Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. jún 2020

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 16C/25/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6917209358
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Petráň Vinczeová

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2020:6917209358.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Petráň Vinczeovou, v právnej

veci žalobcu H. H., Q.. XX. XX. XXXX, W. U. Q. Y. XXX/XX, XXX XX A., právne zastúpeného JUDr. Erika
GOLSKÁ advokátska kancelária s.r.o., so sídlom T.G.Masaryka 7, 984 01 Lučenec, IČO: 52 849 261
proti žalovanému H.. S. H., Q.. XX. XX. XXXX, W. U. X. XXXX/X, XXX XX N. Y., právne zastúpenému
JUDr. Ivetou Bračokovou, advokátkou, so sídlom Martina Rázusa 29, 984 01 Lučenec, o zaplatenie
3000,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1) Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 06. 07. 2017 sa žalobca domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 3.000,- Eur, a to titulom nezaplatenia pôžičky. Zároveň sa voči žalovanému domáhal aj
náhrady trov konania. Počas súdneho sporu si žalobca podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 06.
04. 2018 (na č. l. 41 a nasl. p.v.). okrem vrátenia sumy 3.000,- Eur uplatnil voči žalovanému v zmysle §
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.000,-
Eur odo dňa 04. 06. 2017 do zaplatenia. Na základe návrhu žalobcu súd uznesením č. k. XXC/XX/XXXX-
XX zo dňa 09. 04. 2018 pripustil zmenu žaloby. Predmetom súdneho sporu sa tak stal nárok žalobcu

na zaplatenie sumy 3.000,- Eur s príslušenstvom.

2) Tunajší súd vydal vo veci rozsudok č. k. XXC/XX/XXXX-XX zo dňa 10. 10. 2018, ktorým žalobu
zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Proti
rozsudku prvoinštančného súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom Krajský súd v
Banskej Bystrici uznesením č. k. XXCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa 30. 10. 2019 rozhodol tak, že zrušil
uvedený rozsudok, ktorým súd žalobu zamietol a vrátil vec Okresnému súdu Rimavská Sobota na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie.

3) Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že pri dôkaze výpoveďou svedka
musí súd vyhodnotiť vierohodnosť výpovede svedka s prihliadnutím na to, aký má svedok vzťah
k stranám a k posudzovanej veci, aká je jeho rozumová a duševná vyspelosť, na okolnosti, ktoré
doprevádzali jeho vnímanie skutočnosti, o ktorej vypovedá, vzhľadom na spôsob reprodukcie týchto
skutočností a na správanie pri výpovedi (presvedčivosť, istota, plynulosť výpovede, ochota odpovedať

na otázky a podobne) a na poznatky získané na základe hodnotenia iných dôkazov (do akej miery je
dôkaz výpoveďou svedka súladný s inými dôkazmi, čí im odporuje, prípadne či sa vzájomne dopĺňajú);
celkové posúdenie uvedených hľadísk potom poskytuje záver o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených
(preukazovaných) skutočností. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd stanovil, že úlohou okresnéhosúdu bude vykonať výsluch žalobcom navrhnutej svedkyne Z.. P. T., vyhodnotiť vierohodnosť svedeckej
výpovede v zmysle horeuvedených záverov odvolacieho súdu, náležitým spôsobom sa vysporiadať, či
na strane žalovaného vznikla povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 3.000,- Eur s príslušenstvom, na

základe akého právneho titulu, či sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu a či
žalobcovi vznikol nárok na príslušenstvo pohľadávky.

4) V nadväznosti na uvedené okresný súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 03. 06. 2020, ktorého sa
zúčastnili obe sporové strany, ich právny zástupcovia a svedkyňa Z.. P. T..

5) Na pojednávaní konanom dňa 03. 06. 2020 právny zástupca žalobcu uviedol, že trvá v plnom rozsahu
na podanej žalobe, do dnešného dňa nebola pôžička ani len čiastočne uhradená a preto navrhol, aby
súd žalovaného zaviazal v zmysle navrhovaného petitu rozsudku.

6) Žalobca na pojednávaní uviedol, že trvá na podanej žalobe a že si nevymýšľa. Žalovaný chcel, aby

mu žalobca požičal 12.000,- Eur, pričom on mu požičal sumu 3.000,- Eur, za čím si stojí.

7) Právna zástupkyňa žalovaného trvala na svojich predošlých vyjadreniach, žalovaný popiera uzavretie
zmluvy, ako aj faktické odovzdanie predmetu pôžičky. Na základe uvedeného navrhla, aby súd po
doplnení dokazovania žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

8) Žalovaný na pojednávaní poukázal na to, že jeho hospodárske výsledky v rámci podnikateľských
aktivít sú na základe verejne dostupných informácii zo stránky Finstavu také, že nepodmienili nutnosť
pôžičky zo strany žalobcu. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či si žalovaný bral hypotekárny úver,
kedy ho bral, v akej výške ho bral, a či týmto úverom zaťažil svoj rodinný dom žalobca odpovedal,

že úver si bral v roku 2013-2014, presne si to už nepamätal. Jednalo sa o sumu vo výške 100.000,-
Eur. Celú túto sumu vložil do spoločnosti Victorauto, s. r. o., čím chcel zvýšiť skladové zásoby a obrat
svojej spoločnosti, čo sa mu aj podarilo, keďže obrat zvýšil o 4-násobok, z 1 milióna Eur na 4 milióny
Eur. Predmetnou hypotékou zaťažil svoj rodinný dom a spláca ju každý mesiac. Na otázku právnej
zástupkynežalobcuohľadnomtoho,čivšetkypríjmydostupnénastránkeFinstavuboližalovanýmriadne

zdanené, žalovaný uviedol, že tieto príjmy ním boli riadne zdanené.

9) V intenciách uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici prvoinštančný súd vykonal na vyššie
uvedenom pojednávaní výsluch svedkyne Z.. P. T.. Počas výsluchu svedkyne Z.. P. T. súd zistil, že
žalobca je životným partnerom svedkyne a so žalovaným sa svedkyňa pozná z toho dôvodu, že je

bratom žalobcu Ohľadom prejednávanej veci svedkyňa uviedla, že to už bolo trošku dávnejšie, keď boli
so žalobcom v N. Y. v bazáre, kde žalovaný spomínal, že by chcel investovať, kúpiť nejaký pozemok, len
mu ešte chýbajú nejaké peniaze na to, pričom spomenul sumu 12.000,- Eur. Žalobca sa so žalovaným
rozprával, že by mu mohol pomôcť, avšak tvrdil, že takou vysokou sumou naraz nedisponuje, že si to
musí najskôr zariadiť. Toto celé sa udialo na jar v roku 2015, presne už nevedela uviesť ktorý mesiac to

bol. Následne išla svedkyňa so žalobcom do jeho kancelárie, ku pani R., nakoľko ona zbiera peniaze od
nájomcov,keďžežalobcamávprenájmebyty,pričomviacako3.000,-Eurnebolo,takichzobraliapotom
išli z A.Ľ. do N. Y.. Keď prišli do N. Y. žalobca volal žalovanému. Žalovaný bol akurát u zubára. Potom
žalobca zavolal žalovanému, že sú už pri zubárovi, žalobca vystúpil z auta, pričom svedkyňa zostala
v aute sedieť. Sporové strany sa stretli pri aute, žalobca dal žalovanému peniaze a išli domov. Právny

zástupca žalobcu položil svedkyni otázku, či priamo na vlastné oči videla odovzdanie peňazí medzi
sporovýmistranami,naktorúsvedkyňaodpovedala,žeodovzdaniepeňazívidela,nakoľkosedelavaute.
Na otázku právneho zástupcu žalobcu ohľadom toho v akej vzdialenosti bola svedkyňa od zmluvných
strán, svedkyňa uviedla, že sedela na mieste spolujazdca s tým, že to mohlo byť približne na vzdialenosť
cca. 2-3 metre odhadom. Ohľadom toho odkiaľ mala svedkyňa vedomosť o tom, že to bolo presne

3.000,- Eur, svedkyňa uviedla, že túto sumu jej dal žalobca prepočítať. Svedkyňa na otázku právneho
zástupcu žalobcu ohľadom toho, či má vedomosť o tom, či bola táto suma do dnešného dňa žalobcovi
vrátená, svedkyňa odpovedala, že podľa nej nebola žalobcovi vrátená. Na otázku právneho zástupcu
žalobcu, či bola svedkyňa prítomná pri tom, resp., či bola svedkom udalosti pri ktorej žalobca žiadal
žalovaného o vrátenie peňazí, svedkyňa ozrejmila, že bola prítomná pri telefonickom rozhovore medzi

sporovými stranami, v rámci ktorého sa sporové strany pohádali, pričom žalovaný nechcel vrátiť peniaze
žalobcovi.Totosaudialokoncomjúna2015.Vedelaotom,keďžežalobcavtomobdobíkupovalhudobný
nástroj svojej dcére, ako aj z toho dôvodu, že to bolo obdobie daňových priznaní. Na otázku právneho
zástupcu žalobcu ohľadom toho, či sa pri tom telefonáte jednalo o vrátenie sumy 3.000,- Eur svedkyňaodpovedala, že áno. Na poslednú otázku právneho zástupcu žalobcu adresovanú na svedkyňu, či má
k žalovanému taký vzťah, že by ho prípadne znevýhodnila svojou výpoveďou, svedkyňa uviedla, že
nemá prečo klamať, ona na také správanie neučí ani svoje deti. Počas výsluchu svedkyne položila

právna zástupkyňa žalovaného svedkyni otázku, či na žalovaného niekedy podala trestné oznámenie,
naktorúsvedkyňaodpovedala,žeáno.Naďalšiuotázkuprávnejzástupkynižalovaného,čimásvedkyňa
vedomosť o tom, akým spôsobom sa skončilo toto trestné oznámenie, svedkyňa uviedla, že nemá
presnú vedomosť o tom ako sa toto trestné oznámenie skončilo, prípadne vybavilo. Ohľadom toho, či
pani R. dala finančné prostriedky svedkyni alebo žalobcovi, svedkyňa ozrejmila, že finančné prostriedky

dala pani R. žalobcovi. Tieto finančné prostriedky potom žalobca dal jej, aby ich prepočítala. Vo vzťahu
k otázke právnej zástupkyni žalovaného, či tieto finančné prostriedky prepočítala svedkyňa dvakrát,
keďže vo svojej výpovedi uviedla, že ich prepočítala v aute pred ich odovzdaním, svedkyňa počas
svojho výsluchu uviedla, že ich prepočítala iba raz, a to v aute pred ich odovzdaním. Svedkyňa na
otázku právnej zástupkyne žalovaného, či vie uviesť v akej menovitej hodnote boli finančné prostriedky,
ktoré mali byť žalovanému odovzdané opísala, že tam určite boli 100,- aj 50,- Eurovky, konkrétne to

nevedela uviesť. Bez vyzvania, v priebehu výpovede svedkyňa skonštatovala, že trestné oznámenie na
žalovaného podala z dôvodu, že žalovaný všade iba klame, ju rodičia neučili byť klamárom. Na otázku
právnej zástupkyne žalovaného, či boli finančné prostriedky odovzdané žalovanému v obálke, či ich
žalovaný prepočítaval svedkyňa odpovedala, že videla ako tieto finančné prostriedky žalovaný zobral a
dal si ich do vrecka, už ich ďalej neprepočítaval. Právna zástupkyňa žalobcu požila svedkyni i otázku,

či má vedomosť o tom, kedy mal žalovaný vrátiť žalobcovi peniaze, na základe ktorej svedkyňa uviedla,
že túto vedomosť nemá.

10) Na ozrejmenie skutkového stavu boli svedkyni zo strany sudkyne položené doplňujúce otázky. Na
otázku sudkyne, kedy konkrétne počas dňa malo dôjsť k odovzdaniu pôžičky, svedkyňa ozrejmila, že sa

tak udialo, keď prišla z práce, okolo jednej - druhej, presne si to už nepamätala kedy sa so žalobcom
pohli z A. a potom išli priamo do N. Y. za žalovaným. Na ďalšiu otázku sudkyne, aby svedkyňa konkrétne
opísala proces odovzdania peňazí zo strany žalobcu žalovanému, svedkyňa uviedla, že sa to udialo
takým spôsobom, že pri odovzdaní sedela v aute, pričom sporové strany sa stretli blízko auta, videla ako
žalobca odovzdáva žalovanému peniaze. Ďalej nesledovala, čo sa potom dialo, t.j., či následne žalovaný

išiel do auta alebo sa vrátil k lekárovi. Vo vzťahu k tomu, aby svedkyňa bližšie súdu ozrejmila skutočnosti
ohľadom sumy 3.000,- Eur, ktorú mal prevziať žalobca od pani R. pred tým než išli za žalovaným,
svedkyňa opísala, že išla so žalobcom spoločne autom do jeho kancelárie, pričom žalobca vystúpil z
auta a išiel sám do kancelárie. Dal jej prepočítať sumu 3.000,- Eur s tým, že od pani R. vyšiel žalobca
so sumou 3.000,- Eur. Nevedela presne uviesť či tú sumu celú dostal od pani R., prípadne niečo z tej

sumy mal k dispozícii už aj u seba. Ohľadom toho, či žalobca zobral sumu určenú na požičanie prípadne
z domu, svedkyňa uviedla, že o tejto skutočnosti nevie. Prišla z práce a žalobca jej povedal, že idú za
žalovaným, aby mu odovzdal pôžičku. Na otázku sudkyne, či je svedkyni zrejmé na aký účel bola určená
pôžička, svedkyňa odpovedala, že má vedomosť o tom, že pôžička bola určená na kúpu pozemku pri
Tescu. Vo vzťahu k tomu, aké sú vzájomné vzťahy medzi svedkyňou a žalovaným svedkyňa uviedla,

že po telefonáte, ktorý spomínala vo svojej výpovedi, kde sa pohádali obaja bratia medzi sebou, so
žalovaným vôbec nekomunikuje. K ďalším incidentom v trestnoprávnej, prípadne inej rovine medzi ňou
a žalovaným už nedošlo. Záverom svojej svedeckej výpovede svedkyňa poukázala na to, že na milión
percent nikdy neklamala. Nemá žiaden dôvod, aby v danej veci klamala.

11) Po výpovedi vyššie uvedenej svedkyne na pojednávaní vo veci samej sa slova ujal právny zástupca
žalobcu a uviedol, že trvá na vypočutí svedkyne pani G. R., nakoľko má za to, že výsluch predmetnej
svedkyne je dôležitý, čo vyplynulo aj z výsluchu svedkyne Z.. P. T., a to z dôvodu, že táto svedkyňa
mala odovzdať žalobcovi sumu 3.000,- Eur, ktorú mal následne odovzdať žalobca žalovanému, pričom
výsluch tejto svedkyne by vyriešil otázku spornosti sumy 3.000,- Eur, ktorú si mal žalobca zobrať od

dotyčnej osoby.

12) Následne sa po výsluchu žalobcom navrhovanej svedkyne slova ujala i právna zástupkyňa
žalovaného, ktorá vo vzťahu k žalobcom navrhovanému dôkazu, a to výsluchom svedkyne G. R.
poukázala na to, že sa touto skutočnosťou už vysporiadal vo svojom rozhodnutí tak prvostupňoví súd,

ako aj odvolací súd, ktorý ozrejmil, prečo nedošlo k výsluchu tejto svedkyni a má za to, že ďalšie
navrhovanie výsluchu tejto svedkyne je ako určité „skúšanie súdu“. Ohľadom toho, že žalobca si z
kancelárie mal vybrať sumu 3.000,- Eur má za to, že predsa o tejto skutočnosti by musel existovať
výdavkový doklad z pokladne, s presným označením dátumu. Ďalej poukázala na to, že v samotnejžalobe je uvádzaný termín, že došlo k odovzdaniu pôžičky niekedy na jar v roku 2015. Žalobca
podľa jej názoru celý čas preukazuje niečo, čo nemá ako dokázať. Po ďalšie poukázala na rozpor s
tvrdeniami žalobcu, zrejmý zo zápisnice z pojednávania zo dňa 10. 10. 2018, kedy žalobca poukázal

na to, že požičal žalovanému finančné prostriedky na dobu jedného roka, avšak z výpovede svedkyne
na pojednávaní vyplynulo, že v júni 2015 žiadal o vrátenie týchto finančných prostriedkov. Zároveň
poukázala na to, že účel pôžičky nevedela na dnešnom pojednávaní ozrejmiť ani svedkyňa, kedy
uviedla, že to malo byť za účelom kúpy pozemkov, pričom s touto otázkou sa už vysporiadal aj
odvolací súd v rámci bodu 17. svojho rozhodnutia. Ďalej uviedla, že výpoveď svedkyne potom, čo jej

boli položené doplňujúce otázky zo strany právnych zástupcov, prípadne súdu nebola jednoznačná.
Svedkyňa ju miestami menila. Vo vzťahu k preukázaniu solventnosti žalobcu tvrdila, že žalobca počas
konania túto otázku nezodpovedal, respektíve nepreukázal svoju solventnosť na to, aby bolo v jeho
schopnostiach požičať žalovanú sumu žalobcovi. Na strane druhej poukázala na to, že z verejne
prístupnýchzdrojovmožnozistiťskutočnostitýkajúcesasolventnostižalovaného.Celýsúdnysporpodľa
jej názoru podmieňuje aj to, aké sú vzájomné vzťahy v rodine sporových strán, preto v celom rozsahu

trvá na tom, že k žiadnej zmluve o pôžičke vo výške 3.000,- Eur niekedy na jar v roku 2015 nedošlo a
žalovaný žiadnu takúto sumu peňazí neprevzal od žalobcu. Počas svojej záverečnej reči uviedla, že
trvá na všetkých ústnych prednesoch. Vo vzťahu k insolventnosti, na ktorú poukázala ešte ozrejmila,
že sa pri týchto vyjadreniach pridržiavala judikatúry slovenských súdov, ako aj českých súdov. Trvala
na tom, že žalovaný je podnikateľsky úspešní subjekt, ktorý je dostatočne aj osobne solventný. Navrhla

teda, aby súd po vykonanom dokazovaní žalobu žalobcu zamietol, pričom si zároveň v prípade úspechu
uplatnila náhradu trov konania.

13) Právny zástupca žalobcu reagoval na vyššie opísané vyjadrenia právnej zástupkyne žalovaného
v tom zmysle, že pri vykonaní navrhovaného dôkazu, a to výsluchom svedkyne G. R. ide o formu

procesného prostriedku v rámci súdneho sporu, ktorý bol uplatnený. Na margo hodnotenia svedkyne zo
strany právnej zástupkyne žalovaného uviedol, že iba súdu prináleží hodnotiť svedeckú výpoveď Z.. T..
Po ďalšie rozporoval tvrdenia právnej zástupkyne žalobcu ohľadom toho, že žalovaný mal vrátiť pôžičku
do jedného roka. V tejto súvislosti poukázal na to, že neexistuje žiaden rozpor medzi tvrdeniami žalobcu
počas pojednávania, ktoré sa konalo dňa 10. 10. 2018 a výpoveďou svedkyne ohľadom toho, že mal

žalovaný vrátiť pôžičku do jedného roka. V tejto súvislosti dal do pozornosti súdu stranu 3 zápisnice
z vyššie uvedeného pojednávania, z ktorej vyplýva, že žalovaný mal tieto požičané prostriedky vrátiť
v priebehu cca 1 roka, čo je vlastne aj jún príslušného roku. Ďalej poukázal na to, že Z.. T. počas
svojej výpovede uviedla, že presne nevie ako sa bratia dohodli na vrátení požičanej sumy. Po ďalšie
apeloval na to, že právna zástupkyňa žalovaného rozporovala, resp. uviedla, že počas súdneho sporu

nebol predložený výdavkový doklad, resp. musí existovať výdavkový doklad. Z uvedeného dôvodu pre
právneho zástupcu žalobcu nebolo zrejmé, prečo sa právna zástupkyňa žalovaného tak stavia proti
výsluchu G. R., ktorá by tieto skutočnosti vedela bližšie ozrejmiť. Vo vzťahu k solventnosti právny
zástupcažalobcuapelovalnato,ženeexistuježiadnezákonnéustanovenie,abyveriteľmuselprizmluve
o pôžičke preukazovať svoju solventnosť. Má za to, že požičanie sumy 3.000,- Eur, či už v súčasnosti

alebo aj v roku 2015 nepredpokladá preukázanie určitej solventnosti veriteľa, nakoľko sa jedná o sumu,
ktorá nesvedčí o nejakej potrebe byť solventným, keďže sa nejedná o žiadnu nadštandardnú sumu.
Počas svojej záverečnej reči právny zástupca žalobcu uviedol, že trvá na všetkých ústnych prednesoch,
ako aj doterajších vyjadreniach. Má za to, že skutkový stav je jednoznačne preukázaný. Nárok žalobcu
je plne dôvodný, pričom navrhol, aby súd v rámci dokazovania uskutočnil výsluch svedkyne G. R. a

aby súd následne rozhodol tak, že zaviaže žalovaného na zaplatenie sumy 3.000,- Eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne od 04. 06. 2017 do zaplatenia. Zároveň navrhol, aby súd zaviazal
žalovaného aj na náhradu vzniknutých trov konania.

14) Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu odvolávajúc sa na nižšie citované

zákonné ustanovenia konštatuje nasledovné.

15) Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

16) Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinnýplatiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

17) Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

18) Z ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pre uzavretie zmluvy o pôžičke sa
nevyžaduje písomná forma, takže táto môže byť uzavretá i ústne, alebo konkludentným spôsobom.

Podstatnou náležitosťou obsahu tejto dohody je okrem označenia zmluvných strán predovšetkým
určenie predmetu pôžičky; z vykonaného dokazovania musí vyplývať i povinnosť dlžníka vrátiť veci
rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou, kontraktom, k jej uzavretiu zákon
vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí
nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne. V prejednávanej veci bolo preto
pre posúdenie otázky platnosti zmluvy o pôžičke nevyhnuté zistiť, či došlo k jej poskytnutiu - odovzdaniu

peňazí. Žalobca tvrdil, že žalovanému poskytol niekedy na jar v roku 2015 sumu 3.000,- Eur, a to na
kúpu nehnuteľnosti - pozemku pri Tescu v N. Y. s tým, že k vráteniu tejto sumy malo dôjsť v priebehu cca
1 roka. Uvedené skutočnosti mali byť potvrdené výsluchom svedkyne Z.. P. T., ktorej výsluch žalobca
navrhol, pričom súd tento dôkaz vykonal a posúdil vierohodnosť, pravdivosť a presvedčivosť tejto
svedeckej výpovede zo všetkých hľadísk, a to aj z hľadiska vzťahu svedka k samotnému žalovanému.

Súd počas výsluchu uvedenej svedkyne nadobudol pocit, že výpoveď svedkyne nebola presvedčivá. Po
viacerých otázkach, ktoré mali slúžiť na objasnenie sledu udalostí, ktoré mali predchádzať odovzdaniu
peňazí žalobcom žalovanému sa súdu javila výpoveď svedkyne ako váhavá, miestami neistá, čiastočne
svedkyňa svoju výpoveď v časti týkajúcej sa prevzatia požičanej sumy a jej výšky od G. R. menila. O tejto
skutočnosti svedčili aj neverbálne prejavy svedkyne, ktorá počas svojho výsluchu často nadväzovala

očný kontakt so žalobcom. Pozornosti súdu neušiel ani značne negatívny postoj svedkyne k osobe
žalovaného. Rovnako súdu nie je zrejmé ani to, prečo žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 05. 04. 2018
(na č. l. 42) tvrdil, že žalobcovi požičanú sumu vo výške 3.000,- Eur mal k dispozícii doma v hotovosti,
odkiaľ ju vzal a spolu so svedkyňou Z.. T. potom išli do N. Y. za žalovaným, avšak tieto tvrdenia žalobcu
boli v značnom rozpore s tým, čo uvádzala vyššie uvedená svedkyňa počas svojej výpovede.

19) Podľa § 187 ods. 1 a 2 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu
veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä
výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie
je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

20) Dôkaznými prostriedkami sú všetky prostriedky, ktorým možno v civilnom sporovom konaní zistiť
skutkový stav veci. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 187 ods. 2 CSP príkladmo vypočítava
jednotlivé dôkazné prostriedky. Medzi dôkazné prostriedky zahrňuje výsluch strany sporu, svedkov,
znalecký posudok, obhliadku, listinné dôkazy a odborné vyjadrenia.

21) Civilný sporový v poriadok v ustanoveniach § 132 ods. 1 a § 167 ods. 2, 3 a 4 upravuje zákonnú
povinnosť strán sporu označiť všetky dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení, a preto
iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov spočíva výlučne na stranách sporu. Strana sporu, ktorá neoznačila
dôkazy potrebné na preukázanie svojich skutkových tvrdení, v končenom dôsledku bude musieť znášať

negatívnedôsledkyvpodobetakéhorozhodnutia,ktorébudevychádzaťzoskutkovéhostavunazáklade
vykonaných dôkazov. Taktiež rovnaké následky postihujú aj tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy
o pravdivosti svojich tvrdení, avšak hodnotenie vykonaných dôkazov zo strany súdu vyústilo do záveru,
že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení tejto strany. Dôkazné bremeno je zákonnou
procesnou zodpovednosťou strany za výsledok konania. Základným predpokladom dôkaznej povinnosti

je teda skutkové tvrdenie skutočností stranou sporu, pričom medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou
povinnosťou je vzájomná väzba. Ak teda strana sporu si nesplní svoju povinnosť tvrdenia, tak potom
spravidla nemôže splniť ani svoju dôkaznú povinnosť.

22) Na základe vykonaného dokazovania súd nemal za preukázané, že medzi stranami sporu došlo

k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka ústnou formou. Súd je toho
názoru, že v prejednávanej veci žalobca v žalobe, ako aj v jeho nasledujúcich vyjadreniach, výpovediach
opísal skutkový dej, ktorý nebol plne súdržný, podporený svedeckou výpoveďou Z.. P. T.. Súd zo
stany žalobcu okrem dôkazu výsluchom uvedenej svedkyne nemal v priebehu celého súdneho sporupredložený žiadny iný dôkaz, na podklade ktorého by boli osvedčené skutočnosti ním tvrdené. Podľa
názoru súdu, vychádzajúc z výpovede vyššie uvedenej svedkyne za situácie, kedy žalobca na pôžičku
určené finančné prostriedky vybral z finančných prostriedkov, ktoré súviseli s jeho podnikateľskými

aktivitami,zaúčelomodvráteniaprípadnejdôkaznejnedostatočnostimoholsúdupredložiťdokumentyzo
svojhoúčtovníctvadeklarujúcevýbertýchtofinančnýchprostriedkov.Poďalšiesúdnemalzapreukázané
anižalobcomtvrdenéskutočnostiohľadomkúpypozemkupriTescuvN.Y.zostranyžalovaného(fyzickej
osoby), na účel ktorých mala pôžička slúžiť. Obdobne súd nemal preukázaný žiadny iný právny titul, na
podklade ktorého by žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi ním uplatnenú pohľadávku.

23) Podľa názoru súdu žalobca v danom súdnom spore neuniesol dôkazné bremeno. Preto súd po
náležitom vyhodnotení vykonaných dôkazov posúdil ich vierohodnosť a relevantnosť a dospel k záveru,
že žalobcom podaná žaloba je nedôvodná a v toho dôsledku ju zamietol. Súd iba poznamenáva, že v
priebehu konania nemohla uniknúť jeho pozornosti skutočnosť, že vzťahy sporových strán, bratov sú v
značnej miere naštrbené, pričom najmä žalobca aj v priebehu pojednávania dňa 03. 06. 2020 verbálne

atakoval žalovaného, v čoho dôsledku bol zo strany súdu viackrát v priebehu pojednávania napomenutý.

24) Čo sa týka opätovného návrhu žalobcu na vykonanie dôkazu svedeckou výpoveďou G. R.,
prvoinštančný súd uvádza, že viazaný právnym názorom odvolacieho súdu doplnil dokazovanie iba
výsluchom žalobcom navrhovanej svedkyne Z.. T., pričom dôvod nevykonanie dôkazu výsluchom G. R.

bol obsiahnutý už v rozhodnutí Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. XXC/XX/XXXX-XX zo dňa 10.
10. 2018, ako aj v uznesení odvolacieho súdu č. k. XXCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa 30. 10. 2019.

25) Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26) Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí
ktorým sa konanie končí.

27) O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia §
262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V konaní mal žalovaný plný úspech, keďže žalobcom podaná

žaloba bola zamietnutá a preto mu súd vo výroku tohto rozhodnutia priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti

ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané. Pokiaľ sa oprávnená osoba účinne vzdala odvolania, odvolanie už nemôže neskôr podať.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
Civilného sporového poriadku).Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP) .

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení

neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.