Rozsudok – Zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. október 2021

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 62C/98/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1319206077
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Maroš Maškovič

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2021:1319206077.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdBratislavaIIIvkonanípredsudcomJUDr.MarošomMaškovičom,vprávnomsporežalobcu:

K.. C. T., W.. XX.XX.XXXX, F. Z. Č.. XX, F., proti žalovanému: Ľ. Q., W.. XX.XX.XXXX, F. T. Š. Č..
XXXX/XX, F., korešpondenčná adresa: Pri Šajbách č. 22, Bratislava, o zaplatenie istiny 2.000,- € s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu v sume 2.000,- € spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,00 % ročne zo sumy 2.000,- € od 20.09.2019 do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd žalobu v prevyšujúcej časti úroku z omeškania z a m i e t a .

III. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 30.10.2019 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny v sume 2.000,- €
spoluspríslušenstvom,ktorévpripojenomtlačiveplatobnéhorozkazušpecifikovalakoúrokzomeškania
vo výške 18,25 % ročne zo sumy 2.000,- € od 20.09.2019 do 01.11.2019 titulom zmluvy o pôžičke.
Žalobu odôvodnil vecne tým, že dňa 19.08.2019 (v deň podpisu zmluvy o pôžičke) žalobca požičal
žalovanému sumu 2.000,- €, ktorú sa žalovaný zaviazal vrátiť žalobcovi najneskôr do 19.09.2019, ale

napriek ústnym výzvam a písomnej výzve zo dňa 04.10.2019 k žiadnej platbe nedošlo. Žalobca svoje
skutkové tvrdenia podporil dôkazne zmluvou o pôžičke zo dňa 19.08.2019 a výzvou na zaplatenie
zročného dlhu s príslušenstvom zo dňa 04.10.2019 spolu s doručenkou.

2.Žalovanýmalvykázanédoručeniežalobyzákonnoufikcioudoručeniapodľaust.§116ods.2Civilného
sporového poriadku, nakoľko na adrese pobytu evidovaného v registri obyvateľov Slovenskej republiky
(Pri Šajbách č. 26, Bratislava), ktorá je súčasne adresou označenou žalobcom, sa žalovaný nezdržiava

a inú adresu skutočného bydliska žalovaného súd na základe správy policajnej hliadky nezistil, preto
zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli a webovej stránke súdu. Žalovaný sa k žalobe
písomne nevyjadril.

3. V priebehu súdneho konania žalobca podaním zo dňa 22.02.2021 navrhol zmenu žalobného návrhu
(petitu) tak, že žalovaný je povinný zaplatiť sumu 2.000,- € s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne
zo sumy 2.000,- € od 20.09.2019 do zaplatenia.

4. Návrh na zmenu žaloby prevzal žalovaný dňa 12.03.2021 na adrese dodatočne oznámenej žalobcom
(Pri Šajbách č. 22, Bratislava) a na uvedenú adresu bydliska žalovaného súd doručoval i pôvodnýžalobný návrh spolu s výzvou na vyjadrenie sa k žalobe vo forme uznesenia č. k. 62C/98/2019 - 13 zo
dňa 25.11.2019.

5. Súd prejednal spor podľa ust. § 177 ods. 1 v spojení s § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v neprítomnosti žalovaného a na pojednávaní dňa 19.10.2021
pripustil žalobcom navrhovanú zmenu žaloby, vykonal dokazovanie žalobcom predloženými listinnými
dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav sporu:

6.Žalobcaakoveriteľdňa19.08.2019uzatvorilsožalovanýmakodlžníkomzmluvuopôžičke,nazáklade
ktorej žalobca v deň podpísania zmluvy (19.08.2019) poskytol žalovanému pôžičku v sume 2.000,- €
v hotovosti, ktorú čiastku sa zaviazal žalovaný splatiť najneskôr do 19.09.2019. Pre prípad omeškania
žalovaného s plnením svojho dlhu sa tento zaviazal uhradiť úrok z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej
sumy za každý deň omeškania.

7. Výzvou zo dňa 04.10.2019, doručenou žalovanému dňa 08.10.2019, žalobca vzhľadom na neúčinné
ústne výzvy písomne vyzval žalovaného k bezodkladnému splateniu dlhu v sume 2.000,- € spolu so
zmluvne dohodnutým úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne z dlžnej sumy, čo predstavuje sumu
1,- € denne.

Skutkový stav sporu súd podriadil nasledovnému právnemu stavu (príslušným právnym normám):

8.Podľa§488zákonač.40/1964Zb.Občianskyzákonníkvzneníúčinnomod30.01.2019do30.11.2019
(v čase vzniku zäväzkového vzťahu procesných strán), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého
veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

9. Podľa § 491 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto
zákonom výslovne upravených.

10. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,

je v omeškaní.

11. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

12. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

13. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

14. Predmetom posudzovaného sporu je nárok žalobcu (veriteľa) na peňažné plnenie od žalovaného
(dlžníka), t. j. pohľadávka žalobcu vyplývajúca mu z písomne uzatvorenej zmluvy o pôžičke, na základe

ktorej sa žalovaný zaviazal vrátiť žalobcovi ním poskytnuté peňažné prostriedky v sume 2.000,- € v
hotovosti do 19.09.2019. Súd uvádza, že žalobca v konaní preukázal jednak existenciu záväzkového
vzťahu strán, ako aj skutočnosť, že žalovaný svoj dlh voči žalobcovi riadne a včas nesplatil, nakoľko
výzvou zo dňa 04.10.2019, teda po uplynutí dojednanej lehoty splatnosti pohľadávky, sa opodstatnene
domáhal voči žalovanému splnenia dlhu a napriek riadne doručenej výzve dňa 08.10.2019 žalovaný

pohľadávku žalobcu ani čiastočne neuspokojil.

15. Súd považoval žalobcom uvedené skutkové tvrdenia za nesporné, keďže žalovaný v konaní
neuplatnil žiadne prostriedky procesnej obrany, skutkové tvrdia žalobcu nepoprel (ust. § 151 ods. 1
C.s.p.), preto súd nemal dôvod pochybovať o pravdivosti a úplnosti v žalobe opísaných rozhodujúcich

skutočností, od ktorých žalobca odvodil svoj právny nárok.

16. Subsumujúc zistený skutkový stav sporu pod jemu zodpovedajúci právny stav, súd dospel k záveru,
že žalovaný porušil svoj zmluvný záväzok vrátiť žalobcovi ním poskytnuté peňažné prostriedky (pôžičku)riadne a včas, keď zo žalobcom poskytnutej istiny v sume 2.000,- € žalovaný nesplatil v lehote splatnosti
ani dodatočne žiadnu čiastku svojho dlhu, v dôsledku čoho je nutné konštatovať, že nárok žalobcu
je právne dôvodný, riadne preukázaný a uplatnený v správnej výške žalovanej pohľadávky, preto súd

žalobe v časti týkajúcej sa istiny (2.000,- €) ako vecne dôvodnej v celom rozsahu vyhovel.

17. Pokiaľ ide o právne posúdenie dispozičného procesného úkonu žalobcu, ktorým si uplatnil
príslušenstvo pohľadávky v podobe úroku z omeškania v nižšej percentuálnej sadzbe oproti pôvodnému
návrhu (namiesto dohodnutého úroku z omeškania vo výške 18,25 % ročne, zákonný úrok z omeškania

vo výške 8,00 % ročne), súd kvalifikoval predmetný procesný návrh nie ako čiastočné späťvzatie žaloby,
nakoľko napriek nižšej úrokovej sadzbe žalobca žiadal priznať zákonný úrok z omeškania za podstatne
dlhšie obdobie, než ktoré určil v pôvodnom žalobnom návrhu, a to od 20.09.2019 až do zaplatenia,
pričom v žalobe zo dňa 30.10.2019 navrhol priznať mu úrok z omeškania iba za obdobie od 20.09.2019
do 01.11.2019, čo v absolútnom vyjadrení predstavovalo sumu 43,- € (1,- € denne) titulom úroku z
omeškania, teda nižšiu nominálnu hodnotu v porovnaní s hodnotou úroku z omeškania uplatneného

návrhom, ktorý žalobca správne, v súlade s ust. § 140 ods. 1 C.s.p., označil ako zmenu žaloby, nakoľko
ním rozšíril svoje právo na úroky z omeškania s plnením dlhu žalovaného.

18. Vzhľadom na zmluvne dojednaný dátum splatnosti pôžičky (19.09.2019), žalovaný sa dostal do
omeškania s plnením dlhu dňa 20.09.2019, od ktorého dátumu žalobcovi patrí právo na zákonné úroky

z omeškania, ktorých výšku ustanovuje vykonávací predpis.

19. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2015 (v čase vzniku záväzkového
vzťahu strán), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková

sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

20. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, základnou úrokovou sadzbou Európskej centrálnej banky sa
rozumie sadzba stanovená a zverejnená Európskou centrálnou bankou pre hlavné refinančné operácie

(obchody). Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
žalovaného (k 20.09.2019) predstavovala 0,00 %, preto súd žalobcovi priznal zákonný ročný úrok z
omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej, ako je základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania (3,00 % p. a.) žalobu ako právne nedôvodnú
zamietol.

21. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

22. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

23. O trovách konania súd rozhodol na základe pomeru úspechu strán v konaní tak, že žalobcovi, ktorý
bol plne procesne úspešný v žalovanej istine (2.000,- €), priznal voči neúspešnému žalovanému nárok

na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa končí konanie, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti

ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné
(§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.