Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. október 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Cob/65/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4621201231
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Balegová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4621201231.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Balegovej a členov senátu
JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v spore žalobkyne: W. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom
C. XXX, XXX XX C., N. republika, zastúpená: ULC Čarnogurský s. r. o., so sídlom Tvarožkova 5, 814
99 Bratislava, IČO: 35 975 016, proti žalovaným: 1/ ACS teplo j. s. a., so sídlom Družstevná 1090/86,
956 17 Solčany, IČO: 51 962 802, zastúpený: AG LEGAL s. r. o., so sídlom Landererova 8, 811 09

Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 326 511, 2/ J&T BANKA, a. s., so sídlom Sokolovská
700/113a, Karlín, 186 00 Praha 8, IČO: 471 15 378, zastúpený: Allen & Overy Bratislava, s. r. o., so
sídlom Eurovea Central 1, Pribinova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 35 857 897, o návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu
Topoľčany č. k. 4Cb/29/2021 - 422 zo dňa 27. 05. 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Topoľčany č. k. 4Cb/29/2021 - 422 zo dňa 27. 05. 2021 p

o t v r d z u j e.

II. Žalovaní v 1. a 2. rade m a j ú proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne na nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia a neodkladných opatrení (I. výrok) a žalovaným v 1. a 2. rade nárok na
náhradu trov konania nepriznal (II. výrok).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 324 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm.
c), písm. d), § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 veta prvá, ods. 2, § 330 ods. 1, § 343 ods. 1, ods. 2, ods.
3, § 344, § 336 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a v časti trov

konania s poukazom na § 255 ods. 1 CSP. Uviedol, že žalobkyňa sa návrhom domáhala nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia, ktorým bude zriadené záložné právo na obchodný podiel žalovaného 1.
rade v spoločnosti ACS Plyn s. r. o. Solčany na zabezpečenie pohľadávky vo výške 5 325 000 CZK s
príslušenstvom titulom dosiaľ neuhradenej zmenkovej sumy z vlastnej zmenky č. 19292 vystavenej Arca
Investments a. s., IČO: 35 975 041, „bez protestu“ dňa 21. 02. 2020, a to až do momentu právoplatného
zrušenia tohto zabezpečovacieho opatrenia a zároveň nariadenia neodkladných opatrení, ktorými bude

uložené žalovanému v 1. rade zdržať sa akýchkoľvek úkonov, ktorými by previedol vlastnícke právo
k svojmu obchodnému podielu v spoločnosti ACS Plyn s. r. o. a žalovanému v 2. rade zdržať sa
akýchkoľvek úkonov smerujúcich k výkonu záložného práva zriadeného v jeho prospech na základe
záložnej zmluvy zo dňa 11. 08. 2020 k obchodnému podielu žalovaného v 1. rade v spoločnosti ACS
Plyn s. r. o. a zdržať sa akýchkoľvek úkonov spočívajúcich v uplatňovaní práv titulom tohto záložného
práva, a to až do právoplatného zrušenia týchto neodkladných opatrení. Žalobkyňa návrh odôvodnila

tým,žeakofyzickáosobainvestovalafinančnéprostriedkydospoločnostiArcaInvestmentsa.s.,ktoráje
jediným akcionárom spoločnosti Arca Capital Slovakia a. s. a táto patrí do finančnej skupiny Arca Capital.Arca Capital Slovakia je jediným akcionárom žalovaného v 1. rade a tento je jediným spoločníkom
spoločnosti ACS Plyn s. r. o. Solčany, pričom obchodný podiel žalovaného v 1. rade zodpovedá v
plnom rozsahu splatenému vkladu vo výške 8 470 000 eur. Žalobkyňa a Arca Investments uzatvorili

rámcovú zmluvu o investičnej spolupráci a o vystavení blankozmeniek, na základe ktorej žalobkyňa
poskytla spoločnosti peňažné prostriedky vo výške 5 000 000 CZK ako finančnú investíciu a stala sa
majiteľom vlastnej zmenky č. 19292 vystavenej Arca Investments dňa 21. 02. 2020 „bez protestu“ na
sumu 5 325 000 CZK s dátumom splatnosti 20. 02. 2021 a s platobným miestom D., a. s., W. XXXX/
Xb, XXX XX U. 4, N. republika. Žalobkyňa očakávala vyplatenie zmenky v lehote splatnosti, k čomu

však nedošlo a na žiadosť žalobkyne platobné miesto potvrdilo, že zmenku nepreplatí. Pohľadávka
žalobkyne voči Arca Investments predstavuje istinu vo výške 5 325 000 CZK titulom nevyplatenia
zmenkovej sumy a Arca Investments tento nárok žalobkyne nerozporuje, ale napriek tomu doposiaľ k
vyplateniu zmenkovej sumy nedošlo. Podľa žalobkyne je nepochybné a nesporné, že Arca Investments
sa zbavuje majetku, ktorý by mohol slúžiť na uspokojenie pohľadávky žalobkyne, dôkazom čoho je
skutočnosť, že sa Arca Investments v roku 2019 zbavila peňažných prostriedkov obrovskej hodnoty

cca 8,7 milióna eur. Okrem toho Arca Investments nezákonne poskytla dňa 08. 04. 2020 zabezpečenie
veriteľovi NMM IF, ktorý má pohľadávku voči Arca Investments vo výške 663 909 108,26 Kč. Podľa
žalobkynenariadenímnavrhovanýchzabezpečovacích,akoajneodkladnýchopatrenísazabezpečíúčel
konania, a to zamedzenie vzniku nenávratnej ujmy a ohrozenia a zmarenia exekúcie a najmä jej práv
pre prípad konkurzu, pričom medzi stranami sporu nedôjde vydaním zabezpečovacieho a neodkladných

opatrení k vzniku nenávratného stavu, pretože tieto opatrenia, ak pominú ich dôvody, možno zrušiť.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je
nevyhnutne potrebné, aby boli osvedčené a hodnoverne opísané základné skutočnosti potrebné pre
záver o existencii a dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť jeho prostredníctvom ochrana. Druhou

nevyhnutnou podmienkou pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je osvedčenie skutočností
odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená. Osobitnou podmienkou, ktorú súd preskúmava v
prípade návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, je požiadavka, aby obmedzenie subjektu,
proti ktorému zabezpečovacie opatrenie smeruje, zodpovedalo miere porušenia alebo ohrozenia
práva žalobcu. Vzhľadom k potrebe kumulatívneho splnenia uvedených podmienok je možné návrhu

na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť len v prípade súčasného naplnenia uvedených
podmienok, čo je odôvodnené osobitnou povahou a účelom zabezpečovacieho opatrenia. Súd prvej
inštancie po oboznámení sa s návrhom žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladných
opatrení, ako aj s listinami pripojenými k návrhu dospel k záveru, že návrh žalobkyne nie je
dôvodný. V danom prípade predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia splnené neboli,

pretože žalobkyňa neosvedčila objektívny stav ohrozenia prípadnej budúcej exekúcie spoločnosti Arca
Investments. Nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie musí byť reálne a musí zároveň aj hroziť. Pre
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nepostačuje iba neschopnosť dlžníka plniť svoje záväzky. Iba
samotná skutočnosť, že dlžník sa nachádza v nepriaznivej ekonomickej situácii a nie je schopný plniť
svoje záväzky, bez ďalšieho neodôvodňuje obavu z ohrozenia exekúcie. Pokiaľ aj žalobkyňa poukazuje

na konkrétne časti predloženej účtovnej závierky spoločnosti Arca Investments za rok 2019, ktorými
odôvodňuje ohrozenie prípadnej exekúcie, tak na tieto poukazuje bez zreteľa na ďalšie údaje ohľadom
majetku spoločnosti, ktoré vyplývajú z predloženej účtovnej závierky za rok 2019, podľa ktorej celkový
majetok spoločnosti za rok 2019 bol vo výške 713 756 382 eur, čo predstavuje nárast oproti roku 2018 a z
tejtouzávierkytiežvyplývadlhodobýfinančnýmajetokspoločnostizarok2019vovýške700409174eur.

Súd prvej inštancie s ohľadom na rozsah celkového majetku spoločnosti Arca Investments v pomere k
nároku žalobkyne, a to ani pri realizácii výkonu záložného práva spoločnosťou M. IF, na ktorú poukazuje
žalobkyňa, nemal za osvedčené reálne a bezprostredné ohrozenie alebo zmarenie prípadnej exekúcie
na majetok spoločnosti Arca Investments, resp. osvedčenie nemožnosti splnenia nároku žalobkyne
z majetku tejto spoločnosti. V nadväznosti na uvedené nemožno konštatovať ani existenciu potreby

neodkladnej úpravy pomerov žalobkyne a spoločnosti Arca Investments neodkladnými opatreniami, a
to ani s prihliadnutím na žalobkyňou uvádzané medializované informácie. Žalobkyňa neosvedčila, že by
sa spoločnosť Arca Investments zbavovala majetku jeho predajom bez primeraného protiplnenia, jeho
darovaním, resp. iným spôsobom, ktorým by dochádzalo k znižovaniu alebo znehodnocovaniu majetku
spôsobom ohrozujúcim budúcu exekúciu tejto spoločnosti. Nebolo žiadnym spôsobom osvedčené

tvrdeniežalobkyne,žefinančnéinvestíciemalislúžiťnaposkytnutiepôžičiekprepojenýmspoločnostiam,
t. j. nemali slúžiť na investovanie ale na sanáciu prepojených spoločností. Zo strany žalobkyne
absentovalo špecifikovanie, aké konkrétne úkony mali byť takto uskutočnené a s akým obsahom
a či boli urobené bez primeraného zabezpečenia, resp. protiplnenia. Súd prvej inštancie nemal zaosvedčené, že samotné nakladanie s finančnými prostriedkami Arca Investments bolo robené so
zámerom zbavovania sa majetku, keďže nemožno vylúčiť ani určitý investičný zámer spoločnosti.
Rovnako ani zo zriadeného záložného práva automaticky nevyplýva zámer spoločnosti zbavovať sa

majetku, resp. úkon, ktorým má podľa žalobkyne dochádzať k zvýhodňovaniu iného veriteľa. Iba
domnienky a predpoklady žalobkyne nemôžu podľa názoru súdu prvej inštancie postačovať k záveru, že
v prípade dlžníka dochádza k zbavovaniu sa majetku. Ani samotné vykázanie straty v jednom účtovnom
období spoločnosti Arca Investments, resp. finančné problémy a úkony iných dcérskych spoločností, na
ktoré poukazuje žalobkyňa, nemožno vzhľadom na celkový majetok spoločnosti Arca Investments vo

vzťahu k výške nároku žalobkyne bez ďalšieho automaticky stotožniť s ohrozením exekúcie vo vzťahu
k tejto spoločnosti, s ktorou jedinou je žalobkyňa v právnom vzťahu. Podľa názoru súdu ani hrozba
reštrukturalizácie, resp. konkurzu nie je dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, resp.
neodkladných opatrení, pretože v oboch prípadoch ide o legitímny nástroj smerujúci k pomernému
uspokojeniu pohľadávok veriteľov voči dlžníkovi, ktorého dôsledkom nie je zníženie majetku dlžníka na
úkor veriteľov. V tomto smere nebolo preukázané také konanie spoločnosti Arca Investments, ktoré by

podstatnou mierou vzhľadom na majetok spoločnosti negatívne ovplyvňovalo jej majetkové pomery v
takom rozsahu, že by reálne a bezprostredne ohrozovalo budúcu exekúciu.

4. Vo vzťahu k návrhu na nariadenie neodkladných opatrení súd prvej inštancie poukázal na zásadu
primeranosti zásahov, keďže ide o zásahy do majetku, resp. výkonu práv tretích osôb, ktoré nie

sú v právnom vzťahu so žalobkyňou. S ohľadom na zásadu primeranosti nepovažoval žalobkyňou
navrhované neodkladné opatrenia za primerané. Žalobkyňa neosvedčila obavu z ohrozenia budúcej
exekúcie a táto podmienka nebola splnená ani pre nariadenie navrhovaných neodkladných opatrení.
Žalobkyňa nepredložila doklady a ani neprodukovala také tvrdenia, ktoré by osvedčovali budúce
znemožnenie uspokojenia pohľadávky žalobkyne a vyvolali by potrebu bezodkladnej úpravy pomerov,

či už vo vzťahu k obchodnému podielu žalovaného v 1. rade alebo vo vzťahu k oprávneniam žalovaného
v 2. rade z existencie záložného práva. Dodal, že primárne sa navrhované zabezpečovacie opatrenia,
ako aj neodkladné opatrenia majú týkať vzťahu žalobkyne a spoločnosti Arca Investments. Konanie
dcérskych spoločností nemôže automaticky zakladať potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi
žalobkyňouaspoločnosťouArcaInvestments,atovoformeuloženiapovinnostitretímosobám,sktorými

žalobkyňa nie je v právnom vzťahu bez osvedčenia reálneho ohrozenia exekúcie, resp. znemožnenia
uspokojenia pohľadávky.
S poukazom na uvedené súd prvej inštancie návrh žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia a na nariadenie neodkladných opatrení v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že žalovaným, ktorí mali vo veci plný úspech,

náhradu trov konania nepriznal, pretože im žiadne trovy nevznikli.

5. Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. b), d), e), f), g), h) CSP a domáhala sa, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a návrhu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladných opatrení v plnom rozsahu vyhovel a žalobkyni

priznal nárok na náhradu trov konania. V danom prípade pohľadávka voči Arca Investments predstavuje
nespornú výšku vo výške 5 325 000 CZK titulom nevyplatenia zmenkovej sumy. Napriek tomu, že Arca
Investments eviduje zmenku ako určenú na výplatu, k jej vyplateniu nedošlo, pričom Arca Investments
opakovane oznamovala žalobkyni, že skupina Arca Capital je na tom biznisovo dobre a žiada žalobkyňu
a ostatných zmenkových veriteľov o trpezlivosť. Žalobkyňa uložila originál vlastnej zmenky č. 19292

vystavenej Arca Investments dňa 21. 02. 2020 „bez protestu“ na Okresný súd Bratislava V pod Spr
3191/21.Poukázalanato,žeMestskýsúdvPraheuznesenímdňa11.05.2021rozhodoloinsolvenčnom
návrhu Arca Investments a začal miestne insolvenčné konanie, ktoré sa týka majetku Arca Investments
na území Českej republiky podľa článku 3 ods. 2 a 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EU)
2015/848. Voči Arca Investments a. s. Okresný súd Bratislava I začal konkurzné konanie, pričom možno

predpokladať vyhlásenie konkurzu. Z účtovnej závierky Arca Investments za rok 2019 vyplýva, že v
roku 2019 evidoval ostatné dlhodobé záväzky vo výške 35 005 289 eur, čo predstavuje záväzky aj voči
zmenkovým veriteľom Arca Investments. Jej strata za rok 2019 vo výške cca 9,5 milióna eur preukazuje,
že riadne nehospodárila a podľa účtovej závierky poskytla prepojeným účtovným jednotkám žalovaného
pôžičky vo výške 515 242 241 eur. Ohľadom ukracujúcich úkonov poukázala na to, že zvýhodneným

veriteľom Arca Investments je spoločnosť M. L. L., investiční fond P. U. S. B., a. s., IČO: XX XXX
XXX, ktorá má pohľadávku voči Arca Investments v celkovej výške 663 909 108,26 Kč, pričom dňa
08. 04. 2020, po viac ako 3 rokoch od uzavretia zmlúv, uzatvorili zmluvu o zriadení záložného práva
k pohľadávkam na zabezpečenie splatenia pohľadávok. Je dôvodné podozrenie, že Arca Investmentssa uprednostňovaním iných veriteľov zbavila peňažných prostriedkov obrovskej hodnoty, a to na úkor
svojich ostatných veriteľov. Zvýhodneným veriteľom je U. F., ktorému bola dňa 02. 06. 2020 uhradená
suma 15 975 000 CZK, dňa 10. 05. 2020 suma 10 000 000 CZK a dňa 10. 06. 2020 suma 8 000 000 CZK,

t. j. celkom išlo o sumu 33 975 000 CZK. Okrem toho existuje dôvodné podozrenie, že spoločnosť M. V.,
so sídlom R. XXXX/X, M., XXX XX U. 4, IČO: XXX XX XXX, ktorú ovláda Arca Investments, znehodnotila
akcionársky podiel Arca Investments v spoločnosti M. V. a. s., a že Arca Investments prostredníctvom
spoločnosti M. V. a. s. zastretým úkonom uhradila časť pohľadávky veriteľa U. F.. Arca Investments
je akcionárom spoločnosti M. V., vlastní vlastné akcie, ktoré predstavujú 55 % podiel na základnom

imaní spoločnosti M. V.. Spoločnosť M. V. v marci 2021 predala akcie a obchodný podiel a peniaze v
celkovej sume 136 150 000 CZK, ktoré obdržala za predaj akcií a obchodného podielu, už previedla zo
spoločnosti M. V. na iné osoby. Došlo tým k znehodnoteniu akcionárskeho podielu dlžníka v spoločnosti
M. V.. Na základe lustrácie v katastri nehnuteľností je Arca Capital Slovakia k 22. 10. 2020 výlučným
vlastníkom nehnuteľností, ktoré majú reálne nízku hodnotu, ide o nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX,
kat. úz. R., na LV č. XXXX, kat. úz. C. G., na LV č. XXXX, kat. úz. U.. V účtovnej závierke žalovaného

za rok 2019 bola uvedená hodnota pozemkov vo výške 65 000 eur a v účtovnej závierke Arca Capital
Slovakia za rok 2019 bola uvedená hodnota pozemkov žalovaného za rok 2018 vo výške 2 446 802 eur,
čo preukazuje zbavenie sa nehnuteľností v obrovskej hodnote cca 2,4 milióna eur. V rámci odvolania
žalobkyňa poukazovala na pre ňu pozitívne rozhodnutia okresných a krajských súdov, zo záverov
ktorých vyplýva, že súdy skutkovo ustálili tvrdenia žalobkyne v jej prospech. Z uvedených dôkazov a

skutočností vyplýva, že všeobecné súdy majú ustálený skutkový a právny stav týkajúci sa veriteľov
spoločností zo skupiny Arca, ktorým súdy poskytli právnu ochranu z dôvodu ukracovania veriteľov a
ohrozenia exekúcie. V súlade s princípom rovnoprávnosti účastníkov právneho vzťahu žalobkyňa ako
veriteľ žiadala, aby jej bolo poskytnuté rovnaké zabezpečenie a rovnaké uspokojenie pohľadávok, ako
to bolo v prípade iných veriteľov, napríklad U. Q., a. s. Žalobkyňa sa úkonmi skupiny Arca dostala do

znevýhodnenej pozície voči iným veriteľom, bola nútená práva chrániť súdnou cestou prostredníctvom
požiadavky na zriadenie záložného práva zabezpečovacím opatrením a neodkladnými opatreniami. Je
preukázané,ženielenArcaInvestments,aleajceláfinančnáskupinaArcaCapitalmáfinančnéproblémy.
Naviac, Arca posielala milióny eur za poradenstvo vlastnému manažérovi a firme, ktorá prešla na bieleho
koňa, ako aj to, že zadlžená Arca vlani zaplatila za poradenské služby až 21,7 milióna eur. Ďalším

dôkazom ukracovania veriteľov sú aj prevody na cyperskú schránkovú spoločnosť J. K. (K.) C..
Ďalej namietala nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, keďže v návrhu riadne
a dostatočne opísala skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a opísala
skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa musí poskytnúť ochrana,
preto naplnila základné a zákonné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, Súd prvej

inštancie sa nedostatočne zaoberal argumentom, že finančná skupina Arca nemá finančné prostriedky
na splatenie a platenie svojich záväzkov voči investorom. Žalobkyňa si svoju nespornú pohľadávku
nemôže uspokojiť priamo z majetku Arca Investments, ktorej hrozí konkurz, pričom reštrukturalizačné
konanie bolo začaté na Arca Capital Slovakia, ktorá tiež nemá prostriedky na uspokojenie veriteľov.
Samotné neuspokojenie pohľadávky žalobkyne riadne a včas z majetku Arca Investments zakladá

dôvodné podozrenie, že uspokojenie pohľadávky žalobkyne z majetku Arca Investments bude zmarené.
Je nepochybné, že aj exekúcia nároku žalobkyne proti Arca Investments je ohrozená, ak nie zmarená.
Samotná Arca Investments v konaní pred súdom v N. republike žiadala reorganizáciu a deklaruje len
čiastočné uspokojenie veriteľov, a to až po reorganizácii, ktorý podľa jej vyjadrenia a predpokladov
zaistí pre veriteľov len okolo 50 % návratnosti pohľadávok. Žalobkyni nebolo poskytnuté žiadne

zabezpečenie investície, ako to bolo v prípade žalovaného v 2. rade a ani žiadna pôžička, ako
je to v prípade prepojených spoločností zo skupiny Arca Capital a ani dodatočné zabezpečenie.
Rozhodný majetok Arca Capital Slovakia, ktorá je jediným akcionárom žalovaného v 1. rade, nebude
mať po prednostnom uspokojení žalovaného v 2. rade z výkonu záložného práva zriadeného dňa
02. 12. 2020 v prospech žalovaného v 2. rade ako záložného veriteľa, žiadnu hodnotu. Žalovaný

v 2. rade získa cez záložné práva hodnotný majetok skupiny Arca a prostredníctvom obchodného
podielu ACS teplo v ACS Plyn, získa aj podiel ACS Plyn v NTS. K zriadeniu záložného práva došlo
v čase, keď boli verejne známe informácie ohľadom zlej finančnej situácie skupiny Arca Capital.
Zriadením záložného práva bolo preukázané nakladanie s majetkom, ktorý podlieha exekúcii, nesporne
však ide o nakladanie, ktorým bolo zasiahnuté do práv žalobkyne, ktorá má právo byť v prípade

konkurzu spoločností zo skupiny Arca Capital rovnako uspokojená ako ďalší veritelia. Nariadením
zabezpečovacieho opatrenia a neodkladných opatrení sa vytvorí stav právnej istoty a zabezpečí
sa plnenie pre prípad exekúcie dôvodného nároku žalobkyne proti Arca Investments aj pre prípad
hroziaceho konkurzu tejto spoločnosti, ktorý zasiahne aj jeho prepojené spoločnosti. Podmienka potrebyneodkladnej úpravy pomerov a nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy je splnená, keďže
možno predpokladať, že žalovaný v 1. rade sa tiež bude zbavovať majetku, resp. jeho majetok bude
podliehať hroziacemu konkurzu na majetok skupiny Arca a je splnená aj v tom, že žalovaný v 2.

rade, resp. ďalší veritelia získajú cez záložné práva hodnotný majetok zo skupiny Arca, ktorá je v
značných finančných problémoch a tento majetok nebude predmetom rozdelenia v konkurze Arca
Investments. Jedinou možnosťou ako zabezpečiť účel a cieľ ochrany nesporného nároku žalobkyne
je nariadenie navrhovaných zabezpečovacích a neodkladných opatrení. Žalobkyňa je toho názoru,
že predmetom zabezpečovacieho opatrenia môže byť aj obchodný podiel žalovaného v 1. rade v

spoločnosti ACS Plyn s. r. o., keďže ide o majetok v širšom slova zmysle patriaci skupine Arca a
nepochybneideomajetokspoločnostiArcaInvestments,čižeideomajetokdlžníka,nakoľkodoštruktúry
finančnej skupiny Arca nepochybne patrí tiež žalovaný v 1. rade. Považovala za prípustné, aby súd
nariadil zabezpečovacie opatrenie smerujúce voči tretej osobe postihujúce jej vlastnícke práva, a to
bez ohľadu na príslušnosť žalovaného k finančnej skupine Arca Capital, ktorej súčasťou je aj dlžník
žalobkyne. Ochrana pohľadávky žalobkyne proti Arca Investments sa môže rozširovať na žalovaných.

Rozhodovanieozabezpečovacomaneodkladnomopatrenívšakniejekonanímosamotnejpohľadávke,
ktorá sa v reštrukturalizačnom konaní uplatňuje prihláškou, a preto povolením reštrukturalizácie
nedochádza ani k zastaveniu, ani k prerušeniu súdnych konaní, naopak, môže sa iniciovať konanie o
nariadení zabezpečovacieho, resp. neodkladného opatrenia a pokračovanie v tomto konaní. Vzhľadom
na povahu zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia, ako aj vzhľadom na princípy spravodlivosti

uvedené v čl. 4 ods. 2 CSP, má žalobkyňa za to, že je potrebné nariadiť zabezpečovacie opatrenie s
účinkami aj pre reštrukturalizačné konanie. Práve nariadením navrhovaného zabezpečovacieho, resp.
neodkladnéhoopatreniasazabezpečíúčelkonania,atozamedzenievznikunenávratnejujmyžalobkyne
a ohrozeniu a zmareniu exekúcie. Podľa názoru žalobkyne žiadna námietka ohľadom neprimeranosti
zabezpečovacieho opatrenia nie je dôvodná a nie je potrebné ani skúmať hodnotu zabezpečovanej

nehnuteľnosti, resp. akcií nakoľko proporcionalita v tejto súvislosti nevyplýva z CSP, alebo zo samotnej
povahy zabezpečovacieho opatrenia, ktoré je súdom zriadené záložné právo. Medzi žalobkyňou a
žalovaným nedôjde vydaním zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia s navrhovaným obsahom k
vzniku nenávratného stavu, pretože zabezpečovacie a neodkladné opatrenie, ako pominú jeho dôvody,
možno zrušiť. Obmedzenie nakladania s majetkom žalovaných len vytvorí priestor na zamedzenie

nakladania s majetkom žalovaného a umožní tým zamedziť, aby pre prípad konkurzu nedošlo k
zvýhodneniu ďalších veriteľov. V tomto smere poukázala na posúdenie platobnej schopnosti Arca
Investments od nezávislej ratingovej spoločnosti K., s. r. o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom S. XX, Q.,
podľa ktorej z dôvodu začatého konkurzného konania, a výšku záväzkov a celkovú hodnotu aktív sú
ohrozené akékoľvek prípadné terajšie aj budúce exekúcie pohľadávok.

6. Žalovaný v 1. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne a k návrhu na nariadenie
zabezpečovaciehoopatreniaaneodkladnýchopatrenínavrholuzneseniesúduprvejinštancieakovecne
správne potvrdiť a žalovanému v 1. rade priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %. Bol toho názoru, že v danom prípade neboli splnené procesné podmienky, a to existencia

aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne a existencia pasívnej vecnej legitimácie žalovaných. Žalobkyňa
aktívnu vecnú legitimáciu neosvedčila a zároveň nepreukázala formálnu legitimáciu na uplatnenie
zmenkovej pohľadávky a ani riadne neosvedčila pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných. Predpokladom
aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v súdnom konaní je existencia hmotnoprávneho nároku žalobkyne
vyplývajúceho z hmotnoprávneho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným, ktorého uspokojenia sa

žalobkyňa domáha v súdnom konaní voči žalovanému ako pasívne vecne legitimovanému subjektu.
Žalobkyňa v návrhu a ani v odvolaní netvrdí a ani nepreukázala existenciu hmotnoprávneho vzťahu
medzi ňou a žalovaným v 1. rade, ani existenciu akejkoľvek pohľadávky (hmotnoprávneho nároku)
žalobkyne voči žalovanému v 1. rade. Žalobkyňa odvodzuje svoju aktívnu vecnú legitimáciu od
existencie zmenkovej pohľadávky. Ide však o pohľadávku žalobkyne voči spoločnosti Arca Investments,

ktorá nemá v konaní procesné postavenie žalovaného. Žalobkyňa existenciu zmenkovej pohľadávky ani
riadne neosvedčila, keďže nepreukázala formálnu legitimáciu na uplatnenie zmenkovej pohľadávky, t. j.
pohľadávky voči spoločnosti Arca Investments vyplývajúcej zo zmenky, ktorú predložila len vo fotokópii
ako prílohu návrhu. Fotokópia zmenky nie je spôsobilá nahradiť originál zmenky, ktorá jedinečne a
výlučne stelesňuje práva zo zmenky, a preto bola žalobkyňa povinná pripojiť originál zmenky. Dôvodom

je obežiteľnosť zmenky. Absencia formálnej legitimácie žalobkyne z dôvodu nepredloženia originálu
zmenky spôsobuje zjavnú nedôvodnosť návrhu. Za majiteľa zmenky sa považuje ten, kto má zmenku,
t. j. držiteľ zmenky. Osvedčenie existencie zmenečných práv je možné jedine predložením originálu
zmenky. V konaniach vyplývajúcich zo zmenky je pre jej legitimačný charakter vždy potrebné vykonaťdokazovanie prvopisom zmenky, a to pre odstránenie pochybností o legitimácii žalobcu. Žalobkyňa
nepreukázala, že by bola držiteľom originálu zmenky. Fotokópia zmenky neosvedčuje právny vzťah
medzi žalobkyňou a spoločnosťou Arca Investments a z neho vyplývajúci nárok žalobkyne na zaplatenie

zmenkovej pohľadávky. Ani dôkaz s názvom „Úradný záznam o prevzatí zmenky“ nie je takým dôkazom,
ktorý by osvedčoval skutočnosť, že žalobkyňa je držiteľom a majiteľom zmenky, a to z dôvodu, že v
úradnom zázname chýba dostatočná a bližšia špecifikácia zmenky a nevyplýva z neho, že by Okresný
súd Bratislava V preberal originál zmenky, keďže v zázname je len uvedené, že: „Okresný súd týmto
potvrdzuje, že preberá vyhotovenie 1 ks zmeniek na sumu 5 325 000 CZK od M. P., o ktorej žalobkyňa

tvrdí, že je „originál“. Naviac, nie je zrejmé, či osoba uvedená v úradnom zázname ako „M. P.“ je osobou
oprávnenou konať za žalobkyňu, tzn. osobou oprávnenou odovzdať za žalobkyňu Okresnému súdu
Bratislava V zmenku. Nie je zrejmé, či nedošlo k vráteniu originálu zmenky žalobkyni, ktorá ju mohla
previesť na inú osobu. Podľa názoru žalovaného v 1. rade žalobkyňa bez predloženia originálu zmenky
nepreukázala, že zmenku má skutočne v držbe, a že disponuje zmenečnými právami uplatňovanými v
konaní. Len z originálu zmenky je možné dôvodiť prezumpciu zmenečných práv, ktorým má byť formou

zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia priznaná ochrana. Z predloženia fotokópie
zmenky nie je možné vyvodiť existenciu vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade, keďže
zmenka bola vystavená spoločnosťou Arca Investments. Z uvedeného vyplýva, že medzi žalobkyňou a
žalovaným v 1. rade nemohol vzniknúť a ani nevznikol žiadny hmotnoprávny vzťah a neexistuje žiadna
pohľadávka žalobkyne voči žalovanému v 1. rade.

Žalovaný v 1. rade ďalej poukázal na to, že na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi
môže byť zabezpečovacím opatrením zriadené záložné právo len na veciach, právach alebo na iných
majetkových hodnotách dlžníka, t. j. osoby, voči ktorej má veriteľ peňažnú pohľadávku. Zabezpečovacie
opatrenie preto nie je možné nariadiť voči tretej osobe, t. j. osobe, voči ktorej nemá veriteľ peňažnú
pohľadávku. Žalobkyňa neosvedčila, že by existoval hmotnoprávny vzťah medzi ňou a žalovaným

v 1. rade, a že by existovala peňažná pohľadávka žalobkyne voči žalovanému v 1. rade. Keďže
žalobkyňa tvrdí existenciu zmenkovej pohľadávky, t. j. pohľadávky voči spoločnosti Arca Investments,
nie je dôvodné a ani v súlade so zákonom, aby sa domáhala zriadenia záložného práva k obchodnému
podielu žalovaného v 1. rade v spoločnosti ACS Plyn s. r. o., so sídlom Družstevná 1090/86, 956 17
Solčany,Slovenskárepublika,IČO:35972360,keďžeobchodnýpodielpredstavujemajetokžalovaného

v 1. rade a nie majetok spoločnosti Arca Investments. Zabezpečovacie opatrenie možno nariadiť len
voči dlžníkovi a žalovaný v 1. rade nie je dlžníkom žalobkyne. Žalobkyňou deklarovaným dlžníkom
má byť spoločnosť Arca Investments. Z tohto dôvodu by nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
bolo v priamom rozpore s § 343 ods. 1 CSP. Vzhľadom na to, že žalobkyňa neosvedčila existenciu
žiadneho hmotnoprávneho nároku voči žalovanému v 1. rade a ani existenciu zmenkovej pohľadávky,

mal za to, že nie je splnený zákonný predpoklad pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a ani
pre nariadenie neodkladného opatrenia. Z dôvodu neexistencie pohľadávky voči žalovanému v 1.
rade nemôže byť daná ani obava z ohrozenia exekúcie na majetok žalovaného v 1. rade, keďže
neexistuje pohľadávka, ktorú by bola žalobkyňa oprávnená vymáhať v exekúcii od žalovaného v 1.
rade. Žalobkyňa neuvádza žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé preukázať aspoň

pravdepodobnosť ohrozenia exekúcie na majetok žalovaného v 1. rade a nešpecifikuje žiadne úkony
žalovaného v 1. rade, v dôsledku ktorých by malo dôjsť k ohrozeniu exekúcie na majetok žalovaného
v 1. rade. Skupinu Arca Capital nie je možné zamieňať so žalovaným v 1. rade, ani so spoločnosťou
Arca Investments a spoločnosťou Arca Capital Slovakia, pretože žalovaný v 1. rade, spoločnosť Arca
Investments a spoločnosť Arca Capital Slovakia, sú len jednými zo subjektov patriacich do skupiny

Arca Capital, ktorá nemá právnu subjektivitu. Žalobkyňa účelovo zamieňa subjekty, t. j. žalovaného
v 1. rade so spoločnosťou Arca Investments s cieľom navodiť dojem splnenia predpokladov na
nariadenie zabezpečovacieho nariadenia a neodkladného opatrenia, keď za účelom zabezpečenia
údajného hmotnoprávneho nároku voči spoločnosti Arca Investments sa účelovo domáha nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia na majetok vo vlastníctve žalovaného v 1. rade,

t. j. obchodný podiel, čo následne odôvodňuje obavou z budúceho zmarenia exekúcie na majetok
spoločnosti Arca Investments.
ExekúciavočispoločnostiArcaInvestmentsaninemôžebyťohrozená,pretožeexekúciavočispoločnosti
Arca Investments je neprípustná z dôvodu, že v Českej republike sa voči spoločnosti Arca Investments
vedie na Mestskom súde v Prahe insolvenčné konanie pod sp. zn. MSPH 98 INS 723/2021, v ktorom

bolo právoplatne s účinkami odo dňa 11. 05. 2021 rozhodnuté o úpadku spoločnosti Arca Investments.
V Slovenskej republike bolo na základe veriteľského návrhu voči spoločnosti Arca Investments začaté
na Okresnom súde Bratislava I konkurzné konanie pod sp. zn. 33K/24/2021, ktoré môže vyústiť
do vyhlásenia konkurzu alebo do povolenia reštrukturalizácie. S poukazom na uvedené spoločnosťArca Investments neuskutočňuje úkony, ktorými by sa chcela zbavovať svojho majetku a ukracovať
uspokojenie svojich veriteľov, ale podniká právne kroky k zabezpečeniu pomerného uspokojenia
všetkých svojich veriteľov. Skutočnosť, že bolo začaté insolvenčné konanie a rozhodnuté o úpadku

spoločnosti Arca Investments, potvrdzuje, že spoločnosť Arca Investments má záujem na pomernom
uspokojení všetkých svojich veriteľov, pričom samotná reorganizácia môže viesť k zhodnoteniu majetku
spoločnosti Arca Investments. Žalovaný v 1. rade zdôrazňuje, že v prípade existencie zmenkovej
pohľadávky (ktorej existenciu formálne neosvedčila žalobkyňa), by sa žalobkyňa mohla domáhať
uspokojenia zmenkovej pohľadávky len exekúciou na majetok spoločnosti Arca Investments. Uvedené

súvisí s tým, že nie je možné zamieňať žalovaného v 1. rade so spoločnosťou Arca Investments a
ani so spoločnosťou Arca Capital Slovakia, keďže ide o samostatné právnické osoby so samostatným
majetkom, samostatnými záväzkami a pohľadávkami. Na tejto skutočnosti nič nemení ani fakt, že
žalovaný v 1. rade, spoločnosť Arca Investments a spoločnosť Arca Capital Slovakia, patria do skupiny
Arca Capital, a že spoločnosť Arca Capital Slovakia je jediným akcionárom žalovaného v 1. rade. Podľa
názoru žalovaného v 1. rade žalobkyňa neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali

právny záver o existencii dôvodnej obavy z ohrozenia exekúcie na majetok žalovaného v 1. rade a
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy žalobkyne. Uvedené konštatovanie sa nezakladá ani na
žiadnych konkrétnych dôkazoch. Záložné právo k obchodnému podielu v prospech žalovaného v 2. rade
vzniklo zápisom do obchodného registra Slovenskej republiky dňa 03. 09. 2020. Žalovaný v 2. rade
má voči žalovanému v 1. rade pohľadávku na splatenie poskytnutého úveru, ktorý žalovaný v 2. rade

poskytol žalovanému v 1. rade za účelom refinancovania pôvodného úveru, ktorý žalovanému v 1. rade
poskytla spoločnosť T. L., a. s., so sídlom P. XXX/XXXa, B., XXX XX U. 8, N. republika. Pohľadávka
spoločnosti T. L. na splatenie pôvodného úveru bola zabezpečená záložným právom spoločnosti T. L. k
obchodnému podielu zriadenému na základe zmluvy o zriadení záložného práva k obchodnému podielu
zo dňa 21. 01. 2020. V dôsledku refinancovania pôvodného úveru novým úverom, ktorý žalovaný v

2. rade poskytol žalovanému v 1. rade, došlo k zriadeniu záložného práva v prospech žalovaného v
2. rade k obchodnému podielu za účelom zabezpečenia úverovej pohľadávky žalovaného v 2. rade
voči žalovanému v 1. rade. Zriadenie záložného práva k obchodnému podielu v prospech žalovaného
v 2. rade súvisí s akvizíciou obchodného podielu, ktorá sa zrealizovala na prelome rokov 2019 a 2020
a nepredstavuje právny úkon, v dôsledku ktorého by došlo k účelovému znižovaniu hodnoty majetku

žalovaného v 1. rade.
Zovšeobecnené tvrdenia žalobkyne o nepriaznivom finančnom stave skupiny Arca Capital (resp.
spoločnosti Arca Investments a spoločnosti Arca Capital Slovakia), ktoré sa navyše snaží preukázať
tendenčnými a nepodloženými novinovými článkami, v žiadnom prípade nepreukazujú skutočnosti, ktoré
by mohli viesť k dôvodnej obave z bezprostredného ohrozenia exekúcie na majetok žalovaného v 1.

rade a ani k obave z bezprostredného ohrozenia exekúcie na majetok spoločnosti Arca Investments.
Žalovanému v 1. rade nie je zrejmé, akým spôsobom mala spoločnosť Arca Investments využiť
kladný hospodársky výsledok za rok 2018 vo výške 62 013 eur na získanie investícií od veľkého
množstvaklientov.HospodárskyvýsledokspoločnostiArcaInvestmentszarok2019nemápritom žiadnu
relevanciu vo vzťahu k údajnej nemožnosti uspokojenia, resp. vymoženia zmenkovej pohľadávky z

majetku spoločnosti Arca Investments. V tejto súvislosti žalovaný v 1. rade poukázal na časť A., VIII.
riadok97riadnejindividuálnejúčtovnejzávierky2019,vzmyslektoréhovýsledokhospodáreniaminulých
rokov spoločnosti Arca Investments je vo výške 7 227 361 eur, t. j., že spoločnosť Arca Investments
dlhodobo dosahuje kladný výsledok hospodárenia a teda strata za rok 2019 nemá žiaden vplyv
na ohrozenie uspokojenia zmenkovej pohľadávky z majetku spoločnosti Arca Investments. Zároveň

hodnota majetku spoločnosti Arca Investments sa v roku 2019 zvýšila oproti jeho hodnote v roku 2018
o 202 910 eur, a to napriek skutočnosti, že spoločnosť Arca Investments dosiahla v roku 2019 záporný
hospodársky výsledok. Hodnota majetku spoločnosti Arca Investments tak niekoľkonásobne prevyšuje
hodnotu zmenkovej pohľadávky, a preto nie je znemožnené uspokojenie zmenkovej pohľadávky z
majetku spoločnosti Arca Investments. Naviac, majetok spoločnosti Arca Investments je v zmysle

riadku 01 riadnej individuálnej účtovnej závierky 2019 vo výške 713 756 382 eur, v dôsledku čoho
hodnota majetku spoločnosti Arca Investments niekoľkonásobne prevyšuje aj hodnotu ostatných
dlhodobých záväzkov spoločnosti Arca Investments, a preto nie je ohrozené uspokojenie zmenkovej
pohľadávky z majetku spoločnosti Arca Investments a ani prípadná exekúcia na majetok spoločnosti
Arca Investments za účelom núteného vymoženia zmenkovej pohľadávky, a to ani v prípade, ak by

došlo k nútenému vymáhaniu ostatných dlhodobých záväzkov spoločnosti Arca Investments. Žalobkyňa
neuviedla žiadnym právne relevantným spôsobom, ako by malo poskytovanie pôžičiek prepojeným
účtovným jednotkám spoločnosti Arca Investments počas roka 2019 znemožniť uspokojenie zmenkovej
pohľadávky, prípadne ohroziť exekúciu na majetok spoločnosti Arca Investments. Nepreukázala, akéspriaznené spoločnosti má spoločnosť Arca Investments uspokojovať alebo uprednostňovať na úkor
svojich veriteľov, v čom spočíva predmetné uspokojovanie alebo uprednostňovanie spriaznených
spoločností, čo je predmetom plnenia spriazneným spoločnostiam, ktorým majú byť spriaznené

spoločnosti uprednostnené alebo uspokojené a aká bola dohodnutá protihodnota za toto plnenie.
Žalobkyňa si tendenčne a izolovane z riadnej individuálnej účtovnej závierky za rok 2019 vyberá také
položky, ktoré jej vyhovujú, pričom zvýšenie hodnoty majetku spoločnosti Arca Investments za rok 2019
v porovnaní s rokom 2018 účelovo opomína.
K neexistencii obavy, že by prípadná exekúcia na majetok spoločnosti Arca Investments mohla byť

ohrozená, žalovaný v 1. rade poukazuje aj na stanovisko špecializovanej spoločnosti TARPAN Partners
s. r. o., so sídlom Na Strži /65, 140 62 Praha 4, Česká republika, identifikačné číslo: 247 33 792, ktorá
vykonala ocenenie aktuálnych aktív spoločnosti Arca Investments a konzervatívne ocenila aktuálnu
hodnotu projektov a dcérskych spoločností v majetku spoločnosti Arca Investments. V rámci odhadu
hodnoty spoločnosť TARPAN v stanovisku TARPAN určila interval hodnoty majetku spoločnosti Arca
Investments, ktorý je ohraničený na jednej strane odhadom likvidačnej hodnoty a na druhej strane

odhadom súčasnej hodnoty projektov za štandardných okolností. Hodnota projektov a majetkových
účastí v majetku spoločnosti Arca Investments sa pohybuje v intervale od 430 miliónov eur, čo
predstavuje odhad uvedenej likvidačnej hodnoty, do 609 miliónov eur, čo predstavuje odhad výnosovej
hodnoty za predpokladu štandardného fungovania, dokončenia projektov a nastúpenia synergických
efektov. Podľa názoru žalovaného v 1. rade žiadne z tvrdení žalobkyne, ktorými odôvodňuje (údajnú)

nemožnosť uspokojenia zmenkovej pohľadávky z majetku spoločnosti Arca Investments, nie je
relevantné a nepreukazuje nemožnosť uspokojenia zmenkovej pohľadávky z majetku spoločnosti Arca
Investments. V tomto smere poukázal na to, že žalobkyňa právne relevantným spôsobom neuviedla, ako
by malo zverejnenie či nezverejnenie „konsolidovanej účtovnej závierky skupiny Arca Capital“ ohrozovať
prípadnú exekúciu na majetok spoločnosti Arca Investments za účelom núteného vymoženia zmenkovej

pohľadávky.
Ohľadom uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 6CoCsp/35/2020 - 918 zo dňa 22. 02. 2021,
ktorým bolo nariadené zabezpečovacie opatrenie v podobe zriadenia záložného práva na majetok vo
vlastníctve spoločnosti Arca Capital Slovakia, dodal, že uvedené rozhodnutie nemá žiadnu súvislosť s
tvrdenou zmenkovou pohľadávkou a rovnako nemá žiadnu súvislosť s návrhom žalobkyne na nariadenie

zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia. Tvrdenie žalobkyne, že by z predmetného uznesenia
malo vyplývať, že všeobecné súdy majú ustálený skutkový a právny stav z dôvodu ukracovania veriteľov
spoločností zo skupiny Arca Capital a ohrozenia exekúcie, je v celom rozsahu nesprávne a nepravdivé.
Z rozhodnutia v žiadnom prípade nevyplýva žiadny ustálený stav a už vôbec nie záväzný právny záver
o ukracovaní veriteľov spoločností zo skupiny Arca Capital.

Pri rozhodovaní o návrhu je potrebné súčasne zohľadniť zásadu primeranosti zásahov do majetkových
pomerov žalovaného v 1. rade a súd prvej inštancie prijal správne závery, podľa ktorých neboli splnené
zákonom požadované predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Mal za to, že nie je
daná primeranosť hodnoty zmenkovej pohľadávky vo vzťahu k hodnote obchodného podielu a tým ani
primeranosť navrhovaného zásahu do vlastníckeho práva žalovaného v 1. rade. Hodnota obchodného

podielu vo vlastníctve žalovaného v 1. rade podstatne prevyšuje hodnotu zmenkovej pohľadávky (vo
výške 5 325 000 CZK s príslušenstvom), preto nemôže byť považované za proporcionálne. Aj keď inštitút
proporcionality nevyplýva expresis verbis z ustanovení CSP upravujúcich zabezpečovacie opatrenie a
neodkladné opatrenie, avšak tento vyplýva z judikatúry najvyšších súdnych autorít. Naviac, súčasné
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia je vylúčené a žalobkyňa v návrhu

a ani v odvolaní neuviedla, z akého dôvodu nie je možné sledovaný účel dosiahnuť zabezpečovacím
opatrením a ak sa žalobkyňa domáhala nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, je zrejmé, že podľa
názoru žalobkyne je možné dosiahnuť ochranu vymožiteľnosti zmenkovej pohľadávky zabezpečovacím
opatrením.
Záverom poukázal na rozhodnutia súdov Slovenskej republiky, v ktorých boli posudzované obdobné

skutkové a právne otázky ako v tomto konaní a v ktorých návrhy na nariadenie zabezpečovacieho a
neodkladného opatrenia boli zamietnuté.

7. Žalovaný v 2. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne a k návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia a neodkladných opatrení navrhol uznesenie súdu prvej inštancie ako

vecne správne potvrdiť a žalovanému v 2. rade priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 %. Závery súdu prvej inštancie považoval za vecne správne, keď správne posúdil všetky
relevantné skutkové tvrdenia a podklady žalobkyne. Uviedol, že nariadenie neodkladného opatrenia
a zabezpečovacieho opatrenia by malo primárne smerovať voči Arca Investments, pričom konaniedcérskych spoločností zo skupiny Arca nemožno automaticky vyhodnocovať ako úkony smerujúce k
zbavovaniu sa majetku Arca Investments. Namietal, že v danom prípade je daná prekážka litispedencie,
a to s ohľadom na totožnosť konania a strán sporu vedeného na Okresnom súde Bratislava V pod sp.

zn. 8CbZm/27/2021, čo má za následok zastavenie tohto konania.
V ďalšom namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne z dôvodu, že nie je v žiadnom
právnom vzťahu ani s jedným zo žalovaných. Hoci žalovaný v 1. rade patrí do skupiny Arca, uvedené
nezakladá žiaden právny vzťah so žalobkyňou a neodôvodňuje ani to, aby sa žalobkyňa mohla voči
žalovanému v 1. rade domáhať nárokov zo zmeniek a uplatňovať si ich proti jeho majetku, ktorý nie je

súčasťou majetku Arca Investments. Aj keď neodkladné opatrenie a zabezpečovacie opatrenie možno
nariadiť za určitých okolností aj voči tretím osobám, na takéto nariadenie musí existovať naplnenie
základných predpokladov aj vo vzťahu k týmto tretím osobám. To znamená, že musí byť z konania
tretích osôb zrejmé, že práve ich konaním dochádza buď k ohrozeniu prípadnej budúcej exekúcie
alebo k potrebe úpravy pomerov. Žalobkyňa neosvedčila žiadnu takúto skutočnosť, iba sa priamo
domáhala zriadenia záložného práva na majetok subjektu z rovnakej skupiny ako jej skutočný dlžník,

čo však za žiadnych okolností nie je dostatočné. Skutočnosť, že nejaké dcérska spoločnosť riadne
nakladásmajetkom,nemôžeautomatickyzakladaťohrozenieexekúcieanipotrebubezodkladnejúpravy
pomerov medzi žalobkyňou a jej dlžníkom, spoločnosťou Arca Investments. Žalobkyňou prezentovaný
extenzívny výklad by popieral skutočnosť, že žalovaný v 1. rade je samostatným právnym subjektom
a popieral by jeho ústavne právo na majetok podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy SR. Žalobkyňa nesplnila

predpoklady na nariadenie neodkladného a zabezpečovacích opatrení, neosvedčila objektívny stav
ohrozenia prípadnej budúcej exekúcie. Nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie musí byť reálne a musí
zároveň hroziť. Žalobkyňa poukazovala na konkrétne časti účtovnej závierky Arca Investments za rok
2019, čím sa snažila odôvodniť domnelé ohrozenie exekúcie. Z uvedeného však nevyplýva záver o tom,
že prípadná budúca exekúcia by mala byť ohrozená, pretože podľa totožnej účtovnej závierky vyplýva

aj to, že celkový majetok za rok 2019 je vo výške 714,7 milióna eur, ktorý predstavuje nárast oproti roku
2018 a dlhodobý finančný majetok je vo výške 700,5 milióna eur. Výsledok hospodárenia z minulých
rokov je vo výške 7,2 milióna eur. Nemožno preto konštatovať osvedčenie reálneho a bezprostredného
ohrozenia alebo zmarenia prípadnej budúcej exekúcie majetku spoločnosti Arca Investments.
Žalobkyňa neosvedčila, že by sa Arca Investments alebo spoločnosti zo skupiny Arca, a to najmä

žalovaný v 1. rade, zbavoval majetku bez primeraného protiplnenia. V tomto smere len uvádza
domnienky a fabulácie bez reálneho osvedčenia tvrdení. Ani zo zriadenia záložného práva v prospech
žalovaného v 2. rade na obchodný podiel žalovaného v 1. rade automaticky nevyplýva zámer Arca
Investments zbavovať sa majetku, resp. úkon, ktorým má podľa žalobkyne dochádzať k zvýhodňovaniu
iného veriteľa, t. j. žalovaného v 2. rade. Ani vykázané straty v jednom účtovnom období Arca

Investments, resp. údajné finančné problémy a úkony iných dcérskych spoločností, nemožno vzhľadom
na celkový majetok Arca Investments vo vzťahu k výške nároku žalobkyne automaticky stotožňovať
s ohrozením prípadnej budúcej exekúcie voči Arca Investments. Prípadná hrozba reštrukturalizácie
alebo konkurzu nie je dôvodom na nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia, pretože
reštrukturalizácia a konkurz sú legitímnymi právnymi nástrojmi smerujúcimi k pomernému uspokojeniu

pohľadávok veriteľov. Ich následkom nie je zníženie majetku dlžníka na úkor veriteľov. Žalobkyňa tak
neosvedčila ani potrebu úpravy pomerov. Nepredložila žiadne dôkazy a neuviedla také tvrdenia, ktoré by
osvedčovali prípadné budúce znemožnenie uspokojenia jej pohľadávky voči Arca Investments, a ktoré
by vyvolali potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, či už vo vzťahu k obchodnému podielu žalovaného
v 1. rade alebo vo vzťahu k oprávneniam žalovaného v 2. rade plynúcich z existencie záložného práva

zriadeného v jeho prospech. Žalovaný v 2. rade neposkytol a ani nikdy nemohol poskytnúť žalovanému
v 1. rade plnenie nahrádzajúce vlastné zdroje. Úver poskytnutý žalovanému v 1. rade nenapĺňa definíciu
takéhoto konania.

8. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v medziach odvolania

podaného žalobkyňou (§ 379 CSP, § 380 CSP) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že
odvolanie nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP).

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

10.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.11. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,

ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

13. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

14. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

15. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie

16. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

17. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

18. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

19. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami.

20. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

21. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

22.Podľa§327CSP,aknávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenianeobsahujepredpísanénáležitosti
alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia
pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

23. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú

splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

24. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

25. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

26. Odvolací súd v rámci preskúmavania odvolaním napadnutého uznesenia zdôrazňuje, že pri
rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a o nariadenie neodkladného
opatrenia sa nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a pre zabezpečovacie opatrenie a neodkladné
opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania napadnutého uznesenia súdom prvej inštancie.27. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného
práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť

neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo
možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Základnými predpokladmi na to, aby bolo
zabezpečovacie opatrenie nariadené, sú: a) existencia návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, b) spôsobilý predmet záložného práva, c) zriadenie záložného práva na zabezpečenie
peňažnej pohľadávky, d) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.

28. Zabezpečovacie opatrenie predstavuje nový inštitút civilného sporového procesu, účelom ktorého
je posilnenie istoty veriteľa, že pre prípad úspechu v konaní bude môcť svoju pohľadávku voči dlžníkovi
uspokojiť výkonom sudcovského záložného práva, teda po tom, ako bola pohľadávka právoplatne
súdnym konaním priznaná. Konanie o zabezpečovacom opatrení (rovnako ako konanie o neodkladnom
opatrení), sa vyznačuje tým, že súd prvej inštancie nezisťuje všetky skutočnosti nevyhnutné pre

rozhodovanie vo veci samej a stanovené pre dokazovanie, ale je nevyhnutné osvedčiť okolnosti, ktoré
by odôvodňovali záver o potrebe jeho nariadenia. Pri rozhodovaní zároveň musí byť dodržaná zásada
primeranosti takéhoto zásahu do práv dotknutej osoby, a to v pomere k žalobcom osvedčenému
ohrozeniu oprávnených záujmov.

29. Pokiaľ ide o nariadenie neodkladného opatrenia, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch
prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia
bude ohrozená. Ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená. V rámci civilného sporového konania je
nariadenie neodkladného opatrenia možné iba na návrh a za splnenia zákonných predpokladov.
Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné

opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Pred
nariadením neodkladného opatrenia tak súd v celkovom kontexte požadovanej ochrany posudzuje,
či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či navrhovateľom tvrdené a
osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia
exekúcie (princíp opodstatnenosti), či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne

možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), či navrhovaným
neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený
nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným
spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), či sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).

30. K možnosti nariadiť neodkladné opatrenie voči tretej osobe civilno-procesná doktrína (komentár k §
325 CSP) uvádza, že nariadiť neodkladné opatrenie (analogicky aj zabezpečovacie opatrenie) voči tretej
osobe je v zásade možné tak, ako to bolo za predchádzajúcej právnej úpravy (§ 76 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku). Uloženie povinnosti alebo obmedzenia tretej osobe má vždy povahu súčinnosti,

ktorá je nevyhnutná vo vzťahu k predmetu konania vo veci samej. Nejde o bezprostredné plnenie
povinnosti voči navrhovateľovi, s ktorým tretia osoba nie je v relevantnom právnom vzťahu (ktorému
má byť poskytnutá procesná ochrana). Odvolací súd sa s týmito závermi plne stotožňuje. Voči tretej
osobe možno nariadiť neodkladné opatrenie v podobe povinnosti zdržať sa určitého konania v prípade,
ak to je od nej možné spravodlivo požadovať. Táto podmienka platila za účinnosti Občianskeho súdneho

poriadku. Je síce pravdou, že uvedená právna úprava sa doslovne nepreniesla do Civilného sporového
poriadku, avšak v zmysle viacerých rozhodnutí, či už prvostupňových alebo odvolacích súdov, je zrejmé,
že tieto nariadenie neodkladného opatrenia voči tretej osobe pripúšťajú. Rovnako tak túto skutočnosť
pripúšťa aj odborná literatúra (viď C.H. BECK - Civilný sporový poriadok, Števček, Ficová, Baricová,
Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol.). Možnosť nariadiť neodkladné opatrenie voči tretej osobe

pripustil aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí č. k. II. ÚS/546/2018 - 21 zo dňa 28.
11. 2018, v ktorom sa okrem iného uvádza, cit.: „V súvislosti s námietkou sťažovateľov spočívajúcou
v tvrdení, že nemôžu byť stranou sporu, ústavný súd zdôrazňuje, že pánom sporu (dominus litis) je
žalobca (v preskúmanej veci žalobcovia), a teda práve žalobca je ten, ktorý v žalobe druhú stranu
sporu označí, na čo súhlas druhej strany sporu nijako nie je potrebný. Byť stranou sporu je „iba“ vecou

procesnej subjektivity, t. j. spôsobilosti byť účastníkom konania, toho, koho za (druhú) stranu sporu
označil žalobca a nie vecou jeho pasívnej vecnej legitimácie, ktorá vypovedá o tom, či žalovanému v
skutočnosti svedčí alebo nesvedčí hmotnoprávna povinnosť alebo právo. Inými slovami povedané, v
prípade sťažovateľov byť stranou sporu nijako nie je podmienené tým, či napokon právne úkony, ktorýchvyslovenianeúčinnostisažalobcoviasvojoužaloboudomáhajú,povykonanomdokazovanírozhodnutím
(rozsudkom) o veci samej za neúčinné, budú alebo nebudú určené.“ Teda aj v zmysle rozhodnutia
ústavného súdu je prípustné, aby neodkladné opatrenie bolo nariadené aj voči tretej osobe, pričom vo

vyššie citovanom uznesení naviac ústavný súd konštatuje, že cit.: „Neuvedenie označenia tretej osoby
v záhlaví rozhodnutí súdov je len formálnym pochybením všeobecných súdov bez akéhokoľvek vplyvu
na ústavnú udržateľnosť ich skutkových a právnych záverov (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II
ÚS/27/2018 z 18. 01. 2018).“

31. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal námietkou prekážky litispendencie vznesenou žalovaným
v 2. rade a dospel k záveru, že táto nie je dôvodná. Odvolacím súdom bolo zistené, že na Okresnom
súde Nitra skutočne prebiehalo konanie v totožnej veci žalobkyne voči žalovaným, pričom v tomto
konaní bola vec postúpená Okresnému súdu Bratislava V, avšak po rozhodnutí Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 23. 06. 2021 pod sp. zn. 1Ndob/9/2021 bola vec prikázaná na rozhodnutie
Okresnému súdu Nitra a vec bola následne vedená pod sp. zn. 28CbZm/8/2021, ktorý uznesením č.

k. 28CbZm/8/2021 - 1051 zo dňa 02. 08. 2021 rozhodol o zastavení konania z dôvodu, že konanie
na Okresnom súde Topoľčany (sp. zn. 4Cb/29/2021), v ktorom bolo vydané aj napadnuté rozhodnutie,
bolo začaté skôr ako konanie v totožnej veci na Okresnom súde Nitra. Z uvedeného dôvodu námietka
žalovaného v 2. rade o prekážke litispendencie neobstojí, keďže konanie na súde prvej inštancie
(Okresný súd Topoľčany) začalo skôr ako konanie na Okresnom súde Nitra.

32. Súd prvej inštancie založil svoje zamietavé rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia na tom právnom závere, že žalobkyňa neosvedčila objektívny stav ohrozenia prípadnej
budúcej exekúcie spoločnosti Arca Investments s tým, že pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
nepostačuje iba neschopnosť dlžníka plniť svoje záväzky. Iba samotná skutočnosť, že dlžník sa

nachádza v nepriaznivej ekonomickej situácii a nie je schopný plniť svoje záväzky, bez ďalšieho
neodôvodňuje obavu z ohrozenia exekúcie. Žalobkyňa neosvedčila, že by sa spoločnosť Arca
Investments zbavovala majetku jeho predajom bez primeraného protiplnenia, jeho darovaním, resp.
iným spôsobom, ktorým by dochádzalo k znižovaniu alebo znehodnocovaniu majetku spôsobom
ohrozujúcim budúcu exekúciu tejto spoločnosti. Ani samotné vykázanie straty v jednom účtovnom

období spoločnosti Arca Investments, resp. finančné problémy a úkony iných dcérskych spoločností,
na ktoré poukazuje žalobkyňa, nemožno vzhľadom na celkový majetok spoločnosti Arca Investments
vo vzťahu k výške nároku žalobkyne bez ďalšieho automaticky stotožniť s ohrozením exekúcie vo
vzťahu k tejto spoločnosti, s ktorou jedinou je žalobkyňa v právnom vzťahu. Podľa názoru odvolacieho
súdu prvoinštančný súd postupoval správne, keď prednostne posudzoval splnenie predpokladov na

nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a dospel k správnemu záveru, že tieto splnené neboli. V
procese posudzovania dôvodnosti pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutné osvedčiť
existenciu právneho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade a až následne posudzovať otázku
existencie obavy, že exekúcia bude ohrozená. Žalobkyňa neosvedčila existenciu peňažnej pohľadávky
voči žalovanému v 1. rade. Podľa petitu návrhu žalobkyne voči žalovanému v 1. rade mala byť

zabezpečená nariadením zabezpečovacieho opatrenia formou zriadenia záložného práva pohľadávka
voči spoločnosti Arca Investments, a. s. vo výške 5 325 000 CZK s príslušenstvom titulom zmenkovej
sumy z vlastnej zmenky č. 19292 vystavenej Arca Investments a. s. dňa 21. 02. 2020 „bez protestu“.
Je teda zrejmé, že nejde o pohľadávku voči žalovanému v 1. rade. Aj keď nemožno vylúčiť nariadenie
neodkladného (a analogicky aj zabezpečovacieho) opatrenia voči tretej osobe, uvedené je však podľa

názoru odvolacieho súdu možné iba vtedy, ak je zároveň preukázaná aj existencia právneho vzťahu
medzi sporovými stranami (v tomto prípade medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade). V danom prípade
žalobkyňa náležite nezdôvodnila (a teda ani neosvedčila), prečo by malo byť nariadené zabezpečovacie
opatrenie vo vzťahu k obchodnému podielu žalovaného v 1. rade v spoločnosti ACS Plyn s. r. o.
Keďže spoločnosť Arca Investments, a. s. je samostatnou entitou, právnickou osobou odlišnou od

spoločnosti žalovaného v 1. rade, hoci majetkovo prepojenou, nie je možné podľa názoru odvolacieho
súdu vysloviť záver o existencii hmotnoprávneho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade na
základe prenesenia hmotnoprávneho vzťahu medzi žalobkyňou a spoločnosťou Arca Investments, a. s.,
nakoľkotonevyplývazožiadnychžalobkyňoupredloženýchdôkazov.Žalobkyňarelevantnýmspôsobom
nezdôvodnila, ako by sa mohla jej pohľadávka zo zmenky prípadne uspokojiť z majetku žalovaného v

1. rade, keďže právnu povinnosť zo zmenky nie je možné bez ďalších právnych úkonov alebo právnych
skutočností previesť zo spoločnosti Arca Investments, a. s. na žalovaného v 1. rade. V danom prípade
obchodný podiel predstavuje majetok žalovaného v 1. rade a nie majetok spoločnosti Arca Investments
a. s., v dôsledku čoho by sa žalobkyňa mohla domáhať uspokojenia ňou tvrdenej zmenkovej pohľadávkyexekúciou na majetok spoločnosti Arca Investments a. s. Uvedené súvisí s tým, že nie je možné
zamieňať žalovaného v 1. rade so spoločnosťou Arca Investments ani so spoločnosťou Arca Capital
Slovakia,keďžeideosamostatnéprávnickéosobysosamostatnýmmajetkom,samostatnýmizáväzkami

a pohľadávkami.

33. Podľa názoru odvolacieho súdu nemôže obstáť ani argumentácia žalobkyne týkajúca sa obavy z
ohrozenia exekúcie reštrukturalizačným, resp. konkurzným konaním spoločností patriacich do skupiny
Arca. V prípade tvrdenej obavy z ohrozenia exekúcie je nevyhnutné, aby žalobkyňa osvedčila existenciu

tejto obavy zo strany subjektu, voči ktorému návrh smeruje. Žalobkyňa v návrhu ani v odvolaní žiadnym
spôsobom neosvedčila, že by žalovaný v 1. rade vykonával akékoľvek úkony, ktoré by mohli viesť k
ohrozeniu exekúcie jeho majetku. Zároveň odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje so záverom súdu prvej
inštancie, že tak reštrukturalizačné, ako aj konkurzné konanie (resp. úkony dlžníka k takýmto konaniam
smerujúce) nemožno bez ďalších relevantných skutočností hodnotiť ako konanie so zámerom zmariť
alebo ohroziť exekúciu pohľadávky jeho veriteľa. Ide o legálne a legitímne spôsoby riešenia nepriaznivej

finančnej situácie dlžníkov, ktorých primárnym cieľom nie je chrániť dlžníka pred jeho veriteľmi, ale
chrániť záujmy veriteľov. Veriteľ má v týchto konaniach možnosť participovať na riešení dlžníkovho
úpadku napr. formou účasti vo veriteľskom výbore a tým reálne ovplyvniť mieru uspokojenia svojej
pohľadávky.

34. V posudzovanom prípade žalobkyňa neosvedčila ani objektívny stav ohrozenia prípadnej
budúcej exekúcie spoločnosti Arca Investments, a. s., pričom za dostatočné z hľadiska nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia nemožno považovať iba neschopnosť dlžníka plniť svoje záväzky.
Skutočnosť, že dlžník sa nachádza v nepriaznivej ekonomickej situácii a nie je schopný plniť svoje
záväzky bez ďalšieho neodôvodňuje obavu z ohrozenia exekúcie, obdobne ani poskytnutá ochrana

podľa zákona č. 62/2020 Z. z. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností mala žalobkyňa súdu
poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby
zmarenia exekúcie, čo sa v danom prípade nestalo. Len samotné poukazovanie žalobkyne na konkrétne
časti predloženej účtovnej závierky tejto spoločnosti za rok 2019, ktorými odôvodňuje ohrozenie
prípadnej exekúcie (negatívny výsledok hospodárenia za účtovné obdobie a zníženie finančných

prostriedkov na účtoch v bankách), nie je dostatočné pre posúdenie splnenia podmienky existencie
obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Ani samotné vykázanie straty v jednom účtovnom období
spoločnosti Arca Investments, a. s., resp. finančné problémy a úkony iných dcérskych spoločností,
na ktoré poukazuje žalobkyňa v rámci podaného návrhu, nemožno vzhľadom na celkový majetok
spoločnosti Arca Investments, a. s. vo vzťahu k výške nároku žalobkyne bez ďalšieho automaticky

stotožniť s ohrozením exekúcie vo vzťahu k tejto spoločnosti, s ktorou jedinou je žalobkyňa v právnom
vzťahu. Súd preto nemal za preukázané také konanie spoločnosti Arca Investments a. s., ktoré
by negatívne ovplyvňovalo jeho majetkové pomery v takom rozsahu, že by reálne a bezprostredne
ohrozovalo budúcu exekúciu. Argumentáciu žalobkyne smerom k spoločnosti Arca Investments, a. s.
nemožno automaticky vzťahovať k žalovanému v 1. rade.

Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia a
zabezpečovacieho opatrenia je vždy potrebné zohľadniť aj zásadu primeranosti. Súd prvej inštancie v
tejtosúvislostisprávnevyhodnotil,ženávrhžalobkynenanariadenieneodkladnéhoazabezpečovacieho
opatrenia je neprimeraný. Medzi pohľadávkou žalobkyne voči Arca Investments vo výške 5 325 000
CZK, t. j. 209 660 eur a hodnotou obchodného podielu žalovaného v 1. rade vo výške 8 470 000 eur,

totiž existuje významná disproporcia. Uvedené platí o to viac, ak ide o zásahy do majetku, resp. výkonu
práv tretích osôb, ktoré nie sú v právnom vzťahu so žalobkyňou. Žalobkyňa pritom ani netvrdila, že by
malo dochádzať k úkonom, ktoré by smerovali k prevodu predmetného obchodného podielu. Navyše
platí, že ak by aj k takémuto prevodu malo dôjsť, je potrebné, aby takýto scudzovací úkon nebol urobený
neprimeraným spôsobom a bez zodpovedajúceho protiplnenia k hodnote obchodného podielu.

35. V intenciách vyššie uvedených skutočností odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1, ods. 2 CSP).

36. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení

s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP tak, že odvolací súd priznal plne úspešným žalovaným nárok
na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.37. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.