Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. november 2021

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 40C/27/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1421201369
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Kubiš
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2021:1421201369.4

Uznesenie

ECLI:SK:OSBA4:2021:1421201369.4
Okresný súd Bratislava IV v spore žalobkyne: T. T., G.. T., B.. XX.XX.XXXX, O. X. O. XXXX/XX, XXX XX
X., proti žalovaným: 1/ Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor, Ružová dolina 27, 821 09 Bratislava,
2/ Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor, Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, 3/ Štátne notárstvo
Bratislava 4 v Bratislave, o neúplnom podaní, takto

r o z h o d o l :

Súd podanie žalobkyne doručené súdu dňa 21.05.2021 o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 21.05.2021 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie označené ako „Žaloba o ochranu
vlastníckych práv a vydanie dokladov“, ktorým žalobkyňa žiadala, aby súd vydal nasledovný rozsudok:
„Žalovaný v 1. a 2. rade je povinný vydať žalobcovi všetky doklady, ktoré boli podkladom pre dedičské
konanie a ktoré viedli k vydaniu právoplatného dedičského rozhodnutia D393/84 zo dňa 6.9.1984.

Žalovaný v l. rade je povinný vydať žalovanému doklady o tom, ako a či bolo dedičské rozhodnutie
D393/84 zavedené do evidencie katastra. Je povinný poskytnúť všetky doklady zo zbierky listín ako sú
identifikácia nehnuteľností, geometrické plány, kúpne zmluvy či iné ostatné doklady.
Žalovaný v l. rade je povinný, ak dedičské rozhodnutie D393/84 bolo zavedené do evidencie katastra,
vydať žalobcovi register pôvodného stavu a všetky doklady s tým súvisiace a až do doriešenia
vlastníckych práv žalobcu nevykonávať žiadne neoprávnené prevody a zápisy v evidencii nehnuteľností

katastra.“. Žalobkyňa vo svojom podaní uviedla, že Štátne notárstvo Bratislava 4 v Bratislave vydalo
dedičské Rozhodnutie D393/84 po jej nebohej T. K. T., Z. XX.X.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 6.9.1984. Predmetom dedičstva je nehnuteľný majetok nachádzajúci sa v kat. území Z.V. X. W..Ú..
X. V. vyčíslené v dedičskom rozhodnutí pod bodom II. a to celosti, čo je poľnohospodárska pôda v
bezplatnom užívaní soc. organizácii, ktorú nadobúdajú zo zákona v I. skupine a podľa dedičskej dohody
deti poručiteľkine l. Y. T., X. Š. T., X. T. T.Č., X. H. Z. v rovnakých podieloch podľa údajov, tak ako

sú uvedené v dedičskom rozhodnutí. Po nadobudnutí právoplatnosti dedičského rozhodnutia, Štátne
notárstvo malo zo zákona povinnosť toto dedičského rozhodnutie aj so všetkými súvisiacimi dokladmi,
ktoréslúžiliakopodkladkvydaniudedičskéhorozhodnutia,zaslaťnaevidenciudokatastra.ČitakŠtátne
notárstvo v Bratislave 4 vykonalo, nemá vedomosť z dôvodu , že kataster jej doklady poskytnúť odmieta.
Preto jej žaloba smeruje proti žalovanému Štátnemu notárstvu pod poradovým číslom 2. V prípade, ak
Štátne notárstvo konalo v súlade so zákonom a zaslalo právoplatné dedičské rozhodnutie aj so všetkými

súvisiacimidokladminakataster,potomkatastermalzákonnúpovinnosťbezodkladnevykonaťevidenciu
nehnuteľností v súlade s úradnou listinou - právoplatným dedičským rozhodnutím a na tomto rozhodnutí
vyznačiť všetky údaje o položke výkazu zmien. Kataster jej odmieta vydať všetky doklady, aj zo zbierky
listín, ktoré má v evidencii a dokladujú jej vlastníctvo k spoluvlastníckemu podielu k nehnuteľnostiam
v právoplatnom dedičskom rozhodnutí D393/84 uvedené. Tento stav jej bráni vysporiadať si majetkové
pomery v rodine, uplatniť si vlastnícke práva a podľa slobodnej vôle a rozhodnutia nakladať so svojim

vlastníctvom tak, aby mohla z neho ona a jej rodina úžitok a nie tak, aby o jej vlastníctve rozhodovali a
nakladali protiprávne cudzie osoby alebo štát.2. Uznesením č.k. 40C/27/2021-19 zo dňa 27.09.2021 súd vyzval žalobkyňu, aby v lehote 10 dní opravila
a doplnila svoje podanie s poučením ako má nedostatky odstrániť. Zároveň súd žalobkyňu poučil, že

ak v stanovenej lehote svoje podanie nedoplní, resp. neopraví súd jej podanie v zmysle § 129 ods. 3
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „ C.s.p.“) odmietne.

3. Vyššie uvedené uznesenie bolo žalobkyni doručené v súlade s § 113 C.s.p. dňa 21.10.2021, keď
žalobkyňa bezdôvodne odoprela prijať doručovanú písomnosť. Do dnešného dňa pritom svoje podanie

žiadnym spôsobom nedoplnila ani neopravila.

4. Podľa § 129 ods. 1 C.s.p. ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje,
alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie
doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.

5. Podľa § 129 ods. 2 C.s.p. v uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo
nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť.

6. Podľa § 129 ods. 3 C.s.p. ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie

odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.

7. Keďže žalobkyňa v súdom stanovenej lehote neodstránila nedostatky svojho podania, ktoré tak
napriek výzve súdu nespĺňa zákonné náležitosti riadnej žaloby podľa § 127 v spojení s § 132 a nasl.
C.s.p.,apreuvedenýnedostatokniejemožnévkonanípokračovať,súdjejpodanievzmysle citovaného

ustanovenia § 129 ods. 3 C.s.p. odmietol.

8. V prvom rade súd poukazuje na to, že žalobkyňa vo svojom podaní doručenom súdu dňa 21.05.2021
neoznačila riadne všetkých žalovaných. Prenášanie povinnosti strany súdneho konania (tu žalobkyne)
riadne označiť žalovaný subjekt, ktorá povinnosť vyplýva žalobkyni zo zákona (§ 132 C.s.p.), na súd,

nie je prípustné, o.i. by to znamenalo porušenie požiadavky, aby súd v súdnom konaní postupoval
nestranne. Zisťovanie chýbajúcich identifikačných údajov pre niektorú stranu sporu (tu pre žalobkyňu)
resp. identifikáciu žalovaného subjektu ako takého (v posudzovanom prípade žalovaného 3/) by
znamenalo pomoc súdu pre stranu, čo je neprípustné. Zodpovednosť za riadne označenie žalovaného
znáša žalobca, ktorý je povinný vynaložiť všetko potrebné úsilie na jeho správne a presné označenie na

základe dostupných informačných systémov, a nie je povinnosťou súdu o správnej identite žalovaného
namiesto žalobcu pátrať, a ani ju za neho zisťovať a doplňovať. Zo žiadneho ustanovenia Civilného
sporového poriadku nevyplýva povinnosť poskytnúť žalobcovi súčinnosť pri splnení jeho povinnosti
riadne označiť žalovaného v žalobe. Civilný sporový poriadok je založený na zásade kontradiktórnosti
konania a z nej vyplývajúceho princípu rovnosti zbraní a je postavený na rešpektovaní rovnosti strán

v konaní. Zásada rovnosti strán v civilnom procese sa prejavuje vytváraním rovnakých procesných
podmienok a rovnakého procesného postavenia subjektov, o právach a povinnostiach ktorých rozhoduje
civilný súd (porov. uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 8Co/142/2020-52 zo dňa 16.03.2021).
Vychádzajúc z uvedeného možno konštatovať, že žalobkyňa neoznačila ani jedného zo žalovaných
riadne v súlade s ustanovením § 133 ods. 2 C.s.p. a tento nedostatok neodstránila ani na základe výzvy

súdu (uznesením č.k. 40C/27/2021-19 zo dňa 27.09.2021).

9. Žalobkyňa tiež neuviedla vo svojom podaní jasný, určitý a zrozumiteľný petit (žalobný návrh), ktorý
by bol materiálne vykonateľný. Petit, v ktorom žalobca uvádza, ako by podľa jeho želania mal súd
rozhodnúť, resp. ako by mal znieť výrok jeho rozsudku, je pritom najdôležitejšou obsahovou náležitosťou

žaloby. Ním zároveň stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze toho, o čom
a ako má rozhodnúť. Keďže ide o návrh súdneho výroku, kladie zákon na formuláciu petitu určité
požiadavky, rešpektovaním ktorých sa zabezpečuje presnosť a určitosť (teda aj vykonateľnosť) výrokov
rozsudkov. Presný a určitý petit je pre súd rámcom rozhodovania, z ktorého nesmie vybočiť a ktorý
môže prekročiť len v taxatívne vymedzených prípadoch (§ 216 ods. 2 C.s.p.). Žalobný petit (návrh na

výrok rozsudku súdu) musí byť presný, určitý a zrozumiteľný a musí zodpovedať skutkovému žalobnému
deju. Súd musí celkom presne vedieť, o čom má konať a rozhodnúť, lebo súd nemôže stranám
priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než sú navrhované. Žalobný petit je nesprávny vtedy, ak
vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností je neúplné, nepresné, neurčité alebo nezrozumiteľnédo takej miery, že prevzatie takéhoto petitu do výroku súdneho rozhodnutia by malo za následok jeho
nevykonateľnosť z materiálneho hľadiska, čím by s takýmto rozhodnutím nebolo možné spájať právne
účinky, ktoré žalobca začatím konania sledoval. Uvedené požiadavky nie sú formálne, ale nevyhnutné

pre výsledok konania, teda pre to, aby rozhodnutie bolo vykonateľné a aby mohli nastať účinky žalobcom
zamýšľané. Žalobca uvedie čoho sa domáha vtedy, ak v žalobe presne, určite a zrozumiteľne označí
(tak, aby bolo možné z obsahu návrhu bez pochybností dovodiť) povinnosť, ktorá má byť žalovanému
rozhodnutím súdu uložená alebo spôsob určenia práva či právnej skutočnosti. V sporovom konaní stíha
žalobcu zodpovednosť za voľbu žaloby, za jej obsah a za formuláciu žalobného petitu, súd je povinný

ho len poučiť v intenciách jeho procesných práv a povinností, nemôže však za žalobcu vykonať priamu
vecnú formuláciu návrhu výroku rozsudku a vymedziť za neho relevantný skutkový dej, či poučiť ho o
vhodnosti voľby tej ktorej žaloby v konkrétnom prípade (porov. uznesenie Krajského súdu v Bratislave
č.k. 8Co/142/2020-52 zo dňa 16.03.2021). Žalobkyňou zvolené petity v jej podaní doručenom súdu
dňa 21.05.2021 tieto náležitosti nespĺňali, keď žalobkyňa nešpecifikovala presne, ktorý zo žalovaných
má aké konkrétne povinnosti splniť (aké doklady vydať), ďalej nešpecifikovala, do doriešenia akých

vlastníckychprávžalobkynenemáktorýzožalovanýchnevykonávaťaké„neoprávnenéprevodyazápisy
v evidencii nehnuteľností katastra“, neuviedla, či v prípade tohto nároku sa jedná o návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia alebo o iný nárok (aký), pričom tieto nedostatky neodstránila ani na základe
výzvy súdu (uznesením č.k. 40C/27/2021-19 zo dňa 27.09.2021).

10. Žalobkyňa napokon vo svojom podaní neuviedla v dostatočnom rozsahu ani skutkové tvrdenia
odôvodňujúce žalovaný nárok. K tomu, aby bol dosiahnutý účel súdneho konania, sú sporové
strany povinné predovšetkým tvrdiť všetky pre rozhodnutie veci významné skutočnosti. V žalobe je
potrebné vykonať zásadné určenie skutku tak, aby bola žaloba prejednateľná, t.j. aby skutkový dej bol
nezameniteľne vymedzený rozhodujúcimi skutočnosťami. Nedostatok uvedenej náležitosti žaloby bráni

jej vecnému prejednaniu a pokračovaniu v konaní, ak žaloba neobsahuje vôbec žiadne vymedzenie
rozhodujúcich skutočností alebo ich vymedzenie je natoľko neúplné, neurčité alebo nezrozumiteľné,
že bez ďalšieho nie je možné určiť, aký skutok má byť predmetom konania, alebo medzi tvrdenými
skutočnosťami a žalobným petitom je logický rozpor (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Českej
republiky sp. zn. 22 Cdo/4457/2007 zo dňa 04.12.2007, obdobne sp. zn. 25 Cdo/2142/2004 zo dňa

08.12.2004). Žalobca je pritom ten, kto sa obrátil so svojou žalobou na súd. Je preto výlučným právom
(a zároveň aj povinnosťou) žalobcu vymedziť dostatočne presným, určitým a zrozumiteľným spôsobom
skutok, z ktorého vplýva žalovaný nárok, a to tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným skutkom. Na to
slúžia práve skutkové tvrdenia, ktoré tvoria jednu z najpodstatnejších náležitostí každej žaloby. Opísanie
rozhodujúcich skutočností pritom nie je možné nahradiť ani odkazom na označené dôkazy (§ 132 ods.

2 C.s.p.). Súd nemôže do tohto výsostného práva žalobcu žiadnym spôsobom zasahovať a pasivita
žalobcu v tomto smere nemôže byť nahradená aktivitou súdu. Pritom platí, že neodstránenie uvedeného
nedostatku samotným žalobcom spôsobuje, že súd nemôže v konaní pokračovať (keďže nevie, o čom
a na podklade čoho má konať) a musí podanie odmietnuť. Uvedené platí aj na posudzovanú vec,
keďže žalobkyňa vo svojom podaní neuviedla v dostatočnom rozsahu skutkové tvrdenia odôvodňujúce

žalovaný nárok, nie je možné dostatočne presne a určito identifikovať skutok, o ktorom má súd konať, a
nie je ani zrejmé, aká príčinná súvislosť je medzi skutkovými tvrdeniami žalobkyne a žalobným petitom.

11. Všetky vyššie uvedené vady podania žalobkyne vo vzájomnej súvislosti (ale aj jednotlivo) mali
pritom za následok, že pre uvedený nedostatok nebolo možné v konaní ďalej riadne pokračovať, a preto

neostávalo súdu iné ako podanie žalobkyne doručené súdu dňa 21.05.2021 v súlade s § 129 ods. 3
C.s.p. odmietnuť.

12. Na záver súd poukazuje tiež na to, že žalobkyňu sa pokúsil dvakrát predvolať na informatívny
výsluch,naktorommalvúmyslevpriamejosobnejsúčinnostisožalovanouvykonaťpokusoodstránenie

nedostatkov jej podania a po ich odstránení ju prípadne vyzvať na späťvzatie žaloby v súlade s § 138
C.s.p.. Ani na jeden informatívny výsluch sa pritom žalobkyňa nedostavila.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Bratislava IV.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh).