Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. júl 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/101/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119297758
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:6119297758.4

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej
a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Sto Slovensko,
s.r.o., so sídlom Pribylinská 2, 831 04 Bratislava - mestská časť Rača, IČO: 36 029 351, zastúpeného
zástupcom Právny dom - advokáti, s.r.o., so sídlom Dlhá 2, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 36 857 793,
proti žalovanému: RPK STAV, s.r.o., so sídlom Nesluša 1134, 023 41 Nesluša, IČO: 46 057 161, v

konaní o zaplatenie sumy 5.548,02 Eur s príslušenstvom, v štádiu konania o návrhu žalovaného na
zrušenie rozsudku pre zmeškanie, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k.
18Cb/107/2019-157 zo dňa 21. januára 2021, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/107/2019-157 zo dňa 21. januára 2021 p o t
v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie
Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/107/2019-136 zo dňa 17.09.2020 zamietol. Samostatným výrokom
rozhodol, že žalobcovi sa nárok na náhradu trov konania o návrhu žalovaného na zrušenie rozsudku
pre zmeškanie nepriznáva.

2.Vodôvodnenísvojhorozhodnutiaokresnýsúdpoukázalnažalobužalobcu,ktorousavočižalovanému
domáhal zaplatenia sumy 5.548,02 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Okresný súd vo veci
vytýčil termín pojednávania na deň 17.09.2020, na ktorý termín predvolal sporové strany predvolaním,
súčasťou ktorého bolo i poučenie o možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie podľa § 274 CSP.
Žalovaný mal doručenie predvolania na označený termín pojednávania včas a riadne vykázaný dňom

14.05.2020 (č.l. 120 spisu). Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 17.09.2020 navrhol, aby súd
vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie podľa § 274 CSP. Na základe skonštatovania splnenia
všetkých podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, okresný súd pri aplikácii § 274 CSP rozhodol
rozsudkomč.k.18Cb/107/2019-136zodňa17.09.2020,ktorýmžalobežalobcuvcelomrozsahuvyhovel.
Uvedený rozsudok bol doručený žalovanému dňa 31.10.2020 (č.l. 138 spisu).

3. Okresný súd uviedol, že podaním zo dňa 16.11.2020 žalovaný podal návrh na zrušenie rozsudku pre
zmeškanie č.k. 18Cb/107/2019-136 zo dňa 17.09.2020, ktorý odôvodnil tým, že v konaní od počiatku
nebol pasívny, riadne podal odpor proti platobnému rozkazu, vzniesol relevantnú procesnú obranu,
viaceré vyjadrenia a navrhol dôkazy. Uviedol, že v aktuálnej situácii Covid a v čase objektívnych
obtiaží v cestovaní, kedy konateľ sa v čase pojednávania nachádzal v ČR, nemalo byť pristúpené k
aplikácii kontumačného rozsudku, zo strany okresného súdu za daného stavu ide o prílišný formalizmus.

Poukázal na Nález Ústavného súdu ČR sp. zn. PL. ÚS 49/10 zo dňa 28.01.2014 a na rozhodnutie R
37/2010.4. Okresný súd poukázal na ust. § 277 ods. 1, 3 CSP, ktoré stanovuje dve podmienky pre zrušenie
rozsudku pre zmeškanie vydaného podľa § 274 CSP, ktoré musia byť splnené kumulatívne, a to: 1.

ospravedlniteľný dôvod žalovaného, pre ktorý sa nezúčastnil na pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený
rozsudok pre zmeškanie a 2. podanie návrhu do 15 dní odkedy sa žalovaný o rozsudku pre zmeškanie
dozvedel.

5. V ďalšej časti odôvodnenia okresný súd vo všeobecnosti uviedol, že vážnosť a ospravedlniteľnosť

dôvodov neúčasti sporovej strany na pojednávaní je predmetom posúdenia konajúceho súdu podľa
individuálnych okolností daného sporu. Automatickou akceptáciou akéhokoľvek dôvodu neúčasti
sporovej strany na pojednávaní by dochádzalo k porušeniu základných princípov sporového konania a
práva na spravodlivý proces. Súd ospravedlnenie neúčasti sporovej strany na pojednávaní akceptuje
len za predpokladu, že sa jedná o dôvod vážny a ospravedlniteľný. V tejto súvislosti podporne poukázal
na záver vyjadrený v uznesení Najvyššieho súdu SR z 30.6.2010, sp. zn. 4 Cdo 184/2009.

6. Podľa okresného súdu skutočnosť, že konateľ spoločnosti žalovaného bol v čase uskutočnenia
pojednávania dňa 17.09.2020 na pracovnej ceste, by za určitých podmienok mohla predstavovať
ospravedlniteľný dôvod na zmeškanie pojednávania, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie,
avšak táto skutočnosť musí byť stranou preukázaná. Pri posúdení vážnosti okolností, pre ktoré žalovaná

strana ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní a navrhla zrušenie rozsudku pre zmeškanie, okresný
súd primerane aplikoval základné princípy sporového konania vyplývajúce najmä z Čl. 8 CSP. Žalovaný
ako navrhovateľ zrušenia rozsudku pre zmeškanie mal preto povinnosť nielen uviesť skutočnosti
rozhodné pre posúdenie dôvodnosti jeho návrhu, t.j. povinnosť tvrdenia, ale i dôkaznú povinnosť označiť
a predložiť prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia, prípadne aspoň osvedčiť ich existenciu.

7. Okresný súd poukázal na to, že žalovaný ako navrhovateľa zrušenia rozsudku pre zmeškanie nesie
dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeniam o pracovnej ceste konateľa žalovaného. Žalovaný však k
podaniu zo dňa 16.11.2020, ktorým navrhol zrušenie rozsudku, nepripojil akékoľvek listinné dôkazy
viažuce sa k tvrdeniam o pracovnej ceste, neuviedol ani nedokladoval trvanie a miesto pracovnej cesty,

ani prípadné skutočnosti brániace mu včas svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlniť, resp. dať sa
na pojednávaní zastúpiť inou osobou. Vzhľadom na okamih doručenia predvolania dňa 14.05.2020
mal žalovaný, podľa názoru okresného súdu, dostatočný časový priestor oboznámiť súd o okolnostiach
brániacich mu v účasti na pojednávaní a prípadne požiadať o jeho odročenie. Pokiaľ dôvody brániace
mu v účasti na pojednávaní dňa 17.09.2020 mali povahu nepredvídateľných a neočakávaných okolností,

takéto skutočnosti bol povinný riadne a včas preukázať.

8. Námietky žalovaného, že počas konania nebol pasívny, že súdu sa nepodarilo predvolať svedka, ako
aj námietky týkajúce sa veci samej, okresný súd považoval za nie relevantné. V konaní o návrhu na
zrušenie rozsudku pre zmeškanie je súd oprávnený posúdiť len to, či okolnosti uvádzané a preukázané

žalovaným (ne)možno považovať za ospravedlniteľný dôvod neprítomnosti žalovaného na pojednávaní.
Okresný súd dal do pozornosti skutočnosť, že žalovaný bol v predvolaní na pojednávanie (č.l. 120 spisu)
vopred súdom poučený o možnosti rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie podľa § 274 CSP,
ako následku nedostavenia sa žalovaného na pojednávanie bez ospravedlnenia jeho neúčasti včas
a vážnymi okolnosťami. Nakoľko žalovaný k návrhu nepripojil akýkoľvek dôkaz svedčiaci o existencii

pracovnej cesty svojho konateľa, pričom takýto dôkaz nebol predložený ani ku dňu rozhodovania
okresného súdu o návrhu žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, okresný súd na strane
žalovaného nevzhliadol žiadny ospravedlniteľný dôvod, v dôsledku ktorého zmeškal pojednávanie
dňa 17.09.2020. Z uvedených dôvodov preto návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie
zamietol.

9. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods.
1 a 2 CSP. Nakoľko právoplatnosťou uznesenia o zamietnutí návrhu žalovaného na zrušenie rozsudku
pre zmeškanie konanie končí, okresný súd rozhodoval o náhrade trov konania o návrhu žalovaného
na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Pretože návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie

zamietol, úspešnou stranou v tejto časti konania bol žalobca, ktorému patrí nárok na náhradu trov voči
žalovanému. Keďže žalobcovi v konaní o návrhu žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie
žiadne trovy nevznikli, okresný súd o nároku na náhradu trov tohto konania rozhodol tak, ako bolouvedené vo výroku uznesenia s tým, že následné rozhodnutie o výške trov konania v zmysle § 262 ods.
2 CSP nie je potrebné, a preto o výške trov konania samostatným uznesením nebude rozhodovať.

10. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný. Mal za to, že uznesenie je
vecne nesprávne a je založené na nesprávnom právnom posúdení veci. Žalovaný uviedol, že v konaní
od počiatku nebol pasívny, riadne podal odpor proti platobnému rozkazu, vzniesol relevantnú procesnú
obranu, viaceré vyjadrenia, ako i navrhol dôkazy. Na jeho ťarchu nemožno pričítať, že okresný súd
nedokázal predvolať a zabezpečiť žalovaným navrhnutého svedka. Poukázal na Nález Ústavného súdu

ČR sp. zn. PL. ÚS 49/10 zo dňa 28.01.2014. Ďalej uviedol, že v aktuálnej situácii Covid a v čase
objektívnych obtiaží v cestovaní (konateľ sa v čase pojednávania pracovne nachádzal v ČR), nemalo
byť pristúpené k aplikácii kontumačného rozsudku. Mal za to, že situácia Covid je všeobecne závažnou
okolnosťou a zo strany okresného súdu za daného stavu ide o prílišný formalizmus. Navrhol napadnuté
uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

11. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 26.03.2021, bolo odvolanie žalovaného doručené
žalobcovi na vedomie (doručenka na č.l. 173 rub spisu).

12. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca (č.l. 186-188 spisu). Žalobca sa
plne stotožnil so závermi okresného súdu prezentovanými v napadnutom uznesení. Ako je uvedené

v odôvodnení napadnutého uznesenia rozsudok, ako aj všetky ostatné listiny, boli žalovanému riadne
doručované v zmysle príslušných ustanovení CSP. Zároveň poukázal na ust. § 277 ods. 2, 3 CSP,
z ktorého vyplývajú dve podmienky pre zrušenie rozsudku pre zmeškanie vydaného podľa § 274
CSP, ktoré musia byť kumulatívne splnené. Argumenty žalovaného považoval za nedôvodné. Žalobca
poukázal na to, že v konaní o návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie je súd oprávnený posúdiť

len to, či okolnosti uvádzané a preukázané žalovaným (ne)možno považovať za ospravedlniteľný dôvod
neprítomnosti žalovaného na pojednávaní. Žalovaný bol v predvolaní na pojednávanie vopred súdom
poučený o možnosti rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie podľa § 274
CSP, ako následku nedostavenia sa žalovaného na pojednávanie bez ospravedlnenia jeho neúčasti
včas a vážnymi okolnosťami. Skutočnosť, že konateľ spoločnosti žalovaného bol v čase uskutočnenia

pojednávania dňa 17.09.2020 na pracovnej ceste, by za určitých podmienok mohla predstavovať
ospravedlniteľný dôvod na zmeškanie pojednávania, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie,
avšak táto skutočnosť musela byť stranou preukázaná. Žalovaný ako navrhovateľ zrušenia rozsudku
pre zmeškanie mal preto povinnosť nielen uviesť skutočnosti rozhodné pre posúdenie dôvodnosti
jeho návrhu, t.j. povinnosť tvrdenia, ale i dôkaznú povinnosť, vo vzťahu k tvrdeniam o pracovnej

ceste konateľa žalovaného. Žalovaný však k podaniu zo dňa 16.11.2020, ktorým navrhol zrušenie
rozsudku, nepripojil akékoľvek listinné dôkazy viažuce sa k tvrdeniam o pracovnej ceste, neuviedol
ani nedokladoval trvanie a miesto pracovnej cesty, ani prípadné skutočnosti brániace mu včas svoju
neúčasť na pojednávaní ospravedlniť, resp. dať sa na pojednávaní zastúpiť inou osobou. Nakoľko
žalovaný k návrhu nepripojil akýkoľvek dôkaz svedčiaci o existencii pracovnej cesty a takýto dôkaz

nebol predložený ani ku dňu rozhodovania o návrhu žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie,
okresný súd na strane žalovaného nevzhliadol žiaden relevantný ospravedlniteľný dôvod, v dôsledku
ktorého zmeškal pojednávanie dňa 17.09.2020. Žalobca argumentáciu žalovaného tak v tomto smere
považoval za irelevantnú a nepodstatnú. Žalovaný mal možnosť sa aktívne brániť v súdnom konaní,
ktorú však nevyužil. V súdnom konaní tak bol vydaný rozsudok, ktorý je právoplatným a vykonateľným

rozhodnutím a exekučným titulom. V uvedenom prípade dôvody uvádzané žalovaným nie sú ani vážne,
ani ospravedlniteľné. Uviedol, že automatickou akceptáciou akéhokoľvek dôvodu neúčasti sporovej
strany na pojednávaní by dochádzalo k porušeniu základných princípov sporového konania a práva na
spravodlivý proces, a to z pohľadu strany, ktorá si na pojednávaní svoje práva riadne bráni a aktívne
sa zúčastňuje na pojednávaní. Navrhol napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť, s priznaním

náhrady trov odvolacieho konania v rozsahu 100% voči žalovanému.

13. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach odvolacích dôvodov
žalovaného bez nariadenia pojednávania a napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne
správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere

hlasov 3:0.14. Z dôvodu podaného odvolania žalovaným primárne krajský súd v rámci svojho konania a
rozhodovania uvádza, že postupoval v zmysle ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP, t.j. keď posudzoval
napadnuté uznesenie okresného súdu len na základe odvolacích dôvodov žalovaného.

15.Pooboznámenísasobsahomspisovéhomateriálukrajskýsúdzistil,žeokresnýsúdvovecirozhodol
rozsudkom č.k. 18Cb/107/2019-136 zo dňa 17. septembra 2020, ktorý je rozsudkom pre zmeškanie.
Predmetný rozsudok bol doručený žalovanému podľa doručenky na č.l. 138 rub spisu dňa 31.10.2020.
V poučení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že proti tomuto rozsudku pre zmeškanie nie je

prípustné odvolanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na
vydanie rozsudku pre zmeškanie (§ 356 CSP). Žalovaný v podaní doručenom okresnému súdu dňa
20.11.2020 okrem podaného odvolania proti rozsudku okresného súdu sp. zn. 18Cb/107/2019 zo dňa
17. septembra 2020 doručil aj návrh na zrušenie tohto rozsudku pre zmeškanie, pričom tvrdil, že v
konaní od počiatku nebol pasívny, riadne podal odpor proti platobnému rozkazu, vzniesol relevantnú
procesnúobranu,viacerévyjadrenia,inavrholdôkazy.Ďalejuviedol,ženemožnonajehoťarchupričítať,

že okresný súd nedokázal predvolať a zabezpečiť žalovaným navrhnutého svedka. Poukázal na to, že
v aktuálnej situácii Covid a v čase objektívnych obtiaží v cestovaní (konateľ sa v čase pojednávania
pracovne nachádzal v ČR), nemalo byť pristúpené k aplikácii kontumačného rozsudku, pričom zo strany
okresného súdu za daného stavu ide o prílišný formalizmus, v ktorej súvislosti poukázal na Nález
Ústavného súdu ČR sp. zn. PL. ÚS 49/10, R 37/2010.

16. Podstatou konania pred okresným súdom, ako aj v rámci vyvolaného odvolacieho konania z titulu
podaného odvolania žalovaným proti napadnutému uzneseniu bolo vyhodnotiť, či žalovaný preukázal
to, že z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci. Krajský súd v zhode s vyhodnotením,
ktoré uskutočnil okresný súd v napadnutom uznesení, na základe tvrdení zo strany žalovaného

konštatuje,žežalovanýnepreukázalospravedlniteľnýdôvod,prektorýzmeškalpojednávanie,ktorébolo
nariadené na deň 17.09.2020 o 12.45 hod.. Podľa obsahu Zápisnice o pojednávaní zo dňa 17.09.2020
(č.l. 134 spisu) bolo okresným súdom konštatované, že na pojednávanie sa dostavila iba právna
zástupkyňa žalobcu. Ďalej bolo konštatované, že na pojednávanie sa žalovaný nedostavil bez uvedenia
dôvodu.

17. Podľa ust. § 277 ods. 2 CSP, ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie
vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok
uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie

18. Z dikcie ust. § 277 ods. 2 CSP vyplýva, že musí ísť na strane žalovaného o ospravedlniteľný dôvod,
pre ktorý zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie. Krajský
súd vo vzťahu k záverom okresného súdu a k odvolaciemu dôvodu žalovaného zvýrazňuje to, že za
ospravedlniteľný dôvod možno považovať len závažné prekážky, ktoré sú preukázané a ktoré bránia
žalovanému sa dostaviť na nariadené pojednávania. Existenciu takéhoto vážneho ospravedlniteľného

dôvodu je pritom povinný tvrdiť a preukázať žalovaný. Odvolací súd v zhode so závermi okresného
súdu konštatuje, že žalovaný takýto vážny ospravedlniteľný dôvod neúčasti na nariadenom pojednávaní
nepreukázal.

19. Krajský súd považuje za potrebné zvýrazniť, že v prípade podania návrhu na zrušenie rozsudku

pre zmeškanie, súd skúma iba existenciu ospravedlniteľného dôvodu, pre ktorý žalovaný zmeškal
pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie. Rozsudok pre zmeškanie
vo fáze nariadeného pojednávania má sankcionovať pasivitu strán z dôvodu, že strana sporu sa na
pojednávanie nedostaví bez akéhokoľvek ospravedlnenia, ako aj v prípadoch, že sa na pojednávanie
nedostaví, hoci svoju neúčasť ospravedlní, avšak v ospravedlnení uvedie okolnosti, ktoré nie sú vážnymi

dôvodmi neúčasti, ako aj v prípade nedostavenia sa na pojednávanie s ospravedlnením, avšak bez
uvedenia akýchkoľvek dôvodov. Zásada hospodárnosti konania uvedená v Čl. 17 CSP je jedným zo
základných princípov, na ktorých je založená úprava Civilného sporového poriadku a ktorej konkrétnym
prejavom je aj sankcionovanie nečinnosti a pasivity procesných strán v spore. Bolo zrejmé, že súd prvej
inštancie vydal rozsudok pre zmeškanie na pojednávaní dňa 17.09.2020 z dôvodu, že mal preukázané

splnenie všetkých procesných podmienok na jeho vydanie, keďže žalovaný bol na termín pojednávania
písomne predvolaný, bol poučený, že ak sa nedostaví, súd rozhodne rozsudkom pre zmeškanie.
Konštatoval aj to, že žalovaný sa na pojednávanie nedostavil bez uvedenia dôvodu.20. Žalovaný k dátumu nariadeného pojednávania pred okresným súdom, t.j. k dátumu 17.09.2020
netvrdil a ani nepreukázal, že v účasti na tomto pojednávaní mu bránil vážny, ospravedlniteľný dôvod,
keďže žiaden neuviedol. Je potrebné uviesť tak, ako vyjadril okresný súd v napadnutom uznesení, že

skutočnosť, že konateľ spoločnosti žalovaného bol v čase uskutočnenia pojednávania dňa 17.09.2020
napracovnejceste,byzaurčitýchpodmienokmohlapredstavovaťospravedlniteľnýdôvodnazmeškanie
pojednávania, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, avšak táto skutočnosť musí byť
preukázaná, k čomu zo strany žalovaného nedošlo. Súhlasí krajský súd so záverom okresného súdu,
že existenciu ospravedlniteľného dôvodu preukazuje žalovaný a musí sa jednať o okolnosti takej

intenzity a závažnosti, ktoré žalovanému znemožňujú účasť na pojednávaní z objektívnych dôvodov.
Takýto ospravedlniteľný dôvod však musí byť oznámený aj včas, pričom za včasné ospravedlnenie
neprítomnosti žalovaného na pojednávaní sa považuje len také, ktoré je súdu doručené najneskôr
do začiatku pojednávania, k čomu zo strany žalovaného nedošlo. Predsa ak žalovaný v návrhu
na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, ako i v podanom odvolaní tvrdil, že dňa 17.09.2020 bol na
pracovnej ceste v Českej republike, tak netvrdil, že išlo o náhlu mimoriadnu cestu, ani že mu nešlo o

„vopred“ známu okolnosť brániaca mu v účasti na pojednávaní. Predsa pri momente doručenia termínu
pojednávania podľa doručenky dňa 14.05.2020 na nariadený termín pojednávania dňa 17.09.2020,
nebolo možné konštatovať, že pracovná cesta vykonaná práve 17.09.2020 bez ďalšieho bola náhlou
okolnosťou brániacou mu v účasti na pojednávaní. Pri posudzovaní týchto časových súvislostí momentu
doručenia predvolania na nariadený termín dňa 14.05.2020 na termín 17.09.2020, potom len samotná

pracovná cesta bez ďalšieho nemohla byť hodnotená ako náhla okolnosť brániaca mu v účasti na
pojednávaní, keď z týchto časových súvislostí bolo zrejmé, že táto okolnosť musela byť žalovanému
objektívne známa. Rovnako krajský súd nehodnotí dôvod námietky, a to epidemiologickú situáciu v
súvislosti s ochorením Covid dňa 17.09.2020 ako závažnú v tom smere, že v čase vykonania termínu
pojednávania ešte neplatili vyhlášky o zákaze vykonávania pojednávaní vo veci a epidemiologická

situácia v Slovenskej republike ani nebola v takej rovine, že za dodržania epidemiologických opatrení
by nebolo možné nariadené pojednávanie vykonať, pričom vo vzťahu k takejto situácii žalovaný ani
bližšie okolnosti súvisiace so situáciou spôsobenou Covid-19 netvrdil. Okolnosti tvrdené žalovaným,
ktoré mali tvoriť ospravedlniteľný dôvod jeho neúčasti na nariadenom pojednávaní, neboli zhodnotené
ako dôvodné, naviac nešlo o včasné ospravedlnenie neprítomnosti žalovaného, pretože žalovaný k

momentu nariadeného pojednávania okresným súdom žiaden dôvod netvrdil a takýto dôvod ani zo
strany žalovaného preukázaný nebol. Pokiaľ sa žalovaný rozhodol nevyužiť právo byť osobne prítomný
na súdnom pojednávaní, svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnil, potom svojou neúčasťou
nevyužil všetky dostupné prostriedky poskytované CSP na ochranu jeho práv (okrem práva byť prítomný
na pojednávaní súdu aj právo vyjadriť sa k prednesu žalobcu, k dôkazom a k právnej stránke - §

181 a § 182 CSP), a preto pokiaľ za tejto situácie žalobca prítomný na súdnom pojednávaní navrhol
rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, neostalo súdu prvej inštancie nič iné, ako rozhodnúť
v zmysle § 274 CSP a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Žalovaný preto konajúcemu súdu nedôvodne
vytýkal, že postupoval formalisticky, nesprávne. Ak žalovaný, čo vecne správne konštatoval aj okresný
súd, len tvrdil, avšak nepreukázal ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý zmeškal nariadené pojednávanie

vo veci dňa 17.09.2020, na ktorom bol vyhlásený okresným súdom rozsudok pre zmeškanie, tak potom
nemohlo byť ani návrhu žalovaného na zrušenie takéhoto rozsudku vyhovené.

21. Len na doplnenie krajský súd uvádza, že predpoklad vydania kontumačného rozsudku ako sankcie
za nečinnosť žalovaného je potrebné posudzovať tak, že žalovaný subjektívne, aj napriek tomu že

mohol, tak vo veci nekoná, nemá o pojednávanie záujem, na toto sa nedostaví, a preto je namieste
ho sankcionovať rozsudkom pre zmeškanie. Žalovaný pred pojednávaním riadne a včas neoznámil
súdu, že sa pojednávania nezúčastní. Ak žalovaný neoznámil svoju neprítomnosť na pojednávaní, teda
neuviedol žiaden dôvod, zostal v konaní nečinný, subjektívne prejavil nezáujem o konanie v štádiu
nariadenia pojednávania, a preto nemôže následne tvrdiť, že „zmeškal pojednávanie“, a to bez ohľadu

nanásledneudávanýdôvod.Neskôrudávanýdôvodneprítomnostinapojednávaní(tvrdenieopracovnej
ceste, odkaz na epidemiologickú situáciu spôsobenú Covid-19), nemôže zmeniť už predtým samotným
žalovaným prejavenú vôľu sa dobrovoľne nezúčastniť tohto pojednávania. V danom prípade žalovaný
svoju neúčasť neospravedlnil, neuviedol žiaden dôvod tejto neúčasti a neuviedol ho včas. Posudzovanie
existencie ospravedlniteľného dôvodu neúčasti nebolo preto relevantné, pokiaľ neúčasť žalovaného na

pojednávaní bola výsledkom jeho vlastného dobrovoľného rozhodnutia nevyužiť právo osobnej účasti na
pojednávaní. Pokiaľ okresný súd napadnutým rozsudkom návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre
zmeškanie zamietol, tak jeho rozhodnutie bolo vecne správne a v odvolacom konaní potvrdené. Krajský
súd sa stotožňuje so závermi okresného súdu, a preto na tieto v podrobnostiach odkazuje.22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému voči žalovanému bol

priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov rozhodne okresný
súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie

a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.