Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. november 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/190/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814207707
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7814207707.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudkýň

JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Zuzany Stolárovej, v právnej veci žalobcov 1/ L. R., V.. X.X.XXXX,
Q., R. XXX, X/ X. R., I.. D., V.. X.XX.XXXX, H. X. XX, X/ B. R., V.. XX.X.XXXX, H. X.I. XX, X/ N. R.,
V.. XX.X.XXXX, H. X. XX, všetci právne zastúpení JUDr. Ladislavom Csákóom, advokátom, Rožňava,
Hviezdoslavova 4, proti žalovaným 1/ I. L., V.. XX.X.XXXX, Y. XX D. X/ R. L. I.. Q., V.. XX.X.XXXX,
Y. XX, za účasti intervenienta na strane žalovaných D. X., V.. XX.X.XXXX, P., T. XX, zastúpená
splnomocnenou zástupkyňou Mgr. Rebeccou Lilla Hassanovou, nar. 27.6.1993, Bratislava, Račianske
mýto 1/C, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, o odvolaní žalobcov v 1. - 4. rade, proti rozsudku

8C/210/2014 - 307 z 30.6.2020 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalovaným v 1. a 2. rade a intervenientke na strane žalovaných priznáva náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) v poradí druhým rozsudkom rozhodol, že I. žalobu zamieta a II.
žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov tohto konania a odvolacieho konania.

2.1.V odôvodnení rozsudku konštatoval, že predmetom konania je uplatnený nárok žalobcov o určenie,

že nehnuteľnosť, zapísaná na LV č. XXX parcely registra „C“ parcelné číslo 129 - orná pôda, o výmere
1 171 m2, kat. územia Y., patrí do dedičstva po neb. Š. R. I.. Q., V.. X.XX.XXXX, O. XX.XX.XXXX, V.
P. Y. XX.
2.2.V pôvodnom konaní posudzoval platnosť kúpnej zmluvy z hľadiska dodržania zásady „nikto nemôže
na druhého preniesť viac práv, ako má sám“ a podľa súdu prvej inštancie bola rozhodujúcou otázka
účinkov relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ktorým mali nadobudnúť žalovaní 1/, 2/ vlastnícke právo
k nehnuteľnosti, so zreteľom na to, že k dovolaniu sa relatívnej neplatnosti Osvedčenia o vyhlásení o

vydržanívlastníctvaknehnuteľnosti došlopreduzavretím kúpnejzmluvy.Podstatarelatívnejneplatnosti
právneho úkonu, v zmysle § 40a/ - veta prvá OZ spočíva v tom, že právny úkon, u ktorého je daný dôvod
relatívnejneplatnosti,považujesazaplatný,tedaajvyvoláprávneúčinky,pokiaľsaten,nakohoochranu
je relatívna neplatnosť stanovená, neplatnosti právneho úkonu nedovolal. V právnej teórii bol vyslovený
názor, podľa ktorého relatívnu neplatnosť možno chápať ako platnosť pod rozväzovacou podmienkou.
Takéto chápanie relatívnej neplatnosti má vplyv na právne postavenie tej osoby, ktorá vec nadobudla
od účastníka relatívne neplatného právneho úkonu. Ak ten, kto nadobudol vlastnícke právo na základe

právneho úkonu, postihnutého vadou zakladajúcou jeho relatívnu neplatnosť, do doby dovolania sa
relatívnej neplatnosti, získanú vec ďalej previedol, disponoval ako vlastník so svojou vecou oprávnene
(aždodovolaniasarelatívnejneplatnosti, právnyúkonmáúčinky,tedaajúčinkyprevoduvlastníctva).Na
nadobúdateľatedaprešlovlastníctvokvecianarozdielodabsolútnejneplatnostibysaodnehonemohlopožadovať vrátenie veci. Reštitúcia medzi pôvodnými účastníkmi zmluvy by v takomto prípade mohla
mať charakter len peňažnej náhrady. Takáto interpretácia chráni dobromyseľnosť tretej osoby a tým
zodpovedáspravodlivýmpredstavám,podľaktorých,aktakátoosoba(ktoránebolaúčastníkomrelatívne

neplatného právneho úkonu) pri nadobudnutí vlastníctva koná v dôvere správnosť údajov zákonom
zriadeného verejného registra (katastra) o tom, že prevodca je bez tiarch vlastníkom prevádzanej
nehnuteľnosti, nesmie byť v tejto dôvere sklamaná. Ak by relatívna neplatnosť právneho úkonu mala
mať za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ktorý účastník relatívne neplatného právneho
úkonu previedol svoje vlastnícke právo (nadobudnuté na základe právneho úkonu postihnutého vadou

zakladajúcou relatívnu neplatnosť) na tretiu osobu (odlišnú od účastníkov relatívne neplatného právneho
úkonu), potom by ochrana právnej istoty tretích osôb, zaručená v ustanovení § 40 a/ - veta prvej
Občianskeho zákonníka slovami „právny úkon sa považuje za platný“, minula svoj účel. Prakticky by
sa totiž nemohla uplatniť.
2.3.V predmetnej veci žalobcovia namietali aj vydržanie predchodcov žalovaných 1/, 2/, t. j.
predávajúcich k spornej nehnuteľnosti, v dôsledku čoho napádali neplatnosť právneho úkonu z

kúpnej zmluvy, zo 17.12.2012, ktorou žalovaní 1/, 2/ odkúpili spornú nehnuteľnosť ako kupujúci od
predávajúcich - F. P.O. D. D. X.. Keďže v čase uzavretia kúpnej zmluvy predávajúci boli výlučnými
vlastníkmi nehnuteľnosti, boli oprávnení disponovať so svojim vlastníctvom a previesť ho na žalovaných,
prípadne ďalší subjekt. Zmluva o prevode práva tak nebola postihnutá absolútnou neplatnosťou,
spočívajúcou v nedodržaní zásady, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv, než má

sám. Aj keď dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu má účinky ex tunc, čo znamená, že
právny úkon sa považuje za neplatný od začiatku, nemá táto skutočnosť vplyv na právne postavenie
tretích osôb, ktorí dobromyseľne nadobudli vlastníctvo v čase, keď trvali účinky právneho úkonu, teda
od vlastníka. Nadobudnutím vlastníckeho práva žalovanými prípadne ďalším subjektom zaniklo zároveň
vlastnícke právo žalobcov, a preto žalobe o určenie do dedičstva nebolo možné vyhovieť.

2.4.Súd poukázal na tú skutočnosť, že nadobúdateľ odvodzuje svoje vlastnícke právo od svojho
právneho predchodcu, ktorý v čase jeho prevodu bol skutočným vlastníkom nehnuteľnosti. Na
nadobudnutievlastníckehoprávaknehnuteľnostisatotižvyžadujekumulatívnesplneniedvochprávnych
skutočností. Prvou je uzavretie platnej zmluvy o jej prevode (titulus acguirendi) a druhou je individuálny
správny akt - rozhodnutie príslušnej správy katastra o povolení vkladu (modus acguirendi). V danom

prípade došlo u žalovaných 1/, 2/ k platnému prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, keď žalovaní
1/, 2/ sa stali dobromyseľnými nadobúdateľmi, keď nehnuteľnosť nadobudli v dobrej viere. V čase
nadobudnutia vlastníckeho práva teda išlo o jeho nadobudnutie nie od „nevlastníka“, ale naopak - od
„vlastníka“. Vlastnícke právo žalovaných 1/, 2/ pokiaľ svoje vlastníctvo nadobudli v dobrej viere, požíva
ochranu aj v súlade s článkom 11 Listiny základných práv a slobôd a s ústavnými princípmi právnej

istoty a ochrany nadobudnutých práv vyplývajúcich z pojmu demokratického právneho štátu, v zmysle
článku 1 ods. 1/ Ústavy a nezaniká. Takto je chránené vlastnícke právo vlastníka, ktorý toto nadobudol
platne v čase, keď jeho právny predchodca bol podľa práva vlastníkom veci so všetkými čiastkovými
oprávneniami vlastníka.
2.5.Rozsudok napadli odvolaním žalobcovia, ktoré prejednal Krajský súd v Košiciach v konaní

3Co/351/2017 a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok nespĺňal zákonné požiadavky riadne
odôvodneného rozhodnutia, pričom formálne a obsahové nedostatky rozsudku sú takej miery, že nie
je možné ich napraviť v odvolacom konaní a preto rozsudok súdu zrušil podľa § 389 ods.1 písm. b/
CSP a uložil súdu vyhodnotiť dokazovanie spôsobom vyplývajúcim z § 191 a nasl. CSP a predovšetkým
riadne odôvodniť rozhodnutie vychádzajúc zo skutkových okolností, ktoré vyšli z dokazovania najavo a

právnom posúdení veci.
2.6.Súd v intenciách rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach vo veci opätovne vypočul účastníkov
konania, intervenienta na strane žalovaných, svedkyňu S. B., vykonal ohliadku na mieste samom ako
aj pretlmočenie Dohody, spísanej na vtedajšom Miestnom národnom výbore v Y. z 18.3.1967 a uzavrel,
že žalobcovia trvali na podanej žalobe v celom rozsahu t. j. domáhali sa určenia, že nehnuteľnosť,

zapísaná na LV č. XXX parcely registra „C“ parcelné číslo 129 - orná pôda, o výmere 1 171 m2,
katastrálneho územia Y. patrí do dedičstva po neb. Š. R. I.. Q., V.. X.XX.XXXX, O. XX.XX.XXXX, V.
P. Y. Č.. XX. Zdôraznili, že nebohá Š. R. I.. Q. XX.X.XXXX nadobudla do svojho výlučného vlastníctva
spornú nehnuteľnosť, na základe kúpnopredajnej zmluvy od predávajúcich I. J., I. K. D. I. Ľ., ktorá
nehnuteľnosť bola zapísaná v pozkn. zápisnici č. 314 mpč. 219 v kat. území N. Y. vo výmere 5,5 árov za

vzájomnedojednanúkúpnucenu3000,-Kčs.KúpnopredajnázmluvabolauzavretápredvtedajšímMNV
v Paškovej, podpísaná predsedom MNV a opečiatkovaná pečiatkou MNV v Paškovej ale predmetná
zmluva nebola zapísaná v katastri nehnuteľností. Nakoľko k uzavretiu zmluvy došlo a nebohá Š. R.
nehnuteľnosť nadobudla do výlučného vlastníctva, napriek tomu absentovala predmetná nehnuteľnosťv rozhodnutí o dedičstve po nebohej Š. R., vedenej pod sp. zn. D 1091/90 na Štátnom notárstve v
Rožňave. Žalobcovia poukázali aj na tú skutočnosť, že predmetnú nehnuteľnosť odo dňa kúpy užívali
vrátane právnych predchodcov a to od r. 1960 až do r. 2004 - vyše 40 rokov a preto sú toho názoru,

že splnili podmienky na vydržanie tejto nehnuteľnosti. Parcela mpč. 219 zapísaná v pozemnoknižnej
zápisnici č. 314 katastrálneho územia N. Y. o výmere 5,5 árov, v zmysle identifikácie zodpovedá parcele,
vedenej na LV č. XXX parcely registra C, parcela č. 129, vedenej Okresným úradom Rožňava, Obec
Pašková, kat. územie Y.. Za súčasného stavu na LV č. XXX katastrálneho územia Y. ako vlastníci sú
vedení žalovaní 1/, 2/. Žalobcovia tiež zdôraznili, že majú naliehavý právny záujem na určení, že časť

parcely č. 129, vedená na LV č. XXX katastrálneho územia Y. je súčasťou dedičstva po nebohej Š. R. I..
Q., ktorá nehnuteľnosť po nej mala byť pojatá do súpisu dedičstva. Určovacia žaloba za daného stavu
je jediným prostriedkom súdnej ochrany, keďže k náprave nemožno dospieť iným spôsobom.
2.7.Žalovaní 1/, 2/ naďalej žiadali žalobu ako nedôvodnú zamietnuť lebo spornú nehnuteľnosť nadobudli
zákonným spôsobom a to na základe kúpnej zmluvy od vtedajších vlastníkov, vedených na liste
vlastníctva - F. P. D. D. X.. Pre ukončenie veci prejavili ochotu spolu aj s intervenientom dohodnúť sa so

žalobcami a to tak, že by im vyplatili kúpnu cenu spornej nehnuteľnosti, v zmysle znaleckého posudku,
ktorá suma predstavuje len nepatrnú čiastku 275,- eur, žalobcovia ale nemali záujem uzavrieť dohodu,
pretože sa domáhajú vyššej sumy za sporný pozemok, resp. aj úhrady nájomného za užívanie sporného
pozemku.
2.8.Intervenient, ktorý vstúpil do konania na strane žalovaných poukázal na nedôvodnosť a

neopodstatnenosť žaloby zo strany žalobcov, ktorí odôvodňujú svoj nárok na spornú nehnuteľnosť
chybou v katastrálnom zápise, pričom sa odvolávajú na kúpnu zmluvu zo 14.4.1960, ktorým sa previedlo
vlastníctvospornejnehnuteľnosti.PredmetnázmluvabolauzavretámedzipredávajúcimJ.I.akupujúcou
Š. R., I.. Q.. V konaní však bol predložený ďalší dôkaz a to Kúpna zmluva - Dohoda zo 18.3.1967,
uzavretá medzi obyvateľmi obce D. Š. D. P. R., keď P. R. - manžel Š. R. ich spoločný majetok, t. j. spornú

nehnuteľnosť - pozemok - parcelu č. 219 predal pre D. T., ktorú R. Š.D. - manželka P. R. kúpila v roku
1960 od J. I. za 3 000,- Kčs. Ten istý pozemok P. R. predával D. Š., rovnako za 3 000,- Kčs. Zmluva, resp.
Dohoda bola spísaná na MNV v Paškovej za prítomnosti predsedu a tajomníka. Následný zápis prevodu
vlastníctva spornej nehnuteľnosti sa tak odzrkadlil aj v katastrálnych zápisoch. Spornú nehnuteľnosť
takto v roku 1967 kúpil D. Š. do bezpodielového spoluvlastníctva s manželkou F. Š. I.. Q., ktorá bola

prevedenánaichdcéry-F.P.I..Š.D.D.X.I..Š..Tietonáslednenazákladekúpnejzmluvyzo17.12.2012
previedli spornú nehnuteľnosť na žalovaných 1/, 2/ I. L. D. R. L.. Nepravdivé a urážlivé je preto tvrdenie
žalobcov, že právni predchodcovia žalovaných - F. P. D. D. X. sa rozhodli v roku 2012 obrať žalobcov
o pozemok. Skutočnosť, že nehnuteľnosť bola nadobudnutá rodinou Š. ešte v roku 1967 potvrdilo aj
správanie rodiny k danému pozemku, keď teraz už nebohá F. Š. každoročne platila daň za pozemok

a o pozemok sa starala. Nikdy ohľadne predmetného pozemku neboli v minulosti spory. Predmetnú
skutočnosť potvrdila aj svedkyňa Irena Tóthová, ktorá bývala bezprostredne v susedstve a podpísala aj
čestné vyhlásenie, ktorým potvrdila jednoznačnú dobromyseľnosť rodiny Š. ohľadne vlastníctva daného
pozemku. Právne predchodkyne sporného pozemku F. P. D. D. X. poukázali aj na tú skutočnosť, že do
roku 1983 chodili predmetný pozemok kosiť P. R., následne do roku 1986 aj pán O. H. a to na základe

dohody s D. Š.Ö., ktorý sa ústne dohodol po uzatvorení zmluvy z roku 1967 s P. R., že napriek predaju
pozemku ho môže rodina využívať na krmivo pre zvieratá. Rodina Š.Á. aj týmto gestom mala snahu výjsť
v ústrety rodine R., pričom však nemožno odvodiť vlastnícke právo žalobcov pre príležitostné využívanie
pozemku, čo bolo povolené pôvodným kupujúcim - D. Š.. V súvislosti s notárskou zápisnicou o vydržaní
nehnuteľností, intervenient súhlasil s tým, že notárska zápisnica nezakladá základ na konštitutívny

zápis vlastníckeho práva, iba oboznamuje o skutočnostiach, že D. X. D. F. P. na základe daru od F. Š.
vydržali nehnuteľnosť v katastrálnom území Y. a to parcely č. 131, parcelu č. 130/2, parcela č. 130/1 a
parcela č. 129. Dôvodom spísania daného dokumentu bola strata pôvodných listín. Daný dokument takto
deklaratórne stanovil skutočnosť o existencii vlastníctva aj k spornej nehnuteľnosti, ktorý môže slúžiť
ako podporný dôkaz v merite veci, keďže na vydanie osvedčenia boli predložené vyjadrenia dotknutých

spoluvlastníkov okolitých pozemkov - S.. D. R., S. B., J.K. Š., L. T., J. Š., X. H., P. Q.. K oploteniu
sporného pozemku, ktorý bol postavený rodinou žalobcov, ešte pred kúpou nehnuteľnosti rodinou Š.
v roku 1967, intervenientka uviedla, že pôvodný plot tam zostal. Tiež poukázala aj na skutočnosť, že
žalobcovia dlhodobo majú k rodine Š. negatívny postoj a keďže pani P. mala záujem o priateľské vzťahy
s rodinou R. a mala záujem urovnať akékoľvek spory, chcela sa aj dohodnúť o majetku, ktorý ale reálne

patril jej rodine, ktorú skutočnosť potvrdila aj kúpna zmluva z roku 1967. Napriek tomu mala záujem a
snahu vyplatiť žalobcov a hlavne za tú cenu, aby medzi rodinami v budúcnosti boli priateľské vzťahy.
Žalobcovia takýto akt spriatelenia neprijali, ale naopak, súdnou cestou sa domáhajú o nehnuteľnosť, na
ktorú nemajú žiadny právny nárok.2.9.Súdkonštatoval,ževpriebehukonaniadošlokúmrtiupôvodneoznačenéhožalobcuN.R.,poktorom
právnymi nástupcami sa stali - X. R. - jeho manželka - žalobkyňa v 2. rade a synovia - B. R. D. N.
R. - žalobcovia 3/ a 4/ a to na základe Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 2 D 8/2015, D not 19/2015,

právoplatného 5.5.2017 tak, ako to bolo uvedené aj v pôvodnom rozhodnutí.
2.10.Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalovaný 1/, 2/ spornú nehnuteľnosť
nadobudli od predávajúcich, ktorí v čase kúpy - predaja boli vlastníkmi spornej nehnuteľnosti, ktorú
nadobudli po svojich právnych predchodcoch. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel
právnemu záveru, že žaloba žalobcov je nedôvodná a neopodstatnená. Žalobcovia, aj keď predložili

súdu kúpnu zmluvu zo 14.4.1960, z ktorej vyplýva, že jej predmetom bola kúpa spornej nehnuteľnosti,
ktorá je predmetom tohto konania, ktoré nadobudla právna predchodkyňa žalobcov Š. R. I.. Q., V..
X.XX.XXXX D. O. XX. XX. XXXX od pôvodných podielových spoluvlastníkov predmetnej nehnuteľnosti,
vtejtosúvislostijepotrebnézdôrazniť,žeŠ.R.vtomčaseužbolamanželkouP.R.,sktoréhomanželstva
pochádzali dvaja synovia - N. R., V.. XX. X. XXXX D. L. R., V.. X.X.XXXX a spornú nehnuteľnosť takto
nadobudli s manželom P. R. do spoluvlastníctva. Následne, ako to vyplýva z Dohody z 18.3.1967,

spísanej v úradnej miestnosti MNV v Paškovej medzi obyvateľmi Obce Pašková menom D. Š. D.
P. R., došlo medzi stranami k predaju časti pozemku - a to parcely č. 219 pre D. Š., ktorú P. R.
kúpil v roku 1960 od H. I. za 3 000,- Kčs a tú istú plochu P. R. predával D. Š. za 3 000,- Kčs.
Dohoda bola spísaná za prítomnosti predsedu a tajomníka MNV v Paškovej, podpísaná predávajúcim,
kupujúcim, ako aj podpísaná predsedom MNV, tajomníkom MNV a opatrená okrúhlou úradnou pečiatkou

Miestneho národného výboru Pašková. Súd má za to, že predmetná Dohoda bola titulom vstupu
právnych predchodcov žalovaných a to F. Š. I.. Q., V.. XX.X.XXXX R. D. Š. a následne ich dcér F. P. I..
Š., V.. XX.X.XXXX D. D. X. I.. Š., V.. XX. X. XXXX do držby.
2.11.Citoval znenie § 115 a 116 ods.1/ v spojení s § 145 Stredného Občianskeho zákonníka č.
141/1950 Zb. vlastníctvo nadobudol ten, kto nehnuteľnosť oprávnene držal po dobu 10 rokov, pričom

za oprávneného držiteľa sa považoval ten, kto bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že
mu vec patrí. V pochybnostiach sa predpokladalo, že držba je oprávnená. Titulom vstupu do držby
právnej predchodkyne žalovaných bola písomná kúpna zmluva - Dohoda z roku 1967 ako je vyššie
uvedená, ktorá podľa § 40 ods.1/ z. č. 141/1950 Zb. sa vyžadovala pre právne úkony, týkajúce sa práv
k nehnuteľnostiam.

2.12.Z osvedčenia o vyhlásení o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti okrem iného aj k časti
spornej nehnuteľnosti parcely č. 129 - ornej pôdy vo výmere 1 171 m2 účastníčky F. Š., I.. Q. a jej
dcéry - F. P. D. D. X. vyhlásili, že vlastníctvo spornej nehnuteľnosti nadobudli vydržaním k 1. 1. 2005.
Z Osvedčenia tiež vyplýva, že nehnuteľnosti pôvodne patrili nebohému N. Š. a jeho manželke F. Š. I..
Q. (rodičom F. P. D. D. X.). V roku 1983 zomrel N. Š. a po ňom nehnuteľnosť v polovici zdedili jeho

dcéry a v polovici nehnuteľnosť v roku 1995 nadobudli darom od matky F. Š.. Súčasťou Osvedčenia
boli vyjadrenia dotknutých spoluvlastníkov, ktorí potvrdili vlastníctvo k nehnuteľnostiam v prospech F. Š.
I.. Q. a jej dcér - F. P.Á. D. D. X. a potvrdili ich vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, uvedenej
v predmetnom osvedčení, vrátane parcely č. 129 - ornej pôdy o výmere 1 171 m2 a vychádzajúc z
uvedeného, súd mal preukázané, že spornú nehnuteľnosť nadobudla rodina Š. kúpou, ktorú N. Š. -

manžel F. Š.N. I.. Q. (rodičia F. P. I.. Š. D. D. X. I.. Š.Ö.) nadobudli do spoluvlastníctva v roku 1967 od
P. R. (viď Dohoda z roku 1967). V roku 1983 zomrel N. Š. a podľa dedičského rozhodnutia sp. zn. D
1042/83 zdedili po ňom polovicu rodinného domu č. 20 a časti pozemku jeho dcéry - F. P. D. D. X. v
rovnakom pomere. Druhú polovicu domu č. 20 s pozemkom nadobudli F. P. D. D. X. neformálnym darom
v roku 1995 od svojej matky - F. Š. I.. Q.. Nakoľko vlastníctvo k pozemku patriaceho k stavbe nebolo

vysporiadané, nedošlo k zápisu vlastníctva v prospech predchodcov žalovaných 1/, 2/, predchodcovia
žalovaných F. P. D. D. X. mali právny záujem na doriešení vlastníckych vzťahov a preto navrhli, aby
bolo osvedčené vlastníctvo k nehnuteľnostiam - rodinného domu, pozemku, záhrady, vrátane spornej
nehnuteľnosti v ich prospech v rovnakom pomere po polovici, z titulu vydržania vlastníctva, na základe
oprávnenej dlhodobej držby a nerušeného užívania citovanej nehnuteľnosti, v súlade so Zákonom č.

323/1992 Zb. Notárskou zápisnicou N 60/2006, Nz 20050/2006 bolo takto Osvedčené vyhlásenie o
vydržaní vlastníctva aj k nehnuteľnosti - parcele č. 129 - ornej pôde o výmere 1 171 m2.
2.13.Vsúvislostisnadobudnutímvlastníckehoprávavydržanímprávnychpredchodcovžalovaných, súd
poukazuje na tú skutočnosť, že dotknuté osoby t. j. spoluvlastníci a právni nástupcovia, vedení na LV
č. XXX katastrálneho územia Pašková, nemali výhrady k určeniu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam

vedených na citovanom liste vlastníctva v prospech právnych predchodcov žalovaných, keď svoje
vyjadrenie potvrdili svojimi podpismi, naviac, aj bezprostredná suseda pani Irena Tóthová, ktorá v
konaní bola vypočutá aj ako svedkyňa potvrdila dlhodobé užívanie spornej nehnuteľnosti rodinou Š.,
čo potvrdili vo svojich svedeckých výpovediach aj ďalší svedkovia, ktorí spornú nehnuteľnosť kosili.Rovnako aj Obecný úrad v Paškovej potvrdil dlhodobé a nerušené užívanie aj spornej nehnuteľnosti F.
Š.Ö. a nemal výhrady k tomu, aby si vysporiadala vlastnícke právo jednak k rodinnému domu, ako aj
priľahlým parcelám vrátane spornej. V neposlednom rade F. Š. platila aj dane za nehnuteľnosť vrátane

spornej nehnuteľnosti. Pokiaľ žalobcovia poukázali na to, že pani F. P. navštívila žalobkyňu 2/ a žiadala
ju o predaj sporného pozemku, F. P., ktorá bola v konaní vypočutá ako svedkyňa, túto skutočnosť
nepoprela, potvrdila, že navštívila žalobkyňu v 2. rade za účelom vyporiadania sporného pozemku,
pretože zistila, že ich celkový pozemok ani rodinný dom nebol zapísaný v katastri nehnuteľností, naviac
sa im stratili niektoré listiny súvisiace s nehnuteľnosťami a preto mala záujem dohodnúť sa s rodinou

R. ohľadne vyporiadania nehnuteľností ako aj prípadného odkúpenia za účelom dobrých rodinných
vzťahov. Až následne sa žalobcovia začali zaujímať o sporný pozemok, ktorý už v skutočnosti bol
odkúpený rodičmi F. P., ktorí sa o pozemok aj starali, hlavne jej matka, ktorá dávala kosiť záhradu a
tiež aj sadila v záhrade, kým žalobcovia sa o pozemok dlhodobo ani len nezaujímali. Nebola sporná
ani skutočnosť, že sporná nehnuteľnosť bola oddelená od ostatnej časti nehnuteľnosti plotom, ktorú
pôvodne postavili právni predchodcovia žalobcov. Ohľadne spornej nehnuteľnosti v minulosti žiadne

spory neboli a každý akceptoval vlastnícke právo rodiny Š. k nehnuteľnosti. Je potrebné poznamenať,
že aj v priebehu tohto konania žalovaní prejavili záujem hlavne pre ukončenie veci vysporiadať sa so
žalobcami, pretože hodnota predmetného pozemku je len nepatrná, k čomu ale žalobcovia opäť neboli
prístupní. Právni predchodcovia žalovaných F. P. D. D. X. po nadobudnutí vlastníckeho práva k sporným
nehnuteľnostiam a ich zápise v katastri nehnuteľností odpredali na základe riadnej Kúpnej zmluvy zo

17.12.2012 nehnuteľnosti žalovaným 1/, 2/.
2.14.Pokiaľ žalobcovia považujú za sporné nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetnej spornej
nehnuteľnosti predchodcami žalovaných a sú toho názoru, že žalovaní 1/, 2/ nadobudli spornú
nehnuteľnosť od nevlastníkov, súd poukázal na tú skutočnosť, že pokiaľ by žalovaní nadobudli
nehnuteľnosť aj od nevlastníka a v dobrej viere, je uprednostnený princíp právnej istoty dobromyseľného

nadobúdateľa pred ochranou vlastníckeho práva pôvodných vlastníkov, keď ochrana dobrej viery
dobromyseľného nadobúdateľa je chránená a preto súd v neposlednom rade v súvislosti s ochranou
dobromyseľného nadobúdateľa poukazuje aj na Nález Ústavného súdu SR I.ÚS 151/2016-29 zo dňa
3. mája 2017 v obdobnej veci, keď Ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti -
čl. 124 Ústavy, je teda garantom ústavnosti a súdnym orgánom, ktorý je povinný chrániť dodržiavanie

a rešpektovanie Ústavy všetkými orgánmi verejnej moci, vrátane všeobecných súdov. Generálna
interpretačná a realizačná klauzula ustanovuje, že výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov
a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s Ústavou - článok 152 ods. 4/
Ústavy. Výklad každej právnej normy (právneho predpisu) musí byť konformný s Ústavou ako základným
zákonom štátu s najvyššou právnou silou. V prípade, že vec pripúšťa rôzny výklad, orgán aplikujúci

právo je v konkrétnej veci povinný uprednostniť ústavne konformný výklad, čo platí aj pri interpretácii
právnych noriem z oblasti občianskeho /vlastníckeho práva/.
2.15.Citoval znenie článku 46 ods. 1/, 20 ods. 1/ Ústavy, článku VI. odsek I Dohovoru, článku I
dodatkového protokolu a uzavrel, že podstatou prejednávanej veci je aj prípadné nadobudnutie spornej
nehnuteľnosti žalovanými 1/, 2/ v dobrej viere od predchádzajúceho vlastníka. Konštatoval, že je povinný

rešpektovať zásadu ochrany dobrej viery a zásadu ochrany slobodnej vôle a dbať o to, aby neboli
porušené práva a oprávnené záujmy dobromyseľných nadobúdateľov a vlastníkov nehnuteľnosti. V
prípade žalovaných, poukázal aj na tú skutočnosť, že žalovaní 1/, 2/ na obstaranie prostriedkov na
kúpu nehnuteľnosti uzavreli Zmluvu o úvere, úver splácajú a nehnuteľnosti zhodnocujú aj investíciami.
Z hľadiska posúdenia pasívnej legitimácie žalovaní 1/, 2/ v konaní o určenie, že nehnuteľnosti patria sa

považujú za pasívne legitimované osoby, ktoré sú v katastri nehnuteľností vedené ako spoluvlastníci
a preto súd konal so žalovanými 1/, 2/ ako účastníkmi konania. V prípade vyhovenia žaloby na
určenie, že právny predchodca žalobcov ku dňu smrti bol vlastníkom spornej nehnuteľnosti, nie je
určené, kto je súčasným vlastníkom. Preto, pokiaľ po smrti poručiteľa nastali právne skutočnosti, s
ktorými právny poriadok spája vznik vlastníctva niekoho iného, v tomto konaní to nemôže mať právny

význam. Rozhodujúcou otázkou je aj nadobudnutie možného dobromyseľného vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam od nevlastníka. Otázka nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam od
nevlastníka na základe dobrej viery nadobúdateľa rezonuje v právnej teórii ako aj súdnej praxi, na jednej
strane sa vyskytovali názory o nemožnosti nadobudnutia vlastníckeho práva od nevlastníka a na druhej
strane sa objavovali aj názory, že súdy majú chrániť vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudnutej od

nevlastníka a to na základe dobrej viery nadobúdateľov vychádzajúc najmä z katastrálnej evidencie,
ako dôsledok aplikácie princípu právnej istoty a ochrany nadobudnutých práv a majetku. Princíp dobrej
viery chrániaci účastníkov v súkromnoprávnych vzťahov je jedným z kľúčových prejavov princípu právnej
istoty, odvíjajúceho sa od princípu právneho štátu. Nadobúdateľovi vlastníckeho práva, pokiaľ toto právonadobudol v dobrej viere, musí byť poskytovaná široká ochrana, pretože v opačnom prípade by si
nikdy nemohol byť istý svojim vlastníctvom, čo by bolo v rozpore s poňatím materiálneho právneho
štátu. Ústavný súd z hľadiska poskytnutia ústavnoprávnej ochrany musí tak postaviť na rovnakú

úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery. Pokiaľ nemožno zachovať maximum z obidvoch
základných práv, t. j. aj právo ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka, je nutné prihliadnuť na
princíp všeobecnej spravodlivosti, keď vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník, než nadobúdateľ v dobrej
viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovi sféru a dostala

sa na list vlastníka prevodcu po zákonom určenom správnom katastrálnom konaní. Ak má predmetná
žaloba okrem iného aj preventívny charakter, má predchádzať ďalším sporom, nemožno vidieť rozumný
dôvod na to, aby sa otázka dobrej viery nadobúdateľa, ktorý je evidovaný v katastri nehnuteľností ako
vlastník, neskúmala v konaní o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva a aby súdy v podstate
umelo predlžovali stav právnej neistoty a nútili strany do podávania ďalších zbytočných žalôb, ktorým
by sa táto otázka následne riešila.

2.16.Výrok o trovách konania oprel o § 255 ods. 1/ CSP a keďže boli žalovaní 1/, 2/ v konaní úspešní a aj
keď im vznikol nárok na náhradu trov konania, trovy konania si neuplatnili, preto rozhodol tak, že žiadnej
zo strán nepriznal náhradu trov tohto konania a ani náhradu trov odvolacieho konania. Žalobcom, ktorí
v konaní neboli úspešní, nevznikol nárok na náhradu trov konania.

3.1.Rozsudok napadli včas podaným odvolaním žalobcovia (č. l. 335-338) lebo majú za to, že súd
v prejednávanej veci nesprávnym procesným postupom znemožnil im, ako strane sporu realizáciu
nám patriacich procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces,
okrem toho dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, navyše jeho
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo zakladá odvolací dôvod podľa § 365

ods.1 písm. b), f), h) CSP, čo odôvodnili nasledovne:
3.2.Uviedli, že v konaní nielen tvrdili, ale aj preukázali také závažné skutočnosti, pre ktoré súd mal o
podanej žalobe rozhodnúť inak, a to jej vyhovením v zmysle jej petitu. Pokiaľ súd napriek tomu dospel
k nedôvodnosti žaloby, vec nesprávne právne posúdil.
3.3.Súd nedocenil najmä nimi predložené listinné dôkazy, a to hlavne kúpnu zmluvu zo 14.4.1960, z

ktorej nesporne vyplýva, že jej predmetom je kúpa sporných pozemkov, teda nehnuteľností, ktoré sú
predmetom tohto konania a z ktorej vyplýva, že tieto nehnuteľnosti nadobudla do svojho vlastníctva ich
právna predchodkyňa, Š. R. I.. Q., V.. XX.XX.XXXX, O.. XX.XX.XXXX, V. P. „. Y. Č.. XX (a nie jej manžel,
P.V. R., za ktorého sa vydala až o 6 rokov!), kým žalovaní v konaní nevedeli preukázať, že by vlastnícke
právo k sporným nehnuteľnostiam patrilo im, resp. ich právnym predchodcom.

3.4.Súd pochybil pri vyhodnocovaní dôkazov, najmä ak osvedčeniu vlastníckeho práva notárom pripísal
akúkoľvek dôkaznú silu, pretože notár vydaním takéhoto osvedčenia len osvedčí po stránke formálnej
a nie aj po stránke materiálnej nadobudnutie vlastníckeho práva. Je nutné zvýrazniť, že notár pri
tejto činnosti (osobitne v čase jeho vydania) neskúmal vecnú správnosť tvrdení, majúcich za následok
prechod vlastníckeho práva v prospech osoby žiadajúcej vydanie notárskeho osvedčenia a vychádzal

lenzjednostrannýchasubjektívnychtvrdenížiadateľa.Takýmtoosvedčenímtotižsalendeklarujenejaký
stav, ktorý mal vzniknúť bez ohľadu na jeho existenciu alebo neexistenciu, prípadne bez ohľadu na
jeho platnosť alebo neplatnosť (nejde teda o žiadne konštitutívne rozhodnutie, na základe ktorého by
malo dôjsť k vzniku, zmene alebo zániku nejakého právneho stavu). Vydanie notárskeho osvedčenia
nemôže mať za následok (a už vôbec nie automaticky) záporné rozhodnutie o podanej žalobe, rovnako,

ako nemá za následok v tomto smere ani jeho platnosť či neplatnosť. Navyše je vecou notára, aby
zodpovedal za kvalitu svojej práce a my sme túto v žiadnom prípade ovplyvniť nijako nemohli, keďže
my sme o nej ani nemali žiadnu vedomosť. Súd teda zjavne precenil právnu relevanciu notárskeho
osvedčenia, keď na jeho základe automaticky považoval za preukázanú skutočnosť, že vlastnícke právo
kspornýmnehnuteľnostiamsvedčilovprospechosôb,ktoréichpredaližalovaným,pričomakotovyplýva

aj z napadnutého rozsudku, fakticky odcitoval vo svojom rozsudku obsah predmetného notárskeho
osvedčenia.
3.5.Súd nedocenil, že nehnuteľnosti tvoriace predmet tohto konania pôvodne boli oddelené od ostatných
častí nehnuteľností, ktoré žalovaní následne odkúpili, boli oplotené plotom postaveným ich rodinou a
smerom od ulice boli oddelené bránou, ktorú dala vyhotoviť taktiež ich rodina. V konečnom dôsledku

táto sa zamykala na kladku, od ktorej kľúč mala taktiež len ich rodina.
3.6.Podľa ich názoru súd nevyhodnotil správne ani tú skutočnosť, že ešte predtým, než si právni
predchodcovia žalovaných nechali osvedčiť vo svoj prospech vlastnícke právo, p. F. P. ich navštívila a
požiadala, aby im predali sporný pozemok. Táto skutočnosť bola v konaní preukázaná, a to dokonca ajpriznaním menovanej. Táto skutočnosť má minimálne ten význam, že vylučuje dobromyseľnosť držby
právnych predchodcov žalovaných, keď títo si boli vedomí prinajmenšom spornosti vlastníckeho práva
(my však rozhodne tvrdíme, že otázka nášho vlastníckeho práva v žiadnom prípade sporná nebola), inak

by nich predsa neboli žiadali o predaj predmetného pozemku. O tejto skutočnosti veľmi jasnou rečou
hovorí aj fakt, že intervenientka priznala aj to, že naša rodina vyhlasovala, že ide o pozemok náš.
3.7.Z hľadiska konečného posúdenia veci podčiarkli, že otázka vlastníckeho práva v prospech ich
právnych predchodcov bola nepochybne preukázaná (viď kúpna zmluva zo 14.4.1960), pričom nikdy
neboli žiadne spory o vlastníckom práve k predmetnému pozemku. Ich vlastnícke právo k nim každý

akceptoval, vrátane právnych predchodcov žalovaných, dôkazom čoho je, že právni predchodcovia
žalovaných sa nikdy nedožadovali určenia vlastníckeho práva, hoci predmetné nehnuteľnosti boli
nepochybne evidované na meno našej právnej predchodkyne, a to Š. R.. Až v r. 2012 napadlo p. T.N.,
P. D. X. pripraviť ich o tento pozemok.
3.8.Z vykonaného dokazovania vyplýva o. i. aj skutočnosť (na ktorú sa odvolávali aj v podanej žalobe),
že sporný pozemok chodil kosiť so súhlasom ich rodiny, ako vlastníka p. O. H. (ktorý to potvrdil, ba čo

viac, potvrdil to aj žalovaný ad 1, ako aj svedok Š. L., jeho brat). Bol tam kosiť (síce len v jednom prípade)
aj pán Z., ale on tam bol pomôcť p. H., čiže aj on sa tam zdržiaval v konečnom dôsledku so súhlasom
ich rodiny a nie rodiny T.N..
3.9.V konaní sa (protistranou a intervenientom) tvrdilo (čo napokon akceptoval aj konajúci súd), že otec
pp. P. D. X. a zároveň manžel p. T.N., čiže osôb, ktoré si nechali osvedčiť vlastnícke právo, mal kúpiť

sporný pozemok od nášho právneho predchodcu P. (L.) R., pričom v konaní bol predložený i listinný
dôkaz, a to dohoda z 18.3.1967. Žiaľ pozornosti súdu ušlo, že takáto osoba vôbec ani neexistovala,
keďže manžel Š. Q. sa volal nie P., ale P., ako to vyplýva z listiny žurnalizovanej na č. 1. 204.
3.10.Súd opomenul podrobnejšie sa venovať otázke dohody zo 18.3.1967 a preto nedospel k záveru
o tom, že právny predchodca žalovaných (Ondrej Šebô) v žiadnom prípade nemohol nadobudnúť

vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, a to z viacerých dôvodov. Podstatným dôvodom je, že
P. (správne P.) R. nebol rodák z Páskovej, ba ani len zo Slovenska (prisťahoval sa do Páskovej z
vtedajšej Maďarskej ľudovej republiky až v 60 - tich rokoch (teda až po kúpe sporného pozemku jeho
nastávajúcou manželkou) a preto každý občan Páskovej veľmi dobre vedel (zvlášť v tom čase), že
menovaný v označenej obci nič nevlastnil. Bolo to osobitne dobre známe N. Š.N., ako poslancovi MNV

v Páskovej. Žiada sa k veci dodať, že ide o obec, v ktorej žije cca 300 obyvateľov a v ktorej sa preto
naozaj každý s každým veľmi dobre pozná.
3.11.V tejto súvislosti súd prehliadol aj to, že ich právnym predchodcom nebol P. (P.) R., D. Š. R. I.. Q.A.,
ktorej svedčilo vlastnícke právo ako výlučnému vlastníkovi sporných nehnuteľností s tým, že k týmto
P.. R. nemal absolútne žiaden vlastnícky vzťah, a to ani len v podobe spoluvlastníckeho podielu. Už

ani z tohto dôvodu nemôže obstáť názor súdu o vstupe do oprávnenej držby právnych predchodcov
žalovaných. Navyše je nutné podčiarknuť, že ako to vyplýva z výpovede interveninentiek, ich otec
sa ani len nezmienil o kúpe predmetného pozemku, čo je zjavne nelogické, pretože rozhodne nemal
žiaden dôvod zamlčať túto skutočnosť pred svojou rodinou. Majú za to, že tak vážna otázka, akou kúpa
nehnuteľností je, v žiadnej rodine nemôže zostať „utajená", zvlášť nie, keď sa jedná o susedný pozemok

na dedine, navyše za takých okolností, že tieto kupujúca rodina má aj obrábať. Ak by N. Š. bol naozaj
odkúpilspornýpozemok,naktorombynáslednegazdovalaichmamka(akotoprotistranavkonanítvrdí),
rozhodne by sa intervenientky a ich mamka o svojom vlastníckom práve k pozemku neboli dozvedeli až
od cudzieho človeka - starostu I. L. (žalovaného ad 1) o desiatky rokov neskôr, čo bolo konaní potvrdené.
V rozpore s tým p. P. tvrdila, že o kúpnej zmluve, ktorou mal nadobudnúť vlastnícke právo k spornému

pozemku jej otec, každý vedel v obci, nikoho však nemenovala a nikoho nemenovali ani žalovaní, hoci
ich zaťažovala dôkazná povinnosť.
3.12.Tvrdenie o BSM Š. R. I.. Q. D. P.K. P. R. v rozhodnom čase (1960) považujú za účelové, nakoľko
oni v konaní predložili absolútne hodnoverný listinný dôkaz o tom, kedy sa oni zosobášili a kedy im teda
vzniklo BSM (1966) - viď č. 1. 204. Napriek tomu, že tieto skutočnosti preukázali sobášnym listom, súd

nevedno na základe akého dôkazu (podľa nášho presvedčenia bez dôkazu!) vychádza zo zistenia, že
v čase, keď T. R. nadobudla vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, už bola manželkou P. R. (viď
bod 29. odôvodnenia napadnutého rozsudku), čo je vyslovená nepravda, ktorá pochopiteľne nemá a ani
mať nemôže žiaden základ vo vykonanom dokazovaní. Uvedené skutočnosti v konaní namietali, žiaľ,
súd týmto tvrdeniam nevenoval vôbec žiadnu pozornosť.

3.13.Rovnako súd odignoroval obranu spočívajúcu v tom, že dohoda z 18.3.1967 sa nevzťahovala na
sporné nehnuteľnosti (predsa P. R. nikdy nič nekupoval od rodiny I., zvlášť nie nehnuteľnosti, pretože
sa s nimi ani len nepoznal, o tom už ani nehovoriac, že osoba s takým menom v danom mieste a čase
ani neexistovala). Okrem toho je nutné poukázať na tú okolnosť, že sa na uvedenej dohode evidentnenachádzamenonieP.K.R.,D.P.R.,D.P.R.,taktiežnanejniejeuvedenýN.Š.,aleD.Š..Rozhodneteda
takáto listina nemôže byť titulom vstupu do oprávnenej držby. Navyše N. Š. (na rozdiel od Š. R. v r. 1960,
kedy nadobudla sporné nehnuteľnosti), v r. 1967 bol ženatý a preto ani nemohol nehnuteľnosti získať

do svojho výlučného vlastníctva, len do svojho BSM by ich mohol teoreticky získať. Keď sa cítila rodina
Š.N. vlastníkom sporných nehnuteľností, prečo nenechala ich prejednať v dedičskom konaní po neb. N.
Š.N.? A na základe čoho, akého vlastníckeho práva sa rozhodla p. Š.N. (matka interveninentiek) darovať
nehnuteľnosti, ku ktorým ani ona sama, ani jej dcéry netvrdia, že by mali mať akékoľvek vlastnícke
právo?! Pripomenuli, že sa v celom konaní tvrdí, že ich mal kúpiť ich otec a zároveň nebohý manžel

p. T.N., Y.. N. Š..
3.14.Vo svetle uvedeného je potrebné ustáliť, že dohoda z r. 1967 rozhodne nemohla byť titulom vstupu
dooprávnenejdržbyprávnymipredchodcamižalovaných.Platítootoviac,žeajpredávajúcežalovaných
(intervenientky) tvrdili (konkrétne p. P. - viď č. 1„ 67), že ich otec sporný pozemok mal kúpiť začiatkom
80 - tých rokov. Súčasne uviedla, že jej otec predmetný pozemok mal kúpiť v tom roku, kedy aj zomrel
a v ktorom roku zomrel aj P. R. (stalo sa tak 1.6.1983). Ide teda o tvrdenia, ktoré sa navzájom vylučujú.

N. Š.Ö. buď kúpil sporný pozemok na základe označenej dohody z r. 1967 alebo o 16 rokov neskôr
(i keď ani jedno, ani druhé tvrdenie nie je pravdivé, pretože on ho nikdy nekúpil). Pritom ide o značný
časový rozdiel až 16 rokov a nie o nejaké týždne či mesiace. Na č. 1. 68 menovaná tvrdí, že pozemok
začali užívať až v r. 1990, kým z notárskeho osvedčenia vyplýva, že sa vlastnícke právo vydržalo až v r.
2005 (čiže tá ich oprávnená a nerušená držba mala trvať minimálne už od r. 1995)... Naviac je potrebné

poukázať aj na výpoveď svedka O. H. (č. 1. 70), z ktorej vyplýva, že v r. 2002 - 2007 chodil kosiť spornú
záhradu s privolením ich rodiny, čo ďalej potvrdzuje ich tvrdenia. Z jeho výpovede vyplýva aj skutočnosť,
že aj v 70 - tych rokoch rodina T.P.N. ich žiadala o predaj predmetného pozemku. Prečo by tak konala,
ak by ho bola na základe dohody z r. 1967 odkúpila?!
3.15.SvedkyňaR.nač.1.71taktiežpotvrdila,žeaždor.1972,kýmsanevydalaabývalavobci,uvedený

pozemok užívali oni a oni doň sadili.
3.16.V konaní vypočutá p. X. na č. 1. 69 zase potvrdzuje, že potom, čo mal ich otec kúpiť predmetný
pozemok, že sa žiaden prevod vlastníckeho práva k nemu nerealizoval, čo spochybňuje najmä
neformálne darovanie jeho časti p. T.N. svojim dcéram (bez ohľadu na to, že sa v konaní ani len netvrdilo,
že by ona bola vlastnila čo i len časť sporného pozemku).

3.17.O ich vlastníckom práve svedčí aj listina žurnalizovaná na č. 1. 203.
3.18.Poukázali na postup protistrany v súvislosti podsúvaním informácií od svedkyne S. B.. Najprv
jej dali podpísať čestné prehlásenie v jazyku, ktorému nerozumie a keď sa dožadovali jej výsluchu,
protistrana sa bránila vykonaniu tohto úkonu vzhľadom na jej vek. Bolo pritom celkom evidentné, že
práve pre jej vek menovaná nie je počítačovo zdatná a preto žiadne takéto čestné prehlásenie vyhotoviť

nemohla. Keďže slovenský jazyk neovláda, ani len na znak súhlasu nemohla potvrdiť svoj súhlas s jeho
znením (potvrdila pritom, že jej odhady sú „na blint"). Treba však podotknúť, že ide o svedkyňu, ktorá
bola jednou z tých osôb, na základe ktorých tvrdení došlo k osvedčeniu vlastníckeho práva v prospech
interveninentiek, pričom je zrejmé, že ani v konaní pred notárom nebol činný žiaden tlmočník. V tejto
súvislosti je potrebné poukázať aj na procesné pochybenie súdu, keď svedkyňa bola súdom vypočutá

v maďarskom jazyku, hoci to právne predpisy SR nedovoľujú. Platí to napriek tomu, že faktom je, že
náš právny zástupca maďarský jazyk slovom aj písmom ovláda. Z výpovede menovanej nevyplývajú tie
skutočnosti, ktoré jej nechali podpísať v čestnom prehlásení, pretože p. Tóthová na č. 1 231 potvrdila, že
ona sa o vlastnícke vzťahy nezaujímala a tieto jej známe neboli a že sporný pozemok neužívali právni
predchodcovia žalovaných (už aj týmito skutočnosťami je vyvrátené, že by osvedčenie vlastníckeho

práva notárom mohlo byť v medziach zákona). Zaráža ich preto, že súd svoje rozhodnutie opiera aj o
výpoveď tejto svedkyne.
3.19.Súd sa dôsledne neriadil právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v zrušujúcom uznesení,
keďže sa ani v tomto jeho rozhodnutí nevenoval otázke absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej
medzi žalovanými a ich predávajúcimi, i keď mu to odvolací súd vyslovene uložil (viď bod 25, 27

zrušujúceho uznesenia).
3.20.Samozrejme je vecou súdu, že pri existencii viacerých tvrdení, ktorému uverí, avšak tento jeho
názor rozhodne nemôže byť arbitrárny a musí byť náležíte odôvodnený v súlade s vykonanými dôkazmi,
ktoré v súdenej veci súd sčasti odignoroval a sčasti nesprávne vyhodnotil. Mali pocit už od samého
začatia konania, že súd bol presvedčený o tom, že ich žalobe nevyhovie, o čom svedčí jeho opakovaná

výzvana„zaujatieprocesnéhostanoviska",čižefaktickynaspäťvzatiežaloby(viďnapr.č.1.43,46,234).
3.21.Súd ďalej svoje tvrdenia založil na neexistujúcich dôkazoch (viď napr. bod 34 odôvodnenia
napadnutého rozsudku, kde je zmienka o tom, že „...dotknuté osoby, t. j. spoluvlastníci a právni
nástupcovia... nemali výhrady k určeniu vlastníckeho práva...", pričom pravda je taká, že oni o tejtoskutočnosti ani nevedeli a tým, ktorí na tom participovali, nezáležalo na veci, prípadne ani nerozumeli
tomu, o čo ide, ako p. S.. B.). Súd sa zmieňuje aj o platení daní p. T.N., ale v spise sme nenašli o tom
žiadnu zmienku, bez ohľadu na to, že platenie dane nie je dôkazom o vlastníckom práve. Súd tvrdí, že

neboli spory ohľadne vlastníckeho práva rodiny T.N., hoci v konaní p. P. sama priznala, že ich rodina
často zvýrazňovala naše vlastníctvo k spornému pozemku. Naproti tomu súd precenil, resp. podľa ich
názoru pripísal právnu relevanciu i skutočnostiam bez právneho významu, napr. či a kto mal snahu a
ako sa dohodnúť. Sú presvedčení o tom, že nie je správne ani zákonné ich nútiť k nejakej dohode, ktorú
si neželajú. Treba však povedať, že aj to, že aj toho času mala protistrana snahu dohodnúť sa a zaplatiť

im náhradu svedčí o tom, že tá si je vedomá svojho pochybenia.
3.22.Súd podľa ich názoru znovu nevyhodnotil náležíte a v medziach zákona vykonané dôkazy, keď
pripísal právny význam listine vydanej neexistujúcim subjektom práva (Obecný úrad Pašková nemá
právnu subjektivitu), navyše v napadnutom rozhodnutí opomenul uviesť a vyhodnotiť tú skutočnosť, že
za Obec Pašková koná žalovaný ad 1/ ako jej starosta.
3.23.Nedostatočné či nepresvedčivé odôvodnenie rozsudku je potrebné považovať za nie v súlade so

zákonom. Tvrdia, že takýmto postupom došlo k porušeniu našich základných ľudských práv, konkrétne
na spravodlivý proces garantovaný nielen Ústavou SR, ale aj medzinárodnými predpismi, vrátane
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa ich názoru je dôležitou skutočnosťou,
že žalovaní mali získať vlastnícke právo nie od pravého vlastníka, bez ohľadu na to, že sa vlastnícke
právo spôsobom nezlučiteľným so zákonom (nie zo strany konajúcej notárky!!!) osvedčilo v prospech ich

predávajúcich na základe nepravdivých skutočností. Z tohto uhla pohľadu sa javí, je potrebné skúmať
nielen to, či žalovaní mali nadobudnúť vlastnícke právo k spornému pozemku dobromyseľne, ale je
nevyhnutné skúmať i dobromyseľnosť pri „nadobúdaní" vlastníckeho práva ich právnymi predchodcami
- ich predávajúcimi.
3.24.Judikát, ktorému konajúci súd venuje veľkú pozornosť, podľa ich názoru nemá žiaden dopad na

posudzovanú vec, práve z dôvodov, ktoré vyššie uviedli. Predsa aj Ústavou SR je chránené vlastnícke
právo (ich) a rozhodne nie je prípustné, že by ich ktokoľvek o predmet nášho vlastníctva svojvoľne
pripravil. K tomu sa ešte žiada dodať, že právni predchodcovia žalovaných veľmi dobre vedeli, že oni nie
sú dobromyseľní (už aj vzhľadom na spôsob, akým si nechali osvedčiť vlastnícke právo), ale vzhľadom
na funkciu, ktorú zastáva žalovaný ad 1 (starosta obce), ako i vzhľadom na pomery v takej malej obci,

v ktorej obaja žalovaní žijú od svojho narodenia, aj oni vedeli o tejto skutočnosti.
3.25.Z týchto podstatných dôvodov navrhli napadnutý rozsudok postupom podľa § 388 CSP zmeniť tak,
že žalobe v celom rozsahu vyhovie a im sa prizná voči žalovaným právo na náhradu všetkých trov tohto
konania (vrátane trov prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania), alternatívne navrhli napadnutý
rozsudok podľa § 389 ods.1 písm. b) CSP zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie súdu

prvej inštancie postupom podľa § 391 ods.1 CSP.

4.1.K odvolaniu žalobcov sa vyjadrila intervenientka na strane žalovaných D. X. (č. l. 359 - 361),
poukazujúc na to, že žalobcovia odôvodňujú svoj nárok na spornú nehnuteľnosť chybou v posudzovaní
dôkazov okresným súdom, pričom sa odvolávajú na kúpnu zmluvu zo 14.4.1960 prevádzaciu vlastníctvo

nehnuteľnosti zapísanej v pozemnoknižnej zápisnici číslo 314 mpč. 219 v kat. úz. Y. vo výmere 5,5
árov. Daná zmluva bola uzavretá medzi predávajúcim J. I. a kupujúcou Š. R. I.. Q.. Na základe ďalšieho
dokazovania však bol predložený dôkaz, nachádzajúci sa v súdnom spise daného konania, a to kúpna
zmluva zo 18.3.1967 uzavretá medzi P. R. D. N. Š.N.. Predmetom predaja v spomenutej zmluve je pritom
parcela č. 219, pričom je explicitne v zmluve stanovené, že ide o pozemok predošle získaný kúpou od

J.K. I.. Zároveň skutočnosť potvrdzuje taktiež podpis ako aj pečiatka predsedu MNV na dokumente.
Následný zápis prevodu vlastníctva danej nehnuteľnosti sa tak aj odzrkadlil aj v katastrálnych zápisoch.
Správnosť takéhoto zápisu, tak nemožno považovať za vec otázky. V texte odvolania žalobcov je
tvrdenie, že osoba P. R., ktorá figuruje v spomínanej kúpnej zmluve z roku 1967, však neexistovala,
keďže manžel Š. R. sa volal P. R.. Skutočnosť že ho v dedine Y.Q., každý volal menom P., taktiež že

ho aj jeho rodina tak volala preukazuje aj jeho náhrobný kameň, (fotka v prílohe). Dátum narodenia a
úmrtia, ako aj meno manželky, Q. T. a jej dátumy sa zhodujú. Na základe daného tak argument žalobcov,
že išlo o iné osoby absolútne neobstojí, na čo aj Okresný súd Rožňava poukázal.
Spornú nehnuteľnosť ešte v roku 1967 kúpil N. Š. do bezpodielového spoluvlastníctva s manželkou F.
Š.N. I.. Q., ktorá bola následne prevedená na ich dcéry F. P., I.. Š. D. D. X., I.. Š.N.. Tieto, následne na

základe kúpnej zmluvy zo dňa 17.12.2012 previedli spornú nehnuteľnosť na žalovaných I. L. D. R. L..
4.2.Na základe pojednávania konaného na Okresnom súde v Rožňave bolo preukazné uzavretie
manželstva právnych predchodcov žalobcov, Š. R. D. P. R. až v roku 1966. Keďže sporný pozemok nebol
nikdy súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva Š. R. D. P. R., B. P.K. R. previedol viac práv ako sámmal. Daná skutočnosť však nemení situáciu žalovaných. Na žalobcov prešli nielen práva a povinnosti
Š. R. na základe dedenia, ale aj práva a povinnosti P. R. po jeho smrti. Za skutočnosť, že sporný
pozemok nemohol byť prevedený P. R., tak zároveň aj zodpovedajú. Predložený preklad kúpnej zmluvy

z roku 1967 vyhotovený prekladateľkou zapísanou v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, tak
poukazuje o skutočnosti, že uvedený kupec N. Š. bol uvedený do omylu, keďže dôveroval predajcovi,
že pozemok nadobúda od skutočného vlastníka. Jeho vieru podotýkala aj prítomnosť dvoch svedkov,
podpísaných na uvedenej kúpnej zmluve. Daný prevod vlastníckeho práva tak bol postihnutý vadou,
pričom o tejto vade kupujúci nevedel. Danému nasvedčuje jeho správanie ako aj správanie rodiny Š.N.

k danému pozemku, ktoré bližšie ozrejmuje, aj vyjadrenie intervenienta k žalobe z 2.5.2019. Zároveň, aj
kúpna cena zmluvy z roku 1967, sa zhoduje s kúpnou cenou stanovenou v kúpnej zmluve z roku 1960
(konkrétne 3000 korún československých), na základe ktorej Š. R. prvotne nadobudla sporný pozemok
od J.K. I..
4.3.Na základe uznesenia Krajského súdu v Košiciach zo 17.1.2019, ktorým zrušuje rozsudok
Okresného súdu Rožňava a vec vracia na ďalšie konanie, je potreba ochrany právnej istoty tretích osôb,

ktoré konali dobromyseľne. Keďže právny predchodca žalovaných ako aj žalovaný boli dobromyseľní
pri nadobúdaní pozemku, nemôže im plynúť škoda z takéhoto prevodu.
4.4.Oprávneným držiteľom sa stáva ten, kto je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že
mu pozemok patrí. Z hľadiska dobromyseľnosti držby možno za právne relevantnú skutočnosť označiť
len tú, ktorá má objektívne znaky titulu nadobudnutia vlastníckeho práva (tu konkrétne ide o kúpu

spomínanou kúpnou zmluvou z roku 1967) a citovala § 130 ods.1, § 134 ods.1 OZ.
4.5.Skutočnosť, že nehnuteľnosť bola nadobudnutá rodinou Š.N.u ešte v roku 1967 potvrdzuje aj
správanie rodiny k danému pozemku. Nebohá F. Š.N. každoročne splácala daň za pozemok, ako sa
aj oň starala. Spornosť pozemku v minulosti nikdy neprichádzala do úvahy. Dané potvrdzuje aj čestné
vyhlásenie S. B., susedky rodiny Š.N. (momentálne žalovaného) v Paškovej. Jej čestné vyhlásenie,

potvrdzuje jednoznačnú dobromyseľnosť rodiny ohľadom vlastníctva daného pozemku.
4.6.Podotkla, že správanie sa žalobcov považuje za nanajvýš neprofesionálne v ohľade ich odvolania.
Meritom ich odvolania je tvrdenie, že súd "naletel" na tvrdenia žalovaných, a že neexistuje právne
relevantný dokument o vlastníckom práve právnych predchodcov žalovaných, pričom spomenutá kúpna
zmluva z roku 1967 bola súčasťou súdneho dokazovania. Opakujúce sa tvrdenie žalobcov, že sa právny

predchodcovia žalovaných, a to F. P. D. D. X. rozhodli v roku 2012 "obrať" žalobcov o pozemok, preto
považuje za nepravdivé a urážlivé.
4.7.Právne predchodkyne sporného pozemku F. P. D. D. X. však vedia odôvodniť pochybenie na strane
žalobcov. Podľa ich spomienok ešte do roku 1983 chodil kosiť daný pozemok P. R., následne do roku
1986 pán O.V. H.. Na základe dohody N. Š.D., ktorý sa slovne dohodol po uzatvorení spomínanej

zmluvy v roku 1967 s P. R., že aj napriek predaja pozemku ho môže jeho rodina využívať, a to na
zbieranie trávy ako potravu pre chov ich zvierat. Slovná dohoda medzi stranami kúpnej zmluvy z roku
1967 odôvodňovala aj kosenie pánom O. H., synom X. H. (sestra Š. R.) po smrti P. R.. Dané konanie len
prisvedčuje, že rodina Š.N. aj týmto gestom mala snahu vyjsť v ústrety rodine R.. Na základe občasného
využívania pozemku povoleného pôvodným kupujúcim N. Š.N., však jednoznačne nemožno odvodiť

vlastnícke právo žalobcov.
4.8.V rámci hodnotenia Krajského súdu v Košiciach v spomínanom uznesení 3Co/351/2017, sa Krajský
súd vyjadruje o nesprávnom posúdení notárskej zápisnice NZ 20050/2006. Považuje názor Krajského
súdu za správny, pretože takáto zápisnica nezakladá základ na konštitutívny zápis vlastníckeho práva
ibaoboznamujeoskutočnostiach,žeD.X.D.F.P.nazákladedaruodF.Š.N.vydržalinehnuteľnostivk.ú.

Y., a to: parc. č. 131; parc.č. 130/2; parc.č. 130/1 a parc. č. 129. Dôvod spísania daného dokumentu bola
strata dokumentov, konkrétne listov vlastníctva vlastníkov nehnuteľností v obci Pašková na katastrálnom
úrade. Daný dokument, tak len deklaratórne opätovne stanovuje skutočnosť o existencii vlastníctva k
spomínanej nehnuteľnosti. Skutočnosť však, že samotný dokument nemožno považovať za dôkaz v
zmysle nadobudnutia vlastníctva k spornej nehnuteľnosti, neznamená, že nemôže slúžiť ako podporný

dôkaz v merite veci. Konkrétne tu má na mysli bod 2., kde ako dôkazy na vydanie osvedčenia boli
predložené vyjadrenia dotknutých spoluvlastníkov okolitých pozemkov. Ako aj zápisnica stanovuje ide o:
S.. D. R.B., V.. XX.XX.XXXX, P. V. X.; S.. Q. R., V.. XX.X.XXXX, P. I., C.. Q. Č..XX; S. B., V.. X.X.XXXX,
P. Y. XX; J. Š.N., V.. X.X.XXXX, P. I., C.. Z. Č..XX; L. Š., V.. XX.X.XXXX, P. Y. Č..XX; J. Š., P. Y., C.. Ž.
Č..XXX; X. H., V.. XX.X.XXXX, P. Y.Q. Č..XX; P. Q., V.. XX.X.XXXX, P. Y. Č..XX. Nasledovné osoby tak

svojim súhlasom opätovne potvrdili existenciu právneho vzťahu k spornej nehnuteľnosti.
4.9.V súvislosti s danými osobami pritom je potreba vyzdvihnúť X. H., ktorá, ako vlastná sestra Š.
R., taktiež potvrdila vlastnícky vzťah rodiny Š.N. k danému spornému pozemku. Na základe danej
skutočnosti tak možno usúdiť, že vzťah rodiny Magyarovej k pozemku parc. č. 219, spomínaný vnotárskej zápisnici potvrdzujúcej vlastnícky vzťah F. P. D. D. X., nebol ani v rámci rodinných príslušníkov
žalobcov jednoznačný.
4.10.Ohľadom niektorého konania majiteliek F. P.O. D. D. X. je však pochopiteľné klásť si otázky, ktoré

je potreba bližšie vysvetliť. Žalobcovia vyhlásili počas konania na Okresnom súde Rožňava 6.6.2017,
že sporný pozemok bol oplotení plotom postavením rodinou žalobcov, pričom s danou skutočnosťou
súhlasia. Daný plot však bol postavený ešte pred kúpou nehnuteľnosti v roku 1967, t.j. pred kúpou
daného pozemku rodinou Š.N.. Následne sa plot pravda nezbúral, čo možno však odôvodniť jedine
ľudskou lenivosťou. Ťažko však odôvodniť skutočnosť, prečo F. Š.N. platila zaň daň, ako aj za kosenie

pozemku ak si nemyslela, že patrí jej. Následné vysádzanie už nevnímajúc. Vyhlásenie žalobcov o
kľúčoch od kladky na bráne, ktoré mali len oni je absolútne nepravdivé. Kľúče od kladky na bráne
sporného pozemku mala rodina Š.N..
4.11.Žalobcovia v odvolaní taktiež podotýkajú nezmyselnosť, že F. P., právna predchodkyňa žalovaných,
navštívila žalobkyňu, aby žiadala odkúpenie pozemku. Daná skutočnosť je veľmi ľahko odôvodniteľná,
a to dlhodobým negatívnym postojom žalobcov k rodine Š.Ö.N. a danému pozemku. Nie je a ani

nebolo tajné, že rodina R. udržiava negatívne postoje voči rodine Š.N.. Dané poukazuje aj vyjadrenie
žalovaného, Romana Violu k žalobe, kde poukazuje na hanobenie jeho mena a mena jeho právnych
predchodcov. V danom prípade, keďže pani P. mala záujem o pokojné a priateľské vzťahy tak možno
hovoriť len o kroku urovnania sporov aj keď bez existencie právnej relevancie, keďže mala vedomosť,
že sa chce dohodnúť o majetku, ktorý reálne patrí jej rodine. Nasledovné potvrdil aj predseda MNV Q.

Q., ktorý poukázal na kúpnu zmluvu z roku 1967. Keďže žalobcovia mnohokrát tvrdili, že pozemok patrí
im, čo potvrdzuje aj podanie danej žaloby, F. P. mala snahu ich vyplatiť. Hodnota pozemku, ako to aj v
spise potvrdzuje Oznámenie L. R. zo 16.2.2016, je celkovo 275 eur. Právna predchodkyňa tak uvážila
cenu za hodnú mať priateľské vzťahy v budúcnosti.
4.12.Žalobcoviavšaknielenženeprijalitentoaktspriatelenia,alenaopaksadožadujú,užprávnoucestou

o nehnuteľnosť, na ktorú nemajú žiadny právny nárok. Správanie žalobcov na spomínanom konaniach
taktiežpoukazujenanegatívnenázory,ktorévsebeudržujerodinažalobcovvočirodineŠ.N..Nazáklade
spomínaných skutočností tak považuje za nemysliteľné, aby zlé osobné vzťahy z minulosti odôvodňovali
takéto neoprávnené nároky na spornú nehnuteľnosť.
4.13.Rodina Š.N. dobromyseľne obhospodarovala sporný pozemok od roku 1967 (od kúpy pozemku na

základe spomínanej kúpnej zmluvy) až do roku 2012. t.j. po dobu viac ako 45 rokov (marec-december).
Nasvedčuje tomu aj svedecká výpoveď susedky S. B. na konaní 10.9.2019. Na základe spomenutých
paragrafov občianskeho zákonníka sa tak rodina Š.N. vydržaním stala vlastníkom spornej nehnuteľnosti.
4.14.Vzhľadom na vyššie uvedené považuje žalobný návrh za nedôvodný v celom rozsahu a navrhuje,
aby súd návrh žalobcov v celom rozsahu zamietol.

5.Žalovaní sa k podanému odvolaniu žalobcov, ani k vyjadreniu intervenientky písomne nevyjadrili.

6.Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podali žalobcovia v zákonnej lehote,
preskúmal rozsudok podľa § 379 a § 380 ods.1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods.1 CSP a contrario a rozsudok ako vecne správny potvrdil
podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, na
čom nič nemení ani podané odvolanie.

7.1.Žalobcami uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP (súd nesprávnym procesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces), spočíva v tom, že nesprávny procesný postup súdu,
znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé
konanie sa nejaví ako spravodlivé.
7.2.Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je pomerne široký (právo na prístup k súdu,

právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu,
právo na prejednanie veci v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a
povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť
konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo vyporiadať sa so
všetkými relevantnými skutočnosťami, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie

rozhodnutia). Medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým (o. i.) aj právo na vyporiadanie sa
so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu a právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia.7.3.Podľa § 220 ods.2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné

skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
7.4.Z cit. ust. vyplýva, že súd prvej inštancie je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti

(skutkové zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným zák. predpísaným
spôsobom - podľa jeho názoru - preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré z nich sú pre rozhodnutie
veci bezvýznamné. Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej, skutočnosti (skutkovom zistení)
musí stručne a jasne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z akých dôkazov - podľa jeho názoru
- záver vyplýva, ako tieto dôkazy podľa § 191 - 194 CSP hodnotil, a to najmä vtedy, ak šlo o dôkazy
protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom účastníkov na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad

musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti
zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a p. a uviesť ho
tak,abyjehozáveryorozhodujúcichskutočnostiach(skutkovýchzisteniach)neboliprenezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) je
potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a výstižne

vyjadruje skutkový stav veci (§ 215 CSP) a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie. Posúdením veci
poprávnejstránketrebapritom rozumieťvýkladotom,zktorýchust.zák.aleboinéhoprávnehopredpisu
vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké
majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania
práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Prakticky nepreskúmateľný je preto rozsudok, v

ktorom nie sú vysvetlené prípadné rozpory medzi konkrétnymi dôkazmi, na základe ktorých sa to ktoré
skutkové zistenie robí. Podľa ustálenej súdnej praxe rozhodnutie nie je preskúmateľné predovšetkým v
prípade, že z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení
dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp., keď sú právne závery v extrémnom
nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia

nevyplývajú.
7.5.Žalobcovia uplatnený odvolací dôvod vidia v tom, že súd nedostatočne, či nepresvedčivo odôvodnil
rozsudok, čo je potrebné považovať za nie v súlade so zákonom. Tvrdia, že takýmto postupom došlo k
porušeniu ich základných ľudských práv, konkrétne na spravodlivý proces garantovaný nielen Ústavou
SR, ale aj medzinárodnými predpismi, vrátane Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Podľa ich názoru je dôležitou skutočnosťou, že žalovaní mali získať vlastnícke právo nie od pravého
vlastníka, bez ohľadu na to, že sa vlastnícke právo spôsobom nezlučiteľným so zákonom (nie zo strany
konajúcej notárky!!!) osvedčilo v prospech ich predávajúcich na základe nepravdivých skutočností. Z
tohto uhla pohľadu sa javí, že je potrebné skúmať nielen to, či žalovaní mali nadobudnúť vlastnícke právo
k spornému pozemku dobromyseľne, ale je nevyhnutné skúmať i dobromyseľnosť pri „nadobúdaní"

vlastníckeho práva ich právnymi predchodcami - ich predávajúcimi.

8.1.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom
prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je

nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a
ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami
skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové

zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s §
191 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to
vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
sporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoré

boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP.
8.2.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,

ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá

tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP.

9.1.Žalobcovia uplatnili odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu
prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje
zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a

nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové
zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal
správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový
stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne
právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba

opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené
posúdenímvecipoprávnejstránketrebarozumieťvýkladotom,zktorýchust.zák.aleboinéhoprávneho
predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o
tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu
konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.

9.2.Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach strán sporu.

10.Žiaden zo žalobcami uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.

11.Odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie žalobcami uplatneného nároku, a odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne

závery súdu prvej inštancie vo veci a odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného
vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej
inštancie odchýliť, na čom nič nemení ani odvolanie, v ktorom sa v podstate iba opakujú skutočnosti
tvrdené už v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa súd riadne vyrovnal.

12.Na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku (§ 387 ods.2) možno doplniť nasledovné:

13.Predmetom konania je určenie, že nehnuteľnosť, zapísaná na LV č. XXX parcely registra „C“ parcelné
číslo 129 - orná pôda, o výmere 1 171 m2, katastrálneho územia Y. patrí do dedičstva po neb. Š. R.
I.. Q., V.. X.XX.XXXX, O. XX.XX.XXXX, V. P. Y. Č.. XX.

14.1.V konaní nebolo sporné, že nebohá Š. R. I.. Q. 14.4.1960 nadobudla do svojho výlučného
vlastníctva, na základe kúpnopredajnej zmluvy od predávajúcich I. J., I. K. D. I. Ľ. nehnuteľnosť, ktorá
bola zapísaná v pozkn. zápisnici č. 314 mpč. 219 v kat. území Obce Pašková vo výmere 5,5 árov za
vzájomne dojednanú kúpnu cenu 3 000,- Kčs, že kúpnopredajná zmluva bola uzavretá pred vtedajším

MNV v Paškovej, podpísaná predsedom MNV a opečiatkovaná pečiatkou MNV v Paškovej, ale nebola
zapísaná v katastri nehnuteľností, že predmetná nehnuteľnosť v rozhodnutí o dedičstve po nebohej Š.
R., vedenej pod sp. zn. D 1091/90 na Štátnom notárstve v Rožňave prejednaná nebola.
14.2.Rovnako nebolo sporné, že právny predchodcovia žalovaných, spornú nehnuteľnosť ešte v roku
1967 kúpili N. Š. do bezpodielového spoluvlastníctva s manželkou F. Š.N. I.. Q., 18.3.1967 zmluvou

uzavretou medzi P. R. a Ondrejom Šebóom, že predmetom predaja v spomenutej zmluve je pritom
parcela č. 219, a že ide o pozemok predošle získaný kúpou od J. I.. Sporná nehnuteľnosť bola následne
prevedená na ich dcéry F. P., I.. Š. D. D.Ó. X., I.. Š.N. (intervenientky na strane žalovaných), ktorénásledne na základe kúpnej zmluvy z 17.12.2012 previedli spornú nehnuteľnosť na žalovaných I. L. D.
R. L..
14.3.Taktiež nebolo sporné, že nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu bola oplotená.

15.1.Žalobcovia v konaní preukázali, že ich právna predchodkyňa, Š. R. I.. Q. kúpnopredajnou
zmluvou zo 14.4.1960 nadobudla do svojho výlučného vlastníctva, od predávajúcich I. J., I. K. D. I. Ľ.
nehnuteľnosť, ktorá bola zapísaná v pozkn. zápisnici č. 314 mpč. 219 v kat. území Obce Y. vo výmere
5,5 árov za vzájomne dojednanú kúpnu cenu 3 000,- Kčs.

15.2.V zmysle identifikácie zodpovedá parcele 219, vedenej na LV č. XXX parcely registra C, parcela č.
129, vedenej Okresným úradom Rožňava, Obec Pašková, kat. územie Y.. Z výkazu výmer je zrejmé, že
v k. ú. Y., parc. KN-E 219 o výmere 1171 m2 orná pôda zaniká a vzniká parc. č. 129 o výmere 1171 m2.
15.3.Žalobným petitom sa žalobcovia domáhajú, aby súd určil, že nehnuteľnosť, zapísaná na LV č. XXX
parcely registra „C“ parcelné číslo 129 - orná pôda, o výmere 1 171 m2, katastrálneho územia Y. patrí
do dedičstva po neb. Š. R. I.. Q., V.. X.XX.XXXX, O. XX.XX.XXXX, V. P. Y. Č.. XX, pričom žalobcovia

nepreukázali, na základe akého titulu sa domáhajú vlastníctva k celej parcele, teda aj k výmere 621 m2
(1171 - 550), ktoré právna predchodkyňa žalobcov na základe uvedenej kúpnej zmluvy nenadobudla.
15.4.Na základe uvedeného je možné uzavrieť, že žalobcovia v konaní nepreukázali, aby ich právna
predchodkyňa neb. Š. R. I.. Q.Á. nadobudla do svojho vlastníctva nehnuteľnosť, zapísaná na LV č. XXX
parcelyregistra„C“parcelnéčíslo129-ornápôda, ovýmere1171m2, katastrálnehoúzemiaY.resp.,že

v čase smrti jej táto nehnuteľnosť vlastnícky patrila, takže aj z uvedeného dôvodu je žaloba nedôvodná.

16.1.Žalobcovia poukázali, že predmetnú nehnuteľnosť odo dňa kúpy užívali vrátane právnych
predchodcov a to od r. 1960 až do r. 2004 - vyše 40 rokov a preto sú toho názoru, že splnili podmienky
na vydržanie tejto nehnuteľnosti.

16.2.Žalovaní v konaní tvrdili, že ich právni predchodcovia F. P., I.. Š. D. D. X., I.. Š.N. nadobudli
nehnuteľnosť od rodičov N. Š.D., po ktorom zdedili polovicu (D 1042/83 a druhú polovicu nadobudli od
matky F. Š.N. darom v roku 1995), a že spornú nehnuteľnosť rodičia (N. Š. D. F. Š.N.) ešte v 18.3.1967
kúpili do bezpodielového spoluvlastníctva zmluvou uzavretou medzi P.N. R. D. N. Š.N., že predmetom
predaja v spomenutej zmluve je parcela č. 219, a že ide o pozemok predošle získaný kúpou od J. I.. Na

preukázanie tohto tvrdenia predložili Dohodu z 18.3.1967.
16.3.Vychádzajúc z tvrdení žalobcov, že v roku 1960 P. (P.) R. D. Š. R. neboli manželmi je možné
dôvodne predpokladať, že Š. R. kúpila časť pozemku o výmere 550 m2 (kúpnu zmluvu žalobcovia
predložili)aP.(P.)R.kúpildruhúčasťpozemkuovýmere621m2(kúpnuzmluvužalobcovianepredložili),
ktorú predal „tú istú plochu“ za 3000 Kčs. Aj keď nešlo o perfektnú zmluvu, ktorá nebola evidovaná v

katastri nehnuteľnosti, bola spôsobilým titulom na vydržanie predmetnej nehnuteľnosti.
16.4.Právni predchodcovia žalovaných tvrdili, že užívali celý pozemok, ktorý bol oplotený a žalobcovia
nepreukázali, aby právnym predchodcom žalovaných v tom bránili a za celý pozemok platili dane.
Žalobcami tvrdená skutočnosť, že oni pozemok dávali kosiť nie je spôsobilou ani vyvrátiť tvrdenie,
že právni predchodcovia žalovaných užívali pozemok a ani, že by samotní žalobcovia resp. právny

predchodcovia žalobcov tento pozemok reálne využívali, lebo na kosenie mali mať súhlas od N. Š.D. a
teda nesprávali sa správali tak, ako keby im predmetná nehnuteľnosť patrila do vlastníctva.

17.1.Podľa čl. 20 ods.1 Ústavy SR má každý právo vlastniť majetok a vlastnícke právo všetkých
vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

17.2.Z tohto ustanovenia vyplýva povinnosť verejnej moci konať tak, aby do vlastníckeho práva
jednotlivca sama nezasahovala, ale rovnako povinnosť poskytnúť vlastníkovi ochranu v prípade, keď je
jeho vlastnícke právo rušené či obmedzované zo strany tretích subjektov.

18.1.Podľa § 130 ods.1 OZ ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec

alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
18.2.Podľa § 130 ods.2 OZ ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako
vlastník, najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.

19.1.Podľa § 134 ods.1 OZ oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po

dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
19.2.Podľa § 134 ods.2 OZ takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť
predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených
právnických osôb ( § 125).19.3.Podľa § 134 ods.3 OZ do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej
držbe právny predchodca.
19.4.Podľa § 134 ods.4 OZ pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia

o plynutí premlčacej doby.

20.1.V tejto súvislosti je nutné poukázať na § 134 ods.1,2 OZ, ktorý upravuje vydržanie ako osobitný
originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe
inej skutočnosti ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku

kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť
nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom
táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti".
Opakom ovládania veci držiteľom je nečinnosť vlastníka.
20.2.Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je
neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak

tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu
titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží.
Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym.

21.1.Možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním bola opätovne zavedená do nášho právneho

poriadku až novelou vykonanou zákonom č. 131/1982 Zb, účinnou od 1. apríla 1983. Rozsah subjektov
vydržania bol však obmedzený (vydržanie bolo obmedzené na občanov) a rovnako bol obmedzený aj
rozsah predmetov vydržania, keď nebolo možné vydržať vlastnícke právo najmä k pozemkom. Novelou
Občianskeho zákonníka vykonanou zákonom č. 509/1991 Zb., účinnou od 1. januára 1992, boli tieto
obmedzenia odstránené.

21.2.V súvislosti s vydržaním vlastníckeho práva k pozemku predmetná novela umožnila započítanie
nepretržitej držby vykonávanej aj pred 1. januárom 1992, pričom držbu nekvalifikovala odlišne v
porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou. Ak teda držiteľ pozemku (t.j. ten, kto s pozemkom
nakladal ako s vlastným) spĺňal k 1. januáru 1992 podmienku nepretržitej držby trvajúcej po dobu desať
rokov, a zároveň bol držiteľom oprávneným (t.j. bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom,

že mu pozemok patrí), nadobudol k tomuto dňu vlastnícke právo k pozemku vydržaním.
21.3.Okrem spôsobilého predmetu vydržania a spôsobilého subjektu vydržania základnými
predpokladmi vydržania sú oprávnená držba a nepretržitosť tejto oprávnenej držby počas celej zákonom
ustanovenej doby.

22.Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobcovia pozemok využívali len na kosenie trávy, na čo
mali mať súhlas od N. Š.D. a teda nesprávali sa správali tak, ako keby im predmetná nehnuteľnosť
vlastnícky patrila.

23.1.Držba je faktický stav, pri ktorom má držiteľ vec vo svojej moci, užíva ju a požíva plody a úžitky z

nej, disponuje ňou, prípadne vykonáva činnosť, ktorá pripúšťa trvalý alebo opätovný výkon. Stotožňuje
sa aj s názorom, že tvrdenie držiteľa, o tom, že mu vec patrí, a že s ňou nakladá ako s vlastnou, musí
byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po
celú vydržaciu dobu dôvodné (R 8/1991)
23.2.Aj v kontexte s uvedeným, možno právnych predchodcov žalovaných označiť za oprávnených

držiteľov, že so zreteľom na všetky okolnosti boli dobromyseľní, že im vec patrí. Právne predchodkyne
žalovaných nepreviedli na žalovaných viac práv než samy mali, preto podľa názoru odvolacieho súdu
žalovaní v 1. a 2. rade nadobudli spornú nehnuteľnosť do vlastníctva.

24.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na

odvolacie konanie.

25.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26.1.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
26.2.Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.27.Žalobcovia neboli v odvolacom konaní úspešní, preto náhrada trov odvolacieho konania bola
priznaná žalovaným v 1. a 2. rade a intervenientke na strane žalovaných v plnom rozsahu.

28.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je

rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,

osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane preddiskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).