Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. november 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/18/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8511201643
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8511201643.4

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu DADY, s.r.o. so sídlom Horná Ves 365, 972 48 Horná Ves,
IČO: 45 565 031, právne zastúpený JUDr. Martinom Lukačovičom, vykonávajúceho advokáciu v mene a
na účet spoločnosti JUDr. Martin Lukačovič - advokát, s.r.o so sídlom F. Madvu 330/27, 971 01 Prievidza,
IČO: 36 860 247 proti žalovanej U. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/XX, XXX XX J., štátna občianka
SR, právne zastúpená JUDr. Stanislavom Lampartom, advokátom, AK so sídlom Námestie sv. Mikuláša

č. 29, 064 01 Stará Ľubovňa, v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 2C/68/2011 zo dňa 06.12.2012 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Z r u š u j e sa rozsudok a vec sa v r a c i a prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že „I.
Súd určuje, že Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 06.10.2009

uzavretá medzi manželmi O. Y., nar. XX.XX.XXXX bytom L. XXX/XX, XXX XX J. a U. Y., rod. L., nar.
XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/XX, XXX XX J., teda žalovanou, ktorej vklad bol povolený Správou katastra
Stará Ľubovňa dňa 28.10.2009 pod číslom vkladu V 1031/09, a na základe ktorej sa žalovaná stala
výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX v kat. území J., okres R. V., obec J.,
vedených v KN Správa katastra J., a to stavby - rodinného domu súp. č. XXX postaveného na pozemku
evidovaného ako parcela registra "C" parc. č. 359/4 - zastavené plochy a nádvoria vo výmere 539 m2

ako aj pozemku evidovaného ako parcela registra "C" parc. č. 359/4 - zastavané plochy a nádvoria
vo výmere 539 m2 v celosti je voči žalobcovi právne neúčinná. II. Žalovaná je povinná nahradiť
žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % s tým, že ich výšku súd určí po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením“.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že rozsudkom zo dňa 29. 11. 2011 bolo vyhovené

žalobe žalobcu a bolo určené, že dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov
účastníkov konania zo dňa 06. 10. 2009 ktorej vklad bol povolený správou katastra Stará Ľubovňa pod
číslom vkladu V 1031/09 je neúčinná. Tento rozsudok bol na základe odvolania žalovanej zrušený a
vec bola vrátená súdu prvého stupňa k ďalšiemu konaniu. Odvolací súd uložil prvostupňovému súdu
vyporiadať sa s preukázaním predpokladov úspešnosti žaloby na strane žalobcu a teda preukázania, že
napadnutým právnym úkonom bol žalobca ukrátený a zisťovať pravdivosť doposiaľ ponúknutých tvrdení

a dôkazov zo strany žalovanej, ktorá tvrdí, že ani pri náležitej starostlivosti nepoznala, aby mal jej manžel
úmysel ako dlžník ukrátiť veriteľa.

Prvostupňový súd doplnil dokazovanie a mal skutkovo za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu
Stará Ľubovňa č.k. 3Cb/127/2005 zo dňa 23. 02. 2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v v
Prešove zo dňa 12. 10. 2010 bol zaviazaný manžel žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 29.464,31 Eur so

6 % ročným úrokom z omeškania od 04. 02. 2005 do zaplatenia. Žalobca podal voči manželovi žalovanej
návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Gavurovi. V rámci tohto exekučnéhokonania bolo zistené, že manžel žalovanej nedisponuje žiadnym majetkom, ktorý by postačoval na
uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu. Ďalej mal za preukázané, že dňa 19. 01. 2011 Okresný
súd Prešov povolil reštrukturalizáciu dlžníka manžela žalovanej. Podľa záverečného návrhu celková

výška pohľadávok je v sume 128.192,19 Eur, pričom pohľadávky žalobcu budú uspokojené v rozsahu
30 %.

Z predložených technických osvedčení vozidiel zistil prvostupňový súd, že vo vlastníctve manžela
žalovanej boli a sú len tie ktoré boli špecifikované v dohode o vyporiadaní BSM. Pri ostatných ťahačoch

nákladných návesov je manžel žalovanej evidovaný ako držiteľ a ako vlastník je evidovaná leasingová
spoločnosť.

Ďalej zistil z výpisu z obchodného registra Okresného súdu v Prešove, že žalovaná je spoločníčkou
obchodnej spoločnosti TRUCKSPED Slovakia a od 26. 11. 2010 je aj konateľkou tejto spoločnosti.
Predmetom činnosti tejto spoločnosti ja aj nákladná doprava.

Na takto zistený a doplnený skutkový stav prijal právny názor, podľa ktorého bolo preukázané, že
napadnutým právnym úkonom bol ukrátený žalobca aj s prihliadnutím na obsah dohody o vyporiadaní
BSM. Žalovaná nepreukázala súdu, že úmysel dlžníka svojho manžela ukrátiť veriteľa nemohla v dobe
vykonania odporovateľného právneho úkonu aj pri vyvinutí náležitej starostlivosti rozpoznať. Poukázal

na to, že bola od roku 2001 spoločníčkou a konateľkou obchodnej spoločnosti, ktorá má v predmete
činnosti okrem iného aj nákladnú dopravu, teda rovnaký predmet podnikania ako jej manžel. Spoločnosť
sídli na tom istom v mieste ako je adresa trvalého pobytu žalovanej a rovnako aj miesto podnikania
jej manžela. Nestotožnil sa súd s tvrdením žalovanej, že v tejto obchodnej spoločnosti je len „na
papieri“. Podľa názoru prvostupňového súdu musela mať určitý obraz o podnikaní uvedenej spoločnosti,

ako aj o podnikateľských aktivitách manžela a teda aj o jeho prípadných problémoch. Je vysoko
nepravdepodobné, podľa názoru prvostupňového súdu, aby nemala žalovaná vedomosť o predmete
sporu a o tom, že manželovi bol odcudzený ťahač odstavený na nestráženom parkovisku a že si od
neho žiadajú náhradu škody vo výške cca 30.000,- Eur. Súd vychádzal aj z toho, že uvedený spor trval
približne 5 rokov, čo určite vzhľadom na výšku žalovanej sumy nepridá na citovej pohode a pri priemernej

pozornosti nemôže uniknúť druhému manželovi. Poukázal na to, že úspešná obrana žalovanej by mala
spočívať nielen v tvrdení, že o úmysle dlžníka ukrátiť právnym úkonom veriteľa nevedela, ale aj v
tvrdeniach a preukázaní, že o tomto úmysle nevedela a ani nemohla vedieť napriek tomu, že vyvinula
náležitú odbornú starostlivosť k rozpoznaniu tohto úmyslu. Súd mal za to, že žalovaná nepreukázala, že
o úmysle ukrátiť odporovateľným právnym úkonom veriteľa nemohla vedieť ani pri vynaložení náležitej

starostlivosti.

Prvostupňový súd sa nestotožnil s tvrdením žalovanej, že na základe dohody o vyporiadaní BSM
nadobudla majetok v hodnote 33.000,- Eur a žalovaný v hodnote 444.000,- Eur. Z predložených
osvedčení o evidencií návesov, ťahačov a motorových vozidiel mal za preukázané, že žalovaný v

čase vyporiadania vlastnil len návesy, ktoré boli špecifikované v dohode a ostatné návesy neboli v jeho
vlastníctve ale vo vlastníctve leasingových spoločností.

Poukázal na ustanovenie § 42 a ods. 1, 2 3, § 42 bod b/ ods. 1, ods. 2 ods. 4, § 116 Občianskeho
zákonníka.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov
konania vyjadrenú percentom.

V zákonom stanovenej lehote proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná. Navrhla, aby odvolací

súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel alebo rozsudok zrušil a vec vrátil súdu
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podľa jej názoru prvostupňový súd dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam aj nesprávne právne vec právne posúdil.

V odvolaní ďalej uviedla, že podľa jej názoru bolo jednoznačne preukázané, že o dlhu manžela, ktorý

bol predmetom súdenia nevedela. V konaní potvrdil manžel skutočnosť, že svoje problémy v podnikaní
neprenášal do rodiny, nikdy nepovedal o problémoch, ktoré mal.. Súdu zdôvodnila prečo podala návrh
na zrušenie BSM až v roku 2009. Ďalej uviedla, že spoločnosť TRUCKSPED Slovákia s.r.o. nemala nič
spoločné so živnosťou manžela. Táto spoločnosť nevykonávala žiadnu činnosť.Tiež uviedla, že je presvedčená, že pri vyporiadaní nebol žalobca nijako ukrátený, pretože podľa dohody
ostal manželovi vyšší majetok, čo sa týka jeho peňažnej hodnoty. Ostali mu všetky veci týkajúce sa jeho

živností a nie je rozhodujúce, že v tom čase bol v jeho vlastníctve iba ťahač, náves a Octavia, pretože
dopravné prostriedky, ktoré boli síce v tom čase vo vlastníctve leasingovej spoločnosti, ale manžel
zaplatil akontácie, ako aj splátky a teda je možné povedať že, to malo majetkovú hodnotu pretože neskôr
ich manžel odkúpil a získal tieto dopravné prostriedky do svojho vlastníctva.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal rozsudok spolu s konaním ktoré mu
predchádzalo podľa zásad upravených v ustanovení § 212 O.s.p. Vo veci nariadil pojednávanie a zistil,
že nie sú v prejednávanej veci splnené podmienky na potvrdenie a ani na zmenu napadnutého rozsudku
(§ 219, § 220 O.s.p. ).

Predmetom konania je určenie neúčinnosti právneho úkonu uzavretého medzi žalovanou a manželom

žalovanej - dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Predpokladmi úspešného odporovania právnemu úkonu dlžníka, ktorú musí preukázať veriteľ je
vymáhateľnosť pohľadávky voči dlžníkovi, skutočnosť, že konkrétny právny úkon dlžníka ukracuje
uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa a skutočnosť, že právny úkon dlžník urobil v posledných

troch rokoch predchádzajúcich podaniu žaloby.

Prvostupňový súd dospel k záveru, že žalobca preukázal vyššie uvedené predpoklady. Vymáhateľnosť
pohľadávky voči dlžníkovi bola žalobcom preukázaná a nie je tento predpoklad medzi účastníkmi sporný.

Sporným zostáva ďalší predpoklad a to, že konkrétny právny úkon manžela žalovanej a žalovanej
ukrátil uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu. Dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie
vymáhateľnej pohľadávky veriteľa najmä vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a ak v dôsledku
nich vzniknuté zmenšenie majetku má za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej
pohľadávky z majetku dlžníka , pričom ak by nebolo týchto úkonov, mohol by svoju pohľadávku z majetku

dlžníka uspokojiť. „K ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa teda nemôže dôjsť, ak dlžník vlastní
napriek odporovanému právnemu úkonu a ďalším svojim dlhom taký majetok, ktorý stačí k tomu, aby
sa z neho veriteľ uspokojil“ (porovnaj rozhodnutia NS ČR, sp. zn. 21 Cdo 2791/99). „Bremeno tvrdenia
a dôkazné bremeno o tom, že dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie jeho pohľadávky nesie
veriteľ.“ (porovnaj rozhodnutia NS ČR sp. zn. 21 Cdo 549/2001, sp. zn. 30 Cdo 2435/2006).

Ukrátenie uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa právnym úkonom dlžníka môže byť súdom
skonštatované len pri súčasnom naplnení dvoch podmienok: vymáhateľnosť pohľadávky voči dlžníkovi a
skutočnosť že konkrétny právny úkon dlžníka ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa.

K ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa teda nemôže dôjsť, ak sa síce zmenší
majetok dlžníka, avšak ak vlastní dlžník napriek odporovanému právnemu úkonu a ďalším svojim dlhom
taký majetok, ktorý sám o sebe postačuje k tomu, aby sa z neho veriteľ uspokojil. Prvostupňový súd
vychádzal zo záveru, že žalobca nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku svojho dlžníka, lebo
tento nie je dostatočný. Podľa jeho názoru hodnota majetku, ktorú nadobudol manžel žalovanej na

základe dohody o vyporiadanie BSM nepostačila na uspokojenie pohľadávky žalobcu už aj s poukazom
na prebiehajúce súdne exekučné konanie. Tento záver prvostupňového súdu je predčasný.

Prvostupňový súd sa náležitým spôsobom nevyrovnal s dôkazmi, ktoré predložila žalovaná práve na
preukázanie hodnoty majetku, ktorý mal nadobudnúť pri vyporiadaní BSM jej manžel. Nevyrovnal sa s

predloženým dôkazom (čl.183) súdneho spisu. Žalovaná preukazovala reálnu výšku - predajnú cenu
vozidiel, ktoré nadobudol do svojho majetku manžel. Tvrdí, že bola vypočítaná zostatková cena ťahačov
návesov, návesov a osobných vozidiel, vybavenie dielne v celkovej hodnote 444. 448,- Eur.

Žalovaná tvrdí, že ide o výpočet hodnoty hnuteľných vecí podľa poskytnutého znaleckého štandardu.

Nie je však zrejmé, či tento predmetný výpočet ceny je realizovaný samotnou žalovanou vychádzajúc z
účtovnej evidencie majetku žalovaného. Nevyrovnal sa tiež s jej tvrdením, že hodnotu majú aj majetkové
práva vyplývajúce z leasingových zmlúv vo vzťahu k vozidlám, návesom a ťahačom návesov.Finančný leasing je chápaný ako záväzkový vzťah, ktorého obsahom je najmä povinnosť poskytovateľa
leasingu na určitú dobu prenechať príjemcovi leasingu do užívania vec, či inú majetkovú hodnotu
a na strane druhej povinnosť príjemcu leasingu uhradiť poskytovateľovi leasingu prostredníctvom

leasingových splátok náklady spojené so zabezpečením leasingu. Príjemca leasingu má obvykle právo
na kúpu predmetu do svojho vlastníctva za takzvanú zostatkovú cenu. Ekonomickým účelom je
zabezpečenie vecí, či inej majetkovej hodnoty s využitím cudzích zdrojov. Hlavným účelom leasingu je
z hľadiska príjemcu leasingu získanie veci do vlastníctva.

Prvostupňový súd sa však pri riešení otázky hodnoty tých vecí, ktoré mali byť predmetom dohody a
zároveň leasingu nezaoberal obsahom uvedených zmlúv. Vychádzal len z predložených osvedčení o
evidencii vozidiel. Prijal záver, podľa ktorého jednotlivé spoločnosti mali oprávnenie predmet leasingu
v prípade porušenia zmluvy odňať. Nevyrovnal sa s tvrdením žalovanej, že z leasingovej zmluvy
manželovi žalovanej malo vzniknúť majetkové právo vo vzťahu k leasingovej spoločnosti a je významné
aká je jeho hodnota.

Závery prvostupňového súdu dotýkajúce sa preukázania predpokladu, že dohodou o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 06. 10. 2009 došlo k ukráteniu uspokojenia
vymáhateľnej pohľadávky žalobcu ako veriteľa je tak predčasný.

Pokiaľ ide o záver prvostupňového súdu, že žalovaná ako blízka osoba nepreukázala, že úmysel
dlžníka ukrátiť veriteľa nemohla v dobe urobenia odporovaného právneho úkonu aj pri vyvinutí náležitej
starostlivosti rozpoznať je správny. Žalovaná je osobou blízkou dlžníkovi, ako konštatoval Najvyšší súd
Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 4Cdo/163/2007 zo dňa 17. 12. 2008, „pre splnenie podmienok
odporovateľnostiprávnychúkonovvzmysle§42aObčianskehozákonníka,akišlooprávneúkonymedzi

dlžníkom a osobou blízkou je postačujúce preukázať ich urobenie v určenej dobe a ukrátenie veriteľa.
Okrem toho musí veriteľ preukázať existenciu vymáhateľnej pohľadávky. V týchto prípadoch totiž zákon
úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa aj vedomosť blízkej osoby o tomto úmysle predpokladá (prezumuje).
Blízka osoba musí naopak preukazovať, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nemohla v dobe urobenia
odporovaného právneho úkonu aj pri vyvinutí náležitej starostlivosti rozpoznať“.

Žalovaná osoba, ktorá je osobou blízkou dlžníkovi sa môže odporovacej žalobe ubrániť, len ak preukáže,
že úmysel dlžníka ukrátiť odporovaným právnym úkonom veriteľa nemohla aj pri náležitej starostlivosti
poznať. Úspešná obrana tejto žalovanej osoby blízkej dlžníkovi podľa ustanovenia § 42a ods. 2 OZ
teda spočíva nielen v jej tvrdení, že o úmysle dlžníka ukrátiť odporovaným právnym úkonom veriteľa

nevedela a ani nemohla vedieť, ale tiež v tvrdení a preukázaní toho, že o tomto úmysle nevedela a ani
nemohla vedieť, napriek tomu, že vyvinula starostlivosť za účelom rozpoznania tohto úmyslu dlžníka a
išlo pritom o náležitú starostlivosť.

Vynaloženie náležitej starostlivosti predpokladá, že osoba blízka dlžníkovi vykonala s ohľadom na

okolnosti prípadu a s prihliadnutím k obsahu právneho úkonu dlžníka takú činnosť (aktivitu), aby úmysel
dlžníka ukrátiť veriteľa, ktorý tu v dobe odporovaného právneho úkonu musel byť, z ich výsledkov
poznala, t. j. aby sa o tomto úmysle dozvedela. Zákon od osoby blízkej dlžníkovi požaduje, aby sa
pri právnych úkonoch s dlžníkom alebo pri právnych úkonoch, ktoré dlžník urobil v jej prospech, týmto
spôsobompresvedčila,žeprávnyúkonneukracujeveriteľadlžníkaavediejuktomu,abynerobilaprávne

úkony (neprijímala podľa nich plnenia) na ujmu práv veriteľov dlžníka. V prípade, že sa tak nezachová,
musí byť uzrozumená s tým, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky tiež z majetku,
ktorý na základe takéhoto právneho úkonu od dlžníka nadobudla (porovnaj rozsudok NS ČR sp. zn. 21
Cdo 864/2000 alebo rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co 145/2007).

Je preto na žalovanej osobe blízkej dlžníkovi, aby si splnila dôkaznú povinnosť a navrhla také
dokazovanie, z ktorého by nepochybne vyplynulo, že boli naplnené vyššie uvedené podmienky
ubránenia sa odporovacej žalobe vo vzťahu k jej osobe. Musí preukázať, či a akú vyvinula v dobe
uzavretia odporovaného úkonu činnosť (aktivitu), aby úmysel dlžníka ukrátiť týmto úkonom veriteľa
poznala (mohla poznať) a že táto činnosť (aktivita) predstavovala s ohľadom na okolnosti prípadu

náležitú starostlivosť. Ak by žiadnu takú činnosť (aktivitu) v dobe úkonu nevyvinula alebo ak vyvinutá
činnosť nepredstavovala náležitú starostlivosť, nemôže sa už z tohto dôvodu odporovacej žalobe
ubrániť.Aj odvolací súd v súlade so zistením prvostupňového súdu konštatuje, že žalovaná nepreukázala, že
vyvinula starostlivo za účelom rozpoznania tohto úmyslu dlžníka. Samotné tvrdenie žalovanej, že o jeho
dlhoch a o jeho úmysle ukrátiť veriteľa uzavretím dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva

manželov nevedela, pretože jej dlžník ( manžel) neoznámil svoje dlhy a nemohla sa o nich dozvedieť
ani z jeho účtovnej evidencie, nie je pre ubránenie sa odporovacej žalobe postačujúce (porovnaj aj NS
ČR sp. zn. 21 Cdo 864/2000).

Úlohou prvostupňového súdu bude opätovne preskúmať predpoklad aktívnej vecnej legitimácie žalobcu,
že dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie jeho pohľadávky ako veriteľa. Bremeno tvrdenia a
dôkazné bremeno o tom, že dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie veriteľovej pohľadávky nesie
veriteľ, pričom to platí aj v prípade, kde preukázanie úmyslu dlžníka nie je podmienkou odporovateľnosti,
t. j. pri právnych úkonoch urobených medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi alebo urobenými v
prospech týchto osôb, nakoľko z ustanovenia § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že veriteľ

musí aj za tejto situácie tvrdiť a preukázať, že odporovaný právny úkon ukracuje uspokojenie jeho
pohľadávky.

Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dôvody napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil

prvostupňovému súdu na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písmeno h/ O.s.p. a § 221 ods. 2 O.s.p.).

Prvostupňový súd rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.)

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.