Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. jún 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/91/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6411200673
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6411200673.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.: Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: O. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX N.
XX, zast. Špireková & Partners s.r.o., so sídlom Nám. M. Slovenskej 6, Žiar nad Hronom, IČO: 47 232
811, v mene ktorej koná JUDr. Barbara Špireková, usadený euroadvokát, vedenej súdnym exekútorom

JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, Bratislava, pod sp. zn. EX
18272/10, na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 962,13 eura s prísl., o odvolaní povinného
proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 9Er/78/2011-14 zo dňa 21.08.2012, jednohlasne
takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 9Er/78/2011-29 zo dňa 12.12.2013
z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „exekučný súd“) odvolaním napadnutým uznesením zamietol
návrh povinnej za zastavenie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že uznesením z 21.08.2012
exekučný súd zamietol návrh povinného, v ktorom sa povinná domáhala zastavenia exekúcie. Na
odvolanie povinnej odvolací súd uznesenie exekučného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Opierajúc sa o právny názor odvolacieho súdu mal exekučný súd z predmetnej zmluvy o úvere

preukázané, že povinný ako dlžník pri uzatváraní zmluvy o úvere a plnení nekonal v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a uzavrel ju ako spotrebiteľ v zmysle § 52
ods. 4 OZ, keďže mu bol úver poskytnutý na výkon povolania, a naopak oprávnený pri jej uzatváraní
a plnení konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a uzavrel
ju ako dodávateľ v zmysle § 52 ods. 3 OZ, a teda sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52
ods. 1 OZ. Poukázal na pozmeňujúci návrh poslanca NS SR Ing. Mariana Záhumenského a uviedol,

že rozhodcovská doložka je neprijateľná a neplatná v rozsahu, v ktorom spotrebiteľa núti, aby sa práv
zo spotrebiteľskej zmluvy domáhal výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania a neznamená,
že sa práv zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom rozhodcovského konania nemôže domáhať
dodávateľ. V Slovenskej republike rozhodca resp. rozhodcovský súd ex offo skúma neprijateľnosť
podmienok v spotrebiteľských zmluvách vrátane rozhodcovských doložiek, keďže v spore vzniknutom
z tuzemských obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov rozhoduje podľa právneho poriadku

Slovenskej republiky ( § 31 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z.) a rovnako ako súd použije ustanovenia
všeobecných záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Exekučný súd uviedol, že
tak v rozhodcovskom konaní ako aj v súdnom konaní je spotrebiteľovi poskytnutá identická ochrana pred
neprijateľnými podmienkami a preto rovnocennosť účinkov rozhodcovského rozsudku a rozsudku súdu
je dôvodná aj spotrebiteľských veciach. Vzhľadom na uvedené exekučný súd uviedol, že rozhodcovská
doložka aj s prihliadnutím na skutočnosť, že rozhodcovského konanie sa uskutočnilo písomne čo má

za následok, že povinnému nevznikli nijaké výdavky, ktoré by boli spojené s účasťou na pojednávanípred rozhodcovským súdom, nie je neprijateľnou podmienkou, a preto exekučný súd návrh povinnej na
zastavenie exekúcie zamietol.
Proti napadnutému rozhodnutiu podala povinná v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namietla, že

účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom v zmysle § 207 ods. 2 písm.
a) O.s.p. v nadväznosti na § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.. Uviedla, že exekučný súd zamietol návrh na
zastavenieexekúciezdôvodov,ktorépodľanázoruodvolateľkynemajúoporuvzákone.Ďalejnamietala,
že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. a rozhodnutie súdu vychádza z neprávneho právneho posúdenia

veci podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.. Poukázala na skutočnosť, že exekučný súd rozhodnutím zo
dňa 12.12.2013 nerešpektoval predchádzajúce rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn.
2CoE/577/2012 a rovnako nerešpektoval konštantnú judikatúru v obdobných prípadoch. Namietala, že
pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej
strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória aj prax navyše
označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná

podmienka sa prieči dobrým mravom. Poukázala na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. ÚS 174/02.
Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje
voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom
podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a
nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu

ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj
rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávať ako prvý. Rozhodcovská doložka je neprijateľná,
pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne
sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom
a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, preto boli splnené podmienky

na zastavenie exekúcie a to aj bez návrhu. Ďalej namietala, že značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spôsobuje už to, ak spotrebiteľovi jeho
zmluvnýpartnerpraktickynanútipodrobeniesaprávomocirozhodcu.Vzáverepoukázalanarozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo/164/1996 zo dňa 27. januára 2007 a uviedla, že nie je správny záver
exekučného súdu, ktorým uviedol, že rozhodcovská doložka nie je neprijateľnou podmienkou, a preto

má za to, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný dôvodne a neexistuje predpoklad, pre ktorý by
mohol byť tento návrh zamietnutý. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie exekučného súdu
zmeniltak,žerozhodneozastaveníexekučnéhokonaniaalebonapadnutéuzneseniezrušíavecvrátina
ďalšie konanie. Odvolateľka si zároveň uplatnila nárok na náhradu trov odvolacieho konania a právneho
zastúpenia v odvolacom konaní.

Oprávnený vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa stotožňuje sa napadnutým uznesením
exekučného súdu, ktorým zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu, že rozhodcovská
doložka uvedená v zmluve o úvere nie je neprijateľnou podmienkou. Rozhodcovská doložka je tzv.
nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany
svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Z textu uzavretej

rozhodcovskej doložky vyplýva, že sa zmluvné strany dohodli na alternatívne určenej právomoci súdu
na riešenie sporov. Žiadal, aby odvolací súd odvolanie povinného v plnom rozsahu zamietol.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 10 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie
exekučného súdu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214
ods. 2 O.s.p. a uznesenie exekučného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h/ a ods. 2 O.s.p. zrušil a vec

mu vrátil na ďalšie konanie.
Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu zistil, že dňa 13.12.2010 bol u súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého spísaný vo forme zápisnice návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti
povinnému. Následne súdny exekútor požiadal exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, poverenie súd vydal 28.01.2011. Dňa 20.08.2012 bol súdu doručený návrh povinnej na

zastavenie exekúcie. Exekučný súd uznesením č.k. 9Er/78/2011-14 zo dňa 21.08.2012 návrh povinnej
zamietol, pričom na základe podaného odvolania odvolací súd rozhodnutím č.k. 2CoE/577/2012-25 zo
dňa 05. júna 2013 zrušil uznesenie exekučného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne
exekučný súd napadnutým uznesením č.k. 9 Er/78/2011-29 zo dňa 12.12.2013 návrh povinného na
zastavenie exekúcie zamietol.

V zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Exekučný poriadok“) exekučný súd je ex offo povinný skúmať, či exekučný titul nie je v rozpore so
zákonom. Prvostupňový súd je predovšetkým povinný skúmať, či exekučný titul, na základe ktoréhomá byť vedená exekúcia, je spôsobilým exekučným titulom, pričom súd môže v tomto rozsahu skúmať
exekučný titul počas celého exekučného konania (na návrh ale aj bez návrhu) a v prípade zistenia,
že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na

zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať. Najvyšší súd SR v rozsudku
z 27.01.2007, sp. zn. 3Cdo/164/1996, publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R/58/1997
uviedol, že súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke
formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu
nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. Exekučný súd sa

nezaoberá vecnou správnosťou exekučného titulu, ale skúma, či exekučný titul bol vydaný orgánom,
ktorý na to mal právomoc, a či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Rozhodcovskému
súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory totiž neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský
súd ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu
je pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu
zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy platne dohodnutej či

už vo forme osobitnej zmluvy alebo doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou
neplatnosťou, rozhodcovskému súdu chýbala právomoc na vydanie rozhodnutia. Ak nedošlo k uzavretiu
rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade nemohol ani vydať
rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého
nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým,

kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paktu
(pozriUznesenieNajvyššiehosúduSRz13.10.2011,sp.zn.3Cdo146/2011,uverejnenévZb.stanovísk
NS a súdov SR 3/2012).
Najvyšší súd SR vo svojom Uznesení zo dňa 16.01.2013, sp.zn. 6 M Cdo 9/2012, uviedol, že v
súvislosti s otázkou, či v exekučnom konaní zákon o rozhodcovskom konaní vylučuje skúmanie

(nedostatku) právomoci rozhodcovského súdu rozhodnúť spor, je potrebné rozlišovať, či rozhodcovské
konanie sa týka sporu zo spotrebiteľského právneho vzťahu alebo z iného právneho vzťahu. Pokiaľ
sa rozhodcovské konanie týka sporu z iného než spotrebiteľského právneho vzťahu, ustanovenia
zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú účastníkovi tohto konania, aby namietal nedostatok
právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a aby

žalobou podanou na príslušnom súde sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku pre neplatnosť
rozhodcovskej zmluvy (§ 40 ods. 1 písm. c/ zákona o rozhodcovskom konaní), vylučujú skúmanie
právomoci rozhodcovského súdu v exekučnom konaní. Nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v
iných než spotrebiteľských veciach znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú
zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v exekučnom konaní, pretože inak by tieto ustanovenia

strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné. Ak je však predmetom rozhodcovského konania spor
zo spotrebiteľského právneho vzťahu, tento záver neplatí, pretože princíp „vigilantibus iura skripta
sunt“ („práva patria bdelým“) v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od
konkrétnych okolností) ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorých je ochrana práv spotrebiteľa. Vzhľadom
na uvedené je potrebné ustáliť, či v tomto konkrétnom prípade ide medzi oprávneným a povinným o

vzťah spotrebiteľský alebo nie.
Exekučný súd vo svojom rozhodnutí konštatoval, že rozhodcovská doložka je neprijateľná a neplatná
v rozsahu, v ktorom spotrebiteľa núti, aby sa práv zo spotrebiteľskej zmluvy domáhal výlučne
prostredníctvom rozhodcovského konania a neznamená, že sa práv zo spotrebiteľskej zmluvy
prostredníctvom rozhodcovského konania nemôže domáhať dodávateľ.

Odvolací súd uvádza, že rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 ZRK pre účastníkov konania účinky ako
právoplatný rozsudok. Podľa ZRK to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom v konaní podľa
ZRK. Rozhodcovskému súdu však jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo
zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej
zmluve.Ztohtodôvodujepreposúdenie,čisúdubolalebonebolpredloženýexekučnýtitul,nevyhnutnou

súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy
dohodnutej či už vo forme osobitnej zmluvy, alebo doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva
trpí absolútnou neplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý neexistuje a pokiaľ bol vydaný na základe
takéhoto právneho úkonu rozhodcovský rozsudok trpí neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému súdu
chýbala právomoc na vydanie rozhodnutia. Rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení, ako

vyplýva z bodu 18. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy, exekučný súd nesprávne právne posúdil ako nie neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú
v spotrebiteľskej zmluve. V tomto prípade sa odvolací súd stotožnil s námietkou povinnej, ktorou
namietala, že rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučnýtitul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporov štátnym súdom, ak dodávateľ
ešte pred spotrebiteľom podal žalobu u rozhodcu. Súčasne táto podmienka nebola so spotrebiteľom
individuálne dohodnutá, čo vyplýva z jej zaradenia do všeobecných podmienok poskytnutia úveru

vopred pripravenej zmluvy. Celkom zjavne tak spotrebiteľ nemal reálnu možnosť obsah predloženej
formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Odvolací súd navyše
zastáva názor, že už samotná forma, v akej sú zmluvné dojednania napísané - a to drobným ťažko
čitateľným, resp. takmer nečitateľným, husto popísaným textom - už sama o sebe podstatne sťažuje
reálne oboznámenie sa spotrebiteľa s obsahom dojednaní v takomto texte obsiahnutými. Takto vnútená

podmienka, ktorá sa netýka priamo predmetu zmluvy a zvyšuje nerovnováhu medzi dodávateľom a
spotrebiteľom, je neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1 OZ, na základe ktorého je potrebné túto
rozhodcovskú doložku vyhodnotiť ako absolútne neplatný právny úkon. Odvolací súd k tomu dodáva,
že v tomto prípade je nepochybné, že rozhodcovská zmluva bola spotrebiteľovi vnútená tak, že bola
ako doložka zapracovaná do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru na zadnej strane formulára
zmluvy. Spotrebiteľ teda ak chcel od dodávateľa získať predmet zmluvy, kvôli ktorému zmluvu uzatváral,

nemalinúmožnosť,nežtútopodmienkuprijať.Užtátoskutočnosťzvyšujenerovnováhuvovzťahumedzi
dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Konečne, rozhodcovské konanie je založené
práve na tom, že zmluvné strany sa spoločne dohodnú na výbere osôb (súdu), ktorých objektívnosti
a úsudku dôverujú. Naopak, ak dodávateľ spotrebiteľovi vnucuje rozhodovanie sporu jednostranne
určeným rozhodcom, tak ako to vyplýva z formulára predtlače predmetnej úverovej zmluvy, spôsobuje

tým značnú nerovnováhu vo vzájomných vzťahoch medzi ním a konkrétnym spotrebiteľom. Exekučný
súd preto nesprávne vyhodnotil rozhodcovskú doložku ako nie neprijateľnú podmienku Rozhodnutie
tak vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu a je dôvodnou námietka odvolateľky, že súd
prvého stupňa dospel v konaní k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd s poukazom na ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.

napadnuté uznesenie prvostupňového súdu zrušil a podľa § 221 ods.2 O.s.p. mu vec vrátil na ďalšie
konanie.
V novom rozhodnutí rozhodne súd o trovách pôvodného konania aj o trovách odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.