Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. máj 2021

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 2T/42/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7618010252
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Kráľová
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2021:7618010252.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves samosudkyňou JUDr. Monikou Kráľovou na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 20. mája 2021 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný :

V.

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

dňa 1. marca 2016 v čase okolo 15:30 hod., na ceste číslo II/536 medzi obcami Spišský Hrušov a
Bystrany, viedol osobné motorové vozidlo značky Y. v smere jazdy od obce Spišský Hrušov na obec
Bystrany, kde v km 7,50, pri prechádzaní miernej pravotočivej zákruty v dôsledku neprispôsobenia
rýchlosti jazdy stavu a povahe vozovky dostal s vozidlom šmyk, prešiel do protismernej časti cesty,

kde sa čelne zrazil s protiidúcim osobným motorovým vozidlom značky M., ktoré viedol vodič V.. v
smere jazdy od obce Bystrany na obec Spišský Hrušov, kde v dôsledku zrážky utrpel V. zlomeninu
hrudnej kosti bez posunutia úlomkov, sériovú zlomeninu II - VII rebra vpravo, pomliaždenie s rozsiahlou
krvnoupodliatinou(hematóm)napravejstranehrudníka,pomliaždenieprednejbrušnejsteny,roztrhnutie
dlhej šľachy dvojhlavého svalu pravého ramena, pomliaždenie oboch kolenných kĺbov s odreninami,
poúrazový obojstranný krčno - ramenný bolestivý syndróm s prejavmi koreňového dráždenia v oblasti

prechodu krčnej a hrudnej chrbtice vpravo s dobou liečenia v trvaní 8 až 10 týždňov, spolujazdci
vo vozidle M. sediaca vpredu na mieste spolujazdca, utrpela sériovú zlomeninu IV. až VII. rebra
vľavo bez posunutia úlomkov s pruhovitým pomliaždením hornej a prednej steny hrudníka vpravo po
bezpečnostnom páse, zlomeninu hrudnej kosti bez posunutia úlomkov, zlomeninu (prasklinu) prednej
tretiny tela tretieho hrudného stavca, tržnozmliaždenú ranu na pravom predlaktí, tržnozmliaždenú ranu
na ľavom predlaktí, pomliaždenie prednej brušnej steny, krčný bolestivý syndróm s dobou liečenia 8
až 10 týždňov, V., sediaca vzadu v strede, utrpela pomliaždenie krčnej chrbtice, pomliaždenie hrudníka

vľavo vpredu - hlavne spojenia medzi hrudnou kosťou a kľúčnou kosťou, pomliaždenie pravého lakťa,
pomliaždenie ľavého stehna s dobou liečenia a práceneschopnosti 5 - 6 dní, maloletá N. M., nar.
04.09.2014, sediaca v detskej autosedačke umiestnenej vzadu za vodičom, utrpela zlomeninu temennej
kosti vľavo bez vpáčenia úlomkov, krvácanie pod pavúčnicu v oblasti čelového laloka vľavo, otras mozgu
II. stupňa, hryznú ranu jazyka, šok ľahkého stupňa s dobou liečenia 4 - 6 týždňov, T., sediaci vzadu za
spolujazdcom, utrpel pomliaždenie hlavy v oblasti čela vľavo, pomliaždenie chrbta v oblasti driekovej a

sedacej časti s dobou liečenia a práceneschopnosti 5 - 6 dní a takto konal v rozpore s ustanovením § 9
ods. 1, § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov.

t e d a

- inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a spáchal čin závažnejším spôsobom konania -

porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,- inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona

č í m s p á ch a l

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm.
h) Tr. zákona,

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona a

z a t o m u u k l a d á

Podľa § 157 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 36 písm. j) Tr. zákona, § 37 písm. h)

Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon trestu mu podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Tr.
zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j) Tr. zákona, § 37 písm. h) Tr. zákona, § 38 ods.
2 Tr. zákona ukladá trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní 12 (dvanásť)
mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku odkazuje poškodenú stranu DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s., so

sídlom Einsteinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 942 436, s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 13.4.2018 bola na tunajší súd doručená obžaloba prokurátorky Okresnej prokuratúry Spišská Nová
Ves na obvineného V., pre skutok popísaný vo výroku tohto rozsudku, ktorý právne kvalifikovala ako
prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona a prečin ublíženia na zdraví

podľa § 158 Tr. zákona.

Súd vo veci rozhodol trestným rozkazom dňa 3. mája 2018, proti ktorému obžalovaný podal v zákonom
stanovej lehote odpor, preto samosudkyňa nariadila hlavné pojednávanie.

Obžalovaný V. na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku vyhlásil, že je
nevinný. K skutku uviedol, že v uvedený deň bol na služobnej ceste v Spišskej Novej Vsi, na aute Y.. Na
ceste domov, keď vychádzal z obce Spišský Hrušov a išiel do pravotočivej zákruty, dostal šmyk. Zbadal,
že sa auto otáča k zvodidlám, cítil balans zadnej časti auta, predok auta sa blížil k zvodidlám na jeho
strane vozovky a pravdepodobne vtedy reflexívne vytočil volant doľava, lebo za zvodidlami bol prudký

svahanechcelpoškodiťšvagroveauto.Autosaocitlovprotismernomjazdnompruhu,kdedošlokzrážke
s protiidúcim autom. Predpokladá, že nebrzdil, lebo ich tak učili v škole šmyku, len ubral plyn. Pred ním
nešlo žiadne auto, nešiel rýchlo, mohol mať max. rýchlosť 60 km/h, za ním autá išli. Venoval sa riadeniu
vozidla, zdravotne bol v pohode. Čo sa týka poveternostných podmienok, akurát začalo poprchávať,
vozovka nebola celkom mokrá, farebne však už bola jednofarebne sivá. Bol sám zranený, keď vystúpil

zavolalzáchranku,nejakýpánzastavilariadilpremávku.Prišlipolicajti,malnegatívnyvýsledokdychovej
skúšky a zobrali ho do nemocnice. Jeho auto bolo technicky v poriadku, mal zimné pneumatiky. Keď
si spätne premietal celú udalosť a policajt ho pýtal, aby určil približne miesto nehody, otočil sa k autu
a ako tam autá stáli, videl na ceste akoby bola olejová škvrna. Bolo to v tom mieste, kde dostal šmyk,
v jeho pravom jazdnom pruhu vo veľkosti asi dva metre štvorcové, už pršalo a ona akoby stekala. V

protismernomjazdnompruhusiolejovúškvrnunevšimol,lebotamužboloveľaáut.Vodičskýpreukazmá
od roku 1978, nespôsobil doposiaľ žiadnu haváriu, najazdil možno 700.000 - 800.000 tisíc kilometrov,
pravidelne mal školenia pre vodičov, absolvoval školu šmyku. Išiel plynulo, neponáhľal sa, cestu poznal.

Poškodený V.. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v uvedený okolo 15.00 h vyrazili z Bystrian na

trochu obstarožnejšom vozidle M. s manželkou, dcérou, zaťom a vnučkou do Spišskej Novej Vsi. Bolozamračené, jemne pršalo, išiel smerom na obec Spišský Hrušov rýchlosťou asi 60 km/h a v pre neho
ľavotočivej zatáčke išlo oproti vozidlo, neskôr zistil, že to bol Y., ktoré najprv chytilo jemný balans, on
predpokladal, že vyrovná a vráti sa do svojho jazdného pruhu, ale následne naopak, akoby chytilo

ešte jeden balans a už bolo jasné, že pôjde do jeho jazdného pruhu. On sa vytlačil viac k zvodidlám a
keď už videl, že auto bude pokračovať v jeho jazdnom smere dobrzďoval motorom. Nedalo sa brzdiť
brzdami, lebo bola ,,posmoklená“ cesta a auto by sa mohlo dostať do šmyku, preto sa pritlačil pravou
časťou vozidla o zvodidlá, aby nedošlo k priamemu nárazu. Zdalo sa mu to byť najbezpečnejšie, pretože
keď auto dostalo balans, nemohol predpokladať, či sa ešte nevráti do svojho jazdného pruhu, preto

nešiel napríklad on do jeho jazdného pruhu. Vtedy mohlo byť auto od jeho vzdialené odhadom asi 50
až 60 metrov. Ak by prudko zabrzdil, autom by sa dostal do šmyku, možno by aj jeho stočilo a došlo
by k bočnému nárazu. Už zaregistroval balans vozidla a z vodičskej praxe vie, že keď je popršané,
tak nebrzdí do zatáčky, ale zaradí nižší rýchlostný stupeň a prechádza zatáčkou. Keď zaregistroval
balans vozidla, nemal čo meniť na svojej jazde, lebo išiel zhruba 55 - 65 km/h, znížil rýchlostný
stupeň a keď videl, že protiidúce vozidlo smeruje k ním, tak sa natlačil na zvodidlo. Narazili do seba

prednými časťami vozidiel. K poveternostným podmienkam uviedol, že bolo popršané, ale nie celkom
akoby pomrholené, čo je asi horšie ako keby silno pršalo. Po nehode zastali nejaké autá, previezli ich
sanitkami do nemocnice v Spišskej Novej Vsi, kde boli hospitalizovaní s manželkou dva dni. V aute
vedľa neho sedela manželka, boli pripútaní, čomu nasvedčujú aj ich zranenia. Ak sa nemýli, vzadu
v strede sedela v detskej autosedačke vnučka N., za ním sedel zať a dcéra za manželkou, boli tiež

pripútaní Sedačka bola pripevnená cez prostredný pás, bola funkčná. Vozidlo mali požičané od suseda,
technický stav bol primeraný veku, najazdeným kilometrom, ale čo sa týka bŕzd, motora boli v rámci
normy, pneumatiky boli asi univerzál. Čo sa týka zranení, mal zlomenú hrudnú kosť, ktorá ho bolí
doposiaľ, keď kašle, mal zlomené rebrá. Mal maródovať tri mesiace, ale absolvoval výberové konanie do
zamestnania, preto ukončil práceneschopnosť asi po dvoch mesiacoch. V nemocnici v Spišskej Novej

Vsi boli hospitalizovaní dva dni, prepustili ich do domáceho liečenia a asi po dni alebo dvoch išli na
kontrolu do Krompách, kde im zistili zranenia vrátane utrhnutého bicepsu na ruke, boli s manželkou
hospitalizovanítýždeňalebodesaťdníapotomichprepustilidodomáceholiečenia.Predhaváriounemal
okrem implantovaného strojčeka na srdci žiadne zdravotné problémy, žiadne zlomeniny.

Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná časť výpovede poškodeného z prípravného konania zo dňa
28.3.2017, kde uviedol, že po nehode bol práceneschopný 60 až 70 dní, potom na vlastnú žiadosť
maródku ukončil, nakoľko sa zúčastnil výberového konania do zamestnania. Po vysvetlení rozporu
ohľadne doby práceneschopnosti svedok uviedol, že bol práceneschopných dva mesiace, lebo výberové
konanie bolo zrejme 1. mája, resp. vtedy nastupoval do zamestnania.

Poškodená N. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že išli v predmetný deň na H. na nákup smerom do
Spišskej Novej Vsi a pri Spišskom Hrušove sa stala nehoda. Vozidlo riadil manžel, vpredu sedela ona,
za ňou sedel zať, vedľa neho dcéra a za manželom vnučka v sedačke. Boli pripútaní, vrátane vnučky.
Manžel išiel pomaly, pršalo. Po nehode ju niekto zobral z auta, bola v sanitke a odviezli ju do nemocnice

v Spišskej Novej Vsi, kde bola dva dni a na tretí deň ich pustili domov. Následne išli na kontrolu do
Krompách,kdeostalitýždeňhospitalizovaní.Liečilasatrimesiace,malaproblémyschrbticouanemohla
dýchať. Mala sa podrobiť operácii, ale zo strachu ju odmietla. Pred nehodou nemala zdravotné problémy.

Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná časť výpovede svedkyne z prípravného konania zo dňa

28.3.2017, kde uviedla, že po nehode ich zobrali do nemocnice do Spišskej Novej Vsi, tam boli asi dva
alebo tri dni. Potom v pondelok išli do Krompách a tam im povedali, že musia zostať v nemocnici. Ona
chcela ísť domov, ale povedali že môže ostať na vozíku, tak v nemocnici ostala päť dní. Zo zranení čo
mala zlomený hrudník, dodnes ju bolí chrbtica a mala zlomené aj rebrá. Čo sa týka zranení, predložila
aj lekársku správu. Dodnes nemôže robiť tak, ako robila. Ruky má stále opuchnuté, bolí ju chrbtica,

to je vzadu na krku, bolí ju to až hore k hlave. Po nehode asi 15 dní nemohla chodiť, stále len ležala
a pomáhali jej deti, stále ju bolela chrbtica a rebrá. Nemohla dobre dýchať. To ju bolelo tak zhruba tri
mesiace, teraz je to už lepšie. Rebrá, hrudník už ju tak nebolia, len niekedy večer pri dýchaní, keď si dá
viac vankúše, tak nemôže dýchať, musí ležať na rovnom. Práceneschopná bola asi tri mesiace. Lieky
od bolesti berie dodnes. Po vysvetlení rozporu, že podstatne viac uviedla v prípravnom konaní ohľadne

zranení svedkyňa uviedla, že už prešli dva roky a už si nepamätá.

Poškodená V. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že išli autom M. do Spišskej Novej Vsi. Auto
šoféroval otec, vpredu sedela mama a vpravo vzadu sedel T., v strede ona a vľavo, za vodičom, vautosedačke sedela dcéra. Všetci boli pripútaní. Jazdu nesledovala, nevidela protiidúce auto, dcéra
začala plakať, venovala sa jej a potom bol náraz. Nepamätá sa, čo bolo potom, vybrali ale dcéru,
prišla záchranka. Dcéru odviezli do Košíc, kde bola asi dva alebo tri dni a preložili ju do Krompách,

kde bola hospitalizovaná asi týždeň. Dcéra mala prasknutý mozog a nepamätá, čo ešte. Keď prišla z
nemocnice domov, chodili s ňou na ušné, zistili, že má prasknutú bublinku. Chodili s ňou ešte dosť dlho,
ale nevie dokedy. Pred haváriou nemala dcéra žiadne zdravotné problémy. Ona sama mala na druhý
deň bolesť celého tela, v nemocnici nebola, neliečila sa nijak, užívala lieky proti bolesti, bola v tom čase
na materskej. Nevie sa vyjadriť, pre akú vekovú skupinu bola určená autosedačka, v ktorej sedela dcéra

N., usadila ju a pripútala ona. Autosedačka bola funkčná, nevie, čo mala dcéra oblečené.

Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná časť výpovede svedkyne z prípravného konania zo dňa
28.3.2017, kde uviedla na otázku, kto usádzal N. do sedačky, že priateľ T.. Po vysvetlení rozporu oproti
výpovedi na hlavnom pojednávaní svedkyňa uviedla, že si už nepamätá, myslela si, že ona ju tam dala,
ale už si nepamätá.

Poškodený T. na hlavnom pojednávaní uviedol, že išli autom do Spišskej Novej Vsi, šoféroval pán V.,
vpredu sedela N. on sedel vzadu vpravo, v strede družka a vľavo dcéra. Ako vchádzali do Spišského
Hrušova, v zákrute, nevie ako, lebo nesledoval premávku, pocítil tlak a auto bolo pri zvodidlách. Vyšiel
von, vybral dcéru, došli policajti. Bol pripútaný aj dcéra v autosedačke bola pripútaná, sedačka už bola v

aute, keď išli a on ju pripútal s bezpečnostným pásom auta, nemala svoje pásy. Protiidúce auto videl až
keď do nich nabúralo, nevidel ako dostal šmyk. Cesta bola mokrá, pršalo. Pri nehode si buchol hlavu,
bolel ho chrbát, nemohol chodiť a mal pohmoždeniny. Bol na ošetrení v nemocnici v Krompachoch, kde
mu urobili vyšetrenia a pustili ho domov. Doma ležal, lebo nemohol chodiť asi tri až štyri dni. Lieky nebral.

Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná časť výpovede poškodeného z prípravného konania zo dňa
28.3.2017, kde uviedol, že dal jej ten pás, čo je v aute na sedačke, dal ho cez ňu a dal ten pás, čo je na
sedačke, nie ten, čo je v autosedačke. Na otázku, či autosedačka mala ešte nejaký popruh alebo remeň
uviedol, že áno, mala, tie zapnuté neboli. Po vysvetlení rozporu, že na hlavnom pojednávaní uviedol, že
autosedačka nemala popruhy uviedol, že ubehol čas a zabudol nejaké veci. Vie, že ju pripútal s pásom

od vozidla, ale nevie či dal aj tie pásy, to zabudol. Nevie ani či tá sedačka svoje popruhy mala alebo nie
a tiež nevie, pre akú vekovú kategóriu autosedačka bola.

Svedok Q. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v ten deň zrejme pri dopravnej nehode bol. Pracuje
ako príslušník dopravnej polície, ak idú ku dopravným nehodám sú vyslaní operačným strediskom. Na

konkrétne okolnosti uvedeného dňa si vzhľadom na odstup času jeden a pol roka nespomína a odvtedy
bol pri množstve dopravných nehôd. Čo si pamätá, boli tam dve nehody. Ohľadne prvej nehody si vôbec
nespomína o aké vozidlo išlo, v akej polohe boli vozidlá, keď došli, či ich bolo viac. K stavu vozovky sa
tiež nevie vyjadriť, nespomína si, či bola na vozovke kvapalina alebo nejaké zvyšky vozidla. Mohlo byť v
ten deň daždivo. Odťahovka tam bola, no nevie, či pri prvej alebo druhej nehode. Ten chlap z odťahovky,

ale hovoril, že má viac toho, iné neudával. Pri druhej nehode boli zranení z H., čo vie uviesť na základe
popisu skutku. Volala sa sanitka, hasiči, ale presnejšie nevie. Na mieste nehody riadia a zabezpečujú
premávku. K vozovke pri druhej dopravnej nehode sa nevie vyjadriť, riešili to hasiči, ktorí sú volaní, keď
sú na ceste prevádzkové kvapaliny, neporiadok alebo napr. treba vystrihovať ľudí z vozidiel. V tomto
prípade si bližšie nepamätá, či sa niečo odpratávalo.

Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná výpoveď svedka z prípravného konania zo dňa 19.10.2017,
kde uviedol, že pokiaľ sa má vyjadriť k dopravnej nehode, ktorá mala nastať 1.3.2016 za obcou Spišský
Hrušov v popoludňajších hodinách, tak uvádza, že tuší, že tam bola jedna dopravná nehoda, kde sa mal
jeden chlapec, nevie s akým autom vyvrátiť do priekopy, to bola prvá nehoda. Auto stálo úplne mimo

cesty, bolo vyvrátené, asi ho dali len z priekopy na kolesá. Tam asi škoda nevznikla žiadna, on asi odišiel
s autom po svojom. Vykonali s vodičom dychovú skúšku, lebo to sa robí vždy, nenafúkal. Spísali jeho
údaje a založilo sa to do záznamu zo služby. Škoda tam nevznikla, nikto nebol zranený, išlo o to, že
skončil s autom mimo cesty. Z dediny prišli nejakí ľudia, dali ho na cestu a odišiel so svojim autom. Tiež
bol spísaný záznam o škodovej udalosti. Vyrozumeli operačné stredisko, že vodič nebol pod vplyvom

alkoholu, cesta je prejazdná a odišli. Po nejakom čase ich operačné stredisko poslalo na to isté miesto,
že je tam ďalšia nehoda. Bola tam asi V., v nej sedeli cigáni, ktorí išli od Bystrian smerom na Spišský
Hrušov. Zospodu od Spišského Hrušova išlo nejaké auto, nevie aké, ani kto v ňom sedel a v tej zatáčke
sa mali nabúrať s tým, že auto ktoré išlo zospodu malo vojsť do protismeru a vrazilo do H., to rozprávalití z H. Kto bol šofér nevie, ale boli štyria alebo piati. Nevie, či bola na miesto zavolaná sanitka alebo
boli nejakí zranení. Asi si sami účastníci nehody volali sanitku, lebo kým prišli, sanitka tam už bola.
Vykonali dychové skúšky u oboch vodičov, bol privolaný nehodovkár, nakoľko vznikli vyššie škody a boli

aj zranenia. Aké zranenia boli, nevie, zranených už ošetrovali v sanitke. Keď prišiel nehodovkár, celú
vec prevzal a realizoval s tým, že volali aj znalca z odboru dopravy. Oni za ten čas regulovali cestnú
premávku. Po zadokumentovaní dopravnej nehody nehodovkárom, z miesta odišli. Ešte tam z miesta
odpratávali autá, asi obidve boli nepojazdné a trebalo odťahovku. Na miesto sa volali aj hasiči, lebo bola
cesta znečistená. Na doplňujúce otázky uviedol, že po prvej nehode cesta nebola znečistená. Cesta

bola šmykľavá z dôvodu, že pršalo alebo bolo po daždi. Aj ten prvý sa vysypal, lebo bola cesta mokrá.
Z prvého havarovaného vozidla na vozovke neostalo nič, nič odlomené ani vytečené. Na ceste mastnú
škvrnu nevidel, na ceste z vozidla neostalo nič, ani nárazník ani kolesá ani prevádzkové kvapaliny.
Neprišiel za nimi žiaden pán, že cesta je znečistená. nevie presne, či auto z priekopy iba vytlačili alebo
ho vytiahli na lane, ale auto si vodič skontroloval, očistil od hliny, nenašiel vážne poškodenia a s autom
sám odišiel. Nepamätá či tam bol len vodič alebo ich bolo viac. Zranený nebol nikto, nevie povedať, z

ktorej strany išiel, len v zatáčke ho vynieslo, bol na medzi, keď sa ide od Spišskej Novej Vsi naľavo. Z
miesta nehody odišli poslední. Ak na mieste nehody je znečistená vozovka na miesto sa privolajú hasiči
prostredníctvom operačného strediska. Keď účastník nehody nemá telefón, je v šoku alebo zranený tak
to riešia policajti. Keď je pri vedomý, môže to riešiť aj on. Samozrejme policajti sú pri tom a dohliadnu
na to, aby sa vec napravila. Pri druhej nehode nevie povedať koľko bolo osôb v jednom a druhom aute,

bolo viac ľudí. Obe vozidlá boli po nehode nepojazdné. Nepamätá si, kto zabezpečoval odťah. Na tomto
úseku cesty sa často stávajú nehody, najviac keď poprší a cesta je mokrá. Po druhej nehode boli na
ceste plasty, sklá aj kvapaliny. Nevie s akým odstupom od nehody prišiel znalec, ale chodí promptne,
maximálne do pol hodiny. Pracovnú zmenu mal od 13.00 - 21.00 hod. a ak by bola nejaká ďalšia nehoda
a boli by voľní, hlásili by sa a išli. V daný deň nebola nehoda ku ktorej nemohli prísť z dôvodu inej práce.

Dátum nehody si nevie stotožniť podľa ničoho.

K prečítanej výpovedi svedok uviedol, že keď je to takto zapísané, vypovedal tak. Prešiel nejaký čas
prešiel a už si podrobnejšie skutočnosti nepamätá.

Na doplňujúce otázky uviedol, že si nepamätá, či pri prvej dopravnej nehode tam bol iba vodič. K
škodovým udalostiam sa píšu záznamy o škodovej udalosti, kde je uvedené, čo je všetko na mieste,
kto bol vodič, ďalšie osoby vo vozidle. Záznam sa urobí, ak je predpoklad, že ide o škodovú udalosť.
V danom prípade, keď bol vodič v priekope a nevznikla škoda nikomu okrem neho, záznam nemusel
byť. Pamätá si, že pán z odťahovky hovoril, že tam bol dvakrát, bližšie si už nepamätá. Nepamätá

si, či auto brala odťahovka alebo išiel sám. Na miesto nehody prišli jednoznačne so služobným
autom, či to ale bolo s nápismi, alebo bez si nepamätá. Na otázku, na základe čoho v prípravnom
konaní konštatoval, že cesta po prvej dopravnej nehode nebola znečistená uviedol, že hliadka nespustí
prevádzku cestnej komunikácie, keď nie je všetko upratané, na ceste nesmie byť nič, čo by dopravnú
prevádzkuohrozilo,čiideodopravnúnehodualeboškodovúudalosťvždysakontrolujecestaapodávajú

hlásenie operačnému, že je všetko v poriadku a cestná premávka môže byť spustená ďalej. Ak by sa
niečo vylialo na cestu, volajú sa hasiči, ktorí to riešia a až následne sa spúšťa premávka.

Svedok M. na hlavnom pojednávaní zhodne ako v prípravnom konaní uviedol, že dňa 1.3.2016 mal
dopravnú nehodu. Išiel z práce, mohlo byť cca 14.30 h, pršalo a vozovka bola mokrá a šmykľavá. V obci

Spišský Hrušov vysadil kolegu a išiel ďalej na Spišské Vlachy. V obci stál, následne nešiel rýchlo. Za
Sp. Hrušovom je prvá asi ľavotočivá zákruta, druhá pravotočivá, v esíčku dostal šmyk, otočilo ho to do
protismeru a keď sa snažil vytočiť, auto akoby cúvalo a koleso stiahlo auto doprava a skončil v priekope,
ktorá bola za zvodidlami otočený na streche. Nevie čo bolo dôvodom vzniku jeho nehody, ale zrejme
je tam nejaký spád vozovky a bolo to v dôsledku mokrej a šmykľavej cesty. Na tomto úseku sú často

dopravné nehody. Bol autom Y.i zelenej farby s levočským evidenčným číslom. Nevie kto konkrétne
zohnal traktoristu z obce, auto vytiahli na kraj vozovky a následne na odťahovku a auto sa odvážalo
smerom na Spišské Vlachy. S pánom z odťahovky nebola nejaká komunikácia, nevie kto to bol. Z auta
upratali plasty, ktoré boli v priekope, kde skončil na streche. Keď bolo auto naložené, črepy, plasty
zamietli, vozovka nebola ničím zašpinená, v podstate nemala byť z čoho, na mieste kde bol on, neboli

olejové škvrny. Iba vyletel z cesty, na ceste neboli žiadne kvapaliny, motoricky bolo auto po nehode v
poriadku. Malo poškodenú strechu, sklá a bolo poškriabané. Poškodená bola vrchná polovica auta. Čo
sa týka motorovej časti, tá nebola poškodená, časť s pohonnými hmotami bola celá. Ohľadne osoby
policajta Q. uviedol, že ho nepozná, stretli sa teraz na chodbe. Nevie, či niekedy prišiel s jeho osoboudo kontaktu ako s príslušníkom PZ. Nevie popísať príslušníka PZ, ktorý prišiel k nehode, pamätá to, že
prišlo neoznačené policajné auto.

K predloženej fotografii z č.l. 454 na ktorej je fotograficky zachytené zelené motorové vozidlo prevrátené
na streche uviedol, že túto fotografiu poslal do spisu on. Po nahliadnutí do plánika miesta dopravnej
nehody na č.l. 23 svedok uviedol, že v zatáčke, ktorá je zobrazená dostal šmyk, ktorý sa snažil vyrovnať
a následne do priekopy zišiel na ľavej strane cesty za zvodidlami. Zároveň ukázal miesto, v ktorom sa
vyvrátil do priekopy, ktoré bolo označené oválnym tvarom.

Svedok Q. na hlavnom pojednávaní zhodne ako v prípravnom konaní uviedol, že dňa 1.3.2016 dopravná
nehoda medzi vozidlami Y. bola už druhá v poradí. Bol pri prvej nehode okolo 14.00 - 14.15 hod. s
odťahovkou. Havarované auto Y.y bolo v priekope na streche, keď prišiel, bol tam nejaký traktor, ktorý
ho z priekopy vyťahoval na cestu a automaticky z neho vytiekli na cestu olej, nemrznúca zmes, kým
ho naložili na odťahovku. Auto bolo prakticky v obidvoch jazdných pruhoch, všetko tam bolo klzké, ešte

popri tom pršalo. Tie kvapaliny tiekli dole cestou, dole zatáčkou, cesta je tam trochu lomená a stekali
až do protismeru. Malo buchnutý predok, rozbitý chladič a obité bolo dookola. Nádrž asi rozbitá nebola,
lebo tieklo okolo kapoty, bolo cítiť nemrznúcu zmes a na ceste bola farebná dúha. Policajtom povedal,
že to treba niečím posypať a keď prišiel k druhej nehode povedal im, prečo to nebolo posypané, ale
nechceli s ním rozprávať. Hasiči povedali, že to posypú, ale v tom mieste bola znova aj tretia havária.

On išiel odviesť auto do Granč Petroviec, keď mu volali, že je na tom mieste nová nehoda. Vrátil sa
zhruba za hodinu, bola kolóna, peši sa išiel pozrieť, bol tam pán s Oplom, policajti, hasiči, záchranka,
znalec, viacero ľudí. Kvapaliny boli rozjazdené autami aj na sto metroch. Bolo už tam viac kvapaliny,
vytekalo z obidvoch áut, tiež tam bolo strašne veľa rôznych úlomkov. Zobral obžalovaného auto a asi
po troch hodinách spolu volali. Obe nehody boli zhruba v tom istom mieste, druhá v zatáčke a tá prvá

trochu vyššie, ako skončili zvodidlá.

Po nahliadnutí do plánika miesta dopravnej nehody na č.l. 23 svedok uviedol, že po prvej havárii zostalo
autavpriekopehneďzazvodidlami(akomiestoukázalvčasti,kdesúzvodidlá),celúpravotočivúzatáčku
označil za klzkú, nakoľko cesta je naklonená a všetko sprava tečie až dole do priekopy. Miesto druhej

nehody označil miestom nad prvou nehodou.

K predloženej fotografii z č.l. 454, na ktorej je fotograficky zachytené zelené motorové vozidlo prevrátené
na streche a k fotografiám z miesta druhej dopravnej nehody z č.l 15-21 a k rozporu, že auto z prvej
nehody bolo v priekope, pričom on označil miesto nehody tohto auta v časti, kde boli zvodidlá uviedol,

že v časti kde boli zvodidlá by auto nedostali vonku, tak to muselo byť za zvodidlami ale asi preletel
ponad zvodidlá do priekopy a opäť na č.l. 15 označil miesto prvej nehody v časti, kde boli zvodidlá a
uviedol, že traktor asi mal veľké rameno a nevie, či ho nemohol vytiahnuť ponad zvodidlá. Ďalej uviedol,
že keď auto prevrátili, nemalo zaradenú rýchlosť a spustilo sa, preto ho nakladal nižšie a v tom mieste
mohla byť aj havária a na čl. 15 označil miesto, kde ho nakladal. Následne uviedol, že keď prišiel auto

bolo havarované za zvodidlami a keď ho dali na kolesá, utieklo nižšie a dostalo sa na úroveň, ako bolo
v priekope.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý znalec IN. z odboru doprava cestná, ktorý uviedol, že na záveroch
podaného znaleckého posudku č. 67/2016 trvá. Podľa záverov znaleckého posudku sa vozidlo Opel

Zafira v mieste zrážky nachádzalo v protismernom jazdnom pruhu a smerovalo k ľavému okraju vozovky
a vozidlo M. sa nachádzalo v časti vozovky určenej pre smer jazdy, ktorým sa pohybovalo. Y. narážalo
pravou bočno-čelnou časťou do ľavej čelnej časti vozidla M.. Nárazová rýchlosť Y. bola približne 63 km/h
a M. približne 23 km/h. Vodič Y. reagoval na smerovú nestabilitu vozidla pri prejazde smerovým oblúkom
približne 45,7 m pred miestom zrážky z rýchlosti 76,9 až 85 km/h. V čase reakcie bol pri prejazde pravo-

smerovým oblúkom vynášaný k ľavému okraju vozovky, na čo natočil riadenie vpravo a následne vľavo,
čím vyvolal smerovú nestabilitu vozidla a v smerovo nestabilnom pohybe, už neovládateľným pohybom
sa s vozidlom pohyboval do miesta zrážky. Pri prejazde smerovým oblúkom na mokrej vozovke nebrzdil
plným brzdným spomalením, pravdepodobne len ubral plyn a korigoval riadenie vozidla. Vodič vozidla
Škoda Felícia reagoval približne 34,5 m pred miestom zrážky z rýchlosti 60,2 až 66,6 km/h brzdením a

následným natáčaním riadenia k pravému okraju. Obžalovaný mal možnosť zabrániť zrážke správnou
korekciou riadenia podľa smerového vedenia vozovky, čím by neprešiel do protismernej časti vozovky,
do rýchlosti 72 km/h. Vodič V. nemal technickú možnosť zrážke zabrániť, aj zastavením vozidla by došlo
k zrážke s oprotiidúcim vozidlom v jeho koridore jazdy. Technickou príčinou dopravnej nehody boloprejdenie Opel Zafira v dôsledku neprimeranej rýchlosti pri prejazde smerovým oblúkom do protismeru a
následným korigovaním riadenia vyvolanou stratou smerovej stability - neovládateľným vozidlom náraz
do protiidúceho vozidla. Podľa merania dosažiteľného brzdného spomalenia vozovka v kolíznom úseku

dosahovala adhézne vlastnosti zodpovedajúce mokrej vozovke. Iné prvky, výrazne zhoršujúce adhézne
vlastnosti vozovky v kritickom mieste meraním nezistil.
Na doplňujúce otázky uviedol, že po nehode bol prizvaný políciou a zúčastnil sa obhliadky aj meraní.
Nevie presne kedy prišiel, mohlo to byť do jednej hodiny. Čo si spomína, bolo po daždi, vozovka
bola mokrá. Nespomína si, aby si na vozovke niečo všimol. Pohyboval sa hlavne ako chodec, lebo

vykonával merania, ako chodec neregistroval, aby bola cesta šmykľavá, ale pre zistenie skutkového
stavu vykonal meranie brzdného spomalenia vozidla a stav vozovky zadokumentoval certifikovaným
meracím prístrojom. Vozovka svojimi adhéznymi vlastnosťami zodpovedala mokrej vozovke. Ak by tam
boli nejaké kvapaliny, prístroj by to zohľadnil. Adhézne podmienky vozovky sa môžu zmeniť podľa
okolností. Ak by tam bolo niečo vyliate, vysypané, zmenia sa vtedy, ak sa to odstráni. S tvrdením,
že na vozovke boli vyliate prevádzkové kvapaliny z predošlej nehody sa vysporiadal tým, že použil

tie hodnoty, ktoré skutočne nameral a tieto hodnoty to už zohľadňovali. Na plániku z č.l. 23 znalec
znázornilvakomúsekumeral,čobolozaznamenanédoplánikasúvisloučiarou,približneodstopyč.1po
odbočku na poľnú cestu (od miesta dopravnej nehody smerom dole, v smere jazdy obžalovaného). Boli
vykonané minimálne tri merania. Pri nehodovom deji vychádzal z nameraných a vypočítaných hodnôt,
neprispôsobuje nehodový dej výpovedi svedkov, ale sa len vyjadruje, či svedecká výpoveď je technicky

prijateľná. K vzájomnej polohe vozidiel v čase zrážky, kedy podľa znaleckého posudku bolo vozidlo
poškodených cca jeden meter od zvodidiel a výpoveďou poškodeného V. tom, že pred zrážkou oprel
svoje auto o zvodidlá uviedol, že poškodený v čase zrážky sa podľa výpočtu vyhýbal k pravému okraju
vozovky a predpokladá, že poškodený nemusel vnímať, kedy došlo ku kontaktovaniu jeho vozidla so
zvodidlami, je to krátky časový okamih a mohol nastať až po zrážke. Ak oprel svoje vozidlo o zvodidlá

ešte pred zrážkou tak spomalenie dosiahol trením vozidla o zvodidlá a nie brzdením, pričom nie je
podstatné, či spomaľoval brzdením alebo trením, ale rozhodujúca je rýchlosť akú dosiahol v čase zrážky,
pričom pri trení o zvodidlá ani nie je predpoklad, že by dosiahlo auto významné spomalenie. Ak robil
vizuálnu kontrolu miesta nehody nerobil o tom fotodokumentáciu, tú robí polícia a z nej čerpal. Brzdné
stopy neboli v danom prípade zadokumentované. Rýchlosť motorových vozidiel vypočítanú v určitých

medziach presnosti určil podľa polohy vozidiel v mieste zrážky, nárazovej rýchlosti v čase zrážky, z ktorej
sa ustanoví pohyb vozidiel do miest zrážky tak, aby rýchlosť vozidiel a poloha vozidiel v čase zrážky sa
zhodovala s vypočítanou polohou a rýchlosťou vozidiel v čase výpočtu rázu a z toho sa odhaduje miesto
reakcie a pravdepodobná rýchlosť vodiča. Energetický ekvivalent rýchlosti určil pomocou programu PC
Crash verzia 1.0, vždy ide len o hrubý odhad ako sa môže EES pohybovať. Na otázku obhajcu aby sa

vyjadril k reakcii obžalovaného spočívajúcej v tom, v čase šmyku nebrzdil plným stlačením brzdového
pedálu a snažil sa vozidlo pribrzďovať a ovládať jeho jazdnú dráhu volantom, ju vyhodnotil ako správnu.
Na otázku obhajcu prečo nevypracoval dve alternatívy nehodového deja podľa výpovede obžalovaného
a podľa výpovede Q. uviedol, že nevidel v nich výrazný rozpor a nevyhodnocoval jednotlivé výpovede ale
posudzoval, či jednotlivá výpoveď je technicky prijateľná alebo nie je. K pneumatikám vozidiel uviedol,

že nebola zistená taká ich závada, v dôsledku ktorej by nevyhovovali technickým podmienkam pre
premávkuvozidiel.Pneumatikajebuďvyhovujúcaalebonevyhovujúca.Akjevyhovujúcasopotrebením,
nemenia sa výrazne jazdné vlastnosti, každá pneumatika má nejaké parametre a všetko to pokrýva
stanovenie súčiniteľa trenia medzi vozovkou a pneumatikou. V rámci tejto nehody ohľadne pneumatík
nevyskakovala žiadna anomália, ktorú by musel zohľadniť.

Až v konaní pred súdom bol obhajobou predložený znalecký posudok č. 35/2019 vypracovaný znalcom
J., z odboru doprava cestná. Podľa jeho záverov z technického hľadiska príčinou dopravnej nehody
bola znečistená cesta od technických kvapalín, ktorá nebola dostatočne očistená po predchádzajúcej
dopravnejnehode.Obžalovaný,ktorýviedolvozidloOpelZafiradopravnejnehodezabrániťnevedel.Cez

pravotočivú zákrutu prechádzal rýchlosťou 80,95 ±4,05 km/h. Neprekročil medznú rýchlosť, po zistení,
že jeho vozidlo ťahá k pravému zvodidlu v smere jazdy vozidla mierne pribrzdil. Pravými kolesami vošiel
na znečistenú cestu a v dôsledku toho dostalo vozidlo šmyk. Počas šmyku nebrzdil a snažil sa vozidlo
stabilizovať natáčaním riadenia vozidla.

Na hlavnom pojednávaní znalec uviedol, že mal k dispozícii spisový materiál, znalecký posudok J.
Príčinou dopravnej nehody ako to bolo preukázané z predchádzajúcich pojednávaní bol špina, olej na
ceste, na ktorý obžalovaný nabehol, začal brzdiť a vozidlo potom bolo nestabilné. Medznú rýchlosť
stanovil na 86,5 km/h tak, že pomaly zvyšoval rýchlosť vozidla tak, aby nezanechalo brzdné stopy naceste a pri rýchlosti 86 km sa to stalo. Pri vyššej rýchlosti by nevedel vodič prejsť cez zákrutu, ale by
prechádzal šmykom. Obžalovaný išiel cca 80,95 km/h. K. stanovil medznú rýchlosť na 72 km/h tak podľa
neho použil nesprávny polomer zákruty. On oproti J. urobil simuláciu na oblúku cesty a použil program

VirtualCrash verzia 2.2. Obžalovaný dostal šmyk, keď prešiel na olejovú škvrnu a keď videl, že ide do
šmyku začal brzdiť a korigovať riadenie ručne, on mu dal 2,5 brzdné spomalenie, čo znamenalo, že pri
tomto brzdnom spomalení ešte dokáže vozidlo ovládať a je v šmyku. Vozidlo bolo čiastočne ovládateľné,
potom neovládateľné. To, že obžalovaný pribrzdil, mal z jeho výpovede, ale aj keby nebrzdil, dostal by
sa do šmyku a či pribrzdil alebo nie, nemalo by to vplyv na jeho výpočet. Obžalovaný po vyjdení z obce

išiel cca 81 km/h a keď prechádzal pravotočivou zákrutou vozidlo začalo ťahať doprava, nabehol na
olejovú škvrnu a vozidlo mu odhodilo doľava, snažil sa korigovať riadenie natočením riadenia a to sa
mu už nepodarilo. Predpokladá, že si ani neuvedomil a mohol šliapnuť na brzdu a môže tvrdiť, že na
ňu nešliapol. Mal aj dokumentáciu z miesta nehody, ohľadne vozovky policajti ju podľa neho skúmali
na mieste nehody a nie v tej zákrute, kde bol olej, lebo v spise je uvedené, že od stopy 1, ktorá je už
za zákrutou, boli robené brzdné skúšky. Vychádzal, že tam bola olejová škvrna, lebo viacerí svedkovia

to tak uvádzali. Ostatné výpovede o tom, že tam olej nebol sa podľa neho vzťahovali na úsek, kde sa
stala dopravná nehoda. Nikto z policajtov nepovedal, že bol na začiatku nehodového deja, keď začal
vodič prechádzať oblúkom zákruty a keby prešli po zákrutu, určite by našli olejovú škvrnu. On na základe
výpovedí svedka tú olejovú škvrnu tam dal. Keby tam olejová škvrna nebola, vozidlo by prešlo zákrutou
86 km/h a nič by sa nestalo. S alternatívou, že tam olejová škvrna nebola, nerobil znalecký posudok,

lebo obžalovaný a ďalší svedok uviedol, že tam olejová škvrna bola, preto tomu uveril. Niečo na ceste
muselo byť, lebo ním vypočítaná medzná rýchlosť bola 86 km/h a obžalovaný išiel 80 km/h a tak by
šmyk nedostal. Rôzne zvolené programy znalcami, nemajú vplyv na rozdielnosť výsledkov znalcov, ale
závisí od toho, aký oblúk tam nasadí. Brzdné merania J. naznačujú, že niečo na ceste bolo, lebo dve
hodnoty boli nad 6 (6,75 a 6,74) a jedna hodnota bola 5,68. Preto musel niečo zachytiť tretím meraním

- 5,68, kde nebola cesta čistá. On použil brzdné spomalenie 6,74, ktoré bolo najnižšie bez znečistenia
cesty. Súčiniteľ adhézie 0,115 stanovil odhadom, lebo bol olej na ceste a vtedy môže byť rozpätie 0,01
až 0,2 a on dal približne stred, lebo to závisí od veľkosti znečistenia, nemal vedomosť o tom, o aké veľké
znečistenie išlo. Podľa neho J. meral vyššie a zachytil časť oleja, čo roznosili vozidlá. Meralo sa v mieste
nehody a je presvedčený, že nebol v oblúku križovatky.

Vzhľadom na rozdielnosť záverov znalcom z odboru cestná súd pribral do konania znalecký ústav -
Ústav Súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline (ďalej len ústav), ktorý podal znalecký posudok z
odboru cestnej dopravy č. 183/2020. Podľa záverov znaleckého posudku technickou príčinou dopravnej
nehody bola nesprávna technika jazdy vodiča vozidla Opel Zafira, a to skutočnosť, že uskutočňoval

prejazd pravotočivou zákrutou rýchlosťou vyššou, ako bola rýchlosť ktorou bol vodič schopný predmetnú
zákrutu prejsť bez straty smerovej stability s ohľadom na okamžitý stav a povahu vozovky. Nesprávna
technika jazdy vodiča Opel bola tým prvkom nehodového deja, ktorý vyvolal kolíznu situáciu a súčasne
zabráni vodičovi zabrániť dopravnej nehode. Variant priebehu nehodového deja podľa obžalovaného, že
k strete smerovej stability došlo v dôsledku skutočnosti, že v jazdnom pruhu vozidla Opel sa nachádzali

prevádzkové kvapaliny z predchádzajúcej nehody v dôsledku čoho mala mať vozovka znížené adhézne
vlastnosti) je taký variant, ktorý je podmienený takými javmi, ktorých nebol zistený technicky prijateľný
mechanizmus, a to s ohľadom na miesto, kde malo byť odťahované vozidlo Opel Astra a sklon vozovky v
danom mieste a z toho vyplývajúca oblasť, kde by sa mohli prípadne nachádzať prevádzkové kvapaliny
z vozidla Opel Astra. Na základe dostupných podkladov v spisovom materiály ako i z technického

experimentu vyplynulo, že z dostupnej fotodokumentácie vozidla Opel Astra nemožno konštatovať únik
prevádzkových kvapalín a technickým experimentom nebol zistený taký mechanizmus, ktorým by bolo
možné vysvetliť zavlečenie prevádzkových kvapalín z Opel Astra do miesta, kde malo dôjsť k prvotnej
stratesmerovejstabilityvozidlaOpelZafira.Ztechnickéhohľadiskajevšakprijateľné,ževčaseprejazdu
pravotočivej zákruty vozidla Opel Zafira mohli byť adhézne vlastnosti vozovky krátkodobo znížené v

dôsledku efektu, ku ktorému dochádza krátkodobo po začatí dažďa. Je tak technicky prijateľné, že vodič
Opel Zafira mohol jazdiť pri prejazde zákrutou rýchlosťou, ktorá bola síce primeraná mokrej vozovke,
avšak nebola primeraná vozovke so zníženými adhéznymi vlastnosťami po začiatku dažďa. Tejto
skutočnosti by však vodič (pri správnej technike jazdy) mal prispôsobiť rýchlosť svojej jazdy. Vodič Opel
Zafira by vedel zabrániť dopravnej nehode takým spôsobom, že by sa pred miestom nehody pohyboval

s vozidlom rýchlosťou nižšou, ako bola medzná rýchlosť prejazdu oblúkom, resp. by prispôsobil rýchlosť
poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a s vozidlom by sa nedostal do nestabilného
stavu, pričom nestabilný stav viedol k jeho prejazdu do protismerného jazdného pruhu. Ak od okamihu
začiatku dažďa po okamih dopravnej nehody uplynul čas dlhší ako 30 sek., potom sa neprejavil náhlypokles adhéznych vlastností vozovky v dôsledku začatia dažďa a v takom prípade bolo postačujúce, ak
by sa vodič pohyboval pri prejazde pravotočivou rýchlosťou do cca 77,6 km/h. Ak od okamihu dažďa
do začiatok dažďa uplynul okamih kratší ako 30 sek., potom sa mohol prejaviť náhly pokles adhéznych

vlastností vozovky v dôsledku začatia dažďa a v takom prípade bolo potrebné, aby sa pohyboval
pri prejazde pravotočivou rýchlosťou do cca 67,7 km/h. Vodič vozidla Škoda Felícia nemal technickú
možnosť zabrániť predmetnej dopravnej nehode. V predmetnom prípade nedošlo k zaznamenávaniu
brzdných dráh zo strany znalca, ale k vykonaniu brzdnej skúšky pri ktorom bola zaznamenávaná
hodnota spomalenia. Predmetný úkon nie je povinným úkonom pri spracovaní znaleckého posudku. Ak

je však vykonaný, je možné pomerne presne hodnotiť stav a povahu vozovky z hľadiska adhéznych
vlastností. Motorové vozidlá s modernými brzdnými systémami buď nezanechávajú brzdné stopy, resp.
sú veľmi slabo viditeľné. Na mokrom povrchu vozovky stopy intenzívneho brzdenia spravidla takmer nie
je možné identifikovať. Analýza nehody v takýchto prípadoch vychádza z poškodení vozidiel, konečných
polôh a prijateľných a logických jazdných manévrov vodičov, pričom možno priebeh nehody v technicky
prijateľných rozpätiach analyzovať. Z technického hľadiska je prijateľná určitá odchýlka od vypočítaných

rýchlostí vozidiel na začiatku nehodového deja.
K už podaným znaleckým posudkom vo veci uviedli, že J. vychádzal pri spracovaní znaleckého posudku
z okolností a skutkového stavu zachyteného v spisovom materiály a tiež z obhliadky miesta nehody
vrátane viacnásobného zisťovania adhéznych vlastností povrchu vozovky za pomoci prístroja XL Meter
meraním stredného brzdného spomalenia na danom povrchu vozovky, v miestach, kde malo dôjsť k

stratesmerovejstabilityvozidlaOpel.Nazákladetýchtovstupnýchparametrovvykonalanalýzupriebehu
nehody, ktorej výsledky vo veci určenia technickej príčiny nehody v technicky prijateľnom rozsahu
korešpondujú s výsledkami analýzy priebehu nehodového deja a technickou príčinou dopravnej nehody
určenou ústavom súdneho inžinierstva. Znalec aj vo výpovediach zo dňa 16.8.2017 a 24.1.2019 uvádzal
skutočnosti, ktoré považujú za technicky prijateľné. Znalec IN. vypracoval znalecký posudok podľa

výpovede vodiča vozidla Opel. Prebral predpoklad znížených adhéznych vlastností vozovky v jazdnom
pruhu Opel Zafira, pričom sa nezaoberal jeho technickou prijateľnosťou. Tvrdenie znalca, že príčinou
dopravnej nehody bola znečistená cesta od technických kvapalín, ktorá nebola dostatočne očistená
po predchádzajúcej dopravnej nehode nevyplýva zo žiadneho objektívneho podkladu, zistenej stopy
alebo výpočtu. Naopak, z meraní brzdného spomalenia, ktoré boli vykonané J. vyplýva, že vozovka

nemala znížené adhézne vlastnosti vyplývajúce z prípadného úniku prevádzkových kvapalín. Variant v
zmysle výpovede vodiča vozidla Opel, že k strate smerovej stability došlo v dôsledku, že sa v jazdnom
pruhu nachádzali prevádzkové kvapaliny z predchádzajúcej nehody) je taký variant, ktorý je podmienený
takýmijavmi,ktorýchnebolzistenýtechnickyprijateľnýmechanizmussohľadomnamiesto,kdemalobyť
odťahované auto Opel Astra a sklon vozovky v danom mieste a z toho vyplývajúca oblasť, kde by sa na

vozovke mohli prípadne nachádzať prevádzkové kvapaliny z vozidla Opel Astra. Na základe dostupných
podkladov v spisovom materiáli i z technického experimentu vyplýva, že podľa fotodokumentácie
vozidla Opel Astra nemožno konštatovať poškodenie takého rozsahu, ktoré by predpokladalo únik
prevádzkových kvapalín a technickým experimentom nebol zistený taký mechanizmus, ktorým by bolo
možné vysvetliť zavlečenie prevádzkových kvapalín z Opel Astra do miesta, kde malo dôjsť k prvotnej

strate smerovej stability vozidla Opel Zafira. Po zohľadnení všetkých skutočností skonštatoval ústav,
že závery znalca J. považujú za nesprávne a vyplývajúce z predpokladov, ktoré nemohli byť technicky
prijateľným spôsobom naplnené. Nestotožnili sa ani s doplnkom k znaleckému posudku o tom, že
tretie meranie brzdného spomalenia J. (1. 6,75 m/s2, 2. 6,74 m/s2, 3. 5,68 m/s2) bolo už na čiastočne
znečistenej vozovke, nakoľko pri brzdení na mokrej vozovke sú dosahované hodnoty vždy v určitom

rozpätí, pričom rozpätie 5,68 až 6,75 m/s2 zodpovedá parametrom mokrej vozovky. Tiež tvrdenie znalca
o tom, že ak by sa meralo pred ZBM tak toto spomalenie by bolo výrazne nižšie z dôvodu znečistenia
vozovky prevádzkovými kvapalinami z predchádzajúcej nehody, ktoré tam bolo, čo uviedol aj svedok Q.
považujúzaneodôvodnené,nakoľkoznalecneuviedol,zakejskutočnostiodvodil,žesavjazdnompruhu
Opel Zafira malo nachádzať znečistenie vozovky z predchádzajúcej nehody. Na hlavnom pojednávaní

dňa 9.12.2019 znalec opakovane uvádzal skutočnosti, ktoré nevyplývali z predložených podkladov a
ktoré nijakým spôsobom neodôvodňoval a o ktorých nemohol mať ani vedomosť, napr. sa vyjadroval,
ako bola vykonaná obhliadka miesta dopravnej nehody, nebol však pri nej preto nemôže mať o nej
žiadnu relevantnú informáciu a technickému znalcovi sa neprináleží takýmto spôsobom vyjadrovať,
tiež hodnotil výpovede svedkov spôsobom, ktorý neprináleží technickému znalcovi, postup znalca pri

ktorom jednému svedkovi ,,uverí“ a inému ,,neuverí“ je jednoznačne nesprávny. Znalec má posudzovať
technické skutočnosti, vykonávať technické výpočty a hodnotenie výpovedí svedkov mu jednoznačne
neprináleží. Spôsob spracovania znaleckého posudku za strany J. ale aj spôsob zodpovedania otázok
nezodpovedá správnemu postupu znalca pri korektnom výkone znaleckej činnosti.Na hlavnom pojednávaní bol za znalecký ústav vypočutý F.., ktorý na doplňujúce otázky uviedol, že
v danom úseku bola povolená rýchlosť 90 km/h. Obžalovaný išiel rýchlosťou v rozsahu 67 až 77

km/h. Technickou príčinou dopravnej nehody bola skutočnosť, že obžalovaný uskutočňoval prejazd
pravotočivou zákrutou vyššou akou bol schopný ju prejsť bez straty smerovej stability. Vodič nemá
žiaden diagnostický prístroj, aby vedel, že musí ísť zákrutou rýchlosťou nižšou ako je povolená, ale musí
rýchlosť stanoviť na základe svojich predchádzajúcich skúseností, zákrutu musí kopírovať a čím má
zákruta menší polomer krivosti, tým je potrebná nižšia rýchlosť. V zákrute je vodič vystavený určitému

priečnemu zrýchleniu, ktoré je citeľné a to je jedným z fyzikálnych veličín, ktoré ovplyvňujú rozhodovanie
vodiča. Okrem polomeru krivosti vozovky do toho vstupuje aj stav a povaha vozovky. Ak je vozovka
mokrá, vodiči automaticky rýchlosť znižujú, lebo povrch vozovky má nižšie adhézne vlastnosti. Vodič
vozidla Škoda Felícia nemal možnosť zabrániť dopravnej nehode aj v prípade, že by začal brzdiť a
reagovať skôr, kedy by dosiahol to, že by skôr zastavil, ale nemal možnosť zabrániť nárazu, lebo vozidlo
obžalovaného sa pohybovalo proti jeho vozidlu. Vodič Škody rozpoznal kolíznu situáciu pomerne včas a

možnosti reagovať tak, aby zastavil pred koridorom pohybu Opel Zafira mať predtým nemohol, mal ich
výrazne limitované a považuje ich za také, pri ktorých nemal možnosť dopravnej nehode zabrániť. Vodič
Škody začal reagovať včas, teda v okamihu, keď mal možnosť prvýkrát rozoznať, že situácia smeruje
potencionálne ku kolíznej situácii. Kedy došlo k prvému balansu nie je možné presne vypočítať, ale
možno vypočítať, kedy začalo auto prvýkrát prechádzať do protismerného pruhu. Vtedy už začal vodič

škody na to reagovať. Nepovažuje za opodstatnené, aby vodič Škody reagoval intenzívnym brzdením
na to, že vozidlo, ktoré prechádza zákrutou a nachádza sa vo vzdialenosti napr. 100 metrov dostane
určitý balans. Pri prvom balanse sa vozidlo Opel Zafira nachádzalo vo svojom jazdnom pruhu, mohol v
ňom zotrvať a nebol tak podnetom vodičovi Škody na to, aby nejak reagoval. Situácia sa zmenila vtedy,
keď začal opúšťať svoj koridor cesty.

Vzhľadom na skutočnosť uvádzanú vodičom Opel Zafira, že mali byť v oblasti, kde došlo k strate
smerovej stability vytečené prevádzkové kvapaliny z predchádzajúcej nehody, snažili sa dopátrať
konečnej polohy vozidla Opel Astra, ktorú bolo možné určiť zo snímky vozidla, kde je poloha auta v
miestach, kde nie sú zvodidlá a vodič označil miesto, kde mala byť konečná poloha vozidla. Ohľadne
nemožnosti potvrdenia variantu takého priebehu nehodového deja, že došlo k zníženiu adhéznych

podmienok vozovky v dôsledku stečenia prevádzkových kvapalín z predošlej nehody do miesta, kde
došlo k strete smerovej stability vozidla Opel Zafira, urobili technický experiment, čo znamená, že vyliali
tekutinu a skúmali, akým spôsobom bude vzhľadom na sklon vozovky tiecť, a teda zisťovali, či ak z
vozidla Opel Astra vytekala kvapalina, či mohla stiecť do miesta, kde došlo k strate smerovej stability
Opel Zafira. Výsledkom bolo zistenie, že smer stekania kvapaliny je taký, že nemožno dosiahnuť to

miesto, kde došlo k strate smerovej stability. Ďalšou okolnosťou bolo to, že na vozidle Opel Astra nebolo
vidieť, aby bola buď prerazená olejová vaňa alebo iné poškodenie, ktoré by odôvodňovalo vyšší únik
prevádzkových kvapalín. Vodič tiež povedal, že vozidlo následne naštartoval a ak by došlo k veľkému
úniku oleja, motor by sa zadrel. Úplne vylúčiť vytekanie kvapalín nemôžu, mohlo napr. dochádzať k
vytečeniu oleja cez veko, ktoré by buď povolilo alebo vypadlo, keďže bolo auto na streche, v takomto

prípade by ale došlo k vytekaniu oleja do priestoru auta. Tiež znalec J. vykonával merania v takom
úseku, že ak by došlo k úniku prevádzkových kvapalín a toto by spôsobovalo zníženie adhéznych
vlastností vozovky, bolo by zachytené na zázname z merania. K prípadnému rozjazdeniu prevádzkových
kvapalín idúcimi autami uviedol, že v jazdnom pruhu Škody by dochádzalo k rozjazdeniu v jeho smere
jazdy a teda mimo jazdného pruhu Opel Zafira a v smere jazdy Opel Zafira by došlo k rozjazdeniu

v tomto jazdnom pruhu a vzdiaľovalo by sa to od miesta, kde malo dôjsť k strate smerovej stability
vozidla. Experiment robili s vodou, ktorá steká lepšie ako olej a olej by pravdepodobne ani nedotiekol
do protismerného jazdného pruhu. V období dažďa by sa to približovalo tej vode. V dôsledku tých to
všetkých skutočností dospeli k tomu, že nenašli mechanizmus, ktorým by mohli vysvetliť, že z vozidla
Opel Astra mohlo dôjsť k úniku prevádzkových kvapalín, ktorý by spôsobil, že v mieste kde Opel Zafira

stratilo smerovú stabilitu sa mohla nachádzať oblasť so zníženými adhéznymi podmienkami. Kde vozidlo
Opel Astra nakladali, sa on vyjadriť nevie, ale prax je taká, že sa snažia naložiť auto v mieste, kde
je jeho konečná poloha a nedochádza k tomu, aby auto presúvali. Z jednotlivých zhodných výpovedí
dospeli k tomu, že k dopravnej nehode mohlo dochádzať v dobe po začiatku dažďa a vtedy má vozovka
krátkodobo znížené adhézne vlastnosti, lebo vzniká špecifická vrstva prachu a vody a vodič Škody to

aj popisoval, ako by si bol toho vedomí toho efektu, ktorý trvá približne 15 sekúnd a závisí od intenzity
dažďa a vtedy je veľmi dôležité neprechádzať rýchlo zákrutou, keďže nemohli presne vedieť, že nastal
skutočne ten efekt alebo už vozovka bola mokrá zohľadnili aj ten variant. Keď uviedli, že by stačilo ísť
rýchlosťou do 77,6 km/h, ide o rýchlosť, ktorá sa vzťahuje k správnej technike jazdy vodič sa z hľadiskasmerového vedenia, takým ideálnym spôsobom kopíruje svoju trajektóriu, ale vodiči sa takú ideálnu
netrafia a stačí, že vodič trošku zareže zákrutu a už sa dostane do podmienok, ktoré sú nestabilné, čo
znamená, že nemožno povedať, že každý vodič, ktorý pôjde týmto úsekom rýchlosťou do 77,6 km/h

nestratí stabilitu. Nemôže vylúčiť, že obžalovaný nešiel v ideálnej stope. čo sa týka pneumatík na oboch
vozidlách, mohli vychádzať iba z fotodokumentácie a nevzhliadli žiadnu okolnosť, z ktorej by sa dalo
usudzovať, že bolo niečo nevyhovujúce.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý znalec V., z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia

- traumatológia, ktorý podal vo veci znalecký posudok č. 3/2018 pričom podľa jeho záverov a výpovede
znalca, poškodený W. utrpel zlomeninu hrudnej kosti bez posunutia úlomkov, sériovú zlomeninu druhého
až siedmeho rebra v pravo, čiže šiestich rebier pomliaždenie s rozsiahlou krvnou podliatinou na pravej
strane hrudníka, pomliaždenie prednej brušnej steny, roztrhnutie dlhej šľachy dvojhlavého svalu bicepsu
vpravo, pomliaždenie oboch kolenných kĺbov s odreninami. Z ďalších diagnóz, ktoré boli následne
stanovené bol zaznamenaný tzv. povrazový obojstranný krčnoramenný bolestivý syndróm s prejavmi

koreňového podráždenia v oblasti prechodu krčnej a hrudnej chrbtice a podozrenie na poškodenie
pazuchového axilarného nervu vpravo. Sériovú zlomeninu rebier vpravo v počte šiestich možno
považovať za úraz ťažký, roztrhnutie dlhej šľachy bicepsu vpravo je úrazom stredne ťažkým a ostatné
zaznamenané zranenia boli zranenia ľahké z lekárskeho hľadiska. Čo sa týka mechanizmu vzniku
zranení dospel k záveru, že zlomenina hrudnej kosti tak isto zlomenina rebier pravých, pomliaždenia

na prednej stene hrudníka a v oblasti brucha zodpovedajú najskôr náhlemu pohybu poškodeného
smerom dopredu v čase dopravnej nehody v čase zrážky, kedy sa aktivoval bezpečnostný pás a tlakom
bezpečnostného pasu došlo k vzniku uvedených zranení na hrudníku. Čo sa týka poranenia šľachy dlhej
hlavy bicepsu tieto zranenia sú pomerne zriedkavé a vznikajú najčastejšie pri jednorazovom náhlom
preťažení svalu, v danom prípade poškodený musel pravdepodobne reagovať pred hroziacou zrážkou

vozidiel tak, že sa napäl na ten volant a niekedy nie je potrebné extra veľké násilie, pretože tieto
poranenia sú zvyčajne výsledkom už degeneratívnych procesov, ktoré bežia vzhľadom na vek. Čo
sa týka bolestivého krčnoramenného príznaku je to bežné pri takýchto dopravných nehodách, hlavne
čelných zrážkach, pričom u poškodeného boli zistené vyšetreniami pokročilé degeneratívne zmeny
medzistavcových priestorov medzistavcových platničiek, ale ten pohyb smerom dopredu a následne

dozadu tak určite bol a mohol viesť k zhoršeniu už existujúcich degeneratívnych zmien. Čo sa týka
doby liečenia rozhodujúci vplyv na dĺžku liečenia mali sériová zlomenina rebier, ktorá našťastie nebola
komplikovaná žiadnym únikom vzduchu, únikom krvi do hrudnej dutiny, kde doba liečenia sa pohybuje
v trvaní okolo 2 až 3 mesiacov. Poškodený uviedol, že práceneschopný bol 60 dní z dôvodu zmeny
zamestnania, a tak vzhľadom na súbor zranení, ktoré utrpel je táto doba na úrovni dolnej hranici

odporúčanej dĺžky liečenia. Čo sa týka narušenia obvyklého spôsobu života poškodeného, každá
hospitalizácia, ktorá vyžaduje pomoc inej osoby a je spojená s bolesťami musí byť považovaná za
obmedzenie obvyklého spôsobu, ktorý závažným spôsobom narušuje život, čiže ustanovil to od 1. 3. do
11.3., pretože bol hospitalizovaný a odkázaný na pomoc zdravotníkov. Po prepustení do ambulantnej
starostlivosti už nevyžadoval pomoc inej osoby, ale boli tam určité obmedzenia hlavne bolesti hrudníka

väčšejintenzitypridýchaní,zmenepolohy,prikašlivtrvaníčasovovtrvanídvochažtrochtýždňoch,kedy
tie bolesti vyžadujú dobu liečenia a následne dochádza k postupnému ústupu do tých dvoch mesiacov.
Všetky zranenia okrem roztrhnutej šľachy dlhej hlavy bicepsu, kde vznikol trvalý následok so znížením
svalovej sily pravej hornej končatiny o 30 % a obmedzenie hybnosti pravého ramena ľahkého stupňa,
neviedli k vzniku trvalých následkov. U poškodenej N. tlakom bezpečnostného pásu, náhlym pohybom

tela dopredu a brzdením toho tlaku bezpečnostným pásom došlo k vzniku zlomenín rebier IV. až VII. s
pruhovitým pomliaždením hornej a prednej steny hrudníka vpravo po bezpečnostnom páse, čo je úraz
ťažký, zlomeniny hrudnej kosti bez posunutia úlomkov, zlomeniny prednej tretiny tela tretieho hrudného
stavca, čo je úrazom stredne ťažkým, tržnozmliaždenej rany na pravom predlaktí, tržnozmliaždenej
ranu na ľavom predlaktí a pomliaždeniu prednej brušnej steny a krčnému bolestivému syndrómu ako

ľahkých zranení. Doba liečenia v trvaní 8 až 10 týždňov je dostatočná pre sériové zlomeniny rebier, aké
utrpela a tiež pre zlomeniny tiel stavcov. Zlomenina hrudnej kosti vyžaduje dobu liečby do šesť týždňov,
ostatné zranenia v trvaní 10 až 14 dní. Obvyklý spôsob života bol narušený závažným spôsobom počas
hospitalizácie poškodenej v trvaní 10 dní, následne išlo o postupný ústup bolestí v prvých dvoch až troch
týždňoch väčšej intenzity, neskôr menšej intenzity, pričom bola nutná aj chrbticová rehabilitačná liečba.

Na doplňujúce otázky znalec uviedol, že prečítal si aj ostatné znalecké posudky, ktoré boli vo veci,
ale pri záveroch postupoval podľa svojich pohľadov a skúsenosti aké má. Mal k dispozícii všetky
lekárske správy, vykonal klinické vyšetrenia. K podozreniu na poškodenie pazuchového nervu vpravosa nevyjadroval. V zdravotnej dokumentácii sa písalo, že je nejaké podozrenie, ktoré nebolo nikým
definitívne uzavreté, preto to nechal tak ako to bolo v zdravotnej dokumentácii u poškodeného,
išlo o ľahké poškodenie pohyblivosti pravého ramena. Nikto to neverifikoval, existuje metodika -

elektromiografické vyšetrenie, ktoré nebolo, preto sa hovorí o podozrení a keďže nebola definitívne
stanovená táto diagnóza ani to neodškodňoval. Ohľadne toho, či je možné vylúčiť to, že v čase medzi
tým ako došlo k dopravnej nehode a k zdravotným následkom a ich ustálením v čase keď už bola liečba
a v tom čase keď robil znalec vyšetrenie, že v tomto medziobdobí mohli byť nejaké faktory, ktoré mohli
vplývať na zdravotný stav poškodených, ktoré mal v znaleckom posudku posúdiť ako napr. nejaký iný

úraz uviedol, že v iba v rovine hypotetickej. Nemal k dispozícii žiaden nález, ktorý by potvrdzoval, že v
takomto období by utrpeli nejaké iné zranenia.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý znalec V. z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
traumatológia, ktorý uviedol, že na záveroch podaného znaleckého posudku č. 242/2016 trvá. Podľa
jeho záverov V. utrpela dňa 1.3.2016 pomliaždenie krčnej chrbtice, pomliaždenie hrudníka vľavo

vpredu - hlavne spojenia medzi hrudnou kosťou a kľúčnou kosťou, pomliaždenie pravého lakťa
a pomliaždenie ľavého stehna. Všetky zranenia boli z lekárskeho hľadiska posúdené ako zranenia
ľahké s dobou liečenia a pracovnou neschopnosťou päť až šesť dní u každého. Nebola obmedzená
v obvyklom spôsobe života, všetky telesné, hygienické, osobné a spoločenské úkony vykonávala
samostatne. Mechanizmus vzniku jej zranení zodpovedá mechanizmu dopravnej nehody, kde sedela

vo vozidle vzadu, bola pripútaná bezpečnostným pásom a došlo k zrážke s iným motorovým vozidlom.
K pomliaždeniu krčnej chrbtice došlo neprimeraným a nadmerným pohybom hlavy a krku, nadmerný
predklon a následný záklon, k pomliaždeniu hrudníka došlo stlačením hrudníka bezpečnostným pásom,
k pomliaždeniu pravého lakťa a ľavého stehna nárazom o interiér auta. Podľa zdravotnej dokumentácie
doba liečenia nebola ovplyvnená staršími zraneniami. T. utrpel pomliaždenie hlavy v oblasti čela

vľavo a pomliaždenie chrbta v oblasti driekovej a sedacej. Z lekárskeho hľadiska sa jednalo o
zranenia ľahké s dobou liečenia a pracovnou neschopnosťou päť až šesť dní u každého zranenia.
Nebol obmedzený v bežných osobných, hygienických, stravovacích či spoločenských činnostiach.
Mechanizmus vzniku zranení zodpovedá mechanizmu dopravnej nehody, kde sedel vo vozidle vzadu,
bol pripútaná bezpečnostným pásom a došlo k zrážke s iným motorovým vozidlom. K pomliaždeniu

hlavy došlo nárazom čela o sedadlo pred sebou a k pomliaždeniu chrbta v oblasti driekovej a sedacej
došlo nárazom do chrbta sedačky. N. utrpela dňa 1.3.2016 zlomeninu temennej kosti vľavo bez vpáčenia
úlomkov s dobou liečenia štyri až šesť týždňov, krvácanie pod pavúčnicu v oblasti čelového laloka
vľavo s dobou liečenia štyri až šesť týždňov, otras mozgu II. stupňa s dobou liečenia dva až tri týždne,
hryznú ranu jazyka s dobou liečenia do sedem až desať dní, jednoduchú prevodovú poruchu sluchu

vľavo s dobou liečenia do troch až šiestich mesiacov, šok ľahkého stupňa. Z lekárskeho hľadiska boli
zranenia posúdené ako zranenia ľahké, okrem jednoduchej prevodovej poruchy sluchu vľavo, ktorá
bola posúdená ako zranenie ťažké. Bola obmedzená v obvyklom spôsobe života počas hospitalizácie
po dobu 7 až 10 dní, všetky telesné, hygienické, osobné a stravovacie úkony vykonávala s pomocou
personálu, potom rodiny. Mechanizmus vzniku jej zranení zodpovedal dopravnej nehode, kde sedela v

autosedačke, bola pripútaná bezpečnostným pásom a došlo k zrážke s iným vozidlom. Nárazom hlavy
o autosedačku došlo k zlomenine temennej kosti vľavo bez vpáčenia úlomkov, krvácaniu pod pavúčnicu
v oblasti čelového laloka vľavo, otrasu mozgu II. stupňa, hryznej rany jazyka a jednoduchej prevodovej
poruchy sluchu vľavo, k šoku došlo pri dopravnej nehode.

Na doplňujúce otázky znalec uviedol, že k rozdielnosti so znaleckým posudkom iného znalca došlo v
dôsledku časového odstupu, kedy on už disponoval viacerými lekárskymi správami a bolo dostupných
viac informácií. Pri hodnotení, že T. bol pripútaný bezpečnostným pásom vychádzal z výpovedí,
lekárskych nálezov a zranení, zohľadnil typ auta, pričom okolnosť či bol pripútaný alebo nebol na
zranenie pomliaždenia hlavy nemá vplyv v pozitívnom ani negatívnom zmysle. Predpokladal, že ak by

pás nemal, mal by ďalšie zranenia. Takto postupoval aj pri určení pripútania pásom u N.. V danom
prípade išlo o dvojročné dieťa s váhou cca 15 kg a ak by nebola pripútaná, bola by katapultovaná do
interiéru auta. Kvalitu autosedačky, ktorú videl na fotografiách a bezpečnostných pásov nevie posúdiť.
Dieťamáinýpomerhlavyakouostatnýchčastítela,jenajväčšouanajdynamickejšoučasťouazranenia,
ktoré utrpela zodpovedajú tomu, že hlava lietala pri upevnení v autosedačke. Ak by bola katapultovaná,

boli by tam zlomeniny končatín, zranenia brucha, preto konštatoval, že bola pripútaná, lebo väčšia časť
zranení smerovala na oblasť hlavy.
Na návrh obhajcu bola prečítaná časť výpovede znalca z prípravného konania zo dňa 16.8.2017, kde
uviedol, že k zraneniam, ktoré utrpela N. by došlo v uvedenom mechanizme dopravnej nehody, či bymala bezpečnostný pás alebo nemala. Vzhľadom na zranenia iných členov posádky, maloletosť dieťaťa,
ak by nesedela v uvedenej sedačke, zranenia by boli pravdepodobne väčšieho rozsahu. Vzhľadom na
uvedené zranenia poškodenej N. predpokladáme správne pripútanie v autosedačke, podľa fotografie

je dostatočne veľká sedačka pre uvedené dieťa. K prečítanej časti znalec uviedol, že jeho tvrdenia na
hlavnompojednávanísistýmnerozporujú.Autosedačkanezabezpečí,abyneboližiadnezranenia.Teraz
sa vyjadroval podrobnejšie. Ku konštatovaniu, že by zranenia, ktoré utrpela mala, či by bola pripútaná
alebo nie uviedol, že dominantná je hlava. So znaleckým posudkom V. nebol oboznámený, prevodovú
poruchu sluchu konštatoval na základe lekárskych správ V. nehodnotil, či to mala chronické alebo nie,

vychádzal len z obsahu lekárskych správ a z toho, že mala ostatné zranenia či temennej kosti, krvácanie
v oblasti hlavy.
U poškodenej V. konštatoval zranenia na základe toho, že 1.3. bola nehoda, 2.3 bola vyšetrená,
subjektívne uvádzala bolesti krku, hrudníka, pravého lakťa ľavého stehna, lekárom bola objektívne
vyšetrená s popisom zistenia palpačnej bolesti a citlivosti v oblasti spojenia hrudnej a kľúčnej kosti vľavo,
bola konštatovaná malá pozdĺžna odrenina.

So súhlasom obžalovaného a prokurátora bol na hlavnom pojednávaní prečítaný znalecký posudok V.
č. 38/2016, z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie otorinolaryngológia, foniatria a audiológia ktorý
posudzoval poruchu sluchu na ľavom uchu mal. N.. Podľa záverov znaleckého posudku bol lekárskymi
vyšetreniamiumaloletejstanovenýprevodovýcharakterjednostrannejporuchysluchuvľavo.Prevodová

porucha sluchu nevznikla na podklade úrazu hlavy a stredného ucha následkom autonehody ale mal
zápalový pôvod. Bezprostredne po nehode neboli u nej objektívne zistené žiadne poranenia v spánkovej
oblasti hlavy, ani sluchové testy vykonané s časovým odstupom nepotvrdili úrazový pôvod poruchy
sluchu na ľavom uchu. Charakter diagnostikovanej poruchy sluchu nasvedčuje pre zápalový pôvod tak,
ako to vyplývalo zo záverečných diagnóz, teda následkom zápalu sluchovej trubice z akútnej nádchy.

Vo výpovedi dňa 17.8.2017 znalec V. uviedol, že po preštudovaní celého vyšetrovacieho spisu na
znaleckom posudku trvá, nechce v ňom nič zmeniť ani doplniť. U maloletej nebola diagnostikovaná
zlomenina spánkovej kosti vľavo ani pomliaždenie ušnice vľavo s rozsiahlym krvným výronom
ako uvádzal V.. Dňa 16.5.2016 boli u nej zrealizované vyšetrenia prípadnej poruchy sluchu na
špecializovanom pracovisku, pričom zistený sluchový prah bol v norme, z čoho vyplýva, že nedošlo k

poškodeniu sluchového nervu a vnútorného ucha. Bola zistená tekutina v strednom uchu pri negatívnom
otoskopickom náleze, a takýto nález nasvedčuje pre akútny zápal stredného ucha ale nevylučuje
tekutinu v strednom uchu. To znamená, že najpravdepodobnejšou diagnózou je nález tekutiny v
strednom uchu, ktorá býva pri nedostatočnej funkcii sluchovej trubice napr. pri zväčšenej nosovej mandli,
čo je časté ochorenie v detskom veku. Nie je u nej nikde objektívne zadokumentované, aby sa u

nej zistila krv v strednom uchu. Lekárskou správou uvedená zlomenina kosti údajne krv za blanou
bubienka sa nezakladá na objektívnom vyšetrení a išlo o lekársky ničím nepodloženú diagnózu. Na
základe následných vyšetrení bola stanovená diagnóza prevodovej poruchy sluchu vľavo následkom
zistenia tekutiny v strednom uchu, ktorá býva bežne spôsobená funkčnými ťažkosťami v oblasti horných
dýchacích ciest. Následne vykonané kontroly nasvedčujú diagnóze uzáver sluchovej trubice vľavo s

následnou jednostrannou poruchou sluchu vľavo, čo potvrdzuje že porucha sluchu bola spôsobená
následkom zníženej funkcie ľavej sluchovej trubice následkom prekážky napr. v nosohltane. je takmer
nepravdepodobné, aby diagnostikovaná porucha sluchu bola v príčinnej súvislosti s autonehodou z
1.3.2016.

So súhlasom obžalovaného a prokurátora boli prečítané výpovede nasledovných svedkov:
Svedok J. dňa 14.3.2017 vypovedal, že vozidlo Opel Zafira, Z. bolo jeho a požičal ho svojmu švagrovi
V.. Auto on v tom čase nepoužíval a požičal mu ho, aby ho mohol využívať pre svoju prácu. Bolo v
dobrom technickom stave, malo platné STK, stav bol primeraný jeho veku, keďže malo 16 rokov. Bolo
v tom čase poistené v poisťovni Kooperatíva, nemalo havarijnú poistku, malo platnú emisnú kontrolu.

Svedkyňa V. dňa 31.7.2017 uviedla, že je splnomocnená zastupovať Dôveru zdravotnú poisťovňu a.s.
v trestnom konaní. V súvislosti s poškodením zdravia N. za poskytnutú zdravotnú starostlivosť uhradila
poisťovňa náklady vo výške 4.311,61 eur, u N. vo výške 2.309,06 eur, V. vo výške vo výške 28,84 eur
a u T. vo výške 118,02 eur.

Svedok H. dňa 16.8.2017 vypovedal, že majiteľom vozidla Felícia 1,9 diesel bol on. Pán V. je jeho
sused, pokazilo sa mu jeho vozidlo, nakoľko on mal tri vozidlá, tak mu jedno požičal. Tú Felíciu mal
s jeho súhlasom. Technický stav vozidla bol normálny, vozidlo bolo v poriadku. malo platnú technickúkontrol, emisnú kontrolu, zákonná poistka bola zaplatená. PO technickom stave bolo dobré, nevie o
žiadnych závadách akurát škrabance na farbe. Po nehode doniesla auto odťahová služba domov, auto
skontroloval znalec a on ho potom odniesol na šrotovisko a vozidlo odhlásil. Aká bol škoda na vozidle

nevie presne uviesť asi okolo 580- 590 eur. Zákonnú poistku si platil sám W. On nie je poškodený. V tom
čase malo najazdených okolo 203 000 km alebo 230 000 km, bolo to nad 200000 km. Kúpil vozidlo asi
rok pred nehodou od pána z Hrabušíc, vozidlo nemalo vtedy ani 200 000 km a predávajúci povedal, že
na vozidle je všetko vymenené. Keď malo vozidlo 200 000 km dal vymeniť olej, filter, brzdové doštičky
vpredu a kotúče. Robil to mechanik z Krompách. Doklad o tom nemá. Brzdové doštičky a materiál

kupoval v obchode pri OC Madaras v Spišskej Novej Vsi, doklady nepotreboval, vyhodil ich. Auto požičal
pred Vianocami, ktoré boli pred tou nehodou, presný dátum nevie, on si potom sám zaplatil zákonnú
poistku. bezpečnostné pásy boli funkčné. Pásy preveroval, boli v poriadku, skúšal ich tak, že keď prudko
zatiahol pásom, tak sa zasekol a sťahoval sa. Autosedačku nepožičiaval, auto mu požičal na dobu, kým
nebude funkčné jeho. Po technickej stránke bolo všetko v poriadku, nevie o tom, aby sa v aute menili
bezpečnostné pásy.

Svedok A. dňa 19.10.2017 vypovedal, že pokiaľ sa má vyjadriť k dopravnej nehode, ktorá mala nastať
1.3.2016 za obcou Spišský Hrušov v pravotočivej zákrute v smere na obec Bystrany, v daný deň malo
byť na mieste viac dopravných nehôd tak si spomenúť nevie. Ani po bližšom oboznámení so skutkom
si na predmetnú nespomenul. K postupu polície po dopravnej nehode, kde ostane znečistená vozovka

vo všeobecnosti uviedol, že keď sú na mieste hasiči, hneď to odstránia. Ak tam nie sú, vyrozumejú
operačného a ten pošle hasičov alebo správu ciest. Ak sú väčšie úlomky popratá to účastník nehody,
ale vyliaty olej, kvapaliny nemá ako odstrániť, tak potom volajú hasičov. Je to v ich kompetencii. Ak je
účastník zranený, v šoku a nemôže popratať väčšie úlomky, starajú sa o to oni.

Na hlavnom pojednávaní boli podľa § 269 Tr. poriadku prečítané nasledovné listinné dôkazy:
Zápis o dychovej skúške u obžalovaného V. nezaznamenal alkohol v dychu v dobe bezprostredne po
nehode.

Jednotlivé lekárske správy na č.l. 2 až 8 preukázali, že v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou

dňa 1.3.2016 boli ošetrení obžalovaný, poškodení Q.

Podľa záznamu dopravnej nehody zo dňa 1.3.2016 došlo k dopravnej nehode dňa 1.3.2016 v čase o
15.30 hod. v katastri obce Spišský Hrušov, mimo obec na ceste II/536 v 7,5 km za obcou s popisom jej
účastníkov.Zozápisniceoohliadkemiestanehodysfotodokumentáciouvyplynulo,žeišloodvojprúdovú

komunikáciu, povrch vozovky bol mokrý, bez závad, rýchlostný limit na ceste 90 km/h., počasie - dážď. Z
miesta nehody bola zároveň vyhotovená fotodokumentácia. K dopravnej nehode bol vypracovaný plánik
nehody.

Podľa evidenčnej karty vozidla škoda Felícia, Z. je jeho vlastníkom a držiteľom H.

Z oznámenia o poistnom plnení vyplynulo, že Kooperatíva poisťovňa a.s., na základe poistnej zmluvy
na vozidle s ev. č. KE094CB, poskytla poistné plnenie na základe poistnej udalosti zo dňa 1.3.2016
Všeobecnej zdravotnej poisťovni.

Na č.l. 302-303, 384-385, 400-422 sú lekárske správy týkajúce sa poškodeného W., na č.l. 310-311,

425-436 ohľadne poškodenej N., na č.l. 318-319,386-387, 391-397 poškodenej N.j.

Nač.l.329-332sanachádzafotodokumentáciaautosedačkyzodňa28.3.2016,ktorábola dňa1.3.2016
v čase autonehody použitá poškodenými. Na č.l. 398-399 fotografia zranení - pravej ruky poškodeného
JL., na fotografii na č.l 423 -424 je zadokumentované zranenie poškodenej N. na hornej, prednej steny

hrudníka vpravo.

Na č.l. 454 je fotografia osobného motorového vozidla zelenej farby vyvrátené v priekope, ktorú poskytol
svedok M., a jednalo sa o jeho motorové vozidlo Opel Astra.

Podľa oznámenia OR PZ v Spišskej Novej Vsi, Okresného dopravného inšpektorátu zo dňa 17.3.2017
dňa 1.3.2016 v knihe dopravných nehôd ODI, OR PZ Spišská Nová Ves nebola evidovaná iná dopravná
nehoda (okrem predmetnej) ani iná škodová udalosť na ceste II/536 v úseku medzi obcami SpišskýHrušov a Bystrany. Žiadna škodovú udalosť v tomto čase na uvedenom mieste neevidovali ani na
Obvodnom oddelení Markušovce.

Zo záznamu o výkone služby a inštruktáže OR PZ, ODI SNV zo dňa 29.2.2016 vyplynulo, že dňa
1.3.2016 od 13.00 h do 21.00 h. bola aktívna hliadka zložená z ppráp. Q.. V čase 15.00 h a 15.30 h
regulovali cestu II/536.

Podľa vyčíslenia liečebných nákladov Dôverou, Zdravotnou poisťovňou, a.s. v súvislosti s poškodením

zdravia T. uhradila náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť vo výške 118,02 eur, u V. vo výške
28,84 eur, u N. vo výške 2.309,06 eur a u N. vo výške 4.311,61 eur. Zároveň u všetkých priložili rozpis
vykonaných a hradených výkonov.

Podľa vyjadrenia Správy ciest Košického samosprávneho kraja v súvislosti s dopravnou nehodou sa
nepripojili k trestnému stíhaniu (za prípadné poškodenie zvodidiel).

Z miesta trvalého bydliska bol obžalovaný charakterizovaný všeobecne, pričom jeho správanie nebolo
prejednávané komisiou verejného poriadku. Podľa evidencie priestupkov mal obžalovaný k 5.3.2018
evidované päť priestupov na úseku cestnej premávky zo dňa 24.2.2016, 8.10.2015, 13.6.2015, 9.3.2014
a 24.3.2013, za ktoré mu boli uložené pokuty buď vo výške 20,- eur alebo 10,-eur. Podľa odpisu z

registra trestov nebol doposiaľ súdne trestaný.

Podľa evidenčnej karty vodiča (5.3.2018) obžalovaný nemal doposiaľ zadržaný vodičský preukaz,
má evidované blokové pokuty, okrem už hore uvedených piatich priestupkov aj za priestupok zo
dňa 26.10.2012, 13.10.2011, 27.5.2011 19.1.2010, 23.10.2009, 26.11.2008, 8.11.2006, 1.3.2005, ktoré

neboli spáchané závažným spôsobom.

Na hlavnom pojednávaní súd odmietol návrh obhajoby na vykonanie konfrontácie medzi svedkami M.
a svedkami Q., nakoľko svedkovia opakovane zotrvávali na svojich výpovediach a nebol predpoklad,
aby sa ich vzájomnou konfrontáciou rozpory odstránili. Dokonca svedok Q. si vzhľadom na odstup času

ani nepamätal skutkové okolnosti. Taktiež súd odmietol návrh na vypočutie znalca J. k doplnku č. 1 k
znaleckémuč.35/2019prezrejmúnepotrebnosť,nakoľkovovecivykonalznaleckédokazovaniepribratý
znalecký ústav, ktorý zároveň preskúmal znalecký posudok J. a aj jeho doplnok so zistením, že spôsob
ich spracovania nezodpovedá správnemu postupu znalca pri korektnom výkone znaleckej činnosti.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd hodnotil dôkazy jednotlivo a v ich súhrne podľa § 2 ods.
12 Tr. poriadku, pričom skutkový stav zistil a ustálil tak, ako je popísaný vo výroku tohto rozsudku.

V konaní na základe vykonaných dôkazov, výpovede obžalovaného V., poškodených V. záznamov
z dopravnej nehody, zápisnice o ohliadke miesta cestnej dopravnej nehody s príslušnou

fotodokumentáciou, znaleckých posudkov a výsluchov znalcov nebolo sporné, že obžalovaný V. ako
vodič vozidla Opel Zafira, ev. č. K. a poškodený V. ako vodič vozidla Škoda Felícia , Z. v ktorom sa
viezli aj V. boli dňa 1.3.2016 v čase okolo 15.30 h účastníkmi dopravnej nehody na mieste popísanom
vo výroku rozsudku.

Obžalovaný V. vyhlásil na hlavnom pojednávaní, že je nevinný. Na svoju obranu uviedol, že v
predmetnom úseku cesty, v pravotočivej zatáčke dostal šmyk v dôsledku ktorého prešiel do protismeru,
pričom následne, keď policajtovi ukazoval približné miesto nehody v mieste, kde dostal šmyk, videl
olejovú škvrnu asi vo veľkosti 2 m2, ktorá akoby stekala. V protismere si takú škvrnu nevšimol. Ohľadne
poveternostných podmienok uviedol, že akurát začalo poprchávať, vozovka bola jednoliato sivá ale nie

ešte celkom mokrá. Podstata obrany obžalovaného teda spočívala v tom, že k smerovej nestabilite
jeho vozidla došlo v dôsledku znečistenia cesty prevádzkovými kvapalinami, čo nemohol predpokladať
a predvídať.

Okrem obžalovaného skutočnosť, že cesta mala byť znečistená prevádzkovými kvapalinami tvrdil

svedok Q., ktorý v uvedený deň odťahoval najprv havarované vozidlo Opel Astra svedka M. a následne
aj vozidlo obžalovaného. Podľa jeho tvrdení k havarovanému vozidlu Opel Astra prišiel, keď ho traktor
vyťahoval z priekopy na cestu a automaticky z neho vytiekli na cestu prevádzkové kvapaliny, ktoré
tiekli dole zatáčkou až do protismeru. Toto tvrdenie svedka D. však bolo nielen spochybnené, alevyvrátené hneď niekoľkými dôkazmi vrátane toho, že ani samotná výpoveď D. nebola presvedčivá. K
miestu, kde malo byť prvé vozidlo vyvrátené do priekopy ukazoval, že to bolo za zvodidlami a ako
miesto predmetnej nehody nad tým, čomu tak však nebolo, pretože z výpovede svedka M. ale aj

fotodokumentácie vyvráteného vozidla Opel Astra bolo jednoznačne preukázané, že vozidlo bolo v
priekope, kde už zvodidlá nie sú a svedok D. po ukázaní fotografie vozidla začal upravovať výpoveď,
že to teda muselo byť za zvodidlami. Tvrdenia svedka D. boli vyvrátené aj výpoveďou M., ktorý mal
autonehodu s vozidlom Opel Astra a ktorý potvrdil, že auto sa prevrátilo do priekopy za zvodidlami,
malo poškodenú hornú časť, žiadne prevádzkové kvapaliny z neho na cestu nevytiekli, motoricky bolo v

poriadku. Z cesty spratali plasty a ostala čistá. Auto dali na kolesá na kraji cesty a odvážalo sa smerom
na Spišské Vlachy (opačný smer ako bola nehoda obžalovaného). Predmetná výpoveď svedka bola
v súlade s výpoveďou svedka Q. ktorý ako policajt prišiel na miesto nehody a keďže si vzhľadom na
odstup času nepamätal konkrétne okolnosti skutku bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania
v ktorej potvrdil ohľadne cesty, že nebola ničím znečistená, bola šmykľavá dažďa. Ako dopravný policajt
uviedol, že čistú cestu konštatoval preto, lebo hliadka nespustí prevádzku cestnej komunikácie, keď nie

je všetko upratané. Na ceste nesmie byť nič, čo by dopravnú prevádzku ohrozilo, vždy sa skontroluje a
podávajú hlásenie operačnému, že je všetko v poriadku a cestná premávka môže byť spustená. Ak by
sa niečo vylialo na cestu, volajú sa hasiči a až následne sa spúšťa premávka. Ohľadne tejto výpovede
pritom súd udáva, že je presvedčivá a nie je na mieste a ani nemá súd na základe čoho konštatovať, že
by v tomto prípade takto policajti nepostupovali pri vedomosti o ich povinnostiach a spustili by premávku

pri znečistenej ceste.

Ďalšou významnou skutočnosťou, ktorá nepotvrdila fakt, že by v mieste nehody boli prevádzkové
kvapaliny a zároveň potvrdzovala výpovede svedkov M. boli vykonané znalecké dokazovania znalcom
J. a znaleckým ústavom ÚSI ŽU v Žiline.

Ústav v rámci znaleckej činnosti dospel k záveru a potvrdil tú skutočnosť, že technickou príčinou
dopravnej nehody obžalovaného bola nesprávna technika jazdy obžalovaného spočívajúca v tom, že
uskutočňoval prejazd pravotočivou zákrutou rýchlosťou vyššou, ako bola rýchlosť, ktorou bol vodič
schopný predmetnú zákrutu prejsť bez straty smerovej stability s ohľadom na okamžitý stav a povahu

vozovky. Z výpovedí obžalovaného, poškodeného bolo jednoznačne preukázané, že na stav a povrch
vozovky vplýval dážď. Ako uviedol ústav, medzná rýchlosť, pri ktorej by nedošlo k smerovej strate
vozidla obžalovaného bola rýchlosť 77,6 km/h pri mokrej vozovke a medzná rýchlosť v prípade, že
bolo tesne po začiatku dažďa bola do cca 67,7 km/h. Obžalovaný tak síce išiel rýchlosťou nižšou ako
bola rýchlosť dovolená (90 km/h), ale vyššou akou bol schopný zákrutu prejsť bez straty smerovej

stability, čo sa prejavilo v tom, že s autom prešiel do protismeru, kde došlo k zrážke s protiidúcim
vozidlom. Ohľadne možného variantu deja podľa obžalovaného, že k strate smerovej stability došlo
v dôsledku skutočnosti, že v jeho jazdnom pruhu vozidla sa nachádzali prevádzkové kvapaliny z
predchádzajúcej nehody, tak ako ústav v znaleckom posudku ako aj znalec F. na hlavnom pojednávaní
veľmi podrobne popísal ich zistenie spočívajúce v tom, že ohľadom tohto tvrdenia nebol zistený jeho

technicky prijateľný mechanizmus. Poukázali pritom na súbor konkrétnych skutočností, a to že podľa
dostupnej fotodokumentácie vozidla Opel Astra nemožno konštatovať také poškodenie vozidla, ktoré by
predpokladalo únik prevádzkových kvapalín. Zároveň vykonali technický experiment na mieste nehody,
pričom nebol zistený taký mechanizmus, ktorým by bolo možné vysvetliť zavlečenie prevádzkových
kvapalín z vozidla Opel Astra do miesta, kde malo dôjsť k strate smerovej stability vozidla obžalovaného.

Znečistenievozovkyprevádzkovýmikvapalinaminevyplynuloanizmeranídosažiteľnéhobrzdenia,ktoré
bolo vykonané znalcom J. Takto zistené a konštatované skutočnosti boli presvedčivé aj pre súd v tom,
aby sa stotožnil s týmito závermi, nakoľko z technického hľadiska dôsledným skúmaním viacerých
okolností a vyhodnotením viacerých dôkazov nevynímajúc technický experiment, ktorý ústav vykonal na
mieste dopravnej nehody v spojení s výpoveďou M. zápisnice o obhliadke miesta s fotodokumentáciou,

fotodokumentáciou vozidla Opel Astra mal preukázané, že v mieste, kde obžalovaný dostal balans sa
nenachádzali prevádzkové kvapaliny z vozidla Opel Astra, nakoľko nebolo zistené také poškodenie
tohto vozidla, ktoré by odôvodňovalo toto tvrdenie a tiež vykonaným technickým experimentom sa
nepotvrdilo, že by z miesta, kde bolo vozidlo Opel Astra vytiahnuté na cestu mohli prípadne prevádzkové
kvapaliny stiecť do miesta, kde obžalovaný dostal balans. V neposlednom rade znalec IN. vykonal na

mieste merania dosažiteľného brzdenia, pričom namerané hodnoty zodpovedali parametrom mokrej
vozovky a nepreukazovali skutočnosť, aby mala vozovka znížené adhézne vlastnosti v dôsledku úniku
prevádzkových kvapalín.Samotné okolnosti dopravnej nehody boli znalecky posúdené aj znalcom J. ktorý sa dostavil na miesto
nehody, pričom vzhľadom k tomu, že vo veci bol podaný znalecký posudok ústavom súd sa len v
stručnosti vyjadrí k tomuto posudku vrátane výpovedí znalca ako dôkazu. Je nutné uviesť, že ústav mal

v rámci zadania preskúmať aj už podané znalecké posudky, pričom u znaleckého posudku J. dospeli
k záveru, že jeho zistenia vo veci určenia technickej príčiny nehody v technicky prijateľnom rozsahu
korešpondujú s výsledkami analýzy priebehu nehodového deja a technickou príčinou dopravnej nehody
určenouústavomaajvovýpovediachznalecuvádzalskutočnosti,ktorépovažujúzatechnickyprijateľné.
Súd teda len konštatuje, že znalecký posudok J. ako aj znalecký posudok ústavu dospeli k zhodným

záverom v tom, že technickou príčinou dopravnej nehody bola zlá technika jazdy obžalovaného V. ktorý
neprispôsobil rýchlosť svojej jazdy stavu a povahe vozovky, ktorá bola v tom čase mokrá a v dôsledku
toho dostal šmyk a nastala zrážka s protiidúcim vozidlom Škoda Felícia, ktorej šofér V. reagoval včas
a nemal možnosť žiadnym spôsobom jej zabrániť.

V konaní bol obhajobou predložený aj znalecký posudok IN. ku ktorému považuje súd sa vyjadriť

nasledovne. Závery znalca J. sa rozchádzali so závermi znaleckého posudku IN. preto súd pribral
do konania ústav. Ten sa vyjadril aj k znaleckému posudku (aj jeho doplneniu) a výpovedi znalca
J. pričom dospel k záveru, že znalec vypracoval znalecký posudok podľa výpovede vodiča vozidla
Opel Zafira (teda obžalovaného). Tvrdenie znalca, že príčinou dopravnej nehody bola znečistená
cesta od technických kvapalín, ktorá nebola dostatočne očistená po predchádzajúcej dopravnej nehode

nevyplýva zo žiadneho objektívneho podkladu, zistenej stopy alebo výpočtu. Ústav skonštatoval, že
závery znalca J. považujú za nesprávne a vyplývajúce z predpokladov, ktoré nemohli byť technicky
prijateľným spôsobom naplnené. Nestotožnili sa ani s doplnkom k znaleckému posudku o tom, že
tretie meranie brzdného spomalenia J. (1. 6,75 m/s2, 2. 6,74 m/s2, 3. 5,68 m/s2) bolo už na čiastočne
znečistenej vozovke, nakoľko pri brzdení na mokrej vozovke sú dosahované hodnoty vždy v určitom

rozpätí, pričom rozpätie 5,68 až 6,75 m/s2 zodpovedá parametrom mokrej vozovky. Na hlavnom
pojednávaní dňa 9.12.2019 znalec opakovane uvádzal skutočnosti, ktoré nevyplývali z predložených
podkladov, ktoré nijakým spôsobom neodôvodňoval a o ktorých nemohol mať ani vedomosť, napr. sa
vyjadroval, ako bola vykonaná obhliadka miesta dopravnej nehody, nebol však pri nej a technickému
znalcovi sa neprináleží takýmto spôsobom vyjadrovať, tiež hodnotil výpovede svedkov spôsobom, ktorý

neprináleží technickému znalcovi, postup znalca pri ktorom jednému svedkovi ,,uverí“ a inému ,,neuverí“
je jednoznačne nesprávny. Znalec má posudzovať technické skutočnosti, vykonávať technické výpočty
a hodnotenie výpovedí svedkov mu jednoznačne neprináleží. Ako uzavreli, spôsob spracovania
znaleckého posudku a spôsob zodpovedania otázok znalcom nezodpovedá správnemu postupu znalca
pri korektnom výkone znaleckej činnosti. Vzhľadom na odborné a objektívne posúdenie znaleckej

činnosti J. v predmetnej trestnej veci ústavom, súd neprihliadol na tento znalecký posudok pri hodnotení
dôkazov, nakoľko znalec podal tendenčný a účelový znalecký posudok, v prospech obžalovaného. Je
nutné uviesť, že takéto znalecké posudky sú v rámci trestného konania veľmi nežiaduce a komplikujúce
objektívne dokazovanie.

Taktiež poškodený V.. popísal skutkové okolnosti, ktoré predchádzali zrážke vozidiel tak, že v uvedený
deň a čas išiel vozidlom (ako vodič), pričom v predmetnom úseku cesty (pred obcou Spišský Hrušov z
jeho smeru jazdy) zbadal auto v protismere, ktoré najprv chytilo jemný balans, predpokladal, že vyrovná
a vráti sa do svojho jazdného pruhu, ale následne naopak, akoby chytilo ešte jeden balans a bolo zrejmé,
že pôjde do jeho jazdného pruhu. Vytlačil sa viac k zvodidlám a keď videl, že auto bude pokračovať v

jeho jazdnom smere dobrzďoval motorom, pretože nedalo sa brzdiť brzdami, lebo bola ,,posmoklená“
cesta a auto by sa mohlo dostať do šmyku. Pritlačil sa pravou časťou vozidla o zvodidlá, aby nedošlo
k priamemu nárazu. Toto sa mu zdalo byť najbezpečnejšie, pretože keď auto dostalo balans, nemohol
predpokladať, či sa ešte nevráti do svojho jazdného pruhu, preto nešiel napríklad on do jeho jazdného
pruhu. Ak by prudko zabrzdil, auto by sa dostalo do šmyku. Išiel zhruba 55 - 65 km/ h, znížil rýchlostný

stupeň a natlačil na zvodidlo. K poveternostným podmienkam uviedol, že bolo popršané, ale nie celkom
akoby pomrholené, čo je asi horšie ako keby silno pršalo.

Ostatní vypočutí poškodení N. sa k priebehu dopravnej nehody nevedeli vyjadriť, nakoľko cestu ako
spolujazdci nesledovali a zaregistrovali až náraz.

Na základe výpovedí obžalovaného, poškodeného ako aj ostatných dôkazov jednoznačne vyplynulo, že
vozovka mala znížené adhézne vlastnosti v dôsledku dažďa, pričom sa mohlo jednať aj o efekt, ktorý
popísal F. ktorý nastáva na vozovke krátko po začatí dažďa, kedy dochádza ku krátkodobému poklesuadhéznych vlastností vozovky na hodnoty nižšie ako zodpovedajú mokrej vozovke a napriek tomu, že
obžalovaný V. išiel povolenou rýchlosťou, resp. rýchlosťou nižšou ako je povolená v danom úseku cesty,
táto rýchlosť nebola primeraná stavu a povahe vozovky, v dôsledku čoho zapríčinil dopravnú nehodu,

pri ktorej došlo k zraneniam viacerých osôb. Z výpovedí svedkov M. vyplynulo, že sa jedná o úsek cesty,
kde sú časté dopravné nehody zvlášť v období dažďa.

Na základe výpovedi poškodených a znaleckých posudkov vrátane výsluchu znalcov súd ustálil
spôsobené zranenia poškodených Q..

Poškodený V.. pritom utrpel zlomeninu hrudnej kosti bez posunutia úlomkov, sériovú zlomeninu II -
VII rebra vpravo, pomliaždenie s rozsiahlou krvnou podliatinou (hematóm) na pravej strane hrudníka,
pomliaždenie prednej brušnej steny, roztrhnutie dlhej šľachy dvojhlavého svalu pravého ramena,
pomliaždenie oboch kolenných kĺbov s odreninami, poúrazový obojstranný krčno - ramenný bolestivý
syndróm s prejavmi koreňového dráždenia v oblasti prechodu krčnej a hrudnej chrbtice vpravo Tieto

zranenia vyplývali z jednotlivých lekárskych správ a boli aj znalecky zhodnotené v znaleckom posudku
V. (znalecky bol poškodený posúdený aj znalcom V., avšak vzhľadom k tomu, že znalec bol zároveň
jeho ošetrujúcim lekárom bol do konania pribratý znalec V. ktorého závery súd zohľadnil). Poškodený
uviedol, že bol prácenschopný dva mesiace a následne ukončil sám práceneschopnosť, lebo išiel do
nového zamestnania. Nevyhnutná doba liečby v trvaní 8 až 10 týždňov bola objektivizovaná aj znalcom.

Na základe výsluchu poškodeného, znalca a lekárskych správ nebola pochybnosť o tom, že zistené
zranenia súviseli a mali pôvod vzniku v dopravnej nehode. Oproti obžalobe súd do skutkovej vety
nepoňal údaj o podozrení na poškodenie pazuchového axilarného nervu vpravo, pretože ak sa kladie
niečo za vinu obžalovanému, musí to byť bez pochýb preukázané. Tak ako vyplýva zo samotného
označenia išlo iba o podozrenie z možného zranenia, ku ktorému aj znalec V. uviedol, že sa jednalo o

podozrenie, ktoré nebolo žiadnym spôsobom objektivizované a verifikované.

Poškodená N. súvislosti s dopravnou nehodou utrpela sériovú zlomeninu IV. až VII. rebra vľavo
bez posunutia úlomkov s pruhovitým pomliaždením hornej a prednej steny hrudníka vpravo po
bezpečnostnom páse, zlomeninu hrudnej kosti bez posunutia úlomkov, zlomeninu prednej tretiny

tela tretieho hrudného stavca, tržnozmliaždenú ranu na pravom predlaktí, tržnozmliaždenú ranu na
ľavom predlaktí, pomliaždenie prednej brušnej steny, krčný bolestivý syndróm, čo bolo preukázané jej
výpoveďou, lekárskymi správami a tiež znaleckým posudkom V.. (aj u tejto poškodenej súd nevykonal
dokazovanie oboznámením sa so závermi znalca V. ktorý ako sa ukázalo bol aj jej ošetrujúci lekár,
preto na podanie znaleckého posudku bol pribratý V.. Poškodená potvrdila, že bola hospitalizovaná a

celkovo sa liečila cca tri mesiace. Ani tu súd nemal pochybnosť, že zranenia vznikli v príčinnej súvislosti
s dopravnou nehodou.

Spôsobené ľahké zranenia poškodených V. vyplynuli z ich výpovedí ako aj znaleckého dokazovania.
Ohľadne V. boli spôsobené zranenia v dôsledku dopravnej nehody objektivizované lekárskymi správami,

výpoveďou matky - V. a aj znaleckým dokazovaním znalcom z odvetvia traumatológie V.. Čo sa týkalo
ním zistenej jednoduchej prevodovej poruchy sluchu vľavo vzhľadom na závery znalca V. z odvetvia
otorinolaryngológia, foniatria a audiológia a jeho výpoveď mal súd preukázané, že diagnostikovaná
jednostranná prevodová porucha sluchu vľavo nemala súvis s dopravnou nehodou a úrazom hlavy, ale
mala zápalový pôvod, čo znalec podrobne vysvetlil vo svojej výpovedi.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že vina obžalovaného zo spáchania
skutku bola jednoznačne a nepochybne preukázaná a preto ho uznal za vinného.

Obžalovaný V. po subjektívnej aj objektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu prečinov ublíženia na

zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona, pretože inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu
na zdraví a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej
mu podľa zákona a aj podľa § 158 Tr. zákona, pretože inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým,
že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona. Uvedeného sa dopustil tým, že dňa 1.3.2016
spôsobil dopravnú nehodu na ceste medzi obcou Spišský Hrušov a Bystrany, nakoľko pri prechádzaní

miernej pravotočivej zákruty v dôsledku neprispôsobenia rýchlosti jazdy stavu a povahe vozovky dostal
s vozidlom šmyk, prešiel do protismernej časti cesty, kde sa čelne zrazil s protiidúcim vozidlom značky
Škoda Felícia, v ktorom poškodení V.trpeli ťažké ujmy na zdraví a mal. N. ľahkú ujmu na zdraví a zranení
boli aj V. pričom obžalovaný svojím konaním porušil dôležitú povinnosť uloženú zákonom, keď v tomtoprípade konal v rozpore s § 9 ods. 1, § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z., ktorý uvádza, že vodič je povinný
na vozovke alebo v jazdnom pruhu jazdiť vpravo pri pravom okraji vozovky alebo jazdného pruhu a tiež
je vodič povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu,

poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Súd
takto kvalifikoval konanie obžalovaného ako spáchané závažnejším spôsobom konania - porušením
dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona tak ako je uvedené vyššie, pretože neprispôsobenie
jazdy stavu a povahe vozovky a prejdenie vozidlom do protismeru sú porušením takých povinností
vodiča, ktoré mávajú za následok spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví, k čomu došlo aj v danom prípade.

Zároveň zohliadniac jazdu druhého účastníka dopravnej nehody musí súd skonštatovať, že nezistil
žiadne spoluzavinenie poškodeného V. na dopravnej nehode, dokonca na vzniknutú kolíznu situáciu
reagoval včas a správne, preto vznik dopravnej nehody a jej následky boli len v dôsledku zavineného
konania obžalovaného.

Konanie obžalovaného po subjektívnej stránke je konaním nedbanlivostným v zmysle § 16 písm. a) Tr.

zákona. Po objektívnej stránke svojim konaním porušil záujem chránený trestným zákonom, ktorým je
v tomto prípade ochrana zdravia a života iných osôb.

Pri rozhodovaní o treste súd vychádzal z podmienok ukladania a účelu trestu vyjadrených v
ustanoveniach § 31 a § 34 ods. 1, 2, 3, 4 Tr. poriadku.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd v zmysle ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zákona prihliadol
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd postupoval podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona a prihliadol na pomer a mieru poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností. Obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, čo je poľahčujúcou okolnosťou
v zmysle § 36 písm. j) Tr. zákona. Priťažujúcou okolnosťou podľa § 37 písm. h) Tr. zákona je okolnosť,
že spáchal viac trestných činov.

Pre naplnenie účelu trestu s prihliadnutím na závažný následok, ktorý zavinil mu súd uložil podľa § 41
ods. 1 Tr. zákona a zásad o zbiehajúcej sa trestnej činnosti úhrnný trest odňatia slobody na dolnej hranici
trestnej sadzby vo výmere 12 mesiacov a jeho výkon mu odložil na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov,
čiže tiež na spodnej hranici, pretože súd prihliadol na skutočnosť, že doposiaľ obžalovaný nebol súdne
trestaný a jedná sa o bezúhonného človeka, ktorý sa dopustil nedbanlivostných prečinov.

Podstatou protiprávneho konania obžalovaného, že sa trestnej činnosti dopustil v súvislosti s vedením
motorového vozidla, teda s činnosťou, na ktorú treba osobitné povolenie (vodičské oprávnenie). V
dôsledku iba zavineného konania obžalovaného (bez spoluviny poškodeného V. zároveň došlo k
závažnému následku v podobe ťažkej ujmy na zdraví u dvoch osôb ako aj k ujmám na zdraví u ďalších

osôb. Preto bolo podľa § 61 ods. 1 Tr. zákona nevyhnutné uložiť aj trest zákazu činnosti viesť všetky
druhy motorových vozidiel, a to v zmysle § 61 ods. 2 Tr. zákona a za použitia § 38 ods. 2 Tr. zákona
vychádzajúc z trestnej sadzby jeden až desať rokov, na spodnej hranici, ktorý je dostatočný, vzhľadom
na to, že u obžalovaného ako to vyplynulo z listinných dôkazov sa u osoby obžalovaného nejedná o
nezodpovedného vodiča.

Súd má za to, že takto uložené tresty sú spravodlivé a dostatočné na to, aby splnili účel sledovaný
Trestným zákonom v tom, že nimi bude zabezpečená prevýchova obžalovaného, teda individuálna
prevencia, zabránia obžalovanému v páchaní trestnej činnosti a uloženým trestom zákazu činnosti práve
v páchaní trestnej činnosti tohto charakteru a súčasne naplnia prvok generálnej prevencie spočívajúci

vo výchovnom pôsobení trestov na ostatných, ktorých odradí od páchania trestných činov.Poškodenú DÔVERU zdravotnú poisťovňu, a. s., Bratislava, ktorá sa riadne a včas pripojila s nárokom
nanáhraduškodyvtrestnomkonanísúdpodľa§288ods.1Tr.poriadkuodkázalnacivilnýproces,keďže
škoda bude hradená zo zákonnej poistky motorového vozidla ohľadom všetkých uplatnených nárokov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od
jeho oznámenia na Okresný súd Spišská Nová Ves.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku.

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie
smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Obžalovaný môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku,
ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku

uvedeného v obžalobe.
Poškodený môže odvolaním napadnúť nesprávnosť výroku o náhrade škody.
Oprávnená osoba sa po vyhlásení rozsudku môže odvolania výslovne vzdať
alebo podané odvolanie môže výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do
doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.