Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 1. november 2021

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 42Nt/47/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1720010240
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Mikulčík
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2021:1720010240.2

Uznesenie

Okresný súd Pezinok, samosudcom Marekom Mikulčíkom, v trestnej veci J. Z., ex cathedra dňa 2.
novembra 2021 v Pezinku, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 448 ods. 2 Trestného poriadku s poukazom na § 74 ods. 2 Trestného zákona,

sa u J. Z., F.. XX.XX.XXXX R. S., Q. T. S., H. H. XX, t. č. Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela,

Malacká cesta č. 63, Pezinok, bude pokračovať s výkonom ochranného ústavného psychiatrického a
sexuologického liečenia, uloženého mu uznesením Okresného súdu Malacky, sp. zn. 3Nt/52/2019 zo
dňa 02.03.2020.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 19. mája 2020 oznámila Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela, Malacká cesta č. 63, Pezinok
(ďalej len „PNPP Pezinok“) Okresnému súdu Malacky, ktorý následne oznámenie odstúpil tunajšiemu

súdu, že J. Z. nastúpil dňa 25. novembra 2019 na výkon ochranného ústavného psychiatrického
a sexuologického liečenia na základe uznesenia a nariadenia Okresného súdu Malacky, sp. zn.
3Nt/52/2019 zo dňa 02.03.2020.

Nakoľko podľa § 448 ods. 2 Tr. poriadku, je potrebné raz ročne preskúmavať dôvody trvania ochranného
liečenia, požiadal Okresný súd Pezinok dňa 10. marca 2021 PNPP Pezinok o podanie správy o

zdravotnom stave pacienta u J. Z. a Okresný súd Malacky požiadal o zapožičanie spisu sp. zn.
3Nt/52/2019.

Z predložených listinných dôkazov vyplynulo nasledovné:

Samosudkyňa Okresného súdu Malacky uznesením sp. zn. 3Nt/52/2019 zo dňa 02.03.2020 rozhodla o

uložení ústavného ochranného psychiatrického a sexuologického liečenia u J. Z..

Dňa11.05.2020súdnatajomníčkaOkresnéhosúduMalackynariadilaJ.Z.výkonústavnéhoochranného
liečenia v Psychiatrickej nemocnici Philippa Pinela, Malacká cesta 63, Pezinok (ďalej aj „PNPP
Pezinok“).

Zo znaleckého posudku č. 73/2019 vypracovaného MUDr. Ivanom Andrém, znalcom z odboru
zdravotníctvo, odvetvie psychiatria vyplýva, že J. Z. trpí vážnym duševným ochorením a to: i/ demenciou
zmiešaného typu, ii/ sexuálnou deviáciou súvisiacou s jeho vekom a to pedofíliou stareckého typu. Na
základe uvedeného znalec navrhol J. Z. uložiť ochranné psychiatrické a sexuologické liečenie ústavnou
formou. Zo znaleckého posudku ďalej vyplýva, že obvinený má zníženú súdnosť a kritičnosť, pričom
jeho pobyt na slobode môže byť pre spoločnosť nebezpečný.Dňa 23.03.2021 bola tunajšiemu súdu doručená správa od PNPP Pezinok v rámci preskúmania trvania
výkonu ochranného psychiatrického a sexuologického liečenia ústavnou formou, na základe ktorej
bolo zistené, že J. Z. má nastavenú psychiatrickú medikáciu. Absolvoval sexuologické vyšetrenie

s odporúčaním pokračovať v nami nastavenej psychiatrickej medikácii. Počas hospitalizácie u
menovaného zaznamenali dvakrát sexuálne deliberované správanie napriek upozorneniam, potrebná
bola úprava psychiatrickej medikácie. Následne V PNPP Pezinok už nezaznamenali takéto poruchy
v správaní ako ani iné poruchy správania. Pacient formálne spolupracuje, avšak pretrváva u neho
nekritickosť k okolnostiam vedúcim k nariadeniu ochranného psychiatrického liečenia, čo naďalej

predstavuje riziko pri eventuálnom prepustení do domáceho prostredia.

§ 448 Trestného poriadku ustanovuje:

„(1) O prepustení z ochranného liečenia alebo o jeho ukončení rozhodne na návrh prokurátora,
obvineného alebo liečebného zariadenia alebo aj bez takého návrhu predseda senátu súdu, v ktorého

obvode sa ochranné liečenia vykonáva; ak rozhoduje na návrh, rozhodne najneskôr do 30 dní od
doručenia návrhu súdu.
(2) Predseda senátu súdu, v ktorého obvode sa ochranné liečenie v zariadení ústavnej zdravotnej
starostlivosti vykonáva, najmenej raz ročne preskúma, či dôvody ochranného liečenia trvajú. Ak dôvody
ochranného liečenia pominuli, postupuje podľa odseku 1, inak rozhodne, že vo výkone ochranného

liečenia sa bude pokračovať.
(3) Proti uzneseniu podľa odsekov 1 a 2 je prípustná sťažnosť, ktorá má v prípade, ak ju podá prokurátor
proti uzneseniu o prepustení z ochranného liečenia alebo ukončení ochranného liečenia, odkladný
účinok.“

§ 74 Trestného zákona ustanovuje:

„(1) Ak sa ochranné liečenie ukladá popri nepodmienečnom treste odňatia slobody, jeho výkon sa
spravidla začína po nástupe výkonu trestu v ústave na výkon trestu. V ostatných prípadoch sa ochranné
liečenie vykonáva spravidla v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti. Ak možno vzhľadom na

povahuchorobyaliečebnémožnostiočakávať,žeúčelsplníajambulantnéliečenie,môžesúdnariadiťaj
tento spôsob liečenia, prípadne ústavné liečenie zmeniť na ambulantné liečenie alebo v odôvodnenom
prípade aj naopak. Ak dĺžka výkonu trestu odňatia slobody v ústave na výkon trestu nepostačí na
splnenie účelu ochranného liečenia, súd môže rozhodnúť o jeho pokračovaní v liečebnom alebo
ambulantnom zariadení.

(2) Ochranné liečenie potrvá, kým to vyžaduje jeho účel. Trvanie ochranného liečenia uloženého
páchateľovi, ktorý užíva návykovú látku a spáchal trestný čin pod jej vplyvom alebo v súvislosti s jej
užívaním, môže byť však ukončené, ak sa počas jeho výkonu zistí, že jeho účel nemožno dosiahnuť. O
prepustení z ochranného liečenia rozhoduje súd.

(3) Od výkonu ochranného liečenia súd upustí, ak zaniknú pred jeho začatím okolnosti, pre ktoré bolo
uložené.“

Podľa § 291 Trestného poriadku, na verejnom zasadnutí rozhoduje súd, ak to zákon výslovne
ustanovuje.

Podľa § 301 Trestného poriadku, na neverejnom zasadnutí rozhoduje senát tam, kde nie je zákonom
predpísané, že sa rozhoduje na hlavnom pojednávaní alebo na verejnom zasadnutí.

Podľa § 303 Trestného poriadku, samosudca neverejné zasadnutie nevykonáva.

Podľa § 10 ods. 6 Trestného poriadku, predsedom senátu sa na účely tohto zákona rozumie aj
samosudca, ak z jednotlivých ustanovení tohto zákona nevyplýva niečo iné.

Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej

medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Pokiaľ Trestný poriadok v ustanovení § 448 Trestného poriadku, vo vykonávacom konaní zveruje
kompetenciu rozhodnúť o tom, či má výkon ochranného liečenia pokračovať, resp. kompetenciurozhodnúť o prepustení z ochranného liečenia alebo kompetenciu rozhodnúť o jeho ukončení
výslovne predsedovi senátu súdu, v ktorého obvode sa ochranné liečenie vykonáva a zároveň výslovne
neustanovuje, že pri rozhodovaní podľa § 448 Trestného poriadku rozhoduje predseda senátu na

verejnom zasadnutí, dospel samosudca Okresného súdu Pezinok aplikáciou citovaných ustanovení
Trestného poriadku k záveru, že na rozhodovanie v zmysle § 448 Trestného poriadku nemôže
samosudca nariaďovať verejné zasadnutie, pretože mu to Trestný poriadok výslovne neustanovuje.
Ústavne konformným výkladom citovaných ustanovení Trestného poriadku nemožno prijať iný záver,
ako ten, že pri rozhodovaní podľa § 448 Trestného poriadku nemôže predseda senátu nariaďovať

verejné zasadnutie, ale má povinnosť rozhodnúť tzv. od stola (ex cathedra).

Z hľadiska systematického výkladu citovaných ustanovení Trestného poriadku zároveň platí, že pokiaľ
Trestný poriadok samosudcovi vôbec neumožňuje vykonávať neverejné zasadnutie, musí samosudca
rozhodujúci vo vykonávacom konaní podľa § 448 Trestného poriadku rozhodovať len tzv. od stola (ex
cathedra).

Rozhodujúc ako samosudca Okresného súdu Pezinok som na podklade listinných dôkazov dospel
k záveru, že dôvody pre ktoré bolo pacientovi Stanislavovi Orgoňovi uložené ústavné ochranné
psychiatrické liečenie nepominuli a i naďalej trvajú, preto je účelné aj naďalej pokračovať u menovaného
vo výkone predmetnej ústavnej ochrannej psychiatrickej a sexuologickej liečby.

To sú rationis decidendi, pre ktoré som rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto uznesenia.

Už len ako obiter dictum svojho rozhodnutia dodávam stručný, systematický výklad ustanovení prvého
dielu, druhej hlavy, štvrtej časti Trestného poriadku v spojení s ustanoveniami piateho dielu, druhej

hlavy, prvej časti Trestného zákona, nakoľko som rozhodujúc počas svojej päťročnej praxe v obvode
tunajšieho súdu, v ktorom sa nachádza Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela zistil, že právnici, ktorí
s týmito ustanoveniami prichádzajú do styku zväčša sporadicky, im nie vždy rozumejú.

Štvrtá časť Trestného poriadku upravuje postup súdu vo vykonávacom konaní, pričom výkon

ochranného liečenia je konkrétne upravený v ustanoveniach prvého dielu, druhej hlavy tejto časti
Trestného poriadku (§ 445 až § 448a). Na procesný postup súdu v prípade rozhodovania o výkone
ochranného liečenia sa pritom (pokiaľ ide o formu rozhodnutia a spôsob rozhodovania) nepochybne
vzťahujú aj ustanovenia prvej a tretej časti Trestného poriadku.

Súd je široký pojem, nutno teda zodpovedať otázky, kto rozhoduje v jeho mene (súdny tajomník, vyšší
súdny úradník, sudca pre prípravné konanie, samosudca, predseda senátu, senát), čím rozhoduje
(opatrením, príkazom, trestným rozkazom, uznesením, rozsudkom) a ako rozhoduje (od stola, na
hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí, na neverejnom zasadnutí) .

Ochranné liečenie možno obvinenému v súdnom konaní uložiť buď na hlavnom pojednávaní alebo na
verejnom zasadnutí. Ukladá ho buď samosudca, alebo senát a to rozsudkom na hlavnom pojednávaní
(§ 289 ods. 1 Tr. por.), alebo uznesením na verejnom zasadnutí (§ 289 ods. 2 Tr. por.). V závislosti od
toho, či bolo ochranné liečenie uložené samosudcom alebo senátom sa následne odvíja i to, či o ňom
vo vykonávacom konaní rozhoduje samosudca alebo senát, resp. iba predseda senátu.

Pri ukladaní ochranného liečenia na hlavnom pojednávaní, či verejnom zasadnutí súd nikdy vopred
neurčuje dobu jeho trvania, pretože v zmysle § 74 ods. 2 Trestného zákona ochranné liečenie potrvá,
kým to vyžaduje jeho účel. Vždy však v zmysle § 74 ods. 1 Trestného zákona určuje, či má ochranné
liečenie prebiehať ambulantnou alebo ústavnou formou.

Po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo obvinenému uložené ochranné liečenie má predseda senátu
súdu, ktorý ochranné liečenie uložil povinnosť takéto rozhodnutie vykonať, resp. jeho výkon zariadiť v
zmysle § 406 ods. 1 veta tretia Trestného poriadku. V praxi sa tak deje nariadením výkonu uloženého
ochranného liečenia podľa § 445 Trestného poriadku, ktoré má povahu opatrenia. Ustanovenie § 445

Trestného poriadku nehovorí o tom, že by mal o nariadení výkonu ochranného liečenia predseda
senátu rozhodovať na verejnom zasadnutí, teda je zrejmé, že zákonodarca počítal s tým, že v štádiu
po právoplatnom skončení trestného stíhania nie je nutné, aby výkon súdneho rozhodnutia zariaďoval
senát, ale postačí ak ho zariadi sám predseda senátu. Predseda senátu rozhoduje opatrením vydanýmod stola (ex cathedra) a proti jeho opatreniu nie je prípustný opravný prostriedok. V praxi mnohých
súdov sa využíva ustanovenie § 406 ods. 1 veta tretia Trestného poriadku, na základe ktorého predseda
senátu poverí vyššieho súdneho úradníka zariadiť výkon rozhodnutia o ochrannom liečení. Vyšší súdny

úradník potom o nariadení výkonu ochranného liečenia rozhoduje od stola (ex cathedra) sám opatrením,
proti ktorému takisto nie je prípustný opravný prostriedok.

Prebiehajúci výkon ochranného liečenia možno skončiť len jedným z nasledujúcich spôsobov: A/
upustením; B/ ukončením; C/ prepustením.

Ad A/: Od výkonu ochranného liečenie sa upúšťa vtedy, ak zaniknú ešte pred jeho začatím okolnosti,
pre ktoré bolo uložené (§ 74 ods. 3 Tr. zák.).

Pre úplnosť citujme ustanovenie § 447 Trestného poriadku:
„(1) O upustení od výkonu ochranného liečenia pred jeho začiatkom rozhodne súd, ktorý ochranné

liečenie uložil, a to na verejnom zasadnutí na návrh prokurátora, obvineného, jeho zákonného zástupcu,
osoby, ktorá by mohla za obvineného v jeho prospech podať odvolanie, alebo ak obvinený medzitým
nastúpil alebo absolvoval uloženú odvykaciu alebo inú liečbu v niektorom zdravotníckom zariadení, na
návrh ošetrujúceho lekára alebo aj bez takého návrhu.
(2) Proti uzneseniu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.“

Bezpochyby je tak rozhodnutie o upustení od ochranného liečenia zverené senátu, alebo samosudcovi
toho súdu, ktorý ho uložil a rozhoduje o ňom na verejnom zasadnutí samosudca, resp. senát uznesením,
proti ktorému je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Ad B/: Výkon prebiehajúceho ochranného liečenia možno v zmysle § 74 ods. 2 veta druhá Tr. zák.
ukončiť, ak sa počas jeho výkonu zistí, že jeho účel nemožno dosiahnuť (napr. liečebný ústav oznámi
súdu, že obvinený ktorému bolo nariadené protialkoholické liečenie nedokáže abstinovať).

Procesný postup súdu pri ukončení ochranného liečenia upravuje § 448 Trestného poriadku nasledovne:

„(1) O prepustení z ochranného liečenia alebo o jeho ukončení rozhodne na návrh prokurátora,
obvineného alebo liečebného zariadenia alebo aj bez takého návrhu predseda senátu súdu, v ktorého
obvode sa ochranné liečenia vykonáva; ak rozhoduje na návrh, rozhodne najneskôr do 30 dní od
doručenia návrhu súdu.

(2) Predseda senátu súdu, v ktorého obvode sa ochranné liečenie v zariadení ústavnej zdravotnej
starostlivosti vykonáva, najmenej raz ročne preskúma, či dôvody ochranného liečenia trvajú. Ak dôvody
ochranného liečenia pominuli, postupuje podľa odseku 1, inak rozhodne, že vo výkone ochranného
liečenia sa bude pokračovať.
(3) Proti uzneseniu podľa odsekov 1 a 2 je prípustná sťažnosť, ktorá má v prípade, ak ju podá prokurátor

proti uzneseniu o prepustení z ochranného liečenia alebo ukončení ochranného liečenia, odkladný
účinok.“.

Z citovaného ustanovenia § 448 Trestného poriadku predovšetkým vyplýva to, že príslušnosť rozhodnúť
o ukončení ochranného liečenia zákon zveruje predsedovi senátu (resp. v zmysle § 10 ods. 6 Trestného

poriadku aj samosudcovi), toho súdu, v ktorého obvode sa ochranné liečenia vykonáva. Keďže
zákonodarca si bol vedomý toho, že počet liečebných ústavov v ktorých sa ochranné liečenia ústavnou
formou vykonávajú je násobne menší, ako počet súdov, ktoré tieto ochranné liečenia ukladajú, nevložil
právomoc rozhodovať o ukončení ochranného liečenia senátu (ktorý by o tom musel rozhodovať na
verejnom, či neverejnom zasadnutí), ale zveril túto právomoc výslovne len predsedovi senátu (a tým

v zmysle § 10 ods. 6 Trestného poriadku aj samosudcovi) súdu, v ktorého obvode sa ochranné
liečenia vykonáva, čím mu umožnil rozhodovať o ukončení ochranného liečenia tzv. od stola (ex
cathedra), len na podklade listinných dôkazov a bez potreby vyslúchnutia obvineného. Zákonodarca
totiž nikde v § 448 Trestného poriadku neustanovuje, že pred rozhodnutím o ukončení ochranného
liečenia musí byť obvinený vyslúchnutý, ako je tomu v prípade rozhodovania o zmene spôsobu

výkonu ochranného liečenia podľa ustanovenia § 446 Trestného poriadku. Zároveň pokiaľ zákonodarca
výslovne neustanovuje, že pri rozhodovaní podľa § 448 Trestného poriadku rozhoduje predseda senátu
na verejnom zasadnutí, je zrejmé, že o ukončení ochranného liečenia má predseda senátu (samosudca)rozhodnúť uznesením vydaným tzv. od stola (ex cathedra), proti ktorému je prípustná sťažnosť, ktorá
má odkladný účinok vtedy, ak ju podá prokurátor.

Ad C/: Z výkonu prebiehajúceho ochranného liečenie možno obvineného prepustiť vtedy, ak dôvody
ochranného liečenia pominuli. Typicky sa tak deje na návrh liečebného zariadenia, resp. obvineného,
avšak môže k nemu prísť aj v prípade každoročného preskúmavania dôvodov trvania ochranného
liečenia.

Procesný postup súdu pri rozhodovaní o prepustení z ochranného liečenia upravuje § 448 Trestného
poriadku, ktoré už bolo vyššie citované a mutatis mutandis tak preň platí to, čo bolo vyššie uvedené
v rámci jeho výkladu. Je teda zrejmé, že ak z predložených listinných dôkazov vyplýva, že dôvody
ochranného liečenia pominuli, má predseda senátu (samosudca) rozhodnúť o prepustení z ochranného
liečenia uznesením vydaným tzv. od stola (ex cathedra), nakoľko mu čl. 2 ods. 2 Ústavy SR neumožňuje,
aby na rozhodovanie o prepustení z ochranného liečenia nariadil verejné zasadnutie. Proti takémuto

rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok vtedy, ak ju podá prokurátor.

Ani cez ustanovenie § 289 ods. 2 Trestného poriadku nemožno priamo vyvodiť možnosť predsedu
senátu/samosudcu rozhodovať vo vykonávacom konaní o prepustení z ochranného liečenia, či o jeho
ukončení na verejnom zasadnutí. Uvedené ustanovenie je totiž z hľadiska systematiky Trestného

poriadku zaradené do tretej časti (súdne konanie), tretej hlavy (hlavné pojednávanie), šiesteho dielu
(rozhodnutie súdu na hlavnom pojednávaní) a rieši procesný postup súdu pri rozhodovaní o ukladaní
ochranného opatrenia a nie procesný postup súdu pri rozhodovaní o ďalšom výkone ochranného
opatrenia, ktoré už bolo rozhodnutím súdu (trestným rozkazom, rozsudkom na hlavnom pojednávaní,
uznesením na verejnom zasadnutí) v minulosti uložené.

Na záver súd uvádza, že súčasné znenie ustanovenia § 448 ods. 2 Trestného poriadku, bolo
novelizované zákonom č. 5/2009 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.02.2009 a ustanovuje postup,
aby rozhodnutie o pokračovaní vo výkone ochranného liečenia vydal predseda senátu, resp. samosudca
ex cathedra (tzv. od stola), bez nariadenia verejného zasadnutia. Naproti tomu právna úprava platná

a účinná pred vyššie uvedenou novelou Trestného poriadku ustanovovala, že súd, v ktorého obvode
sa ochranné liečenie vykonáva, najmenej raz ročne na verejnom zasadnutí preskúma, či dôvody
ochranného liečenia trvajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, v lehote troch pracovných dní odo dňa jeho oznámenia.

Sťažnosť podaná prokurátorom má odkladný účinok.