak vznikne len jednému z manželov
za trvania manželstva právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu, vznikne so spoločným
nájmom bytu manželmi aj spoločné členstvo manželov v družstve; z tohto členstva sú obaja manželia
oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne.

Podľa 705 ods. 2 veta druhá, ods. 3 Občianskeho zákonníka, v ostatných prípadoch spoločného nájmu
družstevného bytu rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich ozrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne
aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve. (3) Pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu
vezme súd zreteľ najmä na záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.

3. Súd vo veci nariadil ústne pojednávanie, na ktorom (v dvoch termínoch) prejednal vec za splnenia
procesných podmienok podľa § 180 C.s.p. v neprítomnosti vopred ospravedlnenej žalovanej, ktorá
bola riadne a včas predvolaná, a ktorej súd v obidvoch termínoch pojednávania obratom oznámila na
jej žiadosti o odročenie pojednávania, že tieto žiadosti súd neakceptuje (§ 183 ods. 4 C.s.p.).

Dôvodom neakceptácie žiadostí bolo, že v žiadostiach oznámené skutočnosti v zmysle § 183 a § 184
C.s.p. v spojení s vydaným uznesením č.k. 17C/36/2019-125 z 10.06.2021 nepredstavovali (objektívne
nemohli predstavovať) taký dôvod, ktorý by mohol byť na účely ďalšieho konania opäť považovaný za
ospravedlniteľný dôvod pre opakované odročenie pojednávania.
Taktiež zo žiadostí nijakým spôsobom nevplývala včasnosť ich podania podľa § 183 ods. 3 C.s.p., ako
ani to že by žalovanou oznamované skutočnosti objektívne mohli predstavovať:

- dôležitý dôvod odročenia pojednávania vzhľadom na podmienky pricestovania na územie
SR v čase pojednávania (viď odkaz na príslušnú oficiálnu webovú stránku - č.l. 157-159 spisu),
- a taktiež dôvod, pre ktorý by i napriek obsahu uznesenia č.k. 17C/36/2019-125 z 10.06.2021
(vydaného v nadväznosti na predošlé žiadosti žalovanej o odročenie pojednávania naposledy z dôvodu

jej nepriaznivého zdravotného stavu, ktorej žiadosti súd vyhovel) nebolo možné od nej spravodlivo
požadovať v zmysle § 183 ods. 1, 2 C.s.p. (a to najmä v prípade opätovnej žiadosti o odročenie z
dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu žalovanej), aby sa na ďalšom pojednávaní nechala zastúpiť
zástupcom, čo žalovaná i napriek dostatočného časového priestoru nijakým spôsobom nezabezpečila.
Žalovanej pritom okrem výzvy zaslanej podľa ust. § 167 ods. 2 C.s.p. bola zabezpečená primeraná

možnosť vyjadriť sa k predmetu konania a ku všetkým podstatným okolnostiam prípadu (vrátane
výsledkov pojednávania z 03.09.2021 - žalovanej bola zaslaná zápisnica z tohto pojednávania) počas
celého priebehu konania, a to v zmysle neskorších výziev súdu z 08.02.2021 (č.l. 105 spisu) a na
pojednávaniach z 03.09.2021 a 19.11.2021.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a s podstatným obsahom
spisu (najmä: žaloba č. l. 1-24, jej prílohy: rozhodnutie o pridelení družstevného bytu a zápisnica o
dohode o odovzdaní a prevzatí bytu z 21.03.1994, nájomná zmluva z 17.09.2003, rozsudok OS DS sp.
zn. 11C/19/2007 z 07.01.2008, trestný rozkaz OS DS sp. zn. 4T/161/2015 z 07.12.2015, čiastočný výpis
z LV č. XXXX, k.ú. S. O., vyjadrenie bytového družstva z 09.09.2021 č.l. 147, čiastočný výpis z LV č.

XXXX, k.ú. S. O. k 18.11.2021), ako aj prednesom právnej zástupkyne žalobcu, ktorá na pojednávaní
v podstate zopakovala dovtedajšiu argumentáciu žalobcu, a na základe takto vykonaného dokazovania
zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Medzi stranami sporu neboli sporné skutkové tvrdenia ohľadom existencie ich spoločného nájmu
družstevného bytu špecifikovaného vo výroku I tohto rozsudku a ich spoločného členstva v bytovom

družstve STAVBYT Veľký Meder. K ostatným okolnostiam prípadu sa žalovaná počas celého konania
nijakým spôsobom nevyjadrila, preto súd podľa ust. § 151 ods. 1 C.s.p., a to aj s prihliadnutím na
výsledky dokazovania (§ 191 C.s.p.), považoval ostatné okolnosti prednesené žalobcom v konaní za
nesporné (nepopreté), resp. za dostatočne preukázané.

5. Podľa zisteného skutkového a právneho stavu veci účastníkom konania ako vtedajším manželom (viď
rozsudok OS DS sp. zn. 11C/19/2007 o rozvode manželstva v roku 2008 z č.l. 12-14) nepochybne
vznikol spoločný nájom k bytu špecifikovanému vo výroku I tohto rozsudku a zároveň i spoločné členstvo
v družstve STAVBYT, IČO: 00 589 721, uzavretím nájomnej zmluvy z 17.09.2003 (č.l. 9-11 spisu), pričom
tento stav pretrvával i v čase rozhodnutia súdu (v konaní nevyšiel najavo opak). Súd predmetnú vec

právne posudzoval podľa § 703 a nasl. Občianskeho zákonníka vrátane jeho § 705 ods. 2 veta druhá a
ods. 3 a mal za preukázané, že účastníci spolu trvale nežijú a po rozvode ich manželstva sa medzi
sebou nedohodli ohľadom predmetu konania, preto je namieste aby o zrušení ich práva na spoločný
nájom, ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej výlučným nájomcom predmetného bytu
rozhodol súd v konaní začatom na návrh žalobcu. Po vykonaní dokazovania a ustálení skutkového stavu

i prostredníctvom nesporných skutkových tvrdení žalobcu (§ 151 ods. 1 C.s.p.) súd posúdil žalobu ako v
celom rozsahu opodstatnenú, pretože v čase rozhodnutia nepochybne existoval zákonný dôvod podania
žaloby podľa citovaného ustanovenia, pričom žalobca zároveň v konaní spoľahlivo preukázal, že u neho
sú dané predpoklady na to, aby zostal výlučným nájomcom bytu. Od roku 2005 totiž uhrádzal všetkypoplatky spojené s užívaním bytu sám žalobca, ktorý v byte po celý čas od rozchodu (a neskôr i rozvodu)
manželov aj býval (určitý čas spolu so spoločným dieťaťom účastníkov) a stále býva a riadne sa oň stará
(k tomuto viď aj stanovisko prenajímateľa bytu na č.l. 147 spisu). Súd tiež prihliadol na to, že pôvodne

bol členom družstva len žalobca a žalovaná získala právo nájmu bytu výlučne uzavretím manželstva
so žalobcom Na druhej strane splnenie uvedených predpokladov u žalovanej nemožno konštatovať,
keď dlhodobo (od roku 2005) v byte nebýva, neužíva ho, nestará sa oň a neuhrádza mesačné poplatky
spojené s užívaním bytu. Žalovaná v konaní ani netvrdila opak a nijakým spôsobom nepreukazovala, že
by spĺňala niektorý z predpokladov na vznik práva na pokračovanie v nájme v postavení zostávajúceho

nájomcu a člena bytového družstva. Súd preto právo ďalšieho nájmu bytu priznal žalobcovi, v prospech
ktorého mal dostatočne preukázané splnenie požadovaných predpokladov a ktorý tak ostane výlučným
nájomcom bytu a členom družstva.

6. Týmto rozhodnutím zanikne popri spoločnom nájme automaticky aj spoločné členstvo rozvedených
manželov v družstve podľa ust. § 705 ods. 2 veta druhá po bodkočiarke Občianskeho zákonníka, pričom

o tomto zákonnom následku súd osobitne nerozhoduje. Súd vo výrokovej časti rozsudku zároveň
z dôvodu právnej istoty rozhodol o povinnosti žalovanej vypratať predmetný byt v súdom určenej lehote,
pričom vo vzťahu k ustanoveniam § 712 a nasl. Občianskeho zákonníka (súd skúmal potrebu
a podmienky rozhodovania podľa týchto ustanovení) vychádzal z nespornej skutočnosti, že žalovaná
od roku 2005 v byte trvale a ani inak nežije (nebýva) a trvalé bývanie má zabezpečené v zahraničí

(v Nemeckej spolkovej republike), preto tu neprichádzalo do úvahy klásť vyprataniu bytu podmienky
podľa 712c ods. 1 Občianskeho zákonníka (aj samotné vypratanie sa fakticky vzťahuje len na prípadné
hnuteľné veci žalovanej, ktoré by v byte ostali).

7. Z uvedených dôvodov a podľa citovaných zákonných ustanovení súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel

výrokom I rozsudku. Záverom súd poznamenáva, že všetky ostatné návrhy strán sporu na doplnenie
dokazovania už súd nepripustil, pretože buď na ich vykonaní už strany sporu netrvali alebo ich vykonanie
nepovažoval za potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností pre rozhodnutie vo veci a mal za to, že
v konečnom dôsledku by len spôsobili predlžovanie konania a spôsobili by len oddialenie meritórneho
rozhodnutia. Ďalšie argumenty strán sporu už súd nepovažoval za rozhodujúce pre rozhodnutie vo

veci samej, preto sa s nimi ani osobitne nevysporiadal. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Na ďalšiu

irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú ovplyvniť
meritórne rozhodnutie preto súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

8. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, čo zodpovedá žalobcom navrhnutému spôsobu rozhodnutia

o náhrade trov konania, ako aj skutočnosti, že žalovanej v konaní nevnikol ani nárok na náhradu trov
konania, a ani skutočné náklady spojené s konaním (výrok II).

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Dunajská Streda (§ 355 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie
možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).