Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. január 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/43/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8711214993
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8711214993.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcu G. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
E. XXXX/XX, XXX XX E., právne zastúpený advokátom JUDr. Milan Sivý, so sídlom Námestie sv. Egídia
3006/1116, 058 01 Poprad, IČO: 37 947 095, proti žalovanému M.. N. E., H. D. so sídlom C. XX, XXX
XX Y., M.: XX XXX XXX, so sídlom H. G. Z. XXX, XXX XX Y., o zrušenie tuzemského rozhodcovského

rozsudku s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Poprad, č.k. 20C/201/2011-198
zo dňa 09. apríla 2020, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že:
„I. Súd konanie zastavuje.

II. Súd priznáva žalobcovi proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých súd
rozhodne samostatným uznesením.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 47 ods. 1, 4, 206j zákona č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii,
§ 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

3.Vychádzalzozistenia,žežalobcasapodanoužaloboudomáhalvydaniarozhodnutia,ktorýmsúdzruší
rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu v Bratislave sp. zn. XXXX/XX zo dňa 26.10.2011 vydaný
rozhodcom D.. N. C.. Uznesením Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. XK/XX/XXXX zo dňa 20.02.2014
bol na majetok žalovaného vyhlásený konkurz. Výzvou doručenou správcovi konkurznej podstaty dňa
20.01.2020 a úpadcovi dňa 05.02.2020 ich súd vyzval na podanie návrhu na pokračovanie v konaní.

Úpadca a ani správca konkurznej podstaty návrh na pokračovanie v konaní nepodali.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že s prihliadnutím na citovanú právnu úpravu súd konanie zastavil,
nakoľko v zákonom stanovenej lehote návrh na pokračovanie v konaní podaný nebol.

5. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaného, ktorý procesne zavinil zastavenie konania zaviazal

povinnosťou náhrady trov konania v rozsahu 100%, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením.

6. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Odvolanie právne odôvodnil § 365 ods.
1 písm. b), d), h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Uviedol, že
odvolanie podal z dôvodu, že vydané uznesenie je pre neho poškodzujúce a zároveň týmto uznesením
dochádza k narušeniu princípu právnej istoty, ako aj k narušeniu rovného postavenia strán v spore.

Poukázal na skutočnosti, ktoré namieta vo vzťahu k vydanému rozhodcovskému rozsudku a tiež na
to, že súd prvej inštancie na základe jeho návrhu uznesením sp.zn. 20C/201/2011 zo dňa 20.11.2011odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku na čas do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
Uviedol, že zastavenie konania s poukazom na § 47 ods. 4 Zákona o konkurze prichádza do úvahy v
prípade, keď správca konkurznej podstaty, resp. dlžník vystupuje v konaní na strane žalobcu. Uvedené

ustanovenie podľa jeho názoru nie je možné použiť v konaní, kde je správca konkurznej podstaty, resp.
dlžník v postavení žalovaného, pretože dochádza k neprimeranej výhode žalovaného u ktorého by došlo
k zastaveniu konania, ale zároveň aj k správoplatneniu rozhodcovského rozsudku vydaného v prospech
žalovaného bez akejkoľvek možnosti žalobcu chrániť svoje práva v konkrétnom konaní. Inými slovami
práve nečinnosť žalovaného by tomuto v spore priniesla výhodu, ktorú by žalobca nevedel žiadny

spôsobom ďalej ovplyvniť. V prípade použitia uvedeného ustanovenia spôsobom akým to bolo vykonané
v predmetnom napadnutom uznesení dochádza k poškodzovaniu základných princípov sporového
konania. Ďalej poukázal na § 47 ods. 5 Zákona o konkurze a mal za to, že sú dané podmienky pre
vedenie konania v zmysle uvedeného ustanovenia, pretože pričom v priebehu konania došlo z jeho
strany k úprave pasívnej vecnej legitimácie, ktorá bola súdom akceptovaná. S poukazom na uvedené
žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie, pričom si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 100%.

7. Žalovaný a ani správca konkurznej podstaty žalovaného sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 C.s.p.),

vzhľadom na podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a
contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte

s namietaným porušením práva na spravodlivý proces, inou vadou konania a nesprávnym právnym
posúdením veci, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval
príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v
odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom
prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd

Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

10. K námietke porušenia práva na spravodlivý proces odvolací súd uvádza, že obsah práva na
spravodlivý proces je pomerne široký, pričom medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na
prístup súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného

sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach
a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť
konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa
so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany

sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie uvedeného odvolacieho dôvodu však
pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožnil realizáciu práv strany sporu dosiahol určitú
intenzitu, ktorá odôvodňuje záver o tom, že potom sa celé konanie nejaví ako spravodlivé. Konkrétne
pochybenie súdu musí byť však hodnotené v kontexte celého konania, t.j. vplyv na ďalšie pochybenia,
možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, následky, atď.. Zároveň tiež nie je možné prehliadnuť, že

niektoré čiastkové práva, ktoré tvoria právo na spravodlivý proces zákon normuje ako samostatné
odvolacie dôvody. V predmetnom prípade mal odvolací súd za to, že táto odvolacia námietka bola
naplnená, pretože zastavením konania napriek tomu, že neboli splnené podmienky na jeho zastavenie
došlo na strane žalobcu k porušeniu práva na spravodlivý proces.

11. Žalobca ešte namietal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci. Tu odvolací súd uvádza, že tento odvolací dôvod dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom
postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu,
že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Takáto iná vada však v posudzovanom spore
odvolacím súdom zistená nebola.

12. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii právana zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Odvolací

súd mal za to, že došlo k naplneniu aj tejto odvolacej námietky, pretože súd prvej inštancie síce aplikoval
na predmetný prípad správny právny predpis, avšak tento nesprávne interpretoval.

13. Primárnou odvolacou námietkou žalobcu bolo tvrdenie, že § 45 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o
konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZoKR“) nie je možné aplikovať na prípady, keď úpadca vystupuje

v postavení žalovaného. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na dôvodovú správu k vládnemu
návrhu zákona č. 390/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník
v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, a to vo vzťahu k §
47 ods. 4 ZoKR, kde sa uvádza: „Jednou z okolností, s ktorou sa predkladateľ musí vysporiadať
pri vyhlásení konkurzu je aj tá, aký vplyv vyhlásený konkurz bude mať na možnosť pokračovať v
prebiehajúcich súdnych konaniach. Tie môžu byť "pasívne" (úpadca je žalovaný napr. na plnenie) alebo

“aktívne“ (úpadca je žalobcom a žaluje na plnenie). Doterajšia úprava predradzovala konkurz pred iné
konania, pričom „kľúče“ od rozuzlenia pôvodne prebiehajúcich konaní dávala výlučne správcovi, ktorý
ak ostal nečinný, tak konanie ostalo počas účinkov konkurzu prerušené, často niekoľko rokov. Nová
právna úprava má za cieľ vyjasniť situáciu s prerušenými konaniami skôr a efektívnejšie. Správca má
možnosť z vlastnej iniciatívy podať návrh na pokračovanie v konaní do prvej schôdze veriteľov, resp.

do uplynutia lehoty určenej vo výzve súdu, ktorého konanie bolo prerušené. Lehotu by mal súd určiť
s ohľadom na počty aktívnych, príp. pasívnych sporov úpadcu. Ak správca neprevezme prebiehajúci
spor, súd, ktorého konanie bolo prerušené, vezme na zreteľ vyjadrenie dlžníka. Ak sa dlžník nevyjadrí
alebo nebude súhlasiť s pokračovaním, súd konanie zastaví. Ak dlžník navrhne pokračovanie v konaní, v
konaní pokračuje tak ako keby konkurz nebol vyhlásený s tým, že v prípade, ak sa dlžníkovi prisúdi napr.

plnenie (na základe ktorého sa bude plniť), toto plnenie nebude podliehať konkurzu. Konkurzní veritelia
však budú môcť uplatňovať zodpovednosť správcu (ak mohol a mal pokračovať v konaní). V prípade
pasívnych sporov (dlžník má plniť) je ich prípadné pokračovanie síce nepravdepodobné (je spravidla
neefektívne), ale je možné. Ak sa však prípadnému žalobcovi voči dlžníkovi prisúdi plnenie, toto plnenie
môže byť uspokojené až tzv. akoby za konkurzom (t.j. je podriadené uspokojeniu konkurzných veriteľov),

resp. môže byť uspokojené len z majetku, ktorý bol napr. z konkurzu vylúčený“.

14. Z vyššie uvedeného tak vyplýva, že pre aplikáciu § 47 ods. 4 ZoKR nie je rozhodujúce v
akom procesnom postavení v prebiehajúcom konaní sa nachádza úpadca, tzn. aplikácia uvedeného
ustanovenia je možná aj pre prípady, kedy sa úpadca nachádza v postavení žalovaného, avšak ako

uvádza dôvodová správa, uvedené platí len pre prípady, ak je predmetom konania plnenie. Z uvedeného
tak vyplýva, že pre aplikáciu § 47 ods. 4 ZoKR je potrebné zaoberať sa v prvom rade predmetom sporu.
V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd aj na nález Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 710/2014 zo
dňa 10.02.2015, v ktorom uviedol: „Zrejmým účelom § 47 ZKaR je teda prerušenie všetkých konaní,
ktoré by mohli ovplyvniť majetok úpadcu podliehajúci konkurzu a tak nepriaznivo ovplyvniť uspokojenie

veriteľov v rámci konkurzu. Predmetom konania vedeného pod sp. zn.: 23Cb/64/2009 je však zrušenie
rozhodcovského rozsudku Medzinárodného obchodného rozhodcovského súdu v Bratislave zo dňa
05.02.2009 sp. zn. 11/2008 (ďalej len „Rozhodcovský rozsudok“). Toto konanie sa teda týka výlučne
posúdenia okolností vydania Rozhodcovského rozsudku a toho, či boli dodržané všetky zákonne
náležitosti pre vydanie Rozhodcovského rozsudku, a teda či Rozhodcovský rozsudok obstojí, alebo

je potrebné ho zrušiť. Rozhodnutím v tejto veci nemôže byť žiadnym spôsobom ovplyvnený majetok
odporcu podliehajúci konkurzu, keďže v tomto konaní je predmetom výlučne posúdenie zákonnosti
vydania Rozhodcovského rozsudku a nie samotného nároku. Až v prípade, ak by došlo k zrušeniu
Rozhodcovského rozsudku súdom, konanie o samotnom nároku, ktoré by malo nasledovať po zrušení
Rozhodcovského súdu, by malo a mohlo byť považované za konanie, ktoré by mohlo mať vplyv na

majetok Odporcu podliehajúci konkurzu, a teda až na toto konanie by sa mohlo uplatniť ust. § 47
ods. 1 ZKaR a dôjsť k prerušeniu konania. V žiadnom prípade však nie posúdenie zákonnosti vydania
Rozhodcovského rozsudku a dôvodov na jeho zrušenie.“

15. Ako vyplýva z dokazovania súdu prvej inštancie a ako zdôraznil aj samotný žalobca v podanom

odvolaní, predmetom tohto konania nebola žaloba o plnenie, ale žaloba o zrušenie vydaného
rozhodcovského rozsudku, t.j. žaloba, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti vydania
rozhodcovského rozsudku. S ohľadom na bod 13. a 14. tohto odôvodnenia tak možno konštatovať, že
predmetný prípad nespĺňa podmienky na zastavenie konania v zmysle § 47 ods. 4 ZoKR, pretože vpredmetnom prípade nejde o spor na plnenie v zmysle uvedeného ustanovenia, ale o spor, v ktorom sa
má riešiť zrušenie rozhodcovského rozsudku, t.j. spor, ktorý nijakým spôsobom neovplyvňuje majetok
úpadcu podliehajúci konkurzu. Z uvedených dôvodov preto možno konštatovať, že súd prvej inštancie

nepostupoval správne, ak mal za to, že predmetný spor spĺňa podmienky ustanovené § 47 ods. 4 ZoKR,
a teda, že je tu dôvod na zastavenie konania.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd v súlade s § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. napadnuté
uznesenie zrušil.

17. Úlohou súdu prvej inštancie bude vec znova prejednať a vo veci rozhodnúť tak, aby bola zaistená
spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov oboch strán sporu, predovšetkým s ohľadom na
zmysel Civilného súdneho konania, pretože súdy sú v prvom rade povolané k tomu, aby zákonom
stanoveným spôsobom poskytovali túto ochranu práv.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).