Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. január 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/74/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4621010234
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Kubáňová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4621010234.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a sudcov
JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD. a JUDr. Lenky Formel Kováčovej, PhD., v trestnej veci
obžalovaného O. A., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2, odsek 3 písmeno c/
Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného O. A., proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany sp. zn.
8T/3/2021 zo dňa 27.10.2021, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 12. januára 2022, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného O. A. z a m i e t a, pretože
nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Topoľčany (ďalej len súd I. stupňa) bol obžalovaný O. A. (ďalej
len obžalovaný) uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm.
c/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že:

hoci mu z ustanovení Zákona o rodine vyplýva povinnosť vyživovať svoje dieťa a to maloletého W. nar.
XX.XX.XXXX, pričom rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp.zn. 9P/91/2015 zo dňa 17.09.2015,
právoplatného dňa 05.10.2015 bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 100,- Eur vždy do 15-
teho dňa mesiaca vopred k?rukám matky A. B., bytom G. K. č.XXX, vyživovaciu povinnosť si v mieste
bydliska ako aj na iných miestach riadne neplnil, plneniu sa úmyselne vyhýbal tým, že ako súkromný
podnikateľ nevykazoval zisky, napriek tomu si iné vhodné zamestnanie nehľadal, pretože sa neprihlásil

na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, čím mu za obdobie od mesiaca marec 2020 do 23.09.2020
vznikol dlh na výživnom matke A. B. vo výške 700,-Eur, hoci bol trestným rozkazom Okresného súdu
Topoľčany sp.zn. 1T/5/2018 zo dňa 01.02.2018, právoplatného dňa 30.03.2018 za taký čin odsúdený.
Za to mu bol podľa § 207 ods. 3 Tr. zák., za zistenej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Tr. zák., za
zistenej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr. zák., postupom podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. uložený
trest odňatia slobody vo výmere 1 rok a 6 mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr.

zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podal odvolanie obžalovaný, prostredníctvom
svojho obhajcu, čo do výroku o treste.
VpísomnýchdôvodochodvolaniavytýkalsúduI.stupňa,žemubolapriznanápriťažujúcaokolnosťpodľa
§ 37 písm. m/ Tr. zák., na základe čoho aplikoval pri ukladaní trestu ustanovenie § 38 ods. 2 Tr. zák., hoci
predchádzajúce odsúdenie mu zakladalo kvalifikovanú skutkovú podstatu § 207 ods. 3 písm. c/ Tr. zák.

a podľa neho mu táto okolnosť nemala byť priznaná ako priťažujúca okolnosť a súd I. stupňa potom pri
ukladaní trestu mal aplikovať ustanovenie § 38 ods. 3 Tr. zák. Ďalej namietal, že súd I. stupňa neupustil
od uloženia ďalšieho trestu vzhľadom na trest vo výmere 28 mesiacov, ktorý v súčasnosti vykonáva
na základe trestného rozkazu Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 1T/5/2018 zo dňa 01.02.2018. Podľa
neho vzhľadom na osobu obžalovaného a okolnosti prípadu by bolo účelné upustiť od uloženia ďalšieho
trestu s poukazom na § 44 Tr. zák., keďže predchádzajúci trest, ktorý v súčasnosti vykonáva, je pre

obžalovaného dostatočným trestom a splní účel trestu z hľadiska individuálnej i generálnej prevencie.
Trest, ktorý bol obžalovanému uložený súdom I. stupňa, považoval za neprimerane prísny a navyše ikontraproduktívny, ktorý je v rozpore so záujmami poškodenej, keďže počas výkonu trestu nebude môcť
obžalovaný poškodenej platiť dlžné výživy a ihneď po prepustení z výkonu trestu si nájde prácu, aby
mohol poškodenej uhradiť dlžné výživné.

Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu I. stupňa podľa § 321 ods. 1 písm. d/, písm.
e/ Tr. por. a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol tak, že po uznaní viny podľa § 207 ods. 3 Tr. zák.
za použitia ustanovenia § 36 písm. l/, § 38 ods. 3 a § 44 Tr. zák. upustí od uloženia ďalšieho trestu s
poukazom na trest, ktorý aktuálne vykonáva, keďže tento trest uložený skorším rozsudkom pokladá na
ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, obhajca obžalovaného zotrval na dôvodoch písomne
podaného odvolania.
Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu žiadal upustiť od uloženia ďalšieho trestu, pretože
ak bude vo výkone trestu, nebude môcť dlžné výživné platiť, pričom si podal žiadosť o podmienečné
prepusteniezvýkonutrestu.Dlžnúsumudodnešnéhodňanezaplatil,pretoženemalmožnosťtozaplatiť.
Vo výkone trestu pracuje.

Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedol, že súd I. stupňa rozhodol v predmetnej
veci v súlade so zákonom. Použitie priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr. zák. bolo použité
správne, pretože obžalovaný už bol v minulosti trestaný a poukázal na odpis z registra trestov, z ktorého
vyplýva, že okrem odsúdenia uvedeného vo výroku o vine napadnutého rozsudku, bol odsúdený aj v
inom konaní. Odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. navrhol zamietnuť.

Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou
osobou - obžalovaným podľa § 317 ods. 1 Tr. por., preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu podal odvolanie len čo do výroku o treste a preto krajský
súd v zmysle hore citovaného ustanovenia Trestného poriadku preskúmaval len napadnutý výrok
rozsudku a to výrok o treste.
Po preskúmaní predloženého spisového materiálu bolo zistené, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 29.09.2021 sa k spáchaniu trestného činu priznal, pričom uviedol, že v období od marca

2020 do septembra 2020 pracoval iba brigádne, bez stáleho príjmu a musel prispievať na domácnosť,
preto nemal dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie výživného. Svoje konanie oľutoval.
V odôvodnení napadnutého rozsudku súd I. stupňa v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. v
dostatočnom rozsahu uviedol svoje úvahy, akými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov aj
pokiaľ ide o ukladanie trestu, a to v súlade so zásadami vyplývajúcimi z ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por.,

s ktorými aj odvolací súd súhlasí, pričom dodržal všetky zásady ukladania trestov uvedené v § 34 Tr.
zák. a preto odvolací súd na úvahy súdu I. stupňa ako na správne v podrobnostiach len poukazuje.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho prevýchovu k tomu, aby viedol riadny

život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.
Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na
spôsobspáchaniačinu,jehonásledok,zavinenie,pohnútku,priťažujúceokolnosti,poľahčujúceokolnosti
a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že postupoval v zmysle § 34 ods. 1 až
4 Tr. zák. (nesprávne v odôvodnení uvedené Trestného poriadku), keď prihliadol na osobné pomery
páchateľa a zistil, že doposiaľ bol 3-krát súdne trestaný, v jednom prípade sa na neho hľadí ako by nebol
odsúdený. Prihliadol na odsúdenie Okresným súdom Bánovce nad Bebravou sp. zn. 1T/69/2016, kedy

bol uznaný vinným z prečinu ohrozovania pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 Tr. zák. a
bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace. Naposledy bol odsúdený
trestným rozkazom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 1T/5/2018 pre prečin zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 2 roky a 4 mesiace s
podmienečným odkladom na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 2 roky a zároveň mu bola

uložená povinnosť spočívajúca v príkaze zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné. Uznesením
Okresného súdu Topoľčany zo dňa 29.06.2020 bolo vyslovené, že sa v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia neosvedčil a trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 4 mesiace vykoná. Obžalovaný v
súčasnosti vykonáva tento trest.Na základe hore uvedeného potom súd I. stupňa správne priznal obžalovanému priťažujúcu okolnosť
uvedenú v § 37 písm. m/ Tr. zák., pretože okrem odsúdenia trestným rozkazom Okresného súdu
Topoľčany sp. zn. 1T/5/2018, právoplatným dňa 30.03.2018, ktorý je súčasťou výroku o vine a tvorí

kvalifikovanú skutkovú podstatu prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. c/
Tr. zák., bol odsúdený aj rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 1T/69/2016 zo dňa
11.04.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 3To/31/2018 zo dňa 22.08.2018
preprečinohrozovaniapodvplyvomnávykovejlátkypodľa§289ods.3písm.a/Tr.zák.aprečinmarenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. a bol mu uložený nepodmienečný trest

odňatia slobody vo výmere 3 mesiace, ktorý vykonal 05.02.2019, ako aj zákaz činnosti riadiť motorové
vozidlá na dobu 6 rokov. Tento trest obžalovaný zahladený nemá a preto správne pri ukladaní trestu naň
súd I. stupňa prihliadol ako na priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. m/ Tr. zák.
Obžalovanému poľahčovalo, že sa k spáchaniu trestného činu priznal a tento oľutoval a preto bola u
obžalovaného zistená poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zák.
Na základe toho, správne potom súd I. stupňa postupoval pri vyrovnanom pomere priťažujúcich a

poľahčujúcich okolností, pri ukladaní trestu postupom podľa § 38 ods. 2 Tr. zák., keď vychádzal zo
základnej trestnej sadzby uvedenej pri ustanovení § 207 ods. 3 Tr. zák., pri prečine zanedbania povinnej
výživy, za ktorý prečin je možné uložiť trest odňatia slobody na 1 až 5 rokov.
Obžalovaný aj napriek tomu, že už bol v minulosti odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy a ani
v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neuhradil dlžné výživné, z ktorých dôvodov mu bol trest

podmienečný premenený na trest nepodmienečný, si riadne vyživovaciu povinnosť neplnil, naďalej na
výživné svojho maloletého dieťaťa neprispieval a to ani minimálnou čiastkou, hoci brigádne pracoval.
Tvrdenie, že musel aj on z niečoho žiť, resp. prispievať na domácnosť svojim rodičom, nezbavuje
obžalovaného zodpovednosti plniť si vyživovaciu povinnosť na svoje maloleté dieťa. Obžalovaný v
súčasnosti vo výkone pracuje a nahlásil tam aj svoju vyživovaciu povinnosť a preto výživné na

maloleté dieťa počas výkonu trestu odňatia slobody bude uhrádzané z odmeny obžalovaného za prácu
vykonávanú v ústave na výkon trestu.
Vzhľadom k týmto skutočnostiam, ako aj s poukazom na to, že obžalovaný sa žalovaného prečinu
dopustil čiastočne ešte v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, nebolo možné mu ukladať iný
trest ako trest nepodmienečný. Aj podľa názoru odvolacieho súdu trest odňatia slobody pri dolnej hranici

trestnej sadzby vo výmere 1 rok a 6 mesiacov, je trestom zákonným, zohľadňujúcim všetky kritériá
uvedené v § 34 Tr. zák. Aj zaradenie obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so
stredným stupňom stráženia je v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák., pretože už bol v
posledných desiatich rokoch vo výkone trestu pre úmyselný trestný čin.
Obžalovaný v rámci odvolania žiadal o upustenie od uloženia ďalšie trestu. Súd I. stupňa v odôvodnení

napadnutého rozsudku uviedol, že takýto postup v jeho prípade vzhľadom na tam citované ustanovenie
§ 43 Tr. zák. neprichádza do úvahy a to z toho dôvodu, že obžalovaný sa trestného činu prejednávaného
v predmetnej veci dopustil až po právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku v inej trestnej veci a to vo veci
Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 1T/5/2018. U obžalovaného teda ide o recidívu.
Podľa § 44 Tr. zák. upustiť od súhrnného trestu a ďalšieho trestu možno iba vtedy, ak pokladá súd trest

uložený skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.
Vzhľadom k tomu, že obžalovaný si opakovane neplnil svoju vyživovaciu povinnosť i napriek tomu, že
mal nad sebou hrozbu trestom, znova sa dopustil tejto trestnej činnosti a preto nemožno považovať trest
odňatia slobody uložený mu skorším rozhodnutím za dostatočný na jeho nápravu a prevýchovu.
Vzhľadom k tomu, že neboli zistené žiadne dôvody na zmenu napadnutého rozsudku, bolo odvolanie

obžalovaného ako nedôvodné zamietnuté.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.